Intervencia vojsk Varšavskej zmluvy 21.august 1968

toho dňa bol autor v službe pomocníka dozorného u vchodu v kasárňach 251. protlietadloveho pluku VÚ 5100 Vysoké Mýto. Pavel Ondrejkovič-Sandor najstarší syn narodený meste Trenčín v jednej z najváženejších a najstarších rodín na území nášho štátu. Jeho otec bol dôstojník z povolania v rokoch 1934-54 kapitán Aladár O.-S., (z politických dôvodov prepustený z armády v päťdesiatych rokoch), matka úradníčka Alžbeta O. rodená Ličková.

Nastupoval do služby v 20.augusta 1968 o 15.00 hod. Prevzal si rozdelovník, poplachové smernice, červené pletené šnúry dozorného a v dierkach drevenných doštičiek nastrkaných 60 ks ostrých nábojov do samopalu SA 58. Už 19.augusta 1968 napriek zdanlivému pokoju v štáte a dovolenkovému obdobiu mali ženatí a slobodní dôstojníci a práporčíci zakázané opustiť sídlo posádky a nemohli navštíviť svoje rodiny. Ich ubytovňa bola vpravo, hneď vedľa hlavného vchodu do kasární priamo oproti železničnej zástavke Vysoké Mýto. Od 21 hodín sa bez slova tmolili dôstojníci medzi štábom pluku a svojou ubytovňou.

Autor si uvedomoval že sa niečo deje, (bol syn dôstojníka). Okolo 22.15 hodiny večer na strážnici zazvonil telefón z okruhu s príkazom zavolať dozorčího kasární, ktorý autorovi po prevzatí telefónneho hovoru nariadil zobudiť dôstojníkov pluku na ich ubytovni.

Autor bol na mieste za 30 sekúnd, ale dôstojníci boli oblečení a mali opásané dohody zo služobnými zbraňami. Odobrali na štáb pluku. Následne sa autor neoficiálne dozvedel o obsadzovaní nášho štátu cudzími vojskami. Oficiálne o 22.30 hod. Po vystriedaní nastúpil na miesto stráže pred hlavným vchodom do kasarní. Mal v službe najsilnejšiu zbraň a najviac nábojov. Nedostal nové smernice, tak konal podľa svojho uváženia. Neostal stáť na svojom stanovisku vedľa vchodu, ale zasunul náboj do hlavne svojho samopalu a zaľahol s odistenou zbraňou do priekopy asi 15m vpravo od hlavného vchodu. Ostatní dôstojníci zo slobodárne sa kamsi vytratili. Čas rýchlo ubiehal. Okolo 4 hodiny ráno sa pomaly objavili štyri postavy v cudzích uniformách. Autor hlučne natiahol záver a dôrazne ich vyzval, aby sa k nemu vôbec nepribližovali a v žiadnom prípade, aby v rukách nedržali zbraň. Títo sa poradili medzi sebou a vzdialili sa. Po hodine a pol sa zjavil starší plukovník Sovietskej armády a z úctivej vzdialenosti autora žiadal, aby bol prijatý veliaci generál Sovietskej armády veliteľom pluku, ktorého medzičasom o 23.45 hod. priviezla spojka z jeho bytu vo Vysokom Mýte.

Sovietsky plukovník sa následne vzdialil. Autor priznáva, že sovietski dôstojníci presne plnili jeho príkazy s úmyslom nedať mu možnosť na zámienku ku streľbe. Nebol najhorší, ani najvzornejší vojak pluku PVO (pôvodne mal inú vojenskú špecializáciu), ale uvedomoval si, že jeho pluk stráca každou minútou možnosť na svoje bojové rozvinutie. Autor priznáva, že bol na svojom stanovisku odhodlaný plniť svoju povinnosť vojaka ČSA. Nemohol však neoznámiť dozornému dôstojníkovi, že sovietsky generál žiada o prijatie. Asi o 7.00 hod. sa zjavil automobil GAZ 69 a vysadil asi 50m od vchodu ruského generála. Ten prišiel peši sám ku vchodu a slušne požiadal autora o ohlásenie svojej návštevy. Po ohlásení autorom si ho už dozorný dôstojník pluku prišiel iba prevziať.

Cez deň do konca jeho 24 hodinovej služby prišli za veliteľom pluku ešte iní cudzí dôstojníci.

Veliteľ pluku usporiadal stretnutie z vojakmi základnej služby na ktorom oboznámil vojakov zo vzniknutou situáciou. Na tomto stretnutí bol zvolený autor do krízového výboru pluku, ako zástupca vojakov základnej vojenskej služby. Vojaci nahlas dávali najavo svoju nespokojnosť s pasivitou a bezradnosťou dôstojníckeho zboru svojho pluku. Naopak veliteľ batérie v ktorej slúžil autor už stihol nadviazať nadštandartné vzťahy zo sovietskymi dôstojníkmi.

Autor bol skeptický k ich niektorým aktivitám. Tak npr. politický náčelník pluku zafarbil v kuchyni pluku červené zástavy na čierno a potom ich vyvesil pred kasárňami. Do jedálne mužstva priniesli dokument 2000 slov, ktorý vojaci základnej služby demonštratívne podpisovali, ale dôstojníci už iba niektorí. Na druhý deň sa na poliach neďaleko kasární sústredila tanková brigáda poľskej intervenčnej armády. Jej tankové kanóny boli namierené na kasárne 251. pluku PVOS Vysoké Mýto. V autoparku autor na obrazovke radaru SON 9A pozoroval množstvo cieľov - lietadiel interventov, ktoré sa pohybovali vo vzdušnom priestore štátu. Neubránil sa úsmevu, keď videl lietať aj staré transportné lietadlá Lisunov Li 2 poľského vojenského letectva, ktoré zhadzovali protivládne letáky z hrubého zožltnutého papiera s pravopisnými chybami. Okrem bežných typov vojenských lietadiel často lietali nad Vysokým Mýtom dvojmotorové Jak 28P. 85 mm PLK vz. 44S, obsluha 8 vojáků *výkony: maximální rychlost cíle: 200 m/s (720 km/h), výškový dosah maximální: 12000 m, účinný 8500 m, dálkový dosah: maximální 18000 m, účinný 11500 m, rychlost střelby: 15 - 20 ran/min.

Pre 251. protiletecký pluk Vysoké Mýto už bola vzhľadom na pasivitu jeho dôstojníckeho zboru napriek jeho veľmi silnej výzbroji situácia vojensky neriešiteľná. Na zasadaní krízového výboru pluku autor vyjadril verejne svoju pochybnosť o budúcnosti Československej republiky pre opakujúcu sa pasivitu jeho ozbrojených síl už od roku 1938 bez ohľadu na politické zriadenie.

P V O S V y s o k é M ý t o 21.augusta 1968. Na povolávací rozkaz Pavel O.-S dňa 8.októbra 1966 nastúpil k výkonu ZVS k 62. automobilovému práporu do Ostrova nad Ohří VÚ 4404. Veliteľ práporu bol podplukovník Drexler (autor sa neskôr dopočul od vojakov ZVS tam slúžiacich, že pplk. Drexler sa k okupačným vojskám staval striktne odmietavo), veliteľ PŠ nadporučík Randuška, veliteľ 4. roty kapitán Krejza (autorov veliteľ), náčelník štábu práporu major Randák. Prápor podliehal 20. motostreleckej divízii v Karlových Varoch. Rozporuplné vojenské časy, počas ktorých Pavel Ondrejkovič-S. pomerne často navštevoval v Karlových Varoch Grandhotel Moskva - Pupp, návštevu ktorého si nemohli dovoliť mnohí dôstojníci (jednoducho na to psychicky nemali, utratili viac v štvrtej cenovej skupine) skončili jeho preložením do VÚ 5100 Vysoké Mýto.

Autor počas ZVS v roku 1968 podpísal dokument 2000 slov a bol zástupcom vojakov základnej služby v krízovom výbore 251.protilietadlového pluku VÚ 5100 Vysoké Mýto.

V roku 1969 bol väznený v súvislosti s demonštráciami proti pobytu okupačných vojsk ZSSR v našom štáte. V zamestnaní mu rok 1968-69 naoko nebol pripomínaný z toho dôvodu, že mnohí ortodoxní komunisti z jeho podniku ČSPD Bratislava sa nesprávali podľa stanov KSČ, po vstupe vojsk prevrátili opäť kabát, mali starosti sa udržať na svojich miestach. Treba dodať, že sa im to s určitými rošádami skoro všetkým podarilo. Orgány ŠTB na autora nezabudli a každý rok pred 21 augustom ho predvolávali na vypočutie až do roku 1975, ale nemalo to význam, autor sa nenechal zatiahnuť do komunikácie.

Havária sovietskeho obrneného transportéru na železničnom prejazde vo Vysokom Mýte neďaleko kasární pluku PVOS v mesiaci august roku 1968. Obrnený transportér sa síce prevrátil, ale bez viditeľného poškodenia. Rušeň bol zrelý na GO.