Komposesorát Sándor

Cigeľ patril rodu Recsényi (Rišňovských, Recheniovcov), ale už po roku 1600 sa spomína ako majetok Sándorovcov zo Slávnice. Ladislav II. Šándor zo Slávnice (nitriansky vicežupan) mal tri deti s Erikou Balogh z Nebojsy: Annu, Michala a Adama. Anna sa vydala za Imricha Madocsányi, Michal si vzal za ženu Evu Kerekes a Adam Boru Majthényi. Rod Šándor bol majetkovo a pokrvne spriaznený aj s ďalšími šľachtickými rodmi hornej Nitry – Ujfaluši, Rajcsányi, Majthényi, Divéky, Tarnóczi, Kostoláni. V roku 1675 panuje na Bojnickom zámku rod Pálffy, okolie Prievidze pomaďarčuje, obec dostáva pomenovanie „Czigel“. V tom období bolo v obci 37 drevených domov, v ktorých bývalo 324 obyvateľov. V týchto rokoch patrí obec nielen rodu Pálffy, ale hospodária na jej území aj 3 zemani :

Adam Sandor zo Slávnice pri Trenčíne, ktorý prichádzal na hospodárstvo iba občas. Nad poddanými sedliakmi vládli jeho sluhovia,  dozerali aby sa pánovi dostal každý tretí diel zo všetkého čo  dorábali. Majetok Sandor spravoval najstarší syn Mikuláš. Podľa listín v Slovenskom národnom archíve v Bratislave bol na tomto majetku dlh. Aby mohol lepšie hospodáriť, požičal si od vdovy Pálffy 1.150 zlatých. Po roku 1659 sa rozhodli majetok v Cígli založiť za účelom kúpy iného majetku v blízkosti Slávnice. Ciglianske hospodárstvo sa mu nerentovalo, nakoľko dozor stál viac ako bol výnos z poddanských usadlostí.

Mikuláš Sandor spravoval usadlosti na ktorých bývali :

1.       Račko Matej
2.       Chrebet Ján
3.       Mjartan Ján
4.       Kôročka Ján (rodina vymrela po roku 1650)
5.       Jamriško Zachar
6.       Mjartan Martin
7.       Mjartan Eliaš
8.       Chobot Matej

V roku 1660 Sandor dal poddaných sedliakov do zálohy Pálffymu za 1.900 zlatých. Súpis predmetných usadlostí je uložený v SNA v Bratislave, v ňom sa uvádza meno poddaného sedliaka, meno jeho manželky a mená detí, počet kusov dobytka, hydiny a výmera majetku.

Ďalším majiteľom časti chotára obce Cigeľ bol Imrich Madocsányi z Turca ženatý s dcérou Nitrianskeho vicežupana Ladislava Sandora de Szlavnicza (jeho manželka Erzse BaloghAnnou Sandor de Slavnica. Mal v Cígli tri sedliacke usadlosti a dvoch želiarov. Aj on dal svoje usadlosti do zálohy Pálffyovcom za 1.100 zlatých. Madocsányi mal v Cígli zemiansku kúriu, ktorá bola na mieste, kde teraz býva Svítok Ján - Račko, do tohto dvora sa volá do Kurinov. Správne by sa malo volať do Kúriou. Domnievam sa, že tento majetok bol pánsky ako sa uvádza v urbárskych výpisoch, že to boli iba tri sedliacke usadlosti. Je isté, že to bol tento majetok preto, lebo je zo všetkých panských majetkov v Cígli najmenší.

Michael Sandor zo Slávnice hospodáril na majetkoch Hronceje, Jamriškeje, Gazdinkeje, Kováčikeje a Cmarkeje. Madocsányimu patrili majetky Krauskeje, Kurineje a Ilický. Tretím zemanom v Cigli bol Géczy.    

Turčiansky župan Peter gróf Révay bol manžel Alžbety (Erzsébet) Sandor de Szlavnicza. Stephanus (István) III. Sandor de Szlavnicza mal tretiu manželku Alžbetu (Erzsébeth) Révay.

V kronike obce Cígeľ sa uvádza, že všetci traja Šándorovci (teda Michal aj Adam Šándor zo Slávnice, Anna Sandor s manželom Imrichom Madocsányi) v 17. storočí predali majetok v Cígli rodu Pálffy, v kronike sa z tohto obdobia spomínajú aj Géczi (Ghyczy?) a M. Nemček. Pálffyovci v roku 1762 postavili kamenný kostol, rodu Pálffy patrili majetky v Cigli, vrátane banských práv až do začiatku 20. storočia. 

Anna Fugger. Georg III. Thurzo de Bethlenfalva *26.03.1467 Spiš †19.03.1521  Augsburg, manželka Anna Fugger *29.11.1481 Augsburg †15.04.1535 Augsburg, vnuk Alexis II. Thurzo de Bethlenfalva *1540 †1594, manželka Barbara grófka Zrinski de Szigeth, deti Maria Felizitas Thurzo de Bethlenfalva (jej zať Franciscus Sandor de Szlavnicza), Szuzanne Thurzo de Belhlenfalva, Bernhard Thurzo de Bethlenfalva, Barbara (Borbála) Thurzo de Bethlenfalva.  

Veľký Čepčín v okrese Turčianske Teplice. Obec sa spomína od roku 1262 ako Cheptsin, v r.1343 ako Shepcsin, Cepchin, Chepchin, v r.1369 ako Chepchen, v r.1534 ako Nagyczepchyn, v r.1736 ako Nagy Cscheptschin, Slauice Welky Cseptzjn, v roku 1773 ako Welky Czepczin, maďarský Nagycsepcsén. Od r.1383 obec patrila Vladárovcom, v roku 1663 tu mali kúrie aj Sandorovci a Bendíkovci.

Palatín Uhorska, župan Oravy Juraj VII gróf Thurzo de Bethlenfalva sa narodil 2.septembra na 1567 na Lietavskom hrade. Jeho tajomníkom a kráľovským prokurátorom bol Sp. D. Juraj Závodszký de Závodje. Po úmrtí palatína Juraja Thurzu bol sekretárom aj Imricha Thurzu. Sp. D. Joannes Sándor de Slavnicza bol vice-palatin de Hongrie (1616). V 16. storočí hrad Tematín s panstvom mala v držbe spišská vetva rodu Thurzo. Kráľ Ľudovít II. ho 20. júna 1524 predal Alexiovi I. Thurzo za 24 000 zlatých. Po jeho smrti v r.1543 panstvá Tematín, Šintava, Hlohovec a Richnava zdedili dcéry Anna a Alžbeta, synov nemal. Ďalšej rodine poručil spišské a bojnické panstvo. Nebola s testamentom spokojná, nasledoval desaťročia trvajúci spor, skončil v roku 1596, keď zomrela Anna Salmová, dcéra Alžbety Thurzo. Jej majetky zdedili a rozdelili Stanislav, Mikuláš a Krištof, pravnuci kremnického komorského grófa Juraja III.  Thurzu, staršieho brata Alexeja Thurzu. 

Český kráľ (1619-1620). Fridrich I. Falcký *26.08.1596 Deinschwang pri Neumarkte Oberpfalz † 11.29.1632 Mainz. Friedrich V. 1610-1623 Pfalzgraf a Kurfürst von der Pfalz. Na jar roku 1620 viedol v Prahe Imrich (Emericus) Thurzo de Bethlenfalva delegáciu, rokovala s českými stavmi a Fridrichom Falckým o vojenskej pomoci českým stavom proti cisárovi Ferdinandovi II. Fridrich Falcký a Gabriel Bethlen, zastúpený Imrichom Thurzom, podpísali obranný pakt, ktorý 25. Apríla 1620 slávnostne vyhlásili v Chráme sv. Víta na Pražskom hrade. Imrich Thurzo náhle v roku 1621 zomrel vo veku 23 rokov počas mierových rokovaní medzi Bethlenom a cisárom v Mikulove. (Podľa nie historického pramena bol Imrich Thurzo zavraždený na podnet Pavla (Pál) Nádasdy, syna čachtickej krvavej grófky Alžbety Báthory). Jeho smrťou vymreli potomkovia Juraja VII. Thurzu de Bethlenfalva po meči. 

Dr. Jan Jessenius a Jesen, blízky príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza bol popravený 21. júna 1621 s 27 pánmi na Staromestskom námestí v Prahe, pretože ako diplomat v službách českých stavov jednal Gabrielom Bethlenom a uhorskými stavmi za účelom spojenectva proti cisárovi. Jeho spisy boli ideovým základom protihabsburského odporu. Rozsudok súdu bol - zaživa mu vytrhnúť jazyk - rozštvrtiť ho a sťať. Hlavu aj s jazykom spolu s hlavami ďalších jedenástich pánov na výstrahu pribili na Staromestskej veži, kde zostali desať rokov. Jeho telo pri Horskej bráne rozštvrtili a časti nabodnuté na koly verejne vystavili. Jeseniove pozostatky neskôr premiestnili do Týnskeho chrámu, po čase zmizli.

Panstvo Tematín dali do zálohy Weihardtovi Salmovi za 48 000 zlatých. V r.1609 zomreli Mikuláš a v r.1614  Krištof bez potomkov. Väčšina majetkov prešla na Stanislava, ktorý zložením sumy vyplatil hrad Tematín zo zálohy. Stanislav III. Thurzo de Bethlenfalva sa postaral aj o opravu a jeho vyzbrojenie. Po smrti Stanislava III. Thurzu v roku 1625 majetky užívali jeho deti Stanislav, Adam, Michal a Eva. Eva, vydatá za Štefana Pográni, dostala panstvo Tematín. Zomrela v roku 1627, v tom istom roku skonal aj jej brat Stanislav IV. Thurzo, v roku 1635 a 1636 zomreli bez potomkov Adam a Michal, thurzovský majetkový komplex prevzala kráľovská komora. Panstvo Tematín komora so súhlasom panovníka od nej v roku 1638 ako zálohu prevzal hlavný moravský hejtman v rokoch 1648-1655 Ján von Rottal (*1605 +1674) a jeho súrodenci, ktorí sa sobášom dostali do príbuzenských a majetkových vzťahov s rodinou Sándor de Szlavnicza. Ján von Rottal prepustil štvrtinu panstva Tematín Štefanovi Csáky a jeho manželke Eve Forgách. Dcéra Márie Felície Thurzo de Bethlenfalva Zuzana von Rottal (sestra manželky Ferenca Sandora de Szlavnicza) svoj podiel prenajala v roku 1653 Jurajovi Beréni.

V roku 1720 sa stáva obec Modrová v bývalom panstve Tematín, v súčasnom okrese Nové Mesto nad Váhom už výhradným vlastníctvom rodiny Sándor zo Slávnice. 

Kardinál Imrich Csáky. Obec Lúka s kaštieľom bola okrem iných členov rodu Sándor vlastníctvom aj Gaspara Sándora zo Slávnice. Nitriansky podžupan Adalbert Sandor de Szlavnicza v roku 1723 už vlastnil celé panstvo Lúka. Dokúpil podľa predkupného práva od príbuzného rodiny Sándor Jeho Eminencie kardinála Imricha grófa Csáky zostávajúce zálohové a inskripčné práva na panstvo Tematín za zvyškovú sumu 7683 zlatých. Stal sa držiteľom väčšiny bývalého panstva Tematín. 

Kaštiel Lúka. Sp. D. Ferenc Sandor de Szlavnicza a manželka Sp. Da Motesiczky Borbála ich syn Sp. D.  István Sandor *11.08.1751 Lúka okres Nitra † 29.03.1815 Wien). 

Antal Gróf Sandor de Szlavnicza (*1734 † 1788) bol majiteľom domu v  Budapešti na ul. Fortuna č.8.

Husaren Regiment Nro. 7, Jahr 1798 Stab Vukovar in Slavonien, Zweite-Rittmeister Michael Sandor v. Slavnicza ;

Husaren Regiment Nro. 7, Jahr 1801 Liechtenstein Johan Furst,  Stab in Italien Erste-Rittmeister Michael Sandor v. Slavnicza ;

Militär Almanach Nro. XX. Schematismus der Osterreichisch Kaiserlichen Armée fur das Jahr 1810 Husar Regiment č. 6 Hadik Andreas, Blankenstein Ernst. Stab: Rzeszow in Galicien. Seconds-Rittmeister Ondrejkovits Job, Farkas Georg, Revay Baron Georg. Ober-Lieutenants. Keglevits Graf Alex, Zapary Graf Mich, Bossanyi Joh. ;

Militär Almanach Nro. XXI. Schematismus der Osterreichisch Kaiserlichen Armée fur das Jahr 1811. Husár Regiment č. 6 Hadík Andreas, Blankenstein Ernst. Štáb: Rzeszow in Galicien. Seconds-Rittmeister. Andrejkovits Joh., Farkas Georg, Liskay Andr., Zvolensky Emer. Ober-Lieutenant. Keglevich Gr. Alex., Bossányi Joh., Zsolnay Gasp.  

Contumaz Amt zu Bodza, Caplan Sandor Samuel, rok 1840 Franciscaner-Ordenpriester ; 

Matilda Mária Sandor de Szlavnicza * 21. marec 1798 Viedeň  11. novembra 1843 Budapešť. Jej otec bol gróf Vincze Sandor de Szlavnicza, matka Anna Mária Szapáry de Muraszombath, Széchysziget et Szapár. Vydala sa za Gábora Keglevicha de Buzin. Matka Stefanie Keglevich ; Alexandry Keglevich ; Eugénie Keglevich ; Emmy Keglevich ; Gyula Sándor Ádám Gábor Keglevich a 2 ďalších. Sestra Vilmy Sandor, Mórica Sandora a Erzsébet Sandor. 

Rok 1843 In Siebenburgen, Commandirender General. Justiz Departement Zugetheilt. Sandor Andr. v., Hauptm.-Auditor aus dem Pensions.-Stande; Qua-Garnisons-Auditor.;

Dans 1847 3e Uhlanen Regiment - Unterlieutenant 2. Classe Sandor Dionysius v. ;

Uhlanen Regiment (č.4). rok 1848, Kaiser Franz Joseph, Oberst. lieutn. Piret de Bihain, Unterlieutnant 2.Classe Sandor Dionysius v. ;

Husársky Regiment č.11 Wurttemberg  Alexander Prinz zu rok 1850 Unterlieutenant 2. Classe Sandor Georg  

Husar Regiment Nro 7. Oberlieutenant Sandor Coloman v.; Rok 1852 Gericht Actuare Sandor Andreas zu Zara ; 

Paulina *28.06.1857 Veľké Bielice č.53. Jej rodičia boli Stephanus Balaszovits a Anna Zavodszky krstní rodičia Joann. Matula Ludirector a Anna Prokop uxor prioris

Palác grófa Keglevich de Buzin v Bratislave. Rod grófa Keglevich je nielen príbuzensky, ale aj služobne spriaznený s rodinami Sandor de Szlavnicza, Szapáry a Ondrejkovič, tým nepriamo  tiež Turba. Zdroj aj: Militär Almanach Nro. XX. fur das Jahr 1810 Husar Regt. Nro. 6 Hadik Andreas, Blankenstein Ernst. Staab Rzeszow in Galicien. Second-Rittmeister Ondrejkovits Job, Ober-Lieutenants. Keglevits Graf Alex, Zapary Graf Mich, Bossányi Joh.

Ich pokrvný príbuzný, nenapodobiteľný športový jazdec Móric gróf Sandor zo Slávnice (*23. mája 1805 Buda † 23. februára 1878 Viedeň). V svojej dobe bol považovaný za najlepšieho jazdca kontinentu.

Hrad a Zámok Modrý Kameň bol majetkom rodu Balassa de Gyarmat až do polovice 19. storočia.  S týmto rodom bola rodina Sandor de Szlavnicza majetkovo a pokrvne zviazaná viacerými sobášmi spoločných príbuzných. Rodiny boli spojené aj sobášom Františka II. Sandora de Szlavnicza s Annou barónkou Balassa de Kékkö et Gyarmat *1698 †18.9.1731.

Pionier Bataillon č.4 Stabs-Station rok 1859 : Trient, Unterlieutenannt 2. Classe. Julius Sandor v. Slavnicza ;

I. R. č. 69 Jelačič de Buzin rok 1865 Unterlieutenant 2. Classe Julius Sandor v. Slavnicza.

Mauzóleum Mórica grófa Sandora de Szlavnicza a rodu Sandor de Szlavnicza.

Oskar barón Ivanka de Draskócz et Jordánföld, pokrvný príbuzný trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza po jeho matke Esztere Ivanka de Draskócz et Jordánföld. Barón Ivanka Oszkár (* 1852 Budapešť 30.december 1936 Budapešť): Uhorský aristokrat,  hrdina súbojov, politik - poslanec Uhorského parlamentu, statkár (foto: Koller, Budapešť 1880). S rodinou Ondrejkovič bol príbuzný nielen prostredníctvom rodu Sándor, ale aj cez Annu Ivánka rod. Zsittnyan z Bánoviec nad Bebravou a jej manžela Stephana Ivánku.

Pred rokom 1906 praxoval advokát z Bánoviec nad Bebravou Janko Jesenský (príbuzný rodiny Sándor zo Slávnice) v advokátskej kancelárii príbuzného rodiny Ondrejkovič advokáta Juraja Mičuru vo Veľkej  Bytči s JUDr. Martinom Mičurom.   

Vo Veľkých Bieliciach sú pochovaní Obvodný notár D. Štefan Ondrejkovič a jeho svokra Mária Sandor de Szlavnicza rod. Marko. 

Vo Vojenskom žrebčinci v Horných Motešíciach (v minulosti patrili komposesorátu rodu Motesiczky, jemu pokrvne a majetkovo príbuzným) por. jazd. Aladár Ondrejkovič preberal remonty aj po 14.marci 1939 pre Dragúnsky pluk 11 "Kráľa Carola II Rumunského".

Prešovská rafinéria liehu, úč. spol., zápisníca zo zasadania správnej rady 6. novembra 1940. Predsedom zostal J. Bujanovics, noví členovia správnej a dozornej rady Dr. A. Ondrejkovič sa stal podpredsedom, vystúpili dr. Š. Fritz, dr. B. Germuška, A. Ketzer či A. Bakajsa. Menej aktívni boli členovia správnej rady A. Ardó, L. Ghillányi, G. Hedry, I. Péchy a dr. D. Piller. Zúčastnili sa členovia dozornej rady E. Lábaj a G. Pulszky a riaditeľ podniku E. Arje. Predseda referoval o hospodárskych výsledkoch, riaditeľ informoval o prevádzke a jej zabezpečení. Navrhol, aby aj v tomto roku vedenie venovalo pre nezamestnaných 2000 Ks. Bolo odsúhlasené. Ďalšieho rokovania sa riaditeľ nezúčastnil, týkalo sa totiž zákona č. 256 zo dňa 1. októbra 1940, o zamestnávaní židov v podnikoch na území Slovenska. Po diskusii bolo prijaté rozhodnutie:

“...V zmysle vládneho nariadenia sa podá žiadosť na Ústredný hospodársky úrad o pracovné povolenia pre židovských zamestnancov liehovaru. Predbežne zostane všetko nezmenené. Mesačný plat riaditeľa Eugena Arjeho sa ustáľuje na 3500 Ks a s oprávnenosťou prokúry zostáva vo svojej kvalifikácii. O možnostiach udržania stavu jednal osobne dr. A. Ondrejkovič s ministrom pravosúdia dr. G. Fritzom, potvrdil stav. Spokojnosť vyjadril aj E. Lábaj, zástupca Ľudovej banky v Ružomberku. Väčšie zmeny v prevádzke sa neudiali, o čom svedčia výsledky prezentované na valnom zhromaždení v apríli roku 1941. Zisk 257 010,55 Ks, asi  ako v predošlom roku, spoločnosť účtovne sčasti vylepšila pozíciu. Podarilo sa zvýšiť objem hotovosti, nachádzala sa v pokladni a redukovať položku cenných papierov. Podarilo sa zinkasovať časť pohľadávok, ustálili sa na 2,6 milióna Ks. Stúpajúci trend si zachovali prevádzkové náklady, presiahli 1,1 milióna korún. Spoločnosť, napriek tomu, že mohla vyrovnať časť starších záväzkov, prispela sumou 23 872,25 Ks na zlatý poklad Slovenskej republiky.... Zdroj: Annales historici presovienses č. 1/2011, roč. 11, Patrik Derfiňák: Priemyselná rafinéria liehu v Prešove a jej činnosťv rokoch 1903-1945 str. 122. ŠA Prešov. Fond Krajský súd Prešov, Firemné oddelenie, i. č. 592. B II 272. kr. 53. 42/1940. kr. 53. 45/1941. Záverečné účty za obchodný rok 1939 – 40. XIX. ročník. Prešov 1940.  

Družstvo hospodárskych liehovarov z Bratislavy zastupoval 29. septembra 1941 na valnom zhromaždení Prešovskej rafinérie liehu Dr. Aladár Ondrejkovič. V tom čase už pôsobil v hlavnom meste a na valnom zhromaždení predložil dokumenty oprávňujúce ho hlasovať za 1250 účastín. Zdroj: Annales historici presovienses č. 1/2011, roč. 11, Patrik Derfiňák: ŠA Prešov. Priemyselná rafinéria liehu v Prešove a jej činnosťv rokoch 1903-1945 str. 123. Fond Krajský súd Prešov, Firemné oddelenie, i. č. 592. B II 272. kr. 53. 49/1942.

Zuby s čelusťami mastodontov, prehistorických slonov ktoré slovenským múzeám venoval ich veľký donor, brat autorovej starej matky Márie Ondrejkovičovej hlavný súdny oficiál Gejza Turba. Fotografie nálezov, ktoré múzeám v Prievidzi a Martine daroval dodnes známy amatérsky archeológ a paleontológ pán Gejza Turba zaslal autorovi Mgr. Csaba Tóth, PhD.paleontológ, Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici. 

Poznámky: 21.06.1621 bol v Prahe na Staromestskom námestí popravený sťatím Ján Jessenius, pokrvný príbuzný rodiny Sandor de Szlavnicza - Ondrejkovič ; V roku 1636 majitelia bojnického panstva - rod Thurzo vymrel po meči ; S viceprezidentom Slovenskej krajiny JUDr. Jankom Jesenským po roku 1920 pôsobili jeho príbuzní Ondrejkovič (Sandor) a Balažovič (Turba) vo funkciách Okresných náčelnikov Považská Bystrica, Zlaté Moravce, Prešov (Dr. Aladár Ondrejkovič do r.1924 Hlavný slúžny - supremus iudex vo Veľkých Topolčanoch ) a Vráble, Košice (Stefan Balažovič). T. j. pokračovali v správe okresov (p. p. žúp) na Slovensku ich rodinami už od roku 1556 ;

Zdroje: Mária Ondrejkovičová rod. Turbová ; Hlavný súdny oficiál Gejza Turba ; pani Zora Kyselová STV pán Mgr. Petrulák ; arcibiskup Ján Sokol 19.01.2001 Bratislava ; Mgr. Peter Múčka ; Univerzitná knižnica Bratislava ; Mgr. Csaba Tóth, PhD.paleontológ  ; pán Patrik Derfiňák   

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Aktualizované: 07.04.2020