Správca učiteľ Štefan Ondrejkovič (Stephanus II. Ondrejkovics)

 

                              

 a  Trebatice v rokoch 1918-1945

Správca učiteľ *15.02.1882 Dolné Držkovce †1954 Bratislava, manželka D. Mária Turba. Jeho rodičia boli Obvodný notár D. Stephanus Ondrejkovics a Urodzená pani Anna Sandor de Szlavnicza. Absolvoval gymnázium v Nitre. Učiteľský ústav Levice ukončil v roku 1902. Účinkovanie : Kolárovice v rokoch 1902-04, Čierna Lehota medzi rokmi 1904-12, Lednické Rovné v rokoch 1912-29. Divadelný režisér. (PAMÄTNÍK SLOVENSKÉHO ŠOLSTVA ZA ÚČINKOVANIA PREZIDENTA T. G. MASARYKA  Z ROKU 1937). Tu sa zaslúžil o počiatočný rozvoj telovýchovy aj miestny učiteľ Václav Braný, ktorý v roku 1919 založil v obci Telocvičnú jednotu. V Telocvičnej jednote cvičil aj Aladár II. Ondrejkovič, syn správcu učiteľa v obci Trebatice od roku 1929.

Pod tlakom spoločenských zmien navždy vymazané útržky spomienok sa autorovi vrátili v snoch po pohľade v Spišskej kapitule na sochu leva chrániaceho labami bibliu. Stará matka Mária Turba mu ako päťročnému rozprávala, kde je socha tohoto leva a prečo ho má rodina v erbe. Ako dieťa si myslel, že je to iba rozprávka. 

Rodičia Obvodný notár Štefan I. Ondrejkovič a Anna Sandor de Szlavnicza v Dolných Držkovciach si robili starosti, že ich prvorodený dvojročný synček ešte nechodi. Išli s ním k lekárovi, ktorý im oznámil, že malý Štefanko mal zlomenú nožičku, ktorá mu zle zrástla. Podľa neho bolo na nápravu neskoro. Až potom sa slúžka priznala, že jej ako dojča spadol. S toho dôvodu mal pravú nohu kratšiu o 10cm. Bol nútený nosiť ortopedickú topánku, preto ani nenarukoval na front I. Svetovej vojny rozdielne od svojich bratov. 

Spectabils Dominus Tobias Ivánka (otec JUDr. Milana Ivánku), a Spectabilis Dominus Ján Ivanka s manželkou Dominou Augustou Schnirtz, pokrvní príbuzní rodiny Ondrejkovič - Sandor. Domina Illustrissima Esthera Ivánka de Draskócz et Jordánföld bola matkou starého otca správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča, župného sudcu v Trenčíne Stephana Sandora de Slavnicza, významného príslušníka ECAV, prapravnuka na smrť umučeného významného hodnostára zvolenskej župy aj ECAV Juraja Radvanszkého de Radvány et Sajókaza pri tzv. Prešovských krvavých jatkách mimoriadneho súdu cisárskeho generála Antónia Caraffu roku Pána 1687.

Počas svojich štúdií na evanjelickom lýceu v Bratislave Milan Rastislav Štefánik aj s bratmi často navštevoval na Panenskej č.17 domácnosť národovca, advokáta Vendelína Kutlíka a jeho manželky Boženy, dcéry evanjelického farára Michala Milana Hodžu. Tu sa zoznámil aj s ich dcérou Elenkou.

Slávna Berta Szlavniczai barónka Mednyánszká *1823 †1902, ktorej manžel Dominus Illustrissimus Ľudovít Szlavniczai bol pokrvný príbuzný správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča po jeho matke Anne Sandor de Szlavnicza. Ludovicus barón Sandor de Szlavnicza *1824 †20.07.1890, Bratislava. Pohreb mal dňa 22.07.1890 Pozsony, Kecskekapu temető. Pokrvnou príbuznou správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča bola však po svojich oboch rodičoch aj sama pani barónka Berta.

V zemianskej obci Dolné Držkovce pôsobil v rokoch 1900-1918 správca učiteľ Juraj Balažovjech, príbuzný manželky Obvodného notára Paulíny Balazsovics, matky manželky Štefana II. Ondrejkoviča učiteľky Márie Turba, notára Štefana Turbu (manžela Márie Ondrejkovičovej) a Hlavného súdneho oficiála Okresného súdu v Prievidzi Gejzu Turbu. 

Učiteľský ústav v Leviciach, ktorý v roku 1902 absolvoval Správca učiteľ Štefan II. Ondrejkovič po štúdiu na gymnáziu v Nitre.

Urodzená pani Anna Sandor de Szlavnicza, jej manžel Obvodný notár Stephanus I. Ondrejkovič, Mária Turba, jej manžel správca učiteľ Stefan II. Ondrejkovič, ich malí synčekovia Aladár a Stefan najmladší členovia rodiny. Snímka z roku 1912 z pozostalosti po pani Editke Vrbackej rod. Ondrejkovičovej. 

Obec Čierna Lehota, v ktorej pôsobil medzi rokmi 1904-1912 správca učiteľ Štefan II. Ondrejkovič. Vo februári 1945 tu nemecké protipartizánske jednotky zastrelili piatich mužov. Ostatných 86 mužov uväznili na základe stanného práva v budove školy v Trenčíne. Vo februári 1945 navštívili npor. aut. zálohy Aladára II. Ondrejkovča v jeho byte v Trenčíne na Štefanikovej 33 správca učiteľ, richtár a farár z Čiernej Lehoty so žiadosťou o pomoc pre rodákov, ako syna bývalého tamojšieho správcu učiteľa. Po intervencii npor. aut. A. Ondrejkoviča v Bratislave u Dr. Antona Neumanna známeho jeho otca, boli prepustnení.  

Učiteľka a literátka Elena Ivánková, rod. Kutlíková, sa narodila v Trnave r. 1871. Jej otec bol významný člen ECAV advokát Vendelín Kutlík, matkou Božena rod. Hodžová, dcéra farára ECAV v Liptovskom Mikuláši Michala Milana Hodžu. Vyštudovala učiteľský ústav v Bratislave. Z dôvodu panslavizmu otca nemohla vyučovať na štátnych školách. V roku 1904 sa vydala za príbuzného Anny Ondrejkovič rod. Sandor de Szlavnicza advokáta JUDr. Milana Ivánku de Draskócz et Jordánföld, ktorý bol v rokoch 1918-1919 o. i. referent pre otázky štátnej správy na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska a v rokoch 1919-1922 generálnym dozorcom ECAV.  

Aladár II., Editka, Tibor a Magdaléna, deti správcu učiteľa Štefana II. Ondrejkoviča a jeho manželky učiteľky Márie Turba na školskom dvore v Čiernej Lehote okres Púchov. Chlapci sú nakrátko ostrihaní, lebo spolužiaci nosili do školy muňky. Brička aj s poníkom ktorý slúžil aj pre práce žiakov na školskom pozemku bola pridelená Ľudovej škole a Ľudovej hospodárskej škole v obci Ministerstvom školstva ČSR.

Syn Urodzenej pani Anny Sandor de Slavnicza a Obvodného notára pána Štefana I. Ondrejkoviča správca učiteľ pán Štefan II. Ondrejkovič s kolegom a svojimi žiakmi pred ich školou v Lednických Rovniach na ktorej sú chlapci tiež nakrátko ostrihaní. 

Revolučné národné zhromaždenie v Prahe zákonom z 10. decembra 1918 ustanovilo ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, na čele bol MUDr. Vavro Šrobár. Zákon (č.64) obsahoval prechodné ustanovenia a vymedzil jeho právomoc. Vládnym nariadením boli menovaní referenti - poradci pre odbory štátnej správy: Dr. Ivan Dérer, súdníctvo, JUDr. Milan Ivanka (pokrvný príbuzný rodiny Sandor de Szlavnicza) pre administráciu, ing. Štefan Janšák, verejné práce, F. Houdek, pre veci vojenské, Dr. J. Hálek pre zdravotníctvo, Dr. M. Bella, zásobovanie, Dr. P. Blaho, pre orbu, ing. J. Botto-Krasko, min. tajomník, E. Lehotský, Dr. L. Medvecký pre financie, sociálne poistenie, Vl. Makovický, obchod, J. Šimkovič pre cirkevné veci ev. a pre cirkevné veci r. k. bolo neskôr obsadené Karolom Antonom Medveckým (priateľ Hlavného súdneho oficiála Gejzu Turbu, brata Márie Ondrejkovičovej rod. Turba), Kornel Stodola, železnice, pošta, Dr. Anton Štefánek, školstvo. Od 12. decembra 1918 sídlil v Bacherovej vile v Žiline minister s plnou mocou pre správu Slovenska a jeho úrad. V podstate predstavoval slovenskú vládu. 

Župan v Košiciach bol od okóbra 1919 do augusta 1920 Dr. Pavol Fábry, spolupracovník a priateľ rodiny Ondrejkovič, s ktorou sa priatelil aj jeho synovec Anton.

Obecná učňovská škola v Lednických Rovniach bola založená v roku 1885 s 25 učňovskými žiakmi. Bola dľa tehdajších zákonov trojročná, po celú dobu učňovskej smlúvy učňa. Počet žiakov postupne sa zväčšil. Učňovská škola vlastných miestností nemá a vyučuje sa tak vo starej budove štátnej ľudovej školy.   Reálie vyučuje 6 odborných učiteľov. Kreslenie vyučuje 7 učiteľov, pribratých čiastočne z radov odborných učiteľov a čiastočne z odborných remeselníkov. Správcom učňovskej školy je Stefan Ondrejkovič, odb. učiteľ a správca aj št. Ľudovej školy. Škola sa vydržuje z prostriedkov vlastných / zápisné, z príspevku štátu, obce, živn. spoločenstva a obchodnej a priemyseľnej komory.    

Na cintoríne vo Veľkých Bieliciach majú vedľa seba náhrobné kamene z roku 1922 otec správcu učiteľa Štefana II. Ondrejkoviča Obvodný notár v obci Dolné Držkovice a následne v obci Šimonovany Dominus Štefan I. Ondrejkovič a jeho stará matka  Illustrissima Domina Mária Sandor de Szlavnicza rod. Marko. Aktivitami oživujúcimi históriu Hornej Nitry sa zaoberá jedna z osobností mesta Partizánske pán Peter Múčka. K nim patrí okrem publikácie zozbieraných historických podkladov aj ich záchrana a indetifikácia. Aj náhrobné kamene z článku identifikovali a nezištne opravili v záujme zachovania historických podkladov pre budúce generácie spolu s priateľom pánom Jurajom Krasulom, ktorý je poslancom MsZ v Partizánskom, Bieličan.

Zoznam žiakov Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1921-1922. V ňom sú uvedení žiaci 1.a triedy budúca sudkyňa OS TN  Ružena Martinová, narodená v Budapešti (Trenčín),... Ladislav Kellermann, Trenčín,...Helena Gáťová, Trenčín ...a žiak 1.b triedy budúci pplk. tank. Oldrich Ondrejkovič narodený v Čiernej Lehote  (Lednické Rovné). Pedagogický personál gymnázia svojvolne účelovo zmenil krstné meno Aladára II. Ondrejkoviča na Oldřich. Jeho bezdetní (resp. tí ktorí mali iba dcéry) rodinní príslušníci s vysokým spoločenským postavením v trenčianskej a nitrianskej župe ktorými bol určený ako budúca hlava rodu proti tomu namietali.

Pravdepodobne už na gymnáziu si budúca pani sudkyňa Ružena Martinová osvojila svojvoľnú účelovú manipuláciu s krstnými menami a priezviskami, škandál si určite pamätala, bezdetný strýko Aladára II. Ondrejkoviča bol v tom čase Jeho Excelencia minister s plnou mocou pre Správu Slovenska JUDr. Martin Mičura, ďalší jeho strýko bol Jeho Excelencia bol nitriansky biskup ThDr. Karol Kmeťko. Brat jeho otca správcu učiteľa Stefana Ondrejkoviča Perillustris Dominus Dr. Aladár I. Ondrejkovič bol v inkriminovanom období Hlavný slúžny vo Veľkých Topolčanoch, maturoval v roku 1908 práve na gymnáziu v Trenčíne.

Strýko detí správcu učiteľa Stefana II Ondrejkoviča a birmovný otec jeho synov minister s plnou mocou pre Správu Slovenska Dr. Martin Mičura v svojej kancelárii vo Vládnej budove na Gondovej 2 v Bratislave. Gymnazisti Aladár II. a Tibor, synovia Stefana II. Ondrejkoviča pravidelne pred volbami do parlamentu a samospráv roznášali v Lednických Rovniach, Trebaticiach a Piešťanoch volebné plagáty v prospech Mičurovej Československej strany lidovej.

Dôkazy: Štvrtá správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1921-1922, strany 10 a 11. V nej sú uveďení aj na str. 11, 12 ako žiaci II. triedy Reis Štefan (budúci redaktor "Rádio Moskva" 1939-1945 a minister spravodlivosti 1950-1953), Žliechov. (Trenčianske Teplice) a Jozef Tiso (budúci riaditeľ Kavasnicovej továrne v Trenčíne), Trenčín, na str 13 žiak IV. triedy Kočiš Oldřich (Aladár Kočiš, budúci šéfredaktor, minister a generálny tajomník HSĽS), Trenčín, na str. 13 žiak VI. triedy Brtko Ludevít, Lipt. Sv. Mikuláš, (Trenčín). Podľa strany č. 4 triedny profesor Aladára II. Ondrejkoviča bol Vladimír Němec, X., Ch, P, učil Ch, v tr. IV, V, VI, P v l.a, I.b, V, VII, Cs. v I.b, 20 h., v II. polr. tiež Z v III, 22 h., triedny v I.b, správca sb. Čh, dozor pri hrách.

Brtko, Ľudovít, mestský účtovník, manžel a sudkyňa Okresného súdu Trenčín JUDr. Ruženy Brtkovej rodenej Martinyovej (dcéra dlhoročného riaditeľa nemocnice MUDr. Martinyho), bývali v jej rodnom dome (postavený 1914) na Piaristickej ulici .......

Dr. Ružena Martiny-Brtková bola študentkou Čs. štátneho reálneho gymnázia v Trenčíne v čase, keď tam študoval aj pplk. tank Aladár II. Ondrejkovič. Maturovala v r. 1929. Na PF UK v Bratislave promovala 30.03.1936 (skúšobným komisárom pre odbor Občianskeho práva a súdneho poriadku v komisii pre štátne skúšky právovedecké bol JUDr. Martin Mičura). Dňa 27.06.1936 nastúpila do advokátskej Dr. Jozefa Mončeka v Trenčíne. Už po necelom mesiaci bola vymenovaná za právnu aspirantku na Krajský súd v Trenčíne. Zdroj: Archív UK, fond: PraF UK všeobecné.

Finančný príspevok na zbierku ST na výstavbu Riznerovho pamätníka v roku 1924 poskytol aj Štefan Ondrejkovič. Zdroj: Trenčianske noviny z 12.10.1924 strana 3. 

Syn správcu učiteľa a pani učiteľky Márie Turba, vnuk pána Štefana I. Ondrejkoviča a Anny Sandor de Slavnicza Aladár II. Ondrejkovič, viťaz v športovej súťaži v Lednických Rovniach v roku 1925.

Správca učiteľ Stefan II. Ondrejkovič sa počas svojho pôsobenia v Lednických Rovniach v rokoch 1912-1929 zaslúžil o kostol Svätého Michala (bol správcom aj Učňovskej školy v ktorej sa učili budúci sklári).

Pri výbere staveniska sa prihliadalo k priblíženiu kostola do zástavby starých Rovní. Základný kameň bol osadený dňa 03.06.1926 za prítomnosti člena jeho rodiny, predsedu tabulárneho súdu v Košiciach a poslanca parlamentu v Prahe JUDr. Martina Mičuru.  

Lednické Rovné v roku 1926 keď tam pôsobil na Ľudovej a súbežne aj na Učňovskej škole pán správca učiteľ Stefan II. Ondrejkovič s manželkou učiteľkou Máriou Turba. Jeden z jeho žiakov bol neskorší známy letec sergeant Royal Air Force Anton Vanko. 

V roku 1928 sa stal prvým prezidentom Slovenskej krajiny Ján Drobný. Za jeho osobného tajomníka bol vymenovaný Dr. Anton Neumann z Púchova. Bol synom tamojšieho Správcu učiteľa katolíckej Ľudovej školy v Púchove rechtora Karola Neumanna, ktorý po predchádzajúcom dohovore so Stefanom Ondrejkovičom posielal časť svojich žiakov do jeho Učňovskej  školy v Lednických Rovniach.

Chynorianska Ľudová banka úč. spol. bola zriadená v roku 1884 podľa vzoru rakúskych. „ reiffeiseniek “. V roku 1928 boli okrem iných členovia jej správnej rady Dr. Juraj Ondrejička. Dr. Július Šandor, Juraj Marko. Bol to menší bankový ústav  s regionálnou pôsobnosťiu, na trhu mohol pôsobiť v konkurencii veľkých bankových domov iba ak  systémovo podporoval miestne  podnikanie a zamestnanosť npr. tak, že úver obdržal iba podnikateľ čo staval domy a kúpil  tehly od iného klienta banky čo vyrábal tehly. Týto často peniaze neobdržali, banka to riešila vzájomným zápočtom. Dodržovanie pravidiel úradníci banky  dôsledne kontrolovali  aj priamo u podnikateľov, aby nemohli použiť prostriedky požičané od banky na iný účel a preniesť svoje prípadné zlé hospodárenie na banku.

Trebatice v rokoch 1918 - 1945. Dňa 28. októbra 1918 Český národný výbor v Prahe vydal zákon o zriadení samostatného Česko-Slovenského štátu. Dňa 30. októbra sa k  vyhláseniu prihlásila Slovenská Národná Rada, ktorá v Martine odhlasovala „ Deklaráciu Slovenského národa “, ktorou Slovensko pripojila k Česko-Slovenskému štátu. Jej signatármi boli aj Dr. Martin Mičura a ThDr. Karol Kmeťko, príbuzní správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča. 

Od roku 1920 vystupuje obec pod názvom Trebatice. V roku 1921 mala 1001 obyvateľov a 153 domov. Medzi hlavné zamestnanie obyvateľov patrilo poľnohospodárstvo. Z roku 1922 pochádzajú stanovy spolku Slovenskej katolíckej mládeže. Spolok aktivitu prejavoval v 40-tich rokoch. Pre chudobné vrstvy obyvateľstva boli príťažlivé politické strany zo sociálnym programom. Medzi takého strany patrila Sociálno-demokratická strana. Z roku 1920 pochádza  povolenie jej schôdzi v Trebaticiach. V rokoch 1926-27 bola v obci prevedená pozemková reforma. V roku 1929 sa v štáte začala prejavovať kríza. Začal opätovný proces vysťahovalectva zo Slovenska. Z Trebatíc v tom čase za robotou chodilo asi 150 obyvateľov. Z náboženských spolkov existoval v obci Spolok Sv. Vojtecha (pôvodne Adalberta) založený v Trnave v roku 1870. V roku 1930 bol jeho jednateľom kňaz Vojtech Žilinčan a medzi členov patrili  Trebatickí obyvatelia: František Bartko, Margita Buchlová, Gašpar Buchel, Anna Cíbiková, Jozef Cíbik,  Ján Čelin, Ján Dohnanec, Mária Galbavá, Anna Galová, Mucha Gono, Anna Hadnigová, Katarína Hadvigová, Ján Hesko, Jozef Holec, Tomáš Hornák, Vojtech Hornák, Alžbeta Hrčová, Peter Hrčka,  Štefánia Jančovičová, František Jankech, Apolónia Jankechová, Gaľpar Kollár, Ján Kováč, Katarína Krepopová, Ján Kubik, Ján Kuchar, Rafael Labuda, Štefan Lipka, Katarína Luhová, Alžbeta Macháčová, Štefan Macháč, Peter Masár, Mária Matúšová, Ján Mičko, Alžbeta Minárechová, Ján Moravanský, Štefan Moravčík, Gašpar Ondačka, Jozef Ondrejka ml., Alžbeta Palkechová, Jozef Palkech, Ján Polčan, Gašpar Radošinsky,  Imrich Sedlák, Veronika Straková, Jozef Strapatý, Katarína Ťefanková, Jozef Štefanka, Anna Tonkovičová, Ján Tonkovič, Gašpar Urba, Gašpar Valko, Jozef Valo, Michal Vančo, Vatrt Anton, Michal Žažo (od roku 1930), Katarína Gonová, M. Minárik a Gašpar Rajčák. V roku 1930 mala obec 1108 obyvateľov a 197 domov. V tom roku postavil Michal Štefanka pekáreň. V obci sa hrávali divadlá, ktoré nacvičili miestni učitelia. Organizovali oslavy: napríklad k výročiu vzniku ČSR, mierové slávnosti, slávnosti pri výročiach narodení T. G. Masaryka alebo spomienkové slávnosti na generála M. R. Štefánika. Zo športovej činnosti možno spomenúť futbal, ktorý sa v Trebaticiach hrával od roku 1929. V roku 1930 si futbalisti kúpili originálnu loptu. Futbal hrávali na „Jame“ pri nádraží, neskoršie si vybudovali ihrisko v  „Hlinníkoch“. K organizátorom futbalu v obci patrili od roku 1931 Štefan Devan starší (predseda), Štefan Devan mladší, Michal Strapatý, Michal Horňák Jozef Cíbik, Jozef Štefanka a ďalší. Na novom ihrisku už v roku 1932 hrávali zápasy o putovný pohár. Stretnutia hrávali aj mimo obce. Trebatice žijú futbalom 70 rokov a tento šport patrí v obci medzi najobľúbenejší.

Z obdobia rokov 1922-1945 sa zachovalo mnoho písomností. Sú to napríklad rozpočty a  záverečné  účty obce Trebatice (26 kníh), zápisnice školského výboru, účtovné knihy, notárske spisy atď. Kronika obce je vedená od roku 1933. Kronikárom obce bol správca učiteľ Štefan Ondrejkovič, rodák z Dolných Držkoviec. V roku 1931 bol za starostu obce zvolený Ľudovít Tonkovič, jeho zástupca sa stal Michal Jankech, pokladník Štefan Štefanka. Na Obecnom úrade boli zriadené tri komisie: finančná, stavebná a pomocná. Notárom - Obvodný notársky úrad sídlil v Krakovanoch - bol Štefan Mrena. Správa školy zakúpila pre školu javisko, ktoré sa postupne splácalo. V rok 1931 Trebatická mládež odohrala štyri divadelné predstavenia. Hru Popelka hrali veľmi úspešne aj v Kúpeľnom divadle v Piešťanoch. (Divadlo organizoval správca učiteľ Štefan Ondrejkovič a jeho manželka učiteľka Mária Turbová, hrávali ho aj ich deti, hlavne Magda Ondrejkovičová neskôr študentka konzervatória v Bratislave. Do nástupu na vojenskú prezenčnú službu po maturite na Obchodnej akadémii v Nitre bol pomocným učiteľom hospodárskej školy v Trebaticiach ich syn Aladár Ondrejkovič.

Po 1. svetovej vojne sa veliteľom hasičov stal Viliam Urban. Pri zbore od roku 1927 pôsobila  dychovka. V roku 1932 horeli v obci štyri stodoly. O veľkosti požiaru hovorí fakt, že na hasení sa zúčastnili zbory z Krakovian, Stráží, Piešťan, Trnavy a Vrbového. V roku 1934 horelo v obecnej tehelni, bol požiar aj domu tehliarskeho majstra. V roku 1939 zhoreli v obci ďalšie stodoly.

V roku 1932 sa previedla úprava okolia školy, vysadili sa stromy a kvety. V rokoch 1923-1929 bol správcom školy učiteľ Jozef Valášek. V rokoch 1929 -1938 bol správcom školy učiteľ Štefan Ondrejkovič. Do roku 1945 sa v škole vystriedalo množstvo učiteľov, napr: Oľga Hatalová, Anna Koštiaľová, Viktor Hornáth, Miroslav Podhorský, Etele Heliová, Jolana Oslanská, Daniel Kozlík, Božena Vinklerová, Mária Scekláčová, Miroslav Matušek, Čenek Bednář, František Chovan, Anna Chovanová, Jolana Nováková, František Žatko, Marhita Laffová, Anna Sedláková, Irena Sváteková, Alžbeta Paštinská, Ján Piaček a Oľga Urbanová.

V  roku 1933 bola v  Trebaticiach zriadená Ľudová hospodárska škola, jej správcom sa stal Štefan Ondrejkovič. V škole učili Čenek Bednář a  Jolana Nováková.  Aby veľkej potrebe odborného vzdelania zemedelského aspoň čiastočne bolo vyhovené, na základe svolenia min. zemedelstva exp. v Bratislave, v roku 1933 bola sriadená v Trebaticiach ľudová škola hospodárska. Dňa 12. novembra 1933 sa začalo vo škole vyučovať, vo dvoch triedach. Vo škole vyučujú učitelia ľudovej a školy v Trebaticiach. Vyučovanie trvá od mesiaca novembra do konca marca. /vyučovanie teoretické,/ a hospodárska praxa trvá v ďalších 5 mesiacov. Vyučovanie sa doplňuje rôznymi odbornými prednáškami, premietaním odborných filmov. Do školy je povinný chodiť každý chlapec i dievča, ktoré dovršilo 14-16 rok a sú zo školy prepustení. Roku 1933/1934 bolo do školy zapísaných 43 žiakov vo dvoch triedach. Správcom školy je Štefan Ondrejkovič.  

Kroje a  folklór boli tým, čo do Trebatíc prisťahovalo  aj návštevníkov Piešťanských kúpeľov. Na Veľkú noc v roku 1934 prišiel do Trebatíc exotický hosť z  Indie maharadža z  Hajdarabádu so svojim sprievodom spolu s  Ľudovítom a  Imrichom Winterom. V  obecnej kronike sa o tejto udalosti píše: „ dychová hudba odprevádzala hostov do domu, kde sa konali „ Šibačky “ aj maharadža dostal šibák, s ktorým vracal dievčencom rany. V Indii, kde na takého pána ani mucha nesmie sadnúť. A nik by to nesmel dovoliť. Avšak v Trebaticiach podľahol indický maharadža pôvabu našich ružolícich dievčat úplne.“ Maharadžovi trebatickí futbalisti darovali klubovú vlajku, potom navštívil výstavku ľudového umenia a výšiviek.

Antal Neorgády, maliar a ilustrátor sa tiež narodil v zemianskej obci Dolné Držkovce dňa *09.06.1861 †19.12.1942 Alag Maďarsko. V obci Dolné Držkovce v roku 1935 postavil slávny archtekt Milan Michal Harminc rímsko-katolícky kostol Cyrila a Metoda.

Trebatice patria medzi obce piešťanského regiónu bohatého na prejavy ľudovej kultúry. Od piešťanského základného variantu odevu sa Trebatice odlíšili začiatkom 20. storočia. Odevy majú drobnejšiu výšivku, odlišnú ornamentiku pričom k základným farbám – žltej, oranžovej a červenej pribudla modrá, fialová, zelená a kovová niť. Bohaté výšivky a paličkované čipky chodili trebatické ženy predávať aj do Piešťan. Na výrobu odevov sa používalo konopné súkno. Súčasťou odevu boli bohato vyšívané rukávce. Neskoršie bola obľúbená modrotlač, ktorá sa používala na zástery. V zime sa nosili biele bohato vyšívané kožuchy. Zo šatníka mužov sa ľudový odev vytratil skôr ako zo šatníka žien. Muži nosili konopné košele, široké gate a vpredu vyšívané súkenné nohavice. Medzi charakteristickú úpravu účesov žien v Trebaticiach patrilo natáčanie vlasov na podložku - „grgulu“. na hlave ženy nosili čepiec. V obci pretrvávajú výročné zvyky, ktoré sa riadia kalendárom. Sú to napríklad mikulášske zvyky (6. december), deň Lucie (13. december), Štedrý deň (24. december), Štefan (26. december), Fašiangy, Veľká noc, Turíce a ďalšie. Sú spojené s obchôdzkami, vinšovaním, spevom a zábavou. Z jazykového hľadiska patria Trebatice do oblasti, v ktorej sa hovorí Považským nárečím. V roku 1938 bol za starostu obce zvolený Ján Jankech, jeho zástupcom sa stal Peter Jankech, pokladníkom Ján Kollár. Pomery 1. ČSR, ako aj vonkajšie politické udalosti, viedli v roku 1938 k podpísaniu Mníchovskej dohody. Na Slovensku bola dňa 6. októbra vyhlásená autonómia. V Trebaticiach mala podporu politická strana - Hlinkova slovenská ľudová strana. Dňa 28. októbra bola schválená štruktúra Hlinkovej gardy. V Trebaticiach sa jej veliteľom stal J. Chovanec.  V obci sa venovali aj kultúre, už v roku 1938 odohrali päť divadelných predstavení, usporiadali majáles a zábavy. Zakúpili rádio, rôzne spoločenské hry a odoberali časopisy.

Po Viedenskej arbitráži (2. november 1938) udalosti nadobudli spád. Bola to cesta, ktorá viedla k vyhláseniu samostatného štátu Slovenskej republiky dňa 14. marca 1939. Obecný kronikár nám o tejto udalosti zanechal tento zápis: „14. marca sa s napnutosťou čakal výsledok zasadnutia Slovenského snemu. Okolo 2.hod odpoludnia došla zvesť o vyhlásení samostatného štátu. O tejto historickej udalosti prehovoril k občanom a HG miestny veliteľ J. Chovan. Sociálne pomery  sa negatívne prejavovali aj v rokoch samostatného Slovenského štátu. V obci nebolo práce, za prácou sa chodilo do Nemecka. Že sa pomery zmenia aj v obci naznačovala elektrifikácia. Elektrické vedenie bolo natiahnuté k obci. Počítalo sa, že to bude stáť okolo 80.000 korún. V obci sa začalo s výstavbou kultúrneho domu. Bývalý obecný dom (do roku 1913) v ňom bola škola sa predal na dražbe a zakúpil sa pozemok. Výstavba kultúrneho domu mala stáť 180.000 korún.

V roku 1940 mala obec 1105 obyvateľov. Z konfesionálneho hľadiska bolo v obci 1100 rímskokatolíkov a 5 evanjelikov a. v. V obci bola založená organizácia Hlinkovej mládeže. Predsedom HSĽS v obci bol Ján Jankech. Na elektrifikáciu obce prispel krajský úrad a Okres Piešťany. Obecný mlyn bol daný do prenájmu za 11.000 korún. Neskoršie mlyn od obce odkúpil Pavol Mosný za 197.000 korún. Získané peniaze boli použité na výstavbu kultúrneho domu. V obci bolo znovu založené Potravné družstvo, ktoré malo 220 členov, v prospech ktorého sa predtým dlhodobo angažoval aj správca učiteľ Štefan OndrejkovičV roku 1941 mala obec  1138 obyvateľov. Z konfesionálneho hľadiska bolo v obci 1133 rímskokatolíkov a 5 evanjelikov a. v. Štátna ľudová škola bola premenovaná na Rímskokatolícku ľudovú školu. Potravné družstvo malo 205 členov, kapitál 30.000 korún a jeho predsedom bol Jozef Dohnanec. Obrat družstva bol 20 – 40.000 korún. Dňa 21. júna bola do obce zavedená elektrina. Slávnostnej vysviacky transformátora vo „Výhone“ sa zúčastnil aj župan Kállay. Obec na elektrifikáciu prispela sumou 80.000 korún. Kultúrny (t.j. Obecný dom) bol v Trebaticiach daný do užívania 25. mája 1942. O tejto udalosti sa písalo aj v dobovej tlači. jeho posviacku vykonal d. p. Msgr. V. Žilinčan. Vysviacky sa zúčastnil aj poslanec F. Bošňák a Okresný náčelník Dr. Porubský. Heslo „Do každej dediny kultúrny dom.“ Obecné zastupiteľstvo bolo rozpustené a za vládneho komisára vymenovali bývalého starostu obce Jána Jankecha. Na škole bola zriadená štvrtá trieda. V obci stále hrávali divadlá, filmové predstavenia a poriadali akadémie a prednášky.

V chotári obce sa pri prechode frontu neodohrali významnejšie boje. Počas ústupových bojov nemeckej armády padli piati sovietski vojaci. Dňa 4. apríla 1945 v ranných hodinách vstúpili do obce vojaci Červenej armády. Vojnové udalosti dnes v obci pripomína pamätná tabuľa na budove Obecného úradu venovaná (1974) padlému účastníkovi SNP Karolovi Jankechovi. 

V roku 1938 bola v budove školy správcu učiteľa  Štefana Ondrejkoviča ubytovaná  pri dovtedy najväčších  manévroch čs. armády  dragúnska eskadróna jeho syna ppor. jazd. Aladára Ondrejkoviča z dragúnskeho pluku 11 "KC II R".

Trebatice v stredoveku... v Pamätnej knihe obce Trebatice, ktorú začal v roku 1933 písať miestny učiteľ a kronikár Stefan Ondrejkovič sa uvádzajú dva výklady vzniku názvu obce. Názov vraj vznikol od mena pltníka, ktorý sa volal Trebatický a na tomto mieste sa usadil spolu s rodinou, alebo od slovného spojenia „treba íci“ v súvislosti so strážnou službou, do ktorej vraj chodili Trebatičania do susedných Stráží ....

Pán Štefan Ondrejkovič bol správcom štátnej ľudovej školy v Trebaticiach od roku 1929, 1.júla 1933 sa stal prvým kronikárom našej obce. Funkciu správcu školy prevzal po Jozefovi Valáškovi, škola bola v tom čase trojtriedna. V roku 1930 nastúpili do školy učitelia Daniel Kozlík, Božena Vinkerová, Mária Šteklácová, Miloslav Matoušek. Učiteľský zbor na čele so svojim správcom viedol kultúrny život v obci. Organizovali prednášky, besedy, oslavy výrocí. So žiakmi školy nacvičili divadelnú hru "Vianoce 2 sirôt", Daniel Kozlík zahral 3 bábkové divadlá. V roku 1931 správca školy zakúpil pre školu javisko, ktoré splácal zo ziskov z divadelných predstavení. V tomto roku nacvičili 4 divadlá a 2 besiedky. Najúspešnejšie boli " V zajatí piatimužíkov" a "Popelka", s ktorou vystúpili aj v Pieštanoch. Toto predstavenie nacvičoval so Štefanom Ondrejkovicom aj jeho syn "obchodný akademik Aladár Ondrejkovič " . Rok 1932 - učiteľský zbor nadalej organizoval prednášky, scénky, divadlá. Učiteľka Božena Vinklerová bola preložená do Prašníka, namiesto nej prišiel učiteľ Miloslav Matoušek. Správca školy dal upravit školský dvor, vysadených bolo 20 ovocných stromov, kvetinová záhrada. Rok 1933 - všetky tri triedy boli na národnej púti na Bradle pri mohyle M.R.Štefánika. Konečne sa v tomto roku podarilo nacvičiť trebatickú svadbu so všetkými zvykmi, piesnami, recnovankami. Predviedli ju aj v Pieštanoch na štadióne, výpravu viedol správca školy so svojím synom. Predstavenie malo velký úspech, vysielali ho aj v slovenskom rozhlase. 16.júla 1933 s ním vystúpili v Trenčianskych Tepliciach a v Nitre na Pribinových slávnostiach. Zapojilo sa do neho takmer 50 ludí, všetci v krásnych trebatických krojoch, hrala im hudba kapelníka Adamčíka (husle, cimbal, klarinet). V roku 1934 nastúpil do školy na miesto Miloslava Matouška učiteľ Cenek Bednár, na miesto Marie Šteklácovej nastúpila Jolana Nováková. Správca školy v tomto roku vydobil pre Trebatice "Ľudovú školu hospodársku", ktorej sa taktiež stal správcom a okrem neho na nej učil Cenek Bednár, ktorý mal hospodársky kurz v Košiciach (viac informácií o nej nevieme).

V tomto roku Trebatice zažili veľkú udalost - obec navštívil indický maharadža, ktorý sa práve liečil v pieštanských kúpeľoch.  Privítal ho starosta obce Ľudevít Tonkovic, správca školy Štefan Ondrejkovič a po anglicky uvítal a "vysvetlenie podal študujúci obch. akademik Aladár Ondrejkovič". Kedže návšteva sa konala v čase Veľkej noci, krojovaní trebatičania mu predviedli veľkonočné a jarné ľudové zvyky, pozvali ho do trebatickej chalúpky. U maharadžu mali veľký úspech a na túto návštevu ešte dlho spomínali.

Krátko po tomto opise sa záznamy písané rukou pána Štefana Ondrejkoviča končia. Další kronikár píše až rok 1937 a v roku 1938 spomína, že dňa 1.septembra 1938 bol zo služobných dôvodov preložený na iné miesto správca školy  Štefan Ondrejkovic, správcom v Trebaticiach sa na krátky cas stal Čenek Bednár a od 1. novembra František Chovan.

Návratom k starej kronike v našej obci sme sa začali podrobnejšie venovať v roku 2003, kedy sme začali vydávat obecné noviny Trebatické zrkadlo a v nom pravideľnú rubriku Z obecnej kroniky. Zápisy pána Štefana Ondrejkovica sú pre nás vzácnym pokladom. Z jeho slov cítit úctu, lásku a hrdosť na našu obec, hoci nebol jej rodákom. Mal nesporný pozorovateľský talent a dokázal udalosti opísať tak, že si ich poľahky dokážeme predstaviť aj dnes. Sme mu za tie slová nesmierne vďační a sme hrdí na to, že človek ako on je súčasťou našej minulosti.

Starosta Mgr. Juraj Valo

XII. Výročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1929-1930, str. 32, I.b 13. Edita Ondrejkovičová Prečin Lehota (Trenčín) str. 32, V.b 36. Pavel Žitňan, Bánovce n./Bebr. str. 38 ; 

Pravidelne pred volbami Aladár II. Ondrejkovič, syn miestneho správcu učiteľa, ktorý sa angažoval v prospech Mičurovej Čs. strany Lidovej aj s bratom Tiborom roznášali volebné letáky v Lednických Rovniach. Po preložení ich otca do Trebatíc a presťahovaní rodiny v tom pokračovali v Trebaticiach a Piešťanoch (v Priešťanoch bol Hlavný notársky tajomník brat ich otca Vojtech Ondrejkovič).

Týždenník "Južné Pohronie" Ročník II. číslo 1. Na núdzovú podporu pre nezamestnaných a nezaopatrených od 17. decembra do 29. decembra 1932 dolu označené ďalšie platby v obnose 13.211 Kč boli uskutočnené. Breuer Jonáš 60.-, vd. Belopotocký Arpádová 14 .- Dubovský Ján 100 .-, Eisler Leopold 100 .-, Jesenský Štefan 200 .-, Ondrejkovičová Mária 195 .-, Wilcsek Salamon 100 .-, ... Darci šľachetného srdca nech prijmú našu úprimnú vďaku. Núdzová komisia. Zdroj: týždenník "Južné Pohronie" zo dňa 1. januára 1933 strana č.3.

Dňa 16 júla 1933 sa v miestnostiach Domova SSSU v Trenčianskych Tepliciach uskutočnili slávnosti dvanásťročného trvania spolku a otvorenia Domova SSSU (Spevácky sbor slovenských učiteľov). V kultúrnom programe vystúpil detský súbor z Trebatíc so svadbou a detskou besiedkou, svojich žiakov uvádzal ako konferenciér správca učiteľ Štefan II. Ondrejkovič. Zdroje: Časopis Považské Hlasy zo dňa 16. júla 1933 strana 1 a týždenník "Trenčan" z 15. júla 1933.

Maharadža v Piešťanoch. 21. júna 1934. Pricestuje do Piešťan na liečenie indický maharadža, bhopalský kráľ Hamidull. Po predbežnej liečbe u viedenských profesorov prišiel do Piešťan. V jeho sprievode je i jeho osobný lekár Dr. Anšari, bývalý predseda indického kongresu a pobočník Gandiho. Plné meno maharadžove zneje: Haji Nawab Hamidulla Khan Sikander Saulat Iftikhar-ul-ehulk Bahadur.    

Indický maharadža z Hajdarabádu v obci Trebatice v roku 1934. Medzi dievčatkami sú aj Magda a Editka, dcérky pána správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča.

HISTÓRIA OBCE. Obec Čierna Lehota v okrese Bánovce nad Bebravou bola založená na zákupnom práve na konci 13 storočia. Prvá písomná zmienka  je z roku 1296.  V roku 1485 tu žilo 12 obyvateľov, v roku 1598 mala obec jeden mlyn a 34 domov . V roku 1720 tu boli dva mlyny a 14 daňovníkov, z ktorých bolo 13 želiarov. V roku 1784 tu žilo 441 obyvateľov v 51 domoch. V roku 1877 tu bolo 50 domov ktoré obývali 417 obyvatelia z ktorých bol jeden mlynár, jeden kováč a jeden krčmár.Obyvatelia sa živili prevažne poľnohospodárstvom drevorubačstvom a pasienkárstvom. V obci sú zrúcaniny stredovekého hrádku z 12-13 storočia, z dôb M. Č. Trenčianskeho. Počas druhej svetovej vojny sa obyvatelia aktívne zapojili do SNP. 20.02.1945 obec Nemci obsadili, piatich obyvateľov zastrelili a 86 mužov uväznili v Trenčíne v budove školy. V rokoch 1904-12 bol v obci správca učiteľ Štefan II. Ondrejkovič. Tu sa narodili aj tri z jeho piatich detí Štefan III, Aladár II, Tibor a Editka.

Prvorodený syn Štefan III zomrel krátko po narodení v tejto obci na šarlach. Pán správca učiteľ bol syn Obvodného notára v Dolných Držkovciach pána Štefana I. Ondrejkoviča a zať Obvodného notára v Prievidzi pána Michaela Turbu. Farár, notár a učiteľ z Čiernej Lehoty mali vedomosť, že ich rodák  npor. aut. v zálohe Aladár II. Ondrejkovič býva v Trenčíne na Štefanikovej 33. Vedeli aj, že má v Bratislave strýka JUDr. Martina Mičuru, prezidenta Najvyššieho súdu, brata svojho otca Dr. Aladára I. Ondrejkoviča Okresného náčelníka v Bratislave, manžela sestry jeho otca Dr. Karola Reindla hlav. radcu min. vnútra aj brata svojej matky mešťanostu Bratislavy Štefana Turbu. Navštívili ho preto s naliehavou žiadosťou o pomoc pre svojich 86 občanov uväznených v Trenčíne v budove školy. Na základe vojnového stavu im hrozilo zastrelenie. Napriek tomu, že celá rodina jeho manželky bola odkázaná z rasových dôvodov na jeho pomoc sa rozhodol,  že im pomôže. Vycestoval do Bratislavy a za intervencie svojej rodiny a jej stykov im pomohol tak, že boli prepustení. Jemu samému v Bratislave hrozilo zatknutie  pre odmietanie nastúpiť do tzv. Domobrany na povolávací rozkaz. 

Mestská rada v Nitre v r.1936. Ťažká, Kulíšek, Šumichrast, vedľa neho tretí zprava kanonik ThDr. Michal Beňo *01.02.1880 rodák zo zemianskej obce Dolné Držkovce. Učil na Malom seminári keď tam študovali Aladár II. Ondrejkovič s bratom Tiborom. 

Súrodenci slob. aspirant jazdectva Aladár II. Ondrejkovič, Editka vydatá Vrbacká, Magdaléna vydatá Suchánková a prokurista Tibor Ondrejkovič v roku 1936. Magda po maturite v roku 1940 si začala plniť svoj veľký sen a prihlásila sa na štúdium na Hudobno-dramatickú akadémiu v Bratislave, ktorú práve premenovali na Štátne konzervatórium. Popri štúdiu pracovala v Slovenskej pošte, ktorej riaditeľ (a mešťanosta Bratislavy) bol brat jej matky a manžel sestry jej otca pán Štefan Turba. 

Absolventi Vojenskej akadémie Hranice podľa sociálneho pôvodu rodičov. Armáda demokratického čs. štátu však prevzala značnú časť služobných predpisov rakúskej časti armády K.u.K. 

Slobodník aspirant jazdectva Aladár II. Ondrejkovič slobodný pán Sandor de Szlavnicza v ŠDJZ (Škola pre dôstojníkov jazdectva v zálohe) Pardubice. 

Dňa 20.06.1931 sa zúčastnil Krajinský prezident Dr. Jozef Országh s ministrom školstva a osvety Dr. Ivanom Dérerom osláv založenia divadla v Trnave. II. festival slovenských speváckych krúžkov bol ich vedľajším podnikom (6). Spevák (tenor) Karol Ondrejkovič sa venoval ochotníckej činnosti, od 1925 v Košiciach hrával v činohrách a operetách. Od r. 1932 spieval aj v košickom, prešovskom a bratislavskom rozhlase ľud. piesne, árie z operiet a opier. V SĽD v Nitre účinkoval v operetách Gejzu Dusíka (Modrá ruža, Keď rozkvitne máj). V r. 1936 absolvoval štúdium spevu na Hudobnej a dram. akadémii v Bratislave (pedagógovia E. Engeltháler, Kornhauserová). Magdaléna Ondrejkovičová sa venovala ochotníckemu divadlu. Účinkovala s trebatických súborom v divadelných hrách v Piešťanoch, Nitre (Pribinove slávnosti), Bratislave a Prahe (Popelka, Trebatická svadba). Účinkovala aj v rozhlase v Bratislave a Prahe. Po roku 1939 študovala na Hudobnej a dram. akadémii v Bratislave (pedagóg Martin Gregor), od 7. mája 1941 pod správou štátu premenovanej na Štátne konzervatórium.

Noviny Slovenská Pravda z dňa 17.07.1932. Pomery v Jedľových Kostolanoch. Cesty stáda bez pastiera nie sú označené. Gazda, ktorý má v maštali asi 6 kusov dobytka, vlastník pol chotára sa  stal predsedom komunistickej strany v mieste a že devy sa nevydajú prv, kým neobdarujú  vyvolených 2-3 nemanželskými dietkami. Mohol by niekto namietať: veď v obci je katolícky farár a sedem štátnych učiteľských síl. Farár a učitelia sú mičuráci. To je príznačné pre Čs. Lidovú stranu ktorá tvrdí, že je ochrankyňou katolicizmu v štáte ! Hlas niekoľkých občanov odznel, ako hlas volajúci na púšti. Ide o tri kvietky mičuráckych »vlastencov«. Michal Možáry, správca štátnej ľudovej školy (pozn. autora: okolnosti nasvedčujú, že práve na príhovor Dr. Ondrejkoviča v r.1927 školu navštívil prezident T. G. Masaryk a poskytol jej značnú finančnú dotáciu) v Jedľových Kostolanoch, je švagor Turayho, námestníka školského inšpektora a l. podstarostu za mičurákov v Zlatých Moravciach. Okresný náčelník zlatomoravecký dr. Ondrejkovič„ je švagrom dr. Martina Mičuru (pozn. autora: nie je to pravda, Okresný náčelnik v Zlatých Moravciach Dr. Aladár I. Ondrejkovič bol švagor Hlavného župného notára Rudolfa Mičuru z Dlhého Poľa jeho bratanca). Týchto troch ľudí viaže niť priateľstva. Dr. Ondrejkovič bol pred pár rokmi a to ešte bez toho *dr* obvodným notárom v Jedľových Kostolanoch (pozn. autora: nie je to pravda, v obci Jedľové Kostoľany bol Obvodným notárom Vojtech Ondrejkovič, jeho brat a syn Obvodného notára v  Dolných Držkovciach a Šimonovanoch Stefana I. Ondrejkoviča), kým Turay so svojím »y* na konci podpisu účinkoval tam ako učiteľ. Správca napr. rozišiel sa s paňou. Mal auto a teraz sa vozí na bicykli. O koľko je lepšie, keď je v obci cirkevná ľudová škola ! (-kt-). .

Štefan Balažovič  (bratanec Márie Ondrejkovičovej rod. Turba) bol výmenovaný Krajinským úradom (prezident Dr. Jozef Országh) v Bratislave za nového Okresného náčelníka v Košiciach. Úrad nastúpil ešte pred vianocami. Zdroj: Národné noviny Issue: 08.12.1933.   

Noviny Pohronie zo dňa 22. decembra 1934. Zpráva núdzovej komisie: Na núdzovú podporu pre  nezamestnaných a pre nezaopatrených od 28. nov, 1934 do 18. dec. 1934 dolu označené platby v obnose 2100 Kč boly uskutočnené. Bargár Jozef 200, N. N. 150, Mária Zámborská r. Adamcsa 50, dr. Priezner Július 300, Steiner Ernest 300, Mária Ondrejkovičová 100, Tekovská Lud. Banka 1000 Kč. Darci šlachetného srdca, nech príjmu našu úprimnú vďaku. Núdzová komisia.

Bývalý učiteľ Milan Polák, za ktorého zvolenie sa angažoval JUDr. Martin Mičura bol v roku 1936 poslanec Krajinského snemu v Bratislave.

V Slovenskej národnej strane (SNS) -  za  podnetu a  finančného prispenia Milana Hodžu - sa formovalo okolo Slovenských národných novín opozičné, tzv. bratislavské krídlo (J. Paulíny Tóth, stredoškolský profesor Vladimír Černák, Milan Daxner). Skupina nesúhlasila so spojenectvom s HSĽS a  odmietala skostnatenú politiku, provinčnosť a metódy martinského vedenia strany. Povolebný vývoj a najmä spory s ľudákmi o poslanecké mandáty dali za pravdu postrehu, že „úloha SNS v autonómnom bloku bola úloha nemohúcneho, ktorý tancoval podľa toho ako v Ružomberku pískali“.... Zdroj: SPOLOČNOSŤ POLITIKA HISTORIOGRAFIA, rok 2009 str.23. Predstavitelia tzv. bratislavského krídla SNS boli spoločensky a príbuzensky blízki rodine Ondrejkovič. S niektorými z nich sa však jej vzťahy rozvolnili keď sa táto notárska rodina politicky orientovala na Demokratickú stranu. 

Indický maharadža v Piešťanoch. 30. júna 1937 pricestoval do Piešťan so svojim sprievodom počítajúcim 11 osôb na dlhší čas k liečeniu, indický maharadža z Bhopalu: Nawab, Mohamed, Hamidulla Khan Ruler. Pricestoval z Londýna. Je 30 ročný. K jeho sprievodu patrí indická princezná Roam Bia a velitelia jeho telesnej gardy: colonel Simpson a major Abdul Azir. Maharadža je jedným z najbohatších panovníkov Indie.

Správa piešťanských kúpeľov posiela autokarmi do Trebatíc kúpeľných hostí. V roku 1938 na hody zavítali do obce lekári z Veľkej Británie a Rumunského kráľovstva. Zdroj: denník "Slovák" z 2. augusta 1939. Vzťah Správy piešťanských kúpeľov k obci Trebatice sa tradoval od pôsobenia správcu učiteľa Stefana Ondrejkoviča v obci. Jeho príbuzný minister s plnou mocou pre Správu Slovenska JUDr. Martin Mičura totiž oslobodil z obvinenia ich nájomcu Ľudovíta Wintera, bol viac ako rok držaný vo vyšetrovacej väzbe na podnet pražskej finančnej skupiny, zaujímala sa o privatizáciu týchto kúpeľov. Pán Ľudovít Winter ako znalec uhorského práva si bol vedomý, že kúpeľe Piešťany ležia na pozemkoch rodu Erdody, ku ktorým má dodnes práva aj rodina Sandor de Szlavnicza ktorej najstarším priamym potomkom bol správca učiteľ Stefan Ondrejkovič. Zdroj: "Spomienky na Piešťany" Ľudovít Winter.

 Kronika obce Trebatice 1929-1962, kronikár správca učiteľ Stefan II. Ondrejkovič roky 1929-1938

V obci Trebatice až do poverenia štátom osobitnými úlohami v súvislosti s mobilizáciou československej brannej moci dňa 23. septembra 1938 pôsobil správca učiteľ Štefan II. Ondrejkovič ktorý sa okrem iného významne zaslúžil o zriadenie Ľudovej hospodárskej školy v obci a miestny turistický ruch. Nápomáhali mu v tom spoločenské styky jeho rodiny. 

Študentkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v akademickom roku 1938/1939 bola neter správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča, Melánia Mičurová z Dlhého Poľa. Jej otec bol hlavný župný notár Rudolf Mičura. Zdroj: Archív UK, fond: PraF UK matriky jednotlivých rokov.

Príbuzný rodiny Ondrejkovič prostredníctvom Sp. D-y Esthery Szlavniczai rod. Ivánka a Anny Zsittnyan advokát JUDr. Milan Mikuláš Ivánka de Draskócz et Jordánföld ako stúpenec čechoslovakizmu aj s manželkou, literátkou Elenou rod. Kutlíkovou, vnučkou evanjelického farára Michala Milana Hodžu odišli na jar 1939 do Prahy. Tu sa zapojili do odboja. Bol väznený v Terezíne. V roku 1947 sa vrátil do Bratislavy a už nebol politicky aktívny.

Dr. Pavel Fábry bol jeden z prvých, ktorí boli dňa 30. mája 1939 uväznení v koncentračnom tábore pre politicky nespoľahlivé osoby, štátnom väzení Ilava.  

Obec Kátlovce Koloman Mihalovič, správca školy 1927-1949 (riaditeľ od roku 1940). V rokoch 1802-1820 bol učiteľ v obci Ondrejovce Ferenc Mihalovics, v rokoch 1821-1860 bol učiteľom Ferenc Mihalovics mladší.

Splnomocnenec švajčiarskej centrály pre rozvoj hospodárstva (SHS) v Bratislave Hans Keller dostal na jar 1940 ďalší personál. Prišiel mladý Kunz z Zürichu a o niečo neskôr  prišiel aj Robert Boetschi ktorý mal kontakty na Poľsko. Npor. pech. zál. Švajčiarskej armády Dr. rer. pol. Hans Keller príslušný k TerKdo 6 bol častým hosťom pána Františka Göndöra na Prednej Hore a účastníkom poľovačiek ktorých sa zúčastnovala aj dcéra správcu učiteľa Magdaléna Ondrejkovičová.

Freiin Magdaléna Ondrejkovičová a správca učiteľ Štefan II. Ondrejkovič v roku 1941 v Bielych Karpatoch ? Aj do Karpát chodil často Vicekonzul Hans Keller na poľovačky pri ktorých s partnermi ľahšie dohodol problematické riešenia.   

Významý príslušník ECAV, funkcionár Jugoslovensko-Čehoslovačkej ligy, bývalý redaktor pražských Lidových novín v Belehrade, pravidelný prispievateľ Československo-juhoslovanskej revue a bývalý prof. na Masarykovom gymnáziu v Bačskom Petrovci, redaktor denníka  "Slovák" Andrej Vrbacký, zať Správcu - učiteľa Štefana Ondrejkovča bol v roku 1941 uväznený v Zaisťovacom tábore pre nepriateľov slovenského štátu vo väznici Ilava.

Redaktor a prekladateľ Andrej Vrbacký, manžel Editky Ondrejkovičovej bol držiteľ prestížnej ceny Centra juhoslovanského PEN klubu.

Učiteľka a nadaná literátka Elena Ivanková, rodená Kutlíková, dcéra Vendelína Kutlíka, krajana redaktora ECAV Andreja Vrbackého z Vojvodiny zomrela tragicky 26.10.1941 v Prahe, kam odišla na jar 1939 s politického presvedčenia aj s manželom JUDr. Milanom Ivánkom, príbuzným matky správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča. 

Od roku 1939-1945 udržiaval prokurista fy Thonett Mundus Tibor Ondrejkovič profesionálne obchodné vzťahy s viacerými protektorátnymi firmami. Výrobky vyvážal vagónmi prostredníctvom ČMD (Českomoravské dráhy - nemecky BMB - Bőhmisch-Mährische Bahn). Vo ČMD v Brne na stanici mal dôverné kontakty.

Kolega správcu učiteľa Stefana Ondrejkoviča, otec riaditeľa prezidentskej kancelárie (býv. tajomníka krajinského prezidenta) Karol Neumann bol v Púchove rechtor, správca miestnej Rímsko-katolíckej ľudovej školy a organista v rímsko-katolíckom kostole Všetkých svätých. Syna Antona v škole učil. Za takmer 40-ročné pôsobenie v katolíckom kostole v Púchove získal arcipastierske uznanie od biskupa Karola Kmeťka. 

Čelní predstavitelia filiálky firmy ROLNÝ prišli v nedeľu v polovici augusta 1941 do Púchova v súvislosti s výstavbou jej továrne, kde ich už v Obecnom dome čakali traja najvyšší predstavitelia samosprávy: Okresný veliteľ Dr. Jozef Trnka, hlavný notár Andrej Šikura a starosta/vládny komisár Jozef Valentíny (priateľ rodiny Ondrejkovič). Výstavbu proti konkurenčnej Považskej Bystrici pomohol následne presadiť Dr. Anton Neumann (jeho otec bol kolega a dlhoročný spolupracovník správcu učiteľa Stefana Ondrejkoviča). 

Brat správcu učiteľa Štefana II. Ondrejkoviča Okresný náčelník v Bratislave Dr. Aladár I. Ondrejkovič slobodný pán Sandor de Szlavnicza v prvom rade sediaci tretí zľava, vedľa neho napravo akad. maliar Štefan Polkoráb, pplk. duch sl. dp. Albín Krosna, stredoškolský profesor Vladimír Černák a páter Accura. Na snímke v druhom rade stojace sprava dcéry Dr. A. Ondrejkoviča študentka Kamila, stredoškolská profesorka Gizela a v klobúku sl. Elena Buganová. Aj po r. 1939 až do r. 1948 sa obracali početní prenasledovaní občania so žiadosťou o pomoc na promasarykovsky orientovanú osobnosť Dr. Aladára Ondrejkoviča, ktorý si aj vzhľadom na rodinný pôvod zachoval významný spoločenský a politický vplyv.

Jeho Eminencia arcibiskup ad personam ThDr. Karol Kmeťko, rodák z Dolných Držkoviec bol príbuzný správcu učiteľa Stefana Ondrejkoviča z oboch manželských strán. Bol dlhoročným spolupracovníkom JUDr. Martina Mičuru a kooperoval najmä so spoločenskou skupinou konštituovanou okolo jeho osoby. Reprezentoval ju aj ďalší rodák z Dolných Držkoviec kanonik ThDr. Michal Beňo a v neposlednom rade aj rozvetvená notárska rodina Ondrejkovič.    

Spevák, tenor sólista operety SĽD v Nitre v rokoch 1939-1945 Karol Ondrejkovič. Účinkoval v operetách Gejzu Dusíka Modrá ruža a Keď rozkvitne Máj (v SND v Bratislave spieval v operete Modrá ruža sólista Belo Turba). Súbor podporoval aj prvý slovenský arcibiskup ThDr. Karol Kmeťko. Predsedom Družstva Slovenského ľudového divadla bol nitriansky župan Štefan H., rodák z Dlhého Poľa. Karol Ondrejkovič sa pôvodne venoval ochotníckemu divadlu, ale už od roku 1925 hrával v činohrách a operetách, od r. 1932 spieval v rozhlase ľud. piesne, árie z opier a operiet. V roku 1936 študoval na Hudobnej a dramatickej akadémii (v roku 1940 premenovaná na Štátne konzervatórium) v Bratislave u E. Ungelthálera a Kornhauserovej.

Na Štátnom konzervatóriu v Bratislave študovala Magdaléna Ondrejkovičová u Martina Gregora,  tiež sa venovala ochotníckemu divadlu, študovala tu aj Magda Lokvencová, manželka predsedu povstaleckej SNR Dr. Gustáva Husáka od 29.augusta 1944.

V roku 1943 boli zdržané Gestapom v Brne sprievodkyňe ČMD Anna Seidlerová a Helena Grufiková z dôvodu, že prevážajú ilegálne správy na Slovensko a v pracovnom čase pašujú devízy na Slovensko. S vyšetrovaním boli oboznámené slovenské MF a MV v Bratislave kde správu dostal ako Hlavný radca aj Dr. Karol Reindl, obdržal ju aj Dr. Viktor Pavella. Po 14 dňoch boli obe prepustené.  

Koncom roku 1943 a začiatkom roku 1944 okrem politických a diplomatických konzultácií so slovenskými predstaviteľmi politického a kultúrneho života a inými slovenskými osobnosťami bývalý rumunský minister školstva Sadoveanu, stúpenec kráľa Carola II a monarchie prednášal v Bratislave o Rumunskom divadle.

Syn notára vo Varšanoch okres Levice a priateľ rodín Mičura a Ondrejkovič bol aj profesor na Univerzite Komenského a guvernér Národnej banky Dr. Imrich Karvaš. 

V miestach svojho pôsobenia dodnes vážený správca učiteľ pán Stefan II Ondrejkovič v areáli ŠK Bratislava. Pochádzal po otcovi Štefanovi I., rodákovi z Bánoviec nad Bebravou z jednej z najváženejších notárskych rodín na Slovensku a po matke Anne Sandor a starom otcovi trenčianskom župnom sudcovi Stephanovi Sandorovi de Slavnicza jednej z najznámejších šľachtických rodín v Rakúsko-Uhorsku. Občania Čiernej Lehoty v krajnej núdzi si to pamätali. Preto sa obrátili na jar v roku 1945 so žiadosťou o pomoc pre svojich 86 uväznených rodákov na jeho syna  npor. aut. v zálohe Aladára II. Ondrejkoviča.

V roku 1944 postavila vojenská správa neďaleko Železnej studienky v Bratislave v peknom údolí rekreačné stredisko pre frontových vojakov a ich rodinných príslušníkov. Na jeho zriadení mali okrem ministra obrany generála Ferdinanda Čatloša zásluhu Okresný náčelnik Dr. Aladár I. Ondrejkovič, Hlavný mešťanosta Dr. Stefan Ravasz, mešťanosta Stefan Turba a Dr. Martin Mičura. Práce vykonával pracovný zbor NO.

 

Dňa 16. júna 1944 pri bombardovaní Bratislavy americkým letectvom dopadla 500 kg bomba aj na strechu činžového domu na ulici Čs. armády č. 46. Prerazila všetky podlažia tohto domu až do pivnice, kde zostala nevybuchnutá. Dom oproti policajnému riaditeľstvu bol však úplne zničený. Ešte v roku 1949 tam bolo rumovisko s cementovými guľami (kugelbunker) pre jednoho vojaka. Značne poškodený bol aj kostol Sv. Alžbety s priľahlým kláštorom a nemocnicou. V nemocnici sv. Alžbety bola v roku 1954 hospitalizovaná príbuzná Štefana II. Ondrejkoviča prostredníctvom sobáša Valéria Čevela rodená Stiglitz. Jej uväznenie v Trenčíne pre marenie zásobovania s jej manželom Jozefom Čevelom bolo príčinou rozdelenia jeho bytu v akcii "B" - Byty aj keď ju vôbec nepoznal a nikdy nevidel.  Americké bombardéry B-24 Liberátor 98. bombardovacej skupiny patrili k 47. bombardovaciemu krídlu 15. americkej leteckej armády. Štartovali z leteckej základne Lecce v južnom cípe Talianska. Ich úlohou, ako aj úlohou ďalších troch bombardovacích skupín 47. bombardovacieho krídla 15. americkej leteckej armády, bolo vykonať v Bratislave bombardovací nálet na rafinériu minerálnych olejov APOLLO a ciele vojenského charakteru. 

Od roku 1944 boli do útočiacich vojsk 2. ukrajinského frontu ktoré oslobodili 4. apríla 1945 Bratislavu začlenené dve rumunské armády, 2. kráľovský tankový pluk a kráľovský letecký zbor československého (od 30.09.1938 do 15.03.1939 posledného) a slovenského vojnového spojenca. Na snímke útočné delá Sd.Kfz 142 "StuG III" Ausf. F/8 nemeckého pôvodu (jeho kanón StuK 40 L/48 ráže 75 mm dodávala plzeňská škodovka) od 2. kráľovského pluku rumunskej armády v apríli 1945 Bratislave pri dekanáte LF UK, 150m od bydliska Štefana Ondrejkoviča a Márie Ondrejkovičovej rod. Turba. 

Prokurista firmy Thonett Mundus pán Tibor Ondrejkovič bol vnuk Urodzenej pani Anny Sandor de Szlavnicza, syn správcu učiteľa pána Stefana II. Ondrejkoviča a jeho manželky Márie Ondrejkovičovej rodenej Turba. V roku 1945 sa stal riaditeľom Nábytkárskych závodov v Bratislave. Aj po roku 1948 pomáhal svojimi už politickým systémom obmedzovanými spoločenskými stykmi prenasledovaným spoluobčanom.

V roku 1953 bol bývalý guvernér Národnej banky v rámci tzv. „B-akcie“ Prof. JUDr. Imrich Karvaš vysťahovaný s celou rodinou z Bratislavy.

Päť izbový byt správcu učiteľa v. v. Štefana II. Ondrejkoviča na druhom poschodí domu so štyrmi oknami vpravo na ulici Čs. armády 46, ktorý v roku 1954 štát  rozdelil v akcii B - Byty s následkom jeho smrti. Predsedom komisie ktorá vykonávala v Bratislave dohľad nad akciou B - Byty bol povereník vnútra Jozef Lietavec (ZP SNR).

Akcia B Byty 1952-1954.  Július Mazanec bol bezpečnostný referent ÚNV - byty. Predseda Zboru povereníkov Július Ďuriš dal dokumentu podobu. Bytové oddelenie (BO) ÚNV Jozef Lietavec (Lietavec a plk. ŠtB sa nezvaní votreli do súkromného rozhovoru ktorý viedli medzi sebou autor a generál Jozef Brunovský s manželkou na vládnej recepciii v hoteli Bôrik. Poriadal ju predseda vlády Mikuláš Dzurinda v roku 1998 na Bôriku. Pánovi generálmajorovi tykali a znemožňovali ho pred autorom. T.j. vedeli kto je autor, bola to jednoznačne demonštrácia ich stálej sily určená jemu.) menoval komisiu. V zmysle smernice bol dodatočne rozdelený byt Stefana Ondrejkoviča na dve bytové jednotky.  Zámienka - racionálne využitie bytového priestoru v rámci akcie "B". Svojvoľné obsadzovanie bytu. Eugen Fillo pracovník  bratislavského Čs.rozhlasu, podnájomník, v jeho prospech bola dodatočne rozdelená ním svojvoľne obsadená časť bytu správcu učiteľa v. v. Štefana Ondrejkoviča v kritickom roku 1953. Ďalšia časť jeho bytu bola obsadená v r. 1954. Udalosť priamo zapríčinila smrť správcu učiteľa. Nositeľ nacistického Železného kríža npor. pech. Eugen Fillo 1942, je to iba zhoda mien ???. Jozef Lietavec sa narodil  v obci Nedožery. Mimo pochybnosť poznal osobne z Bojníc oficiála pozemnoknižného oddelenia Okresného súdu v Prievidzi a známeho amatérskeho archeológa Gejzu Turbu. Vedel o nekompromisnosti jeho otca pána notára Michaela Turbu a tom, že pani Mária Ondrejkovičová je jeho dcéra a autor jej vnuk.

Alexej Čepička mal zodpovednosť za nezákonnosti a zločiny páchané štátnou správou v rokoch 1948-1955. S Klementom Gottwaldom a S. boli hlavnými architektami plánov KSČ na likvidáciu katolíckej cirkvi, tzv. Akcia P. Riadil politické procesy s odporcami komunistov. Ako minister spravodlivosti zlikvidoval nezávislosť sudcov. Rozhodujúcim sa miesto sudcu stal prokurátor. Funkcionári KSČ v politických procesoch vopred určovali výšku i druh trestu. „Socialistická zákonnosť“, za jeho úradovania, počas 5 rokov odsúdila k mnohoročným trestom asi 100 000 ľudí. Je spoluzodpovedný za vytváranie táborov nútených prác a justičné vraždy. 

Eduard Ondrejkovič vedúci produkcie Študio hraných filmov Bratislava - Koliba (Žena z vrchov 1955, Zemianska česť 1957, Posledná bosorka 1957) 

Poznámky: Černák Vladimír, náčelník Slovenského zväzu protileteckej obrany Anna Zvaríková r. Bottová (otec poslanec, následne notár v Piešťanoch Ivan Krasko vlastným  menom Ján Botto) ; Kežmarok Klub slovenských turistov a lyžiarov na čele s jeho predsedom a okresným náčelníkom Dr. Alexandrom Luščekom ;

Zdroje :  Štátny archív v Nitre Ivanka pri Nitre ; archív Krajského súdu Bratislava ; matrika Bratislava Staré mesto ; pplk. tank. v. v. Aladár II. Ondrejkovič ; Mária Ondrejkovičová rod. Turbová ; Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič ; Starosta obce Trebatice Mgr. Juraj Valo ; Trebatické zrkadlo 1/2010 ; Pamätník Slovenského školstva za účinkovania prezidenta Masaryka r.1937 ; magazin Naše Divadlo 4/1931 (6) ; Slovenská Pravda z 07.07.1932 ; Schematismus branné moci československé Periodical Page 1937/191 ; Olga Grellová rod. Slezáková ČSPD n. p. ; Obec Slávnica - Zoznam významných osobností a návštevníkov obce ; Obec Veľké Držkovce - Významné osobnosti ; Týždenník Tempo - Partizánske, Bánovce nad Bebravou ; Ján Chryzostom kardinál Korec ;  arcibiskup Ján Sokol 19.01.2001 Bratislava ; Obec Folkušová - Beniczky (pokrvný príbuzný rodu Sandor de Slavnicza t.j. aj Ondrejkovič), Thomka (František Zvarík), Folkus, Durdík ; Vojtech Zamarovský ; Národné noviny 03.08.1928/1 ; Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933 ; Národní listy 06.04.1934/2 ; generál JUDr. Anton Rašla ; Kronika obce Dolné Držkovce ; Archív DÚ ;

Trebatické zrkadlo 1/2010 ;  Virtuálna prehliadka  Lomnický štít  ; www.trebatice.sk Kronika obce Trebatice 1929-1962 

 

 

 

 

Kronika Trebat.

Mohyla na Bradle

Aktualizované: 26.09.2024