Stephanus Sandor de Slavnicza

otec Anny Sandor de Szlavnicza a manžel Márie Sandor de Szlavnicza rod.Marko

 Z vôle Pána šľachtic ECAVComitatus Trenchininiensis Jurassor, Spectabilis ac Magnificus Dominus Stephanus Sandor de Szlavnicza et Kisch-Stricze, compossessor, sa narodil v r. 1802. Jeho manželka Mária Sandor de Szlavnicza rod. Marko bola katolíckeho vyznania. Na ich svadbe bol svedok nevesty Verejný sudca šľachtic Josephus Schurmann a svedok ženícha Urodzený pán Carolus Vály (manželka Anna Mednyánszky) šľachtic compossessor. Ich dcéra bola Spectabila Domina Anna Sandor de Szlavnicza vydatá Ondrejkovics. Jej manžel bol Obvodný notár v obci Dolné Držkovce a neskôr Šimonovany Dominus Stephanus I. Ondrejkovics.  Mária Sandor de Szlavnicza, rod. Marko sa narodila v r. 1828 (†10.03.1907 Malé Bielice). Spectabila Illustrissima Domina Anna Sandor de Szlavnicza vydatá Ondrejkovics sa narodila v r. 1861 na adrese Tvrdomestice č. 23. Jej krstní rodičia boli Urodzená pani Caroline Pirott a Urodzený pán Josephus Mihalovics, compossessor. Krstiaci farár bol Vilhelmus Szecsányi. Obvodný notár Stephanus I. Ondrejkovics a jeho manželka           

Spectabila ac Perillustrissima Domina Anna Sandor de Szlavnicza mali synov: správca učiteľ Stephanus II. Ondrejkovis, Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza (manželka Anna Török a dcéry Lady Gizelle Kerney a Lady Kamila Csúzy), Ladislav Ondrejkovics, Ján Ondrejkovics †1914 padol v Bielorusku, Jozef Ondrejkovics padol †1916 ? Ľudovít Ondrejkovič vyhlásený za mŕtveho †1917, Anton Ondrejkovič padol †1917, Titus Ondrejkovič padol   †1916 ?  a Obvodný notár Vojtech Ondrejkovič. Správca učiteľ Stephanus II. Ondrejkovics a jeho manželka Mária Turba mali synov pplk jazdectva Aladár II. Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza (*1909) a prokurista Tibor Ondrejkovič (*1911) a dcéry Edita Vrbacká a Magda Suchánek.

Trenčianska župa. Sídlo vicežupana Gaspara Sandor de Szlavnicza na priečelí s erbom rodu Sandor de Szlavnicza v centre mesta Trenčín. V tomto župnom paláci sídlil aj Comitatus Trenchininiensis Jurassor Stephanus Sandor de Szlavnicza, svokor Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča.        

Nádvorie paláca, sídla viacerých vicežupanov z rodu Sandor de Szlavnicza s malým erbom rodu Sandor de Szlavnicza v centre mesta Trenčín. Starý otec správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča Comitatus Jurassor Spectabilis ac Perillustris Dominus Stephanus Sandor de Szlavnicza pôsobil v úrade Trenčianskej stolice až do konca 19. storočia. 

Vnukovia a vnučky Urodzenej pani Anny Sandor de Szlavnicza: slob. aspirant jazdectva Aladár II Ondrejkovič, neskorší podplukovník tank, Editka vydatá Vrbacká, Magda vydatá Suchánková a prokurista fy Thonett Mundus, neskorší riaditeľ Nábytkárskych závodov v Bratislave Tibor Ondrejkovič.

Povesť o vzniku obce Slávnica:  kráľ Emeric (Imrich, Imre), ktorý panoval v trinástom storočí (1174-1204), usporiadal veľkú poľovačku,  ktorej sa osobne zúčastnil. Počas lovu sa rozzúrený ranený jeleň vrhol na kráľa. Kráľa pred istou smrťou zachránil pohotový honec, ktorý v poslednom okamihu zastrelil jeleňa šípom svojho luku. Vďačný kráľ za odmenu povýšil honca do zemianskeho stavu a daroval mu časť zeme a lesov, ktoré aj dnes patria slávnickému chotáru a Pominovcu. Honec menom Slávnický, si už ako zeman postavil na darovanom pozemku dom. Celý majetok si dal oborať dvojičkami volov, dvojičkami - chlapcami a samorostlým pluhom, lebo vraj dvojičky prinášajú šťastie. Jeho sluhovia si časom tiež začali stavať domy a tak vznikla obec, ktorá dostala meno Slávnica po zakladateľovi. Ďalej sa datuje, že si z neznámych dôvodov potomkovia Slávnického (Szlavniczai) zmenili meno na  Sandor  -  v ich erbe je jeleň.

Uhorský a chorvátsky kráľ Emeric  (*1174 †1204) syn Belu III. Korunovaný bol dňa 16.mája roku Pána 1182.

Prví známi príslušníci rodu  Ghyczy sa spomínajú po r.1244 ako majitelia dediny Gic vo Veszprémskej stolici, od ktorej si odvodzovali meno. Od 14. storočia patrila obec Malé Chyndice v stolici Nitra panstvu Jelenec.

Rímsky cisár a český kráľ Karel IV si nechal vyrobiť onyxovú čašu spodobujúcu Svätý grál. Nachádza sa v poklade Chrámu svatého Víta v Prahe. Longinusova kopija ktorá je dnes v Cisárskej klenotnici vo Viedni bola tiež v držaní Karla IV. Nechal ju vždy o Veľkonočných sviatkoch vystavovať v kaplnke Božieho Tela a Krvi na dnešnom Karlovom námestí v Prahe.

Dračí rád  založil 12. decembra 1408 mladší syn Karla IV uhorský kráľ Žigmund Luxemburský s manželkou Barborou Celjskou ako  svetský rytiersky Dračí spolok (lat. Societas draconis) podľa vzoru Rádu svätého Juraja–Drakobijcu (zal. 1318). Prepis stanov sa zachoval z roku 1707. Jeho poslaním bol boj proti Turkom a ochrana kresťanstva, Jeho založenie bol aj politický krok proti vojenskej sile Husitov. Panovník členstvom „odmenil“ lojálnych šľachticov aj za  hranicami. Rytieri sa tešili popularite a Dračí rád patril k najvýznamnejším rytierskym rádom. Časom sa zmenil na reprezentatívny a exkluzívny spolok významu a prijatie doň bolo vysokým vyznamenaním. Po Žigmundovej smrti stratil Dračí rád na vážnosti. Jeho ikonografia zachovala na erboch niekoľkých šľachtických rodov medzi ktoré patrí aj rodina Radvánszký de Radvány, priami predkovia autora.      

Regent Joannes Hunyady porazil portu, viedol ju Mehmed II v bitke pri Beograde roku Pána 1456. Na územie dnešného Slovenska sa Uhorský šľachtický rod  Ghyczy dostal v priebehu 15. storočia. Donáciu získal v Nitrianskej stolici v r. 1550.  

Zemepán v stolici Zvolen Sp. D. Georgius Radvanszký sa svojim obchodným partnerom Fuggerovcom zaviazal v rokoch 1543-1544 okrem dodávky ovsa doviezť pre výrobu medi 297 vozov uhlia vypáleneho z dreva jeho lesov v termíne do 8. marca 1545.

Spectabilis ac Perillustris Dominus Gaspar I. Sandor de Szlavnicza (fl. 1556), vicecomes de Trentsiniensis Ctts

Josephus Ghyczy (? – †1562) bol nitriansky podžupan a palatín stolice predialistov ostrihomského arcibiskupstva vo Vrábľoch. V roku 1571 novozámocky kapitán Georgius Ghyczy napísal arcibiskupovi Verancsicsovi, že pri Ladiciach bojovali proti Turkom.

V Septembri Roku Pána 1567 sa narodil na hrade Lietava Juraj Thurzo. Jeho otec bol dedičný župan Oravy gróf František Thurzo a matkou najkrajšia žena Uhorska Katarína Zrinski. 

V roku 1584 vyrabovali Malé Chyndice v slúžnovskom okrese Nitra Turci a obec sa vyľudnila.   

Roku Pána 1589 mal zeman Juraj Sandor zo Slávnice súdny spor s mestom Ilava pre založenie požiarov Ilavčankou Barbarou Amrichovou, dvoch 3.nov.1588 a tretieho 18.okt. 1589 na jeho objednávku.

Stanislaus III. gróf Thurzo sa narodil 24. júla 1576 na Bojnickom hrade ako syn Alexeja II. Thurzo a Barbory, rodenej Zrinski (1551-?). Mal troch bratov, Mikuláša II. (? - 1609), Krištofa III. (1583-1614), Alexeja III. (?-1597) a tri sestry, Magdaléna, Mária Felícia a Zuzana (? - 1608).

Po nástupe panovníka Mateja II na trón sa stal vysokým kráľovským úradníkom v Prešporku v r.1609 kuriálny notár Ladislaus Sandor de Szlavnicza. Neskôr sa stal notárom a podžupanom Nitrianskej stolice. Do celokrajinskej politiky prenikol na postoch nitrianskeho delegáta na uhorských snemoch (1630, 1633), kde ho zvolili za sudcu kráľovskej tabule.

Trentschiner Ctts, pochádzal z nej Georgius Závodszky v. Závodje (narodený 1569), tajomník palatína Georga Thurzu a po jeho úmrtí Emericha Thurzo. Zdroj: Siebmacher: Wappenbuch, (N. J. XII. 328. – Burgstaller, Coll. Insign.).

Bytčiansky súd s pomocníkmi Alžbety grófky Báthory v roku 1611 sa skladal z dvadsaťštyri členov poroty: Teodoz Sirmiensis zo Súľova prísediaci kráľ. súd tabule, Ján Dávid podžupan Orav. stolice, Gaspar Ordödy podžupan Trenč. stolice, Rafael Kvassay, Benedikt Kozák, Juraj Lehotský, Ján Záthurecký, Mikuláš Hrabovský, Ján Borčický, Gabriel Hlinický, prísediaci sedrie - Mikuláš Pružinský, Štefan Maršovský, Juraj Zálužský, Ján Hlinický, Michael Hlinický, Apollo Militius, Ján Draškovský, Mikuláš Maršovský, István Akai, Joannes Medveczký, dominantnými osobami boli: prokurátor a palatínov sekretár Juraj Závodszký, Daniel Eördeögh slúžny, kastelán na zámku v Bytči Gaspar Bajáky a provizor Bytčianskeho panstva Gašpar Kardoš.

Spectabilis ac Perillustris Dominus Joannes Sándor de Slavnicza, vice-palatin de Hongrie (1616).

Palatín Uhorska Georgius VII. Thurzo zomrel 24. decembra 1616. Je pochovaný na Oravskom hrade v krypte pod hradnou kaplnkou.

Spectabilis ac Perillustris Dominus Ladislaus II Sándor de Szlavnicza, Alispán de Nyitra Comitatus. Frère du précédent.

Lukáčovce slúžnovský okres Nitra. Počas 16. storočia sa v držbe obce vystriedali rody Požáry,  Pongrácz, Nyáryi a Thurzo. Okolo roku 1620 prichádza do obce šľachtická rodina Sandor de Szlavnicza. Sándorovci boli vplyvnou šľachtou Trenčianskej stolice od prvej polovice 14. storočia.   

Imrich Thurzo zomrel náhle v roku 1621 ako 23-ročný. V nehistorických prameňoch sa uvádza, že bol zavraždený na podnet Pavla Nádasdy syna Alžbety Báthory, keď sa zúčastnil na mierových rokovaniach kniežaťa Gabriela Bethlena a cisára Ferdinanda II. v Mikulove. Úmrtím Imricha Thurzu v roku 1621 táto vetva rodu vymrela.

Mária Felícia Thurzo de Bethlenfalva (jej rodičia boli spišský župan Alexius II. Thurzo Baron de Bethlenfalva *1540 †05.03.1594 a Barbara Zrinski de Serin *17.05.1554 †1594) po  †1624.   

Pôvodný župný dom, zakúpený trenčianskou župou v roku 1633 sa nachádza na terajšom Mierovom nám. v Trenčíne. V roku 1637 v ňom úradoval zemepán, krajinský hodnostár a vicežupan Trenčianskej stolice Spectabilis ac Perillustris Dominus Emerico I. Sandor de Szlavnicza, ktorého manželka bola Krisztina Darabos z rodiny Nádasd ktorou mal syna Stephana III. a dcéru Katarínu, vydala sa za Petra Apponyi. Emerico I. Sandor de Szlavnicza hospodáril na rodinných majetkoch v Slávnici, zastupoval Trenčiansku stolicu na Uhorských stavovských snemoch a v evanjelickej cirkvi. Bol popredným predstaviteľom hornouhorského protestantského zemianstva.

Kaštieľ Brunovce historicky naväzuje na hrad Tematín za Piešťanmi naľavo od brehu rieky Váh. Vlastnili ho uhorskí vysokopostavení krajinskí hodnostári a magnáti. Prvý písomný doklad o ňom pochádza z druhej polovice 13. storočia. Dvadsať rokov do smrti v r.1321 ho vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Majiteľ hradu i panstva v 15. storočí bol sedmohradský vojvoda Nikolaus Újlaky a jeho syn. Neskôr, keď medzičasom  boli majitelia hradu viacerí veľmoži rodu Thurzo, dal panovník panstvo Tematín v r.1638 do zálohy Jánovi (Joannes) barónovi von Rottal a jeho súrodencom, ktorí boli v príbuzenských vzťahoch s rodinou Sandor de Szlavnicza o.i. cez

Catherine (Kata) baroness von Rottal †1638, manželku Františka (Franciscus) I. Sandor de Szlavnicza, ich deti Joannes Sandor de Szlavnicza 1666 (Anna Berényi) Anna Sandor 1. Martón Széchényi 2. István Ruttkay 3. László Hunyady, Gaspar III Sandor de Szlavnicza (Catharina Szluha) Gyorgy Sandor de Szlavnicza, dcéry Mária Sandor (b.Pongrátz) a Ilona Sandor (István Brogyány) diplomat Gaspar IV Sandor de Szlavnicza (Erzse Thököly) László barón Sandor de Szlavnicza 1741 †, vicežupan Adalbert Sandor de Slavnica (Julia Koszeghy)  ;  a Mária Sandor (Imre Nyári). Joannes von Rottal prepustil časť majetku Tematín Stephanovi grófovi Csáky (*03.05.1603) a  jeho manželke  

Eve, grófke Forgách de Ghymes et Gács (*06.12.1613 †24.04.1639). Suzane (Zsuszi) baroness von Rottal svoj podiel prenajala roku Pána 1653 Jurajovi (Georgius) slobodnému pánovi Berényi s ktorým bola v rodinných vzťahoch o.i. cez rodiny Sandor de Szlavnicza, Szluha a Nyári. V roku 1658 sa majiteľmi časti Tematína stal rod Bercsényi, nadobudol majetky aj v Brunovciach.

Roku Pána 1666 sa 5. decembra narodil v Batizovciach manželom krajinskému hodnostárovi a statkárovi Jurajovi Radvánszky a Joane Catherine Mariássy syn Joannes II.

Na hrade Tematín sa narodil v r.1665 Užhorodský  župan Nicholas Bercsényi †1725 veliteľ vojsk Františka II. kniežaťa Rákoczy. Nicholas Bercsényi bol v rodinných zväzkoch s grófmi Csáky aj prostredníctvom svojej manželky Christine grófky Csáky. Stephanovi Csáky ml. držiteľovi Tematína, skonfiškovali majetky za účasť v povstaní ktorého vodca bol knieža Imrich Thököly v r.1684 †1705.

Spectabilis ac Perillustrissimus Dominus Gaspar III. Sandor de Slavnicza (2nde moitié du XVII e siècle), capitaine (ie gouverneur) du château de Sellye † 24.05.1673 padol v boji s Turkami.                      

V rokoch 1671-1673 študoval jeho syn Gaspar IV. Sandor de Szlavnicza na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Spojenec kniežaťa Imre Thökölyho. 

Súpis šľachty:  Malé Chyndice, Kis Hind Stephanus Sandor de Szlavicza 1677, Ladislaus Sandor de Szlavnicza 1640-1677 ;  Joannes Sandor de Szlavnicza senior, qui Ladislaum, Josephum, Joannem, Franciscum, Samuelem et Juliannam ; Paolus Sándor de Szlavnicza, qui Paulum, Stephanum, Evam et Susannam ; Michael Sandor de Szlavnicza, qui Elisabetham, Saram, Susannam et Juliannam ; Stephanus Sandor de Slavnica senior, qui Samuelem, Stephanum, Evam et Annam ;  Franciscus Sandor de Slavnicza, qui Franciscum et Sophiam ; Stephanus Sandor de Slavnicza junior, qui Andream et Saram ;

Syn Emerica I. Sandora de Szlavnicza, vicežupana trenčianskej stolice Perillustrissimus Dominus Stephanus III. Sandor zo Slávnice († 20.12.1663 Sztricse), mal postupne manželky:

1. Perillustrissima Domina Eva Mariássy de Markusfalva (Markušovce), ktorej

rodičia boli Perillustrissimus Dominus Franciscus Mariássy de Markusfalva, podžupan Spišskej stolice (d: 1676) a m. Perillustrissima Domina Anna Geőczy de Szendrő.

2. Perillustrissima Domina Katarína Forgách de Ghymes et Gács. m. Stephan Sándor III. de Szlavnicza († Sztrice 20.12.1693). Jej rodičia  Joannes Forgách * 1638 + 1711 m.1655 a Helena Petróczy de Petrócz es Kaszvár * 1644 † 1701. Mali 4 deti: Katarína  Ujfalussy (rodená Sándor de Szlavnicza) a 3 ďalšie. 

Kapitán pevnosti Nové Zámky gróf Adam Forgách de Ghymes et Gács *1601 †1681. Jeho rodičia boli barón Žigmund Forgách de Ghymes et Gács a grófka Zuzana Thurzo de Bethlenfalva.

Virtuálna prehliadka zrúcanín hradu Gýmeš, ktorého majitelia rod Forgách de Ghymes et Gács boli pokrvní príbuzní rodu Sandor de Szlavnicza. 

3. Perillustissima Domina Erzsébeth Révay de Szklabina et Blatnicza (dcéra Georga Révaya a Jusztíny Berényi de Karancs-Berény) m.1673. Jej manžel Stephan III. Sandor de Szlavnicza et Kisztricza, syn Imricha I. Sándor de Szlavnicza a Krisztíny Darabos nádasdi. S treťou manželkou Erzsébet Révay mal potomkov Ladislava, Imricha a Žofiu. Bol otcom aj Kataríny Sándor de Szlavnicza, Anny Sándor de Szlavnicza, Ilony Sándor de Szlavnicza, Ilony Magdolny Sándor de Szlavnicza, Lászla Sándor de Szlavnicza a 2 ďalších. 

Juraj Radvanszky de Radvány et Sajókaza otec Jána II. Radvanszky, svokra Pavla III Sándora de Szlavnicza hospodáril na rodinných majetkoch v Radvani, zastupoval Zvolenskú stolicu na stavovských snemoch a v evanjelickej cirkvi. Bol spolu s Pavlom III. Sándorom de Szlavnicza popredný predstaviteľ hornouhorského protestantského zemianstva. Zúčastnil sa sprisahania palatína grófa Františka Wesselényi de Hadad a stavovského povstania ktorého vodca bol knieža Imrich Thököly. Franciscus Vesselényi de Hadad, perpetuus de Murán R. H. Comes Palatinus, et Judex Cumanorum electus (1655).

Spojenec a príbuzný kniežaťa Imricha Thököly Perillustris Dominus Gaspar IV. Sandor de Szlavnicza v roku 1685 po jeho zajatí Varadínskym pašom Ahmedom a porážke povstania odišiel do exilu.

Mehmed IV *02.01.1642  † 06.01.1693 sultán Osmanskej ríše od 1648 do 1687 bol spojenec a podporovateľ kurucov. Gaspar IV Sandor de Szlavnicza, blízky príbuzný kniežaťa Imricha Thököly de Késmárk a jeho manželky grófky Heleny Zrínski, kapitán kniežacieho dvora, diplomat, bol dve periódy vyslanec na dvore Osmanského sultána Mehmeda IV a jeho syna sultána Mustafu II. S ešte dôležitejším poslaním bol kancelár a kuruckým vyslancom na dvore francúzskeho kráľa Ludovíta XIV. Francúzsky kráľ Ludovit XIV podporoval kurucov politicky, vojensky aj materiálne.

Roku 1687 bola prezradená  korešpondencia jednoho z priamych predkov autora Juraja Radvanszkého s príbuznou rodiny Sandor de Szlavnicza Helenou Zrinski ktorej jej manžel bol knieža Imrich Thököly, brániacou poslednú pevnosť povstalcov Mukačevo. Cisársky generál Antonio Caraffa túto korešpodenciu pokladal za velezradu a postavil ho aj so synom Jánom II pred mimoriadny súd v Prešove. Zahynul na mučidlách pri výsluchu 18. apríla roku Pána 1687 v Prešove. V rukopise zanechal denníky z uhorských a stoličných snemov. 

V dokumente o delení panstva Tematín z roku 1687 sú ako užívatelia hradu a panstva Tematín zapísaní jeden z predkov autora kurucký diplomat slobodný pán Gaspar IV. Sandor de Szlavnicza a  jeho manželka barónka Alžbeta (Erzsébet)  Thököly de Késmárk.

Prešovské jatky 16. februára 1687 do 12. septembra 1687. Popravy sa konali: 5. a 22. marca, 16. apríla, 6. a 14. mája a 12. septembra r. 1687. Z 25-ich obžalovaných boli popravení 24, jeden - Jozef Roth z Banskej Bystrice sa po mučení vykúpil za 10 000 toliarov. Popravení Prešovčania boli poprednými mešťanmi: senátormi, dozorcami, vodcami proticisárskeho odboja v meste. Najviac vytrpela rodina Keszer, stratila štyroch členov: otca Andreja Keczera, jeho syna Gabriela a dvoch zaťov, Žigmunda Zimmermanna a Martina Sárossi. Okrem nich zhynuli rukou kata: Gašpar Rauscher, František Baranyai, Juraj Flaischhacker, Juraj Schonleben, Fridrich a Daniel Weberovci. Ostatné obete boli Šimon Feldmayer, rodom z Nemecka (pred popravou spáchal sebevraždu vreckovým nožom), Samuel Medvecký z Oravy, magnát Juraj Radvánsky z Radvane, Juraj Bezegh zo Zvolena, Gabriel Palásthy z Krušoviec (z Nitrianskej stolice), Dávid Feja, košický sudca, Samuel Lány alebo Kováč, košický mäsiar, istý Fazekaš z Rožňavy, Andrej Székely - pôvod neznámy, istý kalvínsky farár, listonoš a dvaja sluhovia.

Katolícky kostol v obci Svinná, kde boli v noci pod vežou tajne pochovaní Andrej Keczer, autorov priamy predok Juraj Radvánsky de Radvány et Sajókaza, J. Bertók a G. Palásthy. O mieste posledného odpočinku aj ostatných barbarský umučených obetí niet správ. Majiteľkou jednej kúrie v Svinnej bola sestra Andreasa Keczera - Klára, vdova po Mikulášovi Merse zo Zwine. Bez úspechu úpenlivo prosila Caraffu o vydanie rozštvrteného mŕtveho tela brata. Rozhodla sa tajne ho zvesiť z hákov podplatením katov a ich pochopov a pochovať ho v svinianskom, v tom čase evanjelickom chráme. Syn umučeného magnáta Juraja Radvánskeho Ján II. taktiež sa snažil získať rozštvrtené pozostatky otca. Stretol sa s Klárou Merse, zdôverila sa mu so svojím plánom a rozhodli sa vykonať tento úmysel spoločne. keďže Ján Bertók a Gabriel Palásthy boli súčasne popravení a povesení, sňal Ján II. Radvánsky telesné pozostatky štyroch tiel a uložili ich spoločne vo Svinnej okrem hlavy jeho otca. Odniesol ju späť do Radvaňe zabalenú v ručníku aj so železným hrotom na ktorý bola nabodnutá. Uložili ju v rodinnej krypte.

Po troch rokoch obliehania 14. októbra roku Pána 1688 padla pevnosť Mukačevo.

Po oslobodení od Turkov v roku 1691 Lipik patril k panstvu s centrom Pakrac v Slavónii. Jeho majiteľom sa stala Cisárska komora vo Viedni. 

V decembri 1692 pokladník Nitrianskej stolice Adalbert Sandor de Szlavnicza mal vybrať od svojho príbuzného grófa Stefana Csáky  impozíciu 15 zlatých a 84 denárov za rok 1691, ktorý si ich od neho požičal a v zálohu mu dal pustú usadlosť v Modrovej. To nasvedčuje jeho slabšie hospodárenie. Naproti tomu Adalbert Sandor v nasledujúcich rokoch odkúpil zálohy npr. od Lovčányho a Lévaya v Modrovej aj ďalšie. Stal sa hypotekárnym vlastníkom veľkej časti obce. Npr. v r.1697 vzal do zálohy dve lúky  od poddaného Františka Zrnáka, jednu u Slávnice a druhú u Skalky za 10 zlatých a od Mikuláša Locových dve lúky poniže Veľkej Modrovej. Potvrdenie o majetkovom prevode vystavil vastnoručne Jozef Sigismundi, podpísaný ako richtár Velkomodrovský. Dokument je najstaršou dochovanou obecnou písomnosťou a jeden z mála prípadov tej doby, keď dedinský richtár vedel písať.

Osmanský sultán v rokoch 1695-1703 Mustafa II. bol podporovateľ a spojenec kurucov tak isto ako jeho otec sultán Mehmed IV. 

V roku 1704 od kuruckého diplomata Gaspara IV Sandora získal finančný príspevok na svoj pluk gróf Šimon Forgách. Sumou prispel aj jeho brat vicežupan Nitrianskej stolice Adalbert Sandor de Szlavnicza (ablegát na Onódskom sneme 31.05.-22.06.1707, žil v dome Ladislava Hunyady v Trnave, opustil mesto v roku 1707 v súvislosti s povstaním Františka II. kniežaťa Rákoczy). Ich brat bol Georgius Sandor de Szlavnicza, ktorý mal dcéry Mária (b. Pongrácz) a Helena (Stephanus Brogyány). Väčšinu hradu a panstva vlastnil rod Bercsényi, ktorý začal so stavbou kaštieľa v  Brunovciach. Mikuláš Bercsényi počas povstania Františka II. Rákoczy dal opraviť hrad.

Spectabilis Dominus Emerico II Sandor de Szlavnicza a Spectabilis Domina Magdaléna Okolicsányi de Okolicsna mali  synov Paulus III Sandor de Szlavnicza (1714), František II. Sandor de Szlavnicza (*1695).

Vicežupan Ostrihomskej stolice Melchior Sandor de Szlavnicza (a 1. manželka Joana Gubatoczi syn Stephanus Laurentius Sandor de Szlavnicza *1703 Trnava) získal titul barón. V noci roku Pána 1707 bol z domu v prvej štvrti v Trnave násilne odvlečený kurucmi na Onódsky snem 27 na ktorom boli zabití zástupcovia Turčianskej stolice

vicecomes Krištof Okolicsányi de Okolicsna a stoličný notár Melchior Rakovský de Nagyrákó et Nagyselmecz. Francúzsky generál Louis Lemaire, vojenský pridelenec Ludovíta XIV u Františka II Rákoczy napísal: Ludovít syn grófa  Bercsényi, ako mladý barbar vrazil šabľu do snemovného vyslanca Rakovského. 

Zámok a hrad Modrý Kameň v okrese Veľký Krtíš Banskobystrického kraja vlastnil rod Balassa de Kékkö et Gyarmat. Sobášom Anny barónky Balassa de Kékkö et Gyarmat s Františkom II. Sandorom de Szlavnicza ktorého matkou bola Magdolna Okolicsányi de Okolicsno sa aj tieto rodiny dostali do majetkových a príbuzenských vzťahov.

Snímok sarkofágu z Dómu Sv. Alžbety v Košiciach. Vo štvrtom osobitne stojacom sú pozostatky kuruckého vojvodu Mikuláša Bercsényi a jeho manželky Kristíny Csáky. Je na ňom  maďarsky napísané: Gróf Mikuláš Bercsényi de Székes, zomrel 6. novembra 1725 a manželka grófka Kristína Csáky de Keresztszegh, zomrela v Rodosto 25. apríla 1723.

Palác, sídlo vicežupana trenčianskej stolice Pavla III. Sandora de Szlavnicza aj župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza (otca Anny Sandor de Szlavnicza) pod hradným bralom vedľa hotela Elisabeth v Trenčíne. Hotel je známy tým, že v jeho kaviarni boli v r.1953 so svojimi štátom skonfiškovanými vecami vystavení na pranieri na výstrahu celému mestu manželia Jozef Čevela a Valéria Stiglitz počas vyšetrovacej väzby. Ich neter a chovanica Alžbeta Ličková sa na jar 1944 vydala za npor. aut. Aladára II. Ondrejkoviča, vnuka Anny Sandor de Szlavnicza. Syn Imricha II. Sandora Paulus III Sandor de Szlavnicza (1714) trenčiansky vicežupan, bol priamy predok jej manžela. Starší obyvatelia mesta si pamätajú, ako sa museli povinne zúčastniť výstavy im skonfišovaných vecí a vecí ktoré patrili nebohej p. Charlote Stiglitz r. Buchler (zahynula v koncentračnom tábore Osvienčim), matke p. Valérie a p. Júlie (starej matky autora). Udalosť bola príčinou dlhoročného prenasledovania rodičov autora štátom, zapríčinilo aj smrť jeho starého otca správcu učiteľa v. v. Stefana Ondrejkoviča, ktorý manželov Čevela ani nepoznal.                                                                 

Brat vicežpana Trenčianskej stolice Pavla III. Sandora zo Slávnice bol Franciscus II. Sandor de Szlavnicza (*1695 †15.11.1760 Ostratice). Autor navštívil kaštieľ a malý cintorín rodiny Sandor de Szlavnicza v obci Malé Ostratice (Kissándori, Kisch-Sztricze). Tu sa s ňou stretol  v svojej mysli. Bola tu ešte včera, alebo pred dvesto rokmi ?

V Malých Ostraticiach na zabudnutom malom evanjelickom cintoríne majú náhrobné kamene Osvietený pán Karóly Sandor de Szlavnicza a Osvietený pán László Sandor de Szlavnicza. 

Helena Zrínska (*1643, Ozalj, Chorvátsko †1703 Nicomedia, Turecko). Rodom  Chorvátka, dcéra bána Petra Zrinskeho a Kataríny Anny, rodenej Frangepán. Otec aj brat jej ctenej pani matky, básnik František Krištof Frangepán, boli rekmi tureckých bojov. Súčasníci ich nazývali štítmi kresťanstva a postrachom Turkov. Obaja boli za účasť v kuruckom sprisahaní Františka Wesselényi popravení sťatím vo Viedenskom Novom Meste v apríli roku Pána 1671. Vydala sa v r.1666 za Františka I. Rákoczy. Mala s ním deti: Juraj (zomrel ako dieťa), Juliana a známy František II. Rákoczy. Po smrti manžela držala správu nad Rákoczi majetkom Regec, Makovica a Mukačevo. V r.1682 sa vydala za vodcu protihabsburského povstania Imricha Thököly. Zapojila sa aktívne do povstania a obrany bašty povstalcov na hrade Makovica v Zborove. Preslávila sa obranou hradu Mukačevo, ktorý pred cisárskymi vojskami bránila tri roky. Po zrade jej tajomníkom pri presile cisárskych vojsk bol 14.októbra 1688 hrad dobytý a zbúraný. Bola internovaná v Uršulínskom kláštore vo Viedni. Imre Thököly ju po troch rokoch výmenil za zajatého generála Donata Heisslera. Až do smrti žila 12 rokov s manželom v tureckom exile. Jej telesné pozostatky boli v r.1906 prevezené do Košíc. Pochovaná je so synom Františkom II. kniežaťom Rákoczy v krypte Dómu svätej Alžbety.

Sp. D. Joanne II. Radvanszky de Radvány et Sajókáza sa oženil vo Zvolene v roku 1695 s Annou Máriou Szentiványi de Liptószentiván a v roku 1701 získal titul od panovnika Leopolda I. Neskôr sa pripojil k povstaniu ktoré viedol Ferenc II. Rakoczy, Prince de Transylvania a bol jeho tajným radcom a pokladníkom.

Do krypty košického Dómu Sv. Alžbety v rannogotickom slohu vedie sedemnásť schodov a nachádzajú sa v nej štyri mramorové rakvy, ktoré podľa nákresov Fridricha Schuleka zhotovili sochári Anzelm Andreetti a František Mikula. Pozostatky Františka II. Rákóczi, jeho matky Heleny Zrinskej a syna Jozefa Rákóczy sa nachádzajú v spoločnom sarkofágu. Knieža spočíva v rakve z cyprusového dreva na poduške naplnenej zemou z jeho rodnej Borše a z Veľkého Šariša, kde istý čas žil. Maďarský nápis na sarkofágu hlása: Tu odpočíva František II. Rákóczy, maďarské a sedmohradské knieža, zomrel v Rodosto 8. apríla 1735, jeho hrdinská matka Helena Zrínska, manželka Františka I. Rákóczy a neskôr Imricha Thököly, zomrela v Nikomédii 18. februára 1703 a syn Jozef Rákóczy, zomrel v Cernavode 10. novembra 1738. Zlý osud národov ich zavial do vyhnanstva. 

Osmanský sultán Mustafa II. Gaspar IV Sandor de Szlavnicza bol blízky príbuzný kniežaťa Imricha Thökoly de Késmárk a jeho manželky grófky Heleny Zrínski, kapitán kniežacieho dvora, diplomat, dve periódy vyslanec na dvore Osmanského sultána Mehmeda IV a jeho syna sultána Mustafu II. Sultán Mehmed IV a následne aj jeho syn sultán Mustafa II boli spojenci a podporovatelia kurucov. Mehmed IV *02.01.1642 †06.01.1693 sultán Osmanskej ríše od 1648 do 1687. Mustafa II sultán v rokoch 1695-1703.                             

 

Prvé číslo novín Mercurius Hungaricus vydal Antal gróf Esterházy roku 1705, druhé toho istého roku v máji, augustové číslo Mercurius vyšlo pod názvom Mercurius Veridicus ex Hungaria ;    

 

Diplomat Gaspar IV. Sandor de Szlavnicza Kurucz táborn. 1693, 1694, 1706.  


 

Po porážke povstania pri Trenčíne v roku 1708 emigrovali do Anglicka, neskôr do Francúzska a v roku 1717 na sultánovo pozvanie nakoniec do Rodosta v Osmanskej ríši okrem Františka II. Rákóczyi aj jeho pobočníci a spoločníci. Pozostatky jeho najbližších preniesli spoločne do krypty v Dóme Sv. Alžbety. Sarkofág na pravej strane: Sú v ňom pozostatky kuruckého generála Antona Eszterházy. Text v maďarčine na ňom udáva: Anton gróf Eszterházy de Galanta et Fraknó, zomrel v Rodosto † 10. júla 1722. Snímky s popismi sú tu uverejnené vďaka pánovi Petrovi Petrulákovi. Nezištne ich zaslal k tomuto účelu.                       

 

V roku 1710 cisársky generál Sigbert Heister obsadil Brunovce s úmyslom zajať Mikuláša Bercsényi, ktorý z opevneného kaštieľa ustúpil. Hrad Tematín sa cisárskenu vojsku nepodarilo obsadiť z chodu, jeho dobíjanie sa predĺžilo na niekoľko dní. Mikuláš Bercsényi sa medzičasom presunul mimo hlavných ciest do Poľska.

 

V roku 1711 Mikulášovi Bercsényi, skonfiškovali  panstvo Tematín. Hrad Tematín cisárske vojsko zbúralo,  kaštieľ Brunovce dostal cisársky generál Freiherr Lindenheim.

Le Roi Soleil (Kráľ Slnko). Francúzsky kráľ Ľudovít XIV de Bourbon. Podporovateľ a spojenec Kurucov. Na jeho dvore pôsobil kurucký vyslanec Gaspar IV Sandor de SzlavniczaFrancúzsky kráľ Ludovit XIV podporoval kurucov politicky, vojensky aj materiálne.  

Ladislaus Gasparus Sandor *08.04.1720 Modrová, rodičia Perillustris Domini Pauli Sandor a Perillustris Domina Juditha Hunyady. Krstní rodičia Revexendismus Dominus Adalbertus Révay Compatro sa Periillustris Dona Maria Kermendy  in Luka.

Melchior barón Sándor zo Slávnice (* 1661 † 1723), vicežupan Ostrihomskej stolice.

Župan stolice Turiec Peter Révay, manžel Alžbety Sandor de Szlavnicza 17. júna 1723 obdržal od panovníka Karola VI. grófsky titul. Tretia manželka Stephana III. Sandora de Szlavnicza bola Alžbeta Révay.

 

Začiatkom 18. storočia býval v Trnave v tretej štvrti Gasparus IV. barón Sandor de Szlavnicza ktorý v rokoch 1671-1673 študoval na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. V roku 1723 je v daňovom súpise uvedené, že choval v mestskom dome jednu kravu a jednu jalovicu. Jeho syn Ladislaus barón Sandor de Szlavnicza bývajúci v Trnave v tretej štvrti disponoval tu v roku 1725 jednou kravou a jalovicou.

 

Vicecomes trenčianskej župy Paolus III. Sandor de Szlavnicza (1714) mal manželky sz. 1706 1. Barbara barónka Radvanszky N. de Radvány et Sajókáza 2. Anna Dobay de Kisdoba et Nagydoba. Sobášmi s týchto dvoch manželstiev pochádzajúcich svojich šiestich synov a troch dcér s dcérami a synmi známych evanjelických rodov Plathy, Sirmiensis, Sréter,  Ilgó a Ottlýk potvrdil dovtedajšie príbuzenské väzby a záujmy rodov Okolicsányi, Révay, Forgách, Mariássy, Darabos, Aranyady, Tokos-Ujfalussy, Rakolubszky, Apponyi, Koloni-Sólyom, Chlevenszky a politickú orientáciu predkov. Jeho syn Stephanii Sandor de Szlavnicza *08.23.1756 Uhrovec, sa zosobášil s Theréziou Beniczky de Benicz et Miczinye, dcérou zemepána, podžupana comitatus Zvolen Thomasa Beniczkého de Benicz et Miczinye.

 

Farár Ondrej Valentíni viedol v Malých Zlievciach matriku v rokoch 1721-1727 v podobe malého alba.

 
Nitriansky podžupan Adalbert Sandor de Szlavnicza, už r.1723 vlastnil celé panstvo Lúka (Ferenc Sandor de Szlavnicza a manželka Motesiczky Borbála ich syn István Sandor *11.08.1751 Lúka okres Nitra † 29.03.1815 Wien), kúpil od kardinála Csáky všetky zálohové a inskripčné práva na panstvo Tematín za zvyškovú sumu 7683 zlatých. Stal sa dedičným majiteľom väčšiny bývalého panstva Tematín.

Kaštieľ v obci Lukáčovce. Jeho majiteľmi boli Gasparus IV barón Sandor de Szlavnicza a jeho manželka  Alžbeta barónka Thököly de Késmárk. Rodina Sandor de Szlavnicza bývala v obci Lukáčovce až do 20 storočia.

Z roku 1730 máme doklad o tom, že po jeho smrti Judit barónka Hunyady de Kiskresztyen vdova po Pavlovi Sandorovi de Szlavnicza, synovi vicežupana v Nitre Adalberta (Aladár) Sandora de Szlavnicza a Koszeghy Júlie v roku 1723 Brunovce odkúpila.   

Kaštieľ Brunovce v súčasnej dobe. V prvej tretine 18. storočia ho kúpil Urodzený pán Pavel Sandor de Szlavnicza, jeden z predkov rodu autora. 

V Lukáčovciach po roku 1733 časť podielu vlastníctva obce Lukáčovce postúpila rodina Sandor zo Slávnice nitrianskemu biskupstvu, ale časť komposesorátu si ponechala. 

 

Gróf Antal Sándor de Szlávnicza (1734-1788), chambellan KuK de la Table des Sept.

Do polovice 18. storočia sa  majitelia panstva Lipik v Slavónii často striedali: Cisárska komora (1729), tajný súdny radca Johann barón Theodor Imbsen (1740-45). Francis Baron Trenk (1747), Cisárska komora (1751), Michael barón Sandor de Slavnicza (1760). Jeho syn

Josephus barón Sandor de Szlavnicza prevzal od neho aj kašieľ a feudálne majetky  panstva  neďaleko Borova v Slavónii. Nedokázal riešiť opakované problémy zo svojimi poddanými a preto sa ho zriekol  koncom roku Pána 1767 v prospech  brata. Bol ním Anton Sandor de Szlavnicza.                    

Bývalý kaštieľ baróna Josepha Sandora de Szlavnicza v Nuštar v Slavónii. 

Illustrissima Domina Rozália Sandor de Szlavnicza. Jej manžel bol Urodzený pán Ferencz gróf Szent-Iványi.        

Sp. Da Júlia Sandor de Szlavnicza *1759 Pešť †1832 sa vydala dňa 13.11.1783 za Jozefa grófa Forgácha z Gýmeša a Gácu.

V roku 1748 bola v Malých Zlievciach postavená klasicistická kúria rodu Ivánka. V prvej polovici 18. st. sa v súvislosti s obcou uvádzajú príslušníci šľachtických a zemianskych rodov Bene, Gedey, Ivánka, Hellembach, Géczy, Ebeczky, Veres, Sarkóczy, Prileszky, Horváth, Horánszky, Mikula.

Sp. D. Thomas Sandor de Szlavnicza * 07.09.1781 Uhrovec, syn Sp. D. Stephana Sandora de Szlavnicza a Terézie Beniczky, vnuk podžupana comitatus Zvolen zemepána Sp. D. Thomasa VIII. Beniczky de Benicz et Miczinye zdedil po svojom starom otcovi z matkinej strany krstné meno aj compossessorát. Jeho brat Ladislaus zomrel predčasne a Michael potomkov nezanechal.  

roku 1787 mala obec Malé Chyndice 75 domov a 410 obyvateľov. 

V auguste roku 1788 ich povýšili nitriansku vetvu rodiny Sandor de Szlavnicza do grófskeho stavu.

V roku Pána 1797 gróf Stephan Illesházy (od roku 1799 dedičný trenčiansky a liptovský župan), plukovník vojska trenčiansko-liptovskej insurekcie zvolal do vojenskej služby v husárskych plukoch o. i. príslušníkov rodín Sandor de Szlavnicza a Ondrejkovič.  

V rokoch 1799 - 1802 pôsobil v Nitrianskej diecéze, Trenčianska stolica, katolícka farnosť Bošany, kostol sv. Martina farár Sp. D. Emericus Sandor.

Militär Almanach Nro XV. Schematismus der Kais. Konigl. Armée, für das Jahr 1804, Husar Regiment Nr. 10 Meszáros Joh. 1801, Stipsicz Jos. Jahr 1801 Stab:  Uibecs in Banát. Second-Rittmeister: Ballazsy, (Ign.). Pejachevich, (Gr. Vinc.). Unter-Lieutenants: Sandor, (Adalb.). Hohenlohe, (Furst Frz.), Salm, (Gr. Jos.). ; 

Militär Almanach Nro XVI. fur das Jahr 1805 Hadik Andreas, Blenkenstein Ernst. Husársky regiment č. 6 Staab: Brandeis in Bohmen. Ober-Lieutenant Johannes Ondrejkovits, Zaborzky (Casp.), Bernolak (Ign.), Unter-Lieutenant Bossányi (Joh.), Révay (Bar. Georg.) ;

Militär Almanach Nro XVI. Schematismus der Kais. Konigl. Armée, für das Jahr 1805. Ungar. I. R. (19)  Štáb pluku: Košice v Uhorsku. D´Alton, Rich. 1786 Alvizini Jos. Unter-Lieutenants: Berzevitzy (Bar. Vinc.)..., Unter-Lieutenants: Szilly (Joh.), Szlavy (Ant.)... Fähnriche: Sandor (Paul), Ghilany  (Paul)... ;      

Husar Regiment Nr. 9, Nadasdy Franz, Erdödy Johann, Jahr 1805 Staab: Essegg v Slavónii, Maj. Rakovsky (Steph.), Unter-Lieutenant Josephus Sandor de Slávnica,  Ober-Lieutenant Tóth (Frz.),  Horváth (Frz.);

Militär Almanach Nro. XX. für das Jahr 1810 Husar Regt. Nro. 6 Hadik Andreas, 1791 Blankenstein Ernst. Stab: Rzeszow in Galicien. Seconds-Rittmeister Ondrejkovits Job, Farkas Georg, Révay Bar. Georg. Ober-Lieutenants. Keglevits Graf Alex, Zapary Graf Mich, Bossanyi Joh. 

Militär Almanach Nro. XXIII. für das Jahr 1813 Ungar I.R. Gyulay Franz. Spleny Gabr. Ober-Lieutenants: Sandor Paul, Ballasy Ladisl. 

Imre *15 nov. 1745 Draskóc Túróc, † 10 feb 1813 Malé Zlievce (Kiszellő), syn osôb János Ivánka de Draskócz et Jordánföld a Eszter Koncsek dvoreczi. Manžel Zsusany Gedey.                    

Imre barón Ivánka de Draskócz et Jordánföld (*9.12.1818 †1896) politik, ekonóm, spoločenský činovník. Narodil  v Horných Semerovciach v starej zemianskej rodine. Jeho rod pochádza z Dražkoviec okres Martin.

Zoznam daňových poplatníkov Vizlás, Nógrád,  Oldalszám: 46221222 : Gregorius Pap ; Benedictus Vincze ; Paulus Sandor de ; Joannes Kakuk ; Stephanus Jakab ; Martinus Sandor de ; Stephanus Sandor de *11.08.1751 Lúka okres Nitra †29.03.1815 Wien; Balthasár Sandor de ; Gaspar Sandor de ; Albertus Sandor de ; Petrus Sandor de ; Mathias Vincze ; Vincze Gregorius ; Michael Berta ; Georgius Lom ; Georgius Dudas ; Joannes Tóth.           

NETJOGTÁR. Zákony, ich komplexná právna databáza

Zákon 1827. Podľa zákona XII  

uvedené mená darcov finačných prostriedkov a hmotného majetku pre Uhorskú Akadémiu vied a umení na pamiatku potomstvu  a spomienku na predkov podľa zákona  ako vďaka tým, ktorí ich darovali za účelom kultivovať a šíriť jazyk. Prijaté sumy a hodnoty z milostivého súhlasu Jeho Kráľovskej Výsosti, sú uvedené ich mená :
Jeho Majestát princ Jozef, c. k. dedič Uhorska, Maďarska, Čiech, Uhorský palatín, patrón akadémie, 10,000 zlatých v hotovosti.
Széchenyi István 60,000 zlatých.
Vay Abrahám 8000 zlatých.
Andrássy György 10,000 zlatých.
George Karolyi 40,000 zlatých.
Pálffy, Sr Francis, évenkint suma 400 zl.
Ker Batthyány Joannes 10,000 zlatých.
Esterházy Michael  10,000 zlatých.
Esterházy Karoly Jr 10,000 zlatých.
Széchenyi Paul 10,000 zlatých.
Justh Gábor 1.000 zlatých.
INKEY Imre 1.000 zlatých.
Széki gróf József Teleki, nevlastná matka, vdova po zosnulom Lászlóvi grófovi Teleki, rovnako ako férjtől od fyzických a právnických strážcom jej syna a domovník, a dvoch bratov, Adama a Samuela Teleki tiež nevökben počíta, vrátane súborov najmenej 30.000 zväzkov, ktorý je známy ako spoločný otec, Počet László Teleki gyüjtetett úsilie a náklady, a navyše 5.000 zlatých.
Szabo Szepessy István 200 zlatých.
Filip vojvoda Batthyány 50,000 zlatých.
Earl Anthony Cziráky 3000 zlatých.
Keglevich Joannes 6000 zlatých.
Kopátsy Josef, biskup Veszprém, 2000 zlatých.
Papa Samuel 1.000 zlatých.
Barón Carolus Zay 2.000 zlatých.
Carolus barón Mandelli 1000 zlatých.
István 
baron Sandor Szlavniczai odkázal 10,000 zlatých, okrem peňazí, vzácnych zbierok aj cennú knižnicu, vzácne obrazy a gobelíny (* 1756  † 1815), célèbre écrivain et bibliographe hongrois.  

Estera Ivanka *04.06.1786 Malé Zlievce, rodičia Spectabili ac Perillusstris Domino Enrico Ivanka de Draskócz et Jordánföld a D. Matre Spectabili Susanna Gedey nata: Levantibus Perillustris D. Andrea Gedey ; Perillustris Idem Dno Petro Thuranszky. Illustrissima Dna Elisabetha ab Hellen bacs Spectabilis Balthasar Csemniczky conforte ; peenon Spectabili Domicella Maria Elisabetha Zembery. Hac filiola Erescaf in Romanian Dei. Nebmentum Ecta .... Kiss Zello.                       

Kaštiel Malé Zlievce. Tu sa narodili v r.1786 Estera barónka Ivánka de Draskócz et Jordánföld, neskôr aj jej syn Stephanus Sandor de Szlavnicza, ktorého otec bol Thomas Sandor de Szlavnicza a stará matka Terézia Beniczky, dcéra Zvolenského podžupana. Jej otec bol Dominus Spectabili ac Perillustriss Enrico Ivánka de Draskócz et Jordánföld a matre Domina Spectabili Susanna Gedey. Bezútešný stav kaštieľa baróna Prónay pokrvne a majetkovo spojeným s rodmi Beniczky, Ivánka (Amália Prónay), Gedey, Sandor de Szlavnicza vystihuje súčasnú spoločenskú objednávku ku stavu kultúrnych pamiatok. Je spoločenská objednávka aj na definitívne uzavretie úlohy bývalých vážených rodín ?        

Erb rodu Ivanka de Draskócz et Jordánföld. Stephanus Emericus Sandor de Szlavnicza *16.12.1806 Malé Zlievce rodičia Sp. D. Thomas Sandor de Szlavnicza a Sp. Da Esthera Ivanka de Draskócz et Jordánföld. Plášťovce.

V roku 1828 mala obec Malé Chyndice 70 domov a 491 obyvateľov.

V r.1799 po smrti otca prevzal funkciu dedičného trenčianskeho a liptovského župana gróf Stephan Illesházy. Zaslúžil sa o rozvoj kúpeľov Trenčianske Teplice. Dal v nich vybudovať štyri nové budovy. Sprístupnil kúpeľe verejnosti a realizoval v nich kultúrne podujatia. Bol príbuzensky, spoločensky, profesne aj konfesne prepojený s trenčianskym župným sudcom  Stephanom Sandorom de Szlavnicza až do svojho úmrtia 30. júla 1838.             

Imre barón Ivánka de Draskócz et Jordánföld po ukončení štúdia na Vojenskej akadémii v Tullne roku 1837 nastúpil k pešiemu pluku. V r.1838 bol prevelený k 12. husárskeho pluku v západných Čechách. Po odstúpení župana Stefana Illesházy sa stal administrátor trenčianskej župy Alojz barón Medňanský (pokrvný príbuzný rodiny Sandor de Szlavnicza) v rokoch 1822-1835 a v rokoch 1835-1842.

Stephanus Ivánka a jeho manželka Anna Zsittnyan, Bánovce nad Bebravou rok 1845. Ctenou pani matkou Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča bola Antónia Zsittnyan.

Po zrušení poddanstva v roku 1848 na Slovensku vlastnila rodina Ghyczy veľkostatok vo Veľkom Lapáši. Po roku 1848  žil Rafael Ghyczy a manželka Janka Sandor de Szlavnicza (Vizlás, Nógrád,  Oldalszám: 46, 221, 222).

V roku 1848 npor. Imre Ivanka de Draskócz et Jordánföld sprostredkoval prímerie medzi vojskami generála Alfreda Augusta Windischgrätza a pražskými povstalcami. Ako veliteľ Prvej národnej gardy, ktorá sa skladala prevažne z vojakov Novohradskej, Hontianskej a Peštianskej župy, mal veľký podiel na víťazstve 29. sept. 1848 nad chorvátskym bánom generálom Josipom Jelačičom. Vojenská kariéra plukovníka Imre Ivánku de Draskócz et Jordánföld bola prerušená 24. októbra 1848, keď padol ako parlamentár do rakúskeho zajatia. 

Po porážke revolúcie 1848/1849 vydal minister školstva Rakúskeho cisárstva hrabě Lev Thun pre gymnázia a reálky nový organizačný poriadok (Entwurf), vznikajú osemročné gymnáziá končiace maturitou. Trenčianske gymnázium sa stalo štvortriednym gymnáziom s vyučovacím jazykom slovenským. Nemčina bola povinným predmetom, maďarčinu učili profesori pololegálne. 

Od roku 1849 Ladislav Vietoris (pokrvný príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza) keď bola rakúskou štátnou administratívou pozastavená uhorská župná samospráva bol ustanovený vládnym komisárom trenčianskej župy.

Od roku 1850 bol plukovník jazdectva Imre barón Ivánka de Draskócz et Jordánföld väznený vo vojenskej väznici pre dôstojníkov v Hradci Králové. V tej istej väznici bol o 100 rokov neskôr v roku 1950 väznený aj jeho príbuzný kapitán tank. Aladár II. Ondrejkovič.     

Gustáv Šándor de Szlavnica *07.03.1852 Slavnica č.10                                   

rodičové  Jurko Šándor rychtár a zeman Slavnický a Anna Ravas, oba evanjelici. Křestní rod. Ludvík Šándor slobod. právum učený  (.... ) a                                                         

Žofia Ambrózy manželka Karola Šandora  krst 08.03.1852. Jméno krstícího kňeze Karel Ludomil Černo. Z rodiny Anny Ravas príbuznej aj s rodinou Ondrejkovič pochádzali až do roku 1948 veľmi známi právnici.        

V roku 1826 sa narodil v Slávnici Ludovicus Sandor de Szlavnicza, neskorší manžel svojej slávnej príbuznej Berty barónky Mednyaszky. Zomrel v r. 1890 v Prešporku, kde má byť aj pochovaný na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne. Tu má v hrobke spočívať aj jeho manželka Berta barónka Mednyánsky. Cintorín a jeho evidencia je v takom stave, že sa miesto ich trvalého odpočinku napriek snahe autora nedá nájsť. 

Ich syn bol Geyza Karel Eduard * 29.06.1858 Slavnica č.25, rodičové  Ludvík (Ludovicus) Šándor de Slavnica a Berta Mednyansky, Zemani a Composesori Slavnickí. Otec evanjelik augš. vyzn. a matka Rimsko -  katolička. Krst v Trenčíne 01.09.1858. Krstní rodičové Jiří Šandor de Slavnica, Composesor tam a S. slečna Mednyansky Zástupnici nepřítomných svědku Karla Šándor de Slavnica a Marie Royko, manželka Eduarda Mednyanský de Eadem. Jméno krstícího kňeze Karel Ludomil Černo. Dítě z křížného Manželství.            

Esthera Anna Sidonia Ludovica *1833, rodičia Spectabilis Dominus Stephanus Emericus Sándor de Szlavnicza a jeho 1. manželka Spectabilis Domina Adelheida Sándor de Szlavnicza. J. Comitatus Trenchin, Jurassor atgue Compossessor Ruskótzensis. Krstní rodičia Spectabiles Domini atgue Domino Petrus Bogády, Adamus Rudnay, Josephus Pratiny, Sidonia Ambrózy, Maria Sándor, Domicella Susana Sándor.

Kaštieľ Brunovce bol nehnuteľnosťou vo vlastníctve rodu Sandor de Szlavnicza. Ako veno ho nadobudol barón Mednyánszky v 19. storočí (predseda uhorskej kráľovskej komory 1842-1844 Aloisius Mednyánszky).

Aj v rokoch 1862-1865 bol župan trenčianskej župy Spectabilis Dominus Ladislav Vietoris.   

Maďarčina bola úradne bola na gymnáziu v Trenčíne povolená od roku 1855 od štvrtej triedy. Do roku 1867, do rakúsko - uhorského vyrovnania, bol hlavným vyučovacím jazykom slovenský jazyk. Od roku 1867 bol vyučovací jazyk maďarčina, slovenčina sa používala ako “pomocný jazyk” v nižších triedach. 

Etela barónka Ivánka de Draskócz et Jordánföld, sestra poslanca Uhorského parlamentu a v Budapesti obávaného duelanta Oskara Ivánku. Ich vzájomná fyzická a povahová podobnosť aj s bratom Oskarom s nekompromisným bratislavským advokátom JUDr. Milanom Ivánkom je nespochybniteľná.


Po obnovení parlamentného živora v Uhorsku 27. júla 1867 bol  Imre barón Ivánka de Draskócz et Jordánföld zakladateľom Prvej paroplavebnej spoločnosti na Dunaji, v rokoch 1878–1891 generálnym riaditeľom železničnej spoločnosti Severovýchodné dráhy. Za spoločenské aktivity obdržal v roku 1882 Rad svätého Štefana. Veľmajster Uhorskej slobodomurárskej lóže.

Najdlhšie žijúci katolícky kňaz Imrich Šándor, narodený *05.11.1772 vo Vieske (zaniknutá obec na území dnešnej Slávnice), zomrel †20.04.1874 ;

Móric gróf Sandor de Szlavnicza. Rozvoj športových disciplín nastal v 19.storočí, na konci ktorého vyvrcholilo úsilie P. de Coubertina o usporiadanie novodobých Olympijských hier v Aténach v r.1896. Od začiatku 19.storočia športové súťaže zaplavili Európu a Ameriku. V niektorých disciplínach vynikli mladší príslušníci šľachtických rodov. Gróf Moricz Sandor de Szlavnicza, manžel Metternichovej dcéry Leontíne, bol považovaný za najlepšieho jazdca na koni vtedajšieho sveta. Preslávil sa najmä dokonalou drezúrou v anglickom Melton Mowbray, kde sa v r.1833 zúčastnil honu. V r.1850 utrpel pri páde z koňa vážne zranenie hlavy z ktorého sa celkom nevyliečil. Trpel výpadkami pamäti s občasnými pobytmi v nemocnici. Pre vernosť dynastii bol obľúbeným a vzácnym hosťom panovníckeho rodu Habsburg. Arcivojvodkyňa Žofia a arcivojvoda Karol ho mali veľmi radi a pozývali ku svojmu stolu. Nikdy ho neprerušili ak došlo pri spoločnom obede k výpadku jeho pamäti. Móric gróf Sándor zo Slávnice (* 1805 † 1878). Pre zranenie hlavy zošalel a skončil život v psychiatrickej liečebni. Zať kancelára Lothara princa Metternich.

Trvalou, dodnes pôsobiacou zásluhou Imricha baróna Ivánku de Draskócz et Jordánföld je založenie Červeného kríža v Uhorsku. V roku 1879 bol v Budapešti založený Krajinský dobročinný spolok žien. Imre Ivánka vypracoval stanovy a bol zvolený za správcu spolku. V r.1881 „Jeho Veličenstvo” cisár František Jozef dalo súhlas k založeniu národnej organizácie Červeného kríža aj v druhej časti monarchie. Zakladajúca schôdza Červeného kríža v Uhorsku sa konala 16. mája 1881 v Budapešti. 17. mája došlo k fúzii ženského spolku s novozaloženou organizáciou Červeného kríža, Ivánka sa stal jej správcom. Napriek veku (63 rokov) sa Ivánka pustil do práce s elánom. Bol medzi iniciátormi vybudovania nemocnice Červeného kríža pre účely školenia profesionálnych a dobrovoľných sestier. Už v roku 1884 sprevádzal cisára po novej nemocnici v Budíne.

Prvou veľkou skúškou novej organizácie bola vojna medzi Srbskom a Bulharskom  (1885), keď Uhorský Červený kríž postavil v Belehrade improvizovanú nemocnicu pre 100 ranených. Ivánka organizoval jej plynulú prevádzku osobne. V tejto nemocnici pracoval aj ďalší rodák – chirurg Kovács Sebestény Endre z Pastoviec, neskorší prvý riaditeľ nemocnice v Šahách a hlavný lekár Hontianskej župy. Veľké zásluhy má barón Ivánka de Draskócz et Jordánföld i na tom, že uhorská organizácia bola prijatá ako 25. člen do Medzinárodného Červeného kríža. Dňa 2. septembra 1884 sa zúčastnil III. medzinárodnej konferencie Červeného kríža v Ženeve, správu o činnosti Červeného kríža v Uhorsku predniesol v anglickom jazyku.

Beniczky Ferenc, Hungarian aristocrat and Intendant of the Budapest Academy of Music and the Budapest Opera, from 1888; invested as Knight Commander, 1890 Order of St. Stephen - Kingdom of Hungary.        

Kňažná Pauline Metternich Sandor bola tiež príbuznou rodiny Thokoly. Pauline kňažná Metternich von Winneburg - grófka Sandor von Szlavnicza mala veľmi pozitívny vzťah k rodine svojho otca, jeho predkom a kraju odkiaľ pochádzali. V úsilí povzniesť jeho kultúrnu  a ekonomickú úroveň nezištne sústredila značný objem finančných prostriedkov a spolu s podnikateľom Sinayom dobudovala kúpele Trenčianske Teplice.

Tiene spomienok sa strácajú v hmlách času. Barón Ladislav Mednyánszky detstvo strávil v Beckove. Z jeho obrazov  poznať smútok za nenávratne do minulosti prepadajúcou sa jeho spoločenskou triedou. Najväčšie straty jej postavenia zažila Medňanského generácia. Tak to chápu iba jej príslušníci.

Esthera Sandor Szlavniczai *04. Apríl 1833   31. Január 1895. Jej manžel bol barón Ján Mednyánszky. Jej švagrovia boli Obvodný notár Stefan I. Ondrejkovič a slobodný pán Ludovít Sandor de Szlavnicza, ktorého manželka bola barónka Berta Mednyánszky, sestra Jána Mednyánszky.  

Veľmajster Imrich barón Ivánka de Draskócz et Jordánföld zomrel náhle 27. júla 1896 vo svojom letovisku (Besenyő). Na pohrebe sa zúčastnila aj delegácia Červeného kríža pod vedením uhorského ministra poľnohospodárstva. Činnosť Imricha baróna Ivánku zanechala v živote Červeného kríža trvalé základy.

Koncom storočia sa učilo na gymnáziu v Trenčíne po slovensky už iba náboženstvo. Zmeny sa týkali aj židovských žiakov, pre ktorých bola materinským jazykom nemčina.

17. – 19. storočí obec Malé Chyndice patrila zemianskym rodinám Bujník, Dežerický, Sándor zo Slávnice i iným.   

Rímsko-katolícky kňaz v Liptovskom Jáne bol v rokoch 1892-1905 pokrvný príbuzný rodiny Szlavniczai Žigmund Platthy.

Telesné pozostatky Heleny grófky Zrinski boli v r.1906 prevezené do Košíc. Pochovaná je v spoločnom sarkofágu zo synom Františkom II. kniežaťom Rákoczi a synom Jozefom Rákoczi v krypte Dómu svätej Alžbety.

V roku 1906 previezli telesné pozostatky sedmohradského kniežaťa Imricha (Emerica)  Thököly de Kesmarkium z Izmiru v Osmanskej ríši do Kežmarku a uložili do mauzólea Nového evanjelickeho kostola.   

indafoto.hu/magyarmesszer: Kapitán Jozef Freiherr Sandor von Slavnic vykonával vojenskú službu dôstojníka z povolania K.u.K. v Sedmohradsku v meste Mezőhegyes. Podľa pamätí kapitána Čs. légií vo Francii Jozefa Honzu (Dubnický), rodáka z Chtelnice (obec bola pôvodne majetkom rodu Erdödy, rodinne a komposesorátom úzko spätým s rodinou Šándor zo Slávnice) ho presvedčil na emigráciu do USA 11.02.1907 jeho veliteľ kapitán Jozef Šándor von Slavnic napriek svojmu povolaniu a šľachtickému pôvodu: „ Politizujem veľmi zriedka, v službe nikdy. Predložil mu argumenty o nevyhnutnosti rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie. Vám radím, aby ste hneď po skončení vojenskej služby emigrovali do Ameriky. Dávam Vám radu, za ktorú mi budete v budúcnosti povďačný “. Mladý národovec vycestoval do USA a pripojil sa k emigrantským kruhom, v ktorých sa hovorilo o budúcnosti nemaďarských národov v Rakúsko-Uhorskej monarchii a o nemožnosti zostať v štátnom celku s Maďarmi. Zdroj: PhDr. Ferdinand Vrábel "Zápisky légionára".    

Náhrobný kameň Urodzenej pani Márie Sandor de Szlavnicza rod. Markó vo Veľkých Bieliciach. Navždy opustila tento svet dňa 10.03.1907 v Malých Bieliciach.

Župný palác v Trenčíne v ktorom mali sídlo vicežupan Trenčianskej župy SPECTABILIS AC PERILLUSTRIS DOMINUS Paolus Sandor de Szlavnicza aj Jeho Ctihodnosť trenčiansky župný sudca SPECTABILIS AC PERILLUSTRIS DOMINUS Stephanus Sandor de Szlavnicza. Dnes múzeum. Žiadne pôvodné dobové zariadenie sa v jeho expozíciách nenachádza, ale možno tu vidieť zopár portrétov vicežupanov aj šľachty trenčianskej župy, všetko pokrvných príbuzných autorovho rodu Sandor de Szlavnicza.          

Spectabili Domina Anna Sandor de Szlavnicza, dcéra Jeho Ctihodnosti Trenčianskeho župného sudcu Urodzeného pána Stephana Sandora de Szlavnicza a jej ctený manžel Obvodný notár D. Stephan I. Ondrejkovič na snímke z roku 1912 (v trenčianskej župe najúspešnejší organizátor volieb do jej zastupiteľstva).    

Náhrobný kameň Urodzenej pani Anny Sandor de Szlavnicza (Szlavniczai) vydatej Ondrejkovičovej v zemianskej obci Dolné Držkovce, okres Bánovce nad Bebravou.

Advokát JUDr. Milan Ivánka de Draskócz et Jordánföld člen SNR a signatár Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918.

Dňa 31. októbra 1918 na plánovanom jesennom zasadnutí municipiálneho výboru Trenčianskej župy posledný rakúsko-uhorský župan Ladislav barón Mednyánszky de Medné oboznámil župné zhromaždenie s Martinskou deklaráciou, s ktorou ho predtým oboznámil Karol Štúr.

Príbuzná a dôverná priateľka baróna Ladislava Mednyánszkeho Janka Sirchich (pokrvná príbuzná rodu Sandor) bola správkyňa panstva a kaštieľa Beckov. Jej brat generálporučík Béla Sirchich (*1871 †1942) po nej zdedil množstvo obrazov, ktorých autor bol Ladislav barón Mednyánszky

Koniec biskupského vlastníctva obce Lukáčovce datujeme do dvadsiatych rokov 20. storočia,  kedy sa ukutočnila veľká pozemková reforma.            

V tradícii rodiny pokračoval službou v Dragúnskom pluku 8 Knížete Václava svatého v Pardubiciach a Dragúnskom pluku 11 Kráľa Carola II rumunského v Bratislave ppor. jazd. neskôr pplk. tank. Aladár II. Ondrejkovič, vnuk Anny Sandor de Szlavnicza a Obvodného notára Štefana I. Ondrejkoviča.

Ján Mihalovics (1877-1939), príbuzný rodiny Ondrejkovč - Sandor, prievidzký rodák sa zaslúžil o rozvoj baníckeho školstva na Slovensku. Študoval na gymnáziu v Nitre a Bratislave, právo v Budapešti a baníctvo na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg, od roku 1934 univerzitný profesor. Prednášal na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici. V roku 1919 presťahovanej do Šoprone. Zaoberal sa dejinami baníctva na Slovensku a Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. O.i. do maďarčiny prekladal diela z oblasti baníctva.

Po II.svetovej vojne zvyšok biskupských majetkov v obci Lukáčovce znárodnili. 

Autor mauzóleum sedmohradského kniežaťa Imricha Thököly v Novom evanjelickom chráme medzi rokmi 1982-1990 viac krát navštívil. Pri tej príležitosti si pripomenul nielen svojho slávneho príbuzného, ale aj blízkeho priateľa jeho rodiny Okresného náčelníka v Kežmarku Dr. Alexa Lutšeka, švagra generála M. R. Štefánika. Na jar 1944 švagor generála M. R. Štefánika a verejného notára v Spišskej Novej Vsi JUDr. Ladislava Štefánika Dr. Alexander Lutšek poskytol v Kežmarku azyl nielen novomanželom npor. aut. v zál. Aladárovi II. Ondrejkovičovi a Alžbete Ličkovej, ale aj matke nevesty Juliane Ličkovej rod. Stiglitz. 

Mednyánszky  Obraz, ktorého autor je Ladislav Mednyánszky. Kaštieľ Brunovce patrí od decembra roku 1999 opäť štátu. Vzácna nehnuteľnosť zostáva relatívne prázdna a nevyužitá. O renesančný kaštieľ prejavili záujem potencionálni nájomcovia. Kópie historického nábytku vyrobil pred rokom 1989 podnik Umelecké remeslá Brno. Kaštieľ podstúpil nákladnú, históriu a pôvodný stavebný sloh vôbec nerešpektujúcu rekonštrukciu. Po r.1993 krátku dobu patril Únii žien Slovenska. Začas tam mali týždňové turnusy detské domovy. Pre deti ich organizovala spoločnosť Úsmev ako dar a priatelia detských domovov. O prenájom prejavili záujem aj Piešťanské kúpeľe pre svojich pacientov a Odborový zväz pri Ministerstve zdravotníctva. Je tam pekný park, ticho a príjemné prostredie. V menšej reprezentatívnej čast sa nachádza veľká miestnosť a štyri salóniky. Ostatné je bežné zariadenie, bežný je nábytok, nevhodné je spoločné sociálne zariadenie pre 12 alebo 16 izieb. Táto časť sa dá obsadzovať hosťami oddelene.    

Pavel Ondrejkovič, prapravnuk Urodzeného pána Stephana Sandora de Szlavnicza (comitatus Trentsiniensis jurassor) a pravnuk Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča a Sp. Dominy Anny Sandor de Szlavnicza.                                                     

Rodinnými zväzkami sú Sándorovci spojení s najvýznamnejšími rodinami bývalého Uhorska. Medzi ich manželkami či manželmi a vnukmi nachádzame aj príslušníkov rodín Perényi, Thurzo, Zrinski, Hunyady, Mednyánszky, Erdody, Thökoly, Forgách, Mariássy, Draškovič, Zsapáry, Károly, Keglevich, Ivánka, Révay, Radvanszky, Beniczky, Szirmai.             

Zdroje: Mária Turbová ; pplk. tank v. v. Aladár II. Ondrejkovič Militär-Schematismus der österreichischen Kaiserthumes Periodical Page, Volume: 1864, Page 1036 ; Gejza Turba ; Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933 ; Národné noviny 26.05.1928/2 ; MV SR - Štátny archív v Nitre Ivanka pri Nitre ; Kardinál Ján Chrizostom Korec 19.01.2001 Bratislava ; pani Alica Ličková ; Mgr. Peter Múčka Partizánske ; pán Peter Petrulák ; PhDr. Ferdinand Vrábel ;

Poznámky: Gáspár IV Sándor (hu) (décédé vers 1723), beau-frère et partisan de Imre Thököly, il est l\'un de ses principaux généraux kuruc (1693-1694). Ambassadeur Kuruc, capitaine de la Cour (udvari kapitánya). Soutient de ľ empereur par la suite qui le gratifie du titre de baron (1706) et de Gentilhomme du roi. Père du précédent ;  Od roku 1850 bol plk. Imre barón Ivánka de Draskócz et Jordánföld väznený vo vojenskej väznici pre dôstojníkov v Hradci Králové. V tej istej väznici bol v roku 1950 uväznený jeho príbuzný kpt. aut. Aladár II. Ondrejkovič ; 

Arbre généalogique Ivanka Imre *15 nov.1745 Draskóc Túróc,  †10 feb.1813 Kiszellő, syn Jánosa Ivánku a Eszter Koncsek dvoreczi. Manžel Zsusany Gedey ; Poručík Pál Bélaváry, Letectvo Maďarskej kráľovskej armády, Bf 109 G-6 W.Nr. 95 417 "Fehér 6", "V8+47", Lt.  101/.3 Vadaszszázad, Veszprém, August 1944 ;

... podžupana  a  ďalších  osôb  v  stoličnej  správe  sa  objavuje  v nasledujúcich  prameňoch. V   takomto   význame   ho   nachádzame   od   60.   rokov   16.   stor.   pri   udávaní   polohy   konkrétnych  majetkov  vo  Zvolenskom  vidieku. 326  Výraz  comitatus pôvodne  označoval  miesto,  alebo  kraj  mimo  mesta,  t.j.  dedinu.  Spolu  s  pomenovaním  územia  stolice  sa  neskôr  označenie  rozšírilo  i  na  rovnomenný  úrad. 327  Neskôr  sa  význam  tohto  slova  zúžil,  keď  vidiek  začal  označovať  iba  územie  s  vidieckym  osídlením.  Zotrvačnosť   vo   využívaní   krajiny   formovala   podmienky   v   regióne   na   vidieku   aj   v mestách až do obdobia nástupu priemyslu v 19. stor. 326  R.  1564  „ponewass  sem  ya...  zalozil  wez  mu  Dubi  wo  Zwolenskem  widieku...  a  ze  sem...  zalozil wez mu Kremniczku menowanu tamze widieku Zwolenskem zo wsseczkimi vzitki: horami, wodami  y  yakiss  koli  by  tam  vzitky  boli.“  SEDLÁK,  F.  (ed.):  Slovenské  listy  a  akty  zo  16.  storočia  v  archíve  rodu  Rakovských.  In:  Jazykovedné  štúdie  VI.  (ďalej  Listy  Rakovských)  1961, s. 234, . 11. R. 1566 „pan Ferencz Radwansky wicehispan stolicze Swolenskey... urozeny Balass Rakonczy  y  Ferencz  Krtyssy  wiedieczky  dworsky  a  assesor  tehoz  wiedieka.“  MOL,  P  46,  Beniczky család (ďalej Beniczky), I. télel, 1. csomó, évr. 1566. 327  MAJTÁN,  M.  (red.):  Historický  slovník  slovenského  jazyka  VI.  (ďalej  HSlJ,  zv.  I.-VII.,  Bratislava : Veda. Vydavatestvo Slovenskej akadémie vied, 1991 – 2008), s. 359-360.      

 

                        

Rodokmeň ;  

 

 

 

 

 

Aktualizované: 28.10.2024