Ferdinand Coburg

         

Bulharský cár otec Ferdinand Coburg-Koháry a sídlo Svätý Anton na Slovensku v rokoch 1939-1945.   

Bulharský cár Ferdinand Coburg-Koháry odchádza na front  I. Balkánskej vojny                

Zámok v Svätom Antone v ktorom sídlil bulharský cár otec Ferdinand Coburg-Koháry

 

 

Bulharský excár Ferdinand Coburg prišiel do Piešťan 27.10.1936. Na obrázku ho vidíme ako staručkého pána, v piešťanskom alpíniu so svojím psíkom Dunčom, ktorý je jeho jediný priateľ (časopis:  Nový Svet rok 1936).

Na jeseň 1938 vyslal Generálny tajomník Švajčiarskej obchodnej komory (die Schweizer Handelskammer) vo Viedni Dr. Joseph Jörger na Slovensko svojho tajomníka Hansa Kellera za účelom importného marketingu aj z dôvodu anexie Rakúska. Viedeň bola jej obchodné a prekladacie centrum pre krajiny východnej Európy a Balkánu.  

Na štvordverovom kabriolete značky Horch 951 (A) sa vozila jeho Výsosť bulharský cár otec Ferdinand Coburg, *1861  †1948 ktorý sídlil v Svätom Antone a na Prednej Hore. Často ho používal pre svoju potrebu aj jeho tajomník pán František Göndör. Pravidelnými hosťami  v jeho zámku boli potomkovia šľachtických rodín zo Slovenska, politici a niektorí podnikatelia, npr. riaditeľ Štátnej mincovne v Kremnici pán  Ľudovít Gavora  (v súvislosti s pripravovaným ozbrojeným vystúpením Slovenskej armády  zo spojeneckého zväzku s Nemeckou ríšou ukrýval štátny zlatý poklad Slovenskej národnej banky a 28. decembra 1944 sa ho rozhodol previesť na iné miesto), pán riaditeľ priemyslovky z Banskej Štiavnice, ako aj známi športovci

npr. plavkyňa TTS Trenčín a ŠAC Banská Štiavnica slečna  Greta Ličková, viacnásobná majsterka štátu (na snímke v Bratislave na Šoltésovej ul. č.10 na jar roku 1944 v byte jej švagra, dôstojníka slovenskej armády) a viťazka viacerých medzinárodných plaveckých pretekov. Bola zamestnaná v Bratislave vo firme Apollo a následne v Banskej Štiavnici v Slovenskej banke. Pravidelne prevážala cez hranice pri svojich cestách na športové podujatia tajné správy v prospech ilegálnej organizácie rasovo a nábožensky prenasledovaných občanov. Pochádzala po matke z rodiny Stiglitz, ktorá mala dávne osobné a obchodné kontakty s rodom Koháry.  

Rodina Stiglitz kúpila od dedičov šľachtického rodu Koháry palácový dom na Mierovom  námestí v Trenčíne neďaleko Piaristického gymmnázia. V roku 1929 ho predala za 600 000 Kč firme Baťa účastinná spoločnosť zo sídlom v Batizovciach. V súčasnosti má táto budova  viac vlastníkov. Jeden z nich je COOP Jednota. Bývalé pozemky komposesorátu rodov Erdody (medzi nich patrili  aj viaceré rody z Hornej Nitry spojené s rodom Koháry) sa nachádzali v okolí dnešnej Štefanikovej ulice v Trenčíne. Hosťom  v Sv. Antole a na Muráni bývala často tiež Magdaléna Ondrejkovics-Sandor de, sestra npor. aut. v zálohe Aladára Ondrejkovič-Sandor de  (rod Sandor de Slavnicza mal po generácie spoločné majetkové a spoločenské záujmy s rodom Koháry aj v župe Trenčín). U bulharského cára otca Ferdinanda Coburga sa stretávali aj osobnosti, ktoré boli politicky rozdielne orientované ako bola oficiálna línia štátnej politiky. Jeho Excelencia Guvernér Národnej banky Dr. Imrich Karvaš a president Najvyššieho súdu a podpredseda štátnej rady jeho Ctihodnosť JUDr. Martin Mičura v súvislosti s prípravami na ozbrojené vystúpenie v r.1943 tajne uschovali u Ľudovíta Gavoru, priateľa slečny Grety Ličkovejriaditeľa Štátnej mincovne v Kremnici slovenský štátny poklad. Okrem iných slovenských politikov aj JUDr. Martin Mičura kontaktoval diplomatických zástupcov vtedajších vojenských spojencov Slovenska za účelom koordinovaného vystúpenia Slovenska zo spojeneckého zväzku s Nemeckou ríšou (Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko).  

 Ferdinand Maximilián Karol Leopold Mária Coburg - bulharský cár  Bulharský cár otec Ferdinand Coburg. Na prelome mája a júna 1941 ho navštívili na Muráni  synovia cár Boris III. a princ Kyril. Sprevádzal ich minister Chadžiev. Dňa 29. mája sa stretli s gratulantmi z najvyššieho vedenia štátu. V júni 1941 prenikla správa z prostredia slovenského vyslanectva v Berlíne o tom, že s cárom Borisom a Kyrilom jednala slovenská vláda ohľadne nastúpenia princa Kyrila  na  Slovenský trón.  

  

Na snímke s automobilom Horch 951 (A) je tajomník bulharského cára otca pán František  Göndör. Odcestoval spolu s cárom  Ferdinandom Coburgom začiatkom roku 1945 do Nemecka. Automobil Horch mal k dispozícii aj k súkromným účelom.  Pán Göndör bol priateľom slečny Magdalény Ondrejkovics-Sandor de Slavnicza.

O rozhodnutí bulharskej vlády nadviazať diplomatické styky so Slovenskou republikou informoval dňa 05.08.1939 slovenské ministerstvo zahraničných vecí bulharský generálny konzul v Bratislave František Michera. Dňa 10.01.1941 nastúpil do funkcie bulharského chargé ď affaires v Bratislave Dr. Konstantin Šišmanov. V júni 1941 ho vymenil Jordan Stratiev, ktorý bol 05.08.1941 povýšený do funkcie vyslanca.

Prvým slovenským vyslancom Slovenskej republiky v Bulharskom kráľovstve bol Dr. Ján Spišiak. Bol slovenským vyslancom v Maďarskom kráľovstve, od novembra 1939 bol poverený aj vedením slovenského vyslanectva v Sofii. Predpoludním dňa 9. dec. 1939 Dr. Jána Spišiaka prijal v Sofii osobne cár Boris III. ktorému odovzdal poverovacie listiny. Slovenským vojenským ataché v Budapešti a Sofii (so stálym sídlom v Budapešti) bol blízky príbuzný rodiny Ondrejkovič mjr. pech. Alojz Androvič, ktorý bol tiež prijatý bulharským cárom Borisom III. Vojenský ataché major pechoty Alojz Androvič obdržal v decembri 1940 za rozvoj bulharsko-slovenských vzťahov vysoké vyznamenie ministra národnej obrany Bulharského kráľovstva. Obdobné vyznamenie obdržal splnomocnený minister a vyslanec Dr. Ján Spišiak. V rokoch 1938/1939 študovalo na slovenských vysokých školách 180 bulharských študentov. Zároveň v Bulharsku pôsobilo 5 slovenských učiteľov.  

Minister Nemecko malo už od 15.marca 1939 výhrady k službe dôstojníkov českej národnosti v Slovenskej armáde Trvalo na ich výmene, navrhovalo ich nahradiť dôstojníkmi ríšskej štátnej príslušnosti nemeckej národnosti. Proti tomu sa postavilo MNO Slovenskej republiky, povolilo ich stav iba paritne s počtom obyvateľstva nemeckej národnosti na Slovensku. Pre nedostatok kvalifikovaných dôstojníkov Slovákov v armáde ich hodlalo nahradiť bulharskými dôstojníkmi. Jednalo vo veci s  vládou v Sofii. V roku 1940 študovalo na slovenských vysokých školách 300 bulharských študentov. Zahraničný obchod medzi Bulharskom v roku 1941 dosiahol 4 274 000 Ks.(2) a bol objemom na deviatom mieste medzi jeho obchodnými partnermi.

 

Splnomocnenec švajčiarskej centrály pre rozvoj hospodárstva (SHS) v Bratislave Dr. Hans Keller dostal na jar 1940 ďalší personál. Prišiel mladý Kunz z Zurichu a o niečo neskôr  prišiel aj Robert Boetschi, vyrástol v Poľsku a mal tam kontakty. Hans Keller od roku 1938 často cestoval služobne aj súkromne na Východné a Stredné Slovensko (aj na Podkarpatskú Rus) a v roku 1985 (Geschichte historisches Magasin Nr. 69, März-April 1985, s. 14-23) uviedol, že množstvo švajčiarskeho tovaru importovaného v rokoch 1939-1945 do Slovenskej republiky si našlo cestu aj do vojensky spravovaného Poľska.  

 

Npor. pech v zál. Dr. rer. pol. Hans Keller bol častým hosťom Františka  Göndöra na Prednej Hore a účastníkom poľovačiek nakoľko mu v Rakúsku nacisti bez náhrady odobrali na jar 1938 poľovný revír vo Wachau.

 

V januári 1941 sa na pána Františka Göndöra obrátili aj minister Dopravy a verejných prác Július Stano, biskup Buzalka a predstavitelia bulharskej kolónie s prosbou o oznámenie kde majú gratulovať a zložiť poklonu jeho Veličenstvu Ex-cárovi Ferdinandovi Coburgovi k 80 narodeninám.

Predná Hora bola snehom zaviata a kašieľ v Svätom Antone nemal ukončenú generálnu opravu spolufinancovanú Slovenskou vládou. Excár Ferdinand v Bulharsku nesmel a v Nemecku nemal chuť zotrvať a oslavovať svoje narodeniny. Z predmetných dôvodov pán F. Göndör vybavil prostredníctvom slovenskej vlády pre Ferdinanda Coburg-Koháry od februára do apríla ubytovanie v budove lesného riaditeľstva v Banskej Bystrici.  Slováci pripravili bývalému panovníkovi nebývalý hold. Ráno 24.02.1941 bol vypravený mimoriadny vládny vlak z Bratislavy do Banskej Bystrice. Sprevádzali ho viacerí ministri a vojenská elita. Všade na domoch a kostolných vežiach v Banskej Bystrici bola vyvesená osemdesiatka. Konalo sa 26 bohoslužieb. Ferdinand Coburg sa zúčastnil aj pompéznych osláv nastúpenia pontifikátu pápeža Pia XII, ktoré sa uskutočnili 12.03.1941 v bratislavskom dóme Sv. Martina. Pri príležitosti 63. výročia smostatnosti Bulharska sa uskutočnil v bratislavskej Redute akademický večer za spoluúčasti Slovensko-bulharskej spoločnosti, bulharského akademického spolku Rakovski a Svoradovho speváckeho zboru. Prítomná bola aj celá slovenská elita.

Magdaléna Ondrejkovics-Sandor de Slavnicza. Rod Sachsen-Coburg-Koháry mal rozsiahle rodinné a majetkové väzby s významnými rodmi trenčianskej stolice, medzi ktoré patrila aj rodina Sandor de Szlavnicza.

Muráňska planina, Predná Hora, poľovnícky zámoček bulharského cára otca Ferdinanda Coburg-Coháry.

Magdaléna Suchánek rod. Ondrejkovič s autorovým starým otcom správcom učiteľom Štefanom II. Ondrejkovičom (vnukom trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza) a neznámou príbuznou.

Svatováclavská kráľovská koruna

Dr. Vojtech Tuka bol nielen predseda vlády Slovenskej republiky, ale aj bývalý vychovávateľ princa Borisa a princa Kyrila, synov cára Ferdinanda Coburg. Na snímke Dr. Tuka popredí skupiny vozidiel Horch 951 Slovenskej vlády na moste v Bratislave po návrate Nemeckej ríše.

Cár Boris III. Bulharský a slovenský vojenský ataché v Bulharsku so sídlom v Budapešti major pechoty Alojz A. v 1940-1941. Cár v rozhovore s  majorom, pechoty vojenským atašé Slovenska, pri príležitosti sviatku Svätého Juraja - dňa armády, Sofia v roku 1940. Pravdepodobne obaja vedeli o vzájomných spoločenských vzťahoch svojich predkov aj o svojom vzdialenom príbuzenstve prostredníctvom rodov Koháry a Sandor.

Jeho Veličenstvo bulharský cár Ferdinand I. a jeho tajomník por. zál. František Göndör v roku 1941 v Banskej Bystrici. Fotografia tu uverejnená so súhlasom Váž. pána ing. Pavla Gendera.

Pri plánovaní útoku na ZSSR zdržanie Wehrmachtu spôsobila vojnová operácia Marita na Balkáne započatá dňa 06.04.1941 proti Grécku a Juhoslávii. V Grécku bola prekážkou nemeckého postupu najmä Metaxasova línia vybudovaná na severnej hranici s Bulharskom. V máji 1941 zorganizovalo OKH pre vojenských pridelencov v Berlíne obhliadku Gréckeho bojiska a opevnenia na Metaxasovej línii. Na obhliadku cestovali spoločne vlakom v osobitnom vagóne so zástavkou v Budapešti sovietsky vojenský ataché generálmajor Vasilij Ivanovič Tupikov a slovenský vojenský ataché pplk. pech. Alojz Androvič. V Budapešti privítal pplk. Alojza Androviča vyslanec Dr. Ján Spišiak Obaja vo veci priamych dôkazov na nadchádzajúci útok Wehrmachtu na ZSSR jednali s generálom V. Tupikovom.

Cár Boris III. Bulharský na manévroch v marci 1941 s tankom Lt. 35 označeným bulharskou armádou ako Lek tank Skoda, S-35. Boli zakúpené pre obrnený pluk od 1.Rýchlej divízie I. Corpsu z novovýroby v koncerne Škoda a.s. v januári 1941 už s rádiostanicou Telefunken a novým kanónom Škoda A 8.

Nástupná audiencia bulharského vyslanca v Bratislave Jordana Stratieva u prezidenta Slovenskej republiky dňa 05.08.1941.

Na snímke z februára 1943 zľava minister spravodlivosti Dr. Gejza Fritz, bulharský minister spravodlivosti Dr. Konstantin Partov a bulharský vyslanec (básnik a prekladateľ) v Bratislave Jordan Stratiev pri prehliadke čestnej jednotky slovenskej armády. V roku 1943 vyučovali slovenskí učitelia v Bulharsku 183 žiakov.

Minister obrany generál Ferdinand Čatloš ustanovil plk. pech. Alojza Androviča za vojenského ataché pri Vyslanectve Slovenskej republiky v Zágrebe 24. mája 1943. Funkciu vykonával popri dovtedajšej funkcii vojenského ataché v Budapešti. Plk. Alojz Androvič pricestoval do Zágrebu 1. júla 1943 a už 3. júla privítal s veliteľom chorvátskeho vojenského letectva generálom Vladom Krenom, slovenským vyslancom Jozefom Ciekerom a ďalšími osobnosťami na letisku Zágreb-Borongaj Slovenskú vojenskú leteckú delegáciu vedenú pplk. gšt. Ballayom. Vojenský Ataché plukovník Alojz Androvič pplk. gšt. A. Ballaya informoval o zhoršujúcej situácii v Zágrebe v súvislosti s jeho postupnom obkľučovaní partizánmi.

"Oh Slowaken und Bulgaren", Hitler podozieravo pozoruje princa regenta Kyrilla Bulharského ako si podáva ruku s jeho diplomatom von Ribbentropom pri príležitosti návštevy princa v Nemecku 22 Novembra 1943.

Slovenskí dôstojníci v Maďarsku. V súvislosti so zhoršujúcou situáciou vojsk osi na Východnom fronte títo dovtedajší vzájomne antagonickí spojenci nemeckej ríše vyhľadávali vzájomné kontakty. Sprostredkoval ich slovenský vojenský ataché plk. pech. Alojz Androvič. 

Vojenské rekreačné a rekondičné zariadenie Smrekovica do ktorého boli odoslaní rozkazom Ministra obrany generála Ferdinanda Čatloša na povinnú 21 dňovú dovolenku k zotaveniu po návrate z Východného frontu všetci vojaci v rokoch 1943-1944.

Za dostatočných snehových podmienok dovolenku vojaci strávili lyžiarskym výcvikom v erárnej výstroji s vojenskými inštruktormi. 

Dňa 5. septembra 1944 Sovietsky zväz vyhlásil Bulharsku vojnu po prevrate v Rumunskom kráľovstve zatknutím maršála Antonesca dňa 23.augusta 1944 a ozbrojenom vystúpení Slovenskej armády 29. augusta 1944 proti Nemcom. Potom, čo v auguste 1944 Rumunsko prešlo na stranu Spojencov, odvolal regent admirál Horthy nacisticky orientovaných ministrov a vymenoval novú maďarskú vládu na čele s Gejzom Lakatošom. Dňa 8. septembra 1944 bol vyhlásený vojnový stav Bulharska s Nemeckom vládou Konstatina Muravieva. Na snímke bulharské armádne jednotky 1. Corpsu s veliteľskými terénnymi vozidlami Praga AV československého pôvodu. Dňa 17. októbra 1944 bol admirál Horthy eskortovaný osobne Skorzenym do domáceho väzenia na hrad Hirschberg v Bavorsku.

Strážmajster Dominik Ondrejkovič, nar. 16.11.1911 v Dobrej Vode okres Piešťany. Bol príslušníkom slovenského žandárstva na stanici v Banskej Štiavnici. Zomrel vo výkone služby dňa 6.3.1945 počas bombardovania obce Svätý Kríž nad Hronom. 

Poznámky: Príbuzenské a spoločenské vzťahy s rodom Koháry mala najmä rodina trenčianskeho stoličného sudcu Stefana Sandora de Szlavnicza, prastarého otca Magdalény Ondrejkovičovej - Suchánekovej ; Začiatkom 20. stor. kúpila rodina Stiglitz od rodiny Koháry dom na terajšom Mierovom námestí ;          

Zdroje: Archív rodiny Odrejkovics-Sandor ; Mária Turba ; Národné noviny - Volume: 1933, Issue: 08/12/1933 ; Dr. Ján Spišiak ; Slovák 06.08.1939 s.2 ; Slovák, 31.01.1942, s.5 ; Okresný archív Trenčín ; 

 

 

 

 

cár otec

Bulharský cár

Cár otec

Ferdin.Coburg

1844-1921

Filip Coburg

1941

Tajomn.cára

Svätý Anton

Horch v r.1940-45

Horch

Aktualizované: 11.03.2024