JUDr. Štefan Rais, minister spravodlivosti ČSR

,,Aladár je dobrý človek, ale nehodí sa pre súčasný režim"

absolvoval gymnázium "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne a PF UK v Prahe *08.august 1909 Gápel-Zliechov † 25.apríl 1975 v štátnom sanatóriu v Bratislave. Otec Bernard Reisz *1870 Očová, matka Karolina Büchler *08.08.1872 Považská Bystrica. Manželka JUDr. Eva Raisová rod. Baxová.

V lete 1920 boli v celej republike organizované štrajky, demonštrácie proti stúpajúcim cenám a vystúpenia na podporu Sovietskeho postupu aj proti diktatúre Horthyho v Maďarsku. Prienik sovietskych vojsk až k Varšave to aktivoval. Akcie železničiarov i ľavice proti prevozu zbraní Poľsku mali ohlas. Porážka Tuchačevského 25. augusta pred Varšavou časť ambícií ľavice negovala, ale vlna radikalizmu neustupovala. Tusarova vláda v Prahe i minister pre správu Slovenska Ivan Dérer podali demisiu. Bola menovaná úradnícka vláda. Ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska sa stal tekovsko-nitriansky župan JUDr. Martin Mičura, ktorý sa v r.1919 podieľal s veliteľom 2. divízie plk. Jozefom Šnejdárkom na vytlačení Maďarskej ČA z územia južného Slovenska. Vedenie ľavice, organizoval ju na Kladne skúsený Antonín Zápotocký, vyhlásilo v decembri 1920 generálny štrajk. Krajinská odborová rada na Slovensku a akčný výbor ľavice sa pripojili, jednou z ich požiadaviek bolo odstúpenie JUDr. Martina Mičuru z funkcie. O dva mesiace, vo februári 1921 v Krompachoch padli za obeť streľby četníkov 4 mŕtvi a 18 ranených, vojnové akcie Poľska a Sovietov boli zastavené 18. marca.

IV. správa štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za r.1921-1922, str.10 a 11. V správe sú uveďení na str. 11, 12 žiaci II. triedy budúci minister spravodlivosti Reis Štefan, Zliechov (Trenčianske Teplice) a budúci riaditeľ Kvasnicovej továrne v Trenčíne Tiso Jozef, Trenčín, na str. 13 žiak IV. triedy Kočiš Oldřich (budúci šéfredaktor a 1944-45 minister školstva a národnej osvety Aladár Kočiš), Trenčín. Žiaci 1.a triedy Ružena Martinová (budúca sudkyňa OS TN Dr. Ružena Martiny-Brtková, vydala zavádzajúce Uznesenie "Vyhlásenie za mŕtvu" sp.zn. M 155/1947 z 13.01.1948 poškodzujúce a znevažujúce rodiny Stiglitz, Büchler, Ličko, Ondrejkovič, Lederer, Kellermann), nar. v Budapešti (Trenčín), Ladislav Kellermann, Trenčín a 1.b triedy Oldřich Ondrejkovič (v skutočnosti Aladár Ondrejkovič) nar. v Čiernej Lehote (Lednické Rovné). Personál gymnázia zmenil krstné meno Aladára Ondrejkoviča na Oldřich. Jeho bezdetní (resp. tí ktorí mali iba dcéry) rodinní príslušníci s vysokým postavením na Slovensku aj v trenčianskej a nitrianskej župe (do roku 1918 bol poslanec trenčianskej župy, minister pre Správu Slovenska JUDr. Martin Mičura, Hlavný slúžny Dr. Aladár Ondrejkovič) ktorými bol určený ako budúca hlava rodu proti tomu namietali. Podľa strany č. 4 triedny profesor budúceho pplk. tank. Aladára Ondrejkoviča bol Vladimír Němec, X., Ch, P, učil Ch, v tr. IV, V, VI, P v l.a, I.b, V, VII, Cs. v I.b, 20 h., v II. polr. tiež Z v III, 22 h., triedny v I.b, správca sb. Čh, dozor pri hrách.  

Župný súd, Sedria v Trenčíne. Otec Urodzenej pani Anny Sandor de Szlavnicza, matky správcu učiteľa Stefana II Ondrejkoviča, t.j. jeho starý otec bol za Rakúsko-Uhorska trenčiansky župný sudca (Comitatus Jurassor) Stephanus Sandor de Szlavnicza. Sobášom npor. aut. zál. Aladára II.  Ondrejkoviča, vnuka Anny Sandor de Szlavnicza sa stal dodatočne príbuzný aj s najväčším českým právnikom, primátorom Prahy JUDr. Karlom Baxom aj JUDr. Štefanom Raisom. JUDr. Baxa bol od 17. novembra 1921 do 5. januára 1937 aj predseda Ústavného súdu ČSR.  

Kaštieľ rodu Sandor de Szlavnicza v Malých Ostraticiach v súčasnej dobe. Pred 10 rokmi sa oň uchádzal autor podľa  § 2, ods.1, zákona č.503/2003. Mal zabezpečené prostriedky na jeho opravu. Stanovisko kompetentných štátnych úradov bolo však nezrozumiteľné. Z rodu Sandor de Szlavnicza pochádza Anna Ondrejkovičová rod. Sandor de Szlavnicza stará matka pplk. tank. v. v. Aladára II. Ondrejkoviča. Jej otec Trenčiansky župný sudca Stephanus Sandor de Szlavnicza bol dedičom rodu aj erbu ako prvorodený syn. 

Jeho Ctihodnosť JUDr. Karel Baxa, primátor Hlavného mesta Prahy dňa 9.decembra 1920 sobášil novomanželov, ktorými boli Vážený pán MUDr. Henri Revilliod (*1873 1956), švajčiarsky štátny občan a Milostivá slečna Olga Masaryková (*25.05.1891 Praha 12.09.1978 Beaconsfield,  England), dcéra prvého prezidenta ČSR.   

Primátor Hlavného mesta Prahy, Jeho Ctihodnosť JUDr. Karel Baxa bol od 17. novembra 1921 aj predseda Ústavného súdu ČSR, ktorého sídlo bolo na ul. Dušní č. 17 v Prahe až do 5. januára 1937 keď sa zriekol funkcie pre svoj vek a zdravotný stav. V tejto budove úradovalo aj Ministerstvo unifikací, teda ministerstvo pro sjednocení zákonodárství a organizace správy v Československé republice.

Hudobný salón s klenbou stropu ktorú zdobí plátkové zlato v  pražskej rezidencii primátora Dr. Karla Baxu kde vyrástla Dr. Eva Raisová rod. Baxová, jeho jediné dieťa.

VII. Ročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne za školský rok 1924-1925, str. 12, II.A trieda 57. *Eva Baxová, Viedeň (Trenčianske Teplice). 

VIII. Ročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne za školský rok 1925-1926, VI.a trieda 21.  budúci minister spravodlivosti 1950-1953 *Štefan Reis, Zliechov-Gápel (Trenč. Teplice), 26. Jozef Tiso. 

18. výr. zpr. Štát. čsl. reál. gym. Ľ. Štúra v Trenčíne. 1935-36Štipendiá žiakom udelil príbuzný rodiny Ondrejkovič J. E. ndp. biskup ThDr. Karol Kmeťko 2x po 400.- Kč. 2x po 300.- Kč. 2x po 200.- Kč. 2x po 150.- Kč. Npr. Vincent Kvasnica a Vojtech Mihálik z VII.B tr., po 100.- Ďalší 6x po 50.- Kč. Menoslov žiakov: 1.A. trieda. 21. Ervín Kellermann, Trenčín. 41. Teodor Suchánek, Bošáca, (Zlatovce). 1.B. trieda. 22. *Ján Kollárik(premiant, syn kňaza ECAV, vnuk Jána I. Ličko) Považská Bystrica (Senica). 23. Jozef Korec, Rybany (Dolné Naštice). II.A. trieda. 34. Mirko Maxon, Kysucké Nové Mesto (Istebník).  II.B. trieda. 3. Miloslav Bodický, Považská Bystrica. 34. Mikuláš Platthy, Vrbové (Trenčín). 52. Michal Záhumenský, Veľké Stankovce. II.C. trieda. 5. Oľga Baxová, Praha (Trenčín).  11. Emilia Fraštacká, Trenčín. 37. Anna Reissová, Trenčín. 39. Maria Sečanská, Budapešť (Trenčín).  III.A. trieda. 9. Ferdinand Büchler, Púchov. 36. Peter Nádaš, Budapešť (Trenčín). 54. Julius Žittňan, Bánovce n/Bebr. (Trenčín). III.B. trieda. 6. Ludvik Filo, Beluša. 10. Jozef Gallo, Dobrá. IV.A. trieda. 32. Gejza Jesenský, Ilava. 46. Emanuel Kvašay, Pružiny. IV.B. trieda. 1. Pavel Herzka, Bratislava (Dubnica). 6. Ferdinand Mariaš, Hôrka. 31. František Sopko, Tekov. IV.C. trieda. 5. Irena Cihová, Trenčín. 17. Alžbeta Kellermannová, Trenčín. V.B. trieda. 34. Jozef Trokan, Trenč. Teplice. VII.A. trieda. 11. František Čuzy, Hlohovec (budúci zať Dr. Aladára I. Ondrejkoviča). VIII. trieda. 2. Štefan Balažovjech, Bánovce n/Bebr. 26. Mikuláš Nozdrovický, Raková (Trenčín).            

XX. výr. zpráva Štát. čsl. reál. gym. Ľ. Štúra v Trenčíne za šk. r. 1937-38. Menoslov abiturientov (hviezdičkou označení zložili skúšku dospelosti s vyznamenaním) VIII. A trieda. ....10. Mikuláš Dohnányi, 11. Rudolf Feldek, 12. *Juraj Fuchs (budúci asistent prof. Gizely Ondrejkovičovej vo volebnej kampani za DS 1946, neskôr redaktor).

Krajanka Júlie Ličkovej rod. Stiglitz a spolužiačka a priateľka Marty Hladkej rod. Rais, Slovenskej kultúrnej obci známa pani Irena Blühová podľa jej vyjadrenia pracovala určitý čas po r.1940 v meste Humenné pod falošným menom Elena Fischerová v podniku dôležitom (vybaval Dr. Viktor Pavella) pre obranu štátu. Produkoval pohonné zmesi BiBoLi pre motorové vozidlá. Dr. Aladára I. Ondrejkoviča u ktorého si vybavovali cestovné doklady poznali z jeho úradu aj s manželom Imrom Weinerom-Kráľom z Považskej Bystrice, kde bol Okresným náčelníkom do preloženia v rovnakej funkcii do Zlatých Moraviec. Podľa p. Viliama Kamenického a p. statkára Reicha zo Seredi už pred r.1940 poznala aj jeho synovca por. jazd. zál. v činnej službe Aladára II. Ondrejkoviča. Bola absolventkou piaristického gymnázia v Trenčíne, kde študovali aj Štefan I. Ondrejkovič, JUDr. Martin Mičura, Stefan II. Ondrejkovič, Dr. Aladár I. Ondrejkovič.  

Ulice krále Alexandra o ktorej výstavbu aj pomenovanie sa zaslúžil Dr. Karel Baxa, primátor hlavného mesta Prahy a predseda Ústavného súdu Československej republiky aj Československo-Juhoslovanskej Ligy. Funkcionárom juhoslovanskej časti ligy bol redaktor brnenských Lidových novín v Juhoslávii, profesor Andrej Vrbacký. Členom ligy na Slovensku bol aj jeho svokor správca učiteľ Štefan I. Ondrejkovič funkcionár Čs. strany Lidovej na Slovensku, ktorý sa stal príbuzný aj Dr. K. Baxu sobášom npor. aut. Aladára II. Ondrejkoviča a sleč. Alžbety Ličkovej. Rodina Ondrejkovič, orientovaná politicky na Mičurovu Čs. Lidovú stranu bola silnejšie prepojená na rodinu manželky Dr. Štefana Raisa ako bol pred verejnosťou aj sebou ochotný pripustiť.

Npor. aut. Aladár II. Ondrejkovič slobodný pán Sandor de Szlavnicza, vnučka podnikateľky Sarloty Stiglitz rod. Büchler slečna Alžbeta Ličková jeho snúbenica, jej sestra Alica a zať pani Sarloty Stiglitz rod. Büchler pán Jozef Čevela pred vilou na Stefánikovej 33 v Trenčíne. Roky 1943-1944. 

Svedecká výpoveď Doc. JUDr. R.A. o činnosti pplk. tank v. v. Aladára II. Ondrejkoviča (pravnuka trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza) v rokoch 1938-1945.

Pri tenisových kurtoch v záhrade vily na Štefánikovej 33 (9) Trenčín maminka autora Alžbeta Ličková (od jari 1944 Ondrejkovičová), jej sestra Alica a dcéra podnájomníka profesora Schwera z Obchodnej akadémie v Trenčíne rok 1942.

Vila rodiny manželky na Štefánikovej 9 (33) v Trenčíne dnes. Tu bol npor. aut. zál. Aladár II. Ondrejkovič prihlásený aj s manželkou k trvalému pobytu a tu mala sídlo aj jeho firma ktorá výrabala liehoviny aj s nimi obchodovala. 

V roku 1943 bola aj vila na Štefánikovej 33 povinne zatemnená vzhľadom na jej polohu hneď vedľa vojenských kasární a nebezpečenstvo ich bombardovania spojeneckým letectvom. Na snímke jej okno zakryté špeciálnym svetlo neprepúšťajúcim  papierom smerom k  Štefánikovým kasárňam a poľovnícky setter npor. Aladára Ondrejkoviča.

V rokoch 1939-1945 bol o.i. JUDr. Štefan Rais redaktor vysielania "Rádio Moskva" pre Československo. Mimo iné cestoval po zajateckých táboroch v ZSSR za účelom náboru prislušníkov Slovenských a Maďarských (bývalých čs. občanov) ozbrojených síl do 1. Čs. armádneho zboru. Situácia zajatcov aj tábore Krasnogorsk bola veľmi ťažká. Napríklad plk. del. Pavol Gajdoš (kolega pplk. tank. Aladára II Ondrejkoviča z VA Bratislava 07.01.1941autorovi povedal, že JUDr. Štefan Rais mu dal kúsok slaniny, z ktorej ako vyhladovaný skoro zomrel. Podľa spomienok príslušníkov 1. Čs. armádneho zboru v ZSSR, ak hodlali zajatci prežiť, prihlásili sa. 

Podľa svedectva bývalého redaktora odborárskeho denníka "Práca" Alexandra Bachnára autorovi, mu o roky neskôr JUDr. Štefan Rais vypovedal už ako  smrteľne chorý, že sa dozvedel až o týždeň o zatknutí v Bratislave a zavlečení JUDr. Martina Mičuru do ZSSR v septembri 1945 príslušníkmi NKVD (SMERŠ). Sled udalostí nasvedčuje, že dôvod odvlečenia bol, že Martin Mičura mal politicky a osobne blízko k prezidentovi T.G.M. Na Slovensku nebol jeho bližší spolupracovník. JUDr. Martin Mičura ako tekovsko-nitransky župan v spolupráci s veliteľom 2. divízie plk. Šnejdárkom mali v r. 1919 hlavný podiel na vytlačení maďarskej ČA z územia južného Slovenska. Pre komunistov bol Mičura neprijateľný pre dôsledný postup aj vo funkcii vo funkcii ministra v r. 1920-1921 v súvislosti s generálnym štrajkom. 

JUDr. Štefan Rais bol zať vysokého funkcionára v Čs. politike, ktorým bol predseda Ústavného súdu a primátor hlavného mesta Prahy Dr. Karel Baxa,  obhajca v politických procesoch s hnutím Omladina za Rakúsko - Uhorska. Dr. Baxa  bol synovec slávneho českého básnika a novinára, ktorým bol Karel Havlíček Borovský. Jeho manželka Amélie Jurkovićová bola dcérou známeho advokáta z chorvátskeho mesta Opatija. Ich jediné dieťa bola dcéra JUDr. Eva Raisová rod. Baxová   

JUDr. Štefan Rais sa podľa vlastnej výpovede nepokúsil o požiadanie o návrat Dr. Martina Mičuru prostredníctvom prezidentskej kancelárie. Argumenty o neochote vlády ZSSR vrátiť prominetné osoby sa nezakladajú na pravde. Dôkazom je výpoveď  a vydanie prominentov. Jeden z nich npr. generál Jozef Turanec (jeden z veliteľov npor. aut. zál. Aladára II. Ondrejkoviča ktorí mali námietky proti jeho sobášu podľa predpisu H.V.V. A-V-7 § 8, čl. 5) oznámil, že pri jeho vydávaní do ČSR na neho kričal z okna väzenia JUDr. Martin Mičura ,, tu sme !  ". Ďalším, ktorého vydala vláda ZSSR bol aj bývalý minister obrany SR generál Ferdinand Čatloš. JUDr. Martin Mičura president Najvyššieho súdu, podpredseda štátnej rady, predseda politickej strany Čs. strana Lidová na Slovensku bol dôverným priateľom nielen prvého prezidenta Čs. republiky T. G. Masaryka, ale aj celej jeho rodiny. O nepriateľstve JUDr. Štefana Raisa voči Čs. strane Lidovej a rodine prezidenta T. G. Masaryka  a nevraživosti  voči nej svedčia jeho  prejavy a politická činnosť.  

Minister zahraničného obchodu ČSR, národný socialista Hubert Ripka už v novembri 1945 podpísal tajnú dohodu, ktorá dávala právo ZSSR využívať 20 rokov všetok urán vyťažený v Jáchymove.

Šéfredaktor pražskej redakcie slovenského denníka "Pravda" Dr. Štefan Rais informovaný bol, že sesternica kpt. tank. Aladára II. Ondrejkoviča, dcéra policajného trestného sudcu Dr. Aladára I. Ondrejkoviča pani Gizela Ondrejkovičová bola šéfkou volebného štábu Demokratickej strany v r.1946.

 

V nezákonnom konaní sp.zn. M 155/1947 - Vyhlásenie za mŕtvu Okresným súdom Trenčín rozhodovala sudkyňa JUDr. Martiny-Brtková, ktorú JUDr. Štefan Rais poznal už z ich spoločných šúdii na gymnáziu. Sudkyňa poznala osobne aj kpt. tank. Aladára Ondrejkoviča. V kauze figuroval okrem Blanky S. aj advokát Dr. Alfred Barač, ktorý tiež osobne poznal rodiny Ondrejkovič aj Ličko. Dôkaz: aj Štvrtá správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne za školský rok 1921-1922, strany 10, 11 a Uznesenie OSTN sp.zn. M 155/47 z 13. januára 1948 (Vyhlásenie za mŕtvu Sarloty Stiglitz rod. Büchler). 

Ing. Ludmila Jankovcová 25. novembra 1947 vymenila vo vláde Klementa Gottwalda ministra priemyslu, svokra št. kpt. jazd. Jaromíra Nechanského (priateľ a kolega pobočníka veliteľa tankového vojska VO 4 v Bratislave kpt. tank. Aladára Ondrejkoviča z ŠDZJ u Dragounského pluku 8 "Knížete Václava Svatého" v Pardubiciach) Bohumila Laušmana,

Účastníkmi porady u Rudolfa Slánského v súvislosti so smrťou ministra Jana Masaryka 10. februára 1948 mali byť prítomní vedúci mezinárodného oddelenia ÚV KSČ Bedřich Geminder, za vedenie ŠtB Osvald Závodský, Jindřich Veselý a Bedřich Pokorný.

Šéfredaktor pražskej redakcie slovenského denníka "Pravda" Dr. Štefan Rais informovaný bol, že sesternica kpt. aut. Aladára II. Ondrejkoviča, dcéra policajného trestného sudcu Dr. Aladára I. Ondrejkoviča pani Gizela Ondrejkovičová odišla 12. februára 1948 s manželom Alexandrom Kerneyom do exilu.

JUDr. Štefan Rais bol od roku 1945 okrem iných funkcií v čele redakcie straníckeho denníka KSS "Pravda" v Prahe až do 14. júna 1948. 

Do jej zatknutia 16. augusta 1948 redaktorka pražskej kancelárie denníka KSS "Pravda" Věra Hložková, bola údajná milenka viacerých českých a slovenských komunistických politikov. 

Šéfredaktor pražskej redakcie tlačového orgánu Komunistickej strany Slovenska denníka "Pravda" JUDr. Štefan Rais vykonával od 14. júna 1948 do 25. apríla 1950 funkciu prednostu vnútro-politického odboru Kancelárie prezidenta Československej republiky.

Pri slávnostnom otvorení košických vysokých škôl dňa 29. januára 1949 bolo Košické divadlo plné. Príhovory oficiálnych hostí si prišlo vypočuť množstvo Košičanov. Prednosta politického odboru Kancelárie prezidenta republiky Dr. Štefan Rais prečítal zúčastneným pozdrav prezidenta republiky Klementa Gottwalda. Zúčastneným sa prihovorili minister zdravotníctva Josef Plojhar, povereník zdravotníctva Milan Polák, povereník školstva Ladislav Novomeský a povereník techniky prof. Jozef Lukačovič. Zdroj: ČTK.   

Podľa nariadenia ministerky výživy ing. Ludmily Jankovcovej č. 236/1949 Zb. z 27. októbra 1949 Družstvo hospodárskych liehovarov, Bratislava, zaniká. Platnosť od 11.11.1949. Účinnosť od 31.08.1949. Ministerka výživy nariaďuje podľa § 11, ods. 1 zákona zo dňa 2. decembra 1948, č. 278 Sb., o Ústredí pre hospodárenie s pôdohospodárskymi výrobkami.

Zápotocký Antonín v. r.       Ing. Jankovcová Ludmila v. r.

Mimo pochybnosť predseda vlády Antonín Zápotocký, ministerka výživy ing. Ludmila Jankovcová a prednosta vnútro-politického odboru Kancelárie prezidenta Československej republiky JUDr. Stefan Rais informovaní boli, že Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič bol v r.1921 prijatý do štátnej správy osobne ministrom JUDr. Martinom Mičurom a v rokoch 1940-1945 do funkcie predsedu správnej rady Družstva hospodárskych liehovarov Bratislava presadený guvernérom Národnej banky SR a predsedom Najvyššieho úradu pre zásobovanie prof. JUDr. Imrichom Karvašom. 

Dňa 30. augusta 1949 bol mjr. jazd. Jaromír Nechanský (kolega a priateľ kpt. tank. Aladára Ondrejkoviča z ŠDZJ Dragounského pluku 8 "Knížete Václava Svatého" v Pardubiciach) odoslaný na dovolenku a 4. septembra 1949 zatknutý a obvinený z vlastizrady, vyzvedačstva a spolčenia proti republike, za čo bol 14. júna 1950 odsúdený na trest smrti, straty hodnosti a vyznamenania. Odvolanie bolo vrchným súdom v Brne zamietnuté. Popravený bol v pankráckej väznici 16. júna 1950 spolu so študentom právnickej a prírodovedeckej fakulty Veleslavom Wahlom v ranných hodinách.

Pplk. Jindřich Veselý bol v rokoch 1948-1950 prednostom odboru BA34 (veliteľ Štátnej bezpečnosti) MV. V marci 1950 sa neúspešne pokúsil o sebevraždu a musel z MV odísť.      

JUDr. Alexej Čepička, Gotwaldov zať od 25. februára 1948 do 25. apríla 1950 bol prvý komunistický minister spravodlivosti a v rokoch 1949-1950 aj predseda Štátneho úradu pre veci cirkevné. Dostal sa do najužšieho, trojčlenného vedenia KSČ a štátu. Riadil politické procesy s odporcami komunistov. Po jeho nástupe prebehli čistky v radoch sudcov a advokátov. Zlikvidovaná bola nezávislosť súdov, pre ktoré už neboli pri rozhodovaní záväzné iba zákony, ale aj nariadenia vlády a ministerstiev. Justícia podľa sovietskeho vzoru, Čepičkova zásada, je spoluzodpovedný za justičné vraždy. Najdôležitejšou postavou sa stal prokurátor a sudca mal ním navrhnutý trest iba potvrdiť. Ministerstvo spravodlivosti si vyhradilo právo určovať, ako sa má pri procesoch postupovať, a rozhodovalo aj o výške trestu. Osobne riadil politické procesy s odporcami komunistov. Z iniciatívy Čepičku bol prijatý zákon na ochranu ľudovodemokratickej republiky. Zaviedol trestné činy proti režimu, na základe ktorých boli (vo vykonštruovaných procesoch) odsúdené desaťtisíce ľudí a zriadené tábory nútených prác. Za jeho úradu bolo odsúdených k dlhoročným trestom 100 000 občanov.

Alexej Čepička od 25. apríla 1950 (do 25. apríla 1956, v 1951-1956 aj člen Predsedníctva a politického sekretariátu ÚV KSČ) minister obrany. Do čs. armády zaviedol "Polní řád Sovietské armády" a zmenil obsadenie jej veliteľských postov pod dozorom sovietskych poradcov. Mandát mu dal svokor Gottwald, keď ho presadil do funkcie ministra národnej obrany. Dal sa vymenovať do hodnosti armádneho generála. Na jeho podnet bol kpt. aut. Aladár Ondrejkovič v roku 1950 uväznený a odsúdený Vojenským obvodovým súd v Hradci Králové za odmietnutie rozkazu viesť štábne cvičenie pluku podľa poľných predpisov sovietskej armády. Čepička Vytvoril pomocné technické prápory (PTP), kde vykonávali vojenskú službu politicky nespoľahlivé osoby. Na priamy zásah ministra Čepičku nastúpil kpt. Aladár Ondrejkovič po prepustení z väzenia do nútenej práce v bani čs. armády "prezident Eduard Beneš" v Libušíne na Kladne.  

Eugen Löbl, námestok ministra zahraničného obchodu, bol uväznený a vypočúvaný už na jeseň 1949. 

JUDr. Štefan Rais bol 25. apríla 1950 vymenovaný do funkcie ministra spravodlivosti ČSR. Nahradil  na tomto poste Alexeja Čepičku.

Minister spravodlivosti JUDr. Štefan Rais informovaný bol, že sesternica kpt. aut. Aladára II. Ondrejkoviča, dcéra policajného trestného sudcu JUDr. Aladára I. Ondrejkoviča pani Gizela Ondrejkovičová odišla 12. februára 1948 s manželom Alexandrom Kerneyom do exilu. 

Štefan Rais si po zrušení kabinetu ministra vytvoril kolégium stálych zástupcov ministra a jeho zástupcov a jeho námestníkov - zástupcom pre prezidiálne veci, teda pre záležitosti advokátov bol JUDr. Otakar Heráf. Na porade sudcov a advokátov v Piešťanoch 12.06.1950 JUDr. O. Heráf prehlásil "My sledujeme veci advokátov, vieme o ich neplechách, netrpte ich plamenné reči a aby napádali orgány ZNB a kvalitu ich administratívnych protokolov". 

Zatýkanie pokračovalo v roku 1951, v januári bol zatknutý minister zahraničných vecí Vladimír Clementis a jeho námestok Artur London, vo februári Karel Šváb, námestok ministra národnej bezpečnosti. 

Od uväznenia Rudolfa Slánského 23. novembra 1951 sa stal minister obrany JUDr. Alexej Čepička druhým najmocnejším mužom v štáte

Minister obrany JUDr. Alexej Čepička v roku 1952 rozhodol, že pri 2. Veliteľstve vojenského okruhu (veliteľ genpor. Jaroslav Ťokan) v Trenčíne bude zriadená funkcia  sovietskeho vojenského poradcu.  

Pre jeho sídlo MNO s veliteľom 2. vojenského okruhu vyhliadlo vilu s priľahlými stavbami v ktorej bývali Jozef Čevela a Valéria Čevela r. Stiglitz. V  tejto vile rodiny manželky na Štefánikovej 33 (9), ale už pred sobášom v r.1944 bol prihlásený dôstojník z povolania kpt. tank. Aladár II Ondrejkovič a jeho manželka Alžbeta Ličková a po 1. apríli 1945 s deťmi. Minister Čepička a generál J. Ťokan sa rozhodli pre MNO získať vilu inciovaním trestného procesu býv. Ľudového súdu Trenčín sp. zn. 2T 399/1953. Problém pre ministra JUDr. Alexeja Čepičku bol predpis MNO A-XIV, preto rozhodol, že kpt. Aladár Ondrejkovič bude prepustený z armády v Akcii D a následne na Štedrý večer 24.12.1953 deložovaný aj s manželkou vo siedmom mesiaci tehotenstva a tromi malými deťmi z bytu v Akcii B - Byty s ďalšími represívnymi opatreniami proti jeho rodine. Ich následok bola o.i. smrť správcu učiteľa v. v. Štefana Ondrejkoviča a ochorenie jeho nevesty Alžbety Ondrejkovičovej  r. Ličkovej na TBC. V súvislosti s trestným procesom sp.zn. 2T 399/1953 bol v trenčianskych regionálnych novinách uvádzaný ako príbuzný rodiny obvinených minister spravodlivosti JUDr. Štefan Rais. Do kontextu zapadá aj pripomienka  predsedu vlády Antonína Zápotockého na zasadaní vlády v Prahe keď sa ho ironicky pýta " Pišto co to dělá tvá rodinka v Trenčíne ? "  

Bývalý generálny tajomník ÚV KSČ a námestník predsedu vlády Rudolf I. Slánský bol popravený po vykonštruovanom procese 3. decembra 1952 v Prahe. Spolu s ním bol popravený i vedúci mezinárodného oddelenia ÚV KSČ Bedřich Geminder. Český veľvyslanec v Bratislave Rudolf II. Slánský sa v rozhovore s autorom vyjadril: "JUDr. Štefan Rais nemal žiadny dosah na priebeh konania a rozsudok v procese s jeho otcom". Podľa jeho Excellencie sa konal na príkaz sovietskych poradcov s vopred nimi určeným obsahom zápisníc z pojednávaní aj rozsudkom.

Predseda vlády Antonín Zápotocký (od 21.03.1953 prezident ČSR) bol informovaný o všetkých okolnostiach v súvislosti s trestným procesom bývalého Ľudového súdu v Trenčíne č.k. 2T 399/1953 proti Jozefovi Čevelovi a jeho manželke Valérii Stiglitz a drastických represívných nariadeniach proti kpt. aut. Aladárovi II. Ondrejkovičovi a celej jeho rodine. A. Zápotocký od roku 1920 spoluorganizoval štrajky, boli namierené proti ministrovi pre správu Slovenska JUDr. Martinovi Mičurovi. Mimo pochybnosť bol aj s ministrom obrany JUDr. Alexejom Čepičkom informovaný o príbuzenskom a spoločenskom vzťahu JUDr. Mičuru k notárskej rodine Ondrejkovič. Obaja boli informovaní aj o spoločenských a osobných vzťahoch JUDr. Martina Mičuru a Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča k rodine prezidenta T. G. Masaryka.

Generálplukovník Nikolaj Ivanovič Gusev, hlavný vojenský poradca MNO a vojenský ataché ZSSR v Prahe od júla 1950 do júla 1954. Trestný proces býv. Ľudového súdu v Trenčíne  č.k. 2T 399/1953 iniciovaný ministrom Alexejom Čepičkom s veliteľom 2. vojenského okruhu gen. Jaroslavom Ťokanom a následný postup proti kpt. aut. Aladárovi II. Ondrejkovičovi s rodinou prebiehal pod dohľadom aj jeho osoby a jeho zástupcov. 

V rokoch 1950-1953 bolo hospodárstvo československej republiky plne pod sovietskou kontrolou. Poradcovia mali podiel na iniciovaní, rozhodovaní a kontroly výstavby a zamerania závodov dôležitých z vojenského hľadiska a záujmov ZSSR. Bez ich odporúčania nebola možná vystavba veľkého podniku. Nepodliehali československým orgánom a organizáciám kde boli zaradení. Hlavní poradcovia a ich zástupcovia v armáde a bezpečnosti boli nomenklatúrami CK VKP (Vsesojuznaja kommunističeskaja partija).

Tatrička T 57A špz. S-BM-5073 strieborná, kaki zelená ?

Okrem iného majetku hnuteľného majetku Vojenská posádková správa 92 prevzala 6.júna 1953 aj súkromné motorové vozidlo Tatra 57A kpt. aut. Aladára II. Ondrejkoviča.

Minister spravodlivosti JUDr. Štefan Rais bol v roku 1953 informovaný, že počas vyšetrovacej väzby Jozefa Čevelu a Valérie Čevela rod. Stiglitz v súvislosti s trestným procesom býv. Ľudového súdu v Trenčíne sp. zn. 2T399/53 sa našla v ich vile v Trenčíne na Štefánikovej č.33 obesená mŕtvola  sudetskej nemky z Liberca, kuchárky ktorá pracovala už dlhšie v ich rodine. Podľa názoru autora z priebehu procesu býv. Ľudového súdu a predložených dôkazov mu musel byť zrejmý rozpor medzi skutkovou podstatou údajných trestných činov a Rozsudkom č.k. 2T 399/1953 z dňa  30.09.1953. Podľa archívnych dokladov matriky, štátnych archívov a dokladov zo súdneho spisu Okr. súdu bol JUDr. Štefan Rais prinajmenšom od začiatku r.1953 oboznámený o nezákonnej manipulácii s identitou a majetkom Bartolomeja Stiglitza a Sarloty Stiglitz r. Büchler (sestry jeho matky) v konaní Okresného súdu   Trenčín sp.zn. M 155/1947 a na OÚ Trenčín - Matrika za účelom neoprávneného majetkového prospechu a zmarenia dedičských práv ich dcéry a jeho sesternice Júlie Ličkovej rod. Stiglitz.

Kvalifikovaný právnik, minister národnej obrany ČSR JUDr. Alexej Čepička *1910 1990 bol oboznámený s priebehom trestného procesu býv. Ľudového súdu v Trenčíne sp. zn. 2T 399/1953. Konal sa totiž na jeho podnet. JUDr. Alexej Čepička vyštudoval PF UK už pred rokom 1937 a pplk. StB Bedřich Pokorný, ako bývalý dôstojník z povolania predvojnovej čs. armády boli  oboznámení  s predpisom MNO A-XIV a muselo im byť zrejmé (aj JUDr. Stefanovi Raisovi), že StB a MNO prenasleduje kapitána aut. v zálohe Aladára II. Ondrejkoviča s rodinou práve pre jeho naplnenie.

Nezákonné konanie MNO voči dôstojníkovi s povolania a jeho rodine zo škandálom  v Trenčíne v súvislosti s trestným procesom vyvolalo spolu s prebiehajúcou Akciou "D" v r.1952-53 veľké znepokojenie medzi dôstojníkmi. Bol kolega z ich stavu, aj oni väčšinou pochádzali z rodín vidieckych učiteľov a notárov. Alžbeta Ličková ilegálne spolupracovala v období 1939-44 s viacerými  slovenskými dôstojníkmi (mjr. Mirko Vesel, Miloš Vesel, npor. let. Karol Ličko, Michal Šumichrast) a ich manželkami (Jarmila Golianová) ktorí slúžili v Trenčíne a zúčastnili sa odboja. Ich spoločenské kontakty a výber manželského partnera bol limitovaný predpisom MNO A-XIV už pred r.1939. Cítili sa s rodinami postupom MNO vo veci a Akciou "D" ohrození. Časť dôstojníkov organizovala petíciu proti konaniu MNO proti ich stavu. Vedenie štátu vec vážne diskreditovala rozhodlo, že do skonfiškovanej vily na Štefánikovej č. 33 (9) v Trenčíne sa sovietsky vojenský poradca nenasťahuje, ale MNO si ponechalo priľahlé stavebné objekty a časť hnuteľného majetku. Následne ŠtB vyšetrovala a uväznila veľký počet slovenských dôstojníkov. ŠtB nezákonným spôsobom vyšetrovala aj kapitána v zálohe Aladára Ondrejkoviča a jeho manželku Alžbetu Ondrejkovičovú rod. Ličkovú vo vysokom stupni tehotenstva čoho následkom musela byť hospitalizovaná.  Autor ako dieťa bol účastníkom a svedkom. Dodnes aj proti jeho vôli mu škandál pripomínajú bývalí dôstojníci, vojaci, obyvatelia Trenčína,  vzdialenejší a bližší príbuzní aj celkom neznámi ľudia. Sled udalostí nasvedčuje, že škandál v Trenčíne v rokoch 1952-1953 v súvislosti s trestným procesom býv. ĽS TN sp.z. 2T 399/1953 proti manželom Čevela bol hlavný dôvod, prečo bol minister spravodlivosti  JUDr. Stefan Rais 14. septembra 1953 odvolaný z funkcie.        

Od 14. septembra 1953 do 12. decembra 1954 pôsobil vo vláde Viliama Širokého minister spravodlivosti JUDr. Václav Škoda. Na celoštátny škandál v súvislosti s trestným procesom bývalého Ľudového súdu v Trenčíne č.k. 2T 399/1953 tiež nereagoval. Pokračoval v nezákonných akciách "B" Byty  a "D" Dôstojníci, iniciovaných Alexejom Čepičkom, napriek tomu, že jeho svokor a patrón Klement Gottwald zomrel už 14. marca 1953. Ako minister mal priamu zodpovednosť za zmanipulované politické procesy v 50. rokoch. V marci 1954 podal na ÚV KSČ spolu s generálnym  prokurátorom návrh na proces s tzv. buržoáznymi nacionalistami, vrátane doporučených trestov. Procesy boli cieľené aj proti dôstojníkom ČSĽA slovenskej národnosti ktorí slúžili v r.1939-45. Následne bola aj skupina bývalých komunistických funkcionárov zo Slovenska odsúdená k tvrdým trestom.

Člen evidenčného odboru ÚV KSČ v roku 1948 a neskorší veliteľ ŠtB Osvald Závodský bol popravený po samostatnom procese v marci 1954. 

V roku 1954 bol v súvislosti s jeho spôsobom realizácie Akcie "B" odvolaný povereník vnútra Jozef Lietavec. Jej následky poškodeným však napravené neboli, ani byty im neboli vrátené. Úplne neúnosné bolo, že až o tri roky prišiel o kreslo ministra JUDr. Alexej Čepička pre zodpovednosť za nezákonnosti a zločiny páchané štátnou správou v rokoch 1948-1955. Nezákonné a zločinné konanie proti rodine Ondrejkovič jeho vylúčenie z KSČ v roku 1963 nič neriešilo, keď  štátne a stranícke orgány neboli ochotné až do roku 1989 napraviť jeho následky, ale ani zmeniť direktívy štátnym a straníckym orgánom vo veci.

Od 12. decembra 1954 pôsobil vo vláde do 16. júna 1956 minister spravodlivosti Jan Bartuška. V nezákonnom konaní v súvislosti s trestným procesom bývalého Ľudového súdu v Trenčíne č.k. 2T 399/1953 a akciami "B" Byty  a "D" Dôstojníci, ktoré na Slovensku rozbehli Jozef Lietavec a mjr. Bedřich Pokorný na podnet Alexeja Čepičku pokračoval. 

JUDr. Václav Škoda opätovne vykonával funkciu ministra spravodlivosti v rokoch od 16. júna 1956 do 11. júla 1960, pričom predtým zastával v rokoch 1954 až 1956 v druhej vláde Viliama Širokého post jej miestopredsedu. V marci 1954 podal na ÚV KSČ spolu s generálnym prokurátorom návrh na takzvaný proces s buržáznymi nacionalistami s doporučenými trestami. V následnom procese bola skupina bývalých komunistickch funkcionárov zo Slovenska odsúdená k tvrdým trestom.     

Osemročný autor v roku 1955 obdržal od riaditeľa ČTK v Bratislave JUDr. Štefana Raisa ako návod vzťahu k rodine otca knížku "Pavlík Moruzov".

Po roku 1960 podal odsúdený pán Jozef Čevela, rodák z obce Babice na Morave žiadosť Okresnému súdu Trenčín o obnovu trestného konania býv. ĽS TN sp.zn. 2T 399/1953. Vo veci rozhodovala opäť sudkyňa JUDr. Ružena Brtková a jeho žiadosť zamietla.

Prvé náznaky uvolnenia represného režimu sa prejavili v vroku 1963 na Karlovarsku v rehabilitačnom súdnom procese časti odsúdených vedúcich pracovníkov Jáchymovských uránových baní. Bol však opatrný a nedôsledný. Naviac sa rehabilitácie týkali len komunistov. Nielen politické prehmaty, ale hlavne ekonomické problémy s treťou päťročnicou (1961-1965) zapríčinili nutnosť zmien (politický väzeň, údajne agent Juhoslávie Janko Siracký, bratanec manžela sestry kpt. aut. zál. Aladára Ondrejkoviča bol predčasne prepustený z väzenia v Jáchymove).    

V marci 1964 spáchal sebevraždu pplk. Jindřich Veselý, bývalý veliteľ ŠtB v rokoch 1948-1950.

JUDr. Josef Břešťanský, ktorý sa zaoberal rehabilitáciami na Najvyššom súde bol 2. apríla 1968 bezpečnostnými orgánmi nájdený u obci Babice obesený. 

Dňa 25. júna 1968 schválilo Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky Zákon č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii. Predchádzala diskuzia v ústavnoprávnom výbore v ktorej aktívne vystupoval najmä jeden z najvplyvnejších právnikov totalitného komunistického režimu Viktor Knapp.

V r.1975 v Štátnom sanatóriu v Bratislave ako smrteľne chorého JUDr. Štefana Raisa navštevoval redaktor denníka Práca Alexander Bachnár. Pri tej príležitosti sa vyjadril o.i. k okolnostiam odvlečenia prezidenta Najvyššieho súdu JUDr. Martina Mičuru do ZSSR v septembri  1945 zo Štátnej nemocnice v Bratislave príslušníkmi NKVD. JUDr. Šefan Rais už od apríla 1945 vedel, že sobášom Alžbety Ličkovej vnučky jeho tety a dobrodinky  Sarloty Stiglitz rod. Büchler na jar r.1944 s npor. aut. Aladárom II. Ondrejkovičom sa sám dostal do príbuzenského vzťahu s JUDr. Martinom Mičurom a viacerými významnými slovenskými notárskymi rodinami ku ktorým zaujímal negatívne stanovisko. Nepokryte toto stanovisko dal najavo autorovi ako osemročnému chlapcovi aj keď bol informovaný, že jeho otec za prispenia rodinných a profesionálnych vzťahov notárskej rodiny Ondrejkovič (npr. Dr. Viktor Pavella, Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič, Dr. Karol Reindl, Hlavný župný notár Rudolf Mičura, Obvodný notár Július Pavella, mešťanosta Bratislavy Štefan Turba atď.) do r.1945 chránil aj jeho členov rodiny a priateľov pred rasovým a politickým prenasledovaním.

Bureau de Bratislava 29.06.1996 procureur militaire principa

Nevratné škody na interiéri kaštieľa rodu Sandor de Szlavnicza v obci Malé Ostratice okres Partizánske zapríčinené neobhájiteľným postupom štátnych úradníkov. Vo veci autor kontaktoval aj Ministerstvo kultúry SR a príslušný pamiatkový úrad. Informovaní boli o právnom vzťahu rodiny autorovho otca k predmetnému kaštielu.    

Poznámky: Obvodný notár Július Pavella - verejný činiteľ, publicista, popredný člen humanitných spolkov (*8.4.1882 Hybe) ; - major Augustín Schramm 1948 (*02.03.1907 †Liberec 27.05.1948), Otto Katz (André Simone) *27.05.1895 Jistebnice † 3.prosince 1952 Praha, Jozef Vávra-Stařík *1902 Lhota u Malenic †1953 Praha, pplk. Vojtěch Kohout †1954, mjr. Miroslav Pich-Tůma *22.08.1919 †09.01.1995, pplk. Jindřich Veselý (prednosta I. odboru MV) *1906 †1964, iní menej dôležití v dobe pražského jara pplk. Bedřich Pokorný *06.04.1904 Babice u Brna †1968 Brno, Olga Scheinpflugová 03.12.1902 Slané †1968 Praha (manželka Karla Čapka) ;  ing. arch. Stefan Androvič bol synom Štefana Androviča, brata plk. pech. Alojza Androviča ; 

Zdroje: Marta Hladká rod. Raisová, Božičany ; JUDr. Štefan Rais ; Štefan Dubček ; Janko Siracký ; JUDr. Vojtech Novák ; veľvyslanec ČR v Bratislave Rudolf II Slánský rok 2000 ; Orbis Praha 1953 ; Alexander Bachnár rok 2002 ; PhDr. Ivan Kamenec ; JUDr. Ivan Lúčan ; Jozef Lietavec ; plukovník v. v. ing. Pavol Gajdoš ; Júlia Ličková rod Stiglitz ; Viliam Kamenický ; Irena Bluhová ;  Aranka Raisová, Praha ; pplk. tank. v. v. Aladár II. Ondrejkovič ; JUDr. Eva Raisová rod. Baxová ; plk. ing. Michal Rjabik ; OÚ Trenčín Matrika ; OÚ Bratislava I Matrika ; Okresný archív Trenčín ; Archiv Okresního soudu Ostrava ; SNA Bratislava ; Štátny archív Bytča ; Štátny archív Bytča pobočka Považská Bystrica ; Štátny archív Bratislava Krížkova 7 ;                                   

 

 

Min. Dr. Štefan Rais

za Čs.stranu Nár.social.

Otec primátor Baxa

Blanka Sláviková Horn a dcéra Oľga Hodálová

Aktualizované: 11.03.2024