Lipovani - Lipoveni

 

Lipovani sú staroverci pravoslávneho vyznania starého obradu (Old-Ritualist cirkev, Orhodox Old-Rite cirkev). Na vrchole je Belokrinitskaya hierarchia (pravoslavná cirkev východu) s príslušnosťou do celého sveta. V čele cirkvi je metropolita s titulom Metropolita z Belo-Krinitsa všetkých starých ortodoxných kresťanov. Jeho sídlo je Biela Krynytsya a Braila, Rumunsko (aktuálne titular: Metropolitan Leonty od 24. októbra 1996). Lipovani sú Rusi  staroverci, ktorí emigrovali z cárskeho Ruska na konci XVII a začiatkom XVIII storočia, aby unikli  prenasledovaniu pre vieru. V prvej časti svoje meno odvodzujú od vodcu rannej cirkvi (v anglickej forme) Philipa.

V plavebnej spoločnosti ČSPD n. p. najrýchlejšia motorová nákladná loď DNL Kysuca pri plavbe plnou silou na volnom toku Dunaja pod prístavom Bratislava.                  

Proti prúdu na Hornom Dunaji od mostu Medveďov na dunajskom riečnom km 1806,35 s tromi vlečnými tankovými člnmi na šlepsáloch dokázali plávať len najsilnejšie parné remorkéry ČSPD Liptov a ČSPD Orava, väčšinou však boli nasadzované v kataraktoch. Aj zo snímky je vidieť ako pedantne udržovali posádky dunajskej plavebnej spoločnosti ČSPD n.p. už staršie vlečné tankové plavidlá typu VT. 


 

Organizácia: V Rumunsku sú štyri eparchie: 1. Eparchy Braila a Tulcea 2. Eparchia Slava 3. Eparchia Bukovina a Moldava 4. Eparchia Severná Amerika, Západná Európa, Austrália a Gruzínsko na území bývalého Sovietskeho zväzu. 

Lipovan Old-Rite Pravoslávna cirkev (alebo Old-Ritualist cirkev, Orhodox Old-Rite cirkev) nadriadená je  Belokrinitskaya hierarchia (pravoslávna cirkev východu) v Bukovine, v skutočnosti však v Rumunsku v Braile s príslušnosťou celého sveta. 

Moderná motorová nákladná loď DNL Kysuca dunajskej plavebnej spoločnosti ČSPD n.p. Bratislava pri plavbe proti prúdu z Dolného Dunaja.

Lipovani - Lipoveni sú Rusi usadení v delte Le Delta du Danube v okolí Tulcea už asi 250 rokov. Utiekli pred prenasledovaním ruským cárom pre svoje náboženské presvedčenie. S touto národnostnou menšinou prišiel autor do kontaktu pri služobných cestách na Dolný Dunaj. Sú to podľa jeho skúseností jednoduchí ľudia žijúci v ťažkých podmienkach. Často v záujme rýchlejšej plavby svojich člnov sa s nimi priväzovali na protiprúdne, aj poprúdne (pre nich nebezpečné hlavne pri priväzovaní) riečne konvoje spoločnosti ČSPD n.p. Autor, od ranného veku obratný a skúsený veslár ich veľa krát pri tom s napätím pozoroval. Osobitnou kapitolou bolo, keď sa priväzovali na bočnokolesový remorkér pred kolesovú skriňu (rotkasňu), alebo za ňu v jej nebezpečných vlnách a pred remorkérom na ocelových lanách vlečené člny. Manéver bol  každý krát ukážkou ich odvahy a brilantného majstrovstva. Pri tej príležitosti ponúkali čistou ruštinou na predaj posádkam úlovky rýb. Autor má skúsenosť, keď v lete roku 1990 pri plavbe cez Borcea kanál v Rumunsku spadol Lipovan rybár z tlačnej sekcie konvoja remorkéra ČSPD TR Inovec do vody po epileptickom záchvate. Jeho kolega povedal iba pašol. Posádka lode TR Inovec ho hľadala bez úspechu. Nasledovala  povinnosť veliteľa kovoja zahlásiť smutnú udalosť v najbližšom prístave. Lipovanov rešpektovali na Dunaji aj najskúsenejší a najtvrdší kapitáni bez ohľadu na štátnu príslušnosť.

Kráľ Carol II. Rumunský a jeho syn korunný princ Michal I. na hrade Hotin pri rieke Dnester v roku 1935.

V Prahe obdržal 28.10.1936 kráľ Carol II. pri štátnej návšteve od prezidenta Dr. E. Beneša darom špeciálny automobil Škoda s nerozbitným sklom a od generálneho riaditeľa firmy Tatra-Ringhoffer a.s. Hanuša Rinhhoffera dvanásťvalcovú Tatru 80. 

Osobná loď ČSPD Slavín, svojho času určite najelegantnejšia loď na Dunaji pri plavbe v roku 1982 s autorom v kormidelni v Bratislave. Dĺžka 30,83m, šírka 6,47m, ponor 1,31m, max. počet pasažierov 220. Mal ju prevzatú 7 rokov do jej odstavenia s platným Lodným osvedčením. Odpredaná údajne za 70 000 Kčs JZD Slušovice. Loď bola kvalitnej celohliníkovej konštrukcie s kýlom a nitovaným trupom. Konštruovaná bola aj pre jazernú a príbrežnú morskú plavbu.

Zbrojovka Brno a. s. darovala 30.10.1936 princovi Michalovi I. najnovší voz, dvojtaktný štvorvalec Z-5 Express kabriolet a zem Slovenská 01.11.1936 v Bratislave motorový čln. Kráľovi Carolovi II. dala zem Slovenská v upomienku na návštevu Slovenska striebornú karabicu so zlatým štátnym címerom a v nej zlaté mince čs. ražby. Veľkovojvoda Michal obdržal od zemského výboru jazdecký bičík so zlatou rukoväťou a Mesto Bratislava venovala vznešenému hosťovi tri publikácie o meste, skvostne viazané, svoju striebornú medailu, strieborné taniere, staré cestovné hodinky, kožou potiahnutú krabicu a v nej fotografie význačných mestských budov. 

Princ Mihai I. Rumunský. Zem Slovenská darovala princovi Michalovi I. dňa 01.11.1936 v Bratislave motorový čln. Kráľovi Carolovi II dala zem Slovenská v upomienku na návštevu Slovenska stiebornú krabicu so zlatým štátnym címerom a v nej zlaté mince čs. ražby. 

Posledné funkčné plávajúce mlyny na československom úseku rieky Dunaj zažil autor v šesťdesiatych rokoch 20 storočia.

Autor v strojovni loďe ČSPD Slavín pri plavbe medzi prístavmi Štúrovo a Komárno v roku 1982. Pohon 2 x Wola 3D6N-150, 300 Hp. Bola postavená v r.1962 v lodenici MHD Vác, ktorá ju konštruovala aj pre plavbu na mori.  Rýchlosť plavby 24-16 km/hod. Odkúpilo ju JZD Slušovice, ktoré ju odpredalo ďalej, údajne za 500 000 Kčs. Autor v r.1987 videl počas plavby s TR ČSPD Inovec v Kremsi na priehradnom jazere veľmi podobné plavidlo natreté sivou farbou kombinovanou s čiernymi pásmi.

m/s Miskolcs - Dunajváros. Maďarské motorové riečno-námorné nákladné loďe s novo inštalovanými protilietadlovými kanónmi boli zaraďované v rokoch 1941-1944 do vojenských konvojov na Azovskom a Čiernom mori v prospech vojsk osi bojujúcich proti ZSSR.

Košava pod Belehradom.  

Československý kataraktný parník ČSPD Liptov na dunajskom riečnom km 954 Oršova pri separátnej plavbe pre poprúdne vlečné člny na Dolný Dunaj.

Prezident Dr. Edvard Beneš  a kráľ Carol II. Rumunský pri plavbe cez Kazány v Kataraktoch na novej dunajskej osobnej lodi " Regele Carol II ".  

Návšteva prezidenta Dr. Eduarda Beneša v Oršave v doprovode kráľa Carola II a korunného princa Michala I. na novej osobnej lodi " Regele Carol II " postavenej v rumunskej lodenici T.Severin v roku 1936.  

Kráľ Carol II. Rumunský.

Splnomocnenec švajčiarskej centrály pre rozvoj hospodárstva (SHS) v Bratislave Dr. Hans Keller bol od jesene 1938 pravidelným účastníkom poľovačiek na Pokarpatskej Rusi, o.i. aj na Východnom Slovensku so súhlasom Dr. Aladára Ondrejkoviča. V Rakúsku mu nacisti na jar 1938 bez náhrady odňali poľovný revír vo Wachau. V záujme čs. štátu a Krajinskej vlády v Bratislave bola podpora aj Dr. A. Ondrejkoviča a predsedu autonómnej vlády  Podkarpatskej Rusi Augustína Vološina pri uzatváraní obchodných zmlúv na dodávky dreveného uhlia do Švajčiarska podnikateľských subjektov s Hansom Kellerom. V okrese Rožňava bol obchodný partner Dr. Hansa Kellera Alexander Kornhauser ktorý mal obchodné aktivity aj na Podkarpatskej Rusi a v Sedmohradsku.

 

Maďarský dôstojník sa fotí 15.03.1939 na pamiatku pri padlom civilnom montérovi fy Škoda. Štrnásteho marca 1939 dorazili zo železničnej stanice Veľká Sevljuš do kasární kombinovanej roty útočnej vozby dva tanky LT vz. 35 (prototyp Škoda 13620 a armádny tank 13903), vracali sa s predvádzania firmou Škoda a.s. v Sovietskom zväze cez Rumunsko s firemnými montérmi. Tank 13903 bol za tým účelom čs. armádou zapožičaný. Dôstojníci roty tanky zabavili a zaradili do stavu. Montéri sa ponúkli, že sa s nimi zapoja do bojov. Oba tanky boli použité v protiútoku na prístupoch do Svaljavy u Fančíkova, kde jeden z nich (13903) zasiahol maďarský protitankový kanón. Dobrovolník vodič, škodovácky montér Antonín Seidl padol. Opustený vyhorelý tank  bol ukorisťený protivníkom. Niektoré jednotky Stráže obrany státu brániace tzv. stredný smer sa už nemohli stiahnuť na Slovensko a ustupovali východným smerom, kde sa bránili prápory I/45 a II/45 pešieho pluku 45 (veliteľ pluku bol podplukovník František Václavek) a oddiel III/12 delostreleckého pluku 12. Tieto jednotky ustupovali z Chustu cez Ťačov k hranici s Rumunskom, ktorú tvoril hraničný most cez rieku Tisu. 

Prezident v exile Dr. Eduard Beneš vyslal pplk. gšt. Heliodora Píku do Bukurešti ako vojenského vyslanca pre Balkán. Tu pomáhal česko-slovenským uprchlíkom. Zameriaval sa hlavne na demobilizovaných vojakov. Po puči v Rumunsku a krátkom zatknutí sa presunul do Istanulu.

Pancierová  mínonoska OMm 35, najmodernejšia vojenská loď vvrobená firmou Škoda, závod Komárno, prevzatá čs. armádou v októbri 1938. Druhá minonoska, OMm 36, bola dokončená po rozpade ČSR v lete 1939 pre Nemecko. Mínonosky mali oceľový trup s plochým dnom, zvýšenou prieďou v ktorej boli kajuty, na zádí boli 2 tunely pre dve vrtule, mali kormidelňu z pancierového šesťmilimetrového plechu. Na nej bola otočná pancierová veža s dvoma ťažkými guľometmi vz.37. Na zádi bol depot na dve rady mín zavesených na transportné koľajnice, na které naväzoval pár záďových vykládacích lyžin. Ďalší guľomet vz.37 bol v zadnom čele krytu depotu a na zadnej palube. Výstroj doplňovalo vlečné zariadenie, predná kotva na hadej hlave, dva svetlomety, zamlžovacie zariadenie atď. K pohonu slúžili 2 dieslové dvanásťvalcové V motory Sulzer o výkone 2x 450 HP. Po prevzatí mínonosiek Nemeckom boli zaraďené k nemeckej dunajskej flote, pod označením Flußminenleger FM-l a Flußminenleger FM-II. V roku 1940 boli odpredané Marina Regală Română kde slúžili  pod označením V-5 a V-6. Dĺžka 31 metrov, šírka bez odierky 4,16 metra, bočná výška trupu 1,62 metrov, maximálny ponor 0,92 metra, maximálny výtlak 60 ton, rýchlosť 20 uzlov, posádka 18 mužov, výzbroj 4םažký guľomet vz. 37, míny 18× Z vz.28 nebo 22x Z vz.32. 

Sipský kanál vo vojnových rokoch 1941-1945, protiprúdna plavba s naloženými tankovými člnmi a predprahom parnými lokomotívami.

 

 

Vpravo directul SSI Mihail Moruzov, nočná mora nielen pre nepriateľov, najznámejší lipovan. Šéf Serviciului Special de Informații-SSI narodený v obci Zebil v  župe Tulcea, do jeho popravy najdôležitejší spojenec 2. Oddelenia Hlavného štábu Čs. armády. Bol zavraždený 27.novembra 1940 vo väznici Jilava po abdikácii kráľa Carola II keď dňa 04.09.1940 nastolil v Rumunsku diktatúru generál Ion Antonescu.  

Kráľ Carol II. Rumunský.

Rodičia Nicolae a Maria Moruzov. Mihail Moruzov mal štyroch bratov a dve sestry, ruského pôvodu, Lipovani. Starý otec Simion bol kňaz, ako aj otec, slúžil v ruskej cirkvi v Tulcea štyridsať rokov.  

Väzenie Jilava v dnešnej dobe. Do zatknutia 5.septembra 1940 na príkaz diktátora Iona Antonesca bol Lipovan starej viery Mihail Moruzov oporou kráľa Carola II. Rumunského. Po nútenej abdikácii 6. septembra 1940 kráľ emigroval do Portugalska.

Lipováni núkajú posádkom lodí na predaj ryby a zároveň sa odvezú proti prúdu.         

Kostol právoslávnej cirkvi starého obradu v mestečku Hârşova s prístavom, v okolí ktorého žijú Lipovani.  

Dunaj v nebezpečných skalných úžinách Hârşova. Zákaz stretávania sa lodí. Na jar v roku 1969 za vysokého vodného stavu tu došlo k vážnej havárii poprúdneho konvoja (kde bol nalodený autor) vlečného remorkéra ČSPD Tábor a protiprúdneho vlečného konvoja remorkéra SPD Riga. Čelne poškodené vlečné člny ČSPD po havárii volne plávali po toku Dunaja a niektoré vlečné člny konvoja sovietskej dunajskej plavebnej spoločnosti SPD poškodené bočne sa potápali. Vlečný čln ČSPD 10 025 plúral medzi stromami. Pre umožnenie plavby počas nízkeho vodneho stavu Dunaja bol postavený Borcea kanál ktorým loďe úžiny Hârşova obchádzajú. Má ústie na km 375. Jeho druhé ústie je nad prístavom Braila na km 174.  

Tlačné nákladné člny RO-RO s hydraulicky sklopnou rampou boli postavené pre ČSPD n.p. v Rumunskej lodenici pre prepravu naložených kamiónov. Boli dodané v rámci umorovania dlhov Rumunska Československému štátu. V bratislavskom prístave Pálenisko bola pre ne postavená nová poloha RO-RO. Člny RO-RO mali byť nasadzované z prístavu Reni až do ČSSR, Rakúska a Nemecka.

Pre trvalé nasadenie na Dolnom Dunaji bola v Bulharsku pred rokom 1989 postavená zo štátnych prostriedkov Československej republiky plávajúca dielňa PD -1 s výtlakom 1 493 t pre závod RaND plavebnej spločnosti ČSPD n.p. Bratislava. Bola určená pre opravy jej plavidiel s väčším ponorom a výkonom nasadených na tomto úseku Dunaja. Pracovníci plávajúcej dielne sa mali striedať v turnusoch.   

Rumunský riečno-námorný prístav Braila v roku 1965. Parný prístavný buxer pred obratom vľavo k odstaveniu naloženého nákladného člnu ČSPD n.p. spod nakládky z námornej nákladnej loďe. Protiprúdna vlečná nákladná loď čaká na pristavenie naloženého nákladného člnu prístavným buxerom.   

Lipovani v delte Dunaja ako sa na nich pamätá autor okolo roku 1965 zo svojich prvých plavieb na Dolný Dunaj.  

Na snímke z 9.mája 1977 je sovietska posádka na korme vojenskej loďe  "ВРД-268", býv. pancierovej mínonosky čs. Dunajskej flotily OMm 36. Sovietske námorníctvo sňalo jej vežičku zo 48 mm pancierového plechu s dvomi ťažkými guľometmi vz. 37. Bola ako vojnová korisť sovietskej Dunajskej flotily skonfiškovaná rumunskému kráľovskému námorníctvu u ktorého služila ako V6 spolu so sesterskou mínonoskou V5, bývalou OMm 35. Obe boli v r.1939 včlenené do Deutsche Krigsmarine ako Flußminenleger FM 2 a Flußminenleger FM 1. Krigsmarine sňala ich depot zo 6mm pacierového plechu a nahradila na zadnej palube 1 ťažký guľomet vz. 37 výrobcu Zbrojovka Brno švajčiarskym automatickým 1 x 20 mm kanónom Oerlikon Bohle. V roku 1940 obe loďe odpredala Rumunsku.   

Vážení kolegovia autora, kormidelníci (staršinovia) člnov so svojim úlovkom v roku 1969. Zo snímky je vidieť, ako pedantne boli nimi udržované ich nákladné člny Československej plavby dunajskej ČSPD n.p. Bratislava.    

Obdobné rybárske člny s plachtou sa dodnes používajú na celom úseku Dolného Dunaja, t. j. v Srbsku, Bulharsku, Rumunsku a na Ukrajine.  

Vyza veľká s cennými ikrami ulovená v rumunskej Dunajskej delte. Autor si pamätá, že v roku 1978 bola na colnom pontóne v Juhoslovanskom prístave "Veliko Gradište" uložená čerstvo ulovená trojmetrová vyza. Bola tam prichystaná pre lodnú kuchyňu osobnej loďe "Theodor Körner" plavebnej spoločnosti DDSG.

Odessa, Máj 1964. Zamestnanci technického úseku závodu RaND a budúca posádka pri preberaní v tom čase v Európe najmodernejšej osobnej rýchlolode " Raketa " pre závod Osobná doprava plavebnej spoločnosti ČSPD n.p.  

Vojak pešieho pluku 20 slovenskej 1. Pešej divízie sa v lete 1943 prispôsobil vo volnom čase domácim zvyklostiam pri rybolove na Kryme bez ohľadu na vojnový stav.

Na jeseň 1943 v bojoch na rieke Dneper so Sovietskou armádou bol stratený vlečný parník Váh plavebnej spoločnosti Slovenská Dunajplavba SPD úč. spol.  o výkone 280HP a nosnosti 500t.

Kráľ Mihai I. Rumunský v auguste 1944 so spojeneckou slovenskou armádou ozbrojeným vystúpením proti Nemeckej ríši skrátili II. svetovú vojnu najmenej o 6 mesiacov, zachránili státisíce, možno milióny životov. Udalosti zamestnancov Slovenskej Dunajplavy SPD ú.s. neprekvapili, časť jej profesnej elity už od roku 1921 spolupracovala s SSI (do r.1940 bol jej riaditeľ syn pravoslávneho kňaza Mihail Moruzov a do marca 1945 Eugen Cristecsu), aj ČsVSS (prednosta 2.odd hlav. štábu pplk. gšt. František Moravec), p.p. SVSS (prednosta 2.odd hl. štábu mjr. pech. Alojz Androvič) ešte v radoch zamestnancov Č.S.D. ú.s. Na zmenenú situáciu na Slovensku a v Rumunsku zareagovalo 5. septembra 1944  (8. septembra 1944 bol vyhlásený kabinetom Konstantina Muravieva vojnový stav Bulharska s Nemeckom) štátnym prevratom Bulharsko (predkladateľ územných požiadaviek s Maďarskom v 2. Viedenskej arbitráži proti Rumunsku), čím bola definitívne zmenená strategická situácia Nemecka na Balkáne a v strednej Európe v jeho neprospech. Dňa 15. októbra 1944 na boje Slovenskej a Rumunskej armády proti Wehrmachtu už bol donútený reagovať aj ich nepriateľ z bojov v 1938-1939 (úspešný predkladateľ územných požiadaviek v 1. Viedenskej arbitráži a v 2.arbitráži proti Rumunsku s Bulharskom) regent Miklós Horthy pokusom o vystúpenie Maďarska z vojny. Prevrat v Maďarsku a jeho obsadenie Wehrmachtom iba obmedzili možnosti bojujúcej Slovenskej armády (1.ČSA), situáciu nemeckých jednotiek na Balkáne zvrátiť nemohli.  

Rumunská kráľovská koruna je vyrobená z oceľe tureckého kanóna ukoristeného Rumunmi počas bojov za nezávislosť v rokoch 1877-1878. Koruna nie je ani pozlátená, čím vyjadruje hrdinstvo rumunských vojakov vo vojne. Nenesie ani diamanty a drahé kamene. Zhotovili ju ku korunovácii prvého rumunského kráľa Carola I. a vyhláseniu kráľovstva 10. mája  1881. Dňa 15. októbra 1922 bol ňou v Alba Iulia korunovaný synovec kráľa Carola I., Ferdinand I. a 6. septembra 1940 ňou bol korunovaný Michal I. Jeho otec, syn Ferdinanda I., Carol II. plánoval korunováciu na september 1930. Neuskutočnila sa pre jeho vzťah s pani Lupescu.   

Poznámky: 

Zdroje:  Andrej Vrbacký " N.S. " november, október 1936 ;  kpt. Alexander Oberta ;   Peter Simeonov ;                    

 
 
 
 

 

Aktualizované: 11.03.2024