Okresný náčelník Dr. Ondrejkovič ( Aladár Ondrejkovics )

 

                    

REPREZENTAČNÝ LEXIKÓN SLOVENSKA A PODKARPATSKEJ RUSI ROK 1936

238

ONDREJKOVIČ ALADÁR dr., radca politickej správy, Okresný náčelník v Zlatých Moravciach. Narodil sa * 2. júna v Dolných Držkovciach 28.07.1964 Bratislava.  

Hlavný slúžny Topolčany    Študoval v Trenčíne a právo v Budapešti (aj spolužiak a priateľ Dr. Ivan Milec (Milecz de Tarnó) právnik a po r.1919 Čs. diplomat, po r.1939 slovenský vyslanec v Rumunsku a Juhoslávii). Pôsobil pred prevratom ako praktikant u polície v Budapešti. Po prevrate bol Iudices nobilium - Hlavný slúžny  (supremus iudex) vo Veľkých Topolčanoch (processus/reambulatio, szolgabírói járás, slúžnovský okres). Čestný občan Zlatých Moraviec, predseda miestnych kultúrnych a národných spolkov. Zaslúžil sa o budovanie a zriadenie miest Topolčianky a Zlaté Moravce. Agilný pracovník pri organizácii hasičstva v okrese. Je okresným veliteľom Hasičskej jednoty a majiteľom zlatého a strieborného kríža. Čestný predseda Footbalového klubu v Zlatých Moravciach.                          

Okresný náčelník v Zlatých Moravciach Dr. Aladár Ondrejkovič mal v pôsobnosti letné sídlo prezidenta Čs. republiky Topolčianky. Panstvo Topolčianky bolo do začiatku 20 storočia majetkom rodu Keglevich de Buzin s ktorým bol Okresný náčelník Dr. Ondrejkovič pokrvne príbuzný prostredníctvom jeho Urodzenej matky Anny Sandor de Szlavnicza (Gábor gróf Kegevich de Buzin a Matilda Sandor de Szlavnicza boli manželia). Jeho matka bola pokrvne príbuzná aj rodom Balassa (Anna Balassa a František Sandor de Szlavnicza boli manželia), bol v minulosti tiež majiteľom panstva Topolčianky. Tu prezident T. G. Masaryk a jeho deti prijímali v rodinnej atmosfére priateľov a politikov.

Dr. Aladár Ondrejkovič (Aladarus Franciscus Ondrejkovics): Vojenský odvod 8.augusta 1910, zaradený do brannej moci 1.októbra 1910. Odklad voj. prezenčnej služby. In the 1912 he received his Doctorate of Law from the University of Budapest. Jeho spoluštudentom a priateľom bol Ivan Štefánik z Brezovej pod Bradlom, príbuzný M. R. Štefánika. Ich kolegom zo štúdií bol aj Dr. Vladimír Daxner de Tótzabar. Dr. Aladár Ondrejkovič 10. októbra 1912 prezentovaný k činnej službe u 6. pešieho pluku k 12. polnej rote. Absolvoval školu pre dôstojníkov v zálohe a bol menovaný šikovateľom. 30 septembra 1913 bol prepustný na trvalú dovolenku do zálohy. Vtelený k 71. pešiemu pluku dňa 01.10.1913. Nastúpil do funkcie praktikanta na políciu v Budapešti. V dôsledku mobilizácie K.u.K. armády 1. augusta 1914 prezentovaný u 32. pešieho pluku v hodnosti podporučíka v zálohe.

Púchovčan Anton Neumann bol 30 septembra 1914 zapísaný k štúdiu práva na Budapešťianskej univerzite, prerušil ho 10. októbra 1915 z dôvodu nastúpenia na vojenskú službu. Dr. Aladár Ondrejkovič 1.mája 1915 bol menovaný do hodnosti poručíka v zálohe. Do zajatia padol 5.augusta 1916 na ruskom bojisku. ♫  Любо братцы , любо ...

Vojnový zajatec (P.O.W.) v meste Krasnojarsk na Sibíri v 1.Svetovej vojne (WWI). Svetová vojna skončila 11 novembra 1918, ale podmienky v zajateckom tábore v Krasnojarsku sa zmenili až za rok, keď ich začali stráže opúšťať a zanechali bez potravín. Zajatcom nemal kto povedať, čo sa deje mohli tam iba zomrieť.  Poručík v zálohe 32. pešieho pluku Dr. Aladár I. Ondrejkovič a jeho kolegovia opustili tábor a išli peši od dediny k dedine domov. V každej dedine dostali k jedlu iba  cibuľu ako jediné, čo im dedinčania mohli dať.

Zajatecký tábor 1 na brehu rieky Jenisej, Krasnojarsk. Trvalo skoro rok, kým sa dostal späť zo zajateckého tábora do Budapešti k rodine v roku 1920 cez Hamburg. Išiel aj s druhom celú cestu peši až do Hamburgu. Aladár a jeho manželka Anna sa presťahovali na Slovensko v roku 1922. Stal sa Hlavný slúžny v okrese Veľké Topolčany, o dva roky sa stal Okresným náčelníkom v Považskej Bystrici, následne v Zlatých Moravciach. Jeho kolegom a spolupracovníkom bol aj Jozef Országh (*21. júl 1883 Abramová-Laclavá  28. december 1949, Bratislava) v r. 1920-1922 slúžny Zvolenskej a Hontianskej župy.  

Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič, jeho manželka Anna Török a ich dcéra Gizela.

Anna Ondrejkovičová rod. Török 

Prezident T. G. Masaryk pri návšteve Košíc v sprievode ministra s plnou mocou pre správu Slovenska v Bratislave Dr. Martina Mičuru, bývalého tekovsko-nitrianskeho župana. Do funkcie Hlavného slúžneho vo Veľkých Topolčanoch a následne do funkcie Okresného náčelníka v Považskej Bystrici vymenoval Dr. Aladára I. Ondrejkoviča minister Dr. Martin Mičura.

Vláda Československej republiky povýšila do VII. hodn. triedy; Balážoviča Štefana, okr. náčelníka vo Vrábloch ; Pelikána Eduarda, župného hl. notára v Nitre; Dr. Kovaříka Františka, žup. hL notára v Nitre; a povýšila do VIII. hodn. triedy dra Ondrejkoviča Aladára, s titulom hlavného slúžneho v Topolčanoch. Zdroj: Úradné noviny Nitrianskej župy č. 18 zo 15. septembra 1923. 

Považský hrad a panstvo boli do polovice 19.storočia majetkom rodu Balassa de Kekko et Gyarmat, sobášom pokrvne a majetkovo priamo spojeným s rodinou Sandor de Szlavnicza. V roku 1684 obliehalo hrad vojsko cisára Leopolda I., keď ho krátko predtým obsadilo vojská Imricha kniežaťa Thököly, tiež pokrvne a majetkovo príbuzného s rodinou Sandor de Szlavnicza. V Považskej Bystrici bol v roku 1925 Okresný náčelník Dr. Aladár I.  Ondrejkovič, matka ktorého bola Domina Illustrissima Anna Sandor de Szlavnicza a otec Obvodný notár v notárskom obvode Dolné Držkovce a následne v notárskom obvode Šimonovany Dominus Stefan I. Ondrejkovič.

Dr. Aladár I. Ondrejkovič bol Okresný náčelník v Považskej Bystrici od 01. januára 1925. Do roku 1925 bol Hlavný slúžny v Topolčanoch (1). V Považskej Bystrici v okruhu jeho právomoci pôsobil Obvodný notár  Tomáš Kohút (Kohúth), istý čas veliteľ pluku - Peší pluk 23 ,, Amerických Slovákov "  v Trnave. Advokát Dr. Jozef Kohút *1838 †1915. Országhovci, Turzovci z otcovej strany, Ruttkayovci z matkinej strany. Ignác Országh jeho syn Juraj Országh, z jeho bratov bol Jozef Országh Krajinský prezident a Slavo Országh statkár v Laclavej. Brat Ján zahynul. Sestra Viera Kohútová. Ruttkay D. Ž. Anna Johana. PhDr. Danica Országhová.

Úradné Noviny Župy Považskej z 1. októbra 1925. Čislo 23. str 223. Okresný úrad v Považskej Bystrici. Soznam brancov ktorí svojej odvodnej povinnosti zadosť neučinili, a tých brancov ktorí sú celkom neznámi:   .......................Dr. Ondrejkovič v. r., okr. náčelnik.   

V roku 1925 navštívil prezidenta T.G.Masaryka v letnom sídle Topolčianky korunný princ Carol II. Rumunský. V priebehu návštevy Slovenska jednal aj v Bratislave so starostom mesta, ministrom s plnou mocou pre Správu Slovenska a úradníkmi Krajinského úradu. Neskôr slúžil synovec Okresného náčelníka v Zlatých Moravciach ppor. jazd. Aladár II. Ondrejkovič v Dragúnskom pluku pri návšteve Jeho Veličenstva 01.11.1936 v Bratislave pomenovaného Dragúnsky pluk 11 kráľa Carola II. Rumunského.

Výbor Zväzu slovenského študentstva v jubilejnom roku 05.02.1928-03.02.1929. Anton Vašek podpredseda, E. B. Lukáč redaktor Mladého Slovenska, Dr. Braňo Varsík predseda, Alojz Lobl podpredseda, Dr. J.K. Milľo podpredseda Zmierčieho súdu, Jozef Lettrich predseda sociálnej komisie, Emil Nový predseda finančnej komisie, Andrej Guoth predseda stredoškolskej komisie, Fedor Thurzo tajomník, Ján Belánsky II.tajomník, Michal Halaša pokladník, Rudo Rajniak predseda tlačovej komisie.

Bratislava v období 1.čs. republiky hlavné mesto Zemi slovenskej, sídlo dvoch politických a dvoch súdnych okresov. Sčítánie ľudu v roku 1930: 123 844 obyvateľov (z toho 10 osôb cigánskej národnosti, 60 013 osôb československej národnosti, 18 890 osôb maďarskej národnosti, 32 801 osôb nemeckej národnosti, 56 osôb poľskej národnosti, 12 osôb rumunskej národnosti, 199 osôb ruskej národnosti, 111 osôb srbochorvatskej národnosti a 4 747 osôb židovskej národnosti).

Život v radosti i starostiach (S080). V septembri 1931 začal školský rok pre 100 chlapcov v Šaštíne. Okrem štúdia im po rozume lietajú aj huncútstvá, ktoré udržujú veselého ducha. Jeden z chlapcov ich opísal takto: "Je pondelok. Máme chémiu. Chystáme sa na pokusy. Priateľ Štefo spravil dnes na poludnie prvý pokus a vydarilo sa mu. Ošmekol kuchárov o dve porcie salámy. Nech žije veda!" O pár dní bola oberačka v Horných Orešanoch. Pozval nás dp. Augustín Vávra. V Bolerázi ráno po posilnení sme si prezreli továreň na škrob. Radi si spomíname aj teraz na ochotu a pánov inžinierov. Šándor si už dva dni sladí kávu škrobovým cukrom, lenže svet je zlý a ktosi ho oň olúpil...Po sv. omši v Orešanoch prišiel obed. Každý si vytiahol svoj "vercajch" a či "echcajch" a sliepky, kačice a husi sa museli podrobiť. A tých slivkových gúľ bolo veru do päť tisíc. Nuž a veru sme sa riadili i starým porekadlom: Suché polej, aby sa ti nechytilo...Keď sme sa vrátili z oberačky, prišiel medzi nás pán inšpektor. Direktor bol až hen v Dlhej žobrať skyvu chleba, nás je pekný šík a žalúdky nám lepšie fungujú ako mozgy. V Benediku tento rok bola obliečka 40 klerikov, laici dostali medailónik Panny Márie Pomocnice kresťanov. Po obrade všetci s horiacou sviecou v rukách počúvajú kázeň Jozefa Bokora, direktora zo Šaštína. Slávnostnú sv.omšu mal msgr. Dr. Štanzel, priateľ a podporovateľ saleziánskeho diela na Morave. Noviciát aj filozofický študentát bol v Benediku spoločný s českými saleziánmi. Tento rok sa v Benediku začalo so stavbou kaplnky, do ktorej by chodievali novici so študentami. Dobrodinci zo Psár venovali do kaplnky sochu Božského srdca. Keď bola kaplnka dokončená, prišiel ju posvätiť pán biskup Marián Blaha. Stavba kaplnky nebola jediná stavba, o ktorú sa starala komunita v Benediku. Tri dni pred sviatkom Nepoškvrnenej sa konala posviacka "Kultúrneho domu Don Bosca" v Kozárovciach. Posviacku previedol dekan z Hr. Nemiec vdp. Dodek. Salezián Dr. František Sersen, bol kaplánom v Kozárovciach na posviacke osvetlil význam diela. Prehovorili aj najväčší dobrodincovia - Okresný náčelník Ondrejkovič a pán organista Belo Fajta. Deň pred posviackou neočakávane zomrel generálny predstavený saleziánov don Filip Rinaldi vo veku 76 rokov. Saleziáni odchádzajú, ale dielo, ktoré vytvorili v nesmrteľných dušiach bude trvať naveky.

Dr. Aladár I. Ondrejkovič financoval aj prvý hasičský automobil v okrese Zlaté Moravce, bol čestným občanom všetkých obcí v okrese. Mal osvedčenia týchto obcí vyvesené  na chodbe (zdroj: Gizelle Kerney - dcéra).

Noviny (denník) "Slovenská krajina" zo 14. októbra 1932 str. 3. Pán prezident republiky T. G. Masaryk v Lánoch. Prezident republiky odišiel v utorok 11.októbra o 21.30 hod. so svojim sprievodom z Topolčianok. Ná nádraží v Topolčiankach ohlásili sa pánu prezidentovi zemský prezident Dr. Jozef Országh, zemský četnícky gen. Adamička a okr. náčelník dr. Aladár Ondrejkovič. Na nádražie prišlo tiež mnoho obyvateľstva z Topolčianok a okolia. Pán prezident prišiel 12. októbra o 8. hod. 10min. z Topolčianok do Lán. Na nádraží očakával pána prezidenta kancelár dr. Šámal.

Mauréry Rudolf sa stal kňazom dňa 18.06.1933 a začal kaplánovať v okresnom meste Zlaté Moravce (zdroj: "Religia Slovakia" z 5. novembra 2014). 

Noviny "Južné Pohronie“ zo dňa 05.11.1933 str. 3. V Zlatých Moravciach 15. výročie oslobodenia vlasti bolo spomenuté veľmi dôstojne. V meste vyzdobenom štátnymi zástavami už deň vopred oslavovali školy samostatnými oslavami. V čs. štátnom reálnom gymnáziu bola po úvodnej reči pána riaditeľa dr. Skovajsu vztýčená štátna vlajka, ktorej bol vzdaný hold. V nasledujúcom preslove uviedol pán prof. Dudík pokroky od počiatku samostatnosti a ukázal na malichernosti, ktoré náš národ delia a ktoré sa nedajú srovnať s faktom nášho oslobodenia. Po recitácii a spevoch pripravených pánom prof. Bokom, bola zdarilá slávnosť zakľúčená. Večer mesto hýrilo svetlami. Osvetlené výklady obchodov boli ozdoboné obrazmi našich velikánov, za oknami sviečky alebo rozsvietené lustry a ulicami mesta prechádzal lampiónový spievod so spevom a hudbou. 28. októbra boli slávnostné služby božie v miestnych kostoloch, večer sokolská akadémia v kine „Svornosť“. V slávnostnej reči pán Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič ocenil prácu vykonanú v okrese zlatomoraveckom za 15 rokov samostatnosti a prehovoril o čistote charakteru ako o najväčšej opore nášho štátu. Po reči boli prevedené pečlivo pripravené čísla telocvičné, tanečné, spevné a hudobné odmenené dlhotrvajúcim potleskom obecenstva. Oslava sviatku Svobody sa v Zlatých Moravciach pekne vydarila.

Pokrvný príbuzný Dr. Aladára Ondrejkoviča po jeho starej matke Estere barónke Ivanka de Draskocz et Jordánfold, Imre barón Ivanka de Draskocz et Jordánfold bol zakladateľ Červeného kríža v Uhorsku.  Ustanovujúca schôdza Červeného kríža v Uhorsku sa konala 16. mája 1881 v Budapešti. Dňa 17. mája došlo k fúzii ženského spolku s novozaloženou organizáciou Červeného kríža, barón Ivanka sa stal jej správcom. Bol medzi iniciátormi vybudovania nemocnice Červeného kríža pre účely školenia profesionálnych a dobrovoľných sestier). 

Vráble. Od tridsiatych rokov 20. storočia pre prípad bombardovania, prírodných katastrof, alebo havárií bola organizovaná okresnými náčelníkmi (vo Vrábľoch Štefanom Balažovičom a v Zlatých Moravciach Dr. Aladárom I. Ondrejkovičom) záchranná služba s verejnými skúškami za účasti Hasičskej jednoty, četníctva, samaritánskeho odboru ČsČK, (SČK) Slovenský Červený kríž a čs. vojska. Okresný náčelník vo Vrábloch Štefan Balažovič bol príbuzný Obvodného notára Štefana Balazsovics a príbuzný aj oficiála Okr. súdu v Prievidzi Gejzu Turbu, riaditeľa pôšt na Slovensku Štefana Turbu (mešťanostu Bratislavy) a pani učiteľky Márie Ondrejkovičovej rod. Turba. 

Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933. Štefan Balažovič bol výmenovaný Krajinským úradom v Bratislave za nového Okresného náčelníka v Košiciach. Úrad nastúpil ešte pred vianocami.

Administrácia novín „Južné Pohronie“ 12.05.1934. Osláv Štefánikových dňa 6. mája 1934 v Leviciach zúčastnilo sa i čs. štátne reálne gymnázium "Janka Kráľa" Zlaté Moravce, štafetou z Kozároviec, spolu s ref. gymn. Levice. Už pri štarte ujalo sa vedenia ref. gymnázium Levice, ktoré počiatočný náskok zväčšilo na 500 m. Od polovice trati však Zlaté Moravce pridaly a v troch štvrtinách trati sa nebezpečne Levickým priblížily. Krásny boj bol pokazený neukáznenosťou levického študenta S., ktorý napriek upozorneniu kolegov, postavil sa do trati už prekontrolovanej a tým skazil celý závod, hoci zdanlivé získal prvenstvo Levickým. Dodatočné doradenie moraveckého závodníka z autu, po zistení neregulárnosti boja, na veci už nič nezmenilo. Reál. gymnázium Zlaté Moravce za možnosť štartu ďakuje láskavosti p. riaditeľov obidvoch gymnázií, p. poslancovi Dr. Ravaszovi a p. Okresnému náčelníkovi Dr. Ondrejkovičovi (na československom štátnom reálnom gymnáziu Janka Kráľa v Zlatých Moravciach študovali a maturovali aj dcéry Dr. Aladára Ondrejkoviča slečny Gizela Ondrejkovičová a Kamila Ondrejkovičová).

Noviny "Južné Pohronie" z 23.06.1934. Mimoriadne valné shromaždenie ZFC. dňa 16. júna 1934 bolo veľmi rušné. Pán podnikateľ Grunvald poďakoval sa z predsedníctva a p. Meizlík z miestopredsedu. Podľa stanov boli hlasovaním zvolený predsedom p. Okresný náčelník Aladár Ondrejkovič a na miesto p. Meizlíka p. notár Szánto. Bol i podaný návrh na rozpustenie klubu, čo sa menšine majúcej na mysli iné ciele než šport, nepodarilo. Práve naopak, voľbou p. Okresného náčelníka Dr. Ondrejkoviča je zaistená budúcnosť klubu. Niektorým športovcom je treba pripomenúť, že športový klub musí zostať športovým klubom a nie miestom treníc rôzne zmýšľajúcich funkcionárov.

Krajská výstava v Zlatých Moravciach. V sobotu 8. septembra bola  v Zlatých Moravciach otvorená krajská obilninárska, živočíšna a priemyselná výstava ktorú usporiadali odborné organizácie roľnícke, živnostenské a národohospodárske. Protektorom bol dr. A. Ondrejkovič, okresný náčelník.  Výstava trvala od 8. do 10. septembra. Otvorenie výstavy bolo slávnostné za prítomnosti veľkého počtu ľudu.  Predseda okres. lesníckej a hosp. jednoty Šabo privítal privítal prítomnách zástupcov úradov a senátora G. Rovňana. Za okres hovoril radca politickej správy dr. A. Ondrejkovič, okr. náčelnik. Vyslovil veľké potešenie, že práve okres zlatomoravecký sa zmohol za usilovnej práce roľníkov, remeselníkov a priemyselníkov na usporiadanie tejto výstavy, ktorá je ukážkou ich práce a pokroku. Po ňom rečnili senátor G. Rovňan, Ján Valach, starosta Bauer atď. Tajomník Laurinc prečítal zápisnicu sudcovskej komisie o udelení cien za najkrajšie roľnícke produkty. Hudobný súbor z Topolčianok zahral hymnu a po záverečných slovách predsedu Šabu sa slávnosť zakľúčila. Zdroj: Týždenník Slovenská Pravda zo dňa 16. sept. 1934 str. 4.

Slávnosť v  meste Zlaté Moravce pri príležitosti odovzdania prvého hasičského automobilu v okrese, ktorý bol darovaný Okresným náčelníkom Dr. Aladárom Ondrejkovičom Hasičskej jednote.

Priebeh cvičenia Hasičskej okr. Jednoty zlatomoraveckého okresu v Topolčiankach. Viac ako 500 uniformovaných hasičov z okresu zlatomoraveckého so šiestimi motorovnými striekačkami a jednou automobilovou sa zúčastnilo II. okrskového cvičenia za prítomnosti zástupcu hasičských jednôt Nitra, Prievidza, Vráble. Zemskú hasičskú jednotu zastupoval Dr. Ján Novák z Prievidze. Na cvičišti celebroval poľnú sv. omšu dekan Ján Jakabovič. Nasledovali skúšky sborov. Po nich boli vydávané obedy pri táborení hasičstva na cvičišti. Pre hostí bol usporiadaný banket v miestnom Národnom dome kde predniesli prípitky Dr. Aladár Ondrejkovič, okresný náčelník, ako okresný veliteľ, dr. Ján Novák, ako zástupca Zemskej hasičskej jednoty, v zastúpení obce Topolčianky Jozef Vodrážka, ved. notár Fraňo Mojto, obv. dozorca, dr. Karol Bulla, okr. nám. veliteľ, za hasičskú jednotu. Pred zahájením civičenia predniesli prejavy Dr. Aladár Ondrejkovič, Dr. Ján Novák, Ján Jakabovič a Štefan Haspra, n. starosta. Cvičenie viedol okresný ohňodozorca Alexander Rakovský. Obetavý veliteľ okresnej jednoty a okr. náčelník Dr. Ondrejkovič previedol pre úhradu réžie hasičských osláv u jednotlivých korporácií  a zámožnejších továrnikov a obchodníkov zbierku z výsledkom 3000 kč, patrí mu za to vďaka celého hasičstva. Z osláv boli poslané pozdravné telegramy: Pánovi prezidentovi Československej republiky, pánovi ministrovi vnútra a Zemskej hasičskej jednote. Zdroj: týždenník "Južné Pohronie" z 22. septembra 1934.

Vyznamienanie zlato-moraveckého okresného náčelníka. Okresný náčelník - radca pol. správy dr. Aladár Ondrejkovič v Zl. Moravciach za získané zásluhy na poli hasičskom bol Zemskou jednotou vyznamenaný zlatým záslužným krížom. K vzácnemu tomuto vyznamenaniu všeobecne obľúbeného náčelníka mu i náš časopis srdečne blahoželá ! Zdroj: Týždenník "Pohronie" z 27. októbra 1934 str. 4.

Po vykonávaní funkcie prednostu 1. a 4. oddelenia 9. pešej divízie v Bratislave do 15.2.1935 prešiel mjr. gšt. Augustín Malár ďalšími funkciami na Zemskom velitelstve v Bratislave *18.07.1894 Reitern  †DD.MM.1945 Flossenbürg,  Concentration Camp V pamäti - Podobné stránky .

Župný palác Pálffy v Bratislave, sídlo župana grófa Pálffy, budova krajinského zastupiteľstva a neskôr aj sídlo Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča. 

Bývalý učiteľ, krajinský poslanec Milan Polák na zasadaní Krajinského zastupiteľstva v Bratislave v roku 1936.

 KST - Mestská organizácia Zlaté Moravce. Z výročnej správy KČST - odbor " Tekov " Zlaté Moravce z roku 1936 sa dozvedáme, že do funkcie predsedu bol znovu zvolený prof. Bok, tajomníka p. Mokoš, členom výboru je aj Václav Felt. Rozhodlo sa postaviť útulňu na Veľkom Inovci a zriadiť turistické ubytovne na Zlatne a  v Zlatých Moravciach. Z písomných dokumentov a korešpodencie z toho obdobia sa dozvedáme podrobnosti o priebehu výstavby útulne. Boli získané finančné prostriedky vo výške 19 tisíc korún zbierkou od členov. Najviac peňazí poskytol Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič

K tridsiatemu výročiu 29. júna 1938 sa na Petra a Pavla v Trenčíne zišli abiturienti trenčianskeho katolíckeho gymnázia z roku 1908 a to: Ľudovít Baltay, prednosta stanice zo Spišskej Novej Vsi, Pius Fojtík, notár v Trenčíne, Dr. Štefan Folkman, verejný notár v Galante, Viliam Frankl, notár v Sedličnej, Dr. Aladár Ondrejkovič, okresný náčelník v Zlatých Moravciach, Dr. Aladár Perger, advokát v Leviciach, Dr. Július Pokorný, okresný náčelník v Ilave, Dr. Joachim Pollak, lekár v Bratislave, Dr. Anton Skyčák, vrchný súdny radca v Bratislave, Dr. Oskár Smetana, lekár v Trenčíne, Dr. Adolf Suss, advokát v Trenčíne a Dr. Oskár Winter, lekár v Považs. Novom Meste k tridsaťročnej schôdzke. Navšítvili hroby bývalých profesorov a konškolákov a uložením kytíc si uctili ich pamiatku. Potom sa pobrali do piaristického kostola a po tichej pobožnosti navštívili budovu bývalého gymnázia. Po spoločnom obede podnikli výlet do Trenč. Teplíc a večer sa v dobrej nálade rozišli s tým, že sa o  5 rokov znovu stretnú v Trenčíne. Zdroj: týždenník "Trenčan" z 02. júla 1938 str. č.4 ;  

.

Útulňa na Veľkom Inovci  bola do prevádzky slávnostne odovzdaná 11.09.1938 za prítomnosti mnohých turistov, pozvaných predstaviteľov a hostí. Preto, že bola postavená v roku 50. výročia založenia KČT v Čechách a 20. výročia vzniku ČSR dostala oficiálny názov " Jubilejná ". Útulňa mala z kameňa postavené prízemie, kde bola spoločenská miestnosť a na poschodí z dreva dve izby zvlášť pre mužov a ženy s 20 posteľami. Jeden nocľah stál 5,- Kč. Prvým chatárom bol p. Ješko. V tom období bol KČST Zlaté Moravce veľmi aktívny a mal 170 členov. Zlatomoraveckí turisti vyznačkovali chodníky na Veľký Inovec zo Zlatých Moraviec, Kozároviec a Novej Bane (chata Veľký Inovec).

Syn notára vo Varšanoch okres Levice a priateľ notárskych rodín Ondrejkovič a Mičura, minister bez kresla od 22. septembra, od 4. októbra do 1. decembra 1938 minister priemyslu, obchodu a živností Dr. Imrich Karvaš. Vládny komisár a Hlavný slúžny v Leviciach bol príbuzný rodiny Ondrejkovič Dr. Štefan Ravasz. Do župnej politiky a do funkcie ho po vzniku ČSR uviedol JUDr. Martin Mičura. 

V rokoch 1938-1939 bol Okresný náčelník v Považskej Bystrici Dr. Stefan Schurmann, pokrvný príbuzný rodín Ondrejkovič a Sandor. V rokoch 1938-1939 bol Okresný náčelník v Bánovciach nad Bebravou Jozef Országh.

Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič pôsobil v Okrese Zlaté Moravce viac ako desať rokov. Financoval prvé požiarne vozidlo v okrese a dostal titul čestný náčelník zo všetkých dedin oblasti  ktoré mu podiehali. Jeho certifikáty  viseli na chodbe. (Zdroj: Gizella Kerney - dcéra).

Jeden z najskúsenejších úradníkov Krajinského úradu na Slovensku v Bratislave bol Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič. V rokoch 1936-1939 sa podieľal v Zlatých Moravciach a Prešove na zostavovaní jednotiek Stráže obrany státu SOS z príslušníkov rezortného četníctva, finančnej stráže, štátnej polície a vojenských záložníkov s trvalým bydliskom v blízkosti predpokladaného nasadenia. 

Elitné ozbrojené jednotky SOS Československého štátu na cvičení na Južnom Slovensku v roku 1937, pri bojovom nasaďení v roku 1938 boli oveľa tvrdšie ako ktokoľvek prepokladal. Prápor SOS 28/Nové Zámky (Nitra). Politické okresy: Stará Ďala, Hlohovec, Komárno, Zlaté Moravce, Nitra, Parkáň, Piešťany, Šaľa, Vráble, Nové Zámky. Veliteľ: pplk. Karel Jahelka (peší pluk 12). Stav: 1012 mužov (184 četníkov, 48 policajtov, 227 príslušníkov finančnej stráže, 553 mužov vojenských posíl). Pôvodne s eskadrónou Dragounského pluku 11, nasaďený Štúrovo SV Moča ppor. jazd. Aladár II. Ondrejkovič, dočasný veliteľ roty SOS 28/II, jeho SV Tesarské Mlyňany, Arboretum, zámoček. 

Teodor Willmon bol agent. Pracoval skoro pre všetky režimy, ktoré boli na našom území. Už v 30. rokoch bol v službách ofenzívnej skupiny vojenskej spravodajskej služby (s kpt. Bedřichom Pokorným) proti Maďarsku, kde ho zatkli. Keď v r. 1938 prebehla výmena špiónov medzi ČSR a Maďarskom, bol medzi navrátilcami  T. Willmon. 

Kpt. Bedřich Pokorný bol zpravodajský dôstojník na PAÚ (Predsuvná agentúrna ústredňa) Michalovce. V roku 1938 bol pridelený ako vedúci na PAÚ „Rudolf“ v Košiciach so zameraním proti Maďarsku. 

Dr. Aladár Ondrejkovič bol v súvislosti s Mníchovskou dohodou zo Zlatých Moraviec (kde mu podliehalo sídlo prezidenta čs. republiky Topolčianky) preložený do Prešova s úlohou organizovať v okrese dislokáciu a prácu štátnych úradov ktoré bola Česko-slovenská republika prinútená evakuovať z Košíc, časti Východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Tajomník Švajčiarskej obchodnej komory vo Viedni od roku 1934, od októbra 1939 splnomocnenec Švajčiarskej centrály pre rozvoj hospodárstva (SHS) v Bratislave Dr. Hans Keller sa od jesene 1938 častým účastníkom poľovačiek na Pokarpatskej Rusi a na Východnom Slovensku so súhlasom Dr. Aladára Ondrejkoviča. V Rakúsku mu nacisti na jar 1938 bez náhrady odňali poľovný revír vo Wachau. V záujme štátu bola aj podpora Dr. A. Ondrejkoviča pri uzatváraní obchodných zmlúv na dodávky o.i. dreveného uhlia do Švajčiarska miestnych podnikateľských subjektov s Hansom Kellerom. 

JUDr. Imrich Karvaš, priateľ rodín Ondrejkovič a Mičura sa stal ministrom bez portefeuille v úradníckej vláde generála Syrového 22.septembra  do 4.októbra 1938. V druhej úradníckej vláde generála Syrového od 4. októbra do 1. decembra 1938 zastával syn notára vo Varšanoch Okres Levice JUDr. Imrich Karvaš post ministra priemyslu, obchodu a živností.

Po 2. novembri 1938 v súvislosti s Viedenskou arbitrážou boli Okresné úrady z obsadených území evakuované do Prešova a včlenené do úradu Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča. Brigádny generál Oleg Svátek bol DD.10.1935-DD.09.1938 veliteľ Pešej divízie 12, SV Užhorod, DD.09.1938-DD.12.1938 veliteľ Hraničnej oblasti 42 Slánske vrchy - hranica s Rumunským kráľovstvom za brannej pohotovosti štátu, SV Užhorod, DD.12.1938-DD.03.1939 veliteľ Pešej divízie 12, SV Svaljava.

Diktátom vynútená evakuácia Krajinských úradov a Československej armády z Košíc po Viedenskej arbitráži dňa 2. novembra 1938.

Hlási sa Prešov ! Zdroj: noviny "Slovenský hlas" z 18. novembra 1938 str. 4. Evakuácia Košíc pretrhala spoje so slovenským východom. Nový okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič prevzal úrad. Dnes sme opäť v písomnom styku s dejateľmi slovenského východu. Prvá sa nám hlási metropola slovenského východu - Prešov, ktorý sa stal po viedenskom rozhodnutí najväčším mestom na Slovensku po Bratislave. Evakuáciou Košíc a južného Slovenska sa stal Prešov východoslovenským centrom, len za pár dní pribudlo 10 000 obyvateľov. Do Prešova Krajinský úrad v Bratislave preložil Košické policajné riaditeľstvo, jeho novým šéfom je dr. Koloman  Bielický a jeho zástupcom dr. Ladislav Števonka. Zriadenie policajného riaditeľstva privítalo obyvateľstvo, lebo po Šariši sa rozšírila veľmi nebezpečná akcia podozrivých indivíduí, ktorých činnosť sa takto hatí. V Prešove sa zriadi aj Okresné finančné riaditeľstvo a Vrchný súd.

Do Prešova boli evakuované aj košické rozhlasové štúdio a vysielač. Úrad propagandy poslal tajomníka Rádiojounalu Antona Prídavka, aby zorganizoval Prešovský rozhlas. Rozhlas od 12.11.1938 vysiela dočasne každý deň od 18.00 do 18.45 hod. na banskobystrickej vlne z hotela Savoy. O týždeň sa dá očakávať namontovanie vysielacej stanice o sile 2,5 kw, vplyv pešťianskych rozhlasových správ sa paralizuje.     

Prápor SOS 32/Košice (Prešov). Politické okresy: Gelnica, Košice, Košice-vidiek, Moldava nad Bodvou. Veliteľ: pplk. Jaromír Libánský (peší pluk 32), od 15. februára 1939 mjr. Václav Tichna (peší pluk 14). Stav: 616 mužov (120 četníkov, 180 policajtov, 177 prísl. finanč. stráže, 139 vojen. posíl). Straty: doz. František Blecha (12. november Hirn; ten deň nemocnice Prešov), doz. Josef Hrdina (19. december Slanec).

Prápor SOS 34/Spišská Nová Ves. Polititické okresy: Bardejov, Giraltovce, Kežmarok, Levoča, Stará Ľubovňa, Poprad, Prešov, Sabinov, Spišská Nová Ves, Spišská Stará Ves. Veliteľ: pplk. Josef Krejčí (peší pl. 37). Stav: 473 mužov (104 četníkov, 227 prísl. fin. stráže, 142 voj. posíl).

Evakuácia československého štátneho majetku vojenskými nákladnými vozidlami Tatra T28 III. armády Štefánik do Prešova.

Od decembra 1938 Predsunutá agentúrna ústredňa PAÚ československej armády zrušená v Košiciach a pôsobila v Prešove pod kontrolou prešovského Okresného náčelníka Dr. Aladára Ondrejkoviča. Kpt. Bedřich Pokorný od decembra 1938 do marca 1939 pôsobil u PAÚ Prešov pod nepriamou kontrolou Dr. Aladára Ondrejkoviča.

Četníctvo (po marci 1939 na Slovensku žandárstvo) bylo oficiálně koncipováno jako vojensky organizovaný bezpečnostní a ozbrojený sbor. Četníci vstupovali do služby dobrovolně, skládali četnickou přísahu a zavazovali se ke čtyřleté službě. Četnictvo užívalo systém hodností shodný s vojenským, docházelo jen k určitým modifikacím v názvech, tzn. generálové, důstojníci, mužstvo (gážisté bez hodnostní třídy). Četnictvo bylo apolitická organizace [38]. Četníci měli zakázanou činnost v politických stranách, vstup do sportovních a zájmových organizací. Sňatky byly povolovány po odsloužení 4 let, a nejdříve po dosažení 30 let věku. Sňatek nemusel být schválen, pokud ohrožoval zájmy či dobré jméno četnictva. Od roku 1927 neměli příslušníci četnictva ani volební právo.

Začiatkom februára 1939 mala Matica Slovenská v Prešove Valné zhromaždenie na ktorom si zvolila nový výbor. Noví funkcionári boli zvolení takto: predseda Dr. Aladár Ondrejkovič, okresný náčelník, I. podpredseda R. Mereš, šk. inšpektor, II. podpredseda M. Trnovský, prof. ev. gymnázia, tajomník L. Šmelík, prof. štát. reál. gymnázia, pokladník Št. Hedera, prokurista Tatra banky v Prešove, zapisovateľ L. Repčák, knihovník mesta Prešov, právny zástupca M. Klč, advokát. Zdroj: noviny "Slovák" z 21. februára 1939 str. 7.

Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič v Prešove (Member of the Management Board of the company - Prešov refinery alcohol account. Comp., Prešov) calls in the days 20-22 February 1939 to the President of the Autonomous Government Dr. Jozef Tiso help border communities, the construction of railways, Prešov - Strážske, regulation Torysa river basin, improving the transport system in east Šariš and modification of land. V rokoch 1938-1939 bol Okresný náčelník v Žiline Dr. Tibor Jesenský, pokrvný príbuzny rodiny Ondrejkovič - Sandor. 

Pplk. gšt. Ferdinand Čatloš bol 14.03.1939 na čele Krajinského vojenského veliteľstva - KVV kde podliehal Krajinskému prezidentovi, t. j. bol kolegom Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča.

Od svojho preloženia mal pod kontrolou v súvislosti s autonómiou aj vojenskú PAÚ (Predsunutú agentúrnu ústredňu) v Prešove so zameraním proti Maďarsku. Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič nútený čeliť aj početným skupinám ozbrojených záškodníkov ktorí na územie okresu  prenikali z Poľska a časti územia okupovaného Maďarskom. Ešte väčšej pracovnej a organizačnej záťaži bol vystavený Dr. Aladár Ondrejkovič po 14. marci 1939 keď sa okres Prešov ocitol vo vojnovej zóne v súvislosti bojmi vojsk (a ich evakuáciou s úradmi a civilnými osobami) už neexistujúceho čs. štátu na Podkarpatskej Rusi s maďarským vojskom. 

Štrnásteho marca 1939 dorazili zo železničnej stanice Veľká Sevljuš do kasární kombinovanej roty útočnej vozby dva tanky LT vz. 35 (prototyp Škoda 13620 a armádny tank 13903), vracali sa s predvádzania firmou Škoda a.s. v Sovietskom zväze cez Rumunsko s firemnými montérmi. Tank 13903 bol zapožičaný za tým účelom čs. armádou. Dôstojníci roty tanky zabavili a zaradili do stavu. Montéri sa ponúkli, že sa s nimi zapoja do bojov. Oba tanky boli použité v protiútoku na prístupoch do Svaljavy u Fančíkova, kde jeden z nich (13903) zasiahol maďarský protitankový kanón. Vodič, dobrovolník, škodovácky montér Antonín Seidl padol. Opustený vyhorelý tank  bol ukorisťený protivníkom. Niektoré jednotky Stráže obrany státu brániace tzv. stredný smer sa už nemohli stiahnuť na Slovensko a ustupovali východným smerom, kde sa bránili prápory I/45 a II/45 pešieho pluku 45 (veliteľ pluku bol podplukovník František Václavek) a oddiel III/12 delostreleckého pluku 12. Tieto jednotky ustupovali z Chustu cez Ťačov k hranici s Rumunskom, ktorú tvoril hraničný most cez rieku Tisu. Maďarské vojsko už 22. marca napadlo aj územie Slovenska

Pri  hraniciach s Poľskom nad Prešovom bolo významné kúpeľne mestečko Cigeľka. V jeho blízkosti sa nachádzali kasárne v ktorých bol dislokovaný silný oddiel dobre vyzbrojených financov s vlastným muničným skladom. Odmietli ho vydať Nemcom. Velil im Moravák. Po 14. marci 1939 sa Poľské vojsko bezúspešne pokúsilo vybombardovať ich kasárne, mestečko však zasiahli naplno.   

Syn notára vo Varšanoch okres Levice a priateľ notárskych rodín Ondrejkovič a Mičura, bývalý minister Dr. Imrich Karvaš, bol v marci 1939 vymenovaný za guvernéra Národnej banky.

Colonel-Brigadier Roger Masson náčelník Švajčiarskej vojenskej spravodajskej služby. Dr. Aladár Ondrejkovič mal  blízke vzťahy so Švajčiarskym Červeným krížom aj Švajčiarskom nielen vzhľadom na pozíciu jeho rodiny v MČK, ale ich prehĺbil a rozšíril počas pôsobenia vo funkcii Okresného náčelníka v Zlatých Moravciach. V zámku Topolčianky roky stretával so zaťom prezidenta T. G. Masaryka ktorým bol švajčiarsky lekár MUDr. Henri Revilliod. Ako Alica Masaryková aj on sa angažoval v prospech Medzinárodného Červeného kríža. Tieto vzťahy viedli  k prepojeniam Dr. Aladára Ondrejkoviča na Colonel-Brigadiera Rogera Massona. 

Švajčiarska konfederácia uznala 19. apríla 1939 Slovenskú republiku ako šiesty štát v poradí. Diplomat Hans Keller pôsobil ako delegát OSCE vo Viedni (sekretár švajčiarskej obchodnej komory vo Viedni od roku 1934) v Slovenskej republike v Bratislave od roku 1939. Býval v hoteli Carlton v jednej izbe, ktorá sa stala zároveň aj úradovňou. Tu pracovala aj jeho manželka, absolventka obchodnej školy v Zürichu. 

Do 15. mája 1939 veliteľ Jazdeckej korouhve 3,  od 15. mája 1939 veliteľ Jazdeckého piezvedného oddielu 3 v Michalovciach, spadajúceho pod Divíznu oblasť 3 v Prešove mjr. jazd. Ján Malár (v Motešiciach kolega jeho synovca por. jazd. zál. Aladára II. Ondrejkoviča) plnil osobitné úlohy aj pre Okresného náčelníka v Prešove Dr. Aladára I. Ondrejkoviča.

Záver samaritánskeho kurzu a skúšok, ktoré sa konali v Čiernom orli v Prešove od 28.8.1939 do 24.9.1939 s účasťou 28 mužov a 175 žien. Predný rad zľava: policajný kapitán Kováč, veliteľ východoslovenskej divízie plukovník gšt. Augustín Malár (* 18.07.1894 Reitern † DD.MM.1945 Koncentračný tábor Flossenbürg)poručík čs. légií v Taliansku do roku 1918, pri vyhlásení Slovenskej samostatnosti sa stal veliteľom VI. armádneho zboru a velil mu po celú dobu bojov s Maďarskom na Východnom Slovensku, minister národnej obrany generál I. tr. Ferdinand Čatloš (kapitán čs. légií v Rusku, vrátil sa domov 12. setembra 1920), Okresný náčelník a veliteľ Okresnej hasičskej jednoty č.5 v Prešove Dr. Aladár Ondrejkovič a Okresný lekár a predseda samaritánskeho odboru Červeného kríža v Prešove Dr. Anton Frič.

Po napadnutí Poľska 1. sept. 1939 dňa 3.septembra 1939 vypovedeli Veľká Británia a Francúzsko Nemeckej ríši vojnu. Npor. pech zál. Dr. Hans Keller narukoval z Viedne ku TerKdo 6 do Wollishofenu pri  Zürichu. Plukovník Stadler z Usteru, veliteľ jednotky Ter, mu začiatkom októbra rozkázal sa hlásiť v uniforme u vtedajšieho vicedirektora obchodného oddelenia ministerstva dopravy a energetického hospodárstva Dr. Jeana Holza. Po inštruktáži ho Dr. Jean Holz odoslal na Slovensko s úlohou dohodnúť dodávky radu tovarov a surovín pre vojnové hospodárstvo Švajčiarskej konfederácie s dôvodu nemožnosti ich získať od pôvodných dodávateľov.  

Slávnostná inštalácia prešovského biskupa J. E. Jozefa Čárského. V nedeľu sa jej zúčastnilo sa prešovské, ako aj okolité obyvateľstvo. Priebeh slávnosti bol vysielaný prenosom do všetkých rozhlasových staníc. Najdôstojnejší biskup Jozef Čársky bol ustanovený pápežskou stolicou za apoštolského administrátora tých čiastok košickej, rožňavskej a satmárskej diecézy, ktoré sú na území Slovenska. Za sídlo si J. E. zvolila metropolu východného Slovenska Prešov. Vládny komisár mesta A. Germuška privítal J. E. biskupa Čárského a ďalej mal preslov A. Ondrejkovič, ktorý v mene okresných náčelníkov východného Slovenska predniesol prívet. Zdroj: denník: "Slovák" 15. októbra 1939.   

Východné Slovensko buduje svoje letectvo. V sobotu večer bolo v Prešove v miestnosti "Čierneho orla"  zakladacie valné zhromaždenie odbočky Slovenského aeroklubu. Na tento dôležitý akt sa dostavilo veľmi veľa obecenstva s Prešova a okolia. Schôdzu otvoril predseda prípravného výboru ing. Babjak. Po prejavoch boli voľby, pri ktorých boli za predsedu zvolení plk. gen. štábu Augustín Malár, za podpredsedov Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič, ing. T. Bosňak, advokát dr. K. Mačuha, direktor J. Bruoth a ing. J. Kubišta. Zdroj: denník "Slovák" z 8. novembra 1939.

Novým členom správnej rady Prešovského liehovaru sa koncom roka 1939 stal prešovský okresný náčelník Dr. Aladár II. Ondrejkovič. Dňa 9. decembra 1939 na valnom zhomaždení akcionárov zastupoval 300 účastnín. Zdroj: Annales historici presovienses č. 1/2011, roč. 11, Patrik Derfiňák: Priemyselná rafinéria liehu v Prešove a jej činnosť v rokoch 1903-1945 str. 121, ŠA Prešov. Fond Krajský súd Prešov, Firemné oddelenie, Prešovská rafinéria liehu, i. č. 592. B II 272. kr. 53. 40/1939.   

Na dobrovolnej práci v prospech SČK na podielali aj dcéry Dr. Aladára I. Ondrejkoviča Gizela a Kamila a manželka Anna.

Prešovská rafinéria liehu, úč. spol., zápisníca zo zasadania správnej rady 6. novembra 1940. Predsedom zostal J. Bujanovics, noví členovia správnej a dozornej rady Dr. A. Ondrejkovič sa stal podpredsedom, vystúpili dr. Š. Fritz, dr. B. Germuška, A. Ketzer či A. Bakajsa. Menej aktívni boli členovia správnej rady A. Ardó, L. Ghillányi, G. Hedry, I. Péchy a dr. D. Piller. Zúčastnili sa členovia dozornej rady E. Lábaj a G. Pulszky a riaditeľ podniku E. Arje. Predseda referoval o hospodárskych výsledkoch, riaditeľ informoval o prevádzke a jej zabezpečení. Navrhol, aby aj v tomto roku vedenie venovalo pre nezamestnaných 2000 Ks. Bolo odsúhlasené. Ďalšieho rokovania sa riaditeľ nezúčastnil, týkalo sa totiž zákona č. 256 zo dňa 1. októbra 1940, o zamestnávaní židov v podnikoch na území Slovenska. Po diskusii bolo prijaté rozhodnutie: “...V zmysle vládneho nariadenia sa podá žiadosť na Ústredný hospodársky úrad o pracovné povolenia pre židovských zamestnancov liehovaru. Predbežne zostane všetko nezmenené. Mesačný plat riaditeľa Eugena Arjeho sa ustáľuje na 3500 Ks a s oprávnenosťou prokúry zostáva vo svojej kvalifikácii. O možnostiach udržania stavu jednal osobne dr. A. Ondrejkovič s ministrom pravosúdia dr. G. Fritzom, potvrdil stav. Spokojnosť vyjadril aj E. Lábaj, zástupca Ľudovej banky v Ružomberku. Väčšie zmeny v prevádzke sa neudiali, o čom svedčia výsledky prezentované na valnom zhromaždení v apríli roku 1941. Zisk 257 010,55 Ks, asi  ako v predošlom roku, spoločnosť účtovne sčasti vylepšila pozíciu. Podarilo sa zvýšiť objem hotovosti, nachádzala sa v pokladni a redukovať položku cenných papierov. Podarilo sa zinkasovať časť pohľadávok, ustálili sa na 2,6 milióna Ks. Stúpajúci trend si zachovali prevádzkové náklady, presiahli 1,1 milióna korún. Spoločnosť, napriek tomu, že mohla vyrovnať časť starších záväzkov, prispela sumou 23 872,25 Ks na zlatý poklad Slovenskej republiky.... Zdroj: Annales historici presovienses č. 1/2011, roč. 11, Patrik Derfiňák: Priemyselná rafinéria liehu v Prešove a jej činnosťv rokoch 1903-1945 str. 122. ŠA Prešov. Fond Krajský súd Prešov, Firemné oddelenie, i. č. 592. B II 272. kr. 53. 42/1940. kr. 53. 45/1941. Záverečné účty za obchodný rok 1939 – 40. XIX. ročník. Prešov 1940.  

Prvé sanitky Tatra T 57L pre ČsČK, (SČK), Slovenský Červený kríž v Prešove zaviedol tamojší Okresný náčelnik Dr. Aladár I. Ondrejkovič.

Župný dom v Prešove dnes po 75 rokoch. Medzičasom boli zavŕšené nevratné politické, spoločenské a hospodárske zmeny spolu s likvidáciou početne i kapitálovo slabej slovenskej buržoázie. Bola zlikvidovaná aj celá vidiecka inteligencia pod akýmikoľvek možnými zámienkami. Pozemky, na ktorých bol Župný dom postavený, do roku 1760 patrili komisárovi budínskej univerzitnej knižnice prešovskému kníhtlačiarovi Paracelsovi a známej rodine Mednyánszky príbuznej rodine Ondrejkovič. V tejto budove pôsobili župani František Rákoci I., František II. Rákoci, barón František Klobušický, gróf Ján Pálffy, gróf Mikuláš Esterházy a po vzniku prvej ČSR aj Dr. Pavol Fábry, bol zároveň Vládny komisár pre Východné Slovensko.

Pamätník 24 barbarsky umučených príslušníkov evanjelickej elity pri tzv. Prešovských jatkách v roku 1687. Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič bol v Prešove mimoriadnou autoritou aj z dôvodu, že tamojšia verejnosť bola informovaná, že bol v priamej línii potomok po magnátovi Jurajovi Radvansky de Radvany et Sajókaza. Vicecomes Zvolenskej stolice Jur Radvanský zahynul 18. apríla roku Pána 1687 na mučidlách mimoriadneho súdu talianského generála v cisárskych službách grófa Antónia Caraffu.  

Guvernér Národnej banky a predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie Dr. Imrich Karvaš si vyhradil už pri svojom menovaní v personálnych otázkach voľnú ruku. V roku 1940 vymenoval nového Okresného náčelníka v Bratislave Dr. Aladára I. Ondrejkoviča za predsedu správnej rady novokonštituovaného Družstva hospodárskych liehovarov. Podradil mu všetky slovenské produkčné liehovary. Po tomto rozhodnutí reguloval Dr. Aladár Ondrejkovič dodávky liehu (na prídel) producentom alkoholických nápojov studenou a polostudenou cestou aj výrobcom pohoných hmôt Bi-Bo-Li pre motorové vozdlá v zmysle inštrukcií guvernérom NB. Tak si Dr. I. Karvaš prostredníctvom Dr. Aladára Ondrejkoviča podriadil aj všetku dopravu motorovými vozidlami na Slovensku a nepriamo aj motorizované jednotky Slovenskej armády, nakoľko lieh bol  50% zložkou pohonných látok Bi-Bo-Li.  

JUDr. Jozef Lettrich mal dobre známu  a zavedenú advokátsku kanceláriu v Bratislave, ako advokát Zväzu hospodárskych družstiev. JUDr. Ján Mikula bol predseda Združenia priemyslu, obchodu, živnosti, bánk a poisťovní.

Ostentatívne vystupovanie por. jazd. zál. v činnej službe Aladára II. Ondrejkoviča v prospech židov od r. 1939 v uniforme dôstojníka slovenskej armády budilo nevôlu u nie nepodstatnej časti Trenčanov. Nebol v meste nikto, kto by o tom nehovoril. Jeho velitelia generál Štefan Jurech, generál Jozef Turanec, pplk. Ján Golian a kolegovia na ich sťažnosti len pokrčili ramenami. Bývalý veliteľ bataliónu čs. Légií v Rusku, minister obrany generál Ferdinand Čatloš mal totiž eminentný záujem len o veľmi dobré vzťahy s Okresným náčelníkom v Bratislave Dr. Aladárom Ondrejkovičom, ktorý ako predseda správnej rady Družstva hospodárskych liehovarov riadil  aj všetky slovenské liehovary (nepriamo aj fy Herbária, lieh bol na prídel, bol aj 50% zložkou pohonnej látky BiBoLi aj pre vojenské motorové vozidlá a lietadlá. Exportoval sa aj do Švajčiarska, na tom mal osobitný záujem guvernér NB Dr. Imrich Karvaš. O tomto MO SR a Okresný súd Trenčín skutočne nie sú informovaní ?

Od roku 1940 pracoval bývalý kolega zo štúdií a priateľ Dr. Aladára Ondrejkoviča JUDr. Ivan Štefánik na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky v Bratislave jeho predsedu JUDr. Martina Mičuru.

Slovenskej kultúrnej a svetovej obci známa fotografka a vydavateľka politickej literatúry pani Irena Blühová podľa jej vyjadrenia riadila po r. 1940 ilegálne pod falošným menom Elena Fischerová podnik dôležitý pre obranu štátu v Humennom. Produkoval pohonné zmesi BiBoLi pre motorové vozidlá. Dr. Aladára I. Ondrejkoviča poznala aj s manželom Imrom Weinerom-Kráľom z Považskej Bystrice, kde bol Okresným náčelníkom do preloženia do Zlatých Moraviec. Podľa p. Viliama Kamenického a p. statkára Reicha zo Seredi už pred r.1940 poznala aj jeho synovca por. jazd. zál. v činnej službe Aladára II. Ondrejkoviča.  

V okruhu právomoci bratislavského Okresného náčelníka Dr. Aladára Ondrejkoviča pôsobila aj mestská dopravná spoločnosť BEÚS ďalšieho švajčiarskeho majiteľa (od roku 1923) Ewag Holding AG z Zurichu.

Druhou firmou na Slovensku vo švajčiarskom vlastníctve kde pôsobil švajčiarsky občan pán Wrubel do jej nevýhodného odpredaja koncernu Hermann-Göring Werke boli Kovohuty Werkzeugmaschienen fabrik Öerlikon Bührle a spol. Krompachy okres Spišská Nová Ves. V Spišskej Novej Vsi bol Verejným notárom brat generála M. R. Štefánika Dr. Ladislav Štefánik. Spolu s Okresným náčelníkom v Prešove Dr. Aladárom Ondrejkovičom mal kontakty s pánom Wrubelom,

Hansom Kellerom, tajomníkom Švajčiarskej obchodnej komory vo Viedni s pôsobením v Bratislave. Dr. Hans Keller mal efektívne obchodné a spoločenské kontakty aj s Okresným náčelníkom v Kežmarku Dr. Alexandrom Lučšekom, švagrom generála M. R. Štefánika.

Palác rodu Csáky (v minulosti politicky, rodinne a komposesorátmi majetkovo prepojeného s rodinou Ondrejkovič-Sandor de Szlavnicza) na Panskej ul. č. 33 v Bratislave. Ich profesné záujmy boli prepojené aj v rokoch 1918-1945, gróf Dr. Gustáv Csáky bol Viceprezident Slovenského liehového priemyslu úč. spol. Levoča-Malacky a prezident Spišského historického spolku.

Na snímke zľava karloveský vinohradník Fronc, ing. Fodor, Okresný náčelník v Bratislave Dr. Aladár I. Ondrejkovič, akad. maliar Stefan Polkoráb, pplk. duch. služby dp. Albín Krosna a páter Accurs. Stojaca vľavo pani Šára Alexy-Buganová, sleč. Polkorábová, st. Žela Gaburová, pani Rusňáková, Dr. Rusňák, karloveský hostinský Bohunský, pani Bučková, Dr. Alojz Buček. Dve dámy v druhom rade sprava sú dcéry Dr. Aladára Ondrejkoviča stredoškolská profesorka Gizela a študentka Kamila.

ODPIS. Župný úrad v Bratislave. Číslo: 584/IV/1940 priest. dňa 7. júla 1940. Predmet: Ján Kováč, priestupok predražovania, odvolanie. II. stupňový rozsudok. Policajné riaditeľstvo v Bratislave ako policajný trestný súd prvej stolice uznal obvineného Jána Kováča, mäsiara v Bratislave rozsudkom zo dňa 8. júla 1939, číslo 7425/39 priest. vinným priestupkom § 2. odst. 1. vi. na T. č. 264/1936 Sb. z. a n., ktorý spáchal tým, že dňa 27. mája 1939 v Bratislave v tržnici predal teľacie rezky miesto Ks 18. - za 1 kg za 22 Ks, čím neodôvodnene zvýšil ceny teľacieho mäsa a dopustil sa predražovania a odsúdil ho preto na základe § 3 cit. vi. mar. a na základe či. II. zák. č. 109/1934 Sb. z. a n. k peňažitej pokute Ks 10.000. -, ktorá podľa zákona zo dňa 14. júla 1927 čís. 125 Sb. z. a n. má byť zaplatená do 15 dní od právoplatnosti rozsudku pod exekúciou do štátnej pokladnice, alebo v prípade nedobytnosti premenená na 30 denné uzamknutie na vlastné útraty odsúdeného. Proti tomuto rozsudku sa odvolal obžalovaný Ján Kováč, zastúpený Dr. Tiborom Neumannom, advokátom v Bratislave, žiadajúc o oslobodenie. Župný úrad na základe odvolania ako policajný trestný súd druhej inštancie po preskúmaní rozsudok v neapelovanej čiastke ponecháva nezmenené v platnosti, v apelovanej čiastke ale tenže s odmietnutím odvolania podľa § 200 pol. tr. poriadku na základe jeho odôvodnenia potvrdzuje s tým, že peňažitá pokuta má byť zaplatená štátnej pokladnici podľa § 27 zák. 190/1939 Slov. zák. Ustanovenie I. stup. rozsudku sa zrušuje a oprávnenie toto sa odsúdenému výnimočne ponecháva. Za župana:

Podpis v. r.     Za správnosť vyhotovenia: Dr. Alexander Špeník v. r. , policajný trestný sudca (6).

Krajinská hasičská jednota mala 15. septembra 1940 zasadnutie. Vymenovalo župných hasičských veliteľov a  dozorcov: pre župu Bratislavskú za veliteľa Dr. Aladára Ondrejkoviča, okresného náčelníka z Bratislavy, za dozorcu Samuela Malárika z Bratislavy, pre župu Nitriansku za veliteľa Fraňa Mojtu ml., odb. učiteľa z Nitry, za dozorcu Jozefa Sýkoru ml, a z Nitry, pre župu Trenčiansku za veliteľa Cyrila Svobodu, riaditeľa politickej správy v. v. z Trenčína a za dozorcu Klementa Ondrašíka správcu učiteľa z Dobrej pri Trenčíne, pre župu Pohronskú za veliteľa Michala Majerského správcu učiteľa v. v. a za dozorcu Jozefa Krippnera, živnostníka, obidvaja z Banskej Štiavnice, pre župu Podtatranskú za veliteľa Jozefa Hýrošša, správcu učiteľa zo Sliačov pri Ružomberku a za dozorcu Štefana Hajdúčka, správcu školy z Gelnice, pre župu Šaričsko-zemplínsku za veliteľa Bela Korybského, župného účtovníka z Prešova a za dozorcu Jána Hurayho, správcu učiteľa z Veľkého Šariša, okr. Prešov.  Hasičský deň vo Vajnoroch.

Dobrovoľný hasičský sbor vo Vajnoroch usporiada v nedeľu 22. septembra 1940 oslavu 50-ročného jubilea pod protektorátom Dr. Jána Obrciana, župana župy Bratislavskej a Dr. A. Ondrejkoviča, hl. radcu a župného hasičského veliteľa. - Príďte v nedelu do Vajnor, bude tam príjemne a veselo.

STK. Bratislava, 30. októbra 1940. Župný poradný sbor SZS založený. Predsedom  sa  stal  Okresný  náčelník  Dr. Ondrejkovíč. V utorok odpoludnia o 16. hod. bola v miestnosti Spolku Slovenského Červeného kríža v  Bratislave ustavujúca schôdzka Župného poradného sboru Slovenskej záchrannej služby, ktorý má byť hlavou organizácie poskytovania prvej pomoci v priestore Bratislavskej župy. Ustavujúce valné shromaždenie, na ktorom sa zúčastnili vedúci činitelia zainteresovaných organizácií, ako aj predstavitelia rím.- kat. cirkvi, otvoril predseda Spolku SČK Dr. Jozef Španka. Referát o Slovenskej záchrannej službe a činnosti Župného poradného sboru predniesol ústredný referent Šimanovský, v referáte informoval prítomných o podrobnostiach súvisiacich so SZS. Činnosť Župného poradného sboru má sa opierať o spolupracujúce složky, o župného inštruktora a župného veliteľa a má dozerať na jednotný výcvik výkonných samaritánov, na jednotnú evidenciu a výstroj. Určí zároveň program, podľa ktorého majú postupovať okresné poradné sbory.

Za predsedu Župného poradného sboru SZS bol jednohlasne zvolený bratislavský Okr. náčelník Dr.  Aladár Ondrejkovič a za župného veliteľa Slovenský hasičský sväz delegoval Dr. Straku z Malaciek. Miesto župného inštruktora nebolo ešte obsadené. Po prevedených voľbách rozpriadla sa medzi prítomnými debata o SZS. Na snímke sanitné automobily ŠKODA Rapid 1500 OHV (typ 922) ktoré zakúpil pre SZS Bratislava Dr. Aladár Ondrejkovič.

Zakončenie kurzu praktickej dietiky. STK 21. decembra 1940. Mesto Bratislava usporiadalo v novembri a decembri kurz pre prípravu diétnych jedál. Kurz viedol MUDr. Andrej Galko, mestský hlavný lekár. Prednášali Dr. Ferdinand Dragula, asistent internej kliniky a Dr. Drgoň, asistent Detskej kliniky. Prednášali aj po nemecky Dr. Rudolf Halmoš, odb. lekár pre choroby interné a Dr. Karol Bohm odb. lekár pre choroby detské. Na slávnostnom ukončení 17. decembra sa zúčastnili Dr. Belo Kováč, vládny komisár mesta Bratislavy, Dr. Aladár Ondrejkovič, okresný náčelník, Dr. Ján Novák, min. radca, prednosta politického úradu mesta Bratislavy, Dr. Ed. Príkazský, župný hlavný lekár a Dr. Eduard Zimprich. 

Družstvo hospodárskych liehovarov z Bratislavy zastupoval 29. septembra 1941 na valnom zhromaždení Prešovskej rafinérie liehu Dr. Aladár Ondrejkovič. V tom čase už pôsobil v hlavnom meste a na valnom zhromaždení predložil dokumenty oprávňujúce ho hlasovať za 1250 účastín. Zdroj: Annales historici presovienses č. 1/2011, roč. 11, Patrik Derfiňák: ŠA Prešov. Priemyselná rafinéria liehu v Prešove a jej činnosťv rokoch 1903-1945 str. 123. Fond Krajský súd Prešov, Firemné oddelenie, i. č. 592. B II 272. kr. 53. 49/1942.

Rozdelenie Československej republiky ovplyvnilo osud likérok v Trenčíne. Takmer všetky patrili majteľom židovského pôvodu, boli arizované. Továreň v Istebníku, patriaca rodine Pick sa ocitla vo vlastníctve Rudolfa Womela, komisára Nemeckej Ríše v protektoráte Čechy a Morava. Po dohovore s guvernérom Národnej banky Dr. Imrichom Karvašom v roku 1941 bratislavské Družstvo hospodárskych liehovarov iniciatívou predsedu jeho správnej rady Okresného náčelníka v Bratislave Dr. Aladára I. Ondrejkoviča továreň od zástupcu Nemeckej ríše odkúpilo. Zabezpečilo sa pokračovanie vo výrobe so zabehnutých výrobným programom. Odkúpením továrne v Istebníku sa dostali všetky produkčné liehovary na Slovensku pod kuratelu Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča a bolo umožnené zamestnávať židovských majiteľov p. p. zamestnancov.   

Zoznam darcov ktorí prispeli na ošacovaciu akciu k vianočným sviatkom: Dr. Koloman Bielický, Trenčín 10.- Sk, Jozef Bezák, inšpektor SZ 20.- Ks, Dr. Imrich Čermanský, okresný náčelník Považská Bystrica 50.- Sk, Dr. Ladislav Gažo, radca Sl. najvyšš. súdu 10.- Ks, Dr. Tibor Jesenský, hl. radca ver. správy, Žlilina 50.- Sk, Dr. Martin Mičura I. preds. Sl. najvyšš. súdu Brat. 500.- Ks, Dr. Aladár Ondrejkovič hl. radca verej. správy 100.- Ks, Vojtech Plechlo, poslanec Dolné Dubové 50.- Sk, Viktor Pätoprstý, okr. náč. Dobšiná 25.- Sk, Július Šchráter, sen. radca, Bratislava 25.- Sk, Jozef Šrobár, poslanec 25.- Sk, Thonet Mundus úč. spl. 25.- Sk, Dr. Adolf Záturecký, II. preds. Sl. najvyšš súdu Brat. 25.- Sk, Zdroj:  Október 1941 Časopis "Nová Mládež" str. 22. 

Okresný náčelník Bratislava - Mesto DrAladár I. Ondrejkovič bol v rokoch 1940-1942 v  Slovenskom sneme interpelovaný za jeho intervencie v prospech politicky a rasovo prenasledovaných spoluobčanov u tzv. židovského kráľa, ktorým bol Dr. Anton Vašek (*1905 Hrubá Borša †1946 Bratislava). Tento podal udanie na neho a jeho synovca, ktorým bol por. jazd. Aladár II. Ondrejkovič, keď u neho spoločne osobne intervenovali v prospech rasovo prenasledovaných. 

Následkom toho bol Dr. Aladár I. Ondrejkovič preložený za Okresného náčelníka Bratislava - Vidiek. Obdobne mal por. jazd. Aladár II. Ondrejkovič zastavený služobný postup a jeho služobný pomer bol vedený nie ako aktívneho dôstojníka, ale ako záložného dôstojníka v ďalšej činnej službe. Dr. Anton Vašek absolvoval stredoškolské a vysokoškolské štúdiá v Bratislave, bol funkcionár v mládežníckych a vysokoškolských spolkoch (podpredseda Zväzu slovenského študentstva 1928-1929), člen HSĽS a  HG. Po roku 1927 bol generálny tajomník Slovenského krajinského zväzu obcí, miest a okresov. Aktívny publicista, 1930-1938 zodpovedný redaktor Zpráv mesta Bratislavy a Hlasu slovenskej samosprávy. 1939-1942 prednosta kontrolného a revízneho oddelenia Mestského úradu  v Bratislave. Od 03.04.1942 do 01.09.1944 prednosta 14. protižidovského oddelenia ministerstva vnútra. Organizátor prenasledovania a perzekúcií obyvateľstva z rasových dôvodov. Riadil praktické a výkonné opatrenia na zabezpečenie deportácií, ideologicky a propagandisticky ich zdôvodňoval. Vo funkcii Hlavný notár Mestského úradu v Bratislave od septembra 1944 do apríla 1945 kolaboroval s nemeckými okupačnými orgánmi. V roku 1946 ho Národný súd odsúdil na trest smrti obesením.

Slovenská tlačová kancelária dňa 31.decembra 1941. Príspevky na chudobné deti: Generál Ferdinand Čatloš, Jozef Drobný, Ing. Vladimír Droppa, generálny riaditeľ Slovenskej Dunajplavby, Dr. Pavol Fábry, advokát, Dr. Imrich Karvaš, guvernér Národnej banky, Dr. Martin Mičura, prezident Najvyššieho súdu, Dr. Aladár Ondrejkovič, okresný náčelník, Kornel Stodola, ing. Ivan Viest atď.

Príchod delegáta, člena výboru Medzinárodného červeného kríža podplukovníka Edouarda Chapuisata (v svetlom plášti) na bratislavskú železničnú stanicu.

V období druhej svetovej vojny bol riaditeľ Kvasnicovej továrňe v Trenčíne Josef Tiso, manžel Renky Tausovej (obaja bývalí spolužiaci Aladára II. Ondrejkoviča na gymnáziu v Trenčíne). Limitujúcim výrobu margarínov bol prídel devíz na dovoz olejnatých surovín, hoci výroba kvasníc, liehu a liehovín sa vývozom aj do Švajčiarska na získavaní devíz podieľala. Továreň zamestnávala viac ako 200 robotníkov a 30 úradníkov. Vzhľadom na direktívy guvernéra Národnej banky a predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie Dr Imricha Karvaša (kolega a priateľ profesora Dr Martina Mičuru z Právnickej fakulty aj ilegálneho odboja) a generálneho riaditeľa Cukorspol a.s. Rudolfa Fraštackého (kolega, priateľ Alexandra Kerney z ilegálneho odbojav roku 1941 prešla Kvasnicová továreň v Trenčíne pod "Družstvo hospodárskych liehovarov" Bratislava. V "Družstve hospodárskych  liehovarov" mal rozhodujúce slovo pri hlasovaní a uplatňovaní ich smerníc na rozdelovanie štátom regulovaných prídelov liehu výrobcom alkoholických nápojov (v súlade s ich daňovými priznaniami) Okresný náčelník v Bratislave Dr Aladár I. Ondrejkovič. Zdroj: aj Fond Krajský súd Prešov, Firemné oddelenie, i. č. 592. B II 272. kr. 53. 49/1942.

Obchodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou bola podpísaná 14. júna 1941. Dňa 01.01.1942 Stupavská cementáreň, účastinná spoločnosť, Bratislava. Dňom 01.01.1942 zapisujú  sa členovia správy Dr. Miloš Kianička, riaditeľ, Dr. Aladár Ondrejkovič a Karol Peknik v Bratislave. Od 29. mája 1942 boli členovia správnej rady Stupavskej cementárne Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič a náčelník Hlavného štábu MNO pplk. gšt. Karol Peknik. Obavy vyvolávala tranzitná preprava cez Rakúsko. Slovensko bolo nútené požičať tretinu nákladných vozňov Nemeckej ríši. Švajčiarsko muselo poslať na Slovensko svoje prázdne vozne, aby mohlo dopraviť nakúpený tovar do Švajčiarska. Tak to bolo npr. i z obrovskými množstvami cementu, ktoré Slovensko Švajčiarsku predalo, ale samo nemohlo transportovať pre nedostatok vozňov.  

Slovenskí producenti a úrady dodávali do Švajčiarska najmä cukor, slad, lieh, cement, drevenné uhlie, celulózu, minerálny olej a ďalší tovar. Švajčiarsko dodávalo Slovensku tradičné produkty.


Dňa 03.02.1942 bol v Bratislave otvorený generálny konzulát Švajčiarskej konfederácie v Slovenskej republike. Jeho sídlo bolo na Františkánskom Námestí č.5 v dome švajčiarskej občianky. Generálny konzul od 03.02.1942 bol Max Grässli. Od 01.05.1942 bol tajomník jeho kancelárie Teodor Meyer.   

Od prvých mesiacov roku 1943 bol Rudolf Fraštacký ku ktorého svokrovi mal Dr. Aladár I. Ondrejkovič blízky vzťah na určitý čas dokonca jediným spojivom odbojových skupín Čiech a Moravy s exilovou vládou ktoré realizoval cez Švajčiarsko. Do ilegálnej činnosti sa zapojil aj JUDr. Ivan Štefánik.  

Od roku 1943 pôsobil na Generálnom konzuláte Švajčiarskej konfederácie v Bratislave ako vicekonzul Hans Keller, ktorý dovtedy pôsobil v Bratislave ako delegát OSCE.

Bratislavské Družstvo hospodárskych liehovarov iniciatívou predsedu jeho správnej rady Okresného náčelníka v Bratislave Dr. Aladára I. Ondrejkoviča investovalo sa do výroby destilátov a roku 1943 bol vybudovaný vzorový ovocný liehovar na statku v Hanzlíkovej.  

Po reforme obecnej správy počas Prvej slovenskej republiky (1943-1944), ktorou sa zavŕšil proces faktického poštátnenia obecnej samosprávy, stál na čele mesta mešťanosta s jedným alebo dvomi zástupcami mešťanostu. V Bratislave to bol hlavný mešťanosta, ktorého zastupovali mešťanostovia. Mešťanostovia neboli volení, ale menoval ich v okresných sídlach župan, v ostatých sídlach Okresný náčelník a v Bratislave vláda. Menovanie prebiehalo na straníckom princípe na návrh HSĽS alebo národnostnej strany.

Slávnostná inštalácia starostu Jozefa Mutkoviča v prinavrátenej obci Čeklís 11.júna 1944. Vykonal ju okr. náčelník hl. radca pol. správy vnútornej Dr. A. Ondrejkovič. Okrem iných sa jej zúčastnili  jeho zástupca Mandelík, hl. notársky tajomník Škovránek, riaditeľ školy Hricko, V. Horák atď.(2).

Správy o udalostiach na Slovensku najmä z Bratislavy a Nitry po 28.auguste 1944 priniesol do  Švajčiarska ich očitý svedok emisár R. Eckenstein, švajčiarsky štátny príslušník už 16. septembra 1944. Využil k uskutočneniu cesty do Nitry svoje staršie kontakty s Okresným náčelníkom v Bratislave Dr. Aladárom I. Ondrejkovičom.

Kolega Dr. Aladára I. Ondrejkoviča zo správnej rady Stupavskej cementárne plk. gšt. Karol Peknik (do 01.06.1944 veliteľ 1.PD do ktorej bol zaradený npor. aut. zál. Aladár II. Ondrejkovičbol menovaný za veliteľa obrannej oblasti, od 4. septembra 1944 náčelník operačného odd. Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 01.11.1944 bol neďaleko Svätého Ondreja nad Hronom zajatý príslušníkmi Einsatzkommanda 14 a ten istý deň pri pokuse o útek zastrelený (7).

Dr. Hans Keller v roku 1985 (Geschichte historisches Magasin Nr. 69, März-April 1985, s. 14-23) uviedol, že množstvo švajčiarskeho tovaru importovaného v rokoch 1939-1945 do Slovenskej republiky si našlo cestu nielen do protektorátu Čechy a Morava, ale aj do Rakúska a vojensky okupovaného Poľska.

JUDr. Ivan Štefánik bol 7. februára 1945 vymenovaný za povereníka pre spravodlivosť, v tejto funkcii zostal až do tzv. novembrovej krízy 1947.

Po roku 1945 bolo na Slovensku obnovené Krajinské zriadenie bez kompetencií. Následne po roku 1948 boli zrušené aj dovtedy formálne fungujúce župné úrady a nahradené Krajskými národnými výbormi. V roku bol Okresný náčelník v Bratislave Dr. Aladár I. Ondrejkovič  menovaný po zrušení institúcie Župných a Okresných úradov v roku 1945 policajným trestným sudcom v Bratislave. Dr. Ivan Pietor bol poslanec za DS a minister dopravy. Stýkal sa npr. s Vierou Hložkovou, ktorej sa do katolíckeho krídla Demokratickej strany nepodarilo preniknúť aj zásluhou zachovávania rutinného profesionálneho postupu Dr. Aladárom Ondrejkovičom a Dr. Karolom Reindlom.

Podľa nariadenia ministerky výživy ing. Ludmily Jankovcovej č.236/1949 Zb. z 27. októbra 1949 Družstvo hospodárskych liehovarov, Bratislava, zaniká. Platnosť od 11.11.1949. Účinnosť od 31.08.1949. Ministerka výživy nariaďuje podľa § 11, ods. 1 zákona zo dňa 2. decembra 1948, č. 278 Sb., o Ústredí pre hospodárenie s pôdohospodárskymi výrobkami.

Zápotocký Antonín v. r.       Ing. Jankovcová Ludmila v. r. 

Bývalý krajinský poslanec, spoluzakladateľ Demokratickej strany, povereník zdravotníctva Milan Polák zahynul za nevyjasnených okolností 2. augusta 1951 pri autonehode neďaleko Trenčína.

Dr. Ondrejkovič funkciu vykonával až do odchodu do dôchodku v roku 1957 napriek tomu, že jeho dcéra Gizela ktorá veľmi úspešne pracovala v hlavnom volebnom štábe v Demokratickej strane po roku 1948 odišla do politickej emigrácie. Jeho švagor Dr. Karol Reindl bol riaditeľom odboru Povereníctva vnútra ZP SNR až do svojho penzionovania v súvislosti s trestným procesom proti predsedovi Zboru povereníkov Slovenskej národnej rady a povereníkovi vnútra Dr. Gustávovovi Husákovi.

PhDr. K. Ivan said he came from a family of teachers in Skalica in western Slovakia. No member of his family ever belonged to the Communist Party; on the contrary, his grandfather was sentenced in 1950 to life in jail on a charge of   " armed resistance to the liberating forces (Soviet Union troops) " . He was the leader of a 23th Infantry Regiment of American Slovaks in the Second World War, and as a notary of  Považská Bystrica and a senior officer he was later conscripted to fight for the Soviets. As a political prisoner he was confined to the Jáchymov uranium mines in the Czech lands. In 1964 he was released under an amnesty covering all political prisoners." Milecová-Kohútová Hela (Mileczová). 

Viac o Aladárovi Ondrejkovičovi: Titul  - doktorát z práva na univerzite v Budapešti 1912. Aladár I. Ondrejkovič a Anna Török, sobáš: 1914. Deti Aladára  Ondrejkoviča a Anny Török sú: Gizella Kerney rodená Ondrejkovič *25.02.1916 v Budapešti 05.09.2015 Toronto a Kamila Csúzy rodená Ondrejkovič (*25.března 1926, Budapest †1991 Toronto, roztrúsená skleróza). Krajinský Prezident Dr Jozef Országh bol príbuzný rodiny Ondrejkovič o.i. cez rody Ruttkay a Sandor de Szlavnicza. Zaťovia Dr Aladára Ondrejkoviča boli brilantný podnikateľ v oceliarskom priemysle Alexander Kornhauser (Kerney) a právnik JUDr. František Ervín Csúzy.

Lady Veronika Cowling Kerney, dcéra Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča a vnučka Urodzenej pani Anny Sandor de Szlavnicza Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič a sir Peter Kerney v Toronte. Gizelle Anna Kerney Ondrejkovič *Budapest 25.02.1916 † Toronto 05.09.2015. Podľa písomného svedectva Lady Gizelly Kerney rod. Ondrejkovič bol podľa poslednej vôle Dr. Aladára I. Ondrejkoviča určený dedičom rodového pečatného prsteňa, ktorý mal v držaní jeho najstarší synovec po mužskej línii pplk. tank v. v. Aladár II. Ondrejkovič.

Na snímke zľava doprava - Honorary Lieutenant Colonel Richard Cowling CD ; Mrs. Veronica Cowling Kerney ; HRH Princess Alexandra KG, GCVO ; Mrs. Kathryn Kelly ; Mrs. Bev Hughes  ; Lady Veronica Cowling Kerney je vnučka Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča a dcéra sesternice pplk tank Aladára II. Ondrejkoviča (dediča rodového pečatného prsteňa Dr. Aladára I. Ondrejkoviča), jej prastará matka je Domina Illustrissima Anna Sandor de Szlavnicza vydatá Ondrejkovič. Otec Anny Sandor de Szlavnica bol trenčiansky župný sudca Stephanus Freiherr Sandor de Szlavnicza.

Princess Alexandra, The Honourable Lady Ogilvy LG GCVO (Alexandra Helen Elizabeth Olga Christabel, born 25 December 1936) is the youngest granddaughter of King George V and Queen Mary ; Colonel-in-Chief of The Queen’s Own Rifles of Canada from 1959 to 2010 was Her Royal Highness Princess Alexandra of Kent, the grand-daughter of Her Majesty Queen Mary ;

Satellite. Kamarádění se“ Lady Gizelle s hlavou státu se v trochu jiné formě opakuje v životě její dcery Veroniky. Veronika si vzala za druhého manžela plukovníka kanadské armády. Čestnou velitelkou jeho pluku byla až donedávna (její funkci letos přejala manželka následníka trůnu, prince Charlesa) princezna Alexandra a s tou se Veronika spřátelila do té míry, že byla pozvána, aby ji i se svým chotěm v Anglii navštívila. A navštívili. A byli krásně přijati. Loni Slovenská televize v Bratislavě několikrát promítala film “Slováci v Kanadě”, který už byl vysílán i v Kanadě. Film natočili Markéta Slepčíková a její manžel Igor Rešovský. Jednou z kanadských osobností slovenského původu, ve filmu portrétovaných, je Gizelle Kerney.        

krátené Jozef Čermák

Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič I a jeho dcéry Gizela a Kamila sa priatelili s rodinou Schaner z Trenčína. S nimi  sa priatelil aj renomovaný advokát JUDr. Brežný zo známej advokátskej rodiny.  Z tejto rodiny je aj švajčiarska spisovateľka Irena Brežná. Podľa autorových vedomostí sa Rudo Schaner zosobášil s dcérou advokáta Brežného a emigrovali do Kanady v roku 1968, keď do Kanady emigrovali aj JUDr. František Csúzy, jeho manželka Kamila Ondrejkovič a Anna Ondrejkovičová rod. Török.

 Dôstojník ŠtB Miroslav Pich-Tůma. V deň nájdenia tela Jana Masaryka 10. marca 1948 sa pohyboval o 7 hodin ráno na mieste činu. Po r.1953 bol Tůma v inej súvislosti odsúdený. Do väzby se dostal opäť v rokoch 1968-1969. Pred Vojenským súdom v Příbrami sa znovu ocitol v r.1990 a ten ho v júli 1991 rehabilitoval. V prvej polovici 90. rokov sa pripravovalo jeho nové vyšetrovanie.  

Zdroje: Zlatá kniha Slovenska 1928 ; Reprezentačný slovník Slovenska a Podkarpatskej Rusi 1936 ; Ranglisten der kaiserlich und königlichen Heeres 1916/330, 1916/196, 1916/1323 ; Schematismus branné moci československé, volume: 1924, page: 82, 1927/969, 1924/82, 1926/231, 1931/228, 1937/431, 1937/59 ; Letectvo 3 ročník, roky 1938-39 ; Lady Gizelle Kerney ; pani Mária Turbová ; pani Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková ; pplk. tank. v. v. Aladár II. Ondrejkovič ; Marek Marko 2002 ; redaktor Juraj Fuchs ; pani Magda Sucháneková ; Generálny konzul Max Grässli ; Ataché Švajčiarskej konfederácie v Bratislave Hans Keller ; STV 2 ; Kmeňový list JUDr. Aladár I. Ondrejkovič. VHA Praha, 10 októbra 1912 prezentovaný k činnej službe a bol zaraďený k 12 polnej rote pešieho pluku č.6 a do 30 septembra 1913 absolvoval školu pre dôstojníkov v zálohe ; Viliam Kamenický ; Týždenník Trenčan z 25. jan.1925 str. č.2 (1) ; Národní politika 17.08.1928/5, 12.10.1929/4, 13.10.1932/3 ; Český deník 07.08.1930/3, 03.09.1936/2 ; Lidové noviny 05.04.1927/4 ; 06.09.1932/3, 17.08.1928/5, 11.09.1932/5 ; Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933, 1928/1, 03.08.1928/1, 18.08.1928/6, 1930/3, 05.11.1930/3, 14.10.1932/3, 07.09.1937/2, 08.09.1937/2 ; Národní listy 06.08.1930/2 ; Našinec 07.09.1932/2, 19.08.1933/1 ; Slovenská krajina 07.09.1932 str. 2 ; Tlačový orgán Republikánskej zemedelskej strany "Južné Pohronie" z 22.sept. 1934 str. č. 2 ; Tlačový orgán Republikánskej zemedelskej strany týždenník "Pohronie" 27. okt. 1934 str. 4 ; Slovák Periodical Page, ISSN: 1336-4464, Volume: 1940, Issue: 31.10.1940, Page: 5 ; Nová Mládež 1940 ; Slovák 9.augusta 1940 (6) ; Iľja Paulíny-Tóth de Tőre et Tóthmegyer ; Slovenský staviteľ č.1 z r. 1942 str. 24 ; Denník Gar. z 13. júna 1944 str. 5 (2) ; Jozef Jablonický Historické  studie, č. 25, roč. 12. júl 1989, Praha, s. 53—71 (7)Sattelite Jozef Čermák ; Matrika Bratislava-Stare Mesto ; Annales historici Presovienses č. 1, 2011, str. 89, pdf - Prešovská univerzita ;  

Vysvetlivky: Riaditeľ ropnej spoločnosti "Unirea" Alfred Gardyne de Chastelain ; Kežmarok Klub slovenských turistov a lyžiarov na čele s jeho predsedom a okresným náčelníkom Dr. Alexandrom Luščekom ; Katarína Ondrejkovičová rod. Malár *1926 †1992 ;     Pozemky, na ktorých bol Župný dom postavený, do roku 1760 patrili komisárovi budínskej univerzitnej knižnice a známemu prešovskému kníhtlačiarovi Paracelsovi a známej rodine Medňanských. 

Virtuálna prehliadka Hurbanovo námestie - Bratislava - Slovensko

 

 

1928 - 2

1928 -3

1928 -4

1928 -5

1928-6

1928 -7

1928 - 8

1928-9

1928 - 10

Aktualizované: 11.03.2024