Nitrianska stolica v rokoch 1572 - 1609

 

Najstaršie záznamy z Nitrianskej stolice z rokov 1572-1609

Podžupani Nitrianskej stolice (Alispán, Vicekomes, Vicegespanen):

1570-71 Joanes (Ján) Lukas de, 1572-73 Imre (Imrich) Elefanty de, Georgius Olgay, 1574-75  Paolus Zsambokrety, 1578-80 Imre Elefanty de, 1580-83 Benedictus Csúzy de, 1583-85 Stephanus Tardy, 1587-90 Joanes Ocskay, 1591-1600 Paolus Bocsányi, 1600-01 Andreas Bossanyi, 1601-04 Michael Zserdahelyi, 1604-05 Paolus Bocsányi, 1605-09 Joanes (Ján) Bossányi, 1609 - II. László (LadislausSandor de SzlavniczaOkolo rokov 1830-40 Josephus Vietorisz.  

Notári (Notarius, Notare):

1526-60 Joanes Literatus Boronkay, 1570-72 Mikolaus Tarnoczy de, 1572-80 Mikolaus Perekedy, 1580-82 Joanes Zsoltay, 1582-89 Valentinus Viszkelty, 1589-1601 Michael Zserdehely, 1601-04  Joanes (Ján) Sandor de Szlavnicza, 1604-06 Joanes Zsambokrety, 1606-13 Martin Ivanóczy, 1609 - Ladislav Sandor de Slavnica.

Pokladníci (Kassierers):

1569-80 Joanes Literatus Biczo, 1591-95 Franciscus Nagyvathy, 1595-1601 Joanes Sandor de Szlavnicza,  1604-06 Joanes Zsambokrethy, 1606-13 Martin Ivanóczy.

Slúžni (Iudices Nobilium):

1572 - Mikolaus Bacskády, Joanes Mokray, Mikolaus Bosniak, Joanes Dombay, 1573 - Mikolaus Bosniak, Georgius Buocz, Joanes Dombay, Stephanus Nagy, 1574 - Mikolaus Bosniak, Georgius Buocz, Joanes Dombay, Martin Torok de, 1875- Joanes Sooky de,  Mikolaus Bosniak, Martin Torok de, Stephanus Nagy, 1580 - Georgius Buocz de, Stephanus Kurthy, Joanes Retey, Stephanus Zongor, 1582 - Georgius Buocz de, Joanes Sooky de, Joanes Retey, Joanes (Ján) Tarnovszky de, Stephanus Zongor, 1583 - Georgius Boronkay, Joanes (Ján) Tarnovszky de, Stephanus Kurthy,  Joanes Szalgay, Joanes Retey, Lukas Csabay, 1584 - Joanes Rétey, Joanes (Ján) Tarnovszky de, Mikolaus Bucsanyi, Franciscus Berényi de, Stilfried Burian, Lukas Cabay, 1586 - Mikolaus Bosniak, Michael Zerdehely, Benedictus Csuzy de, 1587- Peter Sokolczy, Andreas Bossanyi de, Jukas Cabay, 1590 - Franciscus Nagyvaty, Ladislaus Turcsanyi, Andreas Borbay, Lukas Cabay, Stephanus Szalgay, 1592 - Gasparus Papp,  Andreas Torok de, 1593 - Andreas Bossanyi de,  Andreas Torok de, 1595 - Paolus Zerdehely, 1596 - Joanes Hruszoczy,  Andreas Torok de, Franciscus Berényi de,  Andreas Torok de, Christophus Zsambokrety, Stephanus Gereczy, Rafael Frank, 1598 -  Stephanus Gereczy, 1600 - Mikolaus Bolgar, Stephanus Gereczy, Martin Ivanoczy, Staphanus Bosniak, 1601- Stephanus Gereczy, Martin Ivanoczy, 1602 - Sandrinus Felszeghy, Stephanus Gereczy, Martin Ivanóczy, 1603 - Sandrinus Felszeghy, Martin Ivanóczy, Georgius Szamoly, 1604- Rafael Frank, Martin Ivanóczy, Georgius Szamoly, Joanes Tarnoczy de, Sandrinus Felszeghy, 1605 - Georgius Szamoly, Rafael Frank, Joanes Tarnoczy de, Martin Ivanóczy, 1606 - Rafael Frank, Martin Ivanóczy, Georgius Szamoly, Joanes (Ján) Tarnóczy de, Benedictus Zongor.

Stoliční prísediaci:

1573- Andreas RedekyMartin Torok de, Baltazar Ujfalussy de, Mikolaus Ujfalussy de, 1574 - Georgius Szeptenczy, Mikolaus Ujfalussy de, 1575 - Mikolaus Ujfalussy de,  Andreas Redeky de, 1576 - Mikolaus Ujfalussy de,  Mikolaus Boronkay,  Ambrozius Neskerey, 1578 - Michael Marothy, Mikolaus Boronkay, Andreas Redeky de,  Andreas Bossányi de, Mikolaus Erney, Christophus Diossy, Andreas Fornoszeghy, 1580 - Andreas Fornoszeghy,  Joanes Tarnovszky, Joanes (Ján) Sooky de, Mikolaus Erney,  Mikolaus Bossányi de,  Georgius Bory,  Zigmund Csuty, 1581- Stephanus Luley, Andreas Fornoszeghy,  Georgius Turcsanyi, Zigmund Csuty, Petrus Patvaroczy, Mikolaus Erney, 1582 - Franciscus Gostonyi, Andreas Fornoszhegy, Stephanus Tardy,  Imre Elefanty de, Tomas Vizkelety, Joanes (Ján) Ujfalussy de,  Petrus Forgach deStephanus Forgach de, gróf Anton Forgách vládny komisár v Košiciach (1851-53); Mikolaus Erney, Andreas Cziraky, Joanes Ocskay, Ladislaus Ocskay, Zigmund Csuty, Christophus Banky, Joanes (Ján) Bossanyi de, Paolus Bucsanyi, Franciscus Berényi de, Georgius Turcsanyi, Blasius Apponyi de, Martin Palasty,  Petrus Apponyi de, 1583 - Imre Pocolay, Georgius Pocolay, Joanes Senessy,  Andreas Bossanyi de, Andreas Fornoszhegy, Franciscus Berényi de, 1584 - Andreas Fornoszhegy, Mikolaus Ujfalussy de, Andreas Bossanyi de, Gasparus Bosniak, Joanes Drgona, Joanes Senessy, 1585 - Gasparus Bosniak, Petrus Bacskady, 1587 - Christophus Borscanyi de, Paolus Gyepes, 1589 - Georius Buocz de, 1590 - Fafael Frank, 1591- Stepahanus Deseo, Joanes Savarics, 1597 - Gasparus Bosniak,  Andreas Bossanyi de,   Joanes Bacskady, Stepahanus Deseo, Andreas Kereskenyi,  Joanes Bacskady, Christophus Diossy, 1600 - Stephanus Deseo, Andreas Kereskenyi,  Joanes Bacskady, Christophus Diossy, Mikolaus Bolgar, 1602 - Joanes Baronay, Martin Redeky de, 1603 - Joanes Baronay, Mikolaus Bolgar, 1604 - Joanes Kalnay, Joanes Baronay, Joanes Turcsanyi, Ladislaus Konkoly, Mikoalaus Bolgar, 1605 - Mikolaus Bolgar, Joanes Kalnay, 1606 - Mikolaus Bolgar, Joanes Bosniak, Joanes Kalnay, Michael Matuska, Joanes Nagyvaty.

 

Antal (Anton)  Sandor de Szlavnicza vojak, jeho manželka bola Anna Vietorisz, (prvý kúpeľný dom v kúpeľoch Smrdáky postavil v rokoch  1835-33 majiteľ pozemkov v okolí prameňov, nitriansky vicežupan Josephus Vietorisz. K tomuto času sa datujú novodobé dejiny kúpeľov. Neskôr, v roku 1839 zásluhou majiteľa J. Vietorisza bola postavená impozantná budova kaštieľa pre jeho rodinu a jemu vzácnych hostí. Po niekoľkých prestavbách slúži dodnes. Klasický portál kaštieľa sa stal symbol kúpeľov.

V roku pána 1566 nastalo nebezpečenstvo, že turecká invázia neobíde ani Oponice. Vzhľadom na to Nitrianska stolica vyzvala majiteľku väčšej časti hradu, vdovu po Benediktovi Apponyi, aby ho opravila. Nakoľko táto nedokázala zozbierať potrebnú sumu, dala svoju čiastku do zálohy Joanesovi Apponyi, synovi Stephana Apponyi. V roku 1594 bol majiteľom hradu Georgius Apponyi, tohto roku padol vo vojne proti Turkom. V roku 1606 bol hradným pánom Paolus Apponyi, spolutvorca a podpisovateľ Viedenského mieru. V roku 1618 ho Uhorský snem menoval za člena pohraničnej a obchodnej komisie, ktorej činnosť sa vzťahovala na moravsko-uhorské pohraničie. V roku 1622 ho vymenovali za strážcu koruny, dostal titul ,,Baro Tabulac Indiciorum octavalium\'\' a menovali  za župana. V roku 1612 rozhodli majitelia hradu Petrus Apponyi, Paolus  Apponyi a Blasius Apponyi, že hrad rozdelia, aby mohli čeliť tureckému nebezpečenstvu. Každý mal dať svoju čiastku opevniť a opraviť, aby sa mohli spoločne brániť. Dňa 29. apríla 1613 pri prítomnosti nitrianskeho podžupana Michala Zerdahelyi a svedkov ktorými boli Joanes Bossányi,  Baltasar Bossányi, Joanes Sandor de Szlavnicza, Joanes Elefanty, Vavrinec Elefanty a Benedictus Kozár sa deľba uskutočnila.

Extra Hungariam non est vita, i est vita, non est ita.

Náhrobné kamene Obvodného notára Štefana Ondrejkoviča a jeho svokry Urodzenej pani Márie Sandor de Szlavnicza rod. Marko  

Barbora Snopková rodená Redeky * 01.12.1932 †14.07.2001 Horné Držkovce, Juraj Divéky, dcéra Zuzana Gajdošová rodená Divéky *1863 Dolné Držkovce, Emericus Varényi (otec Alexander Varenyi, matka Barbora Borcsicka) *1737 †19.01.1795 Horné Držkovce, Christina Anna Varényi rodená Schurmann *25.10.1823 Dolné Držkovce †12.11.1883 Horné Držkovce

Župný palác v Nitre v podobe ako mal v rokoch 1874-1908 kde pôsobil dlhé roky rod Sandor de Szlavnicza zo svojim sobášmi rozvetveným príbuzenstvom.

Úvod zo súdneho sporu zemana Juraja Sandora de Szlavnicza z roku Pána 1589

Časť textu z tohto súdneho sporu s mestom Ilava písaného po slovensky 

 

Virtuálna prehliadka Župného paláca v Nitre, kde úradoval vicežupan Sandor de Szlavnicza (v secestnej podobe ktorú nadobudol prestavbou v r.1908). Ako vicežupani tu úradovali aj jeho viacerí  pokrvní príbuzní. Istý čas po roku 1918 tu úradoval aj župan JUDr. Martin Mičura

Kaplnka s hrobkou rodiny Sandor de Szlavnicza na cintoríne v okrese Nitra nitrianskej župy. Žigmund Sandor ju postavil pre manželku Júliu a dcéru Johannu, ktoré obe zomreli na jar 1842. 

Nitriansky biskup 1534-1557, župan Oravy 1534, 1556-1574, František I. Thurzo. Jeho druhou manželkou bola od roku 1562 dcéra  Nikolu IV Zrínski Šubič Katarína Zrinski (*26.04.1548 Čakovec, Chorvátsko †26.04.1585 Bytča) z ich manželstva sa narodili - Anna (1565), Juraj Thurzo (*02.09.1567 na hrade Lietava), František II Thurzo (1570), Uršula (1570) a Katarína (1571). Jej druhý manžel bol trenčiansky župan Imre Forgách de Ghymes et Gács. Ferencz I. Sandor de Szlavnicza jeho manželka baroness Katharina von  Rottal †1638 (jej rodičia boli Johann Jacob von Rottal †1622 a Mária Felicia Thurzo de Bethlenfalva †1624.

Trentschiner Ctts, z ktorej pochádzal Georgius Závodszky v. Závodje (narodený 1569), tajomník Georga a potom Emericha Thurzo. Zdroj: Siebmacher: Wappenbuch, (N. J. XII. 328. – Burgstaller, Coll. Insign.).

Bytčiansky súd s pomocníkmi Alžbety grófky Báthory v roku 1611 sa skladal z dvadsaťštyričlenného zboru: Teodoz Sirmiensis zo Súľova prísediaci kráľ. súd tabule, Ján Dávid podžupan Orav. stol., Gaspar Ordódy podžupan Trenč. stol., Rafael Kvassay, Benedikt Kozák, Juraj Lehotský, Ján Záthurecký, Mikuláš Hrabovský, Ján Borčický, Gabriel Hlinický, prísediaci sedrie - Mikuláš Pružinský, Štefan Marsovszky, Juraj Zálužský, Ján Hlinický, Michal Hlinický, Apollo Militius, Ján Draškovský, Mikuláš Maršovský, Štefan Akai, Ján Medvecký, dominantnými osobami boli: prokurátor a palatínov sekretár Juraj Závodský, Daniel Eördeögh slúžny, kastelán na zámku v Bytči Gašpar Nagy-Bajáky a provizor Bytčianskeho panstva Gašpar Kardoš.

Syn Františka I. Thurzu a grófky Kataríny Zrínski hlavný župan Oravy, palatín Uhorska a diplomat gróf Georgius (Juraj) VII. Thurzo de Bethlenfalva (*02.09.1567 Lietava †24.12.1616 Veľká Bytča). Keď mal sedem rokov, jeho ovdovelá matka sa druhý krát vydala za Imricha Forgácha.


Palatín gróf Juraj Thurzo, radca cisára Rudolfa II, kráľovský pohárnik, kapitán preddunajského vojska a Zsofia Forgách *1568 1590 (s ktorej rodinou bol rod Sandor de Szlavnicza viacnásobne rodinne a majetkovo prepojený) mali spolu syna Františka *1586 †1586 a dve dcéry Zuzanu a Juditu. Zuzana mala štyroch manželov a Judita *1585 †1637 sa v roku 1607 vydala za baróna Andreja Jakušiča.

Vdova po Imrichovi Thurzo (*11.09.1598 Bytča †1621 Mikulov) Cristina Nyári de Bedegh sa vydala za Mikuláša Esterházy, ktorý jej smrťou v r.1641 získal správu nad bytčianskym komposesorátom rodu Thurzo. S rodom Nyári de Bedegh bola rodina Sandor de Szlavnicza viac krát pokrvne a majetkovo zviazaná, npr. Mária Sandor de Szlavnicza, ktorej manžel bol

Imre gróf Nyári de Bedegh. Po vzniku ČSR odkúpil JUDr. Martin Mičura od L. Poppera časť lesov bytčianskeho panstva ktoré pôvodne patrili rodu Thurzo de Bethlenfalva s ktorým sa predtým dostal do príbuzenstva a majetkových vzťahov cez rody Ondrejkovič, Sandor de Szlavnicza a von Rottal.

*Červeným uvedení pokrvne a majetkovo zviazaní s rodom Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza ;

Poznámky: Mária Felícia Thurzo de Bethlenfalva (jej rodičia boli Alexius (Elek) II. Thurzó de Bethlenfalva a Barbara (Borbála) Zrínska (Zrínyi) de Serin po  †1624 ;  Stanislaus III. gróf Thurzo sa narodil 24. júla 1576 na Bojnickom hrade ako syn Alexeja II. Thurzo a Barbory, rodenej Zrínyi (1551-?). Mal troch bratov, Mikuláša II. (? - 1609), Krištofa III. (1583-1614), Alexeja III. (?-1597) a tri sestry, Magdaléna, Mária Felícia a Zuzana (? - 1608) ; Daniel Vietoris * 04.06.1882 L. Matiašovce 21. strelecký pluk Čs. Légií vo Francúzsku ;

Zdroje: Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933 ; Magyar családtorténeti adattár ;

                    

 

 

 

Aktualizované: 11.03.2024