Kňažná Pauline Metternich

   grófka Sandor de Szlavnicza, (* 25.február 1836, Wien - † 28.september 1921, Wien). Bola snáď najvýznamnejšia viedenská a parížska aristokratka svojej doby. Preslávila sa na celom svete inteligenciou, hudobným nadaním, šarmom a eleganciou. Bola napríklad mecenáška a propagátorka diel hudobných skladateľov Richarda Wagnera a  Bedřicha Smetanu v zahraničí.  

Pauline kňažná Metternich von Winneburg - grófka Sandor von Szlavnicza - Autor Winterhalter Franz Xaver rok 1860. Pauline sa narodila v uhorskej rodine Sandor de Szlavnicza. Jej otec Móric gróf  Sandor de Szlavnicza bol v rakúskom cisárstve slávny jazdec, športovec a chovateľ koní. Jej matka Leontine kňažná Metternich von Winneburg, bola dcérou známeho rakúskeho kancelára Klemensa Wenzela Lothara Metternicha. Kňažná Pauline strávila u starého otca časť detstva.

Metternich Sandor Kynžvart

Zámok Kynžvart, letné sídlo slávneho rakúskeho kancelára Klemensa Wenzela Lothara kniežaťa Metternicha von Winneburg und Beilstein v ktorom často v detstve pobývala kňažná Pauline Metternich-Sandor.  

V r.1856 sa vydala za Richarda knieža Metternicha, syna kancelára (boli teda manželia aj strýc a neter). Manželstvo bolo harmonické (napriek občasným milostným záletom kniežaťa). Mali tri dcéry - Sophie, Pascaline a Clementine. Kňažná Pauline sprevádzala manžela, rakúskeho diplomata na diplomatické misijné pobyty na Saský kráľovský dvor v Drážďanoch, neskôr na Cisársky dvor do Paríža. V Paríži manželia strávili jedenásť nadmieru úspešných rokov (1859-70). Tu sa Pauline spriatelila s francúzskou cisárovnou Eugéniou, bola jej najbližšou dôverníčkou. Kňažná bola oddaným priaznivcom kultúry, spoločenského života a charity. Vo Viedni i Paríži určovala módne trendy a vkus. Do Paríža a neskôr do Čiech (pravidelne pobývala na zámku Plasy pri Plzni) priniesla vtedy neznámy šport - korčuľovanie. Zaviedla módu fajčenia cigár a fajky v salónoch čisto dámskej spoločnosti. Vymieňala si korešpondenciu s hudobnými skladateľmi ktorými boli Wágner, Liszt, Gounod, Saint-Saëns a iní, spisovateľmi Prosper Merimeé či Alexander Dumas starší. Jej ctiteľom a priateľom bol  Johann Wolgang Goethe. Bola zakladateľka a mecenáška literárnych salónov v Európe a slávnych hudobných festivalov a výstav kvetov vo Viedni. Za metternichovského pôsobenia v Paríži sa stala propagátorkou hudobných diel Richarda Wágnera  a neskôr Bedřicha Smetanu.  

Bravúrny Móric gróf Sandor de Szlavnicza *Buda 23.05.1805 †Wien 23.02.1878, dodnes známy ako najlepší jazdec kontinentu bol otec Pauliny kňažnej  Metternich von Winneburg grófky Sandor von Szlavnicza. 

Kňažná Pauline si po celý život uvedomovala, že prostredníctvom svojho otca a trenčianskej vetvy jeho rodiny, konkrétne Pavla III. Sandora de Szlavnicza je príbuznou Juraja Radvanszkého de Radvány et Sajókaza, krajinského a župného hodnostára s najkrutejším osudom v Uhorsku ktorého priamy potomok je jej príbuzný a Stephanus Sandor de Slavnicza, trenčiansky župný sudca. 

Hrad a panstvo Tematín dal panovník v r.1638 do zálohy Jánovi barónovi von Rottal a súrodencom, ktorí boli v príbuzenských vzťahoch s rodinou Sandor de Szlavnicza o. i. cez Catherine barónku von Rottal, manželku Františka I. Sandor de Szlavnicza. Joanes von Rottal prepustil časť majetku Tematín Stephanovi grófovi Csáky a jeho manželke Eve, grófke Forgách. Suzane von Rottal (sestra Catherine von Rottal a dcéra Márie Felicitas Thurzo) svoj podiel prenajala v roku 1653 Jurajovi slobodnému pánovi Berényi s ktorým bola v rodinných vzťahoch o. i. cez rodiny Sandor de Szlavnicza, Szluha a Nyári. V r.1658 sa majiteľmi časti Tematína stal rod Bercsényi, nadobudol majetky aj v Brunovciach. Na hrade Tematín sa narodil v r. 1665 Miklós Bercsényi †1725 veliteľ vojsk Františka II. kniežaťa Rákoczi. Miklós Bercsényi bol v rodinných zväzkoch s grófmi Csáky aj prostredníctvom svojej manželky Christine Csáky. Stephanovi Csáky ml. držiteľovi Tematína, skonfiškovali majetky za účasť v povstaní Imricha Thököly v r.1684 †1705. V dokumente o delení panstva Tematin z r.1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gaspar IV Sandor de Szlavnicza (vyslanec kurucov na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV) a  jeho manželka Erzsébet Thököly. V roku 1704 od neho obdržal finančný príspevok na svoj pluk gróf Šimon Forgách. Sumou prispel aj jeho brat vicežupan Nitrianskej stolice Adalbert Sandor de Szlavnicza. Väčšinu hradu a panstva vlastnil rod Bercsényi, ktorí začal so stavbou kaštieľa v  Brunovciach. Miklóš Bercsényi počas povstania Františka II. Rákoczi dal opraviť hrad. 

Helena Zrínska (*1643, Ozalj, Chorvátsko †1703 Nicomedia, Osmanská ríša). V roku 1666 sa zosobášila s Františkom I. Rákoczi. Mala s ním deti: Juraj (zomrel ako dieťa), Juliana a známy František II. Rákoczi. Po smrti manžela  držala správu nad Rákoczi majetkom Regec, Makovica a Mukačevo. V r.1682 sa vydala za vodcu protihabsburského povstania Imricha Thököly. Aktívne sa zapojila do povstania a obrany bašty povstalcov na hrade Makovica v Zborove. Preslávila sa  obranou hradu Mukačevo, pred cisárskymi vojskami ho bránila tri roky. Po zrade jej tajomníkom pri presile cisárskych vojsk bol 14.októbra 1688 hrad dobytý a zbúraný. Bola internovaná v Uršulínskom kláštore vo Viedni. Po troch rokoch ju Imre Thököly  výmenil za zajatého generála Donata Heisslera. Žila 12 rokov s manželom v tureckom exile až do smrti. Jej telesné pozostatky boli v r.1906 prevezené do Košíc. Pochovaná je so synom Františkom II. Rákoczi v krypte Dómu svätej Alžbety. 

Zámok Plasy (bývalý kláštor) rodiny Metternich pri Plzni, kde často pobývala kňažná Pauline Metternich-Sandor. Ako dieťa bola knažná Pauline Metternich-Sandor svedkom revolúcie v roku 1848 vo Viedni. 

V pamätiach "Geschehenes, Gesehenes Erlebtes" (Videla som události, ktoré se stali) sa Pauline kňažná Metternich von Winneburg grófka Sandor von Szlavnicza venuje svojmu detstvu a osobnosti kancelára MetternichaRothschildovci nikdy nezabudli na to, čo dlhovali kniežaťu Metternichovi. Keď bol kancelár po revolúcii v roku 1848 vyhostený, poskytli mu veľkú pôžičku. Jeho vnučka Pauline spomína na vianočné večery doma, keď „najkrajšie hračky pochádzali od starého Salomona Rothschilda“.   

Pauline kňažná Metternich-Sandor napísala knihu pamätí 1859-1871 "Je ne suis pas jolie, je suis pire(Nie som krásna, som horšia), jej poslednú edíciu doplnil poznámkami Georges ­Poisson. Pozornosť si zaslúžia aj ďalšie diela.  Druhá kniha spomienok kňažnej Pauline Metternich-Sandor "Éclairs du passé1859-1871 (Záblesky minulosti) sa tematicky zaoberá francúzskym cisárskym dvorom  v čase jej pôsobenia v Paríži.    

Louis Napoleon Bonaparte 

Kňažná bola poprednou kultúrnou mecenáškou a filantropkou doby. Priatelila sa npr. so hudobnými skladateľmi Richardom Wagnerom (venoval jej jednu svoju klavírnu skladbu) a Ferenczom Lisztom a finančne ich podporovala (FLiszta podporovala aj uhorská rodina Csúzy, ďalšími ktorých finančne podporovala táto rodina bol slávny český historik František Palacký a hudobný skladateľ Franz Schubert). V r. 1861  Pauline  presadila v Paríži premiérové uvedenie Wágnerovej opery Tannhäuser. Nebolo úspešné a parížsky neúspech Tannhäusera vstúpil do dejín opery ako jeden z najväčších hudobných neúspechov 19. storočia. Naďalej  ale Richarda Wagnera podporovala. Finančne podporovala a protežovala aj hudobného skladateľa Bedřicha Smetanu

Princess Pauline Metternich - Sandor de Szlavnicza. Autor Eugene Boudin rok 1865. Vďaka častým cestám medzi Parížom a Viedňou s následným pobytom pôsobila kňažná Metternich Sandor ako významný kultúrny a politický prostredník medzi týmito dvoma spoločnosťami (nech už išlo o hudbu, šport či politické názory, o ktoré sa zaujímala).  V r.1870 prežila v Paríži začiatok francúzskej občianskej vojny. Sprevádzala cisárovnú Eugéniu na jej ceste do exilu vo Veľkej Británii. Jej najznámejší portrét vytvoril francúzsky impresionistický maliar Edgar Degas.  Dielo sa dnes nachádza v National Gallery v Londýne.

Uviedla medzi vysokú aristokraciu vo Viedni nielen rodinu Rothschild, ale aj Sina. S podporou aj tejto finančne silnej vrstvy organizovala knažná obrovské akcie pre závislé vrstvy. Byla členkou skoro všetkých dobročinných organizácií, teda aj v ešte mladom Červenom kríži (Červený kríž v Uhorsku založil jej príbuzný (2) barón Imre Ivánka 16. mája 1881 v Budapešti), predsedala a organizovala ich prácu bez oddychu. Touto cestou získavala veľké finančné obnosy.

Kňažná Pauline Metternich-Sandor sa 90-tych rokoch 19. storočia sa neúspešne usilovala o uveďenie Smetanovej ♫ opery " Prodaná nevěsta "  v Paríži.         

Blumencorso na Prátri - na hlavnej aleji v r.1900 (1). Pauline Fürstin  Metternich rodená grófka Sandor *25. Február 1836 Viedeň  †18. September 1921, založila o. i. literárny salón vo Viedni. Bola neter a manželka rakúskeho vyslanca Richarda Klemensa kniežaťa Metternichazohrala dôležitú úlohu v spločenskom živote v Drážďanoch, Paríži a od 1870 vo Viedni, kde založila mondénny salón. Už v r. 1886 usporiadala výstavu kvetov a iiciovala Blumencorso na Prater-Hauptallee. Dom -, Dvor - a štátny kancelár Klemens Wenzel Lothar von Metternich, známy svojou organizáciou Svätej aliancie, svojim metternichovským systémom a  demagógiou, ktorý na dlhé obdobie Rakúskej monarchii zabezpečil údajne nezaslúženú prosperitu, bol jej starý otec a strýko. 

Kňažná Pauline založila a podieľala sa vo vysokej spoločnosti na dobrovoľnej ošetrovateľskej službe ranených a chorých vojakov a na charite v prospech ranených a sirôt počas 1. Sv. vojny.    

Personendaten

NAME Metternich-Sándor, Pauline Princess 
ALTERNATIVNAMEN   
KURZBESCHREIBUNG begründete einen literarischen Salon in Wien 
GEBURTSDATUM 25. Februar 1836 
GEBURTSORT Wien 
STERBEDATUM 18. September 1921

Kňažná Pauline Metternich-Sandor vrátila svoju dušu Pánovi 18. septembra 1921 vo Viedni. Bola svedkom slávy i pádu francúzskeho i rakúskeho  cisárstva. V prvých rokoch po 1. svetovej vojne sa stala živým symbolom dvoch stratených svetov a tragického konca svojej spoločenskej triedy aj zániku spoločenského postavenia slávneho uhorského rodu Sandor de Szlavnicza

Dcéry kniežaťa Richarda Metternicha a kňažnej Pauline Metternich-Sandor boli:  Sophie Marie Antoinette Leontine Melanie Julie (*1857 †1941),  Antoinette Pascalina (*1862 †1890), Clementine Marie Melanie Sophie Leontine Crescentia (*1870 †1963). 

Jej knihy vyšli po jej smrti na začiatku 20-tych rokov 20.storočia. Desiatky rokov po jej smrti sa zachovala k nej úcta v ústnom podaní  medzi cieľavedome na perifériu spoločnosti vytláčanými poslednými príslušníkmi jej rodu. Autorovi stará matka Mária Ondrejkovič rod. Turba,  ako dieťaťu rozprávala o jeho slávnej pratete. Bolo to pre rodinu mimoriadne nebezpečné nie iba od predstaviteľov vtedajšieho režimu. Na dokreslenie aj dnešnej spoločenskej situácie na Slovensku autor uvádza typickú skutočnosť. Keď sa zaujímal o svoje rodinné doklady sa na neho príslušný štátny úradník na svojom pracovisku Slovenský národný archív. Drotárska cesta 42, 840 05 Bratislava oboril, doslovne: ,, Ako to, že vôbec žijete ?!    Čo chcete, všetky  rodinné doklady máte mať !! ". Obdobne príslušné matričné úrady cenzurovali podstatnú časť rodinných údajov v úradne overených kópiách dokladov o ktoré autor požiadal. Konali nezákonne napriek sťažnostiam.

Erb vicežupana Sandora de Szlavnicza aj trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza svokra Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča na ich sídle v Trenčíne. V neďalekých kúpeľoch Trenčianske Teplice najvýznamnejšia členka rodu kňažná Pauline Metternich-Sandor často absolvovala liečebné pobyty. V roku 1948 došlo v Trenčíne za aktívnej účasti sudkyňe Okresného súdu Trenčín sp.zn. M155/1947 a OÚ Trenčín - Matrika k falšovaniu identity rodiny Alžbety, manželky potomka  rodu Sandor de Szlavnicza kpt. tank. Aladára II. Ondrejkoviča. Boli tým poškodené jej práva a práva ich štyroch detí. Po roku 1953, keď škandalózne konanie vyšlo najavo, vec nebola uveďená do právneho stavu, ale naopak Veliteľstvo východného vojenského okruhu v Trenčíne, Ministerstvo spravodlivosti a Ministerstvo vnútra (Povereníctvo vnútra) ju prenasledovali aj s rodinu až do roku 1989 za účelom konzervovať neprávny stav a chrániť aktérov podvodu.      

Náhrobné kamene prastarého otca autora Obvodného notára Štefana I. Ondrejkoviča a Urodzenej pani Márie Sandor de Szlavnicza rod. Marko jeho svokry, manželky trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza, praprastarej matky autora. 

Vnuci a vnučky Urodzenej pani Anny Sandor de Szlavnicza a jej manžela Obvodného notára v Dolných Držkovciach a Šimonovanoch Stefana I. Ondrejkoviča. Zľava budúci pplk. tank Aladár II. Ondrejkovič, Editka vydatá Vrbacká, budúci prokurista fy Thonett Mundus a riaditeľ Nábytkárskych závodov v Bratislave Tibor Ondrejkovič a Magda vydatá Suchánková.       

Pardubice v roku 1936. Dragounský pluk 8 "Knížete Václava Svatého" v Pardubiciach, ŠDJZ kde bol z Jozefova prevelený čatár aspirant jazdectva, neskorší pplk. tank Aladár II. Ondrejkovič slobodný pán Sandor de Szlavnicza. Aj po pol storočí v roku 1996 generál Anton R. s trochou závisti pripomenul autorovi aký excelentný jazdec bol jeho otec.

Sólista, tenor opery Štátneho divadla Košice Karol Ondrejkovič vytvoril na tamojšej opernej scéne v sezónach 1946 a 1952 okrem iných aj postavu Vaška v opere "Prodaná nevěsta" Bedřicha Smetanu a v roku 1948 Hájnik "Rusalka" Antonína Dvořáka. Kňažná Pauline Metternich - Sandor finančne podporovala a protežovala aj hudobného skladateľa Bedřicha Smetanu, koncom 19.storočia sa bez úspechu usilovala o uveďenie jeho ♫ opery Prodaná nevěsta v Paríži.    

Sólista, tenor operety SĽD v Nitre v rokoch 1939-1945 a sólista, tenor opery Štátneho divadla Košice v rokoch 1945-1960 Karol Ondrejkovič. Aj sólista, tenor Divadla Z. Nejedlého v Opave v rokoch 1946 - 1951 Belo Turba vytvoril v tamojšej opere v rokoch 1946 až 1951 rad postáv, medzi ktorými bol  Jeník "Prodaná nevěsta" a Princ "Rusalka" Antonína Dvořáka.

Poznámky: Blumencorso na Prátri - hlavnej aleji v roku 1900 (1). Pauline kňažná Metternich rodená grófka Sandor už v roku 1886 usporiadala prvú výstavu kvetov a iniciovala Blumencorso na Prátri - Hauptallee ;  (2) Pauline Metternich Sandor bola príbuzná s rodinou Ivánka okrem iného prostredníctvom Esthery Ivánka, ktorej syn bol Comitatus Jurassor trenčianskej župy Stephanus Sandor de Szlavnicza, otec Anny Sandor de Szlavnicza ; Sólista Štátnej opery Košice Karol Ondrejkovič vytvoril o opere rad postáv: Vašek (Prodaná nevěsta, 1946, 1952) Hájnik (Rusalka 1948), Monostatos (Čarovná flauta 1949) ...; Sólista Divadla Z. Nejedlého v Opave (1946 - 1951) Belo Turba vytvoril tamojšej opere rad postáv: Jeník (Prodaná nevěsta) Princ (Rusalka) ...;

Zdroje:  Literatúra Neue Deutsche Deutsche Biographie Bd.17, S. 223 Rodinné údaje, 236*, 243 f. ; Mária Turba ; Okresný archív Nitra Ivanka pri Nitre ;  Archív DÚ ; Peter Múčka ; Encyklopédia dramatických umení Slovenska M - Ž  1990 ;

Virtuální prohlídka Zámek Kynžvart - Lázně Kynžvart - Karlovarský kraj ;Mlýnský rybník - Zámek Kynžvart  ;   

 

 

 

Aktualizované: 11.03.2024