Jules Gabriel Verne a kňažná Pauline Metternich Sandor

Jules Verne román ,, Matiáš Šándor - nový gróf Monte Christo " napísal tak, ako väčšinu románov, námety čerpal hlavne z dennej tlače, týždenníkov a odborných časopisov. Nepochybne pri výbere tém románov sledoval aj spoločenskú objednávku. Zaujímal sa o politický život v celej Európe. V centre jeho pozornosti boli aj politickí emigranti z Uhorska žijúci v tom čase vo Francúzsku. Napoleon III. a jeho vláda boli ekonomicky úspešní, preto si mohli dovoliť ich politicky a finančne podporovať. V tomto duchu pokračovali aj nasledujúce francúzske vlády.

Electric

Pačas vlády Napoleona III. bola v Paríži centrom pozornosti najvyššej spoločnosti Pauline kňažná Metternich von Winneburg-Sandor von Szlavnicza, dôverná priateľka manželky Napoleona III. Kňažná Pauline, manželka rakúskeho vyslanca Roberta kniežaťa Metternicha, bola vlastná vnučka veľmi nadaného rakúskeho kancelára Lothara Klementa Metternicha.

Vnučka za ním v ničom nezaostávala (ani krásou). Okamžite po príchode sa stala predmetom pozornosti najvyššej spločnosti v Paríži svojim zovňajškom, znalosťou literatúry a hudobným nadaním.

Pauline kňažná Metternich von Winnenburg - grófka Sandor von Szlavnicza mala veľmi kladný vzťah k rodine svojho otca, jeho predkom a kraju odkiaľ pochádzali. V úsilí povzniesť jeho kultúrnu a ekonomickú úroveň sústredila nezištne značný objem finančných prostriedkov a s bankárom, ktorého meno bolo Gyorgy Simon (obdržal titul barón po roku 1867 od Uhorskej vlády za podnikateľské úspechy) investovala do kúpeľov Trenčianske Teplice. Najväčšiu zásluhu na ich rozvoji mal rod llésházy. Patrili jemu a rodom s ním pokrvne zviazaným 251 rokov. (S rodom bol spoločnými majetkami, pokrvnými rodinnými zväzkami a záujmami prepojený rod Sandor de Szlavnica). Kúpele boli jednými z najvýznamnejších vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. V roku 1836 ich získal viedenský bankár Georg Simon Sina. ( narodený 20.11.1782 Niš, jeden z najbohatších mužov v monarchii a okolo roku 1850 bol najsilnejší konkurent rodiny Rothschild ). Trenčianske Teplice prebudovali, zmodernizovali a spolu s kňažnou Pauline Metternich Sandor zmenili na európske kúpeľné centrum. Jeho syn Šimon Sinay dal postaviť hotel, rozšíril kúpeľný park, jeho dcéra Ifigénia nechala v roku 1888 pristaviť k zrkadlisku Sinay najvzácnejšiu zachovanú historickú pamiatku, kúpeľ Hammam archtektonicky napodobujúci v tej dobe módny orientálny maurský sloh.

Po porazenej revolúcii 1848-49 v Uhorsku sa vo Francii ocitli v emigrácii jej príbuzní po otcovi, ktorým bol gróf Móric Sandor de Szlavnicza. Len niektorým sa podarilo utiecť pred popravou a dlhoročným žalárom.

V Uhorsku im skonfiškovali majetok, rodiny boli väčšinou uväznené, popravili bez milosti všetkých zajatých grófov. Francúzska elita s hrôzou sledovala represálie takého rozsahu. Vedela, že celá uhorská šľachta je vzájomne viacnásobne sobášmi prepojená, že má spoločné majetky. Reakciou spisovateľa Julesa Verne na tieto udalosti a ich ohlasy vo francúzskej tlači bolo neskôr napísanie jeho románu ,,Mathias - Sandorff " , kde použil zámerne meno, pôvod a dobrodružný útek z väzenia jednoho z emigrantov.

Asyl politických emigrantov vo Francii z vtedajšieho Uhorska však nebol nič nového. Hlavne do Paríža emigrovali mnohí uhorskí šľachtici aj počas francúzskeho kráľovstva. Ochotne ich prijímali priamo do svojich rodín a dávali im svoje dcéry za manželky najvýznamnejšie francúzske šľachtické rodiny.

J.G.V. (*8.február 1828, Nantes †24.marec 1905, Amiens), francúzsky spisovateľ, najslávnejší autor vedecko-fantastického žánru vôbec. Jeho knihy obľubujú stámilióny mladých čitateľov na celom svete bez rozdielu rasy, sociálneho pôvodu, náboženstva a národnosti už celé generácie. Nikdy by nemohlo tak byť, keby ho rodičia ho nevychovali v modernom, demokratickom, republikánskom francúzskom duchu, ktorý preniká z každej strany jeho románov.

Detské roky Jules Verne prežil na ostrove Feydau uprostred rieky Loire. Tam vyrástol, hral sa s kamarátmi a prežíval v svojej fantázii dobrodružné cesty. Otec Pierre Verne, zámožný parížsky advokát chcel, aby po ňom prevzal advokátsku prax. Matka Sophie Allote de la Fuye pochádzala z Normandie. Jeho sestry boli Anne, Mathilde a Marie. Maliar, jeho strýko Châteaubourg, ako umelec chlapčenské sny chápal a plne podporoval. Jules k nemu mal blízky vzťah a často ho navštevoval s mladším bratom Paulom. Strýko ich uchvátil svojimi nádhernými kresbami z mnohých krajín, ktoré precestoval a ktoré Julesa a Paula už nikdy viac neopustili v ich fantázii.

V lete roku 1839 sa Jules pokúsil utiecť z domu, dal sa najať ako plavčík na trojsťažník Coralie na plavbu do Indie. Naštastie pre stámilióny jeho budúcich mladých čitateľov to jeho rodičia zavčasu zistili a zabránili mu odcestovať. Verne vyštudoval právo a bol úspešným obchodníkom s akciami na burze. V mladosti písal básne, poviedky, divadelné hry a piesne.

Oženil sa 10.januára 1857 s vdovou s dvomi deťmi madame Honorine Anne Hébé du Fraysse de Viane Morel, narodenou vo Vesoul, mali spolu syna Michela. Syn po jeho smrti dokončil rozpísané diela.

V roku 1862 sa zoznámil s parížskym nakladateľom Pierrom Julesom Hetzel, ktorý vydal jeho román Päť týždňov v balóne. Zaplatil mu zaň 10 000 frankov, na pomery vysokú sumu. Román mal veľký úspech. Preto vydavateľ P. J. Hetzel uzavrel s autorom exkluzívnu zmluvu na 20 rokov, v ktorej sa J. G. Verne zaviazal, že napíše dva romány ročne za honorár 20 000 frankov. Zmluvou bol finančne zabezpečený a umožnila mu živiť sa len písaním. Vydavateľ Hetzel bol Verneovi ako autorovi zaviazaný, zabezpečoval mu nadštandardné príjmy, spoločenský úspech, preto jeho honorár postupne zvyšoval. Viackrát spolu zmenili zmluvu, takže si Jules Verne mohol kúpiť vilu, jachtu Saint Michel a konečne osobne podnikúť po svete cesty o ktorých písal.

Dom Julesa Verne v Amiens

Jules Gabriel Verne neskôr veľa cestoval, ako keby chcel konfrontovať svoju fantáziu zo skutočnosťou. Navštívil Severnú Afriku, Baltik, USA, cárske Rusko, Osmanskú ríšu, Uhorsko atď.