Jules Gabriel Verne a kňažná Pauline Metternich Sandor

   Jules Verne román ,, Matiáš Šándor - nový gróf Monte Christo"  napísal tak, ako väčšinu  románov, námety čerpal hlavne z dennej tlače, týždenníkov a odborných časopisov.  Nepochybne pri výbere tém  románov sledoval aj spoločenskú objednávku. Zaujímal sa o politický život v celej Európe. V centre jeho pozornosti boli aj politickí emigranti z Uhorska žijúci v tom čase vo Francúzsku. Napoleon III. a  jeho vláda boli ekonomicky  úspešní, preto si mohli dovoliť ich politicky a finančne podporovať. V tomto duchu pokračovali aj nasledujúce francúzske vlády. 
 
  

Electric

V období  vlády Napoleona III. bola v Paríži centrom pozornosti najvyššej spoločnosti Pauline kňažná Metternich von Winneburg-Sandor von Szlavnicza, dôverná priateľka manželky Napoleona III. Kňažná Pauline, manželka rakúskeho vyslanca Roberta kniežaťa Metternicha, bola vlastná vnučka veľmi nadaného rakúskeho kancelára Lothara Klemensa Metternicha

Pauline Metternich

Vnučka za ním v ničom nezaostávala. Okamžite po príchode  sa stala centrom pozornosti najvyššej spločnosti v Paríži zovňajškom, znalosťou literatúry aj hudobným nadaním.

Postavu z románov Jula Verna pripomínal aj Gyorgy Simon Sina. Pauline kňažná Metternich von  Winnenburg - grófka Sandor von  Szlavnicza mala veľmi kladný vzťah k rodine svojho otca, jeho predkom a kraju odkiaľ pochádzali. V úsilí povzniesť jeho kultúrnu a ekonomickú úroveň sústredila nezištne značný objem finančných prostriedkov a s bankárom, ktorého meno bolo Gyorgy Simon Sina (obdržal titul barón po roku 1867 od Uhorskej vlády za podnikateľské úspechy) investovala do kúpeľov Trenčianske Teplice. Najväčšiu zásluhu na ich rozvoji mal rod llésházy. Patrili jemu a rodom s ním pokrvne zviazaným  251 rokov. (S rodom bol spoločnými majetkami, pokrvnými rodinnými zväzkami a záujmami prepojený rod Sandor de Szlavnica). Kúpele boli jednými z najvýznamnejších vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. V roku 1836 ich získal  viedenský bankár Georg Simon Sina. (narodený 20.11.1782 Niš, jeden z najbohatších mužov v monarchii a okolo roku 1850 bol najsilnejší konkurent rodiny Rothschild). Trenčianske Teplice prebudovali, zmodernizovali a spolu s kňažnou Pauline Metternich-Sandor  zmenili na európske kúpeľné centrum. Jeho syn Šimon Sinay dal postaviť hotel, rozšíril kúpeľný park, jeho dcéra Ifigénia nechala v roku 1888 pristaviť k zrkadlisku Sinay najvzácnejšiu zachovanú historickú pamiatku, kúpeľ Hammam archtektonicky napodobujúci v tej dobe módny orientálny maurský sloh.

Po porazenej revolúcii 1848-49 v Uhorsku sa vo Francii ocitli v emigrácii jej príbuzní po otcovi, ktorým bol Móric gróf Sandor de Szlavnicza. Len niektorým sa podarilo utiecť pred popravou a dlhoročným žalárom. 

                                                              

V Uhorsku im skonfiškovali majetok, rodiny boli väčšinou uväznené, popravili  bez milosti aj zajatých grófov. Francúzska elita s hrôzou sledovala represálie takého rozsahu. Vedela, že celá uhorská šľachta je viacnásobne sobášmi prepojená, že má spoločné majetky. Pokrvný príbuzný kňažnej Paulíny Metternich Sandor po jej otcovi grófovi Móricovi Sandorovi de Szlavnicza bol barón Emericus Ivánka de Draskócz et Jordánföld. Ako kapitán jazdectva, veliteľ I. Národnej gardy, ktorá sa skladala prevažne z vojakov Novohradskej, Hontianskej a Peštianskej župy mal podstatný podiel na víťazstve nad chorvátskym bánom poľným maršálom Josipom grófom Jelačičom de Bužim dňa 29. Septembra 1848 v bitke o Pákozd. Reakciou spisovateľa Julesa Verne na tieto udalosti a ich ohlasy vo francúzskej tlači bolo neskôr napísanie románu " Mathias - Sandorff ", kde použil zámerne meno, pôvod a dobrodružný útek z väzenia jednoho z politických emigrantov.  

Azyl politických emigrantov vo Francii z vtedajšieho Uhorska nebol nič nového. Hlavne do Paríža emigrovali mnohí uhorskí šľachtici aj  počas francúzskeho kráľovstva. Ochotne ich prijímali priamo do rodín a dávali im svoje dcéry za manželky najvýznamnejšie francúzske šľachtické  rodiny.     

Jules Verne                                     

J.G.V. (*8.február 1828, Nantes  †24.marec 1905, Amiens), francúzsky spisovateľ, najslávnejší autor vedecko-fantastického  žánru vôbec. Jeho knihy obľubujú stámilióny mladých čitateľov na celom svete bez rozdielu rasy, sociálneho pôvodu, náboženstva a národnosti už celé generácie. Nikdy by nemohlo tak byť,  keby ho rodičia ho nevychovali  v modernom, demokratickom, republikánskom francúzskom duchu, ktorý preniká z každej strany jeho románov.

Detské roky Jules Verne prežil na ostrove Feydau uprostred rieky Loire. Tam vyrástol, hral sa s kamarátmi a prežíval v svojej fantázii dobrodružné cesty.  Otec Pierre Verne,  zámožný parížsky advokát chcel, aby po ňom prevzal advokátsku prax.  Matka Sophie Allote de la Fuye pochádzala z Normandie.  Jeho sestry boli Anne, Mathilde a Marie.  Maliar, jeho strýko Châteaubourg, ako umelec  chlapčenské sny chápal a plne podporoval. Jules k nemu mal blízky vzťah a často ho navštevoval s mladším bratom Paulom. Strýko ich uchvátil svojimi nádhernými kresbami z mnohých krajín, ktoré precestoval  a  ktoré Julesa a Paula už nikdy viac neopustili v ich fantázii.

V lete roku 1839  sa Jules pokúsil utiecť z domu, dal sa najať ako plavčík na trojsťažník Coralie na plavbu do Indie. Naštastie pre stámilióny jeho budúcich mladých čitateľov to jeho rodičia zavčasu zistili a zabránili mu odcestovať.  Verne vyštudoval právo a bol úspešným obchodníkom  s akciami na burze. V mladosti písal básne, poviedky, divadelné hry a piesne.

Oženil sa 10.januára 1857 s vdovou s dvomi deťmi  madame Honorine Anne Hébé du Fraysse de Viane Morel, narodenou vo Vesoul, mali spolu syna Michela. Syn po jeho smrti dokončil rozpísané diela.

V roku 1862 sa zoznámil s parížskym nakladateľom Pierrom  Julesom Hetzel, ktorý vydal jeho román Päť týždňov v balóne. Zaplatil mu zaň 10 000 frankov, na pomery vysokú sumu. Román mal veľký úspech. Preto vydavateľ P. J. Hetzel uzavrel s autorom exkluzívnu zmluvu na 20 rokov, v ktorej sa J. G. Verne zaviazal, že napíše dva romány ročne za honorár 20 000 frankov. Zmluvou bol finančne zabezpečený a umožnila mu živiť sa len písaním. Vydavateľ Hetzel bol Verneovi ako autorovi zaviazaný, zabezpečoval mu nadštandardné príjmy, spoločenský úspech, preto jeho honorár postupne zvyšoval. Viackrát  spolu zmenili zmluvu, takže si Jules Verne mohol kúpiť vilu, jachtu Saint Michel a konečne osobne podnikúť po svete cesty o ktorých písal.

                                

Dom  Julesa Verne v  Amiens  

Jules Verne sa budovou múzea v Amiens pripomína, nielen architektonicky, ale aj svojim duchom jej početným návštevníkom

Pauline kňažná Metternich grófka Sandor

Jules Gabriel Verne neskôr veľa cestoval, ako keby chcel konfrontovať svoju fantáziu zo skutočnosťou. Navštívil Severnú Afriku, Baltik, USA, cárske Rusko, Osmanskú ríšu, Uhorsko atď.

Neapolská zátoka rok 1844. Maľba parnej jachty Saint Michel III., ktorej majiteľom bol Jules Verne. Stála ho 55.000 frankov, pred J. Vernem mala dvoch majiteľov. Bola dlhá 31 m, v najširšom mieste 4,6 m široká s ponorom 2,9 m.  

Poznámky:  V dokumente o delení panstva Tematin z roku 1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus (Gašpar, Caspar) IV. Sandor de Szlavnicza (vyslanec kurucov na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.) a  jeho manželka Alžbeta (Erzsébet) barónka Thököly. Gasparus Sandor bol vyslanec aj na dvore Osmanského sultána Mehmeda IV ktorý bol tiež podporovateľom a spojencom kurucov ; Trenčiansky stoličný sudca Stephanus Sandor de Szlavnicza, evanjelik a. v. ktorého matka bola Estera Ivánka de Draskócz et Jordánföld bol starý otec správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča, narodeného v Dolných Držkovciach. Obvodný notár v Dolných Držkovciach Stefan I. Ondrejkovič, katolík, zať stoličného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza, tak ako jeho predkovia v roku 1683, mal politicky bližšie k austroslavizmu, už ako študent prispieval na Maticu Slovenskú až do jej zrušenia v roku 1875.   

 


 

Kňaž.Pauline

R.Metternich

Väzenie v Pazine

a Pevnosť

Väzenie v Pazine

Pohľad z cely

Pevnosť a väzenie

Väzenie v Pazin

Cez Istriu

Trasa úteku M.San.

Cez priepasť

Mathias Sandor

Útek cez mors.záliv

Louis N.Bonaparte

Simon Sina

Athén akadém.

Athén Akadém.

Athény Akadamia

Athény Akademia

Georg Simon Sinay

Athény Akademia

Athény Akademia

Athény Akadémia

Athény Akademia

Aktualizované: 20.08.2017