Pauline Metternich-Sandor de

   kňažná, grófka Sandor de Slavnicza, (* 25.február 1836, Wien - † 28.september 1921, Wien). Snáď najvýznamnejšia viedenská a parížska aristokratka doby. Preslávila sa inteligenciou, hudobným nadaním, šarmom, eleganciou. Bola npr. aj propagátorka diel hudobných skladateľov Richarda Wagnera a  Bedřicha Smetanu v zahraničí.

Princess Pauline Metternich - Sandor Autor Winterhalter Franz Xaver rok 1860.  Pauline kňažná Metternich - Sandor sa narodila v uhorskej rodine Sandor de Szlavnicza. Jej otec Móricz gróf  Sandor de Szlavnicza bol v rakúskom cisárstve slávny jazdec, športovec a chovateľ koní. Jej matka Leontine kňažná Metternich, bola dcérou známeho rakúskeho kancelára Lothara Klemensa Metternicha. Kňažná Pauline strávila u starého otca časť detstva.

Metternich Sandor Kynžvart

Zámok Kynžvart, letné sídlo slávneho rakúskeho kancelára Lothara Klemensa Metternicha v ktorom často v detstve pobývala kňažná Pauline. 

V r.1856 sa vydala za Richarda knieža Metternicha, syna kancelára (boli teda manželia aj strýc a neter). Manželstvo bolo harmonické (napriek občasným milostným záletom kniežaťa). Mali tri dcéry - Sophie, Pascaline a Clementine. Kňažná Pauline sprevádzala manžela, rakúskeho diplomata na diplomatické misijné pobyty na Saský kráľovský dvor v Drážďanoch, neskôr na Cisársky dvor do Paríža. V Paríži manželia strávili jedenásť nadmieru úspešných rokov (1859-70). Tu sa Pauline spriatelila s francúzskou cisárovnou Eugéniou, bola jej najbližšou dôverníčkou. Kňažná bola oddaným priaznivcom kultúry, spoločenského života a charity. Vo Viedni i Paríži určovala módne trendy a vkus. Do Paríža a neskôr do Čiech (pravidelne pobývala na zámku Plasy pri Plzni) priniesla vtedy neznámy šport - korčuľovanie. Zaviedla módu fajčenia cigár a fajky v salónoch čisto dámskej spoločnosti. Vymieňala si korešpondenciu s hudobnými skladateľmi ktorými boli Wágner, Liszt, Gounod, Saint-Saëns a iní, spisovateľmi Prosper Merimeé či Alexander Dumas starší. Jej ctiteľom a priateľom bol  Johann Wolgang Goethe. Bola zakladateľka a mecenáška literárnych salónov v Európe a slávnych hudobných festivalov a výstav kvetov vo Viedni. Za metternichovského pôsobenia v Paríži sa stala propagátorkou hudobných diel Richarda Wágnera  a neskôr Bedřicha Smetanu.  Uviedla medzi vysokú aristokraciu vo Viedni rodinu Rothschild, ale aj Sina. S podporou aj tejto finančne silnej vrstvy organizovala knažná obrovské akcie pre závislé vrstvy. Byla členkou skoro všetkých dobročinných organizácií, teda aj v ešte mladom Červenom kríži (Červený kríž v Uhorsku založil jej príbuzný (1) Imre Ivánka 16.mája 1881 v Budapešti), predsedala a organizovala ich prácu bez oddychu. Touto cestou získavala veľké finančné obnosy. Založila  a podieľala sa  vo vysokej spoločnosti na dobrovoľnej ošetrovateľskej službe ranených a chorých vojakov a na charite v prospech ranených a sirôt počas 1.Sv.vojny. Ako dieťa bola svedkom revolúcie v r.1848 vo Viedni. V r.1870 prežila v Paríži začiatok francúzskej občianskej vojny. Sprevádzala cisárovnú Eugéniu na jej ceste do exilu vo Veľkej Británii. Zomrela v roku 1921 vo Viedni. Bola svedkom slávy i pádu francúzskeho i rakúskeho  cisárstva. V prvých rokoch po 1. svetovej vojne sa stala živým symbolom dvoch stratených svetov a tragického konca svojej spoločenskej triedy vrátane zániku slávneho uhorského rodu Sandor de Szlavnicza. Jej najznámejší portrét vytvoril francúzsky impresionistický maliar Edgar Degas.  Dielo sa dnes nachádza v National Gallery v Londýne. 

Kňažná bola poprednou kultúrnou mecenáškou a filantropkou doby. Priatelila sa npr. so hudobnými skladateľmi Richardom Wagnerom (venoval jej jednu svoju klavírnu skladbu) a Ferenczom Lisztom a finančne ich podporovala (FLiszta podporovala aj uhorská rodina Csúzy, ďalšími ktorých finančne podporovala táto rodina bol slávny český historik František Palacký a hudobný skladateľ Franz Schubert). V r. 1861  Pauline  presadila v Paríži premiérové uvedenie Wágnerovej opery Tannhäuser. Produkcia nebola úspešná a parížsky neúspech Tannhäusera vstúpil do dejín opery ako jeden z najväčších hudobných neúspechov 19.storočia. Naďalej  ale Richarda Wagnera podporovala. Finančne podporovala a protežovala aj hudobného skladateľa Bedřicha Smetanu. V 90-tych rokoch 19.stororočia sa neúspešne usilovala o uveďenie Smetanovej ♫ opery Prodaná nevěsta v Paríži. Vďaka častým pobytom medzi Parížom a Viedňou  pôsobila kňažná Metternich - Sandor ako významný kultúrny a politický prostredník medzi týmito dvoma spoločnosťami (nech už išlo o hudbu, šport či politické názory, o ktoré sa zaujímala).    

Napísala dve knihy pamätí, Je ne suis pas jolie, je suis pire (Nie som krásna, som horšia), jej poslednú edíciu doplnil poznámkami Georges ­Poisson. Pozornosť si zaslúžia aj ďalšie diela. V pamätiach Gesehenes, geschehenes, erlebtes (Videla som události, ktoré se stali) sa venuje svojmu detstvu a osobnosti kancelára Metternicha. Druhá kniha spomienok Éclairs du passé 1859-1871 (Záblesky minulosti) sa tematicky zaoberá francúzskym cisárskym dvorom  v čase jej pôsobenia v Paríži.    WWWW

Louis Napoleon Bonaparte 

Knihy vyšli po jej smrti na začiatku 20-tych rokov 20.storočia. Desiatky rokov po jej smrti sa zachovala k jej osobe hlboká úcta v ústnom podaní  medzi cieľavedome na okraj spoločnosti vytláčanými poslednými  príslušníkmi jej rodu. Autorovi stará matka Mária Ondrejkovič rod. Turba,  ako dieťaťu rozprávala o jeho slávnej pratete. Bolo to pre rodinu mimoriadne nebezpečné nie iba od predstaviteľov vtedajšieho režimu. Na dokreslenie dnešnej spoločenskej situácie na Slovensku autor uvádza typickú skutočnosť. Keď sa zaujímal o svoje rodinné doklady sa na neho príslušný štátny úradník oboril, doslovne : ,, Ako to, že vôbec žijete ?!    Čo chcete, všetky  rodinné doklady máte mať !! ". Obdobne príslušné matričné úrady cenzurovali podstatnú časť rodinných údajov v úradne overených kópiách dokladov o ktoré autor požiadal. Konali nezákonne napriek jeho sťažnostiam.   

Princess Pauline Metternich - Sandor de Szlavnicza. Autor Eugene Boudin rok 1865.   

Dcéry kniežaťa Richarda Metternicha a kňažnej Pauline Metternich-Sandor boli :  Sophie Marie Antoinette Leontine Melanie Julie (*1857 †1941),  Antoinette Pascalina (*1862 †1890), Clementine Marie Melanie Sophie Leontine Crescentia (*1870 †1963). V roku 1944 sa dostal rod  Metternich-Sandor do príbuzenského vzťahu s rodinou Rothschild (ale aj Oppenheim) cez rodinu Ondrejkovics-Sandor a sobáš jej člena s Alžbetou, vnučkou Charloty  Stiglitz r. Büchler, dcérou Júlie Ličko r.Stiglitz. 

Zámok Plasy (bývalý kláštor) rodiny Metternich pri Plzni, kde často pobývala kňažná Pauline Metternich-Sandor. 

Erb rodu vicežupana Sandor de Szlavnicza na jeho sídle v Trenčíne. V neďalekých kúpeľoch Trenčianske Teplice najvýznamnejšia členka rodu kňažná Pauline Metternich-Sandor často absolvovala liečebné pobyty. V roku 1948 došlo v Trenčíne za spoluúčasti štátnych úradov k falšovaniu identity rodiny Alžbety, manželky potomka rodu Sandor de Szlavnicza kpt. tank. Aladára II. O.S. Boli tým poškodené jej práva a práva ich štyroch detí. Po roku 1953 keď uveďené škandalózne konanie vyšlo najavo, vec nebola uveďená do právneho stavu, ale Ministerstvo obrany, Ministersvo spravodlivosti a Ministerstvo vnútra prenasledovalo rodinu až do roku 1989 za účelom konzervovať neprávny stav a chrániť aktérov podvodu. 

Náhrobné kamene prastarého otca autora Obvodného notára Štefana I. Ondrejkoviča a jeho svokry, praprastarej matky autora Urodzenej pani Márie Sandor de Szlavnicza rod. Marko.

Hrad a panstvo Tematín dal panovník v r.1638 do zálohy Jánovi (Joanes) barónovi Rottal a súrodencom, ktorí boli v príbuzenských vzťahoch s rodinou Sandor de Szlavnicza o.i. cez Catherine (Kata) baroness Rottal, manželku Františka (Franciscus, Ferenc) I. Sandor de Szlavnicza. Joanes Rottal prepustil časť majetku Tematín Stephanovi (István) grófovi Csáky a jeho manželke Eve, grófke Forgách. Suzane von Rottal (sestra Catherine von Rottal a dcéra Márie Felicitas Thurzo) svoj podiel prenajala v roku Pána 1653 Jurajovi (Georgius) slobodnému pánovi Berényi s ktorým bola v rodinných vzťahoch o.i. cez rodiny Sandor de Szlavnicza, Szluha a Nyári. V r.1658 sa majiteľmi časti Tematína stal rod Bercsényi, ktorý nadobudol majetky aj v Brunovciach. Na hrade Tematín sa narodil v r.1665 Miklós (Mikolaus) Bercsényi †1725 veliteľ vojsk Františka (Franciscus) II. kniežaťa Rákoczi. Mikuláš Bercsényi bol v rodinných zväzkoch s grófmi Csáky aj prostredníctvom svojej manželky Christine Csáky. Stephanovi Csáky ml. držiteľovi Tematína, skonfiškovali majetky za účasť v povstaní Imricha (Imre) Thököly v r.1684 †1705. V dokumente o delení panstva Tematin z r.1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus IV Sandor de Szlavnicza (vyslanec kurucov na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV de France Bourbon) a  jeho manželka Erzsébet Thököly. V roku 1704 od neho obdržal finančný príspevok na svoj pluk gróf Šimon Forgách. Sumou prispel aj jeho brat vicežupan Nitrianskej stolice Adalbert Sandor de Szlavnicza. Väčšinu hradu a panstva vlastnil rod Bercsényi, ktorí začali so stavbou kaštieľa v  Brunovciach. Mikuláš Bercsényi počas povstania Františka II. Rákoczi dal opraviť hrad. 

Helena Zrínska (*1643, Ozalj, Chorvátsko †1703 Nicomedia, Osmanská ríša). V roku 1666 sa zosobášila s Františkom I. Rákoczi. Mala s ním deti: Juraj (zomrel ako dieťa), Juliana a známy František II. Rákoczi. Po smrti manžela  držala správu nad Rákoczi majetkom Regec, Makovica a Mukačevo. V r.1682 sa vydala za vodcu protihabsburského povstania Imricha Thököly. Aktívne sa zapojila do povstania a obrany bašty povstalcov na hrade Makovica v Zborove. Preslávila sa  obranou hradu Mukačevo, pred cisárskymi vojskami ho bránila tri roky. Po zrade jej tajomníkom pri presile cisárskych vojsk bol 14.októbra 1688 hrad dobytý a zbúraný. Bola internovaná v Uršulínskom kláštore vo Viedni. Po troch rokoch ju Imre Thököly  výmenil za zajatého generála Donata Heisslera. Žila 12 rokov s manželom v tureckom exile až do smrti. Jej telesné pozostatky boli v r.1906 prevezené do Košíc. Pochovaná je zo synom Františkom II. Rákoczi v krypte Dómu svätej Alžbety.      

Blumencorso na Prátri - na hlavnej aleji v r.1900 (1). Pauline Fürstin  Metternich rodená grófka Sandor *25. Február 1836 Viedeň  †18. September 1921, založila o. i. literárny salón vo Viedni. Bola neter a manželka rakúskeho vyslanca Richarda Klemensa kniežaťa Metternichazohrala dôležitú úlohu v spločenskom živote v Drážďanoch, Paríži a od 1870 vo Viedni, kde založila mondénny salón. Už v r. 1886 usporiadala výstavu kvetov a iiciovala Blumencorso na Prater-Hauptallee. Dom -, Dvor - a štátny kancelár Klemens Wenzel Lothar von Metternich, známy svojou organizáciou Svätej aliancie, svojim metternichovským systémom a  demagógiou, ktorý na dlhé obdobie Rakúskej monarchii zabezpečil údajne nezaslúženú prosperitu, bol jej starý otec a strýko.     

Personendaten

NAME Metternich-Sándor, Pauline Princess 
ALTERNATIVNAMEN   
KURZBESCHREIBUNG begründete einen literarischen Salon in Wien 
GEBURTSDATUM 25. Februar 1836 
GEBURTSORT Wien 
STERBEDATUM 18. September 1921
 

Bravúrny Móric gróf Sandor de Szlavnicza *Buda 23.05.1805 †Wien 23.02.1878, dodnes známy ako najlepší jazdec kontinentu bol otec Pauliny kňažnej  Metternich von Winneburg grófky Sandor von Szlavnicza. 

Vnuci a vnučky Urodzenej pani Anny Sandor de Szlavnicza a jej manžela Obvodného notára v Dolných Držkovciach a Šimonovanoch Stefana I. Ondrejkoviča. Zľava budúci pplk. tank Aladár II. Ondrejkovič, Editka vydatá Vrbacká, budúci prokurista fy Thonett Mundus a riaditeľ Nábytkárskych závodov v Bratislave Tibor Ondrejkovič a Magda vydatá Suchánková.       

Pardubice v roku 1936. Dragounský pluk 8 Knížete Václava Svatého v Pardubiciach, ŠDJZ kde bol z Jozefova prevelený čatár aspirant jazdectva, neskorší pplk. tank Aladár II. Ondrejkovič slobodný pán Sandor de Szlavnicza. Aj po pol storočí v roku 1996 generál Anton R. s trochou závisti pripomenul autorovi aký excelentný jazdec bol jeho otec.

Sólista, tenor opery Štátneho divadla Košice Karol Ondrejkovič vytvoril na tamojšej opernej scéne v sezónach 1946 a 1952 okrem iných aj postavu Vaška v opere "Prodaná nevěsta" Bedřicha Smetanu a v roku 1948 Hájnik "Rusalka" Antonína Dvořáka. Kňažná Pauline Metternich - Sandor finančne podporovala a protežovala aj hudobného skladateľa Bedřicha Smetanu, koncom 19.storočia sa bez úspechu usilovala o uveďenie jeho ♫ opery Prodaná nevěsta v Paríži.    

Sólista, tenor operety SĽD v Nitre v rokoch 1939-45 a sólista, tenor opery Štátneho divadla Košice v rokoch 1945-1960 Karol Ondrejkovič. Aj sólista, tenor Divadla Z. Nejedlého v Opave v rokoch 1946 - 1951 Belo Turba vytvoril v tamojšej opere v rokoch 1946 až 1951 rad postáv, medzi ktorými bol  Jeník "Prodaná nevěsta" a Princ "Rusalka" Antonína Dvořáka.

Poznámky: Blumencorso na Prátri - hlavnej aleji v roku 1900 (1). Pauline kňažná Metternich rodená grófka Sandor už v roku 1886 usporiadala prvú výstavu kvetov a iniciovala Blumencorso na Prátri - Hauptallee ;  (1) Pauline Metternich Sandor bola príbuzná s rodinou Ivánka okrem iného prostredníctvom Esthery Ivánka, ktorej syn bol Comitatus Jurassor trenčianskej župy Stephanus Sandor de Szlavnicza, otec Anny Sandor de Szlavnicza ; Sólista Štátnej opery Košice Karol Ondrejkovič vytvoril o opere rad postáv: Vašek (Prodaná nevěsta, 1946, 1952) Hájnik (Rusalka 1948), Monostatos (Čarovná flauta 1949) ...; Sólista Divadla Z. Nejedlého v Opave (1946 - 1951) Belo Turba vytvoril tamojšej opere rad postáv: Jeník (Prodaná nevěsta) Princ (Rusalka) ...;

Zdroje:  Literatúra Neue Deutsche Deutsche Biographie Bd.17, S. 223 Rodinné údaje, 236*, 243 f. ; Mária Turba ; Okresný archív Nitra Ivanka pri Nitre ;  Archív DÚ ; Peter Múčka ; Encyklopédia dramatických umení Slovenska M - Ž  1990 ;

Virtuální prohlídka Zámek Kynžvart - Lázně Kynžvart - Karlovarský kraj ;Mlýnský rybník - Zámek Kynžvart  ;   

 

 

 

Aktualizované: 17.12.2018