Násilné prechody cez vojnovú zónu Vukovar
Tlačný remorkér Inovec s prázdnymi člnmi pri poprúdnej plavbe na volnom toku rieky Dunaj. Na remorkéri T.R. Inovec slúžil aj strojník pán Ján Ormis z mesta Revúca, narodený v jednej z najváženejších evanjelíckych rodín a. v. na Slovensku.
Dunaj v bývalej Juhoslávii medzi prístavmi Vukovar a Bezdan. Najrýchlejšia motorová nákladná loď ČSPD DNL Kysuca o nosnosti 2000 t v plavbe plnou silou na voľnom toku.
Ťažno - tlačný remorkér československého plavebného podniku ČSPD ŤTR 2000 pri plavbe separát na volnom toku Dunaja.
Stretnutie nákladnej motorovej lode ČSPD DNL Kysuca s osobnou loďou SOREA Družba pri jej plavbe po prúde do Budapešti. Osobná loď Družba dosahovala bežne po prúde rýchlosť 28km/hod. Bola v roku 1992-93 úspešne nasadená na prehradení Dunaja. Po odpredaní tretej osobe ju postretol rovnaký smutný osud, ako jej sesterskú loď Javorina (bývalá ČSPD POL Bratislava), úplne vyhorela.
V nočných hodinách 8. novembra 1991 po obdržaní spravodajskej informácie, že sa z československej lode ČSPD TR Šariš vykladajú pašované zbrane (veliteľ TR Šariš kpt. Eduard Melce a posádka tvrdili iné) v Kopačkom Rite pri prístave Apatín, veliteľ vojnovej loďe RML 308
triedy Botica " minolovac 308 " od 3. oddielu RRF zo zakladne v Novom Sade sa rozhodol, že v tom zabráni a silou zbraní ju oddelí od brehu. Minolovac RML 308 po otvorení svojej paľby padol do pasce a keďže je loď na rieke ľahký cieľ, bol zasiahnutý z ručných vrhačov striel "Ambrust" a "Zolja". V okamihu zahynuli zástavníci prvej triedy Lampret Kristijan, Marković Stevan. Veliteľa Zorana Markovića ranil ostrelovač. Vážne ranený, za pomoci posádky nabehol loďou na breh, zachránil ju a loď RML 308 pred potopením. Posádku loďe ČSPD odviezol neohrozene do bezpečia ukrajinský remorkér, ktorý sa vrátil pre ochromený remorkér. Podľa výpovede posádky remorkéra Šariš (a názoru autora, bol na obhliadke poškodeného plavidla v Bratislave), paľba rýchlopalných kanónov mínolovky RML 308 poškodila o.i. kormidelňu a prevádzkové palivové nádrže TR Šariš. Tým vyvolala na remorkéri požiar. Po jeho uhasení plavby neschopný bol odremorkovaný na opravu do lodenice v Bratislave. Udalosť sa stala 8.nov.1991, t.j. v čase, keď od hraničného prístavu Veľké Gradište po hraničný prístav Bezdan bola medzinárodná plavebná cesta rieky Dunaj na štátnom území Juhoslávie.
Rieka Dunaj medzi prístavom Vukovar a hraničným prístavom Bezdan. Motorová nákladná loď ČSPD DNL Kysuca v plavbe.
Žeravý dych mrazivej smrti mesta. Pohľad z Borova od tribúny veslárskej regaty športového klubu bývalej firmy Baťa na prístav Vukovar. Posádka lode bez slova koná svoje úlohy. Z temnoty hľadia tušené oči mŕtvych. Remorkér TR. Inovec sa plaví po prúde so svojim konvojom v zime 2001 za zníženej viditeľnosti okolo 19 hod. vo vojnovej zóne. Plavebná dráha je v týchto miestach asi 40 metrov od pravého brehu. Konvoj je nutné v týchto miestach nasmerovať v uhle na plavebnú dráhu a záď plavidla je potom asi 20 m od brehu. Náhle sa pred prednými plavidlami konvoja vpravo vynorí neosvetlené plavidlo vojnového námorníctva zo základne v Novom Sade v protiprúdnej plavbe. Len bravúrou veliteľ remorkéra a konvoja TR Inovec zabráni nešťastiu. Vojnovému plavidlu sa vyhne asi 1m. Ak sa dostane pod vysokú prieď prázdnych člnov konvoja bude vojnové plavidlo úplne zošrotované, ani jeden člen jeho posádky neprežije. Vyhýbacím mánevrom však TR Inovec ohrozuje svoju bezpečnosť, pravou stranou zadnej zostavy svojho konvoja sa ocitne len 5m od skál brehu vo vojnovej zóne. Okamžite kormidluje plnou silou vpravo, teraz hrozí zrážka zadnej časti lode s vojnovým plavidlom, ktoré je napravo pri brehu. Manévrom v tvare S sa mu vyhne asi 1 m, ale nasmeruje prieď svojej zostavy na skalnatý breh a hrozí mu náraz na breh v oblasti bojov. Kolízia TR Inovec s vojenským plavidlom by priamo ohrozila aj životy posádky lode ČSPD, nakoľko sa plaví vo vojnovej zóne, ktorá je od prístavu Bezdan po Ilok.
Obdobné sa stane v Rakúsku pri čelnej zrážke tlačného konvoja ťažno-tlačného remorkéra SPD Frunze s loďou rakúskej colnej stráže March. V tomto prípade, ale nikto s posádky colného plavidla neprežije.
Vojnová loď RRF triedy Neštin, riečna mínolovka RML-333 "Belegiš" zo základne Novi Sad pri poprúdnej plavbe. Loď rovnakého typu, ako plavidlo v kolíznej situácii s tlačnou zostavou remorkéra T.R. Inovec v roku 1991.
Poznámka: Za zníženej viditeľnosi 29.júna 1991 pri Hainburgu sa zrazil čln rakúskej colnej stráže March s tlačným konvojom ťažnotlačného remorkéra SPD Frunze. Havária si vyžiadala životy troch členov posádky colného člna March.
Stretnutie poprúdnej vlečnej zostavy s nákladnou loďou ČSPD DNL Kysuca medzi hraničným prístavom Bezdan a prístavom Vukovar. Na snímke je aj pán strojný správec Jiří Liška z Břeclavy. Bol vo fukcii strojného správcu na remorkéri SPaP TR Liptov v rovnakom čase v roku 1996 na vodnom diele Freudanau pod Viedňou, ako keď tam havaroval remorkér SPaP TR Ďumier. Pri havárii TR Ďumbier zahynula celá jeho posádka okrem pána bocmana Emila Šimku.
Letisko Borovo firmy Baťa začalo vznikať terénnými úpravami na jar 1932. Pôvodne to bolo niekoľko lúk vedľa rieky Dunaj, na nich sa síce dalo ako tak s menšími lietadlami pristávať, ale ich stav neposkytoval po celý rok istotu bezpečného vzletu a pristánia. Plochy bolo nutné vyrovnať a odvodniť vrátane nevyhnutného zabezpečenia proti jarným záplavám Dunajom.
Letisko bolo slávnostne otvorené 12.05.1934 za prítomnosti najvyššieho vedenia firmy Baťa. Ten deň bol veľký letecký sviatok na ktorý sa zlietol rad rôznych aeroplánov, niektoré až z Veľkej Británie. Produkcia pilotov prilákala na nové letisko desiatky tisíc divákov. V tej dobe tu boli podobné akcie výnimkou. Vďaka tomu sa z otvorenia a bežnej prevádzky letiska Borovo zachovali.
Letisko firmy Baťa Borovo úč. spol. v kráľovstve Juhoslávia v medzivojnovom období. Aerodrom Borovo od roku 1934 disponoval travnatou vzletovou a pristávacou dráhou dráhou, stálou meteorologickou službou a radiostanicou. Bol postavený sklad leteckých pohonných hmôt, mazív a náhradných dielov, domček pre správcu letiska, na druhej strane hangáru čekáreň pre pasažierov a menšia obchodná kancelária vybavená priamymi telefónnymi linkami a príslušenstvom. Pred druhou svetovou vojnou sa sem lietalo z Otrokovíc najmenej 2x týždne. Okrem predstavenstva firmy sa lietalo s rôznym tovarom a aj so špeciálnymi nástrojmi, které bolo treba rýchlo zo Zlina dopraviť z výrobních dôvodov.
Zlín Z-XII cn 213 YU - PFD ex OK - ZLZ na letisku firmy Baťa Borovo v Slavónii v roku 1934. The Zlín Z-XII was a Czechoslovak two-seat sports aircraft, and the first major design success by the Zlínská Letecká Akciová Spoločnost (Zlín) aircraft manufacturing company, after its founding in Otrokovice after the takeover by the Baťa Group.
Okrem pravidelných špeciálov z Otrokovíc, keď sa tu striedali lietadlá Aero A-35 tu pristávali aj: Lockheed Electra OK-CTA a Lockheed Electra OK-CTB, Stinson SR-10C Reliant OK-ATP, priletel aj vírnik Cierva (Avro) C.30A aj rad ďalších zaujímavých lietadiel. Firma Baťa tu mala i niekoľko lietadiel pod juhoslovanskou imatrikuláciou. Od ľahkých Zlínov Z-XII až po niekoľko aeroplánov De Havilland DH.60A Puss Moth (napr. s registráciou YU-PAX). Boli väčšinou pilotované juhoslovanskými pilotmi.
Hangáre aeroklubu zničené v r. 1991 delostreleckou paľbou na bývalom letisku firmy Baťa ú.s. Borovo. Hore typická obytná stavba firmy Baťa. V rokoch 1991 až 1997 došlo k ťažkých škodám nielen v meste a prístave Vukovar, ale aj na závode Borovo a letisku Borovo. Tam boli doslovne prestrieľané hangáre. Niektoré dostali i rad priamych zásahov z mínometov, čo malo za následok zrútenie väčšej časti ich striech a
poškodenie rady športových lietadel. Niektoré už nikdy nevzlietli. Na snímkach hangáre aeroklubu zničené delostreleckou paľbou v roku 1991 na bývalom letisku firmy Baťa ú.s. Borovo. Poškodené lietadlá v popredí PZL-104 Wilga, za ním UTVA - 75.
V polovici roku 1932 bola slávnostne zahájená aj výroba v novom závode v Borove, kde firma Baťa začala produkovať obuv pre niekoľko balkánských krajín. Tým sa firma Baťa vyhla clám a iným obchodným obmedzeniam.
V roku 1991 delostreleckou paľbou vážne poškodené továreňské objekty a zničené strojné zariadenie bývalej firmy Baťa ú.s. Borovo.
Športový areál bývalej firmy Baťa ú.s. v Borove. Kúpalisko pred rokom 1989. Autor článku ho navštevoval v takomto stave počas svojich služobných pobytov vo Vukovare v rokoch 1975-80.
Športový areál bývalej firmy Baťa ú.s. v Borove. Kúpalisko zničené delostreleckou paľbou v rokoch 1991. Stav po roku 1992.
Ako rodina pred rokmi v Šimonovanoch, ale v inom spoločenskom postavení ku škode rodín aj tých zamestnancov firmy Baťa a ich potomkov, ktorí mlčky asistovali pri znevažovaní účastinárov koncernu Baťa. San sasity satas. Na snímke vchod do športového areálu Baťa Borovo v roku 1977.
Autor pred budovou spoločenského domu bývalej firmy Baťa Borovo v r. 1977 v tichej pripomienke najtragickejšieho osudu zo všetkých slovenských vrcholných politikov, prezidenta Najvyššieho súdu JUDr. Martina Mičuru. Bol aj predseda správnej rady firmy Baťa Šimonovany o ktorej výstavbu sa pričinil po príhovore rodiny Ondrejkovič. Že zmaril s generálom Šnejdárkom spojenie Tuchačenského armády s Maďarskou Červenou armádou mu Stalin za ZSSR zrátal po r. 1945 v Lubjanke aj s úrokami.
Budova spoločenského domu bývalej firmy Baťa ú.s. v súčasnosti. Bývalí zamestnanci a obyvaťelia Borovo nedúfajú, že by mohol prísť investor ako pán Tomáš Baťa. Vedia, že dnes takí podnikatelia vo svete nie sú. Ostali im iba pamiatky v podobe jeho stavieb, kultúrnych, športových a dopravných. V tejto budove na prízemí vpravo sa konali zábavy zamestnancov v elegantnom a príjemnom prostredí. Autor článku bol viac krát svedkom búrlivých zábav slavónskych krásavíc z firmy v roku 1977. Všade bolo plno črepov z dopitých pohárov vína. Krásavice netušili čo ich raz postihne. Nevedeli, že svet je dnes úplne iný ako československý podnikateľ Tomáš Baťa a jeho spoločenská vrstva.
Budova kina v Borove. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa tu premietali väčšinou westerny a filmy o partizánoch. Diváci po celý čas počas premietania hlasne komentovali scény a spotrebovali množstvo slnečnicových semienok. Toto však bolo zvykom aj v Bulharsku a Rumunsku.
Tie isté štandartné podnikové vilky firmy postavené v areáli firmy Baťa ú.s. Borovo, súčasný stav.
Štandartné podnikové vilky firmy v areáli bývalej firmy Baťa ú.s. Borovo stav v roku 1977.
Tie isté štandartné podnikové vilky firmy postavené v areáli bývalej firmy Baťa ú.s. Borovo, súčasný stav.
Linka autobusu Vukovar - Borovo. Za autobusom štandartné podnikové vilky firmy postavené v areáli bývalej firmy Baťa ú.s. Borovo, stav v roku 1977.
Do roku 1991 bolo možné v obchodnom dome Dunaj v Bratislave kúpiť aj pánsku vychádzkovú obuv z Borova. Bola o 50% drahšia ako obuv československej produkcie, síce s menšou životnosťou, ale bola elegantnejšia a pohodlnejšia.
Hades boh podsvetia
Prístav Vukovar v roku 1977. Vzadu veža vodojemu vodární. Pri delostreleckem ostreľovaní z druhého brehu Dunaja v roku 1991 lode plávajúce vľavo zahaľoval dym z požiarov.
Veža vodárne a rozstrieľané domy po bojoch o mesto Vukovar v roku 1992. Delostrelecká paľba bola taká prudká, že trosky zo striech domov padali až na TR Inovec pri jeho protiprúdnej plavbe v konvoji s ŤTR Lipno a TR Gemer.
Obytné domy vo Vukovare počas delostreleckého a mínometného ostreľovania v roku 1991.
Centrum mesta Vukovar počas bojov v roku 1991.
Centrum mesta Vukovar po bojoch v roku 1992. Vpravo v bojoch zničený obchodný dom Promet.
Obchodný dom Promet v Slavónskom meste Vukovár. Autor tu občas nakupoval pre svoju osobu textilný tovar. Bol totiž iného strihu ako vtedajšie československé odevné výrobky. Juhoslovanský textil a obuv boli v priemere menej trvanlivé, ale viac rešpektovali vkus mladšej generácie. Za elegantné koženné sako a módnu košeľu zaplatil autor trojnásobnú cenu ako sa predával zhruba obdobný tovar v obchodnom dome Dunaj v Bratislave. Okrem toho v PZO Tuzex Bratislava bolo možne kúpiť elegantné juhoslovanské zimné kožuchy a športovú zimnú výstroj.
Pán kadet-bocman po víraní zadnej kotvy pri odchodnom manévri z prístavu Vukovar. Vedľa ramena jeho ľavej ruky bója vyznačujúca plavebnú dráhu.
Po zoštátnení sa Borovo stalo súčasťou mesta Vukovar. V priebehu bojov v rokoch 1991 až 1997 došlo k ťažkým škodám nielen v meste Vukovar a v prístave na Dunaji, ale aj na bývalej firme Baťa Borovo.
Josephus barón Sandor de Szlavnicza bol majiteľom kúrie neďaleko Borova v Slavónii. Na snímke stav kúrie okolo roku 2004.
Bývalá Josephus Sandor de Szlavnicza kúria v Nuštare v medzivojnovom období.
Josephus barón Sandor de Szlavnicza vlastník panstva Nustar v Slavónii v rokoch 1751 - 1767.
V pozadí areál výstaviska veľtrhov v Plzni. Autor služobne v roku 1966 z VÚ 4404 Ostrov nad Ohří ( 62. automobilový prápor podliehajúci 20.motostreleckej divízii v Karlových Varoch) na pravidelnej lekárskej prehliadke vo Vojenskej nemocnici Plzeň.
Bývalá Josephus Sandor de Szlavnicza kúria v Nuštar v Slavónii, súčasný stav.
Militär Schematismus fur das Jahr 1815-24, Husaren Regiment Nro 7, Leichtenstein, Johann Furst, Stab in Wukowar von Slavonien, FM Second Rittmeister Michael Sandor v.Slavnicza.
Ťažno - tlačný remorkér československého plavebného podniku ČSPD ŤTR 2000 pri poprúdnej separátnej plavbe na volnom toku Dunaja.
Tlačný remorkér ČSPD TR Šariš bol po oprave v lodenici ČSPD NOL v Bratislave opätovne zaraďený do prevádzky.
Veliteľská loď Rečne ratne flotile PRB-30 Kozara z hlavnej základne RRF v Novom Sade, kde bolo zaradených aj 6 riečnych mínoloviek triedy RML "Neštin" aj o niečo vyšší stav mínoloviek triedy RML "Botica" od 3. oddielu RRF. Loď PRB-30 Kozara bola vyrobená v roku 1939 v Regensburgu pod menom Krimhilda.
Posledný Mohykán. Ťažno-tlačný remorkér ŤTR Lipno, bývalej mohutnej dunajskej plavebnej spoločnosti ČSPD n.p., ešte stále v prevádzke po mnohých rokoch nad prístavom Bratislava v roku 2017. Už v roku 1993 nebol v dobrom technickom stave pre jeho celkové opotrebovanie.
Jednotlivé závody firmy Baťa v rôznych krajinách medzi sebou spolupracovali aj v rokoch 1939-1945. Najväčším účastinárom slovenskej časti firmy Baťa ú.s. bol v rokoch 1939-1945 Jeho Ctihodnosť predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Martin Mičura. Jeho postavenie v správnej rade bolo rozhodujúce. Autor článku bol už od roku 1965 presvedčený, že úcta a vďaka patrí pánovi Tomášovi Baťovi a spoločenskej skupine ktorú reprezentoval, jeho cieľavedomým a korektným zamestnancom a v neposlednom rade Jeho Ctihodnosti JUDr. Martinovi Mičurovi.
V roku 1947 bol závod s letiskom firmy Baťa Borovo znárodnený a premenovaný na Borovo – Jugoslavenski kombinat gumi i obuče. Ešte koncom 80. rokov minulého storočia tu pracovalo ťažko uveriteľných 23 000 zamestnancov. Vyrobili ročne okolo 23 milionov párov obuvi a viac ako 582 000 pneumatík rôznych typov.
Dnes je pristav Vukovar opäť v prevádzke. Aj letisko Borovo-Vukovar funguje, i keď iba so spevnenou trávnatou vzletovou a pristávacou dráhou pri obmedzených možnostiach hangárovania. Je tu i sklad leteckých pohonných hmôt a mazív. Na sklenených výplniach jednej časti miestneho hangára je zostatok loga fy Baťa k videniu dodnes. Obuvnický koncern dal základ, na ktorom stavali ďalšie generácie juhoslovanských a dnes aj chorvátskych letcov.
Poznámky:
Zdroje: