Ľudový súd, Okresný súd a Krajský súd v Trenčíne v 20. a 21. storočí

Uznesenie sp.zn. M 155/47 z 13.januára 1948 a Rozsudok sp. zn. 2 T 399/53 z roku 1953

Jedným z najznámejších a najkontraverznejších procesov trenčianskych súdov od počiatku ich existencie bol trestnoprávny proces č.k. 2T 399/1953 bývalého Ľudového súdu v Trenčíne proti manželom Valérii Čevelovej rodenej Stiglitz Jozefovi Čevelovi v roku 1953.

Trenčín Štefanikova 9 Za 1/12 domu s.č. 372  na Štefanikovej č.9 v Trenčíne sa rozhodli jednostranne nájomcovia a (alebo iba) spoluvlastníci  platiť  spoluvlastníčke nájomné 2290 Euro ročne (od roku 2008), ktoré nikdy neobdržala. Nehnuteľnosti majú v nájme podľa znalca ing. Juraja Šinku firmy Client  &  Partner Business Development s.r.o., Toner recycling service s.r.o. a spol. Gaben s.r.o. Okrem toho  používajú pre svoje motorové vozidlá ako parkovisko jej 1/12 z celkovej výmery pozemkov 1574 m2 (okrem zastavanej a zatrávnenej plochy). Nájomné je v predmetnej lokalite v Trenčíne najmenej o 100% vyššie. Od  neznámych  nájomcov  nedostáva nájomné ani za 1/12 z garáží.

V Trenčíne dome na ulici gen. M.R. Štefánika č.9, predtým č.33  bol (okrem služby v poli) aj od januára 1944 npor. aut. Aladár II. Ondrejkovič policajne prihlásený a chránil tým celú rodinu manželky pred deportáciou do koncentračného tábora a zabavením majetku na základe rasových zákonov. Chránil ju aj  intervenciami u svojich známych a príbuzných ktorými boli npr. Hlavný radca MV SR Dr. Viktor Pavella (v jeho byte v Bratislave na Mýtnej 49 sa ukrývala z rasových a politických dôvodov Irena Bluhová, po r.1945 riaditeľka vydavateľstva "Pravda", u nej pracovala budúca manželka Dr. Gustáva Husáka Viera Husáková-Millerová-Čáslavská). Ďalšími u ktorých npor. aut. zál. Aladár II. Ondrejkovič intervenoval boli: brat jeho matky Márie mešťanosta Bratislavy Štefan Turba, Dr. Anton Neumann riaditeľ prezidentskej právnej kancelárie, Hlavný radca MV SR Dr. Karol Reindl (manžel sestry jeho otca Štefana), v r. 1945-1953 Hlav. radca Povereníctva vnútra (05.10.1953  ho nepravdivo napadol  povereník vnútra Jozef Lietavec vo výpovedi o nepriateľskej činnosti býv. predsedu Zboru povereníkov v procese ktorému čelil  Dr. Gustáv Husák), prezident Najvyššieho súdu JUDr. Martin Mičura (príbuzný rodiny Ondrejkovič), Okresný náčelník v Bratislave Dr. Aladár I. Ondrejkovičplk. pech. Alojz Androvič Hlavný štáb Slovenskej armády, Štefan Balazsovics,  brat Tibor Ondrejkovič prokurista firmy Thonett-Mundus (po r.1945 jej riaditeľ pod názvom Západoslovenské nábytkové závody n. p. Bratislava),  advokát JUDr. Valentini atď.)  v Bratislave počas vojnových rokov.

Chránil ich aj registráciou na živnostenský list  (výroba liehovín a vína) na svoje meno na žiadosť manželkinej rodiny. Napriek tomu, že od r.1945 slúžil ako dôstojník z povolania aj v iných posádkových mestách, od súdneho procesu s manželmi Čevelovými v r.1953 (podnet k nemu dal minister obrany JUDr. Alexej Čepička) mu to veľmi poškodilo. Potrebovali s tehotnou manželkou a tromi malými deťmi (od marca 1954 štyrmi) aby mu jej rodina pomoc opätovala,  ale tá im ani v najmenšom nepomohla. Viacerí jej členovia získali vysoké pozície v KSČ, na povereníctvach SNR a na ministerstvách v Prahe. On im už nemal čo poskytnúť.

V r.1953 boli manželia Jozef Čevela a Valéria Čevelová r. Stiglitz vystavení v hoteli Tatra v Trenčíne medzi  vecami a liehovinami, ktoré sa našli pri domovej prehliadke vily na adrese Trenčín Štefanikova 9 (33). Žiaci všetkých škôl aj zamestnanci  firiem a organizácii v Trenčíne sa museli povinne zúčastniť. Ľudovým súdom vyvolaná davová psychóza bola  mimoriadne  negatívna. Diváci na obžalovaných ziapali a pľuli  i keď  poznali ich, aj  rodinu Stiglitz pani Valérie Čevelovej.

Vedeli, že pán Jozef Čevela nikdy nepodnikal s liehovinami, že tieto liehoviny, suroviny na ich výrobu a zariadenie na ich výrobu nemôžu byť jeho vlastníctvom. Dôkaz: Zoznam zabavených liehovín a zariadení na ich výrobu priložený k Rozsudku bývalého Okresného Ľudového súdu Trenčín sp.zn. 2 T 399/1953. Verejnosť, orgány štátnej moci, zverenej verejnej správy aj súdy v Trenčíne boli informované, že staviteľ Jozef Čevela má nemajetnú švagrinú hudobnú skladateľku Júliu Ličkovú rod. Stiglitz, ktorá nemá majetok (jej majetok s venom prevzali jej súrodenci Valéria, Pavol a švagor Jozef Čevela), ale pochádza zo sestrou Valériou Čevelovou  zo zámožnej, za života ich rodičov ešte váženej židovskej rodiny Stiglitz a Büchler ktorá vyrábala liehoviny, dezertné vína, likéry, ovocné šťavy, trieste a bukusy.

Júliin brat Pavol Stiglitz bol od nej o 6 rokov mladší. Jeho manželstvo s Malvínou Kováčovou uzavreté 27. novembra 1932 v Trnave prinieslo jemu a najmä celej rodine nešťastie a neriešiteľné problémy. Ani následný rozvod ich nemohol napraviť. Neskôr podnikal s rodičmi s liehovinami v 50% podiele na rozhodovaní  a jeho rodičia (fy Herbária Stiglitz)  s 50% podielom na rozhodovaní na prenajatých  nehnuteľnostiam od rodiny. Zisk firmy Herbária sa delil v pomere 50% Bartolomej Stiglitz a  Sarlota Stiglitz (Sali, Charlote) rod. Büchler a 50% syn Pavol S. V prípade odúmrtia jednoho z rodičov prechádzala jeho čiastka a konateľské právomoci na pozostalého rodiča (aj dnes je na rodinu Stiglitz v pozemkovej knihe zapísaných v Trenčianskom kraji najmenej 2000 ha pôdy). V Uznesení zo dňa 13. januára 1948 Okresný súd Trenčín č.k. M 155/1947 (Vyhlásenie za mŕtvu Sarloty Stiglitz r.Buchler) sa uvádza Sarlota Stiglitzová rod. Büchlerová vydatá za Bernarda Stiglitza (jej manžel sa však volal Bartolomej Stiglitz a bol nebohý už od r.1936) na žiadosť navrhovateľky B.S. Okresný súd Trenčín konaním sp.zn. M 155/1947 poškodil  pozostalú Júliu Ličkovú rod. Stiglitz s deťmi. Situácia nastala za stavu keď boli právoplatnými dedičmi 50% podielu na rozhodovaní vo firme ich rodiny a  dedičmi 50% podielu na jej zisku. 

Po prechode frontu na jar 1945 Pavlína Dubčeková žila so synom Alexandrom v Trenčíne. Bola verejne činná v miestnom spolku žien,  prísediaca Okresného Ľudového súdu v Trenčíne, za KSČ členkou MNV v Trenčíne od 04.11.1946 a náväzne (ako náhradníčka) aj od 21.01.1948. S manželom Stefanom Dubčekom (do zatknutia v roku 1942 člen 3. ilegálneho ÚV KSS) pracovala vo funkciách v ÚR SZPB. Obaja aj so synom Alexandrom dobre poznali známu evanjelickú rodinu Ličko z Trenčína, pani Pavlína aj starú katolícu notársku rodinu Ondrejkovič z Bánoviec nad Bebravou a Dolných Držkoviec. Poznali aj židovskú rodinu Stiglitz. V budove ÚR SZPB v Bratislave na Štúrovej ul. sa viac krát dopytovali  pani Alžbety Ondrejkovičovej r. Ličkovej na jej rodinu v Trenčíne, s tým, jej matka Júlia musela v Trenčíne vlastniť najmenej jeden činžiak a ďalší majetok, "po rodičoch predsa musela dediť". Keď im Alžbeta povedala "nezdedila nič" tvrdili, že poznajú so synom Alexandrom jej rodinu (Alexander Dubček býval v Trenčíne v byte súkromného domu jej sestry Alice Ličkovej a jej manžela ing. Ervína Kellermana, býv. predsedu ZO SZPB Trenčín) a "to nie je možné". Opakovali to aj na ÚR SZPB v Bratislave.

 

Okresný súd Trenčín a bývalý Okresný Ľudový súd v Trenčíne porušili všetko čo sa dalo porušiť. Porušili aj zákony prijaté po r.1948. Aj laik vo veci práva vie, že mŕtvemu nemožno nič zobrať (Slovenské občianske právo bolo od r.1950 zjednotené s právom platným v Čechách a na Morave a svojvolné sa ujatie dedičstva bolo trestným činom). Rozsudkom sp. zn. 2T 399/1953 o prepadnutí majetku manželov Čevela prepadol aj majetok, ktorý patril v r.1953 stále Bartolomejovi Stiglitzovi a Sarlote Stiglitz rod. Büchler.

Podľa firemného registra z Trenčína a Považskej Bystrice sa Okresný súd v Trenčíne vydal touto cestou. Vo firemnom registri boli firma Bartalam Stiglitz č.1090/91 registrovaná do 20. mája 1946 na meno od r.1936 nebohého  Bartolomeja Stiglitza a na neho bola registrovaná aj firma č.1220/2 Produktiva Stiglitz a spol. t.j. Ján Ličko ml. (vymazaná až 10.02.1950) a čiastočne aj na nebohú matku  sestier  Júlie Ličkovej a Valérie Čevelovej Sarlotu Stiglitz (Sali) rod. Büchler.  ,,Elza" s.r.o. Firmy boli registrované na podnikanie  o.i. vo výrobe a predaja liehovín, bukusov a surovín na ich výrobu. Nebola splnená zákonná povinnosť hlásiť súdu (obchodnému registru)  úmrtie ich majiteľov.   Okrem toho syn Pavol S. do smrti svojej matky  a následného dedičského konania (vyhlásenie za mŕtvu dňa 13.01.1948) nemohol disponovať ani s 50% zisku firmy Herbária a  nemohol rozhodovať sám ako jej konateľ. Napriek tomu tak konal.  

V priebehu súdneho konania sp.zn. 2 T 399/1953 bývalého Okresného Ľudového súdu v Trenčíne vyšli najavo závažné porušenia zákonov súdnymi osobami z Trenčína naďalej činnými v súdnictve.  Okresný Ľudový súd Trenčín to ignoroval tak isto, ako ignoroval Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. M  155/1947  z dňa 13.janára 1948.

Súdny proces tvrdo postihol nielen obžalovaných, ale aj rodinu, ktorá sa v očiach súdnej moci previnila  iba tým, že bola s nimi príbuzensky spojená a nebola dedičsky vyporiadaná. Nemala majetok, ale tri (od marca 1954 štyri) maloleté deti a  vedela ktoré cennosti z držania manželov Čevelových chýbajú (npr. aj šperky, cennosti a iný majetok Sarloty Stiglitz rod. Büchler a nie sú v zozname zabavených vecí. Dôkaz: Zoznam zabavených vecí priložený k Rozsudku bývalého Okresného Ľudového súdu Trenčín sp.zn. 2 T 399/1953

Preto v očiach  súdnej a štátnej moci bolo nutné voči nim dlhodobo zakročovať najtvrdším spôsobom tak, aby sa nemohli a hlavne neopovážili nikdy ozvať. Následky a hlavne postoje súdnej moci v Trenčíne z tohoto dlhodobého prenasledovania rodiny autora pretrvávajú do dnešnej doby.

Niektorí štátni úradníci sa ani dnes nerozpakujú opakovať invektívy voči najbližšej rodine autora. Npr. bývalí pracovníci štátnej bezpečnosti, teraz úradníci v Slovenskom národnom archíve (ohovárali pred autorom policajného trestného sudcu JUDr. Aladára I. Ondrejkoviča) na Drotárskej 42 v Bratislave. Určite na to mali dôvod v u nich vžitom spôsobe práce. 

Vysťahovanie z bytu rodiny (už bývalého dôstojníka z povolania) Aladára Ondrejkoviča II s tromi malými deťmi a manželkou Alžbetou v siedmom mesiaci tehotenstva na ulicu na Štedrý večer 24.12.1953 súvislosti s trestným procesom sp.zn. 2T 399/1953 bývalého Ľudového súdu v Trenčíne proti Jozefovi Čevelovi a jeho manželke Valérii Čevela r. Stiglitz (rodine jeho manželky Alžbety) a v súvislosti s Akciami "D" a "B" (iniciovanými ministrom obrany JUDr. Alexejom Čepičkom). V náväznosti na tento proces bol kpt. aut. Aladár II. Ondrejkovič vyhodený v Akcii D z armády a keď sa po deložovaní z bytu (v akcii B) prichýlil s rodinou k svojmu otcovi tomuto rozdelili byt (v akcii "B" - Byty) a celú rodinu nasťahovali do jednej izby s následkom smrti správcu učiteľa v. v. Štefana II. Ondrejkoviča.  Akciu "B" - Byty riadila komisia ktorej predsedom bol Jozef Lietavec. 

Účelové rozhodnutie súdov zašlo ďaleko. V rozsudku označili majetok manželov Čevela za majetok spolunadobudnutý i keď dôkazy v súdnom spise poukazovali na to, že sa jedná o koakvizíciu t.j. majetkové spoločenstvo manželov a majetok zdedený.

Staviteľ Jozef Čevela bol odsúdený na 13 rokov odňatia slobody a o.i. prepadnutie celého majetku v prospech štátu. Pani Valéria s vážnym onkologickým ochorením bola odsúdená na zhabanie celého hnuteľného a nehnuteľného majetku vrátane majetku zdedeného. Bol jej zhabaný aj majetok ktorý jej v skutočnosti nepatril. To si hovorila v daných rokoch celá verejnosť na Slovensku (dokonca ŠtB a orgány štátnej moci tým argumentovali ako dôvodom prenasledovania rodiny Ondrejkovič).  Kapitán aut. Aladár II. Ondrejkovič bol prepustený zo služby v ČSĽA a potom aj s rodinou  deložovaný z bytu na ulicu. Koncom päťdesiatych rokov autora ako malé dieťa  vystavoval na pranieri Ján Dianovský, politicky exponovaný riaditeľ dvoch škôl na Vazovovej ulici v Bratislave. Súdruh riaditeľ  Dianovský  vrieskal v telocvični na jeho príkaz zhromaždeným všetkým žiakom školy,  že majetok v Trenčíne patril aj Júlii Ličkovej Stiglitz a jej dcéra matka autora, otec autora, dokonca aj autor ako dieťa sú nepriatelia robotníckej triedy z radov veľkoburžoázie, ktorí patria do pracovných táborov a gulagov. Jeho obzvláť agresívne vystúpenie zastrašilo celú školu vrátane nervovo labilnejších pedagógov. Autor  nechápe  prečo nepripomenul  aj jeho pôvod v šľachtickom rode Sandor, alebo zabudol ? Reval ako  prokurátor Jozef Urválek v procese s JUDr. Miladou Horákovou aj keď vedel, že stará matka autora bola nemajetná, dobrá, citlivá a voči kariéristom jeho druhu úplne bezbranná. Autor sa domnieva, že z vystúpenia  mal osobný prospech, nakoľko o tom čo predviedol rozprávali nielen žiaci doma rodičom, ale aj pedagógovia kolegom z iných škôl v Bratislave.  Nie všetci pedagógovia školy na Vazovovej ul. mali takéto názory. Proti nadriadenému Dianovskému sa snažil autora, svojho žiaka chrániť Vážený pán Ján  Šlahor, jeho triedny učiteľ. Snažili sa mu pomôcť aj jeho učiteľky matematiky, dejepisu a zemepisu. Obľúbený bol aj u učiteľky slovenského jazyka.

S obdobným komentármi a postojmi k jeho osobe, celej rodine a k modrej krvi otca sa stretol autor v zamestnaní u ČSPD n.p. od svojho nadriadeného Milana N., člena Ľudových milícií a tajného spolupracovníka StB. Autor sa neskôr od tretích osôb dozvedel, že s kádrovým profilom otca jeho nadriadeného to nebolo slávne pre jeho činnosť v HG do r.1945. Nadriadený autora musel vedieť, že rodina autora bola nezákonne poškodená,  v Trenčíne to bolo verejným tajomstvom a jeho matka bola z Trenčína.

Názor autora na príčiny nedostatkov v súdnictve na Slovensku a na spôsob ich riešenia. Autor nie je právnik, ale mal v rodine generácie právnikov, vysokých štátnych úradníkov a Obvodných notárov ktorí stáročia riadili štát a boli vzorom morálnymi vlastnosťami.

Príčiny:

a.Kádrové. Väčšina sudcov ostala vo funkciách aj po r.1945. I keď sa možno priamo nepodieľali na závažných prehmatoch v r.1939-1945, ale sa ich týkala činnosť príbuzných, ktorí tak často konali. To je vážnym defektom pre výkon sudcovského povolania, keď neberieme do úvahy ich nepriateľské názory a konanie voči verejnosti. Naoko neúmyselná nedôslednosť a z nej vyplývajúce nedostatky sa okopírovali po roku 1989. Okrem toho z týchto dôvodov boli súdne osoby vydierateľné. Ich Uznesenia a Rozsudky sa nedajú inak vysvetliť.  Autor sa oprávnene domnieva, že dostačujúcim dôkazom je napríklad  Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k.  M  155/1947 z dňa 13.janára 1948, ktoré rozhodla sudca  Dr. Ružena Martiny-Brtková napriek tomu, že vedela o odôvodneniach a údajoch ktoré uvádza v Uznesení,  že nie sú pravdivé a závažne poškodia práva  pozostalých osôb vrátane detí. Podľa názoru autora takto zmanipulované  Uznesenie pomohlo zainteresovaným osobám  vyhnúť sa trestnému stíhaniu pre nezákonné konanie ktorého sa dopustili za účelom majetkového prospechu. (Brtko z Trenčína, príslušník Hlinkovej gardy bol odsúdený Národným súdom za účasť na rasových deportáciách slovenských občanov po auguste roku 1944. Npor. aut. v zál. Aladár II. Ondrejkovič s manželkou Alžbetou v druhom stave ho stretli začiatkom roku 1945 v Bratislave, kde boli intervenovať v prospech prenasledovanej rodiny v Trenčíne a 86 krajanov z obce Čierna Lehota. Brtko ho s výsmechom oslovil  - vy slovenskí dôstojníci ste už takí maličkí. Autorov otec mu tvrdo odpovedal - vyznamenali ste sa, počas našej neprítomnosti v Trenčíne ste deportovali starú matku mojej manželky Sarlotu Stiglitz. Brtko vtedy už zbabelo a zvrátene odpovedal - rodina vašej manželky ju nemala ukryť u jej  nemajetnej dcéry Júlie Ličkovej rod. Stiglitz od 29 augusta 1944 podozrivej, že ju ukrýva). 

Noviny "Gardista" Ročník II, číslo 57. Dočasní správcovia do židovských podnikov. Bratislava 16. novembra 1940. V posledných dňoch vymenoval Ústredný hospodársky úrad do židovských podnikov prvých dočasných správcov.

Uverejňujeme mená židovských podnikov a dosadených árijských dočasných správcov: ......... Baritus Ján, do obch. s mod. tov. a kobercami J. Kurlendera v Trenčíne - Urbánek Václav, do obch. s gal. tov. ml. Flack-Schwarza v Trenčíne - Urbán...do obch. s kožou fy Mayer a spol. v Bratislave - Slezák Ján, do obch. so striž. tov. fy J. Braun a spol. v Bratislave - Brtko Eugen, do mäs. D. Kohna v Holíči - Ž.J. ....Zdroj: noviny "Gardista" zo dňa 17. novembra 1940 strana č. 4.

Trenčín (F.J.). - V našich úradoch máme ešte vždy takých ľudí, ktorí si to vôbec nezasluhujú. Tak napríklad mestský pokladník Brtko, čo ako gardista vyháňal bratov Čechov a štval proti SSSR a ČA, .... Zdroj: denník "Pravda" zo dňa 10. augusta 1945 strana č. 6. 

Rázusova 4  V súčasnosti dlhodobo neplatia vôbec žiadne nájomné nájomcovia a spoluvlastníci  vlastníčke za podiel 1/12 domu s.č. 1453 a 1/12 s.č. 1473, 1/12 garáží, skladu a 1/12 pozemkov  na Hodžovej 1 a 1/12 na Rázusovej 4 v Trenčíne. Tu v dome na Hodžovej 1 a Rázusovej 4 v  dome svojej rodiny pod Národnou správou v byte Júlie Ličkovej rod. Stiglitz sa u svojej dcéry ukrývala Sarlota Stiglitz rod. Büchler hneď  ako sa táto na  opakovane urgované telegrafické žiadosti súrodencov vrátila posledným vlakom 29.08.1944 (už tri mesiace bývala v spoločnej domácnosti s tehotnouj dcérou Alžbetou a zaťom npor. aut. v zálohe Aladárom Ondrejkovičom v Tatrách. Ubytovanie im  zabezpečil švagor generála M. R. Štefánika a priateľ rodiny Ondrejkovič Okresný náčelník Dr. Alexander  Lutšek). Koncom októbra roku 1944 bola odvlečená z tohoto bytu príslušníkmi HG a deportovaná do sústreďovacieho tábora v Seredi a odtiaľ do koncentračného tábora Oświęcim z ktorého sa už nevrátila.

Rázusova 4  (Okná dvojizbového bytu jej dcéry na prízemí vľavo, kde bývala s tromi zo štyroch svojich detí). Po roku 1945 pri súdnom procese v Trenčíne proti osobám zúčastneným na deportácii slovenských občanov do koncentračných táborov sa oboril sudca na Júliu Ličkovú rod. Stiglitz najvulgárnejším spôsobom s tým, že matke už nepomôže, je zbytočne citlivá  a prečo vypovedá proti nim. Už od procesu 2T399/53 z Uznesenia M155/1947 a Úmrtného listu Sarloty Stiglitz r.Buchler bolo jasné čo ho k tomu viedlo. S tým súvisí, že prečo si voči bratovi Júlie Ličkovej r.Stiglitz nič nedovolil, jemu sa ukláňal až po pás. Z  predmetných dôkazov sa autor oprávnene domnieva, že došlo aj vo veci deportácie Sarloty Stiglitz r.Buchler s následkom smrti k nezákonnej mimosúdnej dohode bez jej dcéry Júlie a vnučky Alžbety tým poškodenými.

To bol vzorec správania takýchto sudcov. Keď videli peniaze ožili a keď zacítili moc sklonili hlavu, nadštandartne boli k nej ústretoví a vynahradili si svoju zle maskovanú  agresivitu  na osobách od ktorých im nič nehrozilo. 

Komu to dnes niečo pripomína ?

Sudcovia a tzv. Ľudová prokuratúra v trestnoprávnom procese a rozsudku č.k. 2 T 399/53 v roku 1953 proti manželom Jozefovi a Valérii Čevela r. Stiglitz zmanipulovali celú skutkovú podstatu kauzy. Súdne osoby bývalého Ľudového súdu, prokuratúry a ŠtB nasmerovali ťažisko súdneho procesu tak, aby sa meritum veci neprejednalo a aby rozsudok  poškodil aj osoby, ktoré boli  Okresným súdom Trenčín diskriminované (npr. hudobná skladateľka Júlia Ličková rod. Stiglitz s deťmi) a ťažiskovými aktérmi prípadu na právach poškodzované. Trenčianskej verejnosti bolo známe aj to, že bratancom Júlie Ličkovej r. Stiglitz, Valérie Čevelovej r. Stiglitz a Pavla S. (ukryl sa do psychiatrickej liečebne) bol minister spravodlivosti JUDr. Štefan  Rais. O autorovom otcovi sa opakovane vyjadril

"Aladár je dobrý človek, ale nehodí sa pre súčasný režim". Tieto okolnosti  dlhšiu dobu vyvolávali v Trenčíne značné verejné pohoršenie. V danej dobe bol Trenčín malé mesto s tým spojenými okolnosťami.  Trenčania sa poznali a vedeli o sebe všetko. 

Ďáblovy námluvy.

V zápisoch Matriky opravených Obvodným úradom Trenčín dňa 6.10.1994 až na žiadosť autora sa uvádza priezvisko vyhlásenej za mŕtvu Sarlota Stigliková rod. Buchlerová a že pozostalý (bola vdova od roku 1936) je Bernard Stiglik. Porušovanie práv tretích osôb v súčinosti súdov, št. úradov a zainteresovaných osôb bol  aj v minulosti protispoločenský rozšírený jav a niektoré verejne činné osoby na tom profitovali. Poškodené osoby boli úradne dohľadané a podrobené dlhodobej osobitnej pozornosti súdov, prokuratúry a  orgánov ŠtB. Do tohoto  kontextu zapadá publikácia Trenčan Trenčanom o Trenčíne č. 2  január 2011 Priemysel v Trenčíne firma Herbária na str. 35, kde sa uvádza, že firmu založil v r.1903 Pavol Stiglitz zo svojim bratom. V skutočnosti firmu v Považskej Bystrici firmu založil Bartolomej Stiglitz. Jeho syn Pavol sa narodil až v r.1905, nikdy brata nemal, mal sestry hudobnú skladateľku Júliu Ličkovú  r.Stiglitz  a Valériu Čevela r. Stiglitz.

b.Odborné a systémové.

Problémové bolo zavedenie npr. inštitútu tzv. Ľudového prokuratúra.

Dlhodobo nedostáva žiadne nájomné vlastníčka 1/12 domu s.č. 191 a pozemku na Pribinovej 16 v Trenčíne. V dome je o.i. 11 bytov. Všetky sú obsadené.

Dlhodobo nedostáva žiadne nájomné vlastníčka 1/12 pozemku a garáží na Hodžovej 11 v Trenčíne. Nedostáva žiadne nájomné ani za svoj podiel 4,75/137 v tomto dome s.č. 1478.

Rozsudkom sp.zn. 6C 42/2004 Okresného súdu Trenčín a potvrdeného Krajským súdom Trenčín bol zamietnutý návrh o.i. na vydanie kópií nájomných zmlúv (podieloví spoluvlastníci a správcovia predmetných nehnuteľností jej ich odmietajú predložiť na podpis) na predmetné nehnuteľnosti a hospodárenia s nimi od spoluvlastníkov. Navrhovateľka, dôchodkyňa dokonca musela zaplatiť súdne trovy.

V súčasnej dobe sa dokázalo, že po r.1989 počas zákazu a reštitučného konania boli odpredané  (mestom Trenčín a Mestským bytovým podnikom Trenčín) byty v dome na Hodžovej 11 v Trenčíne (na ktorý má zákonný nárok matka autora). Okrem toho boli neoprávnene prevedené časti podielového vlastníctva jej domu na Hodžovej 11 a ďalších nehnuteľností v Trenčíne do vlastníctva tretích osôb. Inkriminované osoby vrátane rôznych úradov v Trenčíne tak konajú  keď vedia, že jej neb. manžel pplk tank Aladár Ondrejkovič-Sandor II. a autor sú priami potomkovia dnes už určite pre Slovensko najzaslúžilejšieho Trenčianskeho rodu Ondrejkovics - Sandor de Szlavnicza.

Na snímke z r.1942 pre ich rodinnou vilou p. Jozef Čevela, jeho manželka pani Valeria Čevelová rod. Stiglitz a ich netere Alžbeta Ličková (od jari 1944 vydatá Ondrejkovičová) a Alica Ličková v Trenčíne  Štefánikova 33. Matka pani Valérie a ich stará matka Sarlota Stiglitz  rod. Büchler bývala v dome rodiny na Štefánikovej 32 zaknihovaného pod meno jej zaťa Jozefa Čevelu a jej dcéry Valérie. V r.1952 rozhodol minister obrany JUDr. Alexej Čepička o zriadení sovietskeho poradcu pri veliteľstve 2.vojenského okruhu v Trenčíne. MNO pre jeho účely vyhliadlo vilu na Štefánikovej 33 s priľahlými objektami. Prekážkou však bol jeho predpis A XIV nakoľko vo vile bol prihlásený k trvalému pobytu aj kpt. aut. Aladár II. Ondrejkovič s rodinou.  

Bol vítaný ? Do roku 1938 riaditeľ vojenského žrebčinca v Motešiciach ing. Antonín Lokvenc, českého pôvodu, otec tejto mladej dámy, ktorou bola Magda Lokvencová (vydatá Husáková, prvá manželka predsedu Zboru povereníkov Dr. Gustáva Husáka, budúceho prezidenta ČSSR), výborná jazdkyňa (kolegyňa z konzervatória slečny Magdalény Ondrejkovič), prichádzal do sporadického služobného kontaktu s Dr. Aladárom I. Ondrejovičom a častejšieho s mladým dragúnskym dôstojníkom, ktorým bol ppor. jazdectva Aladár II. Ondrejkovič Sandor de Slavnicza (viacnásobný víťaz v disciplíne military a brat slečny Magdalény Ondrejkovič) na majetkoch bývalého compossesorátu rodiny ich starej matky  Anny Sandor de Szlavnicza v  Motešiciach pri preberaní remontov. Neskôr ju stretával na pracovisku počas jej profesionálnej kariéry v STV a SND kam si chodil privyrobiť k dôchodku. Bol vítaný ? 

Druhá manželka prezidenta ČSSR Dr. Gustáva Husáka redaktorka Viera Husáková - Millerová a riaditeľka vydavateľstva Pravda Irena Blühová. Vladimír, syn pani redaktorky bol spolužiak autora zo ZDŠ Vazovova 4 v Bratislave. S ďalším spolužiakom Mariánom Benkovičom boli členmi  plaveckého klubu Slávia UK. Ich tréner, rodák zo Zlatých Moraviec olympionik Vlado Skovajsa (v Zlatých Moravciach bol do októbra 1938 Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič, následne bol vymenovaný za Okresného náčelníka v Prešove. Po úspešnom splnení misie ustanovený za Okresného náčelníka v Bratislave). V rokoch 1919-1920 bol tekovsko-nitriansky župan JUDr. Martin Mičura, príbuzný rodiny Ondrejkovič. Následne ako minister pre Správu Slovenska rozhodoval aj o Krajinských úradníkoch a Obvodných notároch. Po roku 1945 predseda Zboru povereníkov a povereník vnútra Dr. Gustáv Husák ponechal vo funkciách hl. radcu MV SR Dr. Karola Reindla, aj hl. radcu MV SR Dr. Viktora Pavellu.

Dr. Aladár I. Ondrejkovič bol vymenovaný do funkcie policajného trestného sudcu v Bratislave. Priamo v Trenčíne začiatkom roku 1947 vyslovil námietky voči zverenej verejnej správe a štátnej správe v Trenčíne v súvislosti s porušovaním práv Juliany Ličkovej rod. Stiglitz a jej detí. Nasledovalo okamžité preloženie kpt. tank. Aladára II. Ondrejkoviča z funkcie referenta tankového vojska, pobočníka veliteľa tankového vojska 4. vojenskej oblasti v Bratislave k automobilovému práporu 2 do Přelouče v Čechách, odvolanie z funkcie jeho veliteľa pplk. tank. Jána Malára, smrť v autonehode predsedu komisie SNR pre prijímanie voj. gážistov do čs. armády povereníka pplk. pech. Milana Poláka. Súbežne nastúpili do funkcií stalinisti Viliam Široký, Rudolf Strechaj (povereník spravodlivosti, mal vzájomné väzby z rokov 1939-1945 s býv. vys. funkcionármi trenčianskej župy, JUDr. Martiny-Brtková mu od jeho nástupu do funkcie podliehala. V súvislosti s procesom sp.zn. 2T 399/1953 proti manželom Čevela bol informovaný o falšovaní identity Sarloty Stiglitz rod. Buchler v roku 1948 v konaní sp.zn. M 155/1947. Mal vedomosť a účasť na brutálnom vyšetrovaní a zastrašovaní Alžbety Ondrejkovičovej rod. Ličkovej dôstojníkmi ŠtB v roku 1953 v súvislosti s maskovaním tohoto falšovania), Karol Bacílek, minister národnej bezpečnosti mal účasť na brutálnom vyšetrovaní a zastrašovaní Alžbety Ondrejkovičovej rod. Ličkovej dôstojníkmi ŠtB v roku 1953 v súvislosti s procesom sp.zn. 2T 399/1953 proti manželom Čevela a spoluriadil akciu "B" proti správcovi učiteľovi v. v. Štefanovi II Ondrejkovičovi z následkom smrti) a Jozef Lietavec (povereník vnútra riadil brutálne vyšetrovanie a zastrašovanie Alžbety Ondrejkovičovej rod. Ličkovej dôstojníkmi ŠtB v roku 1953 v súvislosti s procesom sp.zn. 2T 399/1953 proti manželom Čevela a riadil akciu "B" proti správcovi učiteľovi v. v. Štefanovi II Ondrejkovičovi z následkom smrti. Z Bojníc poznal osobne notársku rodinu jeho manželky Márie Ondrejkovičovej rod. Turba).     

Dobrodinci sa ujali študentov a udelovali sa im obedy, večere, poskytoval byt atď. Boli to pp.: J. Branecký, rektor Piaristov, Dr. E. Brežný, Fr. Bogyanský, R. Cicutto, G. Dohnányi, J. Diera, farár, A. Fuchs, kpt. Joz. Hamerle, G. Hass, Kláštor de Notre-Dame, Kat. jednota žien, Max Kaunitz, Ján Ličko, Fr. Maráky, kaviareň Moravia, J. Markovič, J. Országh, Dr. N. Pereszlény. E. Polák, J. Reihel, Rudolf Scháner, Dr. A. Strechay, C. Štúrová, Š. Spiller, Dr. P. Toffier Tatra hotel, E. Weinerová, dr. J. Zaťko...Dôkaz: Zpráva o činnosti Podporovacieho spolku pri štátnom reálnom gymnáziu v Trenčíne za šk. rok 1924/1925 (do 4. júna 1925). 

Porota u Sedrie v Trenčíne. Dňa 18. októbra 1926 boli vylosovaní za hlavného porotcu o.i. ..4. Ladislav Medňanský, statkár, Medné (pokrvný príbuzný rodiny Ondrejkovič)...13. Ondrej Záhumenský, obchodník Vysoká ...Zdroj: týždenník "Trenčan" z 2. októbra 1926 str. 2.

Porota u Krajského súdu v Trenčíne. Pre druhé porotné obdobie, ktoré bude započaté v pondelok, dňa 8. júna t.r., o 9. hod boli vylosovaní títo porotcovia: A) Hlavní: 8. Juchelková H., manželka majora, Trenčín, Hasičská 5, 14. Kollárik V. obuvn. majster, Kys. Nové Mesto 103, 22. Munk G., obchodník, Pov. Bystrica, 35. Šumichrast E., krajč. majster,  Trenč. Teplá, B) Náhradní: 2. Gáťa J. stol. majster, Trenčín, Vajanského 8, 6. Ondrejkovičová M., manž. správcu školy, Trenčín, Legionárska 7, Zdroj: týždennik "Trenčan" z 16. mája 1931 strany č. 2 a 3.   

Týždenník "Južné Pohronie" Ročník II. číslo 1. Na núdzovú podporu pre nezamestnaných a nezaopatrených od 17. decembra do 29. decembra 1932 dolu označené ďalšie platby v obnose 13.211 Kč boli uskutočnené. Breuer Jonáš 60.-, vd. Belopotocký Arpádová 14 .- Dubovský Ján 100 .-, Eisler Leopold 100 .-, Jesenský Štefan 200 .-, Ondrejkovičová Mária 195 .-, Wilcsek Salamon 100 .-, ... Darci šľachetného srdca nech prijmú našu úprimnú vďaku. Núdzová komisia. Zdroj: týždenník "Južné Pohronie" zo dňa 1. januára 1933 strana č.3. 

V roku 1958 pracovala pani Viera Millerová (budúca manželka prezidenta Československej republiky Gustáva Husáka) v Slovenskom vydavateľstve politickej literatúry na ulici Čs. armády v Bratislave. Jej priama nadriadená bola do roku 1939 majiteľka ľavicového vydavateľstva v Bratislave pani Irena Blühová - Weinerová (spolužiačka Júlie Ličkovej rod. Stiglitz a Marty Hladkej rod. Rais) zaviazaná za pomoc jej osobe z dôvodov rasového prenasledovania v r.1939-1945 priateľmi (npr. Dr. Viktor Pavella, kolega, rodák a priateľ aj Dr. Karola Reindla, manžela sestry Stefana II. Ondrejkoviča) a rodinnými príslušníkmi npor. aut. v zál. Aladára II. Ondrejkoviča. Obvodný notár v Liptovskom Jáne, zakladajúci člen Matice slovenskej 1083.(820) Július Pavella vystavoval v rokoch 1939-1945 občanom v ilegalite z politických a rasových dôvodov nové doklady.  

Vzhľadom na protižidovské Vládne nariadenia a predpis MNO A-XIV pred utajeným sobášom vystúpil v marci 1944 npor. aut. Aladár Ondrejkovič z činnej služby v Slovenskej armáde. Snúbencov sobášil evanjelický farár Dr. Ladislav Jurkovič z veľmi známej slovenskej rodiny a zúčastnený matrikár bol Albert Okolicsányi z najslávnejšej evanjelickej rodiny na Slovensku, príbuzný rodiny Ondrejkovič. Svedkovia na svadbe boli Hlavný radca MV Dr. Viktor Pavella a Vážený pán Mikuláš Liška. Dr. Viktor Pavella (kolega a rodák Dr. Karola Reindla) bol švagrom maliara Imra Weinera-Kráľa (príbuzný Sarloty Stiglitz r.Büchler, starej matky nevesty) a švagrom Ireny Blühovej. Vážený pán Mikuláš Liška bol arizátor 1/2 fy Herbária. Po vzájomnom dohovore prevzal časť ktorú vlastnila Sarlota Stiglitz r. Büchler. Už ako arizátor v r.1940 previezol z protektorátu Čechy a Morava na Slovensko Julianu Ličko r.Stiglitz a jej deti vrátane Alžbety, od jari 1944 vydatej Ondrejkovičovej. Zachránil ich tak prinajmenšom pred deportáciou do Terezína. Boli v Brne nútení podrobiť sa registrácii z rasových dôvodov, nakoľko Ján I. Ličko a Juliana Ličko r. Stiglitz boli rozvedení. Na rozvode v r.1937 trvali príbuzní Juliany, matky nevesty.  

Aj súčasnej dobe o firme Herbária podáva verejnosti zavádzajúce a hrubo nepravdivé informácie publikácia "Trenčan Trenčanom o Trenčíne" z januára 2011. Ako by sa od päťdesiatych rokov minulého storočia v Trenčíne napriek zmenám vlastníctva spoločenských výrobných prostriedkov po roku 1989 vôbec politicky a občiansko-právne nič nezmenilo. 

Dňa 27. novembra 1932 uzavreli sobáš v Trnave slečna Malvína Kováčová a Pavol Stiglitz, jediný brat hudobnej skladateľky Júlie Ličkovej rod. Stiglitz a Valérie Čevela rod. Stiglitz. Pavol Stiglitz sa narodil v roku 1905. Dôkaz vo veci jeho sobáša: týždenník "Trenčan" zo dňa 26. novembra 1932 str. č.3.    

Bertuš (Bartolomej, Bernad) Stiglitz, inzerát Národnie noviny zo dňa 10.01.1919 majiteľa. Triesťe na predaj vyrábala a dodávala firma "Elza" s.r.o. ktorej majiteľmi boli  Bartolomej Stiglitz a jeho manželka Sarlota Stiglitz rod. Büchler. Suroviny pre výrobu v Trenčíne dodávala komoditná spoločnosť "Produktiva", ktorej majiteľmi boli Bartolomej Stiglitz (po jeho smrti v roku 1936 prevzala jeho poddiel Sarlota Stiglitz rod. Büchler) a Ján II. Ličko. Inzerát ktorým ponúka vlastné výrobky prastarý otec autora, brilantný podnikateľ Bertuš Stiglitz (Bartolomej, Bernad) v Považskej Bystrici pred presťahovaním svojej rodiny do mesta Trenčín, sídla župy. Jeho firmy okrem tých ktoré mali sídlo v Trenčíne sídlili v Považskej Bystrici, kde bol Okresným náčelníkom Dr. Aladár I. Ondrejkovič slobodný pán Sandor de Szlavnicza. Jeho rodina po matke Anne Sandor zo Slávnice bola majiteľom resp. spolumajiteľom komposesorátu rozsiahlych poľnohospodárskych a lesných majetkov v Trenčianskej a Nitrianskej župe vrátane obce Slávnica. V druhej polovici 19. storočia bol trenčianskym župným sudcom jeho starý otec Stephanus slobodný pán Sandor de Szlavnicza. V okrese Púchov bol Hlavný slúžny Alexander Androvič, jeho dvojnásobný pokrvný príbuzný po rodine Ondrejkovič.

Licitačný oznam. Predpísaný súdny exekútor týmto na známosť dáva, že následkom výroku okr. súdu v Pov. Bystrici č.E. 423/1927 k dobru exekventa firmy Herbaria, tov.  aether. trestí v Trenčíne, proti exekvovanému vo Veľkej Udiči následkom uhrazovacej exekúcie, nariadenej do výšky Kčs. 1497.- požiadavky na kapitále a prísl. na movitosti obžalovanému zhabané a na Kčs 1900.- odhadnuté výrokom okr. súdu v Považskej Bystrici čís. E. 423/27 licitácia sa nariadila.............

                                                                  V Pov. Bystrici, dňa 26. jan. 1928. Pavel Záhradník súdny exekútor. Zdroj: týždenník "Trenčan" zo dňa 25. fenruára 1928 str. 5.

Podnikateľ Bartolomej Stiglitz po vyhlásení Československej republiky 28.októbra 1918 a od platnosti príslušného jazykového zákona používal vo všetkých úradných dokladoch krstné meno nie Bernad, alebo Bertuš ale Bartolomej.

V zápisoch Matriky Trenčín opravených Obvodným úradom Trenčín 06.10.1994 až na opakované žiadosti autora sa uvádza priezvisko vyhlásenej Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. M 155/1947 za mŕtvu Šarolta (v skutočnosti Šarlota) Stigliková (v skutočnosti Stiglitzová) rod. Büchlerová a pozostalý (v skutočnosti bola vdova) Bernard Stiglik (v skutočnosti Bartolomej Stiglitz), ktorý bol nebohý už od 26.06.1936.

Matrikárka Obvodného úradu Trenčín keď vystavovala 03.05.1994 tento Úmrtný list sa autorovi výsmešne uškŕňala. Súdny čitateľ sa snáď nad týmito Úmrtnými listami vydanými OÚ - Matrika Trenčín zamyslí na rozdiel od ....

Zavádzajúce Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. M155/47 - Vyhlásenie za mŕtvu prastarej matky autora Sarloty Stiglitz rod. Büchler. Predmetné Uznesenie sp.zn. M 155/1947 Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 13. jan. 1948 vydala Dr. Ružena Martiny-Brtková. Šarolta (v skutočnosti Šarlota) Stiglitzová rod. Büchlerová (v skutočnosti bola vdova od 26.03.1936). Krstné meno a priezvisko jej nebohého manžela, ktoré používal vo všetkých úradných dokladoch bolo Bartolomej Štiglitz. Bydlisko vyhlásenej za mŕtvu bolo Trenčín, Štefánikova 32. Odvlečená bola koncom októbra 1944 z arizovaného činžovného domu svojej rodiny pod Národnou Správou v Trenčíne na Rázusovej 4 z bytu jej dcéry Júlie Ličkovej rod. Stiglitz. Dôkazom, že advokát Dr. Alfréd Barač konal vo veci vedome je, že poznal osobne aj katolíckych príbuzných Sarloty Stiglitz rod. Buchler, napríklad p. Tibora Ondrejkoviča, ktorý bol bratom zaťa Júlie Ličkovej rod. Stiglitz. Dôkaz: Týždenník "Trenčan" zo dňa 12. júna 1937 str. 4. Ako verejne činných podnikateľov v Trenčíne poznal aj Bartolomeja Stiglitza a Sarlotu Stiglitz rod. Buchler ešte za čias ich života prinajmenšom od roku 1923. Dôkaz: noviny "Hiradó" z 10. júna 1923 str. 8

Denník "Národná obroda". Prečo odoprel OĽS stíhanie Dr. St. G. ?  Zdroj: denník "Národná obroda" zo dňa 07.12.1946, strana číslo 2.   

Denník "Národná obroda". Revízia v trenčanskej textilke. Aj tu boli zistené ťažké distibučné priestupky. Podnikový riaditeľ J. L. hlavným vinníkom. Dozorná komisia Povereníctva priemyslu a obchodu podala trestné oznámenie proti týmto firmám: ......Václav Urbánek "Toxo..." Trenčín, Eugen Brtko, Trenčín .....Zdroj: noviny "Národná obroda" zo dňa 14. decembra 1946 strana č. 3.

Podľa publikácie ing. Vojtecha Brabenca "Trenčan" Trenčanom o Trenčíne jej autor uvádza dňa 21.04.2015 v článku "Známi Trenčania":  Brtko Eugen, brat Ľudovíta Brtku, býval na Hornej Sihoti na Hurbanovej ulici, za 1.SR majiteľ obchodu ponožkami na rohu námestí (oproti mestskému domu), ktorý predtým mal Haas ......

Brtko, Ľudovít, mestský účtovník, manžel právničky a sudkyne JUDr. Ruženy Brtkovej rodenej Martinyovej (dcéra dlhoročného riaditeľa nemocnice MUDr. Martinyho), bývali v jej rodnom dome (postavený 1914) na Piaristickej ulici .......

Dr. Ružena Martiny-Brtková bola študentkou Čs. štátneho reálneho gymnázia v Trenčíne v čase, keď tam študoval aj pplk. tank Aladár II. Ondrejkovič. Maturovala v r. 1929. Na PF UK v Bratislave promovala 30.03.1936 (skúšobným komisárom pre odbor Občianskeho práva a súdneho poriadku v komisii pre štátne skúšky právovedecké bol JUDr. Martin Mičura). Dňa 27.06.1936 nastúpila do advokátskej Dr. Jozefa Mončeka v Trenčíne. Už po necelom mesiaci bola vymenovaná za právnu aspirantku na Krajský súd v Trenčíne. Zdroj: Archív UK, fond: PraF UK všeobecné.

G. Galvánek bol podľa jeho tvrdenia v roku 1972 autorovi, priateľ rodiny Ľudovíta Brtku a sudkyňe JUDr. Martiny-Brtkovej, s ktorou sa dôverne poznal už od roku 1939.

Rezidenti ÚŠB v Bratislave Galvánek a Ščastný z Trenčína (jeho služobný byt bol v Bratislave na nábreží vedľa hotela Devín) v roku 1940 obťažovali v Bratislave Máriu Turba, matku por. jazd. v zál. Aladára II Ondrejkoviča, čo pre oboch následne skončilo mimoriadnou verejnou ostudou.

Medzi motorovými vozidlami skonfiškovanými rozsudkom bývalého Ľudového súdu v Trenčíne č.k. 2T 399/53 na Štefánikovej 33 (9) v Trenčíne bol aj starší automobil Škoda 420 Rapid.

Tenisové kurty pri vile na Štefánikovej 33 (9) v Trenčíne vedľa Štefánikových kasární v roku 1943. Na snímke írsky setter autorovho otca. Po rokoch viacerí bývalí slovenskí dôstojníci už ako penzionovaní vysokí čs. dôstojníci pripomínali autorovi ako tu pri tenise (ak boli pozvaní) pozorovali s obdivom jeho maminku a so závisťou jeho otca ich kolegu. Jednoho netaktného plukovníka, bývalého neúspešného nápadníka sa len s ohľadom na jeho vek neopýtal či závidel jeho otcovi aj keď ho MNO vysťahovalo s rodinou z bytu na ulicu, robil robotníka, po večeroch predával na ulici ako kolportér noviny Večerník. Ani po rokoch vôbec nepochopil, že o partnerských vzťahoch autorovej maminky rozhodovala jej rodina pre ktorú boli najdôležitejšie spoločenské styky rodiny jej partnera a ochota im pomôcť pre jej rasové a politické prenasledovanie.

Hotel Tatra v ktorom boli v r.1953 vystavení počas vyšetrovacej väzby celej verejnosti v Trenčíne medzi ich štátom skonfiškovanými vecami  pán Jozef Čevela a pani Valéria Čevelová r.Stiglitz. Vedľa hotela v uličke vzadu je župný palác, sídlo vicežupana Gaspara Sandora de Szlavnicza aj trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza, rodiny ktorej vnuk pplk. tank. Aladár Ondrejkovič bol manžel ich netere Alžbety Ondrejkovičovej rod. Ličkovej. Počas vysokého stupňa tehotenstva Alžbeta bola v roku 1953 na úradovni československej štátnej bezpečnosti v Bratislave agresívne vyšetrovaná, vydieraná a urážaná v súvislosti s č.k. M/155/1947 Okresného súdu Trenčín a procesom bývalého Ľudového súdu v Trenčíne č.k.2T 399/1953 proti manželom Čevela. Následne musela byť z dôvodu ohrozenia jej života a života jej dietaťa hospitalizovaná v bývalej židovskej nemocnici na Šulekovej ul. v Bratislave. Prinajmenšom život jej ešte nenarodeného dietaťa zachránil primár gynekologicko-pôrodníckej kliniky  na Šulekovej MUDr. Ladislav Wunder, bratanec jej svokry Márie Ondrejkovičovej rod. Turba. Neodpustil si však, aby jej nedal najavo čo si myslí o jej vysokopostavenej rodine v Prahe.

V registríku Um 155 z 13.01.1948 je priezvisko a krstné meno autorovej prastarej matky Šarloty Štiglitz rod. Büchler uveďené správne, t.j. k nezákonnej zmene jej priezviska došlo na Obvodnom úrade Trenčín - Matrika  a k nezákonej zmene jej krstného mena a že v skutočnosti bola vdova došlo na Okresnom súde Trenčín.

Prezident Československej republiky armádny generál Ludvík Svoboda udelil dňa 29.08.1969 Alžbete Ondrejkovičovej za príkladné plnenie pracovných úloh vysoké štátne Vyznamenanie za  vynikajúcu prácu na návrh predsedu vlády Oldřicha Černíka. Obaja mali vedomosť, že Alžbeta Ondrejkovičová a jej rodina bola politicky aj občiansky prenasledovaná a diskriminovaná do roku 1968 z dôvodu protizákonného konania tretích osôb v Trenčíne v koordinácii s orgánmi štátnej moci a zverenej verejnej správy. Po roku 1969 bola aj s rodinou opäť občiansky a právne diskriminovaná štátnou mocou s tých istých dôvodov. Vyšetrovanie zločinov z päťdesiatych rokov a rehabilitácie poškodených boli zastavené. Ich aktéri oživili svoje nezákonné aktivity. Dôkaz: Vyznamenanie za  vynikajúcu prácu Alžbety Ondrejkovičovej zo dňa 29.08.1969.

Vysvetlivky: VI. sektor V  -  StB  (zatýkali skupiny 3. oddelenia  V. sektoru, odovzdávali  zatknutých  príslušníkom  VI. sektoru - sektoru vyšetrovania, ktorého povesť je aj dnes strašná). Sektor VI. A - k 15. októbru 1951 veliteľ – mjr. Bohumil Doubek ;  Od 9. do 27. apríla boli nájdení mŕtvi štyria dôstojníci  ŠtB - pplk. Bedřich Pokorný mal podrezané hrdlo (o.i. organizátor Akcie D prebiehajúcej do roku 1953), MUDr. Josef Sommer mal prestrelenú hlavu, JUDr. Josef Břešťanský a pplk. Jiří Počepický boli nájdení obesení v lese ; V zápisoch Matriky opravených Obvodným úradom Trenčín 06.10.1994 až na žiadosť autora sa uvádza priezvisko vyhlásenej M 155/47 za mŕtvu Šarlota Stigliková rod. Büchlerová  vydatá za (bola vdova od 1936) Bernard Stiglik. Do tohoto kontextu zapadá aj publikácia "Trenčan Trenčanom o Trenčíne č. 2  január 2011 - Priemysel v Trenčíne firma Herbária na str. 35, kde sa uvádza, že firmu založil v roku 1903 Pavol Stiglitz s bratom. V Považskej Bystrici firmu založil Bartolomej Stiglitz, jeho syn Pavol sa narodil až v roku 1905, nikdy brata nemal, mal sestry nadanú hudobnú skladateľku Júliu Ličkovú r. Stiglitz a Valériu Čevela r. Stiglitz ; ing. arch. Stefan Androvič z Trenčína bol synom Štefana Androviča, brata plk. pech. Alojza Androviča ; Olga Grellová rod. Slezáková, do roku 1945 funkcionárka ÚHÚ, po roku 1948 pomocná robotníčka a následne referentka MTZ ČSPD n.p., sestra sudcu Okresného súdu Trenčín JUDr. Silvestra Slezáka do r.1989 ;

Z rozhovoru s kolegyňou O.G. a nadriadeným M.N. v roku 1973 v ČSPD n.p. na tému ku ktorej sa autor vôbec nevyjadril vyplynulo, že obaja boli informovaní o tom, že posledný rak. uh. trenčiansky župan bol od júla 1917 Ladislav Medňanský de Medné, pokrvný príbuzný autorovho starého otca Stefana II. Ondrejkoviča prostredníctvom jeho matky Anny Ondrejkovičovej rod. Sandor de Szlavnicza a jej otca trenčianskeho župného sudcu Stefana Sandora de Szlavnicza. Otec Stefana II. Obvodný notár Stefan I. Ondrejkovič bol už ako študent  finančný prispievateľ Matice Slovenskej. Dôkaz: Letopis Matice Slovenskej ročník VI. sväzok I. vydaný v Banskej Bystrici v roku 1869.

Autora do roku 1989 špehovali a pred kádrovým odborom GR ohovárali jeho matku Alžbetu Ondrejkovičovú rod. Ličkovú a jej rodinu v ČSPD n.p. jeho nadriadení aj kolegovia (O.G., M.N., M.B., I.P., P.J., P.B.) a v jeho osobnom živote ďalšie osoby npr. G.G., V.N., ktoré mali rôzne prepojenia na Trenčín (npr. na JUDr. Martiny-Brtkovú a JUDr. Silvestra Slezáka). Výsledkom toho bolo odmietnutie odporučenia ku štúdiu a jeho neprijatie i keď prijímacie skúšky na PF UK úspešne vykonal.

Zdroje: Archív Krajského súdu Bratislava ; plk. pech. Pavel Globan  Sidónia Hutárová rod. Haššíková ; Gejza Galvánek rok 1972 ; Olga Grellová rod. Slezáková 1973 ; JUDr. Vojtech Novák ; Milan Neuschl SPaP a.s. ; ing. Jozef Mudrík ; SNA Bratislava ; Okresný archív Trenčín ; Archív Okresného súdu Trenčín ; Okresný archív Považská Bystrica ; Okresný archív Bytča ; archív Okresního soudu Ostrava ; Správa katastra Trenčín ; OÚ Matrika Trenčín ; Správa katastra Považská Bystrica ; Irena Blühová 1966 ; Marta Hladká rod. Raisová 1966 ;  Štefan Dubček ; redaktor Juraj Fuchs ; Ivan Populhár ; Milan Brindzík ; plk. Pavol Gajdoš ; genmjr Jozef Vít Brunovský ; genmjr. ing. Teodor Obuch ; Marcel Jurech ; Vojtech Zamarovský ; Štátny archív Bratislava Křížková 7 ; Viliam Kamenický ; Dr. Viktor Pavella ; Genmjr ing. Anton Petrák ; Generál just. JUDr. Anton Rašla ; genmjr. Ondrej Šedivý ; Mr. Smolnický ; Kardinál Ján Chrizostom Korec ; Arcibiskup Ján Sokol ; ing. Janíček ; Okresný achív v Bojniciach ; Štátny Okresný achív v Trenčíne ;  ing. Marián Tkáč archív NBS ;  redaktor Alexander Bachnár ;  Literární Listy apríl 1968 ;  

 

 

 

Najdlhší súdny spor v Zvonodrozdove

 

je súdny spor sp. zn. 10C/1105/1991 od roku 1991 veľmi sporadicky pojednávaný Okresným súdom Zvonodrozdovo.  Ako jeden z reštitučných sporov podľa zákona č. 87/1991 Zb.z. prebiehal spočiatku nezaujímavo, keď opomenieme, že viacerí z navrhovateľov nedostatočne doložili a formulovali žiadosti voči Povinnej osobe, v tom čase ešte Ministerstvu obrany v zastúpení.

V tejto fáze prišlo k problémom. Správa katastra Zvonodrozdovo niektorým z oprávnených osôb odmietala  pod zámienkami vydať doklady (aj dnes oznamuje npr. že zamestnanec ktorý má dovolenku ich má doma, alebo ich má niekde zamknuté) potrebné k žiadosti o vydanie nehnuteľností. (Pani riaditeľka PhDr. - -, jedna z nádejných reštituentiek sa im vyhrážala: "o doklady sa nezaujímajte, mám na Správe katastra ... známych, ktori Vám zabránia sa dostať k nim".

Dve z oprávnených osôb boli preto nútené na nátlak súhlasiť s tým, aby aj ich zastupoval advokát ktorého vybrali tí z nich, ku ktorým nemali dôveru. Tieto osoby vykonali potrebné úkony ktorými poverili advokáta aj samostatne. Napriek tomu, že tieto dve osoby nemali žiaden prístup k dokladom, ako  laici formulovali svoje žiadosti podľa reštitučného zákona č. 87/91 Zb.z.  povinným osobám o vydanie právne bez chyby na základe dokladov z archívu v hlavnom meste.

Už tu nastal veľký konflikt medzi nádejnými reštituentmi. Jedna oprávnená osoba verejne vykričala  potencionálnej reštituentke s najširšími lakťami (PhDr. - - nomenklatúrny káder Mestského výboru komunistickej strany, býv. riaditeľka ústavu odvolaná z funkcie  zamestancami a súdna znalkyňa, vyhrážala sa spolureštituentom, že keď jej nepredajú nehnuteľnosti za ňou určenú cenu ich nechá zbaviť svojprávnosti za pomoci jej známych sudcov Okresného súdu Zvonodrozdovo) skutočnosť, že ich spoločným advokátom nebolo podané o vydanie nehnuteľností pre všetky oprávnené osoby a niektoré pozemky boli vynechané. Situácia bola škandalózna. Údajne vážené vysokoškolsky vzdelané osoby vykrikovali na seba na ulici, vzájomne sa obviňovali z podvodu a dožadovali sa pomoci od osôb, ktoré od začiatku hodlali z reštiutúcie manipuláciami vynechať.

Nebolo pre nich iného riešenia, ako požiadať aby sa mohli pripojiť ich žiadosti o vydanie. Bolo nutné zrušiť pôvodnú zmluvu o vydaní nehnuteľností s povinnou osobou Lovakotex n.p. a na základe žiadosti outsidera uzatvoriť novú, ktorá obsahovala aj predmetné cenné parcely.

Tým aféra neskončila. Povinná osoba Ministerstvo obrany už v tejto fáze odmietlo vydať nehnuteľnosti, okrem iného z dôvodu, že len dve oprávnené osoby z piatich v zákonnej lehote požiadali o vydanie všetkých nehnuteľností. Jedna z nich svoju žiadosť obmedzila podielovo.

Spoločný advokát potencionálnych reštituentov so snahou dodatočne napraviť svoje pochybenia požiadal jednu z nich v penzijnom veku (jej syn vybavoval jej žiadosti o vydanie Povinnej osobe, bol služobne v zahraničí) o jej žiadosť. Jej súhlas s použitím pre ostatných rešituentov nedoložil  súdu a ani Povinnej osobe. 

Okresný súd Zvonodrozdovo zbrklo už na jednom z prvých pojedávaní rozhodol o vydaní nehnuteľností bez prítomnosti právneho zástupcu odporcu, jeho argumentami sa nezaoberal.

Odporca sa odvolal, okrem iného argumentoval, že nie všetky oprávnené osoby si v zákonnej lehote uplatnili reštitučný nárok a nie všetok predmetný majetok patril  do spolunadobudnutého majetku.

Krajský súd v hlavnom meste dal za pravdu odporcovi a Rozsudok Okresného súdu Zvonodrozdovo Uznesením z 29. januára 1993 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň predpísal akým spôsobom musí Okresný súd Zvonodrozdovo danú kauzu (rozdelenie koakvizície) riešiť. Upozornil aj na nedostatočnú odbornú erudovanosť Okresného súdu Zvonodrozdovo.

Na to reagovali dvaja nádejní 50% podielnici  zrušením plnomocenstva advokátovi a požiadali na súde  svojom mene o vydanie celého majetku.

Neuvedomili si, ako sa delí koakvizícia podľa Uhorských zákonov (boli českej národnosti), podľa ktorých Uznesením z roku 1993 nariadil nadriadený Krajský súd v hlavnom meste kauzu riešiť.

Tieto vyskoškolsky vzdelané osoby naivne opomenuli aj, že na ich žiadosť o vydanie bola po zákonnej lehote dodatočne použitá žiadosť ich spolureštituentky a jej syna laika v oblasti práva.

Nik zo sudcov Okresného súdu Zvonodrozdovo si po odbornej a osobnostnej stránke s kauzou vzhľadom na lobystické tlaky nevedel rady.

Na dovŕšenie jedna osoba z navrhovateľov skúpila podiely už reštituovaného majetku od ostatných osôb. Následne podala v roku 1993 žalobu Okresnému súdu Zvonodrozdovo na osobu, korá jej umožnila sa pripojiť k jej žiadosti o vydanie, aby si aj ona mohla uplatniť  reštitúciu na viaceré parcely.  Suma ktorou ju hodlala vyplatiť sa nelíšila od úradného odhadu z bývalého režimu. Jej cenové vyjednávanie bolo takého charakteru, že npr. synom podielovej majiteľky nehnuteľností v Zvonodrozdove oznámila, že keď jej ich matka nepredá svoje podiely nehnuteľností im zariadi ich prepustenie zo zamestnania. Okresný súd Zvonodrozdovo vo veci konal proti odporkyni i keď nemal jej listy LV a nemal ani LV časti ďalších spoluvlastníkov. Napriek tomu, že odporkyňa mala splnomocneného právneho zástupcu tento súd nariadil policajne vyšetrovať jej pobyt v nemocnici, napriek tomu, že obdržal od ošetrujúceho lekára pred pojednávaním o tom doklad. Napriek námietkam odporkyňe súd vo veci neskôr vydával nevratné Uznenenia na základe LV s falošnou identitou odporkyňe a s pozmeneným hmotným obsahom. Súd, avokáti a Správa katastra zasielali tam kde im to vyhovovalo doklady s jej falošnou identitou a tam kde im to vyhovovalo s jej správnou identitotu. Okrem návrhu na Predbežné opatrenie, sťažností príslušným predsedom súdov a MS bolo podané Dovolanie.  

Na túto situáciu reagoval zástupca žalovanej zmenou petitu a stiahnutím časti svojho Návrhu 
proti Odporcovi v prospech aj ostatných navrhovateľov na Okresnom súde Zvonodrozdovo. Od toho času sa pojednávalo asi dvakrát. Za tejto situácie oznámil na pojednávaní právny zástupca odporcu, že je ochotný vydať nehnuteľnosti. Sudkyňa na poslednom pojednávaní oznámila navrhovateľom, aby sa dohodli medzi sebou.

Po roku 1993 došlo k odcudzeniu p.p. strate Rozsudku bývalého OĽS Zvonodrozdovo sp.zn. ...... z roku 1953 a ďalších dokladov zo súdneho spisu Okresného súdu. Súdu do spisu ich predložil zástupca navrhovateľky. Akonáhle to zistil, na pojednávaní to namietal a podal sťažnosť predsedovi OS Zvonodrozdovo aj predsedovi KS Zvonodrozdovo. Odporca sa na pojednávaní vyjadril, že pravdepodobne opomenul zaslanie jeho kópií Okresnému súdu ....a že súdu ich obratom predloží. Pri kontrole spisu zástupca navrhovateľky zistil, že z Rozsudku, ktorý Odporca dodatočne predložil chýba 10 strán v ktorých bol uvedený zoznam zabavených liehovín, surovín na ich výrobu,  zariadení na ich výrobu. Nebola to obsahovo tá kópia ktorú predložil Odporcovi oproti podpisu. Táto nezákonne pozmenená kópa Rozsudku bývalého OĽS sa nachádzala aj v spisoch Odporcu keď ich autor kontroloval v hlavnom meste.

Súdne konania  Okresného súdu Zvonodrozdovo 1991-2017.

JUDr. Jozef Břešťanský. Od 9. do 27. apríla 1968 boli nájdení mŕtvi štyria dôstojníci československej Štátnej bezpečnosti ŠtB - pplk. Bedřich Pokorný mal podrezané hrdlo (o.i. organizátor Akcie "D" Dôstojníci prebiehajúcej do roku 1953),  MUDr. Josef Sommer prestrelenú hlavu, pplk. Jiří Počepický bol najdený obesený v lese a JUDr. Josef Břešťanský, ktorý sa zaoberal rehabilitáciami na Najvyššom súde bol 2. apríla 1968 bezpečnostnými orgánmi najdený pri obci Babice obesený. JUDr. Jozef Břešťanský sa podielal na vykonštruovaných procesoch v 50. rokoch a v roku 1968 sa z pozície funkcie námestníka predsedu Najvyššieho súdu ČSSR zaoberal rehabilitáciami.

Kopřiva Ladislav (* 28. 6. 1897 Ivanovice na Hané) - český komunistický politik, ministr národní bezpečnosti

byl členem KSČ od roku 1921. Za první republiky byl funkcionářem v komunistickém družstevním hnutí. Za nacistické okupace byl vězněn v koncentračním táboře Dachau. Po roce 1945 se stal členem předsednictva ÚV KSČ a do roku 1948 byl předsedou Zemského národního výboru v Čechách. Roku 1948 mu byla svěřena ve vedoucím orgánu KSČ funkce tajemníka pro kádrové záležitosti. Především zde získané poznatky jej kvalifikovaly k tomu, aby byl v květnu 1950 postaven do čela právě zřízeného ministerstva národní bezpečnosti. Zde se plně podřizoval sovětským poradcům a zvláštní aktivitu projevoval jako člen "Komise K", která rozhodovala při organizování teroru a monstrprocesů o vynášení rozsudků smrti. Spolu s Kopřivou v této zlověstné komisi pracovali náčelník StB Osvald Závodský, ministr spravedlnosti JUDr. Štefan R., náměstek ministra spravedlnosti plk. Dr. Karel Klos a náměstek ministra národní bezpečnosti Karel Šváb. Roku 1952 Kopřivu ve funkci vystřídal Karel Bacílek. V dubnu 1963, v době rehabilitací v procesech odsouzených komunistů, byl Kopřiva vyloučen z KSČ.

Medzi časom pri dedičskom konaní po roku 2008 v hlavnom meste bol podaný návrh aj na Predbežné opatrenie príslušnému súdu. Okresný súd Zvonodrozdovo podal súdu v hlavnom mesta vo veci vedome nepravdivé iformácie čo sa týka hmotnej podstaty dedičstva ktoré bolo p.p. je v Zvonodrozdove predmetom konania.

Tak sa deje napriek tomu, že orgány šátnej moci a zverenej správy v Zvonodrozdove aj v hlavnom meste sú si vedomé, že celá široká notárska rodina autora sa priamo účastila národných vystúpení v rokoch 1848-1918 a organizačne sa priamo podielela aj na vzniku republiky v roku 1918. Sú si vedomé aj, že rodina autora s jej príbuznými od roku 1918 až do roku 1948 zastávala vysoké funkcie v štátnej správe p.p. armáde. Po roku 1948 do roku 1953 už iba čiastočne.

Aj to je svojho druhu odmena za riadiacu organizačnú prácu a občianske postoje predmetnej rozvetvenej notárskej rodiny v rokoch 1848-1918-1938-1948-68 a k uveďeným okrúhlym výročiam osobitne k stému výročiu vzniku republiky.

Registrovaný uživatel
 
Registrován: Bře 2015
Příspěvky: 786
 
přeji Ti klidnou noční službu. Prostudovat nejstarší trenčanskou firmu na výrobu alkoholu a prodeje. Herbaria pochází z Považské Bystrice, byla součastí trenčanských likérek.
Registrovaný uživatel
 
Registrován: Bře 2015
Příspěvky: 786
 
těžítko odpovída k dataci, kterou jsem určil tj, konec 19. stol. počátek 20 stol, jenom jsem nevěděl zdali je to malba nebo otisk.
Registrovaný uživatel
Registrován: Lis 2015
Příspěvky: 2714
 
Ak je to začiatok 20.stor, tak mám radosť. Aby to nebolo 21. Ale aj tak je pekné. Ja som ten link v rýchlosti preletel, Herbaria-Pov. Bystrica, plytvanie s alkoholom, vylievanie do Váhu. Možno niečo dotieklo až sem k nám. Piť som to v povojnových dobách ale ešte zďaleka nemohol. :P Ďakujem ti za info, r

Poznámky: Stephanus Ivánka a jeho manželka Anna Zsittnyan, Bánovce nad Bebravou rok 1845. Ctenou pani matkou Obvodného notára S. I. O. bola Antónia Zsittnyan  ; 

♫ Soudný den ; 

 

 

Aktualizované: 25.02.2018