Ľudový súd, Okresný súd a Krajský súd v Trenčíne v 20. a 21. storočí

Uznesenie sp.zn. M 155/47 z 13.januára 1948 a Rozsudok sp. zn. 2 T 399/53 z roku 1953

Jedna z najznámejších a najkontraverznejších káuz trenčianskych súdov od počiatku ich existencie bol v roku 1953 trestnoprávny proces č.k. 2T 399/1953 bývalého Ľudového súdu v Trenčíne proti manželom Valérii Čevelovej rodenej Stiglitz Jozefovi Čevelovi.

Dňa 24.XI.1952 bol Okresným národným výborom v Trenčíne zaistený majetok Jozefa Čevelu a Valérie Čevela rod. Stiglitz (dôkaz: trestný spis býv. Ľudového súdu Trenčín sp.zn. 2 T 399/1953).

Hotel Tatra (od r.2012 Hotel Elizabeth). Vedľa hotela v uličke je župný palác, sídlo vicežupana Gaspara Sandora de Szlavnicza aj Trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza, rodiny ktorej vnuk pplk. tank. Aladár II. Ondrejkovič bol manžel Alžbety rod. Ličkovej, netere manželov Čevela. V r.1864 bol vymenovaný za Prísedníka Trenčianskeho stoličného súdu Hlavný slúžny v Púchove Alexander Androvich, zakladateľ Matice Slovenskej (príbuzný pplk. Aladára II. Ondrejkoviča z oboch manželských strán jeho ctených rodičov). Zdroj: časopis "Sokol" číslo 21. V Skalici 15.novembra 1864. Ročník III.

Manželia Jozef Čevela a Valéria Čevelová r. Stiglitz boli v súvislosti s trestným procesom počas vyšetrovacej väzby vystavení v hoteli Tatra v Trenčíne medzi  vecami a liehovinami, ktoré sa našli pri domovej prehliadke vily na Štefanikovej 33 (9) v Trenčíne. Žiaci škôl aj zamestnanci  firiem a organizácii v Trenčíne sa museli zúčastniť. Bývalým Ľudovým súdom Trenčín č. k. 2 T 399/1953 vyvolaná davová psychóza bola mimoriadne negatívna. Diváci na obžalovaných ziapali a pľuli i keď poznali ich, aj  rodinu Stiglitz pani Valérie Čevelovej. Národná bezpečnosť a Povereníctvo vnútra organizovali petície za ich najprísnejšie potrestanie vrátane výnosu rozsudku trestu smrti (dôkazy: trestný spis býv. ĽS TN sp.zn. 2T 399/1953 a svedectvá npr. pána ing. Janíčka pôvodom z Lysej pod Makytou, v r.2006 v Bratislave a generála Alojza L. z roku 2003).    

Za 1/12 domu s.č. 372 na Štefanikovej č.9 (pôvodne č.33) v Trenčíne sa rozhodli jednostranne nájomcovia a (alebo iba) spoluvlastníci  platiť spoluvlastníčke pani Alžbete Ondrejkovičovej rod. Ličkovej nájomné 2290 ,- Euro ročne (od roku 2008), ktoré nikdy neobdržala. Nehnuteľnosti majú v nájme podľa znalca ing. Juraja Šinku firmy Client  &  Partner Business Development s.r.o., Toner recycling service s.r.o. a spol. Gaben s.r.o. Používajú pre motorové vozidlá ako parkovisko jej 1/12 z celkovej výmery pozemkov 1574 m2 (okrem zastavanej a zatrávnenej plochy). Nájomné je v predmetnej lokalite v Trenčíne najmenej o 100% vyššie. Od  neznámych  nájomcov nedostáva nájomné ani za 1/12 z garáží.

V roku 1939 si guvernér Národnej banky a predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie Dr. Imrich Karvaš vyhradil, že bude mať pri rozhodovaní o dôležitých postoch v hospodárstve štátu volnú ruku. Okrem iných opatrení podriadil slovenské produkčné liehovary pod novovytvorené Družstvo hospodárskych liehovarov a v r.1940 menoval nového Okresného náčelníka v Bratislave Dr. Aladára I. Ondrejkoviča za predsedu jeho správnej rady. Vymenoval ho aj za člena správ. rady Cementární Stupava s plk. gšt. Karolom Peknikom. Lieh bol na prídel, bol aj 50% zložkou pohonnej zmesi BiBoLi pre vojenské a civilné motorové vozidlá a lietadlá. Exportoval sa aj do Švajčiarska v osobitnom záujme guvernéra Národnej Banky.  

V Trenčíne, v dome na ulici gen. M.R. Štefánika č.33, teraz č.9  bol (okrem služby v poli u Rýchlej divízie) aj od januára 1944 npor. aut. Aladár II. Ondrejkovič policajne prihlásený a chránil tým celú rodinu manželky vrátane s ňou len sobášom príbuzným (npr. aj žena Pavla Stiglitza Blanka, ktorá si po roku 1945 si zmenila priezvisko na Sláviková) pred deportáciou do koncentračného tábora a zabavením majetku na základe rasových zákonov. Chránil ju aj  intervenciami u svojich známych a príbuzných ktorými boli npr. brat jeho otca Okresný náčelník v Bratislave Dr. Aladár I. Ondrejkovič a Dr. Hlavný radca MV SR Dr. Viktor Pavella (aj v jeho byte v Bratislave na Mýtnej 49 sa ukrývala z rasových a politických dôvodov Irena Blühová, po r.1945 riaditeľka vydavateľstva "Pravda", u nej pracovala budúca manželka Dr. Gustáva Husáka Viera Husáková-Millerová-Čáslavská).

Dlhodobo nedostáva nájomné vlastníčka 1/12 domu s.č.191 a pozemku na Pribinovej 16 v Trenčíne. V dome je o.i. 11 bytov. Všetky sú obsadené.

Dlhodobo nedostáva nájomné vlastníčka 1/12 pozemku a garáží na Hodžovej 11 v Trenčíne. Nedostáva nájomné ani za svoj podiel 4,75/137 v tomto dome s.č. 1478. 

Rozsudkom sp.zn. 6C 42/2004 Okresného súdu Trenčín a potvrdeného Krajským súdom Trenčín bol zamietnutý návrh Alžbety Ondrejkovičovej rod. Ličkovej o.i. na vydanie kópií nájomných zmlúv (podieloví spoluvlastníci a správcovia predmetných nehnuteľností jej ich odmietajú predložiť na podpis) na predmetné nehnuteľnosti a hospodárenia s nimi od spoluvlastníkov. Navrhovateľka, dôchodkyňa dokonca musela zaplatiť súdne trovy.

Súd aj verejnosť vedeli, že staviteľ Jozef Čevela nepodnikal s liehovinami, že tieto liehoviny, suroviny na ich výrobu a zariadenie na ich výrobu nemôžu byť jeho vlastníctvom. Dôkaz: Zoznam zabavených liehovín a zariadení na ich výrobu uveďený v Rozsudku bývalého Ľudového súdu Trenčín sp.zn. 2 T 399/1953. Verejnosť, orgány štátnej moci, zverenej verejnej správy aj súdy v Trenčíne boli informované, že Jozef Čevela má nemajetnú švagrinú hudobnú skladateľku Júliu Ličkovú rod. Stiglitz, ktorá nemá majetok (jej majetok s venom prevzali jej súrodenci Valéria, Pavol Slávik (do roku 1945 Pavol Stiglitz) a švagor Jozef Čevela), ale pochádza zo sestrou Valériou Čevelovou  rod. Stiglitz a bratom Pavlom Slávikom (Stiglitzom) zo zámožnej, za života ich rodičov ešte váženej židovskej rodiny Stiglitz a Büchler ktorá vyrábala liehoviny, dezertné vína, likéry, ovocné šťavy, trieste a bukusy.

Okresný súd Trenčín v nesporom konaní sudkyne Dr. Ruženy Martiny-Brtkovej sp.zn. M 155/1947 zastúpenom advokátom Dr. Alfrédom Baračom bývalý Ľudový súd v Trenčíne v trestnom konaní sp.zn. 2T 399/1953 v právnom zastupovaní obvinených Dr. Alfrédom Baračom porušili všetko čo sa dalo porušiť. Porušili aj zákony prijaté po r.1948. Aj laik vo veci práva vie, že mŕtvemu nemožno nič zobrať (Slovenské občianske právo bolo od r.1950 zjednotené s právom platným v Čechách a na Morave a svojvolné sa ujatie dedičstva bolo trestným činom). Rozsudkom bývalého Ľudového súdu v Trenčíne sp. zn. 2T 399/1953 o prepadnutí majetku manželov Čevela prepadol aj majetok, ktorý patril aj v roku 1953 právne Bartolomejovi Stiglitzovi a Sarlote Stiglitz rod. Büchler.

Podľa firemného registra z Trenčína a Považskej Bystrice sa Okresný súd v Trenčíne v nesporovom konaní sp.zn. M155/1947 a bývalý Ľudový súd v Trenčíne v č.k. 2T 399/1953 vydali touto cestou. Vo firemnom registri boli firma Bartalam Stiglitz č.1090/91 registrovaná do 20. mája 1946 na meno od r.1936 nebohého  Bartolomeja Stiglitza a na neho bola registrovaná aj firma č.1220/2 Produktiva Stiglitz a spol. t.j. Ján Ličko ml. (vymazaná až 10.02.1950) a čiastočne aj na nebohú matku  sestier  Júlie Ličkovej a Valérie Čevelovej Sarlotu Stiglitz (Sali) rod. Büchler.  ,,Elza" s.r.o. Firmy boli registrované na podnikanie  o.i. vo výrobe a predaja liehovín, bukusov a surovín na ich výrobu. Nebola splnená zákonná povinnosť hlásiť súdu (obchodnému registru) úmrtie ich majiteľov. Okrem toho syn Pavol Slávik (Stiglitz) do smrti svojej matky Sarloty Stiglitz rod. Buchler (vyhlásenie za mŕtvu Okresného súdu v Trenčíne č.k. M 155/1947 dňa 13.01.1948a následného dedičského konania nemohol disponovať ani s 50% zisku  firmy "Herbária" nemohol rozhodovať sám ako jej konateľ. Napriek tomu tak konal.  

V priebehu trestného súdneho konania sp.zn. 2 T 399/1953 bývalého Ľudového súdu v Trenčíne vyšli najavo závažné porušenia zákonov súdnymi osobami z Trenčína naďalej činnými v súdnictve, išlo npr. o sudkyňu JuDr. Ruženu B. Bývalý Ľudový súd Trenčín to ignoroval tak isto, ako ignoroval zavádzajúce Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. M  155/1947  z dňa 13.janára 1948.

Účelové rozhodnutie trenčianskych súdov zašlo ďaleko. V trestnom rozsudku býv. Ľudového súdu v Trenčíne sp.zn. 2T 399/1953 označili majetok manželov Čevela za majetok spolunadobudnutý i keď dôkazy v tomto súdnom spise poukazovali na to, že sa jedná o koakvizíciu t.j. majetkové spoločenstvo manželov a majetok zdedený, resp. prinajmenšom časť z neho nebola ich vlastníctvom, ale iba v ich držaní.

Staviteľ Jozef Čevela bol odsudený na 13 rokov odňatia slobody a o.i. prepadnutie celého majetku v prospech štátu vrátane vena jeho netere Alžbety Ličkovej a jej zákonného dedičstva ktoré spravoval. Pani Valéria s vážnym onkologickým ochorením bola odsúdená na zhabanie celého hnuteľného a nehnuteľného majetku vrátane dedičsky neprejednaného majetku po rodičoch a vena svojho aj jej sestry Júlie. Obhajcom Jozefa Čevelu a jeho manželky Valérie Čevelovej v trestnom konaní býv. ĽS TN sp.zn. 2T 399/1953 bol advokát Dr. Alfréd Barač (dôkaz: trestný spis býv. ĽS TN č.k. 2T 399/1953). T.j. ten istý advokát, ktorý nezákonne konal aj vo veci OS TN č.k. M155/1947 - konanie "Vyhlásenie za mŕtvu" s cieľom zmariť ustanovenie dočasného správcu majetku Sarloty Stiglitz rod. Buchler súdom počas konania, aj následné dedičské konanie za účelom nezákonného majetkového prospechu. Svojim postupom pri obhajobe manželov Čevela v trestnom konaní býv. ĽS TN sp.zn. 2T 399/1953 v skutočnosti nezastupoval ich práva, ale chránil v  prvom rade seba, sudkyňu OS TN Dr. Ruženu Brtkovú a svoju bývalú klientku Blanku S. v konaní sp.zn. M155/1947 OS TN.

Názor autora na príčiny nedostatkov v súdnictve na Slovensku a na spôsob ich riešenia. Autor nie je právnik, ale mal v rodine generácie právnikov, vysokých štátnych úradníkov a Obvodných notárov ktorí stáročia riadili štát a boli vzorom morálnymi vlastnosťami.

Príčiny: 

a.Kádrové. Väčšina sudcov ostala vo funkciách aj po r.1945 npr. sudkyňa OS TN Dr. Ružena M.B. I keď sa možno priamo nepodieľali na závažných prehmatoch v r.1939-1945, ale sa ich týkala činnosť príbuzných, ktorí tak často konali, npr. ako jej manžel L.B. To je vážny defekt pre výkon sudcovského povolania, keď neberieme do úvahy ich nepriateľské názory a konanie proti verejnosti. Naoko neúmyselná nedôslednosť a z nej vyplývajúce nedostatky sa okopírovali po r.1989. Okrem toho z týchto dôvodov boli súdne osoby vydierateľné. Ich Uznesenia a Rozsudky sa nedajú inak vysvetliť.  Autor sa oprávnene domnieva, že dostačujúcim dôkazom je napríklad  Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k.  M  155/1947 z dňa 13.janára 1948, ktoré rozhodla sudca  Dr. Ružena Martiny-Brtková napriek tomu, že vedela o odôvodneniach a údajoch ktoré uvádza v Uznesení,  že nie sú pravdivé a poškodia práva  pozostalých osôb vrátane detí. Podľa názoru autora takto zmanipulované  Uznesenie pomohlo zainteresovaným osobám vyhnúť sa trestnému stíhaniu pre nezákonné konanie ktorého sa dopustili za účelom majetkového prospechu. (Brtko z Trenčína, príslušník Hlinkovej Gardy bol odsúdený Národným súdom za účasť na rasových deportáciách slovenských občanov po auguste r.1944. Npor. aut. v zál. Aladár II. Ondrejkovič s manželkou Alžbetou v druhom stave ho stretli začiatkom roku 1945 v Bratislave, kde boli intervenovať v prospech prenasledovanej rodiny v Trenčíne a 86 krajanov z obce Čierna Lehota. Brtko ho s výsmešným gestom oslovil  - vy slovenskí dôstojníci ste už takí maličkí. Autorov otec mu tvrdo odpovedal - vyznamenali ste sa, počas našej neprítomnosti v Trenčíne ste deportovali starú matku mojej manželky Sarlotu Stiglitz. Brtko vtedy už zbabelo a zvrátene odpovedal - rodina vašej manželky ju nemala ukryť u jej  nemajetnej dcéry Júlie Ličkovej rod. Stiglitz od 29. augusta 1944 podozrivej, že ju ukrýva). 

Noviny "Gardista" Ročník II, číslo 57. Dočasní správcovia do židovských podnikov. Bratislava 16. novembra 1940. V posledných dňoch vymenoval Ústredný hospodársky úrad do židovských podnikov prvých dočasných správcov.

Uverejňujeme mená židovských podnikov a dosadených árijských dočasných správcov: ......... Baritus Ján, do obch. s mod. tov. a kobercami J. Kurlendera v Trenčíne - Urbánek Václav, do obch. s gal. tov. ml. Flack-Schwarza v Trenčíne - Urbán...do obch. s kožou fy Mayer a spol. v Bratislave - Slezák Ján, do obch. so striž. tov. fy J. Braun a spol. v Bratislave - Brtko Eugen, do mäs. D. Kohna v Holíči - Ž.J. ....Zdroj: noviny "Gardista" zo dňa 17. novembra 1940 strana č. 4.

Trenčín (F.J.). - V našich úradoch máme ešte vždy takých ľudí, ktorí si to vôbec nezasluhujú. Tak napríklad mestský pokladník Brtko, čo ako gardista vyháňal bratov Čechov a štval proti SSSR a ČA, .... Zdroj: denník "Pravda" zo dňa 10. augusta 1945 strana č. 6. 

b.Odborné a systémové. 

Problémové bolo zavedenie npr. inštitútu tzv. Ľudového prokuratúra.

Rázusova 4  V súčasnosti dlhodobo neplatia vôbec žiadne nájomné nájomcovia a spoluvlastníci  vlastníčke za podiel 1/12 domu s.č. 1453 a 1/12 s.č. 1473, 1/12 garáží, skladu a 1/12 pozemkov  na Hodžovej 1 a 1/12 na Rázusovej 4 v Trenčíne. Tu v dome na Hodžovej 1 a Rázusovej 4 v  dome svojej rodiny pod Národnou správou v byte Júlie Ličkovej rod. Stiglitz sa u svojej dcéry ukrývala Sarlota Stiglitz rod. Büchler hneď  ako sa táto na  opakovane urgované telegrafické žiadosti súrodencov vrátila posledným vlakom 29.08.1944 (už tri mesiace bývala v spoločnej domácnosti s dcérou Alžbetou v druhom stave a zaťom npor. aut. v zálohe Aladárom II. Ondrejkovičom v Tatrách. Ubytovanie im  zabezpečil švagor generála M. R. Štefánika a priateľ rodiny Ondrejkovič Okresný náčelník Dr. Alexander Lutšek). Koncom októbra roku 1944 bola odvlečená z tohoto bytu príslušníkmi Hlinkovej Gardy a deportovaná do sústreďovacieho tábora v Seredi a odtiaľ do koncentračného tábora Oświęcim z ktorého sa už nevrátila.

Rázusova 4  (Okná dvojizbového bytu jej dcéry na prízemí vľavo, kde bývala s tromi zo štyroch svojich detí). Po roku 1945 pri súdnom procese proti osobám zúčastneným na deportáciách slovenských občanov do koncentračných táborov sa oboril pojednávajúci sudca Okresného Ľudového súdu Trenčín na Júliu Ličkovú rod. Stiglitz najvulgárnejším spôsobom s tým, že matke už nepomôže, je zbytočne citlivá  a prečo vypovedá proti nim. Už od procesu 2T 399/53 z Uznesenia M155/1947 a Úmrtného listu Sarloty Stiglitz r. Buchler bolo jasné čo ho k tomu viedlo. S tým súvisí, že prečo si voči bratovi Júlie Ličkovej r.Stiglitz nič nedovolil, jemu sa ukláňal až po pás. Z  predmetných dôkazov sa autor oprávnene domnieva, že došlo aj v trestnej veci deportácie Sarloty Stiglitz r.Buchler s následkom smrti k nezákonnej mimosúdnej dohode s obvinenými bez jej dcéry Júlie a vnučky Alžbety tým poškodenými.  

To bol vzorec správania takýchto sudcov. Keď videli peniaze ožili a keď zacítili moc sklonili hlavu, nadštandartne boli k nej ústretoví a vynahradili si svoju zle maskovanú  agresivitu  na osobách od ktorých im nič nehrozilo.

Bertuš (Bartolomej, Bernad) Stiglitz, inzerát Národnie noviny zo dňa 10.01.1919 majiteľa. Triesťe na predaj vyrábala a dodávala firma "Elza" s.r.o. ktorej majiteľmi boli  Bartolomej Stiglitz a jeho manželka Sarlota Stiglitz rod. Büchler. Suroviny pre výrobu v Trenčíne dodávala komoditná spoločnosť "Produktiva", ktorej majiteľmi boli Bartolomej Stiglitz (po jeho smrti v roku 1936 prevzala jeho poddiel Sarlota Stiglitz rod. Büchler) a Ján II. LičkoInzerát ktorým ponúka vlastné výrobky prastarý otec autora, brilantný podnikateľ Bertuš Stiglitz (Bartolomej, Bernad) v Považskej Bystrici pred presťahovaním svojej rodiny do mesta Trenčín, sídla župy. Jeho firmy okrem tých ktoré mali sídlo v Trenčíne sídlili v Považskej Bystrici, kde bol Okresným náčelníkom Dr. Aladár I. Ondrejkovič slobodný pán Sandor de Szlavnicza. Jeho rodina po matke Anne Sandor zo Slávnice bola majiteľom resp. spolumajiteľom komposesorátu rozsiahlych poľnohospodárskych a lesných majetkov v Nitrianskej a Trenčianskej župe vrátane obce Slávnica a Bolešov. V druhej polovici 19. storočia bol trenčianskym župným sudcom jeho starý otec Stephanus slobodný pán Sandor de Szlavnicza. V okrese Púchov bol Hlavný slúžny Alexander Androvič, jeho dvojnásobný pokrvný príbuzný po rodine Ondrejkovič.

Dobrodinci sa ujali študentov a udelovali sa im obedy, večere, poskytoval byt atď. Boli to pp.: J. Branecký, rektor Piaristov, Dr. E. Brežný, Fr. Bogyanský, R. Cicutto, G. Dohnányi, J. Diera, farár, A. Fuchs, kpt. Joz. Hamerle, G. Hass, Kláštor de Notre-Dame, Kat. jednota žien, Max Kaunitz, Ján Ličko, Fr. Maráky, kaviareň Moravia, J. Markovič, J. Országh, Dr. N. Pereszlény. E. Polák, J. Reihel, Rudolf Scháner, Dr. A. Strechay, C. Štúrová, Š. Spiller, Dr. P. Toffier Tatra hotel, E. Weinerová, dr. J. Zaťko...Dôkaz: Zpráva o činnosti Podporovacieho spolku pri štátnom reálnom gymnáziu v Trenčíne za šk. rok 1924/1925 (do 4. júna 1925). 

Porota u Sedrie v Trenčíne. Dňa 18. októbra 1926 boli vylosovaní za hlavného porotcu o.i. ..4. Ladislav Medňanský, statkár, Medné (pokrvný príbuzný rodiny Ondrejkovič)...13. Ondrej Záhumenský, obchodník Vysoká ...Zdroj: týždenník "Trenčan" z 2. októbra 1926 str. 2.

Porota u Krajského súdu v Trenčíne. Pre druhé porotné obdobie, ktoré bude započaté v pondelok, dňa 8. júna t.r., o 9. hod boli vylosovaní títo porotcovia: A) Hlavní: 8. Juchelková H., manželka majora, Trenčín, Hasičská 5, 14. Kollárik V. obuvn. majster, Kys. Nové Mesto 103, 22. Munk G., obchodník, Pov. Bystrica, 35. Šumichrast E., krajč. majster,  Trenč. Teplá, B) Náhradní: 2. Gáťa J. stol. majster, Trenčín, Vajanského 8, 6. Ondrejkovičová M., manž. správcu školy, Trenčín, Legionárska 7, Zdroj: týždennik "Trenčan" z 16. mája 1931 strany č. 2 a 3.   

Týždenník "Južné Pohronie" Ročník II. číslo 1. Na núdzovú podporu pre nezamestnaných a nezaopatrených od 17. decembra do 29. decembra 1932 dolu označené ďalšie platby v obnose 13.211 Kč boli uskutočnené. Breuer Jonáš 60.-, vd. Belopotocký Arpádová 14 .- Dubovský Ján 100 .-, Eisler Leopold 100 .-, Jesenský Štefan 200 .-, Ondrejkovičová Mária 195 .-, Wilcsek Salamon 100 .-, ... Darci šľachetného srdca nech prijmú našu úprimnú vďaku. Núdzová komisia. Zdroj: týždenník "Južné Pohronie" zo dňa 1. januára 1933 strana č.3.

Aj v súčasnej dobe o firme "Herbária" podáva verejnosti zavádzajúce a hrubo nepravdivé informácie publikácia "Trenčan Trenčanom o Trenčíne" z januára 2011. Ako by sa od päťdesiatych rokov minulého storočia v Trenčíne napriek zmenám vlastníctva spoločenských výrobných prostriedkov po roku 1989 vôbec politicky a občiansko-právne nič nezmenilo.

Licitačný oznam. Predpísaný súdny exekútor týmto na známosť dáva, že následkom výroku okr. súdu v Pov. Bystrici č.E. 423/1927 k dobru exekventa  firmy Herbaria, tov.  aether. trestí v Trenčíne, proti exekvovanému vo Veľkej Udiči následkom uhrazovacej exekúcie, nariadenej do výšky Kčs. 1497.- požiadavky na kapitále a prísl. na movitosti obžalovanému zhabané a na Kčs 1900.- odhadnuté výrokom okr. súdu v Považskej Bystrici čís. E. 423/27 licitácia sa nariadila.............

                                                                  V Pov. Bystrici, dňa 26. jan. 1928. Pavel Záhradník súdny exekútor. Zdroj: týždenník "Trenčan" zo dňa 25. fenruára 1928 str. 5.

Dňa 27. novembra 1932 uzavreli sobáš v Trnave slečna Malvína Kováčová a Pavol Stiglitz, jediný brat hudobnej skladateľky Júlie Ličkovej rod. Stiglitz a Valérie Čevela rod. Stiglitz. Pavol Stiglitz sa narodil v roku 1905. Dôkaz vo veci jeho sobáša: týždenník "Trenčan" zo dňa 26. novembra 1932 str. č.3.

V rokoch 1939-1945 si neboli istí majetkom a právom na pobyt na Slovensku v Trenčíne ani švagor Júlie Ličkovej rod. Stiglitz staviteľ Jozef Čevela, jeho sestra p. Pařízková, jej manžel Pařízek a ich synovia Juraj a Ladislav. Boli totiž príslušní do protektorátu Čechy a Morava. Aj oni boli odkázaní na pomoc. Preto všetci - manželia Jozef Čevela, Valéria Čevela rod. Stiglitz, matkin brat Pavol Stiglitz so ženou a jej stará matka Sarlota Stiglitz rod. Buchler naliehali (až na jej matku Júliu a otca Jána II. Ličku) na Alžbetu Ličkovú aby sa vydala do rodiny Ondrejkovič. 

V "Družstve hospodárskych  liehovarov" pri hlasovaní a uplatňovaní ich nariadení na rozdeľovanie štátom regulovaných prídelov liehu producentom pohonných zmesí pre motorové vozidlá aj výrobcom alkoholických nápojov (v súlade s ich daňovými priznaniami) t.j. aj firme "Herbária" Liška a spol., Trenčín mal rozhodujúce slovo Okresný náčelník v Bratislave Dr Aladár I. Ondrejkovič. Bol okrem funkcie Okresného náčelníka aj predseda Správnej rady Družstva hospodárskych  liehovarov. Zdroj: aj Fond Krajský súd Prešov, Firemné oddelenie, i. č. 592. B II 272. kr. 53. 49/1942 ; Toronto CzechFolks.com PLUS » Josef Čermák: Dvojice slavných narozenin ;

Priateľka a spolužiačka Júlie Ličkovej rod. Stiglitz a Marty Hladkej rod. Rais, Slovenskej kultúrnej obci známa p. Irena Blühová podľa jej vyjadrenia určitý čas pracovala po r.1940 pod falošným menom Elena Fischerová v podniku dôležitom pre obranu štátu (vybavoval Dr. Viktor Pavella) v Humennom. Produkoval pohonné zmesi BiBoLi pre motorové vozidlá. Dr. Aladára I. Ondrejkoviča poznali aj s manželom Imrom Weinerom-Kráľom z Považskej Bystrice, kde bol Okresným náčelníkom do preloženia v rovnakej funkcii do Zlatých Moraviec.         

Príbuzní a známi u ktorých npor. aut. zál. Aladár II. Ondrejkovič intervenoval boli: brat jeho matky Márie mešťanosta Bratislavy Štefan Turba, Dr. Anton Neumann riaditeľ prezidentskej právnej kancelárie, Hlavný radca MV SR Dr. Karol Reindl (manžel sestry jeho otca), v rokoch 1945-1953 Hlav. radca Povereníctva vnútra (05.10.1953 ho osočujúco a nepravdivo napadol  povereník vnútra Jozef Lietavec vo výpovedi o nepriateľskej činnosti býv. predsedu Zboru povereníkov v procese ktorému čelil  Dr. Gustáv Husák), prezident Najvyššieho súdu JUDr. Martin Mičura (príbuzný rodiny Ondrejkovič), plk. pech. Alojz Androvič Hlavný štáb Slovenskej armády, Štefan Balazsovics,  brat Tibor Ondrejkovič prokurista firmy Thonett-Mundus (po r.1945 jej riaditeľ pod názvom Západoslovenské nábytkové závody n. p. Bratislava), advokát JUDr. Valentini atď.)  v Bratislave počas vojnových rokov.     

Na snímke z r.1942 pre ich rodinnou vilou p. Jozef Čevela, jeho manželka pani Valeria Čevelová rod. Stiglitz a ich neter a chovanica  Alžbeta Ličková (od jari 1944 vydatá Ondrejkovičová) a neter Alica Ličková v Trenčíne Štefánikova 33. Matka pani Valérie a ich stará matka Sarlota Stiglitz  rod. Büchler bývala v dome rodiny na Štefánikovej 32 zaknihovaného pod meno jej zaťa Jozefa Čevelu a jej dcéry Valérie. V r.1952 rozhodol minister obrany JUDr. Alexej Čepička o zriadení sovietskeho poradcu pri veliteľstve 2.vojenského okruhu v Trenčíne. MNO pre jeho účely vyhliadlo vilu na Štefánikovej 33 s priľahlými objektami. Prekážkou však bol jeho predpis A XIV nakoľko vo vile bol prihlásený k trvalému pobytu aj kpt. aut. Aladár II. Ondrejkovič s rodinou resp. jeho manželka s deťmi.  

Do roku 1939 bola majiteľka ľavicového vydavateľstva v Bratislave pani Irena Blühová - Weinerová (spolužiačka Júlie Ličkovej rod. Stiglitz a Marty Hladkej rod. Rais) zaviazaná za pomoc jej osobe z dôvodov rasového prenasledovania v r.1939-1945 priateľmi (npr. Dr. Viktor Pavella, kolega, rodák a priateľ aj Dr. Karola Reindla, manžela sestry Stefana II. Ondrejkoviča) a rodinnými príslušníkmi npor. aut. v zál. Aladára II. Ondrejkoviča. Obvodný notár v Liptovskom Jáne, zakladajúci člen Matice slovenskej 1083.(820) Július Pavella vystavoval v rokoch 1939-1945 občanom v ilegalite z politických a rasových dôvodov nové doklady.  

Vzhľadom na protižidovské Vládne nariadenia a predpis MNO A-XIV pred utajeným sobášom vystúpil v marci 1944 npor. aut. Aladár Ondrejkovič z činnej služby v Slovenskej armáde. Snúbencov sobášil evanjelický farár Dr. Ladislav Jurkovič z veľmi známej slovenskej rodiny a zúčastnený matrikár bol Albert Okolicsányi z najslávnejšej evanjelickej rodiny na Slovensku, príbuzný rodiny Ondrejkovič. Svedkovia na svadbe boli Hlavný radca MV Dr. Viktor Pavella a Vážený pán Mikuláš Liška. Dr. Viktor Pavella (kolega a rodák Dr. Karola Reindla) bol švagrom maliara Imra Weinera-Kráľa (príbuzný Sarloty Stiglitz r.Büchler, starej matky nevesty) a švagrom Ireny Blühovej. Vážený pán Mikuláš Liška bol arizátor 1/2 fy "Herbária". Po vzájomnom dohovore prevzal časť ktorú vlastnila Sarlota Stiglitz r. Büchler. Už ako arizátor v r.1940 previezol z protektorátu Čechy a Morava na Slovensko Julianu Ličko r.Stiglitz a jej deti vrátane Alžbety, od jari 1944 vydatej Ondrejkovičovej. Zachránil ich tak prinajmenšom pred deportáciou do Terezína. Boli v Brne nútení podrobiť sa registrácii z rasových dôvodov, nakoľko Ján Ličko a Juliana Ličko r. Stiglitz boli rozvedení. Na rozvode v r.1937 trvali príbuzní Juliany, matky nevesty. 

Väčšinu tržieb firmy "Herbária" Liška a spol., Trenčín tvorila výroba liehovín polostudenou a studenou cestou. Bez dodávok liehu na regulovaný prídel z liehovarov nemohla vyrábať a zamestnávať do októbra 1944 bývalých konateľov fy "Herbária" Sarlotu Stiglitz rod. Buchler a jej syna Pavla Stiglitza. Vo firme odborníčkou na výrobu bukusov, štiav a esencií, ich ďalších nevyhnutných komponentov bola Sarlota Stiglitz rod. Buchler a riadila ich výrobu.u.

Účet za dodávku liehu Prvej slovenskej továrňe na droždie, lieh a pokrmové masti v Trenčíne pánovi npor. aut. zál. Aladárovi II. Ondrejkovičovi, bytom Trenčín, Štefánikova 33.

Dr. Gustáv gróf Csáky veľkostatkár v Hrahove, pokrvný príbuzný rodiny Sándor zo Slávnice (od poslednej štvrtiny 19. stor. aj rodiny Ondrejkovič) s ktorou mala jeho rodina stáročné rodinné a majetkové prepojenia. Narodil sa 30. mája 1883 v Smižanoch. Viceprezident Slovenského liehového priemyslu úč. spol. Levoča-Malacky a prezident Spišského historického spolku. Z titulu svojej funkcie mal vplyv (do r.1940 rozhodujúci) s Okresným náčelníkom v Bratislave Dr. Aladárom I. Ondrejkovičom na výšku štátom regulovaných prídelov liehu firme "Herbária". Mal dlhoročné spoločenské a profesné kontakty so zakladateľom Muzeálneho spolku Hornej Nitry a Hlavným súdnym oficiálom Okresného súdu v Prievidzi pánom Gejzom Turbom, bratom Stefana Turbu riaditeľa pôšt na Slovensku mešťanostu Bratislavy a učiteľky Márie Ondrejkovičovej rod. Turba, matky npor. aut. Aladára II. Ondrejkoviča.

V období druhej svetovej vojny bol riaditeľ "Prvej slovenskej továrňe na droždie, lieh a pokrmové masti" úč. spol. (bývalej firmy Kornhauser a Herzka) v Trenčíne Josef Tiso, manžel rasovo perzekvovanej Renáty Tausovej (obaja spolužiaci nadporučíka aut. zál. Aladára II. Ondrejkoviča z gymnázia v Trenčíne). Limitujúcim výrobu margarínov bol prídel devíz na dovoz olejnatých surovín, aj keď výroba kvasníc, liehu a liehovín sa exportom aj do Švajčiarska na získavaní devíz podieľala. Továreň zamestnávala viac ako 200 robotníkov a 30 úradníkov. Vzhľadom na direktívy ktoré vydal guvernér Národnej banky a predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie JUDr Imrich Karvaš (jeho priateľ, od roku 1910 politický spojenec rodiny Ondrejkovič a od roku 1918 jej príbuzný predseda Najvyššieho súdu JUDr Martin Mičura, kolega z Právnickej fakulty aj ilegálneho odboja) a generálneho riaditeľa kartelu 7 slovenských cukrovarov "Cukorspol" úč. spol. Rudolfa Fraštackého  (jeho kolega a spolupracovník z ilegálneho odboja Alexander Kornhauser - Kerney - po 1945 manžel Gizely Ondrejkovičovej, úspešnej šéfky volebného štábu Demokratickej strany v roku 1946, dcéry Dr. Aladára I. Ondrejkovičav roku 1941 prešla "Kvasnicová továreň" Trenčín pod "Družstvo hospodárskych liehovarov" Bratislava. 

Špeciálny vratný demižón na liehoviny firmy "Herbária" Líška a spol. Trenčín v ktorom boli expedované odberateľom borovička a slivovica pripravované studenou cestou z liehu dodávaného Družstvom hospodárskych liehovarov Bratislava na prídel. Bedničky a špeciálne drevenné obaly dodávala rodinnému podniku "Herbária" firma Weil Michal a Pavel (Zamarovský Štefan a syn). 

Na fungovaní firmy  "Herbária" Liška a spol., Trenčín, na spoločenských stykoch rodiny Ličko a schopnosti Alžbety Ličkovej na nich nadviazať aj prostredníctvom rodiny Ondrejkovič bola okrem 8 členov jej príbuzenstva a ďalších prenasledovaných tretích osôb paradoxne závislá aj rasovo Blanka H. v domácnosti. Vďaku po r.1945 prejavila okrem iného paradoxne svojim postupom (nemala zákonné právo vo veci konať) v konaní Okresného súdu Trenčín sp.zn. M 155/1947 "Vyhlásenie za mŕtvu" a negatívnym vyjadrovaním sa k rodinám Ličko, Ondrejkovič a k neb. Sarlote Stiglitz rod. Büchler aj pred autorom napriek tomu, že jej rodičia mohli v minulosti bývať v obci Slávnica p.p. jej príbuzní v Bolešove iba na základe povolenia compossessorov oboch obcí rodu Sandor de Szlavnicza. Zdroj: aj OV SZPB Bratislava p. Valéria D.

Chránil ich aj registráciou na živnostenský list  (výroba liehovín a vína) na svoje meno na žiadosť rodiny snúbenice, od jari 1944 manželky. Napriek tomu, že od roku 1945 slúžil ako dôstojník z povolania aj v iných posádkových mestách, od trestného procesu bývalého Ľudového súdu Trenčín sp.zn. 2 T 399/1953 (incioval ho minister obrany Alexej Čepička resp. Veliteľstvo 2. vojenského okruhu v Trenčíne a jeho veliteľ divízny generál Jaroslav Ťokan) s manželmi Čevelovými v roku 1953 mu to veľmi poškodilo (navigoval ich advokát Dr. Alfréd Barač, obhajca manželov Čevela v trestnom procese bývalého Ľudového súdu Trenčín sp.zn. 2 T 399/1953. Odvracal tým meritum vyšetrovania od seba a spoluaktérov vo veci č.k. M155/1947 OS TN - Vyhlásenie za mŕtvu Sarloty Stiglitz rod. Buchler, obhajoba manželov Čevela bola na poslednom mieste). Potrebovali s tehotnou manželkou a tromi malými deťmi (od marca 1954 štyrmi) aby mu jej rodina pomoc opätovala,  ale tá im ani v najmenšom nepomohla. Viacerí jej členovia získali vysoké pozície v KSČ, npr. na povereníctve poľnohospodárstva SNR a na ministerstvách v Prahe. On im už nemal čo poskytnúť. 

♫ Ďáblovy námluvy.

Júlia Ličková rod. Stiglitz vypovedala pred Národným súdom v Trenčíne proti osobám ktoré sa aktívne zúčastnili na deportácii jej matky Sarloty Stiglitz rod. Buchler koncom októbra 1944 do konc. tábora Osvienčim z ktorého sa už nevrátila. V priebehu pojednávania (vtedy už bol jej zať npor. tank. Aladár II. Ondrejkovič veliteľ parkovej roty v Nitre, následne ako kpt. pobočník veliteľa tankového vojska Vojenskej oblasti 4 v Bratislave) sa sudca na ňu oboril, že prečo vypovedá proti nim, matke už nepomôže. Predvolaný bol aj jej brat Pavol S. Nie je nám známe, že by vypovedal pred súdom proti obvineným. Trestný spis býv. ĽS TN sp.zn. 2T 399/1953 a Uznesenie OS TN sp.zn. M155/1953 z 13.01.1948 dokazujú, že sa jednalo o Ludovíta B. a G. (býval v bytovom dome vo vlastníctve manželov Čevela), bytom Rázusova 2, Trenčín, ktorí boli obaja informovaní, že Sarlota Stiglitz rod. Buchler organizovala v Trenčíne od r.1939 do augusta 1944 pomoc rasovo prenasledovaným občanom. Práve ich kruhy mali záujem na jej eliminovaní ako priameho svedka.

Júliin brat Pavol Stiglitz (po roku 1945 si zmenil priezvisko na Slávik) bol od nej o 6 rokov mladší. Jeho manželstvo s Malvínou Kováčovou uzavreté 27. novembra 1932 v Trnave prinieslo jemu, ale najmä celej rodine neriešiteľné problémy. Ani následný rozvod ich nemohol napraviť. Neskôr podnikal s rodičmi s liehovinami v 50% podiele na rozhodovaní  a jeho rodičia (fy Herbária Stiglitz)  s 50% podielom na rozhodovaní na prenajatých  nehnuteľnostiam od rodiny. Zisk firmy "Herbária" sa delil v pomere 50% Bartolomej Stiglitz a  Sarlota Stiglitz (Sali, Charlote) rod. Büchler 50% syn Pavol S. V prípade odúmrtia jednoho z rodičov prechádzala jeho čiastka a konateľské právomoci na pozostalého rodiča (aj dnes je na rodinu Stiglitz v pozemkovej knihe zapísaných v Trenčianskom kraji najmenej 2000 ha pôdy). V Uznesení z 13. januára 1948 Okresný súd Trenčín č.k. M 155/1947 (Vyhlásenie za mŕtvu Sarloty Stiglitz r.Büchler) sa uvádza Sarlota Stiglitzová rod. Büchlerová vydatá za Bernarda Stiglitza (jej manžel sa však volal Bartolomej Stiglitz a bol nebohý už od r.1936) na žiadosť navrhovateľky Blanky S. 

V zápisoch Matriky opravených Obvodným úradom Trenčín dňa 06.10.1994 až na žiadosť autora sa uvádza priezvisko vyhlásenej za mŕtvu Sarlota Stigliková rod. Buchlerová a že pozostalý (bola vdova od roku 1936) je Bernard Stiglik. Porušovanie práv tretích osôb v súčinosti súdov, št. úradov a zainteresovaných osôb bol  aj v minulosti rozšírený protispoločenský jav a niektoré verejne činné osoby na tom profitovali. Poškodené osoby boli úradne dohľadané a podrobené dlhodobej osobitnej pozornosti súdov, prokuratúry a  orgánov ŠtB. Do tohoto  kontextu zapadá publikácia Trenčan Trenčanom o Trenčíne č. 2  január 2011 Priemysel v Trenčíne firma "Herbária" na str. 35, kde sa uvádza, že firmu založil v r.1903 Pavol Stiglitz zo svojim bratom. V skutočnosti firmu v Považskej Bystrici firmu založil Bartolomej Stiglitz. Jeho syn Pavol sa narodil až v r.1905, nikdy brata nemal, mal sestry hudobnú skladateľku Júliu Ličkovú  r. Stiglitz  a Valériu Čevela r. Stiglitz. 

Podnikateľ Bartolomej Stiglitz po vyhlásení Československej republiky 28.októbra 1918 a od platnosti príslušného jazykového zákona používal vo všetkých úradných dokladoch krstné meno nie Bernad, alebo Bertuš ale Bartolomej. Dôkazom je jeho Úmrtný list z 26.03.1936.

Matrikárka Obvodného úradu Trenčín keď vystavovala 03.05.1994 tento Úmrtný list sa autorovi výsmešne uškŕňala. Súdny čitateľ sa snáď nad týmito Úmrtnými listami vydanými OÚ - Matrika Trenčín zamyslí na rozdiel od ....

V zápisoch Matriky Trenčín opravených Obvodným úradom Trenčín 06.10.1994 až na opakované žiadosti autora sa uvádza priezvisko vyhlásenej Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. M 155/1947 za mŕtvu Šarolta (v skutočnosti Šarlota) Stigliková (v skutočnosti Stiglitzová) rod. Büchlerová a pozostalý (v skutočnosti bola vdova) Bernard Stiglik (v skutočnosti Bartolomej Stiglitz), ktorý bol nebohý už od 26.06.1936. Priamy dôkaz o úmyselnom nezákonnom konaní Obvodného úradu Trenčín - Matrika je aj to, že Obvodný úrad v Trenčíne neuviedol v jej Úmrtnom liste ani posledné bydlisko Sarloty Stiglitz rod. Büchler, ktoré vedel t.j. Trenčín, Stefánikova 32.

Zavádzajúce Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. M155/47 - Vyhlásenie za mŕtvu prastarej matky autora Sarloty Stiglitz rod. Büchler. Uznesenie sp.zn. M 155/1947 Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 13. jan. 1948 vydala Dr. Ružena Martiny-Brtková. Rozhodovala vo veci na návrh advokáta Dr. Alfréda Barača v zastúpení žiadateľky Blanky Slávikovej (Αρρέφορος τι;). Táto žiadateľka, žena Pavla Slávika rod. Stiglitz, bola švagrinou Júlie Ličkovej rod. Stiglitz a Valérie Ličkovej rod. Stiglitz. Okresný súd Trenčín konaním sp.zn. M 155/1947 poškodil  pozostalú Júliu Ličkovú rod. Stiglitz s deťmi za stavu keď boli právoplatnými dedičmi 50% podielu na rozhodovaní vo firme "Hebária" ich rodiny a dedičmi 50% podielu na zisku tejto firmy.

OS TN a OÚ TN informovaní boli aj v priebehu konania sp. zn. M155/1947, že obchodník Pavol Slávik rod. Stiglitz je syn a hudobná skladateľka Júlia Ličková rod. Stiglitz a Valéria Čevelová rod. Stiglitz sú dcéry neb. Bartolomeja Stiglitza a Sarloty Stiglitz rod. Buchler a všetci bývajú v Trenčíne. Šarolta (v skutočnosti Šarlota) Stiglitzová rod. Büchlerová (v skutočnosti bola vdova od 26.03.1936). Krstné meno a priezvisko jej nebohého manžela, ktoré používal vo všetkých úradných dokladoch bolo Bartolomej Štiglitz. Bydlisko vyhlásenej za mŕtvu bolo Trenčín, Štefánikova 32. Odvlečená bola koncom októbra 1944 z arizovaného činžovného domu svojej rodiny pod Národnou Správou v Trenčíne na Rázusovej 4 z bytu jej dcéry Júlie Ličkovej rod. Stiglitz. Dôkazom, že advokát Dr. Alfréd Barač konal vo veci vedome je, že poznal osobne aj katolíckych príbuzných Sarloty Stiglitz rod. Büchler, napríklad p. Tibora Ondrejkoviča, ktorý bol bratom zaťa Júlie Ličkovej rod. Stiglitz. Dôkaz: Týždenník "Trenčan" zo dňa 12. júna 1937 str. 4. Ako verejne činných podnikateľov v Trenčíne poznal aj Bartolomeja Stiglitza a Sarlotu Stiglitz rod. Büchler ešte za čias ich života prinajmenšom od roku 1923. Dôkaz: noviny "Hiradó" z 10. júna 1923 str. 8.

Dôkaz, že v č.k  M155/1947 OS TN konajúca sudkyňa Dr. Ružena Martiny-Brtková konala vo veci úmyselne zavádzajúco je zoznam žiakov Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1921-1922. V ňom sú uvedení žiaci 1.a triedy Ružena Martinová, narodená v Budapešti (Trenčín),... Ladislav Kellermann, Trenčín,...Helena Gáťová, Trenčín ...a žiak 1.b triedy Oldrich Ondrejkovič narodený v Čiernej Lehote  (Lednické Rovné). Pedagogický personál gymnázia svojvolne účelovo zmenil krstné meno Aladára II. Ondrejkoviča na Oldrich. Jeho bezdetní (resp. tí ktorí mali iba dcéry) rodinní príslušníci s vysokým spoločenským postavením v trenčianskej a nitrianskej župe ktorými bol určený ako budúca hlava rodu proti tomu namietali.

Pravdepodobne už na gymnáziu si budúca pani sudkyňa osvojila účelovú manipuláciu s krstnými menami a priezviskami. Škandál si určite pamätala, bezdetný strýko Aladára II. Ondrejkoviča bol v tom čase Jeho Excelencia minister s plnou mocou pre Správu Slovenska JUDr. Martin Mičura a ďalší jeho strýko bol Jeho Excelencia nitriansky biskup ThDr. Karol Kmeťko. Perillustris Dominus Dr. Aladár I. Ondrejkovič bol v inkriminovanom období Hlavný slúžny vo Veľkých Topolčanoch, maturoval v r.1908 práve na gymnáziu v Trenčíne. Dôkaz: Štvrtá správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1921-1922, strany 10 a 11. V nej sú uveďení aj na str. 11, 12 ako žiaci II. triedy Reis Štefan (redaktor "Rádio Moskva" 1939-1945 a minister spravodlivosti 1950-53), Žliechov. (Trenčianske Teplice) a Jozef Tiso (riaditeľ Kavasnicovej továrne v Trenčíne), Trenčín, na str 13 žiak IV. triedy Kočiš Oldřich (Aladár Kočiš, šéfredaktor, minister a generálny tajomník HSĽS), Trenčín, na str. 13 žiak VI. triedy Brtko Ludevít, Lipt. Sv. Mikuláš, (Trenčín). Podľa strany č. 4 triedny profesor Aladára II. Ondrejkoviča bol Vladimír Němec, X., Ch, P, učil Ch, v tr. IV, V, VI, P v l.a, I.b, V, VII, Cs. v I.b, 20 h., v II. polr. tiež Z v III, 22 h., triedny v I.b, správca sb. Čh, dozor pri hrách.

Brtko, Ľudovít, mestský účtovník, manžel právničky a sudkyne JUDr. Ruženy Brtkovej rodenej Martinyovej (dcéra dlhoročného riaditeľa nemocnice MUDr. Martinyho), bývali v jej rodnom dome (postavený 1914) na Piaristickej ulici .......

Dr. Ružena Martiny-Brtková bola študentkou Čs. štátneho reálneho gymnázia v Trenčíne v čase, keď tam študoval aj pplk. tank Aladár II. Ondrejkovič. Maturovala v r. 1929.

JUDr. Martin Mičura sa v r.1936 stáva skúšobným komisárom pre odbor Občianskeho práva a súdneho poriadku v komisii pre štátne skúšky právovedecké pri Právnickej fakulte v Bratislave. Skúšky v jeho komisii absolvovala aj Ružena Martinová. Na PF UK v Bratislave promovala 30.03.1936. Dňa 27.06.1936 nastúpila do advokátskej Dr. Jozefa Mončeka v Trenčíne. Po necelom mesiaci bola vymenovaná za právnu aspirantku na Krajský súd v Trenčíne. Zdroj: Archív UK, fond: PraF UK všeobecné. Následne sa stala viac ako rýchlo sudkyňou OS TN už ako Dr. Martiny-Brtková) s blízkym  vzťahom k rodine Galvánek ktorá bola politicky orientovaná na HSĽS a mala veľmi negatívny postoj k Čs. strane Lidovej na Slovensku jej predsedu JUDr. Martina Mičuru.

V roku 1937 bol v obci Melčice vedúci notár Ferdinand Taus. Požiadal o preloženie do Parkanu. Bolo mu vyhovené až keď sa zriekol svojho dovtedajšieho náboženstva. Zdroj: Pamätná kniha obce Kochanovce 1937-1949.   

Rezidenti Ústredňe štátnej bezpečnosti ÚŠB v Bratislave Galvánek a Ščastný z Trenčína (jeho služobný byt bol v Bratislave na nábreží vedľa hotela Devín) v roku 1940 obťažovali v Bratislave Máriu Turba, matku poručíka jazdectva Aladára II. Ondrejkoviča, čo pre oboch následne skončilo mimoriadnou verejnou ostudou.

Tenisové kurty pri vile na Štefánikovej 33 (9) v Trenčíne vedľa Štefánikových kasární v roku 1943. Na snímke írsky setter autorovho otca. Po rokoch viacerí bývalí slovenskí dôstojníci už ako penzionovaní vysokí čs. dôstojníci pripomínali autorovi ako tu pri tenise (ak boli pozvaní) pozorovali s obdivom jeho maminku a so závisťou jeho otca ich kolegu. Jednoho netaktného plukovníka, bývalého neúspešného nápadníka sa len s ohľadom na jeho vek neopýtal či závidel jeho otcovi aj keď ho MNO vysťahovalo s rodinou z bytu na ulicu, robil robotníka, po večeroch predával na ulici ako kolportér noviny Večerník. Ani po rokoch vôbec nepochopil, že o partnerských vzťahoch autorovej maminky rozhodovala jej rodina Stiglitz pre ktorú boli najdôležitejšie spoločenské styky rodiny jej partnera a ochota im pomôcť pre jej rasové a politické prenasledovanie.

Po prechode frontu na jar 1945 Pavlína Dubčeková žila so synom Alexandrom v Trenčíne. Bola verejne činná v miestnom spolku žien, prísediaca Okresného Ľudového súdu v Trenčíne a za KSČ členkou MNV v Trenčíne od 04.11.1946 a náväzne (ako náhradníčka) aj od 21.01.1948. Spolu s manželom Stefanom Dubčekom (do zatknutia v roku 1942 členom 3. ilegálneho ÚV KSS) pracovala vo funkciách v ÚR SZPB. Obaja aj so synom Alexandrom dobre poznali známu evanjelickú rodinu Ličko z Trenčína, pani Pavlína poznala aj rodinu Ondrejkovič z Bánoviec nad Bebravou. Poznali aj židovské rodiny Stiglitz, Büchler, Weiner-Kráľ a Blüh. Po roku 1960 v budove ÚR SZPB v Bratislave na Štúrovej ul. sa viac krát dopytovali  pani Alžbety Ondrejkovičovej r. Ličko na jej rodinu v Trenčíne, s tým, jej matka Júlia Ličková rod. Stiglitz musela v Trenčíne vlastniť najmenej jeden činžiak a ďalší majetok, "po rodičoch predsa musela dediť". Opakovali to aj ako členovia ÚR SZPB na jej zasadaní. Keď im Alžbeta povedala "nezdedila nič" argumentovali, že poznajú so synom Alexandrom jej rodinu (Alexander Dubček býval v Trenčíne v súkromnom dome jej sestry Alice Ličkovej a jej manžela ing. Ervína Kellermana, býv. predsedu ZO SZPB Trenčín) a "to nie je možné". Opakovali to aj na ÚR SZPB v Bratislave.

Denník "Národná obroda". Prečo odoprel OĽS stíhanie Dr. St. Galvánka ?  Zdroj: denník "Národná obroda" zo dňa 07.12.1946, strana číslo 2.   

Denník "Národná obroda". Revízia v trenčanskej textilke. Aj tu boli zistené ťažké distibučné priestupky. Podnikový riaditeľ J. L. hlavným vinníkom. Dozorná komisia Povereníctva priemyslu a obchodu podala trestné oznámenie proti týmto firmám: ......Václav Urbánek "Toxo..." Trenčín, Eugen Brtko, Trenčín .....Zdroj: noviny "Národná obroda" zo dňa 14. decembra 1946 strana č. 3. 

Podľa publikácie ing. Vojtecha Brabenca "Trenčan" Trenčanom o Trenčíne jej autor uvádza dňa 21.04.2015 v článku "Známi Trenčania":  Brtko Eugen, brat Ľudovíta Brtku, býval na Hornej Sihoti na Hurbanovej ulici, za 1.SR majiteľ obchodu ponožkami na rohu námestí (oproti mestskému domu), ktorý predtým mal Haas ...

Dôkazom, že advokát Dr. Alfréd Barač konal vo veci vedome je, že poznal osobne aj katolíckych príbuzných Sarloty Stiglitz rod. Büchler, napríklad pána Tibora Ondrejkoviča, ktorý bol bratom zaťa Júlie Ličkovej rod. Stiglitz. Dôkaz: Týždenník "Trenčan" zo dňa 12. júna 1937 str. 4. 

Predseda správnej rady Družstva hospodárskych liehovarov Dr. Aladár I. Ondrejkovič bol vymenovaný do funkcie policajného trestného sudcu v Bratislave. Osobne v  Trenčíne začiatkom roku 1947 vyslovil námietky Pavlovi Slávikovi aj priamo zverenej verejnej správe a štátnej správe v Trenčíne v súvislosti s porušovaním práv Júlie Ličkovej rod. Stiglitz a jej detí v súvislosti s firmou "Herbária". Nasledovalo okamžité preloženie kpt. tank. Aladára II. Ondrejkoviča z funkcie referenta tankového vojska, pobočníka veliteľa tankového vojska 4. vojenskej oblasti v Bratislave k automobilnému práporu 2 do Přelouče v Čechách, odvolanie z funkcie jeho veliteľa pplk. tank. Jána Malára a smrť údajne v autonehode predsedu komisie SNR pre prijímanie voj. gážistov do čs. armády povereníka pplk. pech. Milana Poláka. Súbežne nastúpili do funkcií stalinisti Viliam Široký, Rudolf Strechaj (povereník spravodlivosti, mal vzájomné väzby z rokov 1939-1945 s býv. vysokými funkcionármi trenčianskej župy, JUDr. Martiny-Brtková mu od jeho nástupu do funkcie podliehala.

Podľa nariadenia ministerky výživy ing. Ludmily Jankovcovej č. 236/1949 Zb. z 27. októbra 1949 Družstvo hospodárskych liehovarov, Bratislava, zaniká. Platnosť od 11.11.1949. Účinnosť od 31.08.1949. Ministerka výživy nariaďuje podľa § 11, ods. 1 zákona zo dňa 2. decembra 1948, č. 278 Sb., o Ústredí pre hospodárenie s pôdohospodárskymi výrobkami.

Zápotocký Antonín v. r.       Ing. Jankovcová Ludmila v. r..

Od roku 1950 bola ing. Ludmila Jankovcová ministerkou potravinárského priemyslu Československej republiky vo vláde Antonína Zápotockého.    

Na upevňovaní mocenskej pozície komunistickej strany v armáde sa podieľali sovietski poradcovia, implantáciu sovietskej vojenskej doktríny kontrolovali a riadili. Po odvolaní ministra obrany generála Ludvíka Svobodu a výmene velenia v apríli 1950 prichádzali v niekoľkých skupinách a pôsobili v štruktúrach armády od MNO až po divízie.

Veliteľstvu 2. vojenského okruhu v Trenčíne boli pridelení sovietski vojenskí poradcovia generálmajor Michail Matvejevič Danilov (od júla 1950 vojenský poradca veliteľa vojenského okruhu československej armády), plukovník N. I. Jevsejev a plukovník N. A. Metelov. Na veliteľstvo 9. divízie v Trnave bol dosadený plukovník I. M. Proničev.

VI. sektor V  -  StB  (zatýkali skupiny 3. oddelenia  V. sektoru, odovzdávali  zatknutých  príslušníkom  VI. sektoru - sektoru vyšetrovania, ktorého povesť je aj dnes strašná). Sektor VI. A - k 15. októbru 1951 veliteľ – mjr. Bohumil Doubek. 

Medzi motorovými vozidlami skonfiškovanými Rozsudkom bývalého Ľudového súdu v Trenčíne č.k. 2T 399/53 (iniciovaným na podnet ministra obrany Alexeja Čepičku a Veliteľstva 2. vojenského okruhu) na Štefánikovej 33 (9) v Trenčíne bol aj starší automobil Škoda 420 Rapid.

Postaveniu sovietskych vojenských poradcov, ktorí mali hlavné, alebo rozhodujúce slovo pri riešení dôležitých otázok v armáde zodpovedalo ich finančné, materiálové a iné zabezpečenie aj v Trenčíne. Okrem iného mali nárok na bezplatné užívanie bytu s nábytkom, kúrením, osvetlením, plynom, vodou a telefónom. V tejto súvislosti si vyhliadli vilu na Štefánikovej 33 v Trenčíne aj s mobiliárom napriek tomu, že bola vlastníctvom rodiny Alžbety, manželky kpt. aut. Aladára Ondrejkoviča a boli informovaní, že v nej má s rodinou civilné bydlisko.     

Počas vysokého stupňa tehotenstva Alžbeta bola v roku 1953 na úradovni československej štátnej bezpečnosti v Bratislave jej dôstojníkmi agresívne vyšetrovaná, vydieraná, zastrašovaná a urážaná v súvislosti s ich snahou zatajiť pred slovenskou aj českou verejnosťou náväznosti medzi č.k. M/155/1947 Okresného súdu Trenčín a trestným procesom bývalého Ľudového súdu v Trenčíne č.k. 2T 399/1953 proti manželom Čevela. Následne musela byť z dôvodu ohrozenia jej života a života jej dietaťa hospitalizovaná v bývalej židovskej nemocnici na Šulekovej ul. v Bratislave. Prinajmenšom život jej ešte nenarodeného dietaťa zachránil primár gynekologicko-pôrodníckej kliniky  na Šulekovej MUDr. Ladislav Wunder, bratanec jej svokry Márie Ondrejkovičovej rod. Turba. Neodpustil si však, aby jej nedal najavo čo si myslí o jej príbuzných v Trenčíne aj o jej vysokopostavenej rodine v Prahe.

Stalinisti Viliam Široký, Rudolf Strechaj (povereník spravodlivosti, mal vzájomné väzby z r.1939-1945 s býv. vys. funkcionármi trenčianskej župy. JUDr. Ružena Martiny-Brtková mu od jeho nástupu do funkcie podliehala. V súvislosti s procesom sp.zn. 2T 399/1953 proti manželom Čevela bol informovaný o falšovaní identity Sarloty Stiglitz rod. Buchler v roku 1948 v konaní OS TN sp.zn. M 155/1947. Mal vedomosť a účasť na brutálnom vyšetrovaní a zastrašovaní Alžbety Ondrejkovičovej rod. Ličkovej dôstojníkmi ŠtB v r.1953 v súvislosti s ich snahou o maskovanie tohto falšovania), Karol Bacílek, minister národnej bezpečnosti mal účasť na brutálnom vyšetrovaní a zastrašovaní Alžbety Ondrejkovičovej rod. Ličkovej dôstojníkmi ŠtB v r.1953 v súvislosti s procesom sp.zn. 2T 399/1953 proti manželom Čevela a spoluriadil akciu "B" proti správcovi učiteľovi v. v. Štefanovi II. Ondrejkovičovi z následkom smrti) a Jozef Lietavec (povereník vnútra riadil brutálne vyšetrovanie a zastrašovanie Alžbety Ondrejkovičovej rod. Ličkovej dôstojníkmi ŠtB v r.1953 v súvislosti s procesom sp.zn. 2T 399/1953 proti manželom Čevela a priamo riadil akciu "B" proti správcovi učiteľovi v. v. Štefanovi II Ondrejkovičovi z následkom smrti. Z Bojníc poznal osobne notársku rodinu jeho manželky Márie Ondrejkovičovej rod. Turba).

V roku 1953 bol minister spravodlivosti JUDrŠtefan  Rais. O autorovom otcovi sa vyjadril "Aladár je dobrý človek, ale nehodí sa pre súčasný režim". Poznal ho od spoločného štúdia na gymnáziu v Trenčíne a veďel, že npor. aut. Aladár II. Ondrejkovič sa zriekol profitov za 10 ročnú službu v armáde v záujme chrániť svojim sobášom aj jeho rodinu pred deportáciou do koncentračného tábora. Na jeseň roku 1943 mu MNO a H.V.V. odmietlo vydať podľa predpisu A-V-7 § 8, čl. 5 povolenie k sobášu, preto začiatkom 1944 odišiel z činnej služby napriek tomu, že absolvoval Vojenskú akadémiu. Tieto okolnosti  dlhšiu dobu vyvolávali v Trenčíne značné verejné pohoršenie. V danej dobe bol Trenčín malé mesto s tým spojenými okolnosťami. Trenčania sa poznali a vedeli o sebe všetko. Dôkazy: Štvrtá správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1921-1922, Sobášny list Aladára Ondrejkoviča a Alžbety Ličkovej z 27. mája 1944.  

Druhý zľava minister spravodlivosti JUDr. Štefan Rais, po jeho ľavici predseda vlády Antonín Zápotocký a prezident republiky Klement Gottwald (v súvislosti s trestným procesom býv. Ľudového súdu v Trenčíne č.k. 2 T 399/53 na zasadnutí vlády jej predseda Antonín Zápotocký oslovil JUDr. Štefana Raisa: Pišto co dělá tvá rodinka v Trenčíne ?).

Sovietski vojenskí poradcovia mali okrem vysokých nezdanených peňažných príjmov v československých korunách nárok aj na zvýhodnený nákup potravín a textilného tovaru a na pridelenie služobného motorového vozidla, ktoré mohli používať aj pre súkromné účely. Ďalej sa im hradili náklady na cestovné, a to aj na dovolenku do ZSSR, dostávali príplatky na rodinných príslušníkov, mali bezplatnú lekársku starostlivosť, kúpeľnú liečbu, a rekreácie. Celkové ročné náklady na jedného poradcu v roku 1952 predstavovali okolo milióna korún. Zdroj: Vojenské dejiny Slovenska VI. 1945-1968 Jan Štaigl a Michal Štefanský str. 135. Pozn. autora: 1 milión Kčs v roku 1952 predstavuje v dnešných cenách najmenej 1 milión Euro. 

Že pani Valérii Čevelovej rod Stiglitz bol zhabaný aj majetok ktorý jej nepatril resp. bol nevyporiadaným dedičstvom po jej neb. rodičoch si hovorila v daných rokoch celá verejnosť na Slovensku (dokonca ŠtB aj a orgány štátnej moci tým argumentovali ako dôvodom prenasledovania rodiny Ondrejkovič).  Kapitán aut. Aladár II. Ondrejkovič bol prepustený zo služby v ČSĽA a následne aj s rodinou  deložovaný z bytu na ulicu. 

Vysťahovanie z bytu rodiny (už bývalého dôstojníka z povolania) Aladára II. Ondrejkoviča s tromi malými deťmi a manželkou Alžbetou v siedmom mesiaci tehotenstva na ulicu na Štedrý večer 24.12.1953 súvislosti s trestným procesom sp.zn. 2T 399/1953 bývalého Ľudového súdu v Trenčíne proti Jozefovi Čevelovi a jeho manželke Valérii Čevela r. Stiglitz (rodine jeho manželky Alžbety) a v súvislosti s Akciami "D" a "B" (iniciovanými ministrom obrany JUDr. Alexejom Čepičkom). V náväznosti na tento proces bol kpt. aut. Aladár II. Ondrejkovič vyhodený v Akcii "D" z armády a keď sa po deložovaní z bytu (v akcii "B") prichýlil s rodinou k svojmu otcovi tomuto rozdelili byt (v akcii "B" - Byty) a celú rodinu nasťahovali do jednej izby s následkom smrti správcu učiteľa v. v. Štefana II. Ondrejkoviča.  Akciu "B" - Byty riadila v Bratislave komisia ktorej predsedom bol povereník Jozef Lietavec.

Súdny trestný proces sp.zn. 2 T 399/1953 bývalého Ľudového súdu v Trenčíne tvrdo postihol nielen obžalovaných, ale aj rodinu, ktorá sa v očiach súdnej moci a štátnej moci previnila tým, že bola s nimi príbuzensky spojená a nebola dedičsky vyporiadaná. Nemala majetok, ale tri (od marca 1954 štyri) maloleté deti a  vedela ktoré cennosti z držania manželov Čevelových chýbajú (npr. aj šperky, cennosti a iný majetok Sarloty Stiglitz rod. Büchler a nie sú v zozname zabavených vecí. Dôkaz: Zoznam zabavených vecí priložený k Rozsudku býv. Ľudového súdu Trenčín sp.zn. 2 T 399/1953.

Preto v očiach  súdnej a štátnej moci bolo nutné voči nim dlhodobo zakročovať najtvrdším spôsobom tak, aby sa nemohli a hlavne neopovážili ozvať. Následky a postoje súdnej a štátnej moci v Trenčíne a v Bratislave z prenasledovania rodiny autora pretrvávajú do dnešnej doby. 

V rokoch 1954-1963 bola ing. Ludmila Jankovcová námestníčkou predsedu vlády (vicepremiérkou) v druhej vláde Viliama Širokého a tretej vláde Viliama Širokého.

Koncom päťdesiatych rokov autora ako malé dieťa  vystavoval na pranieri Ján Dianovský, politicky exponovaný riaditeľ dvoch škôl na Vazovovej ulici v Bratislave. Súdruh riaditeľ  Dianovský vrieskal v telocvični na jeho príkaz zhromaždeným všetkým žiakom školy,  že majetok v Trenčíne patril aj Júlii Ličkovej Stiglitz a jej dcéra matka autora, otec autora, dokonca aj autor ako dieťa sú nepriatelia robotníckej triedy z radov veľkoburžoázie, ktorí patria do pracovných táborov a gulagov. Jeho obzvlášť agresívne vystúpenie zastrašilo celú školu vrátane nervovo labilnejších pedagógov. Autor nechápe  prečo nepripomenul  aj jeho pôvod v šľachtickom rode Sandor, alebo zabudol ? Reval ako  prokurátor Jozef Urválek v procese s JUDr. Miladou Horákovou aj keď vedel, že stará matka autora bola nemajetná, dobrá, citlivá a voči kariéristom jeho druhu úplne bezbranná. Autor sa domnieva, že z vystúpenia  mal osobný prospech, nakoľko o tom čo predviedol rozprávali nielen žiaci doma rodičom, ale aj pedagógovia kolegom z iných škôl v Bratislave.  Nie všetci pedagógovia školy na Vazovovej ul. mali takéto názory. Proti nadriadenému Dianovskému sa snažil autora, svojho žiaka chrániť Vážený pán Ján  Šlahor, jeho triedny učiteľ. Snažili sa mu pomôcť aj jeho učiteľky matematiky, dejepisu a zemepisu. Obľúbený bol aj u učiteľky slovenského jazyka.

V roku 1958 pracovala pani Viera Millerová (budúca manželka prezidenta Československej republiky Dr. Gustáva Husáka) v Slovenskom vydavateľstve politickej literatúry na ulici Čs. armády v Bratislave. Jej nadriadená bola majiteľka ľavicového vydavateľstva v Bratislave do r.1939 pani Irena Blühová - Weinerová (spolužiačka Júlie Ličkovej rod. Stiglitz a pani Marty Hladkej rod. Rais) zaviazaná za pomoc jej osobe z dôvodov rasového prenasledovania v r.1939-1945 priateľmi (npr. Dr. Viktor Pavella, kolega, rodák a priateľ aj Dr. Karola Reindla, manžela sestry Stefana II. Ondrejkoviča) a rodinnými príslušníkmi npor. aut. v zál. Aladára II. Ondrejkoviča. Obvodný notár v Liptovskom Jáne, zakladajúci člen Matice slovenskej 1083.(820) Július Pavella vystavoval v r.1939-1945 občanom v ilegalite z politických a rasových dôvodov nové doklady. 

Druhá manželka prezidenta ČSSR Dr. Gustáva Husáka redaktorka Viera Husáková - Millerová a riaditeľka vydavateľstva Pravda Irena Blühová. Vladimír, syn pani redaktorky bol spolužiak autora zo ZDŠ Vazovova 4 v Bratislave. S ďalším spolužiakom Mariánom Benkovičom boli členmi  plaveckého klubu Slávia UK. Ich tréner, rodák zo Zlatých Moraviec olympionik Vlado Skovajsa (v Zlatých Moravciach bol do októbra 1938 Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič, následne bol vymenovaný za Okresného náčelníka v Prešove. Po úspešnom splnení misie ustanovený za Okresného náčelníka v Bratislave). V rokoch 1919-1920 bol tekovsko-nitriansky župan JUDr. Martin Mičura, príbuzný rodiny Ondrejkovič. Následne od roku 1920 ako minister s plnou mocou pre správu Slovenska rozhodoval aj o Krajinských úradníkoch a Obvodných notároch. Po roku 1945 predseda Zboru povereníkov a povereník vnútra Dr. Gustáv Husák ponechal vo funkciách hl. radcu MV SR Dr. Karola Reindla, aj hl. radcu MV SR Dr. Viktora Pavellu. 

Bol vítaný ? Do roku 1938 bol riaditeľ vojenského žrebčinca v Motešiciach ing. Antonín Lokvenc, českého pôvodu, otec tejto mladej dámy, ktorou bola Magda Lokvencová (vydatá Husáková, prvá manželka predsedu Zboru povereníkov Dr. Gustáva Husáka, budúceho prezidenta ČSSR). Slečna Magda, výborná jazdkyňa (kolegyňa z konzervatória slečny Magdalény Ondrejkovič), prichádzala do sporadického kontaktu s Dr. Aladárom I. Ondrejovičom a častejšieho s mladým dragúnskym dôstojníkom, ktorým bol ppor. jazdectva Aladár II. Ondrejkovič Sandor de Slavnicza, viacnásobný víťaz v disciplíne military. Stretávali sa v Motešiciach pri preberaní remontov. Žrebčinec Motešice bol bývalým compossesorátom rodiny ich starej matky Anny Sandor de Szlavnicza. Neskôr sa stretávali na pracovisku počas jej profesionálnej kariéry v STV a SND kam si chodil privyrobiť k dôchodku. Bol vítaný ? 

Počas prezidentovania Antonína Novotného nebol v justícii pokrok, ale brzdiaci trend v oblasti pre občanov veľmi citlivej:  v súdnych procesoch a rehabilitáciách nespravodlivo odsúdených. Rehabilitácie prebiehali pomaly a nedôsledne, protikladne ako si vyžadovala situácia. Novotný od prokuratúry a súdov žiadal iba "prehodnotenie" v zmysle prepísania ich trestnej činnosti, ale kategoricky bol proti úplným rehabilitáciám. Postupne vznikli komisie (Rudolfa Baráka 05.04.1956, Drahomíra Koldera 1962, barnabitská 26.06.1963 atď.), zaoberali sa  politickými procesmi a ich prehodnocovaním. Dostávali od Novotného príkazy, čoho sa nesmú dotknúť. Šetrenia museli byť predožené najprv jemu až následne príslušným orgánom. Pravdepodobne sa obával, aby nevyplával na povrch jeho podiel na procesoch ako člena najvyššieho straníckeho orgánu. Pokiaľ boli niektorí, aj to len bývalí funkcionári KSČ a pracovníci ŠtB zbavení viny nepripustil ich úplnú, verejnú rehabilitáciu. Protikladne tomu si Novotný uvedomoval, že v štáte narastá ekonomická kríza a preto vytvoril pri ÚV KSČ ekonomickú komisiu, zložená z najlepších kádrov výroby a vedeckých pracovísk. Nariadil, aby diskuzie v komisii boli otvorené, rovnako ako podklady pre ich jednanie s variantami, s ktorými prídu odborníci, aj keď vyslovia oponentné názory. Podrobne študoval stenografické záznamy z jednaní, ale nedostal sa už k tomu, aby sa navrhnuté riešenia dočkali uskutočnenia. Poslúžili v roku 1968, keď sa pripravoval Akčný program, a hlavne pre Šikovú zásadnú reformu, uvádzanú ako "tretia cesta". Ota Šik bol od roku 1961 riaditeľom Ekonomického ústavu ČSAV, od roku 1962 člen ÚV KSČ. Od roku 1964 riadil ako predseda predmetnú stranícku a štátnu komisiu pre hospodársku reformu. V tomto období Novotný vstúpil osobne a prostredníctvom emisárov do jednania sŠtefanom Romanom, Rudolfom Fraštackým, Tomášom Baťom ml. a Alexandrom Kerneyom, významnými podnikateľmi slovenského a českého pôvodu v Kanade. Chybný výber emisárov obomi stranami, ktorí presadzovali v jednaniach osobné a skupinové záujmy bol dôvodom prečo boli  jednania so Štefanom Romanom, Tomášom Baťom ml., a čiastočne aj s Rudolfom Fraštackým prerušené. Uspešné boli len jednania s Alexandrom Kerneyom (oceľ, železo, investičné celky), ktoré sa uskutočnili bez emisárov, ale prostredníctvom manželky bratanca jeho manželky Gizely Kerney rod. Ondrejkovič, pani Alžbety Ondrejkovičovej rod. Ličkovej. Novotného éra sa postupne vyvinula do patovej situácie, ktorá koncom roku 1967 vyvolala potrebu jeho odstúpenia. 

Od 9. do 27. apríla 1968 boli nájdení mŕtvi štyria dôstojníci  ŠtB - pplk. Bedřich Pokorný mal podrezané hrdlo (o.i. organizátor Akcie "D" prebiehajúcej do roku 1953), MUDr. Josef Sommer mal prestrelenú hlavu, JUDr. Josef Břešťanský a pplk. Jiří Počepický boli nájdení obesení v lese. 

Autor sa so synom Magdy Lokvencovej ing. Jánom Husákom náhodne zoznámil v októbri 1968 po návrate z výkonu ZVS. Podľa jeho úctivej reakcie poznal rodinu Ondrejkovič prinajmenšom z počutia.   

Prezident Československej republiky armádny generál Ludvík Svoboda udelil dňa 29.augusta 1969 Alžbete Ondrejkovičovej za príkladné plnenie pracovných úloh vysoké štátne "Vyznamenanie za  vynikajúcu prácu" na návrh predsedu vlády Oldřicha Černíka. Obaja mali vedomosť, že pani Alžbeta Ondrejkovičová a jej rodina bola politicky aj občiansky prenasledovaná a diskriminovaná do roku 1968 z dôvodu protizákonného konania tretích osôb v Trenčíne v koordinácii s orgánmi štátnej moci a zverenej verejnej správy. Po roku 1969 bola aj s rodinou opäť občiansky a právne diskriminovaná štátnou mocou s tých istých dôvodov, napriek tomu, že najvyššie štátne orgány naďalej na nej požadovali, aby s manželom v záujme ministerstva zahraničného obchodu ČSSR opakovane intervenovala do Kanady u Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič a jej manžela prezidenta Thyssen Stahl Union of Canada ktorým bol Alexander Kerney (Kornhauser). Napriek tomu, že výsledky jej intervencií mali zásadný pozitívny hospodársky dosah pre ČSSR, jej a jej rodine štát poskytol ako jedinú protihodnotu systematické ohováranie jej osoby a jej rodiny treťotriednou garnitúrou ŠtB a KSČ. Vyšetrovanie zločinov z päťdesiatych rokov a rehabilitácie poškodených boli zastavené. Ich aktéri oživili svoje nezákonné aktivity. Dôkaz: Vyznamenanie za vynikajúcu prácu Alžbety Ondrejkovičovej zo dňa 29.08.1969.

Po roku 1968 OS TN a Veliteľstvo VVO v Trenčíne sabotovali Zákon č.82/1968 Zb. Zákona o súdnej rehabilitácii v koordinácii s tretími osobami. Orgány ŠtB v súvislosti opätovne nezákonne vyvíjali tlak nielen na Alžbetu Ondrejkovičovú rod. Ličkovú, ale aj na jej syna Pavla. Dôkazy: aj trestný spis býv. ĽS TN č.k. 2T 399/1953 a Uznesenie OS TN sp.zn. M155/1953 z 13.01.1948. Vo veci opätovne konala zaujato sudkyňa Okresného súdu Trenčín JUDr. Ružena Brtková. Vo veci konali aj veliteľ VVO v Trenčíne generál Samuel Kodaj a náčelník Hlav. pol. správy VVO v Trenčíne gen. Jozef Kováčik. Obaja veľmi dobre poznali pani Alžbetu Ondrejkovičovú rod. Ličkovú z ÚR SZPB.     

Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková je nositeľka vysokých štátnych vyznamenaní udelených jej tromi prezidentmi republiky (o. i. s p. Jarmilou Golianovou r. Peterkovou, manželkou generála Jána Goliana) počínajúc prezidentom Ludvíkom Svobodom za svoju činnosť v r.1939-1945 a za celoživotnú prácu a občiansku statočnosť.  

Prezident republiky generál Ludvík Svoboda na rozdiel od Veliteľstva VVO v Trenčíne bránil nezákonne prenasledovaných vojakov a dôstojníkov aj ich rodiny. Pokladal to za povinnosť veliteľa nielen v rokoch päťdesiatych, ale aj po r.1968. Autor ho spoznal osobne v októbri aj novembri a decembri 1962 vo vojenskom detskom zariadení Vidnava, v čase keď sa jeho matka Alžbeta Ondrejkovičová r. Ličková liečila v TBC sanatóriu Vyšné Hágy na pľúcnu tuberkulózu s otvorenými kavernami o ktorú sa aktívne pričinilo Ministerstvo národnej obrany, resp. Veliteľstvo 2. vojenského okruhu v Trenčíne. Vojenský lekár detského zariadenia ho informoval. 

S negatívnymi komentármi a postojmi k jeho osobe, celej rodine a k modrej krvi otca sa stretol autor v zamestnaní u ČSPD n.p. od svojho nadriadeného Milana N., člena Ľudových milícií a tajného spolupracovníka StB. Autor sa neskôr od tretích osôb dozvedel, že s kádrovým profilom otca jeho nadriadeného to nebolo slávne pre jeho činnosť v Hlinkovej Garde do r.1945. Nadriadený autora musel vedieť, že rodina autora bola nezákonne poškodená. V Trenčíne to bolo verejným tajomstvom a jeho matka bola z Trenčína.  

Gejza Galvánek, revízor predajní Národného podniku Ovocie-Zelenina bol podľa jeho tvrdenia v roku 1972 autorovi, priateľ rodiny Ľudovíta Brtku a sudkyňe JUDr. Martiny-Brtkovej, s ktorou bol v dôvernom styku podľa neho aj v roku 1939.

Olga G. rod. Slezáková, do roku 1945 funkcionárka ÚHÚ v Bratislave, po roku 1948 pomocná robotníčka a následne referentka MTZ ČSPD n.p., sestra sudcu Okresného súdu Trenčín JUDr. Silvestra S. do r.1989.

Z rozhovoru s kolegyňou Olgou G. a nadriadeným Milanom N. v roku 1973 v ČSPD n.p. na tému ku ktorej sa autor nevyjadril vyplynulo, že obaja boli informovaní, že posledný rak. uh. trenčiansky župan bol od júla 1917 Ladislav Medňanský de Medné, pokrvný príbuzný autorovho starého otca Stefana II. Ondrejkoviča prostredníctvom jeho matky Anny Ondrejkovičovej rod. Sandor de Szlavnicza a jej otca trenčianskeho župného sudcu Stefana Sandora de Szlavnicza. Otec správcu učiteľa Stefana II. Obvodný notár Stefan I. Ondrejkovič bol už ako študent  finančný prispievateľ Matice Slovenskej. Dôkaz: Letopis Matice Slovenskej ročník VI. zväzok I. vydaný v Banskej Bystrici v roku 1869.

Autora do roku 1989 špehovali a pred kádrovým odborom Generálneho riaditeľstva ČSPD n .p. ohovárali jeho matku Alžbetu Ondrejkovičovú rod. Ličkovú a jej rodinu jeho nadriadení aj kolegovia (Olga G., Milan N., Milan B., Ivan P., P.J., P.B.) a v jeho osobnom živote ďalšie osoby npr. Gejza G., JuDr. Vojtech N., ktoré mali prepojenia na Trenčín (npr. na sudkyňu OS TN JUDr. Ruženu B., sudcu OS TN JUDr. Silvestra S., P.S. a B.S.). Výsledkom bolo odmietnutie odporučenia ku štúdiu a jeho neprijatie (i keď prijímacie skúšky úspešne vykonal) na PF UK a podľa vtedajších kritérií mal byť uprednostnený.

Niektorí štátni úradníci sa ani dnes nerozpakujú opakovať invektívy voči najbližšej rodine autora. Npr. bývalí pracovníci štátnej bezpečnosti, teraz úradníci v Slovenskom národnom archíve (ohovárali pred autorom policajného trestného sudcu JUDr. Aladára I. Ondrejkoviča) na Drotárskej 42 v Bratislave. Určite na to mali dôvod v u nich vžitom spôsobe práce.

Pplk. tank. v. v. Aladár II. Ondrejkovič bol dňa 4. augusta 1992 rehabilitovaný Jeho Excelenciou Ministrom obrany ČSFR Lubošom Dobrovským.

V súčasnej dobe sa dokázalo, že po r.1989 počas zákazu a reštitučného konania podľa Zák. č. 87/91 Z.z. o mimosúdnych rehabilitáciach boli nezákonne odpredané  (mestom Trenčín a Mestským bytovým podnikom, štátny podnik Trenčín) byty v dome na Hodžovej 11 v Trenčíne (na ktorý má zákonný nárok podľa Zák. č. 87/91 Z.z. matka autora). Okrem toho boli neoprávnene prevedené jej časti podielového vlastníctva bytového domu na Hodžovej 11 a ďalších nehnuteľností v Trenčíne do vlastníctva tretích osôb. Ius ex iniuria non orfitur (právo nevzniká z bezprávia).

Inkriminované osoby vrátane rôznych úradov a orgánov verejnej správy p.p. štátnej moci v Trenčíne tak konajú  keď vedia, že jej neb. manžel pplk tank Aladár II. Ondrejkovič Sandor a autor sú priami potomkovia dnes už určite pre Slovensko najzaslúžilejšieho Trenčianskeho rodu Ondrejkovics - Sandor de Szlavnicza vzhľadom na finančnú a hospodársku pomoc Československej republike a jej emigrantom v Kanade Lady Gizelou Kerney rod. Ondrejkovič a jej manželom veľkopodnikateľom s oceľou Alexandrom Kerney (Kornhauser) prezidentom fy Thyssen Stahl Union of Canada. Aj v súčasnej dobe sú si orgány štátnej moci v Bratislave, Prahe aj v Trenčíne vedomé, že ju bez poskytnutia akejkoľvek protihodnoty sprostredkovali štátu vtedajší kpt. aut. zál. Aladár II. Ondrejkovič a jeho manželka Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková.

V registríku Um 155 z 13.01.1948 je priezvisko a krstné meno autorovej prastarej matky Šarloty Štiglitz rod. Büchler uveďené správne, t.j. k nezákonnej zmene jej priezviska došlo na Obvodnom úrade Trenčín - Matrika  a k nezákonnej zmene jej krstného mena a že v skutočnosti bola vdova došlo na Okresnom súde Trenčín v konaní sudkyňe JUDr. Ruženy Martiny-Brtkovej sp.zn. M 155/1947. Podnet autora vo veci aj s úradne overenými kópiami dôkazov prevzala 29.06.1996 GP SR, Hlavná Vojenská prokuratúra v Bratislave (vojenský obvodný prokurátor pplk. JUDr. Dobroslav Trnka), nakoľko priamo súvisí s trestným konaním bývalého Ľudového súdu v Trenčíne sp.zn. 2T 399/1953 proti Jozefovi Čevelovi a Valérii Čevelovej rod. Stiglitz, s represiami štátu proti jej rodine, najmä Alžbete Ondrejkovičovej rod. Ličkovej, kpt. aut. Aladárovi Ondrejkovičovi, ich rodine aj s občiansko-právnym reštitučným konaním Okresného súdu Trenčín sp.zn. 10C 1125/1991 proti odporcovi MO SR.        

Poznámky:

Abiturienti trenčianskeho katolíckeho gymnázia z roku 1908: Ľudovít Baltay, prednosta stanice zo Spišskej Novej Vsi, Pius Fojtík, notár v Trenčíne, Dr. Štefan Folkman, verejný notár v Galante, Viliam Frankl, notár v Sedličnej, Dr. Aladár I. Ondrejkovič, okresný náčelník v Zlatých Moravciach, Dr. Aladár Perger, advokát v Leviciach, Dr. Július Pokorný, okresný náčelník v Ilave, Dr. Joachim Pollak, lekár v Bratislave, Dr. Anton Skyčák, vrchný súdny radca v Bratislave, Dr. Oskár Smetana, lekár v Trenčíne, Dr. Adolf Suss, advokát v Trenčíne a Dr. Oskár Winter, lekár v Považs. Novom Meste. Zdroj: týždenník "Trenčan" z 02. júla 1938 str. č.4 ;  

Aj rodák z Púchova, syn Karola Neumanna (kolega a spolupracovník správcu učiteľa v Lednických Rovniach Štefana II. Ondrejkoviča, do ktorého Ľudovej hospodárskej školy často nastupovali jeho bývalí žiaci), správcu učiteľa Rímsko-katolíckej ľudovej školy v Púchove budúci tajomník krajinského prezidenta Dr. Jozefa Országha do r.1939 a do roku 1945 šéf prezidentskej kancelárie Dr. Anton Neumann študoval na gymnáziu v Trenčíne kde 16.05.1914 zmaturoval a bol prijatý na právnicku fakultu v Budapešti ;

Zdroje:  

Štvrtá správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1921-1922, strany 10 a 11. V správe sú uveďení na str. 11, 12 žiaci II. triedy budúci minister spravodlivosti Reis Štefan, Zliechov (Trenčianske Teplice) a budúci riaditeľ Kvasnicovej továrňe Tiso Jozef, Trenčín, Ladislav Gáťa, Trenčín. Na str. 13 žiak IV. triedy Kočiš Oldřich (budúci šéfredaktor a minister školstva a osvety 1944-1945 Aladár Kočiš), Trenčín. Žiaci 1.a triedy Ružena Martinová (budúca sudkyňa Dr. Ružena Martiny-Brtková, vydala vedome zavádzajúce Uznesenie OS TN "Vyhlásenie za mŕtvu" sp.zn. M 155/1947 z 13.01.1948 poškodzujúce a znevažujúce rodiny Stiglitz, Buchler, Ličko, Ondrejkovič, Lederer, Kellermann), narodená v Budapešti (Trenčín), Ladislav Kellermann, Trenčín a 1.b triedy Oldrich Ondrejkovič (v skutočnosti Aladár II. Ondrejkovič) narodený v Čiernej Lehote (Lednické Rovné). Personál gymnázia zmenil krstné meno Aladára II. Ondrejkoviča na Oldrich. Jeho bezdetní (resp. tí ktorí mali iba dcéry) rodinní príslušníci s vysokým postavením na Slovensku aj v trenčianskej a nitrianskej župe (minister s plnou mocou pre Správu Slovenska JUDr. Martin Mičura, Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič) ktorými bol určený ako budúca hlava rodu proti tomu namietali. Podľa strany č. 4 triedny profesor budúceho pplk. tank. Aladára II. Ondrejkoviča bol Vladimír Němec, X., Ch, P, učil Ch, v tr. IV, V, VI, P v l.a, I.b, V, VII, Cs. v I.b, 20 h., v II. polr. tiež Z v III, 22 h., triedny v I.b, správca sb. Čh, dozor pri hrách. 

V. Výročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne za školský rok 1922-1923, I.a trieda:  Eugen Brtko, Liptovský Sv. Mikuláš (Trenčín), *Anton Bútora, Nemšová, *Peter Černo, Prusy, Karol Dembovský, Tr. Teplá, Max Drucker, Trenčín (Trenčianske Teplice), Štefan Ďuriš, Stankovce I.c trieda: Koloman Prónay, Malá Slatina (Továrníky), budúca manželka Kvasnicovej továrňe v Trenčíne Jozefa Tisu *Renáta Tausová, Bošáca, (Trenčín), Imrich Záhumenský, Vysoká 

VIII. Ročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne za školský rok 1925-1926, ... VI.A Trieda 21.budúci minister spravodlivosti 1950-1953 *Štefan Reis, Zliechov-Gápel (Trenčianske Teplice), ... 26. budúci riaditeľ Kvasnicovej továrňe Jozef Tiso, Trenčín  

Archív Krajského súdu Bratislava ; plk. pech. Pavel Globan ; Sidónia Hutárová rod. Haššíková ; Gejza Galvánek rok 1972 ; Olga Grellová rod. Slezáková 1973 ; JUDr. Vojtech Novák ; Milan Neuschl SPaP a.s. ; ing. Jozef Mudrík ; SNA Bratislava ; Okresný archív Trenčín ; Archív Okresného súdu Trenčín ; Okresný archív Považská Bystrica ; Okresný archív Bytča ; archív Okresního soudu Ostrava 1991 ; Správa katastra Trenčín ; OÚ Matrika Trenčín 1994 ; Správa katastra Považská Bystrica 1991-92 ; Irena Blühová 1966 ; Marta Hladká rod. Raisová 1966 Božičany okr. Karlovy Vary ;  Štefan Dubček ; Pavlína Dubčeková ; redaktor Juraj Fuchs rok 2003 ; Ivan Populhár ; Milan Brindzík rok 1976 ; plk. Pavol Gajdoš ; genmjr Jozef Vít Brunovský ; genmjr. ing. Teodor Obuch ; Marcel Jurech ; Vojtech Zamarovský ; Štátny archív Bratislava Křížková 7 ; Viliam Kamenický rok 2004 ; Dr. Viktor Pavella ; Genmjr ing. Anton Petrák ; Generál just. JUDr. Anton Rašla ; genmjr. Ondrej Šedivý ; Mr. Smolnický rok 2003 ; Kardinál Ján Chrizostom Korec ; Arcibiskup Ján Sokol ; ing. Janíček ; Valéria Dullová r.2006 ; Okresný achív v Bojniciach ; Štátny Okresný achív v Trenčíne ;  ing. Marián Tkáč archív NBS ;  redaktor Alexander Bachnár rok 2005 ;  Literární Listy apríl 1968 ; 

Jaroslav Pospíšil, Hubert Valášek, Hana Pospíšilová "Herr Direktor a ti druzí" protektorátny riaditeľ Baťovych závodov  Dr. Albrecht Miesbach ;  Annales historici Presovienses č. 1 2011 str. 89 pdf - Prešovská univerzita ; 

    

Komu to dnes niečo pripomína ?  

Sudcovia a tzv. Ľudová prokuratúra s Veliteľstvom 2. vojenského okruhu v Trenčíne (veliteľ divízny generál Jaroslav Ťokan) v trestnoprávnom procese a v Rozsudku býv. Ľudového súdu Trenčín č.k. 2 T 399/53 v roku 1953 proti manželom Jozefovi a Valérii Čevela r. Stiglitz zmanipulovali skutkovú podstatu kauzy. Súdne osoby bývalého Ľudového súdu Trenčín, prokuratúry, aj advokát obvinených Dr. Alfréd Barač a ŠtB nasmerovali ťažisko súdneho procesu tak, aby sa meritum veci neprejednalo a aby Rozsudok  poškodil aj osoby, ktoré boli Okresným súdom Trenčín diskriminované (npr. hudobná skladateľka Júlia Ličková rod. Stiglitz s deťmi) a ťažiskovými aktérmi prípadu na právach poškodzované. Trenčianskej verejnosti bolo známe aj to, že bratancom Júlie Ličkovej r. Stiglitz, Valérie Čevelovej r. Stiglitz a Pavla S. (na radu advokáta Dr. A. Barača sa nechal hospitalizovať v psychiatrickej liečebni TN) bol minister JUDr. Štefan Rais.

Vysvetlivky: V zápisoch Matriky opravených Obvodným úradom Trenčín 06.10.1994 až na žiadosť autora sa uvádza priezvisko vyhlásenej M 155/47 za mŕtvu Šarlota Stigliková rod. Büchlerová  vydatá za (bola vdova od 1936) Bernard Stiglik. Do tohoto kontextu zapadá aj publikácia "Trenčan Trenčanom o Trenčíne" č. 2  január 2011 - Priemysel v Trenčíne firma "Herbária" na str. 35, kde sa uvádza, že firmu založil v roku 1903 Pavol Stiglitz s bratom. V skutočnosti v Považskej Bystrici firmu založil Bartolomej Stiglitz, jeho syn Pavol sa narodil až v roku 1905, nikdy brata nemal, mal sestry nadanú hudobnú skladateľku Júliu Ličkovú r. Stiglitz a Valériu Čevela r. Stiglitz ; ing. arch. Stefan Androvič z Trenčína bol synom Štefana Androviča, brata vojenského ataché plk. pech. Alojza Androviča ;            


 

 

 

Najdlhší súdny spor v Zvonodrozdove

 

je súdny spor  sp. zn. 10C 112./1991 sporadicky pojednávaný Okresným súdom T. Ako jedno z reštitučných súdnych konaní podľa Zákona č. 87/1991 Zb. z. o mimosúdnych rehabilitáciách prebiehal spočiatku nezaujímavo, keď opomenieme, že časť zo žalobcov ešte ako Oprávnené osoby nedostatočne doložila a formulovala žiadosti Povinnej osobe Ministerstvu národnej obrany ČSFR v zastúpení Krajskou Vojenskou ubytovacou a stavebnou správou, Križna 42, Bratislava.

Už pred podaním žalobného návrhu došlo k nezákonnostiam. Správa katastra T. časti Oprávnených osôb odmietala pod zámienkami nahliadnuť do príslušných poz. kn. vl. k.ú. T. a vydať doklady (npr. že zamestnanec ktorý má dovolenku ich má doma, alebo má niekde zamknuté) potrebné doložiť k žiadosti o vydanie nehnuteľností Povinnej osobe (býv. riaditeľka D. ústavu PhDr. O. H., jedna z reštituentiek sa im vyhrážala: "o žiadne doklady sa nezaujímajte, mám na Správe katastra T. známych, ktorí Vám zabránia dostať sa k nim") potrebné podľa Zák. č. 87/1991 Zb.z. a Zák. č.229/1991 Zb.z. Do trestného súdneho spisu býv. ĽS T. sp.zn. 2T 399/1953 nedovolil časti oprávnených osôb nahliadnuť v súvislosti s reštitučnými Zákonmi č. 87/1991 a č. 229/1991 aj Okresný súd T. (do roku 2019).

Dve z oprávnených osôb boli preto nútené súhlasiť, aby aj ich zastupoval advokát JUDr. P. Ž. ktorého vybrali tí z nich, ku ktorým nemali dôveru. Vykonali však potrebné právne úkony ktorými poverili advokáta JUDr. P. Ž. aj samostatne napriek tomu, že za spolupráce štátnych úradných osôb sa nezákonne pokúšal tomu zabrániť. Formulovali svoje žiadosti o vydanie "Povinným osobám" podľa reštitučného Zákona č. 87/1991 Zb.z. a č. 229/1991 Zb.z. o mimosúdnych rehabilitáciách dostatočne na základe dokladov zo Štátneho archívu v Bratislave.

Aj tu nastal konflikt. Jedna z oprávnených osôb verejne vykričala spolureštituentke (PhDr. O. H. - nomenklatúrny káder MV KSS, býv. riaditeľka ústavu, znalec v odbore psychológie odvolaná z funkcie zamestancami sa vyhrážala spolureštituentom, že ak jej nepredajú spoluvlastnícke podiely nehnuteľností za ňou určenú cenu ich nechá zbaviť svojprávnosti svojimi známymi sudcami Okresného súdu T.. Návrh na zbavenie ich svojprávnosti neskôr prostredníctvom advokáta OS T. podala) vykričala, že ich spoločným advokátom JUDr. P. Ž. nebola podaná žiadosť Povinným osobám o vydanie nehnuteľností pre všetky oprávnené osoby a časť parciel a nehnuteľností bola opomenutá. Vysokoškolsky vzdelané osoby vykrikovali na seba v T. na ulici, obviňovali sa z podvodu a dožadovali pomoci od osôb, ktoré sa snažili z reštitúcie nezákonnými manipuláciami za pomoci Povinných osôb, št. úradov a OS T. vynechať.

Nebolo iného riešenia, ako požiadať aby sa mohli pripojiť k žiadosti Povinnej osobe o vydanie mehnuteľností Alžbetu O. ktorú hodlali vynechať. Bolo nutné zrušiť pôvodnú zmluvu o vydaní nehnuteľností s Povinnou osobou Slovakotex a.s. a na základe jej žiadosti uzatvoriť novú, ktorá obsahovala aj opomenuté parcely k.ú. T.

Tým škandál neskončil. Povinná osoba "Ministerstvo národnej obrany ČSFR" už v tejto fáze odmietlo vydať nehnuteľnosti, okrem iného z dôvodu, že len dve oprávnené osoby z piatich v zákonnej lehote 
podľa reštitučného Zákona č. 87/1991 Zb.z. o mimosúdnych rehabilitáciách požiadali o vydanie všetkých predmerných nehnuteľností. Jedna z nich žiadosť obmedzila podielovo. 

Spoločný advokát potencionálnych reštituentov JUDr. P. Ž. snahou kamuflovať svoje pochybenia jednu z nich už v penzijnom veku (jej syn vybavoval podľa reštitučného Zákona č. 87/1991 Zb.z. o mimosúdnych rehabilitáciách žiadosti o vydanie Povinnej osobe, bol služobne v zahraničí) požiadal o jej žiadosť Povinnej osobe. Súhlas s použitím jej žiadosti pre ďalších rešituentov Okresnému súdu T. nedoložil, nedoložil ju ani Povinnej osobe Ministerstvu národnej obrany zastupenému Krajskou vojenskou ubytovacou a stavebnou správou v Bratislave a nedoložil ho ani k následnému žalobnému návrhu Okresnému súdu T. sp. zn. 10C 112./1991. 

Okresný súd T. v konaní zbrklo už na jednom z prvých pojedávaní rozhodol o vydaní nehnuteľností bez prítomnosti právneho zástupcu odporcu MNO ČSFR, jeho argumentami sa nezaoberal.

Odporca sa odvolal, okrem iného argumentoval, že nie všetky oprávnené osoby si v zákonnej lehote 
podľa reštitučného Zákona č. 87/1991 Zb.z. o mimosúdnych rehabilitáciách uplatnili reštitučný nárok a nie všetok predmetný majetok patril do spolunadobudnutého majetku. 

Krajský súd v Bratislave dal za pravdu odporcovi MNO ČSFR a Rozsudok Okresného súdu T. sp.zn. 10C 112../1991 Uznesením z 29. januára 1993 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň predpísal akým spôsobom musí Okresný súd T. danú kauzu (rozdelenie koakvizície) riešiť. Upozornil aj na nedostatočnú odbornú erudovanosť Okresného súdu T. aj na ďalšie vady konania.

Na to zareagovali dvaja nádejní 50% podielnici predmetu reštitučného konania zrušením plnomocenstva advokátovi JUDr. P. Ž. požiadali na OS T. v konaní sp.zn. 10C112../1991 svojom mene o vydanie celého majetku. Neuvedomili si, ako sa delí koakvizícia podľa Občianskeho zákonníka platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi (boli českej národnosti) do roku 1950, podľa ktorého Uznesením
z 29. januára 1993 nariadil nadriadený Krajský súd v Bratislave kauzu riešiť.

Tieto vyskoškolsky vzdelané osoby naivne opomenuli aj, že na ich žiadosť o vydanie bola po zákonnej lehote dodatočne použitá žiadosť Povinným osobám podľa Zák. č.87/1991 Z.z. o mimosúdnych rehabilitáciaách od ich spolureštituentky a jej syna laika v oblasti práva.

Nik z opakovane striedaných sudcov (cca 10) v konaní OS TN sp. zn. 10C 112./1991 si po odbornej a osobnostnej stránke s kauzou vzhľadom na lobystické tlaky a vymedzenie rozsahu rozhodovania Krajským súdom BA nevedel rady.

Na dovŕšenie konfliktov jedna osoba zo žalobcov skúpila časť podielov už reštituovaného majetku od niektorých spoluvlastníkov porušením predkupného práva. Následne podala prostredníctvom býv. prokurátora advokáta JUDr. J. K. dňa 03.06.1996 žalobu OS T. sp. zn. 10C 48./1996 o zrušenie spoluvlastníctva a vyporiadanie proti osobe, ktorá jej umožnila sa pripojiť k jej žiadosti povinnej osobe o vydanie, aby si aj ona mohla uplatniť  
podľa reštitučného Zákona č. 87/1991 Zb.z. o mimosúdnych rehabilitáciách nárok na viaceré parcely.  Suma ktorou ju hodlala vyplatiť sa nelíšila od starého úradného odhadu z bývalého režimu. Jej vyjednávanie bolo takého charakteru, že npr. synom podielovej majiteľky nehnuteľností v Trenčíne žijúcim v Bratislave oznámila, že ak jej ich matka nepredá svoje podiely nehnuteľností im zariadi prepustenie zo zamestnania v SpaP a.s. Advokát JUDr. J. K. predložil OS T. dňa 03.06.1996 žalobný návrh ku ktorému priložil cudzí LV č. 1001 k.ú. T. so zavádzajúcim znal. posudkom a v ktorom uviedol vlastníctvo viac podielov klientky ako bola skutočnosť. Až po prijatí žaloby bol advokátom a OS T. cudzí LV č.1001 vymený za LV k.ú. T. s jej pozmeneným priezviskom žalovanej na Ondrejička a s pozmeneným titulom a rokom nadobudnutia jej osobou.

Nebezpečné vyhrážanie definuje trestný zákon tak, že sa páchateľ vyhráža inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inak takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu z takého konania. Niet pochýb o tom, že žalobkyňa vyhrážajúca  sa synom žalovanej  kontakty na nového štatutára ich zamestnávateľa v Bratislave mala z obdobia keď pôsobil vo funkcii námestníka riaditeľa Mestský bytový podnik, mestský podnik Zvonodrozdovo š.p. Museli vedieť, že v takom znení je ich vyhrážanie spôsobilé ohroziť. Nešlo o bežné vyhrážanie, ale keď vyhrážajúca sa osoba  podala v konaní súdu sp.zn. 10C 48./1996 návrh o zrušenie a vyporiadenie spoluvlastníctva majetku značnej hodnoty za žalobkyňou stanovenú cenu. Závažnosť vyhrážania bola o to väčšia, že tak konala ako podielová spoluvlastníčka v súvislosti s bránením poškodených v uplatňovaní ich ústavného práva. Napriek tomu OS a KS T. tolerovali.   

Okresný súd T. vo veci sp.zn. 10C 48. /1996 konal proti odporkyni a pojednával i keď mu žalobkyňa a jej advokát nepredložili LV k.ú. T. s priezviskom žalovanej a nemal predložené k pojednávaniam ani LV ďalších spoluvlastníkov. Nemal predložené ani LV dedičov podielov jednej osoby, ktorá medzičasom zomrela. Jedna dedičská osoba ktorej LV neboli k pojednávaniam predložené bola nesvojprávna a podľa jej matky, už staršej osoby sa aj jej advokát žalobkyňe JUDr. P. Ž. vyhrážal, že keď nepredá svoje podiely aj ju nechá zbaviť svojprávnosti. Napriek tomu, že odporkyňa vekovo už nad 75 rokov mala splnomocneného právneho zástupcu Okresný súd Zvonodrozdovo v konaní sp.zn. 10C 48./1996 nariadil na návrh žalobkyňe a jej advokáta policajne vyšetrovať jej pobyt vo Vojenskej nemocnici v Bratislave, napriek tomu, že obdržal od ošetrujúceho vojenského lekára MUDr. ..... pred pojednávaním o tom doklad. Napriek námietkam odporkyňe Okresný súd Zvonodrozdovo veci následne vydával nevratné Uznesenia na základe opätovne žalujúcou stranou predložených LV s falšovanou identitou odporkyňe a s ich nezákonne pozmeneným hmotným obsahom. Okresný súd Zvonodrozdovo č.k. 10C 48./1996, advokáti a Správa katastra Zvonodrozdovo zasielali tam kde im to vyhovovalo LV, znalecké posudky a ďalšie doklady s jej falošnou identitou Ondrejíčková a tam kde im to vyhovovalo zasielali doklady s jej správnou identitou ............... Na námietky žalovanej v konaní Okresného sudu T. sp.zn. 10C 48./1996 navrhovateľka a jej advokát Mgr. Pavol M. regovali nezákonne návrhom na zbavenie žalovanú a jej syna svojprávnosti prostredníctvom OS T. v tomto konaní ktorý k tomu nebol príslušný.

Nebezpečné vyhrážanie definuje trestný zákon tak, že sa páchateľ vyhráža inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inak takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu z takého konania. Niet pochýb o tom, že vyhrážajúci advokát Mgr. Pavol M. a jeho klientka predmetný návrh Okresnému súdu T. na zbavenie svojprávnosti podali. Museli vedieť, že v takom znení je spôsobilý ohroziť poškodených. Nešlo o bežný žalobný návrh, ale podaný v konaní súdu sp.zn. 10C 48. /1996 o zrušenie a vyporiadenie spoluvlastníctva majetku značnej hodnoty. Závažnosť bola o to väčšia, že návrh bol podaný advokátom aj podielovou spoluvlastníčkou v súvislosti s bránením poškodených v uplatňovaní ich ústavného práva. Napriek tomu OS T. a KS T. to tolerovali. 

Okrem návrhu žalovanou na Predbežné opatrenie, sťažností príslušným predsedom súdov a MS SR bolo podané Dovolanie na NS.   

Na situáciu reagoval zástupca žalovanej aj zmenou petitu a stiahnutím časti svojho Návrhu sp.zn. 10C 112./1991 proti Odporcovi MO SR v prospech ostatných žalobcov na Okresnom súde T. Od toho času sa v tomto konaní pojednávalo asi dvakrát. Za tejto situácie oznámil na pojednávaní právny zástupca odporcu MO SR, že je ochotný žalobcom vydať nehnuteľnosti. Sudkyňa OS T. na poslednom pojednávaní v č.k. 10C 112./1991 oznámila žalobcom, aby sa dohodli medzi sebou.

Po roku 1993 došlo k odcudzeniu p. p. strate trestného Rozsudku bývalého Ľudového súdu T. sp.zn. 2T 399/1953 a ďalších dokladov zo súdnych spisov Okresného súdu T. sp. zn 10C 112./1991, sp.zn. 10C 45./1996 atď. Súdu do spisov ich predložil zástupca spolunavrhovateľky v konaní sp. zn 10C 112./1991, jej syn. Akonáhle to zistil, na pojednávaní sp. zn 10C .../1991 to namietal a podal sťažnosť predsedovi OS T. aj predsedovi KS T. Odporca MO MO na pojednávaní hodil Okresnému súdu T. a advokátovi časti navrhovateľov záchranné lano a tvrdil, že opomenul jeho zaslanie Okresnému súdu č.k. 10C 112./1991 a že súdu ich obratom predloží. Pri kontrole spisu č.k. 10C 112./1991 zástupca navrhovateľky, jej syn zistil, že z Rozsudku sp. zn. 2T 399./1953, ktorý Odporca MO SR dodatočne predložil chýba 10 strán v ktorých bol uvedený zoznam súdom skonfiškovaných liehovín, surovín na ich výrobu a zariadení na ich výrobu. Nebola to obsahovo tá kópia ktorú predložil Odporcovi MO SR oproti podpisu so žiadosťou o vydanie podľa reštitučného Zákona č. 87/1991 Zb.z. o mimosúdnych rehabilitáciách. Nezákonne pozmenená kópia Rozsudku býv. Ľudového súdu v T. sp.zn. 2T 399/1953 sa nachádzala aj v spisoch pod č. ÚPS -1062/1991 (10C 112./1991) a ÚPS -1427/1995 (7C 97./2000) Odporcu Ministerstva obrany SR keď ich dňa 11.07.2012 autor kontroloval po predchádzajúcom povolení do nich nahliadnuť ministrom obrany Slovenskej republiky pánom JUDr. Martinom Glváčom.

V roku 1971 autora náhodne zoznámil jeho spoločník s JuDr. Vojtechom N. Tento pán JuDr. vedúci pracovník ....  neskôr autorovi vytrvalo navrhoval aby zmenil profesiu, ktorá je podľa neho náročná a namáhavá. On mu nájde pohodlné miesto, kde sú veľké vedľajšie príjmy. Autorovi sa to nezdalo, z jeho hľadiska to neprichádzalo do úvahy. Keď o tom povedal matke veľmi sa hnevala. Až po roku 2000 sa autor dozvedel, že JuDr. Vojtech N. mal blízke kontakty s inkriminovanými osobami a ich rodinami z Trenčína. 

Po úmrtí žalovanej v roku 2008 v Bratislave bol podaný návrh na Predbežné opatrenie OS Bratislava III, príslušnému dedičskému súdu. Okresný súd T. v konaní sp. zn. 10C 112./1996 vo veci podal dedičskému súdu v Bratislave III. nepravdivé informácie čo sa týka hmotnej podstaty dedičstva ktoré bolo p.p. je v T. predmetom jeho konania a vyhrážal OS BA III prideleným dedičským komisárkam pokutami. Návrh na Predbežné opatrenie podaný OS Bratislava III. bol tým zmarený a bolo umožnené prevádzať predmety dedičstva na tretie osoby. Správa katastra T. poslala k predmetnému dedičskému konaniu veďenému na OS Bratislava III. pozmenené LV k.ú. T. nebohej. Po obdržaní opakovaných žiadosti dedičov o ich opravu reagovala Správa katastra T. vyhrážkami jednomu z dedičov, že ak nebude súhlasiť s pozmenenými LV k.ú. T. jeho neb. matky, súhlasiť s rozdelením podielového vlastníctva na byty, súhlasiť predajom parciel jeho neb. matky a p.p. predajom celého jej majetku bez úhrad dlžného nájomného mu znemožní dediť v dedičskom konaní sp.zn. ......... Následne opätovne zaslala k dedičskému konaniu veďenému na OS Bratislava III. nezákonne pozmenené LV k.ú. T. nebohej.

Nebezpečné vyhrážanie definuje trestný zákon tak, že sa páchateľ vyhráža inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inak takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu z takého konania. Niet pochýb o tom, že štatutárny zástupca Správy katastra T.......sa predmetného vyhrážania dopustil. Musel vedieť, že v takom znení je spôsobilé ohroziť poškodených dedičov. Nešlo o vyhrážanie pri bežnom návrhu na odkúpenie, ale v súvislosti so sfalšovanými LV v dedičskom konaní po neb. poškodenej a pri konaní Správy katastra T. o ich opravu. Jedná sa o majetok značnej hodnoty. Závažnosť bola o to väčšia, že návrh na odkúpenie atď. spolu s vyhrážaním dedičovi bol vykonaný štatutárnym zástupcom, t. j. orgánom štátnej správy v súvislosti s uplatňovaním svojho ústavného práva dedičmi. Vo veci boli okamžite podané podnety ÚGKK SR a GP SR s priloženými dôkazmi. Boli odmietnuté bez vysvetlenia resp. bolo argumentované od meritu veci.

Podľa Zákona č. 300/2005 (Trestný zákon) § 360 

(1) Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,

b) na chránenej osobe,

c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,

d) z osobitného motívu, alebo

e) verejne.

Podľa Zákona č.300 chránená osoba (Trestný zákon) § 139 

(1) Chránenou osobou sa rozumie

a) dieťa,

b) tehotná žena,

c) blízka osoba,

d) odkázaná osoba,

e) osoba vyššieho veku,

f) chorá osoba,

g) osoba požívajúca ochranu podľa medzinárodného práva,

h) verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona, alebo

i) svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. 

Trestné činy proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci § 344 Marenie spravodlivosti

(1) Kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní

a) predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý,

b) falšuje, pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu,

c) marí alebo bráni prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania, alebo ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, alebo

d) použije násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na sudcu, stranu trestného konania, účastníka súdneho konania, svedka, znalca, tlmočníka, prekladateľa alebo na orgán činný v trestnom konaní,

potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak čin uvedený v odseku 1 spácha

a) v úmysle sebe alebo inému zadovážiť značný prospech alebo spôsobiť značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok,

b) v úmysle zmariť alebo sťažiť inému uplatnenie jeho základných práv a slobôd,

c) z osobitného motívu,

d) ako verejný činiteľ alebo iná osoba v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo

e) ako osoba vykonávajúca právomoc orgánu riadenia a správy súdov. 

Súdne konania  Okresného súdu Trenčín 1991-2017.   

V roku 2012 bol podaný dedičmi návrh na správne konanie Krajskému súdu Trenčín sp. zn. 13S/24/2013, nakoľko Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor opätovne odmietol opraviť sfalšované resp. pozmenené LV k.ú. Trenčín poručiteľky.  

Nezákonné manipulácie s priezviskami rodiny autora resp. ich falšovanie a časovo s nimi korešpondujúcimi zmenami aj svojich priezvísk aktérmi za účelom zmarenia ich náhodnej identifikácie (tretími subjektami nezapojenými do veci). Nie sú v žiadnom prípade tzv. nedopatrenie, alebo gavaliersky delikt, ako sa ho pokúšajú interpretovať orgány štátnej moci a orgány verejnej správy v Trenčíne a napríklad aj ÚGKK SK odpovedá (od meritu veci) najstarším známym právnickym trikom na viac ako 70 podnetov.

Tak sa deje napriek tomu, že orgány štátnej moci a zverenej správy v Trenčíne aj v Bratislave sú si vedomé, že celá rozvetvená notárska rodina autora sa aktívne zúčastnila slovenských národných vystúpení v rokoch 1848-1918 a organizačne sa priamo podieľala v riadiacich funkciách na vzniku Československej republiky v roku 1918. Sú si vedomé, že rodina autora s jej príbuznými od roku 1918 až do roku 1948 zastávala vysoké funkcie v štátnej správe, samospráve, krajinských úradoch, okresných úradoch po prípade v armáde a tak ďalej. Od roku 1948 do roku 1953 už iba vynímočne. 

Aj to je svojho druhu odmena od orgánov štátnej moci a zverenej verejnej správy v Trenčíne a v Bratislave za riadiacu organizačnú prácu a občianske postoje rozvetvenej notárskej rodiny autora v rokoch 1848-1918-1938-1948-1968 a k okrúhlym výročiam, osobitne k 100-ému výročiu vzniku Československej  republiky a k revolučnému roku 1848. 

Registrovaný uživatel
 
Registrován: Bře 2015
Příspěvky: 786 
 
 
přeji Ti klidnou noční službu. Prostudovat nejstarší trenčanskou firmu na výrobu alkoholu a prodeje. Herbaria pochází z Považské Bystrice, byla součastí trenčanských likérek.
Registrovaný uživate
 
Registrován: Bře 2015
Příspěvky: 786 
těžítko odpovída k dataci, kterou jsem určil tj, konec 19. stol. počátek 20 stol, jenom jsem nevěděl zdali je to malba nebo otisk.
Registrovaný uživatel
Registrován: Lis 2015
Příspěvky: 2714 
 
Ak je to začiatok 20.stor, tak mám radosť. Aby to nebolo 21. Ale aj tak je pekné. Ja som ten link v rýchlosti preletel, Herbaria-Pov. Bystrica, plytvanie s alkoholom, vylievanie do Váhu. Možno niečo dotieklo až sem k nám. Piť som to v povojnových dobách ale ešte zďaleka nemohol. :P Ďakujem ti za info, 

Old Herold, s.r.o. sídli v priestoroch, kde sa v roku 1932 presťahovala firma Kornhauser a Herzka, továreň na výrobu kvasníc, pokrmových mastí a destilátov, pôsobiaca v meste Trenčín od roku 1886.      

Jeden z najvýznamnejších Slovákov 19. a 20. storočia, od r.1919 do r.1922 generálny dozorca evanjelickej cirkvi, poslanec NZ,  od roku 1920 predseda slovenského výboru Ústredného zväzu československých priemyselníkov JUDr. Milan Ivánka de Draskócz et Jordánfold mal blízkych príbuzných vysokých funkcionárov Trenčianskej (župný sudca Stephan Sandor zo Slávnice, župan Ladislav Medňanský, Okresný náčelník Dr. Stefan Schurmann) a Nitrianskej župy (okrem tu neuveďených ďalších žúp), Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič, vládny komisár a Hlavný slúžny Dr. Viktor Ravasz. Po roku 1939 sa aktívne zapojil do odboja a do roku bol 1945 väznený v Terezíne. TASR, 1. októbra 2015.

Poznámky: Stephanus Ivánka de Draskócz et Jordánfold a jeho manželka Anna Zsittnyan, Bánovce nad Bebravou rok 1845. Ctenou pani matkou Obvodného notára v Dolných Držkovciach a Šimonovanoch Stefana I. Ondrejkoviča narodeného v Bánovciach nad Bebravou, katolíckeho vierovyznania bola Antónia Zsittnyan, ctenou matkou jeho Urodzeného pána svokra, trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza, evanjelíckeho vierovyznania bola Urodzená pani Eszter Ivánka de Draskócz et Jordánfold.  

Dr. Arvéd Grébert nastúpil na miesto kultúrneho atašé v Ríme. Vtedajší slovenský vyslanec Dr. B. Galvánek (bývalý stredoškolský profesor v Trenčíne), ho obvinil z protifašistického a protinemeckého postoja. V lete 1940 preto žiadal nemecký legačný radca v Bratislave Dr. Endroess jeho vylúčenie zo služieb ministerstva zahraničných vecí. Zdroj: TASR, 2. októbra 2015.

Priateľka a spolužiačka Júlie Ličkovej rod. Stiglitz a Marty Hladkej rod. Rais, Slovenskej kultúrnej obci známa p. Irena Blühová podľa jej vyjadrenia určitý čas pracovala po r.1940 pod falošným menom Elena Fischerová v podniku dôležitom pre obranu štátu (vybavoval Dr. Viktor Pavella) v Humennom. Produkoval pohonné zmesi BiBoLi pre motorové vozidlá. Dr. Aladára I. Ondrejkoviča, v jeho úrade si vybavovali cestovné doklady poznali aj s manželom Imrom Weinerom-Kráľom z Považskej Bystrice, kde bol Okresným náčelníkom do preloženia v rovnakej funkcii do Zlatých Moraviec. Podľa p. Viliama Kamenického a p. statkára Reicha zo Seredi už pred r.1940 p. Irena poznala jeho synovca por. jazd. zál. v činnej službe Aladára II. Ondrejkoviča. Bola totiž absolventkou piaristického gymnázia v Trenčíne, kde študovali aj Štefan I. Ondrejkovič, JUDr. Martin Mičura, Stefan II. Ondrejkovič, Dr. Aladár I. Ondrejkovič.

Obec  Čierna Lehota, v ktorej pôsobil medzi rokmi 1904-1912 správca učiteľ Štefan Ondrejkovič. Vo februári 1945 tu nemecké protipartizánske jednotky zastrelili piatich mužov. Ostatných 86 mužov uväznili na základe stanného práva v budove školy v Trenčíne. Vo februári 1945 navštívili npor. aut. zálohy Aladára II. Ondrejkovča v jeho byte na Štefánikovej č.33 správca učiteľ, richtár a farár z Čiernej Lehoty so žiadosťou o pomoc pre jeho rodákov, ako syna bývalého tamojšieho správcu učiteľa Stefana Ondrejkoviča. Po úspešnej intervencii npor. aut. Aladára Ondrejkoviča v Bratislave u Dr. Antona Neumanna, riaditeľa prezidentskej právnej kancelárie (býv. kolegu Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča pred r.1939 z úradu Krajinského prezidenta Dr. Jozefa Országha) a syna kolegu jeho otca správcu učiteľa Karola Neumanna, boli oslobodení (dôkazy má MO SR aj od kancelárie prezidenta ČSSR už od r.1964).  

Ľudovít B. z Trenčína, manžel sudkyňe OS TN Dr. Ruženy M. Br., npor. Aladára II. Ondrejkoviča poznal zo spoločného štúdia na gymnáziu v Trenčíne, príslušník Hlinkovej Gardy. Bol obvinený pred Národným súdom za účasť na rasových deportáciách slovenských občanov po auguste roku 1944. Npor. aut. zál. Aladár II. Ondrejkovič s manželkou, Alžbetou rod. Ličkovou v druhom stave ho stretli začiatkom roku 1945 v Bratislave, kde boli intervenovať v  prospech  prenasledovanej jej  židovskej rodiny v Trenčíne (Júlie Ličkovej rod. Stiglitz s deťmi, Valérie Čevelovej rod. Stiglitz so synom Jurajom Čevelom atď.) a 86 otcových rodákov z obce Čierna Lehota. L. B. ho s výsmešným gestom oslovil  - vy slovenskí dôstojníci ste už takí maličkí. Ten mu tvrdo odpovedal - vyznamenali ste sa, počas našej neprítomnosti v T. ste deportovali do koncentračného tábora Sarlotu Stiglitz rod. Buchler, starú matku mojej manželky. Gardista L. B.  vtedy už zbabelo a zvrátene odpovedal - rodina vašej manželky ju nemala ukryť u jej  nemajetnej dcéry Júlie Ličkovej rod. Stiglitz od 29 augusta 1944 podozrivej, že ju ukrýva). 

Trenčín (F.J.). - V našich úradoch máme ešte vždy takých ľudí, ktorí si to vôbec nezasluhujú. Tak napríklad mestský pokladník Brtko, čo ako gardista vyháňal bratov Čechov a štval proti SSSR a ČA, .... Zdroj: denník "Pravda" zo dňa 10. augusta 1945 strana č. 6. 

Júlia Ličková rod. Stiglitz vypovedala pred Národným súdom proti osobám ktoré sa aktívne zúčastnili na deportácii jej matky Sarloty Stiglitz rod. Buchler koncom októbra 1944 do koncentračného tábora Osvienčim z ktorého sa už nevrátila. V priebehu pojednávania (vtedy už bol jej zať npor. aut. zál. Aladár Ondrejkovič veliteľ voj. jednotky v Nitre, následne ako kpt. tank. pobočník veliteľa tankového vojska Vojenskej oblasti 4 v Bratislave) sa sudca na ňu oboril, že prečo vypovedá proti nim, keď matke už nepomôže. Predvolaný bol aj jej brat Pavol S. Nie je známe, že by vypovedal pred súdom proti obvineným. Trestný spis býv. ĽS TN sp. zn. 2T 399/1953 a Uznesenie OS TN sp.zn. M155/1947 z 13.01.1948 dokazujú, že sa jednalo o.i. o obvinených Ludovíta B. a G. bytom Rázusova 2. 

Dr. R. B. bola sudkyňou v Trenčíne aj v r.1939-1945, do 1. septembra 1944 nekonala proti rodinám Ondrejkovič, Ličko, Stiglitz a Sarlote Stiglitz rod. Buchler (organizátorka pomoci rasovo prenasledovaným občanom v Okrese Trenčín, vysoké finančné sumy jej ilegálne prevážala do Bratislavy Alžbeta Ličková, každý krát ich odovzdávala inej neznámej osobe). Jednoducho si to nemohla nemohla dovoliť. Vedela, že strýko a birmovný otec npor. zál. Aladára Ondrejkoviča v období 1939-1945 (od septembra 1944 pre svoj zdravotný stav obmedzene vykonával funkciu) je predseda Najvyššieho súdu SR JUDr. Martin Mičura. Viac krát pozastavil platnosť protižidovských vládnych nariadení npr. v r.1943, keď predseda vlády Vojtech Tuka usiloval o ich rozšírenie aj na židovské právnické osoby. Práve on s príbuzným z oboch manželských strán rodičov npr. aut. zál. Aladára Ondrejkoviča Jeho Eminenciou arcibiskupom ThDr. Karolom Kmeťkom (o týchto rodinných vzťahoch Dr. R. M. a Ludovít B. boli informovaní už od spoločných štúdií  s Aladárom Ondrejkovičom na gymnáziu v Trenčíne (tom čase bol JUDr. Martin Mičura minister s plnou mocou pre Správu Slovenska). Vedeli to aj ich ďalší konškoláci, ako npr. budúci minister 1944-1945 Aladár Kočiš, budúci gardista G., budúci minister 1950-1953 Stefan Rais, budúci riaditeľ kvasnicovej továrne v Trenčíne Jozef Tiso, Renáta Tausová, Eva Baxová, Max Drucker, Anton Bútora atď.) boli iniciátori úradného cirkevného stanoviska z 22. apríla 1942 vo veci židovstva a pastierskeho listu Slovenských katolíckych biskupov z 8.marca 1943. Katolícki kňazi ho povinne čítali vo všetkých kostoloch na Slovensku pri Svätých omšiach. Jeho Eminenciu ThDr. Karola Kmeťka menoval za arcibiskupa ad personam 11.mája 1944 pápež Pius XII. Pri menovaní veľa zavážil jeho postoj proti rasovému zákonodárstvu a k neľudskostiam páchaným v spojitosti s riešením „židovskej otázky“ na Slovensku. 

Správca učiteľ Karol Neumann z Púchova za svoje 40 ročné pôsobenie získal arcipasterske uznanie od biskupa ThDr. Karola Kmeťka. Jeho syna Dr. Antona Neumanna menoval do úradu v Bratislave minister s plnou mocou pre Správu Slovenska JUDr. Martin Mičura.

Firma Stiglitz Bertalan, výroba liehovín so sídlom Považská Bystrica od roku 1936 nebohého Bartolomeja Stiglitza bola vymazaná 20. mája 1946, t.j. 10 rokov po smrti majiteľa. Dedičsky prejednaná nebola. V rokoch 1940-1945 nebola arizovaná ani likvidovaná.   

Ing. Ludmila Jankovcová 25. novembra 1947 vymenila vo vláde Klementa Gottwalda ministra priemyslu, svokra št. kpt. jazd. Jaromíra Nechanského (priateľ a kolega kpt. tank. Aladára II. Ondrejkoviča z Dragounského pluku 8 v Pardubiciach) Bohumila Laušmana. 

Práve sudkyňa OS TN Dr. Ružena Brtková (spolužiačka z gymnázia pplk. tank. v. v.  Aladára Ondrejkoviča) vyniesla  falošné Uznesenie č.k. M 155/1947 - Vyhlásenie za mŕtvu Sarloty Stiglitz rod. Buchler z 13.01.1948 na návrh advokáta Dr. Alfréda Barača a Blanky S. (matky Olgy H. rod. S.) s cieľom nezákonného majetkového prospechu. Práve táto sudkyňa a advokát Dr. Alfréd Barač konali aj v trestnej veci býv. ĽS Trenčín č. k. 2T 399/1953 následkom ktorého bola prenasledovaná a postihovaná Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková a jej rodina s následkom smrti Stefana Ondrejkoviča. Dôkazy: Uznesenie č.k. OS TN č.k. M155/1947 z 13.01.1948, trestný spis býv. ĽS TN sp.zn. 2T 399/1953 a doklady o prenasledovaní rodiny Ondrejkovič zasielané nami k č.k. 10C1125/1991 OS TN aj MO SR.

Podľa nariadenia ministerky výživy ing. Ludmily Jankovcovej č. 236/1949 Zb. z 27. októbra 1949 Družstvo hospodárskych liehovarov, Bratislava, zaniká. Platnosť od 11.11.1949. Účinnosť od 31.08.1949. Ministerka výživy nariaďuje podľa § 11, ods. 1 zákona zo dňa 2. decembra 1948, č. 278 Sb., o Ústredí pre hospodárenie s pôdohospodárskymi výrobkami.

Zápotocký Antonín v. r.       Ing. Jankovcová Ludmila v. r.

Dňa 30. augusta 1949 bol zať Bohumila Laušmana mjr. jazd. Jaromír Nechanský (kolega a priateľ kpt. tank. Aladára Ondrejkoviča z Dragounského pluku 8 v Pardubiciach) odoslaný na dovolenku a 4. septembra 1949 zatknutý a obvinený z vlastizrady, vyzvedačstva a spolčenia proti republike, za čo bol 14. júna 1950 odsúdený na trest smrti, straty hodnosti a vyznamenania. Odvolanie bolo vrchným súdom v Brne zamietnuté. Popravený bol v pankráckej väznici 16. júna 1950 spolu so študentom právnickej a prírodovedeckej fakulty Veleslavom Wahlom v ranných hodinách.

Firma Produktiva Stiglitz a spol. bola vymazaná až 10.12.1950 t.j. 14 rokov po smrti majiteľa v roku 1936. Dedičsky prejednaná nebola. V rokoch 1940-1945 nebola arizovaná ani likvidovaná, v roku 1948 nebola znárodnená. 

Generálporučík Jaroslav Ťokan v r.1952 pri vojenskej prehliadke v Bratislave. So svojou jednotkou s automobilmi Praga RN sa jej zúčastnil aj autonáčelník 64. ženijného pluku v Seredi kpt. aut. Aladár II. Ondrejkovič. Generál Jaroslav Ťokan bol v r.1952-1955 veliteľom 2.vojenského okruhu v Trenčíne.

Od r.1950 boli sovietski poradcovia veliteľstva 2. vojenského okruhu generálplukovník Michail Matvejevič Danilov (od júla 1950 zaraďený ako vojenský poradca veliteľa vojenského okruhu československej armády), plukovník N. I. Jevsejev, N. A. Metelov a na veliteľstvo 9. divízie v Trnave dosadený plukovník I. M. Proničev.  V r.1952 bol na podnet veliteľstva 2. vojenského okruhu v Trenčíne aj MNO iniciovaný trestný proces býv. Ľudového súdu v Trenčíne sp. zn. 2 T 399/1953, nakoľko pre sovietskych vojenských poradcov vyhliadli vilu na Štefánikovej 33 v Trenčíne ktorá patrila rodine Alžbety Ondrejkovičovej rod. Ličkovej. Generálporučík Jaroslav Ťokan bol dôstojníkom od r.1920, okrem Vojenskej akadémie Hranice absolvoval v r.1931-1934 aj Vysokú válečnú školu v Prahe. Sám sa ženil podľa predpisu MNO A XIV. Napriek tomu mu nerobilo problémy od r.1953 prenasledovať a verejne znevážiť z neoprávnených materiálných zištných dôvodov v prospech veliteľstva 2. vojenského okruhu v Trenčíne kpt. aut. Aladára II. Ondrejkoviča a celú jeho rodinu (s následkom smrti jeho otca správcu učiteľa v. v. Štefana II. Ondrejkoviča) práve pre naplnenie predpisu MNO A XIV jeho manželkou Alžbetou rod. Ličkovou. 

Kopřiva Ladislav (* 28. 6. 1897 Ivanovice na Hané) - český komunistický politik, ministr národní bezpečnosti byl členem KSČ od roku 1921. Za první republiky byl funkcionářem v komunistickém družstevním hnutí. Za nacistické okupace byl vězněn v koncentračním táboře Dachau. Po roce 1945 se stal členem předsednictva ÚV KSČ a do roku 1948 byl předsedou Zemského národního výboru v Čechách. Roku 1948 mu byla svěřena ve vedoucím orgánu KSČ funkce tajemníka pro kádrové záležitosti. Především zde získané poznatky jej kvalifikovaly k tomu, aby byl v květnu 1950 postaven do čela právě zřízeného ministerstva národní bezpečnosti. Zde se plně podřizoval sovětským poradcům a zvláštní aktivitu projevoval jako člen "Komise K", která rozhodovala při organizování teroru a monstrprocesů o vynášení rozsudků smrti. Spolu s Kopřivou v této zlověstné komisi pracovali náčelník StB Osvald Závodský, ministr spravedlnosti JUDr. Štefan R., náměstek ministra spravedlnosti plk. Dr. Karel Klos a náměstek ministra národní bezpečnosti Karel Šváb. Roku 1952 Kopřivu ve funkci vystřídal Karel Bacílek. V dubnu 1963, v době rehabilitací v procesech odsouzených komunistů, byl Kopřiva vyloučen z KSČ.

Bývalý krajinský poslanec, spoluzakladateľ Demokratickej strany, povereník zdravotníctva Milan Polák zahynul za nevyjasnených okolností 2. augusta 1951 pri autonehode neďaleko Trenčína.

Rozsudkom býv. ĽS TN sp.zn. 2T 399/1953 bolo skonfiškované aj dedičstvo a veno Alžbety Ondrejkovičovej rod. Ličkovej, ktoré jej strýko staviteľ Jozef Cevela iba spravoval ako jej poručník. Veliteľstvo Východ siahlo na tento jej majetok i keď malo vedomosť, že jej bolo rodinou povinne poskytnuté práve podľa predpisu MNO A-XIV. .

V roku 1964 sa našiel na Kukučínovej ul. v Trenčíne pri stavbe vojenskej jedálne s kuchyňou v objekte kasární zamurovaný bazén plný slivovice. Veliteľom 2. vojenského okruhu v Trenčíne bol v tom čase generálmajor Jozef Valeš. 

V roku 1964 dostal Pavel Ličko, zo známej evenjelickej rodiny stranícky trest "pokarhanie s výstrahou" za šírenie žiadosti o rehabilitáciu Gustáva Husáka, ktorú prepísal na stroji a nechal rozmnožiť.  

JUDr. Jozef Břešťanský. Od 9. do 27. apríla 1968 boli nájdení mŕtvi štyria dôstojníci československej Štátnej bezpečnosti ŠtB - pplk. Bedřich Pokorný mal podrezané hrdlo (o.i. organizátor Akcie "D" Dôstojníci prebiehajúcej do roku 1953),  MUDr. Josef Sommer prestrelenú hlavu, pplk. Jiří Počepický bol najdený obesený v lese a JUDr. Josef Břešťanský, ktorý sa zaoberal rehabilitáciami na Najvyššom súde bol 2. apríla 1968 bezpečnostnými orgánmi najdený pri obci Babice obesený. JUDr. Jozef Břešťanský sa podielal na vykonštruovaných procesoch v 50. rokoch a v roku 1968 sa z pozície funkcie námestníka predsedu Najvyššieho súdu ČSSR zaoberal rehabilitáciami.

Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková je nositeľka vysokých štátnych vyznamenaní udelených jej tromi prezidentmi republiky (o. i. s p. Jarmilou Golianovou r. Peterkovou, manželkou generála Jána Goliana) počínajúc prezidentom Ludvíkom Svobodom za svoju činnosť v r.1939-1945 a za celoživotnú prácu a občiansku statočnosť, jej manžel pplk. tank. v. v. Aladár Ondrejkovič bol 4. augusta 1992 rehabilitovaný Ministrom obrany ČSFR.  

Prezident republiky generál Ludvík Svoboda na rozdiel od veliteľstva VVO v Trenčíne bránil nezákonne prenasledovaných vojakov a dôstojníkov aj ich rodiny. Pokladal to za povinnosť veliteľa nielen v rokoch päťdesiatych, ale aj po r.1968. Autor ho spoznal osobne v októbri a novembri 1962 vo vojenskom detskom zariadení Vidnava, v čase keď sa jeho matka Alžbeta Ondrejkovičová r. Ličková liečila v sanatóriu Vyšné Hágy na pľúcnu tuberkulózu s otvorenými kavernami o ktorú sa aktívne pričinilo Ministerstvo národnej obrany, resp. Veliteľstvo 2. vojenského okruhu v Trenčíne. Vojenský lekár detského zariadenia ho informoval. 

Práve od Pavla S. rod. S. cez JuDr. Vojtecha N. pochádzajú neakceptovateľné návrhy autorovi na zapojenie sa do nezákonného obohacovania krátením tržieb podnikov v socialistickom vlastníctve po roku 1970 (v tom období ho totiž bytostne ohrozoval  Zákon  č. 82/1968 Zb. Zákon o súdnej rehabilitácii tak, ako aj jeho ženu B. S., sudkyňu OS TN JuDr. Ruženu Brtkovú, advokáta Dr. Alfréda Barača, býv. povereníka Jozefa Lietavca atď.) a nepriamo naznačoval ich a jeho ústretovosť voči (tak, ako k Bartolomejovi Stiglitzovi a Sarlote Stiglitz rod. Buchler ?). Sú na to svedkovia.  

Po r.1989 autor na rôznych spoločenských akciách sa rozprával s bývalými vysokými  straníckymi a štátnymi funkcionármi o prenasledovaní jeho rodiny. Mnohí poznali totiž jeho matku osobne cez ÚR .... Boli veľmi zdvorilí a potvrdili, že o tom majú  vedomosť a poznajú aj okolnosti, ktoré sa za tým skrývali. Keď sa však pýtal na aspekty s tým súvisiace (deportácia JUDr. Martina Mičuru do Moskvy s následkom smrti a eliminácia spoločenskej skupiny konštituovanej okolo jeho osoby t.j. aj  notárskej rodiny Ondrejkovič) ich zachvátil panický strach.   

Vyššie uvedené dokazuje, že z kauzy sú zrejmé politické p.p. iné aj osobné postoje jednotlivých subjektov k veci vrátane časti sudcov OS T., ktoré nemajú oporu v zákone. Preto bolo bránené nezákonne OS T. nahliadnuť do trestného spisu býv. ĽS TN č.k. 2T 399/1953.

Právny odbor MO SR, Okresný súd TN, KS TN aj v č.k. 10C----/1991 a OÚ TN sú si plne vedomí akú úlohu zohrali vo veci OS TN č.k. M 155/1947 a v trestnej veci býv. ĽS Trenčín č.k. 2T 399/1953 sudkyňa OS Trenčín Dr. Ružena Brtková, Ludovít Brtko, U., pracovník katastra T. G., gardista G., advokát Dr. Alfréd Barač, B.S., Pavol S., veliteľ 2. vojenského okruhu v Trenčíne generál Jaroslav Ťokan, veliteľ VVO v Trenčíne generál Samuel Kodaj. náč. Hlav. politickej správy VVO gen. Jozef Kováčik a povereník vnútra Jozef Lietavec (všetci disponujúci dôkazmi o činnosti Alžbety Ondrejkovičovej rod. Ličkovej v r.1939-1945 prospech ilegálnej organizácie založenej za účelom pomoci rasovo prenasledovaným občanom.  

Sú si plne vedomí aj kto nezákonne ovplyvňoval rehabilitačné súdne konanie OS TN sp. zn. 3 Rt --/1991. (býv. ĽS TN č.k. 2T 399/1953) podľa Zák. č.119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii za  účelom nezákonného majetkového prospechu a za účelom kryť aktérov (nielen býv. povereníka vnútra Jozefa Lietavca, ale aj Blanky S. matku Olgy H. rod. S., P. S. rod. S., sudkyňu OS TN JuDr. Ruženu B., advokáta Dr. Alfréda B., matrikára OÚ Trenčín atď.) v súvislosti s nezákonným prenasledovaním Alžbety Ondrejkovičovej rod. Ličkovej a jej rodiny. Dôkazy: OS TN č.k. M155/1947 Uznesenie z 13.01.1948, trestný spis býv. ĽS TN č.k. 2T 399/1953 nezalepený list Pavla S. býv. kapitánovi Aladárovi Ondrejkovičovi do Sereďe  z 27.06.1954 a na radu advokáta Dr. Alfréda B. bez adresy tak, aby ho sledovacie zložky ministerstva Národnej bezpečnosti, p.p. rozviedka 2. vojenského okruhu v Trenčíne prečítali, t.j. konal tak, aby ich odklonil od seba, advokáta Dr. Alfréda Barača a sudkyne OS TN Dr. Ruženy Brtkovej a usmernil proti rodine Ondrejkovič. List som elektronicky doručil aj OS TN ku č.k. 10C----/1991. 

Za tohto stavu je nutné obnoviť konanie OS TN č.k. 3 Rt --/1991 a zároveň OS TN vrátiť do trestného spisu býv. ĽS TN sp.zn. 2T 399/1953 z neho vybraté doklady.                                                   

 

                                                                                           P.O.S. 

Zdroje: 

4. r. správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1921-1922, strany 10 a 11. V predmetnej správe sú uveďení na str. 11, 12 ako žiaci II. triedy Štefan Reis (budúci minister 1950-1953), Zliechov. (Trenčianske Teplice) a Jozef Tiso (budúci riaditeľ továrňe na výrobu kvasníc, pokrmových mastí a destilátov v Trenčíne), Trenčín, na str. 13 žiak IV. triedy Oldřich Kočiš (v skutočnosti Aladár Kočiš, budúci šéfredaktor, minister a (Aladár Kočiš, šéfredaktor, minister a generálny tajomník HSĽS), Trenčín, 1.a Pavol Káčer, Zay-Uhrovec, 1.b Politzer Otto, Brušperk (Trenčín). Na str. 11 je uveďený aj žiak 1.b triedy Oldrich Ondrejkovič narodený v Čiernej Lehote  (Lednické Rovné). Personál gymnázia zmenil krstné meno Aladára II. Ondrejkoviča na Oldrich. Jeho bezdetní (resp. tí ktorí mali iba dcéry) rodinní príslušníci s vysokým postavením v trenčianskej a nitrianskej župe npr. JUDr. Martin Mičura, ThDr. Karol Kmeťko, Dr. Aladár II. Ondrejkovič, ktorými bol určený ako budúca hlava rodu proti tomu namietali. 

5. výr. zpr. Čsl. štát. reál. gym. Ľ. Štúra v Trenčíne. Školský rok 1922-23. Menoslov žiakov: 1.c) trieda. ...... Koloman Prónay (príbuzný rodiny Ondrejkovič prostredníctvom rodu Sandor), Malá Slatina (Továrniky)... Renáta Tausová, Bošáca, (Trenčín) ... Imrich Záhumenský, Vysoká. 2.b) trieda ...* Štefan Majtan (príbuzný rodiny Ondrejkovič prostredníctvom rodu Sandor), Kys. N. Mesto (Pováž. Bystrica). ...Ružena Martinová, Budapešť (Trenčín)... František Prónay (príbuzný rodiny Ondrejkovič prostredníctvom rodu Sandor), Bobot. (Továrníky.)...Helena Schlesingerová, Hor. Motešice (Trenčín).

VII. Ročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne za školský rok 1924-1925, str. 10. I.B. trieda. 16. Ladislav Kresánek, Orechové. str. 12, II.A trieda 57. *Eva Baxová, Viedeň (Trenčianske Teplice).

9. r. zpr. Čsl. štát. reál. gym. "Ľ. Štúra" v Trenčíne. 1926-1927. b) Stav  zboru  profesorského  na  konci  šk.  r.  1926/1927: ......5. Bohdan Galvánek, supl. prof,  učil  od  l./IX.- 31./X.  Čsl* Iae, VaB, IVbs,  Fr  HIb4,  spolu  20  h,  od  l./XI.  Fr  VIb,  spolu  23 hod,  triedny  v  la. Trieda II.B ....38. Pavel Žitnan (príbuzný rodiny Ondrejkovič), Bánovce. 40.  Margita  Nozdrovická (príbuzná rodiny Sandor de Szlavnicza a Ondrejkovič), Turzovka  (Trenčín). III.A. 35. Milan Jakuboci (príbuzný rodiny Ličko), Trenčín. II.B. 30. Ivan Širchich (príbuzný rodiny Sandor de Szlavnicza, tým aj Ondrejkovič), Trenčín. 45. Maria Nozdrovická (príbuzná rodiny Sandor zo Slávnice, tým aj Ondrejkovič), Turzovka (Trenčín). VII. 22. Štefan Reis, budúci manžel Evy Baxa), Zliechov-Gápel (Tr. Teplice). 27. Jozef Tiso (budúci manžel Renáty Taus), Tren­čín.

12. Výročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1929-1930, str. 32, I.b ...13. Edita Ondrejkovičová (manželka držiteľa ceny PEN klubu Andreja Vrbackého, sestra pplk. tank. Aladára II. Ondrejkoviča) Prečin Lehota (Trenčín) ...str.38 ... V.b ... 36. Pavel Žitňan (príbuzný rodiny Ondrejkovič), Bánovce n./Bebr.... 

18. výr. zpr. Štát. čsl. reál. gym. "Ľ. Štúra" v Trenčíne. 1935-36. Štipendiá ktore udelil J. E. ndp. biskup Dr. Karol Kmeťko (príbuzný Obv. notára Stefana I. Ondrejkoviča po matke): po 400.- Kč. Štefan Martinisko a František Martinus z VIII. tr., po 300.- Kč Imrich Čapák z VII. A tr. a František Štefkovič z VIII. tr., po 200.- Kč. Pavla Vaňková z V. C tr., Fridrich Beluch, Alfonz Hôrka a Jozef Mozolaz VIII. tr., po 150.- Kč Vincent Kvasnica a Vojtech Mihálik z VII. B tr., po 100.- Kč Martin Hollý z III. A tr., Ondrej Lajcha z V.A tr., Rudolf Pivko z V. B tr. a Rudolf Beták z VI. A tr., po 50.- Kč Michal Urban z II. A tr. a Milan Prístupný z IV. B tr. Menoslov žiakov: ...II. A. trieda: ...4. František Beniak, Slopná...13. Artur Fuchs, Trenčín...32. Walter Lutz, Trenčín...34. Mirko Maxon, Kysucké Nové Mesto (Istebník)...II. B. trieda....34. Mikuláš Platthy (príbuzný rodiny Ondrejkovič prostredníctvom rodu Sandor de Szlavnicza), Vrbové (Trenčín)...55. Rudolf Žittňan (príbuzný Obvod. notára Stefana I. Ondrejkoviča po matke), Bánovce n/Bebr. (Trenčín). ..IV. B. trieda. 1. Pavel Herzka (príbuzný Sarloty Stiglitz rod. Buchler po jej matke), Bratislava (Dubnica)...31. František Sopko (príbuzný starej matky pplk. Aladára II. Ondrejkovič D. Paulíny Balazsovics), Tekov...37. Štefan Štefánik, Trenčín...

20. výr. zpráva Štát. čsl. reál. gym. "Ľ. Štúra" v Trenčíne za šk. r. 1937-38. Menoslov abiturientov VIII.A trieda. ....10. Mikuláš Dohnányi, 11. Rudolf Feldek, 12. Juraj Fuchs, asistent profesorky Gizely Kerney rod. Ondrejkovičovej  (sesternica pplk. tank. Aladára II. Ondrejkoviča, jej manžel do r. 1945 zástupca fy Cukorspol vo Švajčiarsku, po roku 1948 veľkopodnikateľ s oceľou v Kanade Alexander Kornhauser  -  Kerney) šéfky volebného štábu Demokratickej strany v roku 1946, neskôr redaktor. str. 50, III. A trieda... 20. Ervín Kellermann (budúci riaditeľ Slovlik, štátny podnik Trenčín, zať Jána Ličko a Júlie Ličkovej rod. Stiglitz), Trenčín. 32. Alexander Pelikán, Trenčín. 34. Erich Pollák, Trenčín. 38. Robert Schlesinger, Trenčín. 43. František Veselý, Žarnovica (Trenčín) ... Milada Formánková triedna profesorka IV.A, Ján Mališ, triedny profesor IV.B ;

Ďalšie zdroje: Literární Listy rok 1968 ;  Jan Tuček - Superb - : ThDr. Karol Kmeťko, významný hodnostář římskokatolické církve, jehož papež Pius XII. jmenoval v květnu 1944 osobním arcibiskupem ;


 

 

 

Aktualizované: 26.09.2024