Dunaj - Domov

   generácií lodníckych rodín a tvorca ich osobitej kultúry. Opomíname, že 300 rokov do rozšírenia železnice bol hlavnou dopravnou cestou a prostredníkom obchodu štátov a regiónov dunajského bazénu. Pramení v Bavorsku - Čiernom lese. Po 2857 km 10-imi  štátmi ústi do Čierneho mora na území Rumunska a Ukrajiny. Povodie zaberá 817 000 km2, t.j. 1/11 plochy Európy. Slovenskom preteká popri ľavom brehu 172 km úseku od ústia rieky Morava na km 1880,2 pod hradom Devín nad Bratislavou na riečnom km 1867.  Pravý breh je slovenský v dĺžke 23 km.
 
 
Najsilnejší československý vlečný motorový remorkér ČSPD Kriváň pred vchodom do Sypského kanála na mieste terajšieho priehradného múru. Na jeho šlepsáloch Dacia, najsilnejší rumunský ťažno-tlačný remorkér firmy ktorá stavala hydroelektráreň Djerdjap 1.  Dacia má v závese dva plne naloženíé 1000 tonové člny. Na klamsáloch je ČSPD 10025. 
 
 
Do prehradenia v roku 1992 mal Horný Dunaj charakter vysokohorskej rieky po most  Medveďov nad prístavom Komárno na km 1767, s najvyšším stavom vody v letných mesiacoch (Horný Dunaj). Stredný Dunaj je približne po Moldova Veche na km 1048. Odtiaľ po Drobeta Turnu Severin na km 931 má opäť charakter vysokohorskej rieky. Za Dolný Dunaj pokladáme úsek od Turnu Severin po ústie do Čierneho mora. Významnou zložkou živočíšstva na Dunaji sú ryby. Ich množstvo a pestrosť druhov je väčšie ako v iných európskych riekach. Meno má po sútoku riečok Brigach a Breg vo výške 678 metrov nad morom. Následne tečie východne pohorím Švábska Jura. Prítoky Iller km 2591, Lech km 2496. Pri výstupe zo Švábskej Jury sleduje Dunaj ich okraj severovýchodne po Ingolstadt na km 2455,3 a Regensburg a prístav Luitpold napravo s dvomi bazénmi a lodenicou medzi riečnymi km 2370-2378. Vohburg - plavebná komora na km 2444,7. Na ľavom brehu ústie splavnej rieky Altmuhl na km 2415. Kelheim (R-M-D kanál + 1,2 km) km 2411,5. Plavebná komora Bad Abbach km 2401,5. Regensburg Veslársky klub km 2383.  Regensburg km 2379 do r.1989  cieľ vybraných plavidiel a posádok  spoločnosti  (ČSPD)  Československá  plavba dunajská n.p. Ústie Regen km 2378,9. Plavebná komora Geisling na km 2329,8. Straubing Kanoe-klub km 2327,6. Deggendorf km 2285 s bazénom a lodenicou na ľavom brehu medzi km 2281-2284 býval do r.1989 cieľ lodí spoločnosti  ČSPD Ďumbier,
 
 
Dukla (autor bol nalodený na nej v r.1976 s Virgilom Lederleitnerom, str.správcom Bunčákom a Milanom Rajským), Fatra, Inovec, Javorina a Poľana. Ústie rieky Isar km 2281,5. Mühlham km 2270. Schalding s prekladiskom km 2235. Plavebná komora Kachlet km 2230. Pravý breh ústie splavnej rieky Inn km 2225,3. Pohraničné mesto Passau a prístav s bazénom na pravom brehu, kde vykonávali pre našich občanov nezvykle tolerantne colné a pasové kontroly na km 2226. Ústie Erlau km 2215. Ďalšie prekladiská Mariaposching, Steinkirchen, Kleinschwarzbach, Niederalteich. Štátna hranica, začiatok spoločného toku Nemecko - Rakúsko na km 2230,2. Hranica - koniec spoločného toku, Dunaj sa vlieva na km 2201,77 do Rakúska. Plavebná komora vodného diela Jochenstein na km 2203,3. Inzel km 2182. Plavebná komora Aschbach km 2162,9. Plavebná komora Ottensheim km 2146,9. Priemyselné mesto Linz km 2133. Prístav Linz zo siedmimi bazénmi a lodenicou medzi km 2125,2-2130,6. Linz - VÖEST na 2127,2 km, cieľ tankových a nákladných plavidiel ČSPD za bývalého režimu. Ústie rieky Traun km 2124,7. Plavebná komora Abwinden-Asten na km 2120,5. Rieka Enns - Ennsdorf prístav na km 2111,8. Plavebná komora Wallsee na km 2096,6. Walssee km 2093. Grein na km 2079. Plavebná komora Ybbs-Persenbeurg na km 2060,6 Ybbs na km 2058,2. Plavebná komora Melk na 2039 km. Melk km 2036. Aggsbach-Markt na km 2027. Mautern km 2003,5. Krems prístav na km 2001,5 a bazén na ľavom brehu na km 1998 býval cieľ lodí ČSPD do r.1989.  
Krems 2001. Bezirk - Gemeinde: A-3485 Haitzendorf (BH Krems an der Donau) Nö Tu sa nachádza
 
 
Schloss Grafenegg, ktorého majiteľ Franz Albrecht Metternich - Sandor je prostredníctvom rodu Sandor príbuzný s autorom. Kamp km 1984,5. Plavebná komora Altenwörth km 1979,8. Tulln km 1964. Plavebná komora Greifenstein km 1949. Wien-Neuer TID Platz km 1967,3. Kerneuburg na ľavom brehu s bazénom a lodenicou km 1942, Na pravom brehu je úradný bazén Kuchelau km 1935,3. Marina Wien Yachthafen km 1926,3. Plavebná komora vodného diela Freudenau km 1921,05 bazén na pravom brehu km 1920,1 (v októbri 1996 miesto havárie tlačného remorkéra SPaP Ďumbier spoločnosti Slovenská plavba a prístavy a.s. s tragickými následkami pre celú  posádku. S ťažkým zranením s následkami prežil iba Emil Šramko bocman-kadet). Bazén Albern na pravom brehu 1918,3 km. Wien prístav medzi km 1916,8-1920,2. Sem bola prevádzkovaná linka z Bratislavy rýchloloďami Osobnej dopravy ČSPD. Tankový prístav Lobau s bazénom na km 1916,4 (stavaný ako kanál Odra - Dunaj)  za bývalého režimu cieľ pre tankové plavidlá ČSPD (miesto požiaru bočnokolesového remorkéra  ČSPD Poľana. Zahynula jedna osoba a člen posádky Milan Skočdopole utrpel popáleniny). Mesto a prístav pre výletné lode Hainburg na km 1883,5. Dunaj tečie juho-východne po okraji Bavorského lesa po ústie rieky Inn, kde obmýva okraj Českého masívu a vstupuje to Viedenskej panvy. Východne od Viedne oddeľuje prielomom Hundscheimské hory od Malých Karpát a Dunaj sa vlieva do vnútrokarpatskej panvy, na ľavom brehu prijíma vody rieky  Morava, tvorí štátnu hranicu na km 1880,26. Hrad Devín sa týči nad ich sútokom.
 
 
Ďalej je pravý breh rakúsky, ľavý slovenský. Oba sú slovenské od km 1872,7. Hlavné mesto, na ľavom brehu prístav Bratislava km 1867 (v osobnom prístave na nábreží v sedemdesiatych rokoch minulého storočia podľahla požiaru parná osobná loď, bývalá ČSPD s/s Bratislava postavená v Budapešti v päťdesiatych rokoch. (Autor bol na nej nalodený v lete r.1965). Uhorelo najmenej sedem osôb. U nového majiteľa slúžila ako plávajúci  botel s/s Javorina. Pamätníci spomínajú, že  nocľah stál 10-15 Kčs). 
 
 
Na Vajanského nábreží, oproti Slovenskému národnému múzeu stojí bývalá budova Dunajplavby, kde boli služobné byty kapitánov a strojných správcov. Keď sa naloďovali v uniforme do služby, loď pristavili na nábreží, lodník prišiel prevziať ich batožinu a odniesol na loď. (Slovenská Dunajplavba úč. spol., Bratislava, Ing. Vladimír Droppa generálny riaditeľ a predseda správnej rady Dr. Belo Kováč, hlav. mešťanosta Bratislavy). Pod mostom ČA bol nákladný prístav so skladmi, železničné koľajisko, žeriavová dráha, budova ŠPS, starý Dom lodníkov,  budova jedálne a staré učňovské dielne ČSPD. Nižšie nové učňovské dielne, prekladisko,  cementová poloha, vjazd do Zimného prístavu s dvomi bazénmi, starou opravárenskou lodenicou a lodným výťahom.
Do r.1989 bola oceľ najdôležitejším exportným tovarom nakladaným v prístave Bratislava. Ňou stála a padala preprava ČSPD do devízovej oblasti cez Dolnodunajské prístavy. Bez jej exportu by plavebný podnik ČSPD na Dolný Dunaj nemal čo voziť a jeho existencia by bola problematická. Export oceľe na devízové trhy bol jedinou komoditou PZO za ktorú nákupca platil okamžite po dodaní. Podľa stanoviska bývalých zamestnacov podnikov zahraničného obchodu v Prahe a zamestnancov  federálnych ministerstiev, asi najdôležitejším nákupcom oceľe od ČSSR a dodávateľom valcovacích liniek pre VSŽ (aj dnes sú v prevádzke) bol občan kanady mr. Alexander Kerney. Bez ním realizovaných nákupov by nášmu obyvateľstvu na vnútornom trhu chýbali najdôležitejšie tovary a suroviny importované z voľnozmeniteľných oblastí. Túto skutočnosť potvrdil autorovi obchodný riaditeľ a člen predstavenstva SPaP ing. Jiří Klaudy, v danej dobe vedúci obchodného oddelenia  Třineckých železáren. Informoval ho, že s p. Alexandrom Kerney neprišiel do styku, ale je mu známe jeho meno z početných obchodných zmlúv. Preto prezidentovi  Thyssen Stahlunion of Canada Alexandrovi  Kerney a jeho manželke Lady Gizelle, (jej otec Dr. Aladár Ondrejkovič I. bol Okresný náčelník v Bratislave) patrí vďaka za to, že Všetci sme v Československu slušnejšie žili. To tzv. nomenklatúra v minulosti a údajní špičkoví menageri v súčasnosti nevzali na vedomie. 
 
 
(V r.1963 šesťnásťročný autor asistoval s dvomi spolužiakmi firemnému potápačovi pri čistení koľajiska lodného výťahu na dne prístavného bazénu. Ich úlohou bolo obliecť  mu predvojnový, z Veľkej Británie dovezený skafander zo žltosivého pogumovaného textilu, cez hlavu na plecia a hruď nasadiť ťažký medený náplecník, obuť tridsať kilové olovené topánky, na hruď a chrbát zavesiť dvadsať kilové olovené závažia a nasadiť medenú prilbu. Na prilbu pripojiť hadicu s lanom, káblom telefónu a skontrolovať spojenie s dohovorom o vzájomnej komunikácii. Po našróbovaní predného skla na jagavo sa lesknúcu prilbu, už bolo nutné pumpovať vzduch pomocou ručného čerpadla kolesami z ebenového dreva, namontovaného na drevenej pramici. Potom potápač pomaly zostúpil po schodíkoch pod hladinu bazénu. Ak sa školáci zabudli a krútili koleso čerpadla pomaly, alebo prirýchlo mal potápač problémy s dýchaním. Stávalo sa, že ich pán potápač telefónom napomínal, bez dozoru sa niekedy hašterili. Pod prístavom Komárno na ľavom brehu km 1766 Dunaj prijíma vody splavnej rieky Váh. Mesto Štúrovo km 1718, prístav na km 1722 (medzi prístavmi Komárno, Patince (Moča km 1744) a Štúrovo bola počas turistickej sezóny do r.1989 prevádzkovaná pravidelná linka osobnej dopravy spoločnosti ČSPD loďami OL Slavín, OL Prešov, OL Martin. V dec. 2007 došlo v prístave Pálenisko k požiaru nákladnej lode SPaP DNL Nitra, uhorela jedna osoba. Priehrada Čuňovo, časť vody sa odvádza do starého koryta, tu je začiatok plavebného kanála do prístavu Gabčíkovo na km 1819 (keď sa v dennej tlači objavili povesti, že proti prehradeniu Dunaja sa pripravuje zasiahnuť Maďarská armáda, väčšina kolegov mala strach, bol autor služobným rozkazom na prelome r.1992/93 zaradený v mene zamestnávateľa ČSPD k spolupráci s firmou Váhostav na prehradení). Systém práce fy Váhostav, vzor pre organizácie, bol na úrovni vojenskej operácie. Aj bežný pracovník vedel, čo bude každú minútu robiť. Problémy sa riešili okamžite, t.j. aj vyriešili, npr. pomocou krátkovlnných vysielačiek. Každý pracovník mal podľa funkcie a miesta práce inú farbu pracovného odevu. Obdobné platilo na menovku, z ktorej farby bolo jasné, kde a aké zadelenie má jej držiteľ a nakoľko sú mu v požiadavkách povinní vychádzať v ústrety. Autor podotýka, že jeho požiadavky sa riešili okamžite. Na porovnanie uvádza, že istá dodávateľská organizácia pri prehradzovaní a stúpaní hladiny opomenula odvolať  pracovníka s buldozérom z dna priehradného jazera, zachraňoval ho vrtuľník. Buldozér je tam dodnes. Starý tok Dunaja hraničí s Maďarskom na km 1852 (ľavý breh). Gabčíkovo plavebná komora na km 1819. Palkovičovo km 1810. Gyór - Gonyo km 1807. Na pravom brehu ústie splavnej rieky Rába km 1794.
OL Prešov OL Žilina). Výletné mesto a Kapitula Ezstergom vpravo na km 1718. Pod Štúrovom Dunaj prijíma vody rieky Hron. Pred štátnou hranicou, ktorou je rieka Ipeľ na riečnom km 1708,2 sú posledné obce Chľaba a Kováčovo s domovom dôchodcov a železničnou traťou na brehu. Autor s kolegom navštívili obec Chľaba v r.1983. Keď tu vtedy jediným autom prešli okolo stanovišťa Dunajskej pohraničnej stráže, boli prekvapení starosvetským vzhľadom obce a obyvateľov. Dôstojní starci so širokými klobúkmi sedeli pred vínnymi sklepmi vyhĺbenými v hlinenom návrší a bez záujmu o prišelcov sa oddávali v myšlienkach  minulému svetu. (ako pred 300 rokmi). V r.1796 dodnes známy a často citovaný historik a štatistik, pokrvný príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza t.j. aj Ondrejkovič, Andreas K. Vályi podrobne opisuje obce Chľaba a Kováčovo. Na jar r.1964 pred ukončením vyčerpávajúcej (ak lodník na kormidle vlečného člnu striedajúci sa 4 hod. služby, 4 hod. odpočinku vybočil z radu člnov, mal okamžite na palube viac ako pol metrové vlny od kolesových lopát kataraktnej lode (spláchli by do Dunaja aj dlhé oceľové lano) protiprúdnej plavby vlečného konvoja parníka ČSPD s/s Liptov. Vtedy 17-ročný autor a jeho nadriadený pozorovali obyvateľov domu dôchodcov v Kováčove na ich prechádzke pozdĺž brehu. Na Dunaji najstarší a najskúsenejší kormidelník, pán Messing mu nemecko-slovensky povedal : ,, tu budeme onedlho s manželkou bývať, naše deti nás už nepoznajú." V tých časoch bývali posádky s manželkami a malými deťmi celý rok na vlečných člnoch, alebo tankových plavidlách ČSPD. Mnohí nemali iné bývanie, dovolenku nečerpali. Školopovinné deti boli u príbuzných, alebo v detských domovoch. Pán Messing, kormidelník vleč. tank. plavidla ČSPD T-V., sa narodil na rieke Dunaj okolo r. 1901 na vlečnom člne pri obci Moča. Otec, kormidelník člnu paroplavebnej spoločnosti DDSG, pochádzal z nemeckej komunity prístavného mesta Apatín. Zahynul v Kataraktoch, keď ho kormidelné koleso člnu vyhodilo proti streche kormidelne po náraze na kormidelnú plutvu. (Neskôr na Dunaji bolo pre smrteľné úrazy zavedené a predpísané kormidlo s hladkým kolesom na priečkach).
Dunaj vteká do Maďarska za ústím rieky Ipeľ, vlieva sa do Dunaja na km 1708 - štátna hranica. Po prekonaní Vyšegradskej brány (Lepence - Vysegrad, tu sa otáčali späť lode Osobnej dopravy ČSPD (OL Slavín) pri vyhliadkových plavbách zo Štúrova na km 1718, do r.1989) km 1697 severne od Budapešti. Nagymaros km 1695. V r.1962-5  prepravovala OL Slavín z Bratislavy pasažierov po prúde do Budapešti, vracali sa iným druhom dopravy. (Budapešť km 1647, prístav medzi km 1640-57, bol cieľ pre linku rýchloloďami Osobnej dopravy ČSPD v r.1965-89, týždenných pobytov motorovej osobnej lode Družba spoločnosti SOREA a parnej osobnej lode (do r.1972) ČSPD s/s Bratislava). 
 
ČSPD ŤTR Lipno Po vyradení parných remorkérov náročných na pracovnú silu ČSPD zakúpila v Budapešti v roku 1965 štyri ťažnotlačné remorkéry ŤTR 2000. Boli na svoju dobu výkonné, ale náročné na opravy. Tie vykonávala lodenica v Budapešti, čo prevádzku  predražovalo. (Aj nasadzovanie v Kataraktoch ich nadmerne opotrebovávalo).
Dunaj sa obracia z východného smeru na južný smer a vstupuje (Szászhalombatta prístav km 1563) do Veľkej Dunajskej nížiny. Ercsi km 1613,4. Dunaujváros prístav km 1579 (najväčšia oceliareň v Maďarsku postavená v päťdesiatych rokoch). Dunaföldvár prístav km 1563. Paks km 1527 (atómová elektráreň). Baja km 1480 (most). Baja (Sugovica - ústie rieky) 1,7 vyššie km 1479. Pod pohraničným prístavom (colnica, kotvisko pod štátnym pontónom, pre tankové plavidlá oproti) Mohács na km 1448 (kompa) Dunaj opúšťa Maďarsko, územie  Juhoslávie sa vlieva na km (štátna hranica) 1443 nad pohraničným prístavom a colnicou Bezdan na km 1425 (most), míňa mesto a prístav Apatin 1 km vyššie 1401(Vreme 668 - Istrazivanje - Recna ratna flotila: Plovidba panonskih ..). Pri jedinom bojovom nasadení po 2. svetovej vojne RRF Juhoslávie (Riečna vojnová flotila) utrpela straty. Na základe informácie (poznámka prekladateľa  
 
Šariš   - veliteľ TR Šariš kpt. Melce a posádka tvrdili iné. Posádku lode TR Šariš odviezol neohrozene do bezpečia ukrajinský remorkér, ktorý sa vrátil pre ochromený remorkér), že sa z československej lode ČSPD TR Šariš vykladajú pašované zbrane v Kopačkom Rite pri prístave Apatín, veliteľ vojnovej loďe " minolovac 308 " rozhodol, že v tom zabráni a silou zbraní ju oddelí od brehu. Minolovac po otvorení svojej paľby padol do pasce a keďže je loď na rieke ľahký cieľ, bol zasiahnutý z ručných vrhačov striel "Ambrust" a "Zolja". V okamihu zahynuli zástavníci prvej triedy Lampret Kristijan, Marković Stevan. Veliteľa Zorana Markovića ranil ostrelovač. Vážne ranený, za pomoci posádky nabehol loďou na breh, zachránil ju a loď pred potopením. Podľa výpovede posádky remorkéra Šariš (a názoru autora, bol na obhliadke poškodeného plavidla v Bratislave), paľba rýchlopalných kanónov mínolovky RRF 308 poškodila o.i. kormidelňu a prevádzkové palivové nádrže TR Šariš. Tým vyvolala na remorkéri požiar, po uhasení plavby neschopný bol odremorkovaný  na opravu do lodenice v Bratislave. Udalosť sa stala 8.nov.1991, t.j. v čase, keď od hraničného prístavu Veľké Gradište po hraničný prístav Bezdan bol Dunaj na štátnom území Juhoslávie. Pravý breh ústie splavnej rieky Dráva na km 1383. Bogojevo km 1366 (most). Rozstrieľané závody firmy Baťa ú.s. Borovo, pod
 
 
nimi delostreľbou poznačený Vukovar prístav na km 1331,1. Bačko Novo Selo km 1319. Illok km 1301 (most cez Dunaj) . Tu pôsobila od konca 19.stor. medzi zámož. slovenskou komunitou ctená Marína Ormisová. Jej otec Samuel Ormis bol profesor na slovenskom gymnáziu v Revúcej a zakladateľ Vzájomnej pokladnice. Bačka Palanka km 1299. Štátna hranica. Dunaj vteká aj na pravom brehu do Srbska na km 1255,5. Mesto s pevnosťou a sídlo vojvodiny Nový Sad na rieč. km 1258 (pláž) prístav km 1255 (3 mosty cez Dunaj). Pod mostom maršála Tita vľavo dôstojnícky klub, kde sa konali tanečné zábavy, vedľa kotvilo veliteľské plavidlo Rečne ratne flotile RRF Kozara, (niekdajšia mínonoska Deutsche Kriegsmarine Krimhilda postavená r.1939 Regensburg), nižšie prístav, lodenica, rafinéria, napravo pevnosť Petrovaradín s vysokoškolským internátom, pod ňou kasárne JNA s vojenskými nákladnými automobilmi Studebacker US 6 (dodanými počas roztržky Stalina s Titovou Juhosláviou) a tankami T34 sovietskeho pôvodu, nižšie pred kotviskom bola báza vojnových plavidiel RRF. Sremski Karlovci km 1246. Stari Slankamen km 1215. (Na ľavom brehu ústie splavnej rieky Tisza km 1215). Sarduk km 1207. Bývalý rakúsko-uhorský Zemun s už v r.1930 známou a brilantnými pilotmi v 2.sv. vojne povestnou základňou vojenského letectva km 1171,2. (Za priezračného letného rána v r.1988 autor pozoroval z tlačného konvoja ČSPD remorkéra TR Inovec, ako jej piloti po štarte z letiska Zemun odrážali lúče slnka krídlami nových lietadiel Soko J-22 Orao a najmodernejších Mig 29A pri akrobacii nad Dunajom). Pod nim je ústie splavnej rieky Sáva (prietok 1520 cubm/s), na ktorej pravom brehu je starý Belehrad s hlavným prístavom, mostom cez Sávu spájajúcim Zemun a pevnosťou Kalimagdan s vojenským múzeom. (Budapešť, Nový Sad a prístav Beograd na rieke Sáva (na tu na odstavených vrakoch starých vlečných parníkov npr. JRB s/s Srbija, bývali v r.1989 celé rodiny) boli pravidelnými zastávkami pri týždenných rekreačných plavbách kabínovej osobnej lode OL Družba spoločnosti SOREA v r.1965-68). Okolo r.1989 bol československý veľvyslanec v Juhoslávii dnes už nebohý ing. Ján Husák. Autorovi ho predstavili v septembri r.1968, ako predsedu Zväzu vysokoškolskej mládeže. Ján Husák s úctou dal najavo, že pozná meno jeho rodiny. Za jeho pôsobenia personál veľvyslanectva, (často s deťmi) navštevoval lode ČSPD počas ich kotvenia v prístave Beograd. Pripomínali posádkam, aby minuli dináre obdržané ako diéty z dôvodu nezvládnuteľnej inflácie v Juhoslávii. Diplomati naznačovali, že v Juhoslávii sa bude situácia ďalej zhoršovať. Autor so zamyslením pozoroval v r.1989 v prístave Beograd na rieke Sáva pri práci ten istý prístavný žeriav, na tom istom prístavnom sklade, za ktorý sa nonšalantne s úsmevmi do objektívu fotoaparátu kryli elegantní srbskí dôstojníci pred priamou paľbou rakúsko-uhorských vojsk zo Zemunu cez rieku Sávu na Beograd v r.1914. Tak to dokážu bez vzrušenia iba páni. Ďalej proti prúdu Sávy vľavo je stará časť mesta, ktorá levantským charakterom architektúry pripomína neznalému, že zakladateľmi moderného srbského štátu boli odvážni a obratní kupci, bytostne spojení s Dunajom, Sávou a čiernomorským bazénom. Staré turecké kúpele a pevnosť Kalemagdan sú na pravom brehu Sávy. Po prúde od sútoku riek Dunaj a Sáva je novšia časť hlavného mesta Beograd km 1169 (most cez Dunaj a miesto častej košavy). Za nezvykle teplej jeseňe v r.1989 kotvil tlačný remorkér ČSPD TR Inovec s konvojom pre nízky vodostav v prístave Beograd na Dunaji. Časť posádky odcestovala autobusom domov. Autor a veliteľ lode pán kpt. Viliam Boďo sa dohodli, že počas pracovného voľna pôjdu autobusom navštíviť expozíciu leteckého múzea pri medzinárodnom letisku Surčin asi 20km od Belehradu. Po ceste pozorovali poetickú orbu polí, akých černozem dosiaľ nevideli. Exponáty v múzeu boli svetové unikáty. Ale čo bolo dôležitejšie, že na medzinárodnom letisku Surčin Nikolu Tesla videli diaľkové lietadlá JAT Aerobus 300 v cene 100 miliónov dolárov kus, stáť ukryté medzi sypanými vysokými hlinenými valmi. Bolo im vidieť iba špičku smerového kormidla. Tak sa ukrývajú lietadlá vo vojne. Zacítili jej žeravý dych. K zamysleniu bolo, že počas obhliadky letiska a múzea nestretli personál. Iba v letiskovej hale čakalo päť osamelých pasažierov na prípoj do Austrálie. Ústie splavnej rieky Tamiš na ľavom brehu a Pančevo km 1154, most, rafinéria Pančevo NIS-RNP (odoberala značný objem dopravných služieb od firmy v ktorej autor pracoval) a dnes bombardovaním poškodená letecká továreň Lola UTVA Pančevo). Stredisko slovenského naivného maliarstva obec Kovačica je 24 km od Pančeva, centra tejto časti vojvodiny. Najznámejšími maliarmi sú Zuzana Chalupová a Martin Jonáš. Jugovo (rekreačné a športové centrum) km 1121. Kovin na km 1111 (výroba liehovín). Smederovo km 1116 (vila Zlatni breg z roku 1831 kráľovskej dynastie Obrenovič - letné sídlo Miloša Obrenoviča, Smederovská pevnosť postavená v 15.stor. a železiarne Sartrid, teraz USS Steel Smederovo, zamestnávajú 9000 pracovníkov). Ústie rieky Morava km 1104. Ramska pevnosť km 1078. Stara Palanka km 1076 (prírodná rezervácia ,,Labudovo okno"). Na Srbsko-rumunských hraniciach rieka tečie do Dolnodunajskej nížiny.
 
 
Obracia sa na juhovýchod. Veliko Gradište a hraničný prístav (miesto silnej košavy), Free schop, trhovisko a colnica km 1059. (Odtiaľ po vodné dielo Djerdjap I. tečie Dunaj medzi horami). Hranica (ústie rieky Nera km 1075 tvorí prirodzenú hranicu). Dunaj na ľavom brehu vteká do Rumunska.
 
Klopanie na bránu do pekla - Katarakty - Železná brána   Iron Gate  mala lodivodské stanice: Moldova, Drenkova, Oršova a Turnu Severin. Bazias km 1071 (tu sa lode pri plavbe stretávajú na jar a na jeseň zo silným vetrom a nebezpečnými protiprúdnymi vlnami Košava. Autor bol v r.1977 člen posádky vlečného remorkéra Tatry. Tento sa tu pri protiprúdnej plavbe v košave skoro prevrátil. Autorov spolužiak Eduard Dubrova mal skúsenosť s remorkérom Dukla a košavou v Russe. Na kotvisku odstavené vlečné člny ČSPD s posádkami sa ocitli v týždeň trvajúcej košave bez pomoci. Vlny spôsobili, že člny do seba narážali, poškodzovali si vzájomne trupy a naberali vodu. Bulharské remorkéry odmietli vyplávať na pomoc. Podujal sa na to vlečný remorkér ČSPD Dukla. Pri obrate sa vo vlnách tak naklonil, že na jeho náveternej strane regulátor ľavého motora nestačil reagovať. Motor sa krátkodobo odľahčoval, dostával do kritických otáčok a hrozil vybuchnutím. Eduard D, kormidelník jednoho z poškodených vlečných člnov, odmietol sa viac nalodiť na plavidlo smerujúce na Dolný Dunaj). Moldova Veche km 1048, miesto častej košavy vpravo po stredoveký hrad Golubac na km 1040 a
 
 
povestnú skalu Babakaj v strede rieky km 1040,6 (podľa ústneho podania tu prikoval turecký paša reťazami svoju nevernú ženu). Dobra km 1021. Berzasca km 1018. Drencova km 1015.
 
 
Greben km 999,5 a parník Vaskapu s ukotvenou reťazou na dne rieky pomáhajúci šlepom a tankom protiprúdnych remorkérov. Svinita km 1000 (bývalé, pre silný prúd a kamenné dno nebezpečné kotvisko protiprúdne prepracovávaných člnov po plavbe cez Kazány. Na prvej plavbe po svojej ZVS mal autor skúsenosť pri protiprúdnej plavbe cez Katarakty 
 
ČSPD Kriváň  kataraktný vlečný remorkér ČSPD Kriváň odstavoval na kotvisku v Svinici naložený vlečný čln ČSPD 10025 a neoveril si či mu drží kotva (povinnosť bola počkať na riadne zakotvenie). Rumunskí člnovodi sa rýchlo pobalili a veliteľ Kriváňa kpt. František  Pešek nariadil vyhodiť vlečné lano (náhlil sa po prúde preplávať ešte za svetla Kazány. Jeho 3 nie príliš vydarené prototypové osemvalcové hlavné motory zn. Škoda boli v tejto prevádzke nadmerne zaťažované. Často bez odpočinku po priplávaní do Oršavy ich strojná posádka musela demontovať, vymeniť piesty a ojničné, alebo základové ložiská). Člnu sa nepodarilo zakotviť napriek tomu, že plavec vypustil celú kotevnú reťaz. Silný prúd ho unášal, kotva čln iba spomaľovala a skákala po skalnatom dne. Kotevná reťaz hrozila vytrhnúť samotný kotevný vrátok zo základu. Posádka člnu (keby bola hlúpa a zúfalá, tak by hodila do vody aj pomocnú kotvu tzv. kukas) sa už bez paniky a flegmaticky pripravovala na spustenie záchrannej loďky (z blata do kaluže) do pre ňu beznádejne rýchleho prúdu, medzi rýchlo sa blížiace kolmé skaly. V diaľke sa objavila pomalá a nevýkonná vlečná tanková loď 
 
Ondava       ČSPD Morava (teraz nebývalo rýchla). Pošklebujúci sa kapitán na jej mostíku nariadil zavesiť člnu vlečné lano, obratne spomalil jeho unášanie prúdom a rozkázal zdvihnúť posádke vlečného člnu poskakujúcu kotvu, ktorá sa hrozila utrhnúť. Po jej vytiahnutí sa posádka len krátko zasmiala. Však sa vlastne nič nestalo. Donji Milanovac km 992. Veliki Kazan km 974 (Dunaj je tu široký iba 150 m). Na km 973,3 pamätná tabuľa grófa Széchényi (r.1885). Mali Kazan km 967 (Dunaj je tu široký 250 m). Trajánova tabuľa na km 965. Tekija (príjemné miesto v Oršavskej kotline chránené od vĺn) pravý breh km 956,2 km, Orsova prístav (pod vodou je celá  
 
 
stará Orsova, turecký ostrov Ada Kaleh, partea 1/2  Ada Kaleh, partea 2/2 , neďaleko pontónu slávna lodnícka reštaurácia " Vozanič " ktorú navštevovali hlavne  posádky kataraktných remorkérov a ich príležitostné priateľky) - veľký záliv (3x2km) v ústí rieky km 954. Hlboko pod 
 
 
hladinou  je aj Sipský kanál 943,2-949,7 km. Plavebná komora obrovského vodného diela Djerdjap I. na km 943,1 postaveného v r.1964-72, most a hraničný prechod na korune hrádze.  Mesto Kladovo a bývalá turecká pevnosť Fetislam zo 16. stor.vpravo na km 934. Lodenica, prístav a mesto Drobeta Turnu Severin km 931,1 (miesto častej košavy, sídlo agencie ČSPD s ubytovňou striedajúcich dolnotraťových kormidelníkov v bývalej luxusnej vile rumunského bojara). Podľa svedectva kormidelníka p. Messinga autorovi v r.1965, tu v priebehu 2. Sv. vojny nakladali na protiprúdne lode pomocou žeriavu pancier kormidelní, ktorý po preplávaní Kataraktov odovzdali v Moldave. Chránil kormidelnu, nakoľko po celú vojnu sa nemeckej armáde nepodarilo zabrániť streľbe juhoslovanských partizánov z neprístupných skalnatých brehov na remorkéry a vlečné člny. V lete r.1944 v Turnu Severin rozmiestnila rumunská armáda kanóny a ostreľovaním zablokovala priechod cez Katarakty nemeckej dunajskej a čiernomorskej flote. Parný remorkér  Slovenskej Dunajplavby Svätopluk  bol  25.8.1944 poškodený paľbou sovietského  a rumunského delostrelectva pri protiprúdnej plavbe poblíž Tekije na rieč.km 920 a zadržaný ako sovietska vojnová korisť. Po 1945 u ČSPD plával pod menom Orava. Neúspešný bol pokus o ústretový prielom vojnovými plavidlami od Moldavy a delostrelecký súboj monitora s/s Bechelaren (bývalý s/s president Masaryk) s rumunskými batériami. Bol dobre vyzbrojený, ale jeho nástavby mali tenký pancier. Demoralizujúce pre posádku bolo, že granáty rumunského delostrelectva ich pri zásahoch prestreľovali skrz-naskrz, ale aspoň nevybuchli v plavidle. Ťažko poškodený ho odtiahli do Budapešti maďarské vojnové lode). Tu tankovali protiprúdne lode naftu, dokupovali potraviny a vodu, striedali traťový personál (priberali kataraktného lodivoda a člnovodov, vlečné člny a tanky nemali chladničky) a odovzdávali časť konvoja kataraktnému remorkéru pre plavbu cez Sipský kanál. Zbytky mosta rímskeho cisára Trajána, bol dlhý 1127 m a mal 20 stĺpov sú na rieč.km 929. Na pravom brehu Brza Polanka km 884. Plavebné komory vodného diela Djedjap II. na km 864 (most na korune hrádze, miesto častej košavy). Radujevac km 863, kde je možné za malej vody tu potopené lode pred 60-imi rokmi  vidieť, ako Nemecká flotila " pozerá " Dunavski Vilenjak  ". Vraky nemeckých vojnových lodí potopených koncom 2.Svetovej vojny sa pod hydroelektrárňou " Đerdap 2 " pre nízky vodostav vynorili z hĺbok mohutnej rieky pred tromi rokmi. V bezvýchodiskovej situácii a pred zajatím Sovietskou armádou v septembri r.1944, v operácii " Dunavski vilenjak - Dunajský démon ", nemecký generál Walter von Stetner, veliteľ divízie vydal rozkaz potopiť celú čiernomorskú flotilu na úseku od Mihajlovca po Radujevac. Predpokladá sa, že v delte Dunaja bolo 300 plavidiel a z nich v zóne Prahovo bolo 200, ktoré tu boli potopené. V súčasnosti je na úseku Prahovo, vidieť nad vodou asi v dĺžke dvadsať metrov vrak vojnového krížnika, ktorý sa nachádza v strede riečneho koryta a pri nízkom vodostave sa vynára. V ich bezprostrednej blízkosti nad a pod ním vlny mohutnej rieky zakrývajú devätnásť plavidiel. Sonarovou lokalizáciou vrakov nemeckých bojových lodí koncom minulého leta, ktoré vykonala talianska firma "Sogerma", nastupuje k realizácii fáza ktorej predchádza vypísanie tendra na výber firmy, ktorá bude odstraňovať vraky na základe realizácie Master plánu Európskej agencie pre rekonštrukciu, ktorým sa predpokladá revitalizácia " koridora 7 ", pre presmerovanie železničnej a cestnej dopravy na riečnu cestu. Po revitalizácii " koridora 7 " sa predpokladá bezpečná a garantovaná plavba na úseku od km 857 po km 863, hlavne od HE " Đerdap 2 " po Radujevac, kde je pre potopené nemecké lode plavba riskantná, v dĺžke 6 km je plavebná dráha široká iba 50m. Vzhľadom na potopené lode, je plavebná dráha v sektore Prahovo na nautických mapách označená bielou farbou.  Odstránením vrakov nebude platiť na tomto úseku zákaz stretávania sa lodí. Text a foto: Ž. Dragišić

Vytiahnutie vrakov by znamenalo vyvrátenie, alebo dokázanie povestí, ktoré neboli overené - že je modrá rieka 60 rokov cintorínom nemeckej nemocničnej lode s ranenými vojakmi. O udalosti v r.1945 v sovietskom časopise " Krasnoflotec " (" Červený námorník ") písal aj Josip Broz Tito.

Bol to aj pán Jovan Kracanović, vypovedal, že jedno z potopených plavidiel bola nemocničná loď s ranenými nemeckými vojakmi. Nemci vtedy mali v Prahove lazaret s ľahko ranenými. Keď sa začalo potápanie, do stredu rieky bola umiestnená nemocničná loď s ranenými. (Bolo počuť veľký rev. Ranení nekričali od bolesti, ale od strachu keď uvideli aký osud im určili druhovia. Títo loď obložili dynamitom z oboch strán. Náreky a krik bolo počuť pokiaľ sa loď nepotopila. Nemeckí vojaci stáli na brehu s nepokritými hlavami) spomína si starý Kracanović. S pietou sa solidárne Nemci, Červenoarmejci, aj juhoslovanskí partizáni zúčastnili v r.1947 na vyťahovaní vrakov. Ich vyťahovanie z dna, vtedy započaté, nie je dodnes ukončené. Pamätníci hovoria, že pri prvom pokuse, presnejšie do obdobia Informbiro v r.1948 bolo vyzdvihnuté sedem plavidiel. Väčšina vyzdvihnutých lodí bola nepoužiteľná. Niektoré boli roztrhané výbuchmi,e mali naložené zbrane, boli bezúčelné. Nemci demontovali dôležité dielce. Jedinú opravenú loď si prisvojili Rusi. Druhá ktorú vliekli explodovala v strede rieky. Juhoslávii pripadol jeden vlečný čln plný medi. Vlečné plavidlo s korením si zabrali Rusi. Vyzdvihnutie vrakov nemeckých lodí, ktoré sa pri nízkom vodostave  týčia nad hladinou je nutné. Sťažujú plavbu a okolo nich sa môžu preplaviť iba skúsení lodivodi, plavebná dráha je široká iba 50 metrov. Na vytiahnutie 40 plavidiel z plavebnej dráhy je potrebné vynaložiť okolo 400 miliónov dolárov, ktoré by túto časť Dunaja urobili  bezpečnejšiu. Vytiahnutie vrakov by osvetlilo, čo sa týka hrozných správ o nemocničnej lodi na dne rieky, ktoré história nepopísala a keď zostarli o desiatky rokov tí, ktorí sa na udalosti podieľali. Určite si to želali zabudnúť. Také cintoríny nie sú prijateľné pod zemou a ani na dne veľkej vodnej nádrže. 
Slavica Marković
 
Prahovo 861 km. Mihailovac km 857. Dunaj sa Obracia sa na juhovýchod. Odtiaľ tečie smerom na východ a pri rieke Timok nad bulharským prístavom a mestom Vidín míňa srbsko-bulharské hranice. Na pravom brehu Dunaj vteká do Bulharska (pravý breh) na km 845,65. Hranica Srbsko - Bulharsko. Novo Selo km 833. Cetate km 811. Zriedka loďami ČSPD navštevovaný nákladný prístav a zapadlé mestečko Calafat na km 795, ktoré oživuje  kompa cez Dunaj do Bulharska. Na  zaujímavosti si autor nespomína. Prevoz cez Dunaj je stále rovno vo smere vlaku. Ústie rieky Timok pod nim na pravom brehu Dunaja, Vidín na km 791 je malé mestečko s prístavom pravidelnej linky osobných lodí spoločnosti BRP na severozápade Bulharska. Je tu dôležitá kompa do Rumunska (Calafat), ktorá je 5km severne od mesta (proti prúdu). Z mesta vedie ku prevozu cesta. Centrom Vidína je charakterom stredomorské veľké upravené námestie, odkiaľ pokračuje široká cesta k maličkému osobnému prístavu na Dunaji. U rieky je rozsiahly tienistý park, kde si je možno odpočinúť v tieni stromov. Okolo mesta sú starostlivo zrekonštruované staré hradby a brány. Železničná stanica je neďaleko hlavného námestia, v ktorého okolitých uličkách sú zmenárne a obchody. Kúpanie a veslársky šport - z parku u rieky sa dá zostúpiť po schodoch na malé plážičky, kde okrem asi 60 m od brehu krátkodobo kotviacich dvoch - troch nákladných člnov a na kajakoch ticho veslujúcich krásnych mladých Bulhariek zo športovej školy v čistej a príjemnej vode nie je nik.
 
 
Charakterom provinčné mesto a prístav Lom na km 743 (vedľa osobného prístavu je hotel Moskva a rejda, miesto častej košavy), Free schop, železničná stanica, trhovisko a železiarne. Bisret km 725. Mesto Kozloduj s atómovou elektrárňou km 703. Bechet km 679. Ostrov km 671. Corabia km 630 (miesto častej silnej košavy). Zagrajden km 625. Turnu Magurele km 697 (miesto častej silnej košavy). Belene km 577. Zimnicea km 554. Svištov km 550. Russe (Филм за община Русе - 1 moderné mesto, nábrežná promenáda, staré centrum, elegantný a príjemný hotel Moskva z päťdesiatych rokov, moderný hotel Riga na Dunajskom nábreží pod osobným prístavom, divadlo, turecká štvrť, Free schop, nová železničná stanica, osobný prístav, stará železničná stanica (múzeum), most cez Dunaj s hraničným prechodom, kotvisko pri starej železničnej stanici je vystavené na jar a jeseň silnej košave) na km 495 (dňa 20. 12.2005 sa pri rumunskom brehu po požiari potopil remorkér spoločnosti Slovenská plavba a prístavy a.s. TR Poľana). Na druhom brehu oproti rumunský prístav Giurgiu (aj pre námorné lode) km 493 (častá silná košava). Rjachovo km 464. Oltenita prístav a lodenica km 430 (postavila  TR Inovec, TR Javorina, TR Magura). Pojarevo km 425. Vetren km 396. Silistra Abschiedsabend km 375 (častá košava), nižšie má ústie Borcea kanál, používa sa za nízkeho vodostavu. V oblasti Dobrudže sa Dunaj opäť obracia na severovýchod, neskôr na sever od prístavov Braila a Galati tečia znovu východne.
Hranica, na pravom brehu Dunaj vteká do Rumunska na km 374,1. Calarasi prístav 370 km. Prístavné mesto Cernavoda na km 300, s najdlhším mostom na Dunaji a ústím kanála Cernavoda-Constanta (Agigea). Gigantická stavba kanálu bola za finačných obetí rumunského obyvateľstva za bývalého režimu. Je to dielo  nezrovnateľné s ničím, čo poznáme zo stavieb vo vyspelejšom Československu. Skalné úžiny a pod nimi Hârşova na km 253 (miesto vážnej zrážky konvoja vlečného remorkéra ČSPD Tábor (veliteľ kpt. Ján Kr., kormidelník A.) v októbri r.1968 pri poprúdnej plavbe a protiprúdneho konvoja SDP Riga), v okolí s rybárskymi usadlosťami Lipovanov. Lode plávajúce po prúde mali prednosť pred úžinami a povinnosť dávať protiprúdnym lodiam výstražný zvukový signál. Autor bol členom posádky konvoja, ktorý v noci vrazil čelne do boku protiprúdneho konvoja. Zúčastňoval sa na záchranných prácach. Tesne pred haváriou počul lodnú sirénu remorkéra Tábor s krátkymi, rýchlo nasledujúcimi signálmi, znamenajúcimi bezprostredné nebezpečie zrážky. Nad prístavom Braila ústi Borcea kanál, ktorým oboplávajú konvoje za nízkeho vodostavu Hiršavu aj prístav Cernavoda. Braila na ľavom brehu km 169 až 174 (miesto častej silnej košavy) má jeden bazén, staré cenrum, nábrežnú promenádu, korzo, tržnicu, odstavnú polohu nákladných člnov pri nábreží, vojenskú dunajskú základňu a opravárenské stredisko jej plavidiel, námorné prekladisko, rejdu, Free schop. V bazéne a v mačinskom ramene je lodenica. Mesto a prístav (časté košavy) Galati na km 146 až 151 Dunarea din avion la Galati  na ľavom brehu, s promenádou, (tu je zakotvená nádherná jachta, majiteľ bol kráľ Carol II.), s dvomi bazénmi, (v starom je lodenica), železiarňami, preťaženými autobusmi mestskej dopravy na plyn, obchodným domom s nekvalitným,  rumunským a čínskym tovarom, električkou s podomácky vyrobenými vozňami a veľkou, na pomery dobre zásobenou tržnicou, s charakterom orientálnym prekladiskom námorných lodí. Rumunsko - Moldavsko. Dunaj vteká do Moldavska (ľavý breh) na km 134,14, opúšťa breh Moldavska a vteká na územie Ukrajiny na km 133,54 (ľavý breh). Nad ukrajinským prístavom Reni prijíma Dunaj na krátkom Moldavskom úseku vody rieky Prut. Mesto Reni s prevažujúcou prízemnou zástavbou z jednoduchších stavebných materiálov, bez kanalizácie, komunikácie s nespevneným povrchom s asfaltom položeným rovno do blata. Pri prístave trochu slušnejšia budova Klub moriakov zo vstupom iba pre cudzincov. V centre karbolom páchnuci, slabo zásobený obchodný dom a o niečo lepšie trhovisko. Reštaurácie s typicky sovietskym sortimentov jedál. (Ale najesť sa tu viac menej dalo). Hranica Rumunsko - Ukrajina. Giurgiulesti prístav km 133. Reni prístav km 128 (po r.1989, aj tu výrazne znížená prekládka a obrátkovosť lodí). Isaccea km 103. Štátna Hranica. Dunaj vteká do Rumunska na km 79,73 (pravý breh). Prístav a mesto Tulcea km 73,5. Dunaj ústi do Čierneho mora mohutnou deltou, ktorej plocha sa neustále zväčšuje. Delta zaberá plochu 4 300 km2. Pri meste a prístave Sulina sa Dunaj vlieva do mora na riečnom km 0 (miesto častej košavy). Prístav Izmail je na ľavom brehu km 93, ďalšie prekladiská sú Orlovka, Kilija a Vilkovo. 

                   

  

Československý vlečný kataraktný remorkér  ČSPD Kríváň v roku 1964 s rumunským kataraktným ťažno-tlačným remorkérom Dacia vlečie na lanách československé vlečné člny nad stavbou vodného diela DJERDJAP I (1). Maďarský vlečný remorkér MHRT Miskolc s hydrobusom ČSPD Družba v Sipskom kanáli na lanách lokomotívy v r.1964 (2).  Posádka s filmovým štábom pripravuje hydrobus ČSPD Družba  v prístave Sulina k plavbe na Čierne more. Pokyny vydáva veliteľ kpt. Oberta (bol nalodený aj s autorom na vlečnom remorkery Tatry) za nim stojí kpt. Majerník (3). Hydrobus ČSPD Družba s filmármi zo štúdia Koliba na mori. Sediaci kpt. Peter Majerník učil autora Plavebný zemepis a plavebnú náuku. V strede sedí str. Eduard Olša. vedľa vpravo stojí str.as. Peter Simeonov (4). ČSPD Kriváň  v plavbe pozdĺž staveniska vodného diela DJERDJAP I. na juhoslovanskej strane Dunaja. Vzadu larzenky (5). Autor ďakuje pánovi Petrovi Simeonovi za ním poskytnuté fotografie z jeho začiatkov v n.p. ČSPD Bratislava.

 

 

 

 

 

 

..................................................................................

 

 

Lipovani - Lipoveni

 

Lipovani sú staroverci pravoslávneho vyznania starého obradu (Old-Ritualist cirkev, Orhodox Old-Rite cirkev). Na vrchole je Belokrinitskaya hierarchia (pravoslavná cirkev východu) s príslušnosťou do celého sveta. V čele cirkvi je metropolita s titulom Metropolita z Belo-Krinitsa všetkých starých ortodoxných kresťanov. Jeho sídlo je Biela Krynytsya, Braila, Rumunsko (aktuálne titular: Metropolitan Leonty od 24. októbra 1996). Lipovani sú Rusi  staroverci, ktorí emigrovali z cárskeho Ruska na konci XVII a začiatkom XVIII storočia, aby unikli  prenasledovaniu pre vieru. V prvej časti svoje meno odvodzujú od vodcu rannej cirkvi (v anglickej forme) Philipa.

V ČSPD n. p. najrýchlejšia motorová nákladná loď DNL Kysuca pri plavbe plnou silou na volnom toku Dunaja pod prístavom Bratislava

Organizácie :

 

v Rumunsku sú štyri eparchie: 1. Eparchy Braila a Tulcea 2. Eparchia Slava 3. Eparchia Bukovina a Moldava 4. Eparchia Severná Amerika, Západná Európa, Austrália a Gruzínsko na území bývalého Sovietskeho zväzu. 

Lipovan Old-Rite Pravoslávna cirkev (alebo Old-Ritualist cirkev, Orhodox Old-Rite cirkev) nadriadená je  Belokrinitskaya hierarchia (pravoslávna cirkev východu) s príslušnosťou celého sveta. V čele cirkvi je metropolita s titulom Metropolita z Belo-Krinitsa pre všetkých starých ortodoxných kresťanov. Sídli v Biela Krynytsya a v   Braile, Rumunsko (aktuálne titular: Metropolitan Leonty od 24. októbra 1996).

Lipovani - Lipoveni sú Rusi usadení v delte Le Delta du Danube  v okolí Tulcea už asi 250 rokov. Utiekli pred prenasledovaním ruským cárom pre svoje náboženské presvedčenie. S touto národnostnou menšinou prišiel autor do kontaktu pri služobných cestách na Dolný Dunaj. Sú to podľa jeho skúseností jednoduchí ľudia žijúci v ťažkých podmienkach. Často v záujme rýchlejšej plavby svojich člnov sa s nimi priväzovali na protiprúdne, aj poprúdne (pre nich nebezpečné hlavne pri priväzovaní) riečne konvoje ČSPD. Autor, od ranného veku obratný a skúsený veslár ich veľa krát pri tom s napätím pozoroval. Osobitnou kapitolou bolo, keď sa priväzovali na bočnokolesový remorkér pred kolesovú skriňu (rotkasňu), alebo za ňu v jej nebezpečných vlnách a pred remorkérom na ocelových lanách vlečené člny. Manéver bol  každý krát ukážkou ich odvahy a brilantného majstrovstva. Pri tej príležitosti ponúkali čistou ruštinou na predaj posádkam úlovky rýb. Autor má skúsenosť, keď v lete roku 1990 pri plavbe cez Borcea kanál v Rumunsku spadol Lipovan rybár z tlačnej sekcie konvoja remorkéra ČSPD TR Inovec do vody po epileptickom záchvate. Jeho kolega povedal iba pašol. Posádka lode TR Inovec ho hľadala bez úspechu. Nasledovala  povinnosť veliteľa kovoja zahlásiť smutnú udalosť v najbližšom prístave. Lipovanov rešpektovali na Dunaji aj najskúsenejší a najtvrdší kapitáni bez ohľadu na štátnu príslušnosť.  
 
 
Osobná loď ČSPD Slavín, svojho času určite najelegantnejšia loď na Dunaji pri plavbe v r.1982 s autorom v kormidelni.  Dĺžka 30,83m, šírka 6,47m, ponor 1,31m, max. počet pasažierov 220.  Mal ju prevzatú 7 rokov do jej odstavenia s platným Lodným osvedčením. Odpredaná údajne za 70 000 Kčs. Loď bola kvalitnej celohliníkovej konštrukcie s nitovaným trupom a kýlom.   
 
 
Autor v strojovni osobnej loďe ČSPD Slavín pri plavbe medzi prístavmi Štúrovo a Komárno v roku 1982. Pohon 2 x Wola 3D6N-150, 300 Hp. Bola postavená v r.1962 v lodenici MHD Vác, ktorá ju konštruovala aj pre plavbu na mori.  Rýchlosť plavby 24-16. Odkúpilo ju JZD Slušovice, ktoré ju odpredalo ďalej, údajne za 500 000 Kčs. Autor v r.1987 videl počas plavby s TR ČSPD Inovec v Kremsi na priehradnom jazere veľmi podobné plavidlo natreté sivou farbou kombinovanou s čiernymi pásmi. 
 
 
 
Vpravo directul Mihail Moruzov, nočná mora nielen pre nepriateľov, najznámejší lipovan, šef  SSI narodený v obci Zebil v  župe Tulcea. Do svojej smrti v r.1940 nejdôležitejší spojenec 2. Oddelenia hlavného štábu Čs. armády. Bol zavraždený 27.novembra 1940 vo väznici Jilava po abdikácii kráľa Carola II a keď dňa 04.09.1940 nastolil v Rumunsku diktatúru generál Ion Antonescu. Rodičia Nicolae a Maria Moruzov, mal štyroch bratov a dve sestry, ruského pôvodu, Lipovani. Starý otec Simion bol kňaz, ako aj otec, slúžil v ruskej cirkvi v Tulcea štyridsať rokov.
 
 
Väzenie Jilava
 
 
Lipováni posádke lodí núkajú na predaj ryby a zároveň sa odvezú proti prúdu.
 
 
Košava
 
 
Kostol právoslávnej cirkvi starého obradu v Hârşova
 
 
Dunaj v nebezpečných skalných úžinách Hârşova. Zákaz stretávania sa lodí. Na jar v roku 1969 za vysokého vodného stavu tu došlo k vážnej havárii poprúdneho konvoja (kde bol nalodený autor) remorkéra ČSPD Tábor a protiprúdneho konvoja remorkéra SPD Riga. Čelne poškodené člny ČSPD po havárii volne plávali po toku a niektoré člny konvoja SPD poškodené bočne sa potápali. Čln 10 025 sa plával medzi stromami. Pre umožnenie plavby počas nízkeho vodneho stavu Dunaja bol postavený Borcea kanál ktorým loďe úžiny Hârşova obchádzajú. Má ústie na km 375. Jeho druhé ústie je nad prístavom Braila na km 174.
 
 
Lipovani v delte Dunaja
 
 
 
 

 

Regesburg km 2378

r.1925 km 1867

s/s Devín rok 1962

s/s Liptov rok 1925

Katar.parník Liptov

Býčia sila pary Lipt.

Chľaba km 1708

m/s Slavín ČSPD

Apatín km 1401

Bogojevo km 1366

Most na km 1301

RRF Kozara N.Sad

Skala Babakai

Vaskapu Greben

Ríms.cisár Traian

Gróf Széchényi de

Katarakt.remorkér

Vaskapu a Grebeň

Katarakty r.1965

par.Orava separát

loď ČSPD v Oršave

Sipský kanál výjaz.

V.dielo Djerdjap I.

monitor Bechelaren

krížnik na km 860

Hotel Riga v Russe

Borča kanál

Najdlhší most

Jachta kráľa Carola

Hranica nad Reni

Budovy nad Reni

Typické stavenia

Mors.vokzal Izmail

Trhovisko Izmail

Hotel Izmail

Prístav Sulina

Konzerv. prístav Sulina

Vo vojne

Vojna aj proti R

Evakuácia do Dunaja

Aktualizované: 28.07.2014