generácií lodníckych rodín a tvorca ich osobitej kultúry. Opomíname, že 300 rokov do rozšírenia železnice bol hlavnou dopravnou cestou a prostredníkom obchodu štátov a regiónov dunajského bazénu. Pramení v Bavorsku - Čiernom lese. Po 2857 km 10-imi  štátmi ústi do Čierneho mora na území Rumunska a Ukrajiny. Povodie zaberá 817 000 km2, t.j. 1/11 plochy Európy. Dunaj Slovenskom preteká popri ľavom brehu na 172 km úseku od ústia rieky Morava na km 1880,2 pod hradom Devín nad Bratislavou na riečnom km 1867. Pravý breh Dunaja je slovenský v dĺžke 23 km. Mal charakter vysokohorskej rieky po most  Medveďov nad prístavom Komárno na km 1767, s najvyšším stavom vody v letných mesiacoch (Horný Dunaj). Stredný Dunaj je približne po Moldova Veche na km 1048. Odtiaľ po Drobeta Turnu Severin na km 931 má opäť charakter vysokohorskej rieky. Za Dolný Dunaj sa pokladá úsek od Turnu Severin po ústie do Čierneho mora. Významnou zložkou živočíšstva na Dunaji sú ryby. Ich množstvo a pestrosť druhov je väčšie ako v iných európskych riekach. Meno má po sútoku riečok Brigach a Breg vo výške 678 metrov nad morom. Následne tečie východne pohorím Švábska Jura. Prítoky Iller km 2591, Lech km 2496. Pri výstupe zo Švábskej Jury sleduje Dunaj ich okraj severovýchodne po Ingolstadt na km 2455,3 a  Regensburg a prístav Luitpold napravo s dvomi bazénmi a lodenicou medzi riečnymi km 2370-2378. Vohburg - plavebná komora na km 2444,7. Na ľavom brehu ústie splavnej rieky Altmuhl na km 2415. Kelheim (R-M-D kanál + 1,2 km) km 2411,5. Plavebná komora Bad Abbach km 2401,5. Regensburg Veslársky klub na riečnom km 2383. Regensburg na km 2379 bol do roku 1989  cieľ vybraných plavidiel a posádok  spoločnosti  (ČSPD)  Československá  plavba dunajská n.p. Ústie Regen km 2378,9. Plavebná komora Geisling na km 2329,8. Straubing Kanoe-klub na km 2327,6. Deggendorf km 2285 s bazénom a lodenicou na ľavom brehu medzi km 2281-2284 býval do r.1989 cieľ lodí spoločnosti  ČSPD. Boli to Ďumbier, Dukla, Fatra, Inovec, Javorina a Poľana. Ústie rieky Isar km 2281,5. MÜhlham km 2270. Schalding s prekladiskom km 2235. Plavebná komora Kachlet km 2230. Pravý breh ústie splavnej rieky Inn km 2225,3. Pohraničné mesto Passau a prístav s bazénom na pravom brehu, kde vykonávali pre našich občanov nezvykle tolerantne colné a pasové kontroly na km 2226. Ústie Erlau km 2215. Ďalšie prekladiská Mariaposching, Steinkirchen, Kleinschwarzbach, Niederalteich. Štátna hranica, začiatok spoločného toku Nemecko - Rakúsko na km 2230,2. Hranica - koniec spoločného toku, Dunaj sa vlieva na km 2201,77 do Rakúska. Plavebná komora vodného diela Jochenstein na km 2203,3. Inzel km 2182. Plavebná komora Aschbach km 2162,9. Plavebná komora Ottensheim km 2146,9. Priemyselné mesto Linz km 2133. Prístav Linz so siedmimi bazénmi a lodenicou medzi km 2125,2-2130,6. Linz - VÖEST na 2127,2 km, cieľ tankových a nákladných plavidiel ČSPD za bývalého režimu. Ústie rieky Traun km 2124,7. Plavebná komora Abwinden-Asten na km 2120,5. Rieka Enns - Ennsdorf prístav na km 2111,8. Plavebná komora Wallsee na km 2096,6. Walssee km 2093. Grein na km 2079. Plavebná komora Ybbs-Persenbeurg na km 2060,6 Ybbs na km 2058,2. Plavebná komora Melk na 2039 km. Melk km 2036. Aggsbach-Markt na km 2027. Mautern km 2003,5. Krems prístav na km 2001,5 a bazén na ľavom brehu na km 1998 býval cieľ lodí ČSPD do roku 1989.  

   

Pod mostom ČA bol nákladný prístav so skladmi, železničné koľajisko, žeriavová dráha, budova ŠPS, starý Dom lodníkov, budova podnikovej jedálne a staré učňovské dielne ČSPD. Nižšie novšie učňovské dielne, nábrežné prekladisko, cementová poloha, vjazd do Zimného prístavu s dvomi bazénmi, starou opravárenskou lodenicou a lodným výťahom.

(V r. 1963 pätnásťročný autor asistoval s dvomi spolužiakmi firemnému potápačovi pri čistení koľajiska lodného výťahu na dne prístavného bazénu. Ich úlohou bolo obliecť  mu predvojnový, z Veľkej Británie dovezený skafander zo žltosivého pogumovaného textilu, cez hlavu na plecia a hruď nasadiť ťažký medený náplecník, obuť asi tridsať kilové olovené topánky, na hruď a chrbát zavesiť dvadsať kilové olovené závažia a nasadiť medenú prilbu. Na prilbu pripojiť hadicu s lanom, káblom telefónu a skontrolovať spojenie s predchádzajúcou inštrukciou o vzájomnej komunikácii. Po našróbovaní predného skla na jagavo sa lesknúcu prilbu, už bolo nutné pumpovať vzduch pomocou ručného čerpadla kolesami z ebenového dreva, namontovaného na drevenej pramici. Potom potápač pomaly zostúpil po schodíkoch pod hladinu bazénu. Ak sa školáci pozabudli a krútili koleso čerpadla pomaly, alebo prirýchlo mal potápač problémy s dýchaním. Občas sa to stávalo, že ich pán potápač telefónom napomínal, lebo sa bez dozoru sa niekedy hašterili. Pod prístavom Komárno na ľavom brehu km 1766 Dunaj prijíma vody splavnej rieky Váh. Mesto Štúrovo km 1718, prístav na km 1722 (medzi osobnými prístavmi Komárno, Patince (Moča km1744) a Štúrovo bola počas hlavnej turistickej sezóny do roku 1989 prevádzkovaná pravidelná linka závodu Osobnej dopravy spoločnosti ČSPD loďami OL Slavín, OL, Prešov, OL Martin,  

V mesiaci december 2007 došlo v prístave Pálenisko k požiaru nákladnej lode SPaP DNL Nitra, uhorela jedna osoba. Priehrada Čuňovo, časť vody sa odvádza do starého koryta Dunaja a tu je začiatok plavebného kanála do prístavu Gabčíkovo na km 1819 (keď sa v dennej tlači objavovali povesti, že proti prehradeniu Dunaja sa pripravuje zasiahnuť Maďarská armáda a väčšina kolegov mala strach, bol autor služobným rozkazom na prelome rokov 1992/93 zaradený v mene zamestnávateľa ČSPD k spolupráci s firmou Váhostav na prehradení Dunaja). Systém práce fy Váhostav, vzor pre najväčšie organizácie, bol na úrovni riadenia vojenskej operácie. Npr. aj bežný pracovník vedel, čo bude každú minútu robiť. Problémy, ktoré nastali v priebehu práce sa riešili okamžite, to znamená sa aj okamžite vyriešili, npr. pomocou krátkovlnných vysielačiek. Každý pracovník mal podľa funkcie a miesta určenej práce inú farbu pracovného odevu. Obdobné platilo na menovku, z ktorej farby bolo jasné, kde a aké zadelenie má jej držiteľ a nakoľko sú mu v jeho požiadavkách povinní vychádzať v ústrety. Autor podotýka, že jeho požiadavky sa vyriešili okamžite. Na porovnanie uvádza, že istá dodávateľská organizácia pri prehradzovaní a stúpaní hladiny opomenula odvolať svojho pracovníka s buldozérom z dna priehradného jazera, zachraňoval ho vrtuľník. Buldozér je tam aj dnes.

Starý tok Dunaja hraničí s Maďarskom na km 1852 (ľavý breh). Gabčíkovo plavebná komora na km 1819. Palkovičovo km 1810. Gyór - Gonyo prístav km 1807. Na pravom brehu ústie splavnej rieky Rába km 1794.

 OL Žilina). Výletné mesto a kapitula Ezstergom vpravo na km 1718. Pod Štúrovom Dunaj prijíma vody rieky Hron. Pred štátnou hranicou, ktorou je rieka Ipeľ na riečnom km 1708,2 sú posledné obce Chľaba a Kováčovo s domovom dôchodcov a železničnou traťou na brehu Dunaja.

Autor s kolegom navštívili obec Chľaba v roku 1983. Keď tu vtedy jediným autom prešli okolo stanovišťa Dunajskej pohraničnej stráže, boli prekvapení starosvetským vzhľadom obce a zovňajškom jeho obyvateľov. Dôstojní starci so širokými klobúkmi sedeli pred vínnymi sklepmi vyhĺbenými v hlinenom návrší a bez záujmu o prišelcov sa oddávali v myšlienkach minulému svetu. (Tak ako pred 300 rokmi). V roku 1796 aj dnes známy a často citovaný historik a štatistik, pokrvný príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza teda aj Ondrejkovič, Andreas K. Vályi podrobne opisuje obce Chľaba a Kováčovo.

Na jar roku 1964 pred ukončením vyčerpávajúcej (ak lodník na kormidle vlečného člnu striedajúci sa 4 hod. služby, 4.hod. odpočinku vybočil z radu ostatných člnov, boli okamžite na palube viac ako pol metrové vlny od kolesových lopát kataraktnej lode (spláchli by do Dunaja aj dlhé oceľové lano) protiprúdnej plavby vlečného konvoja parníka ČSPD s/s Liptov. Vtedy 17-ročný autor a jeho nadriadený pozorovali obyvateľov domu dôchodcov v Kováčove na ich prechádzke pozdĺž brehu. Na Dunaji najstarší a najskúsenejší kormidelník, pán Messing mu nemecko-slovensky povedal : ,, tu budeme onedlho s manželkou bývať, naše deti nás už nepoznajú." V tých časoch bývali posádky s manželkami a malými deťmi celý rok na vlečných člnoch, alebo tankových plavidlách ČSPD. Mnohí nemali iné bývanie, dovolenku nečerpali. Ich školopovinné deti boli u príbuzných, alebo v detských domovoch. Pán Messing, kormidelník vlečného tankového plavidla ČSPD T - V., sa narodil na rieke Dunaj okolo roku 1901 na vlečnom člne pri obci Moča. Jeho otec, kormidelník člnu paroplavebnej spoločnosti DDSG, pochádzal z nemeckej komunity prístavného mesta Apatín. Zahynul v Kataraktoch, keď ho kormidelné koleso člnu vyhodilo proti streche kormidelne po náraze na kormidelnú plutvu. (Neskôr na Dunaji bolo pre časté smrteľné úrazy zavedené a predpísané kormidlo s hladkým kolesom na priečkach).

Dunaj vteká do Maďarska za ústím rieky Ipeľ, ktorá sa vlieva do Dunaja na km 1708 - štátna hranica. Po prekonaní Vyšegradskej brány (Lepence - Vysegrad, tu sa otáčali späť lode Osobnej dopravy ČSPD (OL Slavín) pri vyhliadkových plavbách zo Štúrova na km 1718, do roku 1989) km 1697 severne od Budapešti. Nagymaros km 1695. Od roku 1962 do roku 1965 prepravovala z Bratislavy do Budapešti OL Slavín pasažierov len po prúde, nazad sa vracali iným druhom dopravy. (Budapešť km 1647, prístav medzi km 1640 - 1657, bol cieľ pre linku rýchloloďami Osobnej dopravy ČSPD od roku 1965 do r. 1989, týždenných pobytov motorovej osobnej lode Družba spoločnosti SOREA a parnej osobnej lode (do roku 1972) ČSPD s/s Bratislava). 

 

 Po vyradení parných remorkérov náročných na pracovnú silu ČSPD zakúpila v Budapešti v roku 1965 štyri ťažnotlačné remorkéry ŤTR 2000. Boli na svoju dobu výkonné, ale náročné na opravy. Tie vykonávala lodenica v Budapešti, čo prevádzku  predražovalo. (Aj nasadzovanie v Kataraktoch ich nadmerne opotrebovávalo).

Dunaj sa obracia z východného smeru na južný smer a vstupuje (Szászhalombatta prístav km 1563) do Veľkej Dunajskej nížiny. Ercsi km 1613,4. Dunaujváros prístav km 1579 (najväčšia oceliareň v Maďarsku postavená v päťdesiatych rokoch). Dunaföldvár prístav km 1563. Paks km 1527 (atómová elektráreň). Baja km 1480 (most cez Dunaj). Baja (Sugovica - ústie rieky) 1,7 vyššie km 1479. Pod pohraničným prístavom (kotvisko nižšie pod štátnym pontónom, pre tankové plavidlá oproti) a colnica Mohács na km 1448 (kompa) Dunaj opúšťa Maďarsko a na územie b. Juhoslávie sa vlieva na km (štátna hranica) 1443 nad pohraničným prístavom a colnicou Bezdan na km 1425 (most), míňa mesto a prístav Apatín Apatin 1 km vyššie 1401(Vreme 668 - Istrazivanje - Recna ratna flotila: Plovidba panonskih .. Pri jedinom bojovom nasadení po 2. svetovej vojne RRF Rečna ratna flotila Juhoslávie (Riečna vojnová flotila) utrpela straty. Na základe informácie (poznámka prekladateľa  

 

   - veliteľ TR Šariš kapitán Melce a posádka tvrdili iné a podľa ďalších zdrojov posádku lode TR Šariš odviezol neohrozene do bezpečia ukrajinský remorkér, ktorý sa vrátil aj pre ochromený remorkér Šariš), že sa z československej lode ČSPD TR Šariš vykladajú pašované zbrane v Kopačkom Rite neďaleko prístavu Apatín, veliteľ vojnovej loďe " minolovac 308 " rozhodol, že v tom zabráni a silou zbraní ju oddelí od brehu. Minolovac po otvorení svojej paľby padol do pasce a keďže je loď na rieke ľahký cieľ, bol zasiahnutý z ručných vrhačov striel "Ambrust" a "Zolja". V okamihu zahynuli zástavníci prvej triedy Lampret Kristijan, Marković Stevan a veliteľa Zorana Markovića ranil ostrelovač. Vážne ranený, stihol za pomoci svojich mornarov nabehnúť loďou na breh, zachrániť posádku a loď pred potopením. Podľa výpovede posádky tlačného remorkéra Šariš (a názoru autora, bol na obhliadke poškodeného plavidla v Bratislave), paľba rýchlopalných kanónov mínolovky RRF 308 poškodila o.i. kormidelňu a prevádzkové palivové nádrže TR Šariš. Tým vyvolala na remorkéri Šariš požiar. Po uhasení bol plavby neschopný odremorkovaný iným plavidlom na opravu do lodenice v Bratislave. Udalosť sa stala 8. novembra 1991, t.j. v čase, keď od hraničného prístavu Veľké Gradište po hraničný prístav Bezdan bol Dunaj na štátnom území Juhoslávie. Pravý breh ústie splavnej rieky Dráva na km 1383. Bogojevo km 1366 (most). Rozstrieľané závody firmy Baťa ú.s. Borovo, pod nimi delostreľbou poznačený Vukovar prístav na km 1331,1. Bačko Novo Selo km 1319. Illok km 1301 (most cez Dunaj), tu pôsobila od konca 19.storočia medzi zámožnou slovenskou komunitou ctená Marína Ormisová, jej otec Samuel Ormis bol profesor na slovenskom gymnáziu v Revúcej a zakladateľ Vzájomnej pokladnice). Bačka Palanka km 1299. Štátna hranica. Dunaj vteká aj na pravom brehu do Srbska na km 1255,5. Mesto s pevnosťou a sídlo vojvodiny Nový Sad na riečnom kilometri 1258 (pláž) prístav km 1255 (3 mosty cez Dunaj). Pod mostom maršála Tita vľavo dôstojnícky klub, kde sa konali tanečné zábavy, vedľa kotvilo veliteľské plavidlo Rečne ratne flotile RRF Kozara, (niekdajšia mínonoska Deutsche Kriegsmarine Krimhilda postavená roku 1939 Regensburg), nižšie prístav, lodenica, rafinéria, napravo pevnosť Petrovaradín s vysokoškolským internátom, pod ňou kasárne JNA s vojenskými nákladnými automobilmi Studebacker US 6 (dodanými počas roztržky Stalina s Titovou Juhosláviou) a tankami T34 sovietskeho pôvodu, nižšie pred kotviskom bola báza vojnových plavidiel RRF. Sremski Karlovci km 1246. Stari Slankamen km 1215. (Na ľavom brehu ústie splavnej rieky Tisza km 1215). Sarduk km 1207. Bývalý rakúsko-uhorský Zemun s už v r.1930 známou a brilantnými pilotmi v 2.sv. vojne povestnou základňou vojenského letectva km 1171,2. (Za priezračného letného rána v roku 1988 autor pozoroval z tlačného konvoja ČSPD remorkéra TR Inovec, ako jej piloti po štarte z letiska Zemun odrážali lúče slnka krídlami nových lietadiel Soko J-22 Orao a najmodernejších Mig 29A pri akrobacii nad Dunajom). Pod nim je ústie splavnej rieky Sáva (prietok 1520 cubm/s), na ktorej pravom brehu je starý Belehrad s hlavným prístavom, mostom cez Sávu spájajúcim Zemun a pevnosťou Kalimagdan s vojenským múzeom. (Budapešť, Nový Sad a prístav Beograd na rieke Sáva (na tu na odstavených vrakoch starých vlečných parníkov npr. JRB s/s Srbija, bývali v roku 1989 celé rodiny) boli pravidelnými zastávkami pri týždenných rekreačných plavbách kabínovej osobnej lode OL Družba spoločnosti SOREA v rokoch 1965-68). Okolo roku 1989 bol československý veľvyslanec v Juhoslávii dnes už nebohý ing. Ján Husák. Autorovi ho predstavili v septembri roku 1968, ako predsedu Zväzu vysokoškolskej mládeže. Ján Husák s úctou dal najavo, že pozná meno jeho rodiny. Za jeho pôsobenia personál veľvyslanectva, (často s deťmi) navštevoval posádky lodí ČSPD počas ich kotvenia v prístave Beograd. Pripomínali posádkam, aby minuli dináre obdržané ako diéty z dôvodu nezvládnuteľnej inflácie v Juhoslávii. Diplomati naznačovali, že v Juhoslávii sa bude situácia ďalej zhoršovať. Autor so zamyslením pozoroval v roku 1989 v prístave Beograd na rieke Sáva pri práci ten istý prístavný žeriav, na tom istom prístavnom sklade, za ktorý sa nonšalantne s úsmevmi do objektívu fotoaparátu kryli elegantní srbskí dôstojníci pred priamou paľbou rakúsko-uhorských vojsk zo Zemunu cez rieku Sávu na Beograd v roku 1914. Tak to dokážu bez vzrušenia iba páni. Ďalej proti prúdu Sávy vľavo je stará časť mesta, ktorá levantským charakterom architektúry pripomína neznalému, že zakladateľmi moderného srbského štátu boli odvážni a obratní kupci, bytostne spojení s Dunajom, Sávou a čiernomorským bazénom. Staré turecké kúpele a pevnosť Kalemagdan sú na pravom brehu Sávy. Po prúde od sútoku riek Dunaj a Sáva je novšia časť hlavného mesta Beograd km 1169 (most cez Dunaj a miesto častej silnej košavy). Za nezvykle teplej jeseňe v roku 1989 kotvil tlačný remorkér ČSPD TR Inovec s konvojom pre nízky vodostav v prístave Beograd na Dunaji. Časť posádky odcestovala autobusom do republiky. Autor a veliteľ lode pán kpt. Viliam Boďo sa dohodli, že počas pracovného voľna pôjdu autobusom navštíviť expozíciu leteckého múzea pri medzinárodnom letisku Surčin asi 20km od Belehradu. Po ceste pozorovali poetickú orbu polí, akých černozem nikdy nevideli. Exponáty v múzeu boli svetové unikáty. Ale čo bolo dôležitejšie, že na medzinárodnom letisku Nikolu Tesla Surčin videli diaľkové lietadlá JAT Aerobus 300 v cene asi 100 miliónov dolárov kus, stáť ukryté medzi sypanými vysokými hlinenými valmi. Bolo im vidieť iba špičku smerového kormidla. Tak sa ukrývajú lietadlá vo vojne. Obaja zacítili jej žeravý dych. Na zamyslenie bolo, že počas obhliadky letiska a múzea nestretli personál. Iba v letiskovej hale čakalo päť osamelých pasažierov na prípoj do Austrálie. Ústie splavnej rieky Tamiš na ľavom brehu a Pančevo km 1154 (most cez Dunaj, rafinéria Pančevo NIS-RNP (odoberala značný objem dopravných služieb od firmy v ktorej autor pracoval) a dnes bombardovaním poškodená letecká továreň Lola UTVA Pančevo). Stredisko slovenského naivného maliarstva obec Kovačica je 24 km od Pančeva, centra tejto časti vojvodiny. Najznámejšími maliarmi sú Zuzana Chalupová a Martin Jonáš. Jugovo (rekreačné a športové centrum) km 1121. Kovin na km 1111 (výroba liehovín). Smederovo km 1116 (vila Zlatni breg z roku 1831 kráľovskej dynastie Obrenovič - letné sídlo Miloša Obrenoviča, Smederovská pevnosť postavená v 15.storočí a železiarne Sartrid, teraz USS Steel Smederovo, ktoré zamestnávajú 9000 pracovníkov). Ústie rieky Morava km 1104. Ramska pevnosť km 1078. Stara Palanka na riečnom km 1076 (prírodná rezervácia ,,Labudovo okno").

Na Srbsko-rumunských hraniciach rieka Dunaj tečie do Dolnodunajskej nížiny. Obracia sa na juhovýchod. Veliko Gradište a hraničný prístav (miesto silnej košavy), Free schop, trhovisko a colnica km 1059. (Odtiaľ po vodné dielo Djerdjap I. tečie Dunaj medzi horami).

Štátna Hranica (ústie rieky Nera km 1075 tvorí prirodzenú hranicu). Dunaj na ľavom brehu vteká do Rumunska.

 

Klopanie na bránu do pekla - brána do pekla - Katarakty - Železná brána   Iron Gate 

 

mala lodivodské stanice: Moldova, Drenkova, Oršova a Turnu Severin.

Bazias km 1071 (tu sa lode pri plavbe stretávajú na jar a na jeseň zo silným vetrom a nebezpečnými protiprúdnymi vlnami Košava. Autor bol v roku 1977 člen posádky vlečného remorkéra Tatry. Tento sa tu pri protiprúdnej plavbe v košave skoro prevrátil. Autorov spolužiak Eduard Dubrova mal skúsenosť s remorkérom Dukla a košavou v Russe. Tu na kotvisku odstavené vlečné člny ČSPD s posádkami sa ocitli v týždeň trvajúcej košave bez pomoci. Vlny spôsobili, že člny na seba narážali, poškodzovali si vzájomne trupy a naberali vodu. Bulharské remorkéry odmietli vyplávať na pomoc. Nakoniec sa na to podujal vlečný remorkér ČSPD Dukla. Pri obrate sa vo vlnách tak naklonil, že na jeho náveternej strane regulátor ľavého motora nestačil reagovať. Motor sa krátkodobo odľahčoval, dostával sa do kritických otáčok a hrozil vybuchnutím. Eduard Dubrova, kormidelník jednoho z poškodených vlečných člnov, odmietol sa viac nalodiť na plavidlo smerujúce na Dolný Dunaj). Moldova Veche km 1048, miesto častej košavy vpravo po stredoveký hrad Golubac na km 1040 a povestnú skalu Babakaj v strede rieky km 1040,6 (podľa ústneho podania tu prikoval turecký paša reťazami svoju nevernú ženu). Dobra km 1021. Berzasca km 1018. Drencova km 1015. Greben km 999,5 a parník Vaskapu s ukotvenou reťazou na dne rieky pomáhajúci šlepom a tankom protiprúdnych remorkérov. Svinita km 1000 (bývalé, pre silný prúd a kamenné dno nebezpečné kotvisko protiprúdne prepracovávaných člnov po plavbe cez Kazány. Na prvej plavbe po svojej ZVS mal autor skúsenosť pri protiprúdnej plavbe cez Katarakty 

 

  kataraktný vlečný remorkér ČSPD Kriváň odstavoval na kotvisku v Svinici naložený vlečný čln ČSPD 10 025 a neoveril si či mu drží kotva (jeho povinnosť bola počkať na riadne zakotvenie). Rumunskí člnovodi sa rýchlo pobalili a veliteľ Kriváňa kpt. František  Pešek nariadil vyhodiť vlečné lano (náhlil sa po prúde preplávať ešte za svetla Kazány. Jeho 3 nie príliš vydarené prototypové osemvalcové hlavné motory zn. Škoda boli v tejto prevádzke nadmerne zaťažované. Často bez odpočinku po priplávaní do Oršavy ich strojná posádka musela demontovať, vymeniť piesty a ojničné, alebo základové ložiská). Člnu sa nepodarilo úspešne zakotviť napriek tomu, že plavec vypustil celú kotevnú reťaz. Silný prúd ho unášal, kotva čln iba spomaľovala a skákala po skalnatom dne. Kotevná reťaz hrozila vytrhnúť samotný kotevný vrátok zo základu. Posádka člnu (keby bola hlúpa a zúfalá, tak by hodila do vody aj pomocnú kotvu tzv. kukas) sa už bez paniky a flegmaticky pripravovala na spustenie záchrannej loďky (z blata do kaluže) do pre ňu beznádejne rýchleho prúdu Dunaja, medzi rýchlo sa blížiace kolmé skaly. Tu sa v diaľke objavila pomalá a nevýkonná vlečná tanková loď 

 

       ČSPD Morava (teraz nebývalo rýchla). Pošklebujúci sa kapitán na jej mostíku nariadil zavesiť člnu svoje vlečné lano, obratne spomalil jeho unášanie prúdom a rozkázal zdvihnúť posádke vlečného člnu poskakujúcu kotvu, ktorá sa hrozila utrhnúť. Po jej vytiahnutí sa posádka len krátko zasmiala. Však sa vlastne nič nestalo. Donji Milanovac km 992. Veliki Kazan km 974 (Dunaj je tu široký iba 150 m). Na km 973,3 pamätná tabuľa grófa Széchényi (r.1885). Mali Kazan km 967 (Dunaj je tu široký 250 m). Trajánova tabuľa na km 965. Tekija (príjemné miesto v Oršavskej kotline chránené od vĺn) pravý breh km 956,2 km, Orsova prístav (pod vodou je celá stará Orsova, turecký ostrov Ada Kaleh  Ada Kaleh, partea 1/2  Ada Kaleh, partea 2/2 , neďaleko pontónu slávna lodnícka reštaurácia " Vozanič " ktorú navštevovali hlavne zahraničné posádky stálych kataraktných remorkérov a ich príležitostné priateľky) - veľký záliv (3x2km) v ústí rieky km 954. Hlboko pod hladinou  je aj Sipský kanál 943,2-949,7 km. Plavebná komora obrovského vodného diela Djerdjap I. na km 943,1 postaveného v rokoch 1964-72, most a hraničný prechod na korune hrádze.  Mesto Kladovo a bývalá turecká pevnosť Fetislam zo 16.storočia vpravo na km 934. Lodenica, prístav a mesto Drobeta Turnu Severin km 931,1 (miesto častej košavy, sídlo agencie ČSPD s ubytovňou striedajúcich dolnotraťových kormidelníkov v bývalom luxusnom dome rumunského bojara). Podľa svedectva kormidelníka p. Messinga autorovi v roku 1965, tu v priebehu 2. Sv. vojny nakladali na protiprúdne lode pomocou žeriavu pancier kormidelní, ktoré po preplávaní Kataraktov odovzdali v Moldave. Pancier chránil kormidelnu, nakoľko po celú vojnu sa nemeckej armáde nepodarilo zabrániť streľbe juhoslovanských partizánov z neprístupných skalnatých brehov na remorkéry a vlečné člny. V lete r.1944 v Turnu Severin rozmiestnila rumunská armáda kanóny a ostreľovaním zablokovala priechod cez Katarakty nemeckej dunajskej a čiernomorskej flote. Parný remorkér  Slovenskej Dunajplavby Svätopluk  bol  25.8.1944 poškodený paľbou sovietského  a rumunského delostrelectva pri protiprúdnej plavbe poblíž Tekije na riečnom km 920 a zadržaný ako sovietska vojnová korisť. Po 1945 u ČSPD plával pod menom Orava. Neúspešný bol pokus o ústretový prielom vojnovými plavidlami od Moldavy a delostrelecký súboj monitora s/s Bechelaren (bývalý s/s president Masaryk) s rumunskými batériami. Bol dobre vyzbrojený, ale jeho nástavby mali tenký pancier. Demoralizujúce pre posádku bolo, že granáty rumunského delostrelectva ich pri zásahoch prestreľovali skrz-naskrz, ale aspoň nevybuchli v plavidle. Ťažko poškodený ho odtiahli do Budapešti pravdepodobne maďarské vojnové lode). Tu tankovali protiprúdne lode naftu, dokupovali potraviny a vodu, striedali traťový personál (priberali kataraktného lodivoda a člnovodov, vlečné člny a tanky nemali chladničky) a odovzdávali časť konvoja stálemu kataraktnému remorkéru pre plavbu cez Sipský kanál. Zbytky mosta rímskeho cisára Trajána, pôvodne bol dlhý 1127 m a mal 20 stĺpov sú na riečnom km 929. Na pravom brehu Brza Polanka km 884. Plavebné komory vodného diela Djedjap II. na km 864 (most na korune hrádze, miesto častej košavy). Radujevac km 863, kde je možné za malej vody tu potopené lode pred viac ako 60-imi rokmi opäť vidieť (www.glas-javnosti.co.yu), ako Nemecká flotila " pozerá " z Dunaja

Vraky nemeckých vojnových lodí potopených koncom 2.Svetovej vojny sa pod hydroelektrárňou " Đerdap 2 " pre nízky vodostav Dunaja vynorili z hĺbok mohutnej rieky. Posledný raz pred tromi rokmi. Keďže je na budúci rok plánované vyčistenie tohoto úseku Dunaja a odstránenie vrakov, hrdzavé priezory oceľových kostier lodí asi bude možné túto jeseň vidieť posledný raz.

V bezvýchodiskovej situácii a pred zajatím Sovietskou armádou v septembri roku 1944, v operácii nazvanej

" Dunavski vilenjak - Dunajský démon ", nemecký generál Walter von Stetner, veliteľ divízie vydal rozkaz potopiť celú čiernomorskú flotilu na úseku Dunaja od Mihajlovca po Radujevac. Predpokladá sa, že v delte Dunaja bolo 300 plavidiel a z nich v zóne Prahovo bolo 200, ktoré tu boli aj potopené.

Podľa iných podkladov, bolo zamínované a na dno Dunaja "uskladnené" viac ako sto sedemdesiat plavidiel. V súčasnosti je na úseku Prahovo, vidieť nad vodou asi v dĺžke dvadsať metrov trosky vojnového krížnika, ktoré sa nachádzajú v strede riečneho koryta a pri nízkom vodostave sa vynárajú z vody. V ich bezprostrednej blízkosti nad a pod nimi vlny mohutnej rieky zakrývajú vraky devätnástich plavidiel.

Sonarovou lokalizáciou vrakov nemeckých bojových lodí koncom minulého leta, ktoré vykonala talianska firma "Sogerma", nastupuje k realizácii fáza ktorej predchádza vypísanie tendra na výber firmy, ktorá bude odstraňovať vraky.
Táto úloha sa vykoná na základe realizácie Master plánu Európskej agencie pre rekonštrukciu, ktorým sa predpokladá revitalizácia " koridora 7 ", pre presmerovanie železničnej a cestnej dopravy na riečnu cestu.

Po revitalizácii " koridora 7 " sa predpokladá bezpečná a garantovaná plavba na úseku Dunaja od km 857 po km 863, hlavne od HE " Đerdap 2 " po Radujevac, kde je pre potopené nemecké lode plavba riskantná, nakoľko po dĺžke 6 kilometrov je plavebná dráha široká iba 50 metrov.

Vzhľadom na potopené lode, je plavebná dráha Dunaja v sektore Prahovo na nautických mapách označená bielou farbou. To znamená, že lode sa tu plavia na vlastnú zodpovednosť. Odstránením vrakov nebude platiť na tomto úseku rieky zákaz stretávania sa lodí, neraz čakajú na poradie niekoľko hodín. Text a foto: Ž. Dragišić

Vyzdvihnutie nemeckej floty z Dunaja potvrdí, alebo vyvráti povesť o horore z 2.Sv. vojny. Nemci potopili 240 lodí spolu s nemocničnou loďou a ranenými

Obyvatelia Negotína a Kladova sa dozvedeli, že pred započatím prác na čistení Dunaja v Juhoslávii, bude nutné okrem odstránenia zbytkov mosta vydvihnúť vraky nemeckých vojnových lodí potopených v roku 1944 pri Prahove a Radujevaci v priebehu 2.svetovej vojny.

Vytiahnutie vrakov by znamenalo bezpečnú plavbu v sektore vodného diela HE " Đerdap 2 ",  a dokázanie povestí, ktoré neboli overené - že je modrá rieka 60 rokov cintorínom nemeckej nemocničnej lode s ranenými vojakmi.

Generál Walter von Stetner medzi 28. a 30. septembrom roku 1944, keď videl, že je nemecká vojnová flotila po jej úniku na Dunaj z Čierneho mora  obkľúčená, nariadil potopenie 240 lodí u menovaných prístavov. O udalosti v roku 1945 v sovietskom časopise " Krasnoflotec " (" Červený námorník ") písal aj Josip Broz Tito.

Medzi iným o tom vypovedali svedkovia udalosti. Bol to aj pán Jovan Kracanović, ktorý vypovedal, že jedna z potopených lodí bola nemocničná loď s ranenými nemeckými vojakmi. Nemci vtedy mali v Prahove lazaret s ľahko ranenými. Ťažko ranení boli umiestnení na nemocničnej lodi.

Keď sa začalo potápanie, do stredu rieky bola umiestnená nemocničná loď s ranenými.
(Bolo počuť veľký rev. Ranení nekričali od bolesti, ale od strachu keď uvideli aký osud im určili druhovia. Títo loď obložili dynamitom z oboch strán. Náreky a krik bolo počuť pokiaľ sa loď nepotopila. Nemeckí vojaci stáli na brehu s nepokritými hlavami) spomína si starý Kracanović.

Dlho nemohol zabudnúť na strašný obraz. Alasi na Dunaji hovorievajú, že sa do rybárskych sietí aj v dnešnej dobe občas pripletie dynamit.

S pietou sa solidárne Nemci, Červenoarmejci, aj juhoslovanskí partizáni zúčastnili v roku 1947 na vyťahovaní vrakov. Ich vyťahovanie z dna Dunaja, vtedy započaté, nie je dodnes ukončené. Niektorí pamätníci hovoria, že pri prvom pokuse, presnejšie do obdobia Informbiro v roku 1948 bolo vyzdvihnuté sedem plavidiel.

Väčšina vyzdvihnutých lodí bola nepoužiteľná. Niektoré boli roztrhané výbuchmi a tie ktoré mali naložené zbrane, boli bezúčelné. Nemci v prvom rade demontovali dôležité dielce. Jedinú opravenú loď si prisvojili Rusi. Druhá ktorú vliekli explodovala v strede rieky. Juhoslávii pripadol jeden vlečný čln plný medi. Vlečné plavidlo s korením si zabrali Rusi.

Vyzdvihnutie vrakov nemeckých lodí, ktoré sa pri nízkom vodostave  týčia nad hladinou Dunaja je nutné. Sťažujú plavbu a okolo nich sa môžu preplaviť iba skúsení lodivodi, plavebná dráha je široká iba 50 metrov. Na vytiahnutie 40 plavidiel z plavebnej dráhy je potrebné vynaložiť okolo 400 miliónov dolárov, ktoré by túto časť Dunaja urobili   bezpečnejšiu.

Vytiahnutie vrakov by osvetlilo skutočnosti, čo sa týka hrozných správ o nemocničnej lodi na dne rieky, ktoré história nepopísala a keď zostarli o desiatky rokov tí, ktorí sa na udalosti podieľali. Určite si to želali zabudnúť. Také cintoríny nie sú prijateľné pod zemou a ani na dne veľkej vodnej nádrže. Nemecká strana to  nikdy nepriznala.

Slavica Marković

 

Prahovo 861 km. Mihailovac km 857. Dunaj sa Obracia sa na juhovýchod. Odtiaľ tečie smerom na východ a pri rieke Timok nad bulharským prístavom a mestom Vidín míňa srbsko-bulharské hranice.

Na pravom brehu Dunaj vteká do Bulharska (pravý breh) na km 845,65. Hranica Srbsko - Bulharsko. Novo Selo km 833. Cetate km 811. Zriedka loďami ČSPD navštevovaný nákladný prístav a zapadlé mestečko Calafat na km 795, ktoré oživuje  kompa cez Dunaj do Bulharska. Na  zaujímavosti si autor nespomína. Prevoz cez Dunaj je stále rovno vo smere vlaku. Ústie rieky Timok pod nim na pravom brehu Dunaja, Vidín na riečnom km 791 je malé mestečko s prístavom pravidelnej linky osobných lodí spoločnosti BRP na severozápade Bulharska. Je tu dôležitá kompa do Rumunska (Calafat), ktorá je 5km severne od mesta (proti prúdu Dunaja). Z mesta vedie ku prevozu cez Dunaj cesta. Centrom Vidína je charakterom stredomorské veľké upravené námestie, odkiaľ pokračuje široká cesta k maličkému osobnému prístavu na Dunaji. U rieky je rozsiahly tienistý park, kde si je možno odpočinúť v tieni stromov. Okolo mesta sú starostlivo zrekonštruované staré hradby a brány. Železničná stanica je neďaleko hlavného námestia, v ktorého okolitých uličkách sú zmenárne a obchody. Kúpanie a veslársky šport - z parku u rieky sa dá zostúpiť po schodoch na malé plážičky, kde okrem asi 60 m od brehu krátkodobo kotviacich dvoch - troch nákladných člnov a na kajakoch ticho veslujúcich krásnych mladých Bulhariek zo športovej školy v čistej a príjemnej vode nie je nik.

Charakterom provinčné mesto a prístav Lom na km 743 (vedľa osobného prístavu je hotel Moskva a rejda, miesto častej košavy), Free schop, železničná stanica, trhovisko a železiarne. Bisret km 725. Mesto Kozloduj s atómovou elektrárňou km 703. Bechet km 679. Ostrov km 671. Corabia km 630 (miesto častej silnej košavy). Zagrajden km 625. Turnu Magurele km 697 (miesto častej silnej košavy). Belene km 577. Zimnicea km 554. Svištov km 550. Russe (Филм за община Русе - 1 moderné mesto, nábrežná promenáda, staré centrum, elegantný a príjemný hotel Moskva z päťdesiatych rokov, moderný hotel Riga na Dunajskom nábreží pod osobným prístavom, divadlo, turecká štvrť, Free schop, nová železničná stanica, osobný prístav, stará železničná stanica (múzeum), most cez Dunaj s hraničným prechodom, odstavné kotvisko pri starej železničnej stanici je vystavené na jar a jeseň silnej košave) na km 495 (dňa 20. decembra 2005 sa pri rumunskom brehu po predchádzajúcom požiari potopil tlačný remorkér spoločnosti Slovenská plavba a prístavy a.s. TR Poľana). Na druhom brehu oproti rumunský prístav Giurgiu (aj pre námorné lode) km 493 (miesto častej silnej košavy). Rjachovo km 464. Oltenita prístav a lodenica km 430 (postavila  TR Inovec, TR Javorina, TR Magura). Pojarevo km 425. Vetren km 396. Silistra Abschiedsabend km 375 (miesto častej košavy), nižšie má ústie Borcea kanál, ktorý sa používa za nízkeho vodostavu Dunaja. V oblasiach Dobrudže sa Dunaj opäť obracia na severovýchod, neskôr na sever od prístavov Braila a Galati tečia znovu východne.

Štátna hranica, na pravom brehu Dunaj vteká do Rumunska na km 374,1. Calarasi prístav 370 km. Prístavné mesto Cernavoda na km 300, s najdlhším mostom na Dunaji a ústím kanála Cernavoda-Constanta (Agigea). Gigantická stavba kanálu bola uskutočnená za finačných obetí rumunského obyvateľstva počas bývalého režimu. Je to stavebné dielo  nezrovnateľné s ničím, čo poznáme zo stavieb vo vyspelejšom Československu. Skalné úžiny a pod nimi Harsova (Hiršava) na km 253 (miesto vážnej zrážky konvoja vlečného remorkéra ČSPD Tábor (veliteľ kpt. Ján Kr., kormidelník A.) v októbri roku 1968 pri poprúdnej plavbe a protiprúdneho konvoja SDP Riga), v okolí s rybárskymi usadlostami Lipovanov. Lode plávajúce po prúde mali prednosť pred úžinami a povinnosť dávať protiprúdnym lodiam výstražný zvukový signál. Autor bol členom posádky konvoja, ktorý v noci vrazil čelne do boku protiprúdneho konvoja. Zúčastňoval sa na záchranných prácach. Tesne pred haváriou počul lodnú sirénu remorkéra Tábor s krátkymi, rýchlo za sebou nasledujúcimi signálmi, znamenajúcimi bezprostredné nebezpečie zrážky. Nad prístavom Braila ústi Borcea kanál, ktorým oboplávajú konvoje za nízkeho vodostavu Hiršavu aj prístav Cernavoda. Braila na ľavom brehu km 169 až 174 (miesto častej silnej košavy) má jeden bazén, staré cenrum, nábrežnú promenádu, korzo, tržnicu, odstavnú polohu nákladných člnov pri nábreží, vojenskú dunajskú základňu a opravárenské stredisko jej plavidiel, námorné prekladisko, rejdu, Free schop. V bazéne a v mačinskom ramene je lodenica. Mesto a prístav (časté silné košavy) Galati na km 146 až 151 Dunarea din avion la Galati  na ľavom brehu, s promenádou, (tu je zakotvená nádherná jachta, ktorej majiteľ bol kráľ Carol II.), s dvomi bazénmi, (v starom je lodenica), modernými železiarňami, preťaženými autobusmi mestskej dopravy na plyn, obchodným domom s lacným, nekvalitným, výlučne rumunským a čínskym tovarom, električkou s podomácky vyrobenými vozňami a veľkou, na pomery dobre zásobenou tržnicou, s charakterom orientálnym prekladiskom námorných lodí.

Rumunsko - Moldavsko. Dunaj vteká do Moldavska (ľavý breh) na km 134,14. Dunaj opúšťa ľavý breh Moldavska a vteká na územie Ukrajiny na km 133,54 (iba ľavý breh). Nad prvým ukrajinským prístavom Reni prijíma Dunaj na krátkom Moldavskom úseku vody rieky Prut. Prístavné mesto Reni s prevažujúcou prízemnou zástavbou z jednoduchších stavebných materiálov, bez kanalizácie, mestské komunikácie s nespevneným povrchom s asfaltom položeným rovno do blata. Pri prístave trochu slušnejšia budova Klub moriakov zo vstupom iba pre cudzincov. V centre karbolom páchnuci, veľmi slabo zásobený obchodný dom a o niečo lepšie trhovisko. Reštaurácie s typicky sovietskym sortimentov jedál. (Ale najesť sa tu viac menej dalo). Štátna hranica

Rumunsko - Ukrajina. Giurgiulesti prístav km 133. Reni prístav km 128 (po roku 1989, aj tu výrazne znížená prekládka a obrátkovosť lodí). Isaccea km 103.

Štátna Hranica. Dunaj vteká do Rumunska na km 79,73 (pravý breh). Prístav a mesto Tulcea km 73,5.

Dunaj ústi do Čierneho mora mohutnou deltou, ktorej plocha sa neustále zväčšuje. V súčasnosti delta zaberá plochu 4 300 km2. Pri meste a prístave Sulina sa Dunaj vlieva do mora na riečnom km 0 (miesto častej košavy).

 

(prístav Izmail je na ľavom brehu km 93, ďalšie prekladiská sú Orlovka, Kilija a Vilkovo). ). 

                   

            

Československý vlečný kataraktný remorkér  ČSPD Kríváň v roku 1964 s rumunským kataraktným ťažno-tlačným remorkérom Dacia vlečie na lanách československé vlečné člny nad stavbou vodného diela DJERDJAP I. (1). Maďarský vlečný remorkér MHRT Miskolc s hydrobusom ČSPD Družba v Sipskom kanáli na lanách lokomotívy v r.1964. (2).  Posádka s filmovým štábom pripravuje hydrobus ČSPD Družba  v prístave Sulina k plavbe na Čierne more. Pokyny vydáva veliteľ kpt. Oberta (bol nalodený aj s autorom na vlečnom remorkery Tatry) za nim stojí kpt. Majerník. (3). Hydrobus ČSPD Družba s filmármi z filmového štúdia Koliba na mori. Sediaci kpt. Peter Majerník učil autora Plavebný zemepis a plavebnú náuku. V strede sedí str. Eduard Olša. vedľa vpravo stojí str.as. Peter Simeonov. (4). Vlečný remorkér ČSPD Kriváň  v plavbe pozdĺž staveniska vodného diela DJERDJAP I. na juhoslovanskej strane Dunaja. Vzadu larzenky. (5). 

 

Lipovani sú staroverci. Pravoslávna cirkev (alebo Old-Ritualist cirkvi, Orhodox Old-Rite cirkev) je matka Belokrinitskaya hierarchia (východu pravoslavná cirkev) s príslušnosť do celého sveta. V čele cirkvi nesie titul z Metropolitná v Belo-Krinitsa a všetkých starých ortodoxní kresťania. Jeho vidieť je v Biela Krynytsya, jeho pobytu v Braila, Rumunsko (aktuálne titular: Metropolitan Leonty síce 24. októbra 1996). Lipovani sú Rusi Old believers utíkají Rusku na konci XVII XVIII storočia skorej, aby unikli prenasledovaniu viery. V prvej časti svoje meno odvodzuje od ranej cirkvi vodcu (anglický forme) Philip.

Organizácie

Štyri eparchie v Rumunsku: 1.Eparchy Braila a Tulcea 2.Eparchia Slava 3.Eparchia Bukovina a Moldava 4.Eparchia Severná Amerika, Západná Európa, Austrália a Gruzínsko na území bývalého Sovietskeho zväzu. 

Lipovan Old-Rite Pravoslávna cirkev (alebo Old-Ritualist cirkvi, Orhodox Old-Rite cirkev) je matka Belokrinitskaya hierarchia (východu pravoslavná cirkev) s Príslušnosť celého sveta. V čele cirkvi nesie titul z Metropolitná v Belo-Krinitsa a všetkých starých ortodoxní kresťania. Jeho vidieť je v Biela Krynytsya, jeho pobytu v Braila, Rumunsko (aktuálne titular: Metropolitan Leonty síce 24. októbra 1996).

 

Jeden deň v meste Kišinev - Chişinău. 

Na jar roku 1991 usporiadal Klub moriakov v prístavnom meste Reni pre posádku tlačného remorkéra ČSPD Inovec autobusový zájazd do mesta Kišinev. Pomerne nový zájazdový autokar značky Ikarus klubu z Reni do Kišineva bol zadarmo, celý zájazd mal trvať asi 20 hodín. V Moldavsku bol cudzinec atrakciou, všetko prebiehalo hladko po širokej štorprúdovej ceste s nie najlepším asfaltovým povrchom. (Ale zažili aj horšie). Odpočívadlá pri ktorých sa  občas autobus zastavil, boli tak čisté asi ako v Rumunsku. Po trase posádka pozorovala nekonečné ovocné sady  v mierne zvlnenej krajine. Vzhľad  dedín a mestečiek pozdĺž hlavnej magistrály na Kišinev dokazoval, že v posledných 10-15 rokoch sa značne obmedzila ich výstavba a opravy. To jest značná časť provinčnej nomenklatúry KSSZ sa už venovala iba svojim záujmom. Modro-biele domky vo všadeprítomnom jemnom prachu, zanedbané pravoslávne kostoly, koruny stromov. Na nie príliš zelených lúkach zo sem tam zabudnutou hrdzavou poľnohospodárskou technikou sa pásli kozy a ovce. Medzi tým nekonečné marhuľové sady  s menej udržovanou sporadickou socialistickou výstavbou a jej hrdzavými nepredstaviteľne dymiacimi kotolňami. Počas zastávok nazreli aj do malých mestečiek a dedín na žiariacom slnku. Na vidieku všetky okolnosti nasvedčovali, že úroveň zásobovania v miestnych obchodoch vykazovala už dlhodobý úpadok. Po štyroch hodinách mierneho trmácania sa blížili do Kišineva.

Vítali ich typické  socialistické paneláky, postavené za Brežneva, t.j. v dobe ktorú Moldavania už v časoch perestrojky spomínali ako na zlaté časy. Okolo širokej hlavnej triedy prichádzali do centra, ktoré vyzeralo ako jeden veľký park a potom obzerali bočné uličky, okolo ktorých boli zanedbanejšie malé domy. Niektoré z nich vyzerali pekne. Po prechode panelákovým sídliskom Kišinev prekvalil posádku TR Inovec vzhľadom. Samo centrum Kišiňova bolo mimoriadne príjemné, veľký park bol rozdelený šesťprúdovou hlavnou triedou, po ktorej nejazdilo nadmerne veľa áut. Hromadnú dopravu zabezpečovali československé trolejbusy z Ostrova nad Ohří. Okrasnú zeleň na čistom elegantnom hlavnom námestí  (zo všadeprítomnou, ale tu vkusne navrhnutou sochou Lenina zo vzácneho červeného kameňa)  dlhodobo okupovalo asi 50 demonštrantov - moldavských aktivistov s trikolórami. Ich vystupovanie bolo v tom čase kultúrne a nekonfliktné. Na otázku, či im neprekáža Leninova socha, odpovedali neurčito. Medzi najmenej storočnými stromami bol osviežujúci chládok a katedrála z 18. storočia. Za sochou Lenina fungoval vodotrysk, pamätajúci cárske Rusko a medzivojnové Rumunsko, ku ktorému Moldavsko dvadsať rokov patrilo. Autor navštívil aj neďalekú, na sovietske pomery dobre zásobenú tržnicu. Sledoval v meste ťažké kamióny.  Nakladali v Kišineve výpočtovú techniku, ktorú tu dovtedy produkovali v rámci deľby práce pre celý Sovietsky zväz.  Pred najelegantnejším hotelom autor s údivom pozoroval demolované osobné auto s poľskou š.p.z., po ktorého kapote a streche v tú noc poskákali neznámi miestni nespokojenci.

V novej časti mesta pozdĺž širokých bulvárov a uprostred udržovanej zelene bolo elegantné vežiaky z liateho betónu  (u nás dovtedy merealizovanej technológie stavieb) a pomerne hustá mestská doprava s fungujúcimi trolejbusmi značky Škoda. Na sovietske pomery tu bola dobrá občianska vybavenosť. S priemyselným tovarom (tak  ako všade v ZSSR za posledných desať rokov)  to bolo slabšie. Zamyslenie budilo prázdne koryto rieky zo snáď asi  10 cm hladinou vody. Z cárskeho Ruska tu plávali riečne parníky. Náš sprievodca potvrdil to, čo autor videl pozdĺž tray do hlavného mesta - je to výsledok intenzívneho pestovania monokultúr v moldavskom poľnohospodárstve.

Kišinev bolo kultúrne mesto s lýceami, univerzitami, zo svojou osobitosťou, plné kaviení a nádherných parkov,“ pripomínal lodníkom dobou odviatu atmosféru moldavského hlavného mesta ich  sprievodca, asistent na univerzite v Kišineve, keď spolu tieto časy spomínali. Zosobňovali ich pravoslávne kostoly, arménska katedrála, dom v ktorom býval vo vyhnanstve Puškin, niekoľko múzeí, divadiel a zaujímavý park, kde boli na umelých jazerách reštaurácie v ktorých sa dal stráviť sparný letný večer.
Lodníci rýchlo objavili kúzlo miestnych diskoték, mali atmosféru a ktokoľvek zo zahraničia bol pre veľkú časť pekných Moldavaniek neodolateľný. Ale ich loď už čakala. Preto v ich spomienkach zostala ako najčarovnejšia stará časť mesta plná malých, takmer vidieckych domčekov so záhradkami. Kišinev bol asi najväčším zážitkom, aký mohlo Moldavsko poskytnúť. Sovietsky zväz v malom. Bola to jeho časť, ktorá odolávala zmenám perestrojky. V centre stál impozantný Lenin. Tu sa pestovali marhule a dorábalo víno pre tretinu miliardy občanov ZSSR. Tu boli kilometre dlhé vínne pivnice, v ktorých jazdili nákladné autá.

Kišinev bol taký rušný, že najživším miestom bolo tunajšie trhovisko. Pre autora to bola zaujímavá návšteva Moldavska, ktoré ovládali provinční funkcionári KSSZ a elegantní, nesporne bohatí Gruzínci diktujúci obchodu na trhovisku v Kišineve.