V rokoch 1938-1939 sa zúčastňovala v Brne študentských manifestácií na podporu Československej republiky proti nemeckému fašizmu. Bola premiantkou na Obchodnej akadémii v Brne. Podľa rozhodnutia jej starej matky Sarloty Stiglitz rod. Büchler mala študovať na Vysokej škole v Prahe ekonómiu. Hudobná skladateľka Júlia Ličková rod. Stiglitz ; Greta Ličková (budúca majsterka Slovenskej republiky v plávaní v rokoch 1941-42-43). Okrem iného zvíťazila v svojej kategórii aj v medzinárodných pretekoch v Ríme (Taliansko) a Budapešti (Maďarsko) ; Alžbeta Ličková (budúca nositeľka vysokých štátnych vyznamenaní) ; Robert Ličko ; Živnostník (komoditná spoločnosť Produktiva) Ján Ličko II. (bývalý Oberstabsbootsmann k.u.k. Kriegsmarine, nalodený bol o.i. na SMS Novara, SMS Prinz Eugen a SMS Viribus Unitis) ;                

 

 

Ako dieťa mala Alžbeta Ličková zatiaľ šťastné detstvo, ktoré už nemalo dlho trvať pre rozpory v jej širšej rodine. Boli žiaľ iba (alebo až) prozaického charakteru. Na snímke zo dňa 30.05.1927 je Alžbeta a jej maminka hudobná skladateľka Julia Ličková rod. Stiglitz v kúpeľoch na Sliači. Vzhľadom na rozpory vyvolané rozšírenou potrebou investovania do rodinných firiem "Herbária", komoditná spoločnosť "Produktiva", "Barthalam Stiglitz", s.r.o "Elza", stavebnej firmy J. Č. atď. sa Ján Ličko ml. a Juliana Ličková r. Stiglitz s deťmi odsťahovali do Brna.

 

VII. Ročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne za školský rok 1924-1925, str. 12, II.A trieda : 34. Alex. Hertzka, Bánovce. 39. František Hrabal, Holešov. 57. *Eva Baxová, Viedeň (Trenčianske Teplice).

 

Zpráva o činnosti Podporovacieho spolku pri štát. reálnom gymnáziu v Trenčíne za šk. rok 1924/1925 (do 4. júna 1925).. Dobrodinci sa ujali študentov a uďelovali sa im obedy, večere, poskytovali byt atď. Boli to pp.: J. Branecký, rektor Piaristov, Dr. E. Brežný, Fr. Brogyányi, R.  Cicutto, G. Dohnányi, J. Diera, farár, A. Fuchs, kpt. Joz. Hamerle, G. Hass, Kláštor de Notre-Dame, Kat. jednota žien, Max Kaunitz, Ján Ličko (2), Fr. Maráky, kaviareň Moravia, J. Markovič, J. Országh, E. Polák (7), J. Reihel, Rudolf Scháner, C. Štúrová, Š. Spiller, Dr. P. Toffier Tatra hotel, E. Weinerová...Dôkaz: Zpráva o činnosti Podporovacieho spolku ...za šk. rok 1924/1925 ... 

 

Dňa 31.10.1936 prišiel vlak rumunského kráľa Carola II. s doprovodom na nádražie do Rajhradu, odkiaľ hostia odcestovali automobilmi do zámku Židlochovice. Časť družiny kráľa Carola II. se tu účastnila honu (král Carol, princ Michal, minister zemědělství vlády ČSR Josef Zadina, kanclér prezidenta republiky dr. Přemysl Šámal a dalšie osobnosti). Hon sa konal v bažantnici v katastrálnom území obce Nosislav (z Nosislavi smerom na Moutnice). Bažatnica sa od tej doby prezýva „Rumunská bažantica“. 

 

Alžbetina rodina Stiglitz odkúpila od dedičov šľachtického rodu Koháry palác na Mierovom  námestí v Trenčíne neďaleko Piaristického gymmnázia. V roku 1929 ho odpredala za 600 000 Kč firme Baťa. V súčasnosti má budova viac vlastníkov, jeden z nich je COOP Jednota. Pozemky komposesorátu Erdody (v ktorom mal majetkový podiel rod Sandor de Szlavnicza a rody z Hornej Nitry spojené s rodom Koháry) sa nachádzali v okolí dnešnej Štefánikovej ulice v Trenčíne. Pravidelným hosťom  v Svätom Antole a na Muráni bývala Magdaléna Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza, sestra npor. aut. Aladára II. Ondrejkovič-Sandor de Szlavnicza (rod Sandor de Szlavnicza mal po generácie majetkové a spoločenské záujmy s rodom Koháry aj v župe Trenčín). Po roku 1938 sa u bulharského cára otca Ferdinanda Coburga stretávali aj osobnosti, ktoré boli  rozdielne politicky orientované ako bola oficiálna štátna línia. 

 

 

Primátor Hlavného mesta Prahy JUDr. Karel Baxa s manželkou Amélijou Jurkovičovou v Trenčianskych Tepliciach v roku 1936. Ich jediná dcéra bola JUDr. Eva Baxová vydatá Raisová. Keď študovala PF UK sa stretávala v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne s prastarou matkou autora podnikateľkou Šarlotou Stiglitzovou rod. Buchler a jeho matkou študentkou Alžbetou Ličkovou. Eva Baxová zdedila po chorvátskej matke Améliji inteligenciu, odvahu a odpor k rodičovským autoritám. V období ohrozenia republiky nemeckým fašizmom sa na Karlovej univerzite  v Prahe stýkala s ľavicovo orientovanými študentami napriek nesúhlasu rodičov.

 

Kežmarok 1937. Klub slovenských turistov a lyžiarov na čele s jeho predsedom a okresným náčelníkom Dr. Alexandrom Luščekom. V rokoch 1938-1939 bol Július Ličko Okresným náčelníkom v okrese Spišská Stará Ves.  

 

 

Veliteľ V. zboru v Trenčíne a neskorší predseda protektorátnej vlády divízny generál Alois Eliáš býval od 25.11.1935 do 25.09.1938 v Trenčíne na Kukučínovej 3 v súkromnom dome rodiny Alžbety Ličkovej (Stiglitz) od jari 1944 vydatej Ondrejkovičovej. Gestapo ho zatklo 27. septembra 1941, v deň nástupu nového zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Dňa 1. októbra 1941 odsúdený k trestu smrti za velezradu a podporu nepriateľa. Hitler rozhodol o odklade vykonania rozsudku. Vykonaný bol v období tzv. heydrichiády. Dňa 19. júna 1942 bol generál Alois Eliáš popravený zastrelením na strelnici v Prahe-Kobylisích.

 

Študentkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v akademickom roku 1938/1939 bola sestra Dr. Viktora Pavellu,  hlavného radcu Krajinského úradu v Bratislave (kolega a krajan hlav. radcu Dr. Karola Reindla) Katarína Pavellová z Liptovského Sv. Jána. Jej otec bol Obvodný notár v Lipt. Sv. Jáne. Zdroj: Archív UK, fond: PraF UK matriky jednotlivých rokov.   

 

 

Dňa 15.03.1939 o 3.00 hod. ráno obsadili nacisti budovu policajného riaditeľstva v Brne na Palackého ulici. Brnenský advokát Karl Schwabe sa prehlásil novým policajným riaditeľom. Ďalší nacista Oskar Judex pre nich otvára brány mestskej radnice. Podľa pripraveného plánu sa stáva komisárskym vedúcim správy mesta Brna. Okupácia mesta Brna začala. V tejto súvislosti okupačná a protektorátna správa aj nové vedenie mesta vydali nariadenie o povinnej registrácii osôb židovského pôvodu. Protektorátna správa a úradníci  mesta Brna trvali na tom, že aj Júlia Ličková rod. Stiglitz a jej deti (pochádzali z rasovo zmiešaného manželstva) podliehajú povinnej registrácii.

 

BUCKLER, Joseph (Büchler), beloved husband of Tessie (nee Rothsch...), devoted ... Tessie (Rothsch...) Büchler was born in Germany on 10 October 1883,.....          

 

 

Vrchný starosta Oskar Judex a starosta mesta Brna W. Czerny na Cihlařské ulici č. 19 v Brne.

 

Novým triednym profesorom Alžbety Ličkovej na Obchodnej akadémii v Brne na Kotlářskej 9 sa stal pán Riedl, bývalý riaditeľ Obchodnej akadémie v Trenčíne. Po vyhlásení Slovenského štátu 14. marca 1939 musel opustiť svoje miesto. Ako štátny zamestnanec českej národnosti bol odsunutý do protektorátu Čechy a Morava. Alžbete pripomenul, že jej bratanec Karol Ličko bol počas jeho pôsobenia vo funkcii riaditeľa premiantom Obchodnej akadémie Milana Hodžu v Trenčíne.   

 

 

V susedstve budovy Obchodnej akadémie v Brne, kde študovala Alžbeta Ličková bola nemecká Obchodná akadémia, kde študovali deti brnenských nemcov. Jedným z nich bol syn zamestnanca  magistrátu, ktorý Alžbete u otca zistil, že ako príslušní do Trenčína s matkou a surodencami musia v záujme záchrany okamžite požiadať o repatriáciu na Slovensko kde neplatia Ríšske zákony. 

 

 

V roku 1940 sa Alžbeta s matkou Júliou Ličkovou rod. Stiglitz a súrodencami vrátila do Trenčína.

 

Prinajmenšom pred uväznením v pevnosti Terezín a prípadne stratou života zachránil pani Júliu Ličkovú s deťmi nový majiteľ ich rodinnej firmy  " Herbária " pán Mikuláš Liška. Pricestoval so sťahovacím kamiónom do Brna a presťahoval ich domov do Trenčína. Svoje 50% konateľstvo firmy mu predtým predvídavo odovzdala Sarlota (Charlotte, Sali) Stiglitz rod. Büchler, matka Juliany Ličkovej rod. Stiglitz. Alžbeta Ličková nastúpila k pokračovaniu štúdia na Obchodnú akadémiu v Trenčíne, z ktorého ju následne jej riaditeľ vylúčil pre rasový pôvod matky. Tu bol profesorom aj rozvedený ruský emigrant Šopovalov aj keď mal vzťah so študentkou (s nedostatočnými štúdijnými výsledkami) v rozpore s morálkou pedagogického zboru. Na trenčianskom kúpalisku pred stot. aut. Alfonzom Lošonským a ďalšími dôstojníkmi sa vyjadroval o Alžbete "pre rasový pôvod matky by mala mať zakázaný prístup na plaváreň". Vedel že jej starý otec Ján Ličko patril medzi najväčších donorov stredoškolskej mládeže v Trenčíne a jej bratanec npor. let. Karol Ličko bol bývalý premiant OA. Opomenul, že časť prítomných dôstojníkov ešte ako študentov v Trenčíne rodina Ličko hmotne podporovala a preto si ju ctili (npr. neskorší  plk. Pavol Globan). K maturite bola pripustená v triede IV.A na základe prezidentskej výnimky v roku 1941 (aj na základe intervencie švagra jej otca Hlavného radcu ministerstva financií Dr. Jozefa Hromadu resp. jeho manželky A. Ličkovej). Za stávajúcej politickej a spoločenskej situácie nebolo možné aby študovala na vysokej škole.

 

Vdova Anna Maráky, evanjelička a. g. vyznania, pôrodná asistentka bola Okresným úradom Trenčín poverený národný správca časti nehnuteľného majetku rodiny Stiglitz.

 

Prvým slovenským vyslancom Slovenskej republiky v Bulharskom kráľovstve bol Dr. Ján Spišiak. Bol vyslancom v Maďarskom kráľovstve, splnomocneným ministrom, od novembra 1939 bol poverený aj vedením slovenského vyslanectva v Sofii. Predpoludním dňa 9. dec. 1939 Dr. Jána Spišiaka prijal v Sofii osobne cár Boris III. ktorému odovzdal poverovacie listiny. Slovenským vojenským ataché v Budapešti a Sofii bol mjr. pech. Alojz Androvič (dvojnásobný príbuzný por. jazd. Aladára Ondrejkoviča), ktorý bol tiež prijatý bulharským cárom Borisom III.            

 

 

Zimné športové hry Slovenskej armády (OAP) vo Vysokých Tatrách v mesiaci Január roku 1940. Zúčastnili sa ich aj por. jazd. Aladár Ondrejkovič a Karol Suchánek.

 

Od roku 1940 v Trenčíne Alžbeta Ličková spolupracovala so svojim strýkom staviteľom Jozefom Čevelom býv. npor. čs. légií a funkcionárom Československo-Juhoslovanskej Ligy ilegálne v prospech 2. oddelenia Hlavného štábu čs. armády a 2. oddelenia Hlavného štábu armády kráľovstva Juhoslávia. V prospech 2. oddelenia Hlavného štábu čs. armády a 2. oddelenia Hlavného štábu armády kráľovstva Juhoslávia pracoval aj jej budúci švagor funkcionár Juhoslovensko-Československej Ligy redaktor Andrej Vrbacký. Funkcionárom Československo-Juhoslovanskej Ligy bol aj správca učiteľ Stefan Ondrejkovič, otec jej snúbenca por. jazd. Aladára Ondrejkoviča. S tohto obdobia pochádzajú jej prvé kontakty s pani Jarmilou Goliánovou rod. Peterkovou, ktorá tiež pracovala ilegálne v prospech 2. oddelenia Hlavného štábu čs. armády. Československo-Juhoslovanská Liga bola založená v januári 1921. Na  valnom zhromaždení 13. apríla 1921 boli zvolení za predsedu starosta hlavného mesta Prahy JUDr. Karel Baxa (svokor strýka Alžbety Ličkovej), miestopredsedovia velkoobchodník Roko Bradanović, univerzitný  profesor  Dr.  Viktor  Dvorský  a advokátský koncipient  Dr. Zdeněk Vavruch.   

 

 

Irena Blühová. Jej fotografia - Jarné hmly na Malej Fatre rok 1941. V Liptovskom Jáne bol Obvodný notár Július Pavella, otec jej švagra Hlav. radcu MV Dr. Viktora Pavellu (kolega Dr. Karola Reindla a priateľ por. jazd. Aladára Ondrejkoviča). Vystavoval rasovo prenasledovaným občanom falošné doklady vrátane Ireny Blüh.

 

Koncom mája 1941 predseda ÚHÚ Augustín Morávek jednal o deportáciách Židov do Generálneho gubernátu s nemeckými poradcami D. Wislicénym a E. Gebertom. V lete 1941 odišli „experti“ obzrieť  tábory, kam mali byť umiestnení. Vládny komisár židovských pracovných táborov a stredísk Július Pečúch uviedol, že podmienky v táboroch budú viesť k fyzickej likvidácii deportovaných a prezidiálny šéf ministerstva vnútra Izidor Koso označil zaobchádzanie s nimi za neľudské a nekresťanské. Napriek tomu sa s odsunom začalo. Brat šéfa ÚHÚ Imrich Morávek, majiteľ fy Morávek Rádio, vykonával nákupy radioprijímačov u firmy Telefunken AG Grosslingova 42). Dr. Izidor Koso, prezidiálny šéf Ministerstva vnútra bol aj člen správnej rady " RUDA" banské a hutnícke závody úč. spol. Bratislava.

 

Slečna Alžbeta Ličková, ktorá počas vojny ilegálne pracovala v antifašistickom odboji (tiež Gutmanová, Spitzerová), nastúpila v roku 1941 ako ekonómka do firmy  Telefunken A.G. generálne zastúpenie pre Slovensko, Bratislava Grosslingova č.65. Zamestnanie vo firme Telefunken AG a ubytovanie v  slobodárni na Železničiarskej ulici č.14 (neskôr bývala v slobodárni na Hajdukovej ul. a Guttembergovej 5) jej zabezpečili pod čiastočne pozmenenou indetitou tety (rod. Ličkové) Mária Kolláriková (manžel ing. Ján Kollárik riaditeľ Tatra banky vo Zvolene) a prekladateľka z anglického jazyka Adela Hromadová  (manžel Dr. Jozef Hromada, vládny radca Ministerstva financií, člen správnej rady Tatra banky, člen správ. výboru Slovenskej banky a člen správnej rady film. spol. " Nástup ", neskôr sa potvrdilo, že obe tety mali kontakty na anglosaské cirkevné kruhy). Pani Jarmila Golianová českej národnosti, manželka pplk gšt. Jána Goliana bola v Trenčíne priateľka slečny Alžbety Ličkovej. 

 

Ako chcela náhoda, Alžbeta mala za spolubývajúcu sekretárku          

 

 

Na snímke z Bratislavského korza z roku 1941 Anna Horvátová, Alžbeta Ličková a rezident Šťastný z Trenčína, ktorý bol služobne podriadený notárovi Štefanovi Jakubócymu, manželovi Márie Ličkovej (ich manželstvo bolo bezdetné) sestry Jána II. Ličku. 

 

Annu Horvátovú, ktorej nadriadený bol poslanec Slovenského snemu za HSĽS Pavol Čarnogurský. Anna Horvátová ju s ním zoznámila. Viac ako priateľ Aničky H. bol vysokoškolák Vojtech Zamarovský, s ktorého otcom sa poznala v Trenčíne Alžbetina rodina (ako kominársky majster pre jej rodinu vykonával práce a po r. 1940 im dodával už drevenné prepravky na liehoviny). Anička Horvátová dala Alžbete najavo nespokojnosť keď sa dozvedela od neho o pôvode jej matky. 

 

Alžbetin nadriadený bol prokurista, po roku 1947 generálny riaditeľ koncernu Telefunken AG Edmund Pelikán. Prichádzal na pracovisko prvý, odchádzal posledný. V pracovnej morálke a pedantnosti sa stal navždy vzorom pre Alžbetu Ličkovú. Riaditeľom bol Dr. Jozef Soják, po vojne pracovník ministerstva ZO v Prahe, zahynul pri havárii dopravného lietadla ČSA na Českomoravskej Vysočine). Obchodní zástupcovia boli Ján Čambala, (jeho brat Pavol Čambala bol riaditeľ Slovenskej filmovej úč. spoločnosti - filmový týždenník " Nástup " a generálny riaditeľ Slovenskej hotelovej úč.spol. hotel Carlton-Savoy Bratislava v ktorej bol vo Vysokých Tatrách zamestnaný Karol Suchánek), Dezider Deutsch a Pavol Jelenek (aj vládny komisár v Pražská úverná banka, filiálka v Bratislave. Bývalý židovský riaditeľ zastúpenia firmy Telefunken A.G. v Bratislave bol Dezider Deutsch, (Edmund Pelikán ho uvádzal, ako nevyhnutného pre firmu) zatiaľ vo firme pracoval. Bývalým židovským majiteľom budov zastúpenia firmy Telefunken AG ul. Grosslingova č. 65 bol Neumann, Neufeld ?

 

Ján Pelikán veľkoobchod s uhlím, koksom a drevom - majiteľ Dr. Ján Pelikán, Bratislava.  

 

 

Alžbeta Ličková mala kontakty na Oddiel armádnych pretekárov (OAP) cez budúcich švagrov (JUDr. Fritz Lederer - stolný tenis a ing. Karol Suchánek - ľadové boby). Najdôležitejšie kontakty v Slovenskej armáde a tajné informácie pre ilegálnu činnosť svojej starej matky však získavala cez snúbenca, dôstojníka Rýchlej divízie, armádneho športovca npor. aut. Aladára II. Ondrejkoviča víťaza viacerých jazdeckých pretekov, syna širokorozvetvenej notárskej rodiny s vplyvom na najvyššie cirkevné, spoločenské a hospodárske kruhy na Slovensku.  

 

 

Telefunken AG vysielač Ase 211, box batérií Spez 992 Bs s medzipriehradkou pre príslušenstvo a napájací zdroj NG TL

 

Z Berlína do firmy často prichádzali na kontrolu ríšski Nemci, pracovníci koncernu Telefunken A.G. V prvom rade kontrolovali účtovné doklady Alžbety Ličkovej. Popri týchto kontrolách nakupovali v Bratislave potraviny a tovar pre svoje rodiny. Vo firme Telefunken AG Alžbeta Ličková potrebovala jazykové znalosti. Ovládala perfektne nemecky, anglicky, maďarsky, čiastočne taliansky. Nemeckí kontrolóri jej naznačili, že by bola prínosom pre generálne riaditeľstvo a ponúkli jej, aby pracovala v Berlíne. Slečna Alžbeta Ličková v rokoch 1940-44 počas práce vo firme Telefunken AG prišla do kontaktu s príslušníkmi Deuxième Bureau de l'État-major général. (Druhé oddelenie Generálneho štábu - Francúzska vojenská spravodajská služba). Firmu navštevovali Francúzi,  zástupcovia firmy z okupovanej časti Francie. V rozhovoroch s Alžbetou Ličkovou dávali najavo svoje názory k situácii na frontoch a prejavili ochotu jej prenášať dôverné správy smerom na Franciu (Deuxieme Bureau) keď im naznačila, že má židovských príbuzných v Paríži. V neoficiálnom styku bol kontaktnou osobou s nimi Dezider Deutsch. (Po vojenskej porážke Francúzska v r.1940 v Paríži ležiacom v okupovanej časti Francúzska pracovala Slovenská repatriačná komisia). Najužší okruh zamestnancov bratislavskej pobočky koncernu Telefunken AG cestoval služobne aj do Švajčiarska a Švédska.   

 

 

Bývalé dve budovy firmy Telefunken AG na Groslingovej ulici v Bratislave č. 65 a č. 42. V budove vpravo č. 42 na prvom poschodí mala slečna Alžbeta Ličková do mesiaca Máj 1944 svoju kanceláriu s balkónom. (Npr. v súčasnosti našli pri rekonštrukcii bývalého objektu firmy Telefunken AG na ulici Grosslingova č. 42 kazetu. Boli v nej o.i. US doláre a švédske koruny). M. Jakubóczyová rodená Ličková bola sestra Jána II. Ličku, otca Alžbety.  

 

 

Vysoké Tatry. Plk. gšt. František Urban a dôstojníci generálneho štábu v rokoch 1943-1944. Slečnu Alžbetu Ličkovú osobne poznali aj z Trenčína. Hrávali s ňou a jej snúbencom npor. aut. Aladárom Ondrejkovičom tenis na kurtoch vily jej rodiny na Štefánikovej 33 v Trenčíne. Škandál na jar 1944 v súvislosti so sobášom vnučky židovskej rodiny Stiglitz Alžbety Ličkovej s dôstojníkom zo známej starej trenčiansko-nitrianskej šľachtickej rodiny na Slovensku mohli iba vziať na vedomie aj jeho velitelia v Rýchlej divízii, veliteľ Veliteľstva pozemného vojska v Trenčíne generál Jozef Turanec a bývalý veliteľ 1. pešej divízie generál Štefan Jurech. Dôstojníci vpravo na snímke majú kvalitnú služobnú športovú zimnú výstroj Slovenskej armády.

 

 

Milostivá slečna Alžbeta Ličková na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách na fotografii jej snúbenca  npor. aut. zál. Aladára II. Ondrejkoviča na jar 1944.       

 

 

Slečna Alžbeta Ličková hrávala cez dni pracovného volna s budúcim manželom npor. aut. Aladárom Ondrejkovičom a jeho kolegami tenis v Trenčíne na kurtoch vily jej rodiny vedľa Štefánikových kasární a cez týždeň s členmi OAP, ktorí boli nasadení v medzištátnom zápase s rumunskými tenistami, známymi manželky slovenského vyslanca v Rumunsku Mileny Milecovej, priateľky rodiny Ondrejkovič. Jej snúbenec Aladár sa poznal s rumunskými diplomatmi ešte pred r.1939 keď slúžil v Dragúnskom pluku 11 "kráľa Carola II rumunského" v Bratislave.

 

S Rumunskom spájalo rodinu Ondrejkovič nie len, že JUDr. Martin Mičura (birmovný otec npor. aut. Aladára Ondrejkoviča) ktorý v roku 1918 zakladal Národné gardy  v okolí Bytče, študoval v Kluži, kde politicky spolupracoval s národne orientovanými rumunskými študentmi, ale aj to, že v roku 1919 Rumunské kráľovstvo sa ako spojenec Československej republiky podieľalo rozhodujúcou mierou na porážke Maďarskej republiky rád obsadením Budapešti 6. augusta 1919.

 

Poslanec Slovenského snemu gróf Ján Eszterházy bol pôvodom blízky rodu (Sandor) Ondrejkovič - Sandor. Väčšina príslušníkov rodiny Ondrejkovič pracovala na významných pozíciách v štátnych službách, krajinskej samospráve a v armáde. Ich vzájomné kontakty boli od r. 1918 pre ČSR a SR (1939-1945) z vojensko-politických dôvodov neprípustné. Toho si gróf Eszterházy bol vedomý. Napriek tomu to namietal priateľovi a straníckemu kolegovi Dr. Fritzovi Ledererovi, športovcovi OAP Bratislava. Dr. Lederer tieto námietky tlmočil sestre svojej priateľky Gréty Ličkovej, Alžbete Ličkovej. Ich rodina Stiglitz však v záujme záchrany svojich životov p.p. životov ďalšej rodiny a známych v prvom rade potrebovala spoločenské a pracovné kontakty rodiny Ondrejkovič na Slovensku. Ostatné bolo nepodstatné. Spoľahlivé kontakty na Maďarsko mal predsa aj dvojnásobne pokrvný príbuzný rodiny Ondrejkovič pplk. pech. Alojz Androvič, vojenský attaché (2. odd. Hl. štábu slov. armády) v Budapešti.    

 

 

Bronzové, strieborné a zlaté odznaky Oddielu armádnych pretekárov (OAP) Slovenskej armády z rokov 1939-1945.  

Sestry Ličkové Alžbeta a Alica a veľmi vážení a obetaví ľudia, pán Mikuláš Líška (v rokoch 1940-1945 majiteľ 50% firmy Herbária) a jeho pani manželka v roku 1942 v Trenčíne.

 

V septembri 1941 sa Dr. Vojtech Tuka s členmi Deutsche Partei a HG zásadnou mierou podieľal na vypracovaní a prijatí Vládneho nariadenia o právnom postavení Židov, t.j. diskriminačné opatrenia. Tie sa v praxi rozšírili nad rámec nariadenia aj voči židovským náboženským obciam a právnickym osobám, čo v roku 1943 Najvyšší súd Slovenskej republiky pod vedením jeho predsedu JUDr. Martina Mičuru, príbuzného rodiny Ondrejkovič (sobášom Anny Ondrejkovičovej a Obvodného notára v Dlhom Poli Rudolfa Mičuru) označil za protiprávne a neplatné.

 

Jozef Tiso *19.11.1910 † 07.09.1981, riaditeľ Kvasnicovej továrne v Trenčíne a manželka jeho bývalá spolužiačka z gymnázia Renka Taus (Šaršunka). Josef Tiso a Renáta Tausová boli obaja bývalí spolužiaci npor. aut. zál. Aladára II. Ondrejkoviča na gymnáziu "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne. 

 

Kvasnicová továreň dodávala firme "Herbária" štátom regulovaný prídel liehu a suroviny pre výrobu alkoholických nápojov. Limitujúcim výrobu margarínov bol prídel devíz na dovoz olejnatých surovín, hoci výroba kvasníc, liehu a liehovín sa vývozom aj do Švajčiarska na ich získavaní podieľala. Vzhľadom na direktívy guvernéra Národnej banky a predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie Dr. Imricha Karvaša (priateľ a kolega profesora Dr Martina Mičuru z PF UK aj ilegálneho odboja) a generálneho riaditeľa Cukorspol a.s. Rudolfa Fraštackého (priateľ a kolega Alexandra Kornhausera (Kerney) z ilegálneho odboja) v roku 1941 prešla Kvasnicová továreň v Trenčíne pod "Družstvo hospodárskych liehovarov" Bratislava. V "Družstve hospodárskych  liehovarov" mal rozhodujúce slovo pri hlasovaní a uplatňovaní ich smerníc na rozdelovanie štátom regulovaných prídelov liehu výrobcom alkoholických nápojov (v súlade s ich daňovými priznaniami) Okresný náčelník v Bratislave Dr. Aladár I. Ondrejkovič. Zdroj: aj Fond Krajský súd Prešov, Firemné oddelenie, i. č. 592. B II 272. kr. 53. 49/1942.  

 

 

Väčšinu tržieb firmy "Herbária" Liška a spol., Trenčín tvorila výroba liehovín polostudenou a studenou cestou. Bez dodávok liehu na regulovaný prídel z produkčných liehovarov nemohla vyrábať a zamestnávať do októbra 1944 bývalých konateľov firma "Herbária" Sarlotu Stiglitz rod. Buchler a jej syna Pavla Stiglitza. Jedinou osobou, ktorá poznala receptúry na výrobu likérov a triestí bola Sarlota Stiglitz rod. Buchler. Bez nej by sa firma nezaobišla. Predvidavo previedla svoj 50% podiel firmy na pána Mikuláša Lišku ešte pred arizáciou. 

 

Od rozhodnutia Dr. Aladára I. Ondrejkoviča v "Družstve hospodárskych liehovarov" Bratislava na prídel liehu bola závislá nielen firma Herbária, ale aj Emil Ciho (majiteľ firmy Slovlik Trenčín, dcéry Klára Cihová Omiliaková, Irena Cihová, známe Ličkovcov z Trenčína).   

 

JUDr. Martin Mičura prezident Najvyššieho súdu v roku 1943 kontaktoval okrem slovenských politikov diplomatických zástupcov vtedajších spojencov Slovenska za účelom koordinovaného vystúpenia zo spojeneckého zväzku z Nemeckou ríšou (Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko).

 

 

Pani Jarmila Golianova r. Peterková so synčekom Ivkom. Mjr. gšt. Ján Golian bol aj predseda sobášnej komisie za MNO, jeho manželka Jarmila sa stretávala s Alžbetou Ličkovou, vnučkou Sarloty Stiglitz rod. Buchler. Bolo v Trenčíne verejným tajomstvom, že jej stará matka organizuje pomoc rasovo perzekvovaným občanom. Pani Jarmila z mesta Čáslav v Stredočeskom kraji, dcéra finančného právnika poradila slečne Alžbete Ličkovej, snúbenici npor. aut. Aladára II. Ondrejkoviča pre jej pôvod po matke Júlii Ličkovej rod. Stiglitz jediný právne čistý spôsob, ako obísť predpis MNO A-V-7 za účelom sobáša (Alžbeta bola totiž aj neterou a chovanicou býv. npor. čs. Légií v Taliansku staviteľa Jozefa Čevelu príslušného do protektorátu Čechy a Morava o.i. funkcionára Československo-juhoslovanskej ligy v Trenčíne). Bola oboznámená, že minister obrany Ferdinand Čatloš má záujem o dobré vzťahy s Okresným náčelníkom Dr. Aladárom I. Ondrejkovičom, ktorý ako predseda správnej rady Družstva hospodárskych liehovarov riadil  aj všetky liehovary (nepriamo aj firmu Herbária Trenčín a Kvasnicovú továreň v Trenčíne. Lieh bol na prídel, bol aj 50% zložkou pohonnej zmesi BiBoLi pre vojenské aj civilné motorové vozidlá a lietadlá. Exportoval sa aj do Švajčiarska. Guvernér Národnej Banky Dr. Imrich Karvaš si vyhradil, že bude mať pri rozhodovaní o dôležitých postoch v hospodárstve štátu volnú ruku. Podriadil všetky produkčné liehovary pod novovytvorené Družstvo hospodárskych liehovarov a v r.1940 menoval nového Okresného náčelníka v Bratislave Dr. Aladára I. Ondrejkoviča za predsedu jeho správnej rady. Vymenoval ho aj za člena správnej rady Cementární Stupava spolu s plk. gšt. Karolom Peknikom, v r. 1940-1941 náčelník Hlavného štábu MNO a profesor Vysokej vojennej školy, v polnej službe s náč. štábu RD mjr. gšt. Jánom Golianom striedajúci velitelia jeho synovca por. jazd. zál. Aladára II. Ondrejkoviča (dôkaz: aj písomná výpoveď býv. prednostu 2. Oddelenia Hlav. štábu generálmajora Antona R.).   

 

Na jar roku 1944 katolícky farár Augustín Pozdech, správca farnosti Blumentál v Bratislave odmietol zosobášiť snúbencov npor. aut. zál. Aladára Ondrejkoviča a slečnu Alžbetu Ličkovú. K žiadosti o sobáš boli snúbenci povinní predložiť rodné listy rodičov a starých rodičov.   

 

Alžbeta Ličková sa v máji 1944 vydala v evanjelickom Novom kostole na Legionárskej ulici v Bratislave za dôstojníka Slovenskej armády. Bol ním npor. aut. Aladár Ondrejkovič - Sandor de Szlavnicza. Ich utajený sobáš sa mohol uskutočniť iba na základe seniorskej výnimky ktorú im udelil ev. senior a. v. Dr. Vladimír Jurkovič. SobášiI ich jeho syn farár Dr. Ladislav Jurkovič zo slávnej evanjelickej rodiny. Svedkami boli pán Mikuláš Líška z Trenčína a Dr. Viktor Pavella, zúčastnený matrikár zo starodávneho evanjelického rodu Dr. Albert Okoličányi - bol pokrvný príbuzný starej matky ženícha Anny Sandor de Slavnicza.

 

 

Pohľad na končiare Vysokých Tatier z Tatranského Vojenského Domova v Tatranskej Polianke v roku 1944. Hneď po sobáši v Bratislave sa novomanželia zastavili v Trenčíne kde sa k nim pripojila nevestina maminka Júlia Ličková rod. Stiglitz a spolu odcestovali do Tatier. Zvali aj nevestinu starú matku Sarlotu Stiglitz rod. Buchler aby s nimi išla, ale jej syn Pavol Stiglitz s jej druhou dcérou Valériou Čevelovou rod. Stiglitz boli proti. Maminka nevesty s nimi bola do 29.augusta 1944 keď na opakované telegrafické výzvy brata Pavla Stiglitza na návrat do Trenčína odcestovala posledným vlakom do prerušenia železničnej dopravy z dôvodu bojov povstaleckej armády,             

 

 

Tatranský Vojenský Domov, zástavka Tatranskej električky v Tatranskej Polianke, kde absolvoval npor. aut. zál. Aladár Ondrejkovič povinný rekondičný pobyt po návrate z Východného frontu.

 

 

Dovoz z ....od firmy ....  

 

Stotník útočnej vozby Vojtech Bossányi, prednosta 2. oddelenia Hlavného štábu armádnej skupiny Prešov do 29. augusta 1944. 

 

M. Jakubóczyová rodená Ličková bola sestra Jána II. Ličku, otca Alžbety. Z radov nižšej šľachty pochádzajúci Okresný náčelník v Trenčíne Dr. Jozef Jakubóczy známy tým, že prepustil z internácie okrem iných francúzskych dôstojníkov aj kapitána jazd. Georgesa Barazera de Lannurien, zabezpečil im slobodný pohyb, umožnil im vojensky sa zorganizovať, napojiť na totálne  nasadených Francúzov v zbrojovkách v Dubnici a Považskej Bystrici a zapojiť do ozbrojených bojov v SNP na strane 1.ČSA. Dr. Jozef Jakubóczy bol preto odvlečený do koncentračného tábora v Nemeckej ríši - Mauthausen, odkiaľ sa vrátil s vážne podlomeným zdravím.   

 

 

Kapitán jazdectva Georges Barazer de Lannurien. ....Štrbské Pleso 

 

 

Ako stotník letectva Teodor Obuch poznal osobne slečnu Alžbetu Ličkovú z Trenčína, Piešťan a Vysokých Tatier. V roku 1945 bol zaraďený ako major k veliteľstvu tylu 4.oblasti. Absolvoval Vysokú válečnú školu v Prahe. Pre účely MNO sa vyjadril k Alžbete Ondrejkovičovej r. Ličkovej, že splňuje všetky podmienky pre manželku  dôstojníka z povolania. Vyjadril sa k jej osobným vlastnostiam veľmi kladne aj ako generálmajor Slovenskej armády. 

 

Štáb ilegálnych príprav SNP (štáb Vojenského ústredia) v 1944. 

Pplk. gšt. Ján Golian veliteľ Vojenského ústredia a príprav v armáde pre ozbrojené povstanie (npor. aut. Aladár II. Ondrejkovič od neho obdržal tajnú smernicu na premiestnenie vojenskej automobilnej techniky na Stredné Slovensko).  

Kpt. Milan Polák, Golianov osobný pobočník a referent pro veci politicko-vojenské, spojka medzi vojenským a politickým odbojom. 

Major jazd. J Nosko referent pro veci taktické, výcvikové, organizačné a osobné (kádrové). Ako funkčne a služobne starší slúžil v  Dragounskom pluku 8 "Knížete Václava Svatého", Pardubice s aspiranom jazd. Aladárom Ondrejkovičom.    

Pplk. MVDr. M Ferjenčík referent pre veci vojensko-politické a veterinárne (kolega npor. A. Ondrejkoviča zo služby u Dragúnského pluku 8 "Knížete Václava Svatého", Pardubice). 

Major J. Marko referent pre spojenie so zahraničným odbojom, pre styk s ilegálnymi politickými skupinami pravicového smeru (SNR) a pre styk s partizánmi na Turci 

Major A Cyprich refrent pre zásobovánie všetkého druhu 

Major O. Lichner referent pro veci doplňovacie a mobilizačné 

Pplk. V. Danielovič referent pre veci intendačné a finančné 

Npor. J. Korecký referent pre veci zpravodajské, konspiračné a obranného zpravodajstva 

Kpt. J.  Herchl referent pre veci automobilné a zásobovánie pohonnými látkami (funkčne nadriadený npor. aut. Aladára Ondrejkoviča v službe v Zborovom automobilnom parku). 

Major J. Tóth referent pre vzdušné zbrane a protiletadlovú obranu 

Npor. J. Štefánik referent pre veci propagačné a osvetové.

 

Pani Jarmila Golianová českej národnosti, manželka pplk gšt. Jána Goliana bola priateľka slečny Alžbety Ličkovej.

Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková v januári 1945 získala tajné informácie o nadchádzajúcej konferencii spojencov v Jalte na Kryme v dňoch 4. až 11. februára 1945. Z rovnakého zdroja získala aj informácie, že Slovensko, Čechy a Morava sa podľa dohovoru spojencov stanú sférou Sovietskej dominancie. 

 

Šéfredaktor novín "Slovák" a minister školstva a národnej osvety Slovenskej republiky v r.1944-1945 Dr. Aladár Kočiš.   

 

Trenčín bol oslobodený 10. apríla 1945. Npor. aut. zál. Aladár II. Ondrejkovič v tom čase už narukoval do 1.Čs armádneho zboru v Martine. Jeho manželka Alžbeta s práve narodenou dcérkou Tanjou ostala v Trenčíne. Prechod frontu spôsobil veľké škody,  vládol chaos, nik nevedel kde sa končia právomoci Sovietskej armády a čo už patrí do správy úradov ČSR. Vo vile rodiny Stiglitz na ulici M. R. Štefánika 33 sa ubytoval sovietsky generál. Dôstojníci si zbrane odkladali do vaní. Ich pobyt obišiel bez incidentov až na konflikt bratanca Alžbety, syna domácich Juraja Č. so sovietskymi dôstojníkmi, keď spolu viac ako nadmerne popíjali. Po veľmi dôraznom napomenutí sovietskym generálom to však bolo urovnané.

 

Vo vile v Trenčíne na ulici M.R. Stefánika č.33 sa po nich ubytovali rumunskí kráľovskí dôstojníci. Zdvorilí a uhladení komunikovali s Alžbetou, jej rodinou Jozefom Čevelom, Valériou Čevelovou rod. Stiglitz a medzi sebou iba francúzsky. Dbali o zovňajšok, nikdy neboli bez glacé rukavičiek a hladko oholení. Od vojakov, ktorí boli väčšinou jednoduchí vidiečania si udržovali odstup. Títo v pálenici "Hebária" Alžbetinej rodiny na Kukučínovej objavili sudy s mačou a sami si z nej pálili marhulovicu. Každý si domyslí, aký bol výstup tejto samoprodukcie. Vojna pokračovala ešte celý mesiac.  

 

 

Po zdržaní pri obsadzovaní pravého brehu Váhu 1. Rumunská kráľovská armáda postupovala z Trenčína na Moravu.

 

Do 2. ukrajinského frontu boli začlenené dve rumunské armády, 2. kráľovský tankový pluk a kráľovský letecký zbor. 1. armáde velil zborový generál Vasile Atanasiu, tvorili ju 4. a 7. armádny zbor, 2., 10. a 19. pešia divízia, 2. a 3. horská divízia, 9. jazdecká divízia, 1. kráľovská gardová divízia. Os postupu 1. rumunskej armády na Moravu Lučenec - Pliešovce - Zvolen - Žiar nad Hronom - Nová Baňa - Bošany - Topolčany - Horná Streda - Čachtice - Piešťany - Nové Mesto nad Váhom - Uherský Brod - Kyjov - Koryčany - Kroměříž - Brno. 1. armáda prekročila Moravu 18. apríla. Časť vyrazila na Vracov a časť útočila pozdĺž rieky Moravy na Uherský Ostroh. Boje trvali do 27. apríla, kedy došlo k oslobodeniu Kyjova, Uherského Ostrohu a Bzenca. Po dobytí Ostrožské Nové Vsi koncom apríla sa 1. a 4. armáda spojili. 1.mája 1945 Nemci opustili Uherské Hradiště a Rumuni postupovali na Uherský Brod, Napajedla a Hulín, kde došlo k dotyku s jednotkami 1. čs. armádneho sboru. Rumunské kráľovské letectvo bombardovalo Zlín, Prostějov a Olomouc. 4. armádu, veliteľa zborového generála Nicolae Dascalescu tvorili 2. a 6. armádny zbor, 3., 6., 9., 11., 18. a 21. pešia divizia, 1. a 8. jazdecká divizia. Ich útok na Moravu začal od Ilavy, Trenčianskej Teplej a Dubnice nad Váhom, ktorú rumuni oslobodili 28. apríla. Bojom si vynútili prechod cez Váh pri Nemšovej a vytlačovali protivníka z Bielych Karpát. Postupovali cez Vlárský priesmyk, Hornú Súču, Šanov, Hornú Lideč, Valašské Klobouky, Vlachovice, Loučku, Bojkovice, Luhačovice, Pozlovice, Hornú Lhotu, Vizovice a Slušovice do priestoru Hulín a Holešov. Pražskej operacie sa zúčastnil

 

 

2. kráľovský tankový pluk, cez Znojmo, Telč až do Tábora, do Prahy dorazili dva tanky. Kráľovské letectvo nasadilo letecký zbor o 3633 mužoch pod velením generála eskadry Traiana Burduloiu. Z letísk Miškovec, Sliač - Tri Duby, Trenčín a Brno-Medlánky (Grupul 1 vânãtoare s v Brašove vyrobenými stíhačkami Bf 109G-6, veliteľ major let. Dan Vizanty) podporoval vojsko v bojoch severozápadne od Bielych Karpát, v priestore Luhačovice, Vízovice, Zlín, Olomouc, Kojetín. Dňa 1. mája bolo zostrelené jeho lietadlo pri Luhačoviciach. Severovýchodná časť Zlínskeho kraja, oblasť Vsetínska a Velkých Karlovíc patrila do operačného priestoru 4. ukrajinského frontu armádneho generála A. I. Jeremenka. Pod jeho velenie patril Československý armádny zbor v ZSSR generála Karla Klapálka. Na základe mobilizácie narukoval pešo cez hory npor. tank zál. Aladár II. Ondrejkovič dňa 12. apríla 1945 do Čs. armádneho zboru do doplňovacieho strediska v kasárňach pluku útočnej vozby Turčianskom Svätom Martine. Po bojoch pred Žilinou, u Strečna, čs. zbor  30. apríla dosiahol rozvodnený Váh. V noci na 1. mája zahájili čs. jednotky  prepravu na západný breh u Veľkej Bytče. K večeru 2. mája 3. a 1. brigáda narazili pod hrebeňmi Javorníkov na odpor. Postup 4. čs. brigády bol ľahší, prelomila obranu a vstúpila 2. mája na Moravu. Odpoludnia zostúpila 4. brigáda u osady Bařiny do údolia a zablokovala tyl protivníka pri železnici a ceste na Vsetín. Zbor dokončil 3. mája likvidáciu protivníka na Javorníkoch a obsadil komunikačný uzol Ústí u Vsetína. V likvidácii protivníka pokračoval čs. zbor 4. mája a pomohol vo Vsetíne v povstaní proti ríši. Po osi Vsetín, Ratiboř, Hošťálková až k Bystřici pod Hostýnem postupovala 4. brigáda, južnejšie od nej v prvom slede 1. brigáda a v druhom slede 3. brigáda v smere Liptál, Neubuz, Hrobice, Rusava, Lukov a Velíková. Čs. zbor dostal rozkaz 7. mája útočiť z priestoru Hulín pozdĺž železnice a cesty na Přerov a Olomouc. Predvoj 3. brigády narazil u osady Břest na obranu. Smer postupu bol zmenený od Hulína na severozápad k Prostějovu. Koniec vojny zastihol Čs. armádny zbor u Pivína. Proti útočiacim jednotkám na moravsko-slovenskej hranici stála 8. nemecká armáda o 160 000 mužoch, časť skupiny armád „Stred" pod velením maršála Ferdinanda Schörnera, Hlavný stan mal vo východočeských lázniach Velichovky. Maršál Schörner velil armáde 900 000 mužov, odhodlaných sa prebojovať na západ Čiech do amerického zajatia. Nemecká armáda využívala na vybudované obranné pozície, na návršiach a výšinách, bránila postupu rumunov. Príkladom taktiky je boj o návršie Vinohrad v katastre obce Kladná Žilín. Kráľovské jednotky vstúpili do obce 1. mája o 13.00 hod. Obrana návršia si vyžiadala tri útoky, padli 4 vojaci a 16 bolo ranených. Postavenia boli dobyté po 21. hodine, keď Nemci pod náporom kráľovských vojakov ustúpili v dvoch prúdoch, jedným cez Luhačovice na Biskupice k Zlínu, druhým k Petrůvce a Dolnej Lhotě. Deštrukčné skupiny položili 500 mín na ľavý breh priehrady a o 23. hodine vyhodili do vzduchu most nad núdzovým korytom prepadu pod hrádzou. Rumunské hliadky vstúpili do Luhačovíc od Kladnej Žilína ráno 2. mája 1945.                                

 

 

Slovensko Máj rok 1945. Armádny generál Rumunskej kráľovskej armády Vasile Atanasiu, nositeľ Radu Bieleho leva, oslobodzoval o.i. Banskú Bystricu .... (ako divízny generál, veliteľ 12. pešej divízie Rumunskej kráľovskej armády sa v roku 1938 za priameho ohrozenia Čs. Republiky dal k dispozícii československej vláde). Po oslobodení Banskej Bystrice sa v r. 1945 ujal velenia 1. rumunskej armády, ktorá sa zúčastnila bojov na Javorine, medzi Hronom a Moravou, v Čechách a na Morave.

 

 

Najvyššie československé štátne vyznamenanie Rad Bieleho leva si generál Vasile Atanasiu nepochybne zaslúžil najviac.

 

V rokoch 1616-1618 bol evanjelickým farárom v obci Adamovské Kochanovce Matej Vietoris, príbuzný rodiny Ondrejkovič prostredníctvom rodu Sandor de Szlavnicza ; V prvej polovici 19. stor. najväčšími vlastníkmi obce Kochanovce bola rodina Ottlík z Ozoroviec, príbuznej rodine Ondrejkovics-Sandor ; ev. farár Ivan Kolesár Adamovské Kochanovce, po r. 1945 funcionár SZPB, vysokoškolský pedagóg, priateľ Alžbety Ondrejkovičovej a celej rodiny Ličko .Kochanovská vzbura. ;

 

Dňa 6.decembra 1945 čj 8147-I-Dov.1945 predseda prijímacej komisie I. stupňa pri SNR pre prijímanie gážistov do čs. armády pplk. pech. Milan Polák rozhodol o prijatí Aladára II Ondrejkoviča do čs.armády na podklade dodatočného šetrenia rozhodnutia z dňa 6.6.1945 čís.1442 Dov.-1945. Povolil aj jeho sobáš s Alžbetou Ličkovou podľa predpisu MNO A-XIV.

 

V roku 1945 podľa služobného predpisu MNO A-XIV museli Alžbeta s manželom požiadať o dodatočné povolenie "k sňatku" vydávalo ho dôstojníkom zbraní zemské veliteľstvo. Splnili podmienky: vek dôstojníka ženícha 28 rokov, politická spoľahlivosť snúbenice, aspoň stredné vzdelanie snúbenice a vysvedčenie o jej zdravotnom stave. Pre dôstojníkov zbraní bola určená kaucia (veno snúbenice) vo výške 50 000 Kč, nábytok do dvojizbového bytu a výbava. Po roku 1945 bola Alžbeta zamestnankyňou Ministerstva národnej obrany.

 

- Žiadosti dôstojníkov a rotmajstrov o povolenie sobáša odoslané sobášnej komisii dôstojníkov a sobášnej komisii rotmajstrov pri Ministerstve národnej obrany Slovenskej republiky. Žiadosti obsahujú: vyjadrenie veliteľa vojenského útvaru, v ktorom ženích slúži, výpis z likvidačnej knihy gážistov o mesačnom služobnom príjme ženícha, lekárske potvrdenia o zdravotnom stave ženícha a nevesty, vyjadrenie spoluslúžiacich dôstojníkov alebo rotmajstrov o neveste, osvedčenia o národnej a štátnej príslušnosti, mravnej bezúhonnosti a majetkových pomeroch nevesty, potvrdenie o árijskom pôvode nevesty. - Hlásenia vojenských útvarov, dôstojníkov a rotmajstrov o uzavretí manželstiev a predloženie sobášnych listov. - Žiadosti dôstojníkov a rotmajstrov o povolenie na pricestovanie snúbenky zo zahraničia na Slovensko. - Žiadosti snúbeniek dôstojníkov a rotmajstrov o zrušenie povolenia na sobáš. 

Na snímke z roku 1946 pani Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková vo vojenskom byte manžela v Bratislave na Šoltésovej 10 s deťmi Pavlom a Táňou.

 

Mikuláš Líška 50% majiteľ fy Herbária 1939-45, Pätoprstý 25% majiteľ fy Herbária 1940-45, Dr. Gejza Doršič 25% majiteľ fy Herbária v r.1940-1945. 

 

Redaktor a prekladateľ Pavel Ličko sa v roku 1948 oženil s Martou Slukovou (1926), dcérou evanjelického farára, ktorá sa rovnako ako jej sestra Magda Takáčová (1924) venovala prekladateľskej činnosti.

Podľa nariadenia ministerky výživy ing. Ludmily Jankovcovej č. 236/1949 Zb. z 27. októbra 1949 Družstvo hospodárskych liehovarov, Bratislava, zaniká. Platnosť od 11.11.1949. Účinnosť od 31.08.1949. Ministerka výživy nariaďuje podľa § 11, ods. 1 zákona zo dňa 2. decembra 1948, č. 278 Sb., o Ústredí pre hospodárenie s pôdohospodárskymi výrobkami.

Zápotocký v. r.       Ing. Jankovcová v. r.  

Dňa 30. augusta 1949 bol mjr. jazd. Jaromír Nechanský (kolega a priateľ kpt. tank. Aladára Ondrejkoviča z Dragounského pluku 8 v Pardubiciach) odoslaný na dovolenku a 4. septembra 1949 zatknutý a obvinený z vlastizrady, vyzvedačstva a spolčenia proti republike, za čo bol 14. júna 1950 odsúdený na trest smrti, straty hodnosti a vyznamenania. Odvolanie bolo vrchným súdom v Brne zamietnuté. Popravený bol v pankráckej väznici 16. júna 1950 spolu so študentom právnickej a prírodovedeckej fakulty Veleslavom Wahlom v ranných hodinách.

Rok 1953. Autonáčelník  64. ženijného pluku v Sered kpt. aut. Aladár II. Ondrejkovič. V rokoch 1951 – 1953 bola zriadená pri 64 ž.p. škola na dôstojníkov v zálohe ženijného vojska, ktorá sem bola premiestnená zo ženijného učilišťa z Litoměříc. Veliteľom školy bol pplk. žen. Ľudovít Hrušovský. Vel. ž.p.pplk. Ján Jer.

 

Iniciátor Acie B - Byty bol minister Alexej Čepička. Návrh na “vystěhování státně nespolehlivých osob, nebo osob, které užívají bytu proti veřejnému zájmu“ schválil politický sekretariát ÚV KSČ v marci 1952 ako prísne tajný materiál. Na Slovensku bola vykonávateľom Akcie B tajná Zvláštna komisia pod vedením povereníka vnútra Jozefa Lietavca. Dostávala tipy na osoby, ktoré treba vysťahovať od miestnych orgánov KSS alebo od Národných výborov. Nekompletné štatistiky uvádzajú, že bolo vysťahovaných 1042 rodín štátne nespoľahlivých osôb. Akcia B sa opierala o platnú legislatívu. Zákon č. 138/1948 Zb. o hospodárení s bytmi umožňoval zrušiť osobe štátne nespoľahlivej nájomnú zmluvu a úradne jej (výmerom) nariadiť vysťahovať sa do určenej obce na vidiek. Stačil ústny pokyn. Svojvoľné rozhodnutia, nepodložené dôkazy a udania urobili Akciu B protizákonnou - protirečiacou zákonom a Ústave Československej republiky z mája 1948.

 

Od roku 1953 bola Alžbeta Ondrejkovičová politicky a občiansky prenasledovaná aj s rodinou napriek tomu, že jej matka, otec a súrodenci boli nemajetní. Dôvodom bolo, že teta, sestra jej matky a jej manžel, strýko boli majetní a ona pochádzala z tejto rodiny. Ich majetok pochádzal  od starých rodičov (Bartolomej Stiglitz a Charlotte Büchler) Alžbety Ondrejkovičovej. Dňa 24.12.1953 bola aj s jej maloletými deťmi deložovaná z vojenského bytu  v  Seredi na Dolnomajerskej 1020 na ulicu. Od roku 1954 bola zamestnaná na ÚV SZPB v Bratislave. Bývala s 4-mi deťmi  v pol-izbe bez kúrenia. Jej manžel z armády v roku 1953 vyhodený dôstojník pracoval ako pomocný robotník a tiež predával noviny na ulici k najväčšej hanbe pre vtedajšiu spoločnosť.   

 

Eugen Filo, zamestnanec čs. rozhlasu v Bratislave v ktorého prospech bol v r. 1953-1954 v akcii B - Byty riadenej povereníkom vnútra SNR Jozefom Lietavcom rozdelený byt správcu učiteľa v. v. Štefana II. Ondrejkoviča z následkom jeho smrti a ochorenia jeho nevesty Alžbety Ondrejkovičovej rod. Ličkovej na TBC.

 

(NE)REHABILITÁCIA. Na jeseň 1956 vznikla Špeciálna komisia pre podávanie sťažností proti Akcii B. Mala formálny charakter, preto k náprave došlo len v niekoľko málo prípadoch.

 

Dňa 8. marca 1957 zomrel vo väzení Mírov, politik, československý poslanec Národného zhromaždenia v Prahe a bývalý poslanec Slovenského snemu Ján Eszterházy.

 

V roku 1960 Alžbeta Ondrejkovičová vážne ochorela na TBC. Jej deti boli umiestnené do rôznych detských domovov a boli dovtedy v škole ZDŠ na Vazovovej ulici v Bratislave pedagógmi šikanované a označované, ako deti vykorisťovateľov. 

 

Podplukovník jazdectva Barazer de Lannurien veliteľ 1. pluku kavalérie cudzineckej légie v 1961-1962 v Alžírsku.

 

JUDr. Fritz Lederer, diplomat a novinár Maďarskej republiky po roku 1945. Do roku 1945 Bratislava OAP stolný tenis, priateľ a po roku 1945 manžel Grety Ličkovej, bývalej plavkyňe TTS Trenčín. Obchodný attaché MĽR v Prahe 1947, šéfredaktor MTA, Népszabadaság, attaché MĽR v Paríži 1964 a veľvyslanec v Rabate.   

 

V rokoch 1963-1964 slúžil Ivan Populhár, kolega autora u 4. spojovacieho pluku (VÚ 2487) Trenčín na Kukučínovej ul., kde sídlila aj  školná jednotka Spojovacieho učilišťa. Jednotky sídlili v nehnuteľnostich na pozemkoch rodiny Alžbety Ondrejkovičovej r.Ličkovej od ich konfiškácie v r.1953. Pôvodne tu pôsobili aj ich rodinné firmy Herbária a Produktiva. Školná jednotka pre prípravu uchádzačov o štúdium na Spojovacom učilišti pôsobila u pluku od roku 1958. Úlohy pluku po jeho zrušení pri zabezpečování spojenia pre veliteľstvo 2. vojenského okruhu prevzal novovytvorený 42. spojovací prápor. Vo velení pluku se postupne vystriedali:  škpt./mjr./pplk. Jaroslav Petrů (1951-1958), kpt./mjr. František Hanika (1958-1963) a mjr. Miroslav Rathuský (1963-1964). 

 

Od roku 1967 bola v ÚV SZPB v Bratislave Alžbeta Ondrejkovičová zástupkyňou vedúceho ekonomického oddelenia. Pracovala aj ako neplatená funkcionárka v ZO SZPB ako tajomníčka. Okrem toho pracovala v sociálnych komisiách. Nakoľko jej manžel mal nízky príjem si našla s miesto s vyššou mzdou a funkciou. Predseda ÚV SZPB ju odmietol uvolniť s tým, že ju potrebuje. Vo veci sa kontaktoval aj s jej potencionálnym novým zamestnávateľom.   

 

Po roku 1968 absolvent Spojárskeho učilišťa 4.pluku v Trenčíne por. spoj. zál. Ivan Populhár v ČSPD n.p. Bratislava rozširoval (aj zamestnanci ČSPD z Trenčína, p.p. ktorí tam vykonávali ZVS) nformácie o ukrytých liehovinách, ktoré sa našli v Spojárskych kasárňach v Trenčíne v r.1964 pri dostavbe kuchyňe s jedálňou a že autor Pavel Obdrejkovič pochádza z rodiny ktorej liehoviny a nehnuteľnosti patrili.  

 

Po prechode frontu na jar 1945 Pavlína Dubčeková žila so synom Alexandrom v Trenčíne. Bola verejne činná v miestnom spolku žien, prísediaca Okresného ľudového súdu v Trenčíne a za KSČ členkou MNV v Trenčíne od 04.11.1946 a náväzne (ako náhradníčka) aj od 21.01.1948. Spolu s manželom Stefanom Dubčekom (do zatknutia v roku 1942 členom 3. ilegálneho ÚV KSS) pracovala vo funkciách v ÚR SZPB. Obaja aj so synom Alexandrom dobre poznali známu evanjelickú rodinu Ličko z Trenčína, pani Pavlína poznala aj rodinu Ondrejkovič z Bánoviec nad Bebravou. Poznali aj židovské rodiny Stiglitz, Buchler, Weiner a Bluh. V budove ÚR SZPB v Bratislave na Štúrovej ul. sa viac krát dopytovali  pani Alžbety Ondrejkovičovej r. Ličko na jej rodinu v Trenčíne, s tým, jej matka Júlia musela v Trenčíne vlastniť najmenej jeden činžiak a ďalší majetok, po rodičoch predsa musela dediť. Keď im Alžbeta povedala "nezdedila nič" argumentovali, že poznajú so synom Alexandrom jej rodinu (Alexander Dubček býval v Trenčíne v súkromnom dome jej sestry Alice Ličkovej a jej manžela ing. Ervína Kellermana, býv. predsedu ZO SZPB Trenčín) a "to nie je možné". Opakovali to aj na ÚR SZPB v Bratislave.

 

V súvislosti s ekonomickou reformou ČSSR člena ÚV KSČ a predsedu komisie pre reformu Otu Šika už v r. 1964 sa obrátili ústredné orgány iniciované aj podpredsedom vlády a predsedom Štátnej plánovacej komisie Odřichom Černíkom na Alžbetu Ondrejkovičovú so žiadosťou o sprostredkovanie obchodných kontaktov na sesternicu jej manžela politicky prenasledovaného robotníka, býv. kpt. aut. Aladára Ondrejkoviča. Boli to Lady Gizelle rod. Ondrejkovič a jej manžel o. i. prezident spoločnosti Thyssen steel of Canada Ltd. Alexander Kerney z Toronta. Hlavné tézy Šikovej reformy boli pripravené na jeseň 1964. V januári 1965 ich schválilo vedenie KSČ. Do praxe ich začali implementovať už roku 1966 (npr. lode  ČSPD n. p. na ktorých bol nalodený syn Alžbety Ondrejkovičovej prepravovali stavebnú oceľ pre Alexandra Kerneya po Dunaji už v 1965. Predstavovalo to cca 50% celkovej poprúdnej prepravy ČSPD n.p. do dolnodunajských prístavov. Na týchto obchodoch a preprave boli závislé Železárny Třinec a PZO Čechofracht aj príslušné rezortné ministerstvá). Podniky sa mali riadiť prostredníctvom podnikových rád, ktoré mali tvoriť zamestnanci, a tiež prostredníctvom odborníkov, manažérov. 

 

Podniky mohli začať samostatne pôsobiť na vnútornom i zahraničnom trhu. Mali mať možnosť kooperovať bez ústredných sprostredkovateľských organizácií. Reforma v roku 1967 priniesla konkrétne efekty. 

Prezident Československej republiky armádny generál Ludvík Svoboda udelil dňa 29.augusta 1969 Alžbete Ondrejkovičovej za príkladné plnenie pracovných úloh vysoké štátne "Vyznamenanie za  vynikajúcu prácu" na návrh predsedu vlády Oldřicha Černíka. Obaja mali vedomosť, že pani Alžbeta Ondrejkovičová a jej rodina bola politicky aj občiansky prenasledovaná a diskriminovaná do roku 1968 z dôvodu protizákonného konania tretích osôb v Trenčíne v koordinácii s orgánmi štátnej moci a zverenej verejnej správy. Po roku 1969 bola aj s rodinou opäť občiansky a právne diskriminovaná štátnou mocou s tých istých dôvodov, napriek tomu, že najvyššie štátne orgány naďalej na nej požadovali, aby s manželom v záujme ministerstva zahraničného obchodu ČSSR do Kanady opakovane intervenovala u Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič a jej manžela prezidenta Thyssen Stahl Union of Canada ktorým bol Alexander Kerney (Kornhauser). Napriek tomu, že výsledky jej intervencií mali zásadný hospodársky dosah pre ČSSR, jej a jej rodine štát poskytol ako jedinú protihodnotu systematické ohováranie jej osoby a jej rodiny treťou garnitúrou ŠtB a KSČ aj veliteľstvom VVO v Trenčíne a sudcami OS TN Trenčín. Vyšetrovanie zločinov z päťdesiatych rokov a rehabilitácie poškodených boli zastavené. Ich aktéri oživili svoje nezákonné aktivity. Dôkaz: Vyznamenanie za vynikajúcu prácu Alžbety Ondrejkovičovej zo dňa 29.08.1969.

 

Alžbeta Ondrejkovičová nakoľko jej manžel mal nízky príjem si našla opätovne miesto s vyššou mzdou a funkciou. Aj nový predseda ÚV SZPB ju odmietol uvolniť s tým, že ju potrebuje. O tom čase jej boli udelené, aj neskôr vysoké štátne vyznamenia za jej nezištnú a obetavú prácu.

 

 

V náväznosti na nadviazanie diplomatických vzťahov medzi ČSSR a NSR na úrovni veľvyslanectiev 11. nov. 1973 po sprostredkovaní Fédération Internationale des Résistants FIR v Paríži aj v súvislosti s Konferenciou o bezpečnosti a spolupráci v Európe (OBSE) v r. 1975 boli Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková aj s manželom mjr. aut. v zálohe Aladárom Ondrejkovičom delegovaní FÚV ČSSPB aj MNO v Prahe na nadviazanie vzťahov do NSR s organizáciou býv. dôstojníkov Wehrmachtu a penzionovaných dôstojníkov Bundeswehru.   

 

Pani Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková odišla do dôchodku v svojich 64-rokoch. V SZPB ďalej pracovala v neplatených funkciách. Jej práca nebola o nič menej náročná ako keď bola zamestnaná. Bola o.i. tajomníčka ÚKRK ÚR SZPB aj tajomíčkou ZO SZPB - 7. Bola vyznamenaná prezidentom Československej republiky, prezidentom Slovenskej republiky aj starostom Bratislava Nové mesto. Ocenená osobnosť MČ B-NM roku 1996. Bola obdivovaná pre čestnosť, pracovitosť, nezištnosť, organizačné schopnosti, fyzický vzhľad, obetavosť a inteligenciu. Pracovala vo funkciách do posledných dní svojho života. Jej stará matka Sarlota Stiglitz rodená Buchler bola v Trenčíne v rokoch 1939-1944 hlavnou organizátorkou (pre ňu mimoriadne nebezpečnou) ilegálnej, finančnej a organizačnej pomoci prenasledovaným občanom Trenčína a trenčianskeho kraja. Do septembra 1944 mala prezidenskú výnimku z hospodárskych dôvodov, uvádzala aj, že má maloleté vnúčence zo zmiešaného manželstva. Bývala v Trenčíne na Štefanikovej ulici č.32. Tu v dome napísaného na jej zaťa ju navštevovali od 1939 prenasledované osoby, tu bolo sídlo firiem Bartalam Stiglitz, Produktiva Stiglitz & spol. kom.spol., s.r.o. Elza a Herbária Liška & spol. tu bola ilegálna centrála. Na poschodí býval pán Líška, nový majiteľ fy " Herbária ". Prosil jej rodinných príslušníkov, aby jej dohovorili (aj npor. aut. Aladára Ondrejkoviča). Ako brilantná a skúsená podnikateľka nepoznala osoby, ktorým by mohla v zložitej dobe zveriť vysoké finančné obnosy. Preto okrem ilegálnej pošty tieto vysoké finančné sumy prevážala tajne do Bratislavy a odovzdávala po každý raz iným neznámym osobám jej vnučka Alžbeta Ličková (od apríla roku 1944 vydatá Ondrejkovičová). Nezištne tak nasadzovala život v prospech jej neznámych osôb.

 

                                                                                                                               ÚR  SZPB

                                                                                                                               ZO  SZPB - 7

                                                                                                                               a pozostalí 

 

 

Vnuk Váženej pani Alžbety Ondrejkovičovej r. Ličko je Michal Ondrejkovič. V rokoch 1998 - 2005 sa venoval športu judo. Bol členom klubu Slávia STU v Bratislave, v ktorom sa v sezóne 2003/2004 stal majstrom Slovenska v 1. lige Slovenského zväzu judo.

 

Autor aj touto cestou ďakuje priateľom, známym, ZO SZPB - 7, ÚR SZPB a starostovi mestskej časti Bratislava - Nové Mesto pánovi ing. Richardovi Frimmelovi za prejavenú účasť pozostalým Alžbety Ondrejkovičovej pri jej úmrtí.

 

Pani Marta Ličková obdržala od prezidenta republiky 1.januára 2018 vyznamenanie "Rad Ľudovíta Štúra II. triedy" za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie v Slovenskej republike a o rozvoj prekladateľského umenia. 

 

Vysvetlivky: Sandrik - továreň na strieborné a kovové výrobky úč.spol., Dolné Hámry, predseda správnej rady Dr. Štefan Ravasz, II. podpredseda ing. Ján Morávek. Ripka (Trenčín) ; plk. Jergenc (vel. žen. pluk Sereď, v roku 1953) ; Maxon (riaditeľ banky, príbuzný rod. Ondrejkovič a Mičura ; Rudolf Schaner, Dodo Schaner (mäsopriemysel Trenčín, rodinní priatelia Dr. Aladára I. Ondrejkoviča a jeho dcér) ; Emilla, poručík polície v Trenčíne  ;  Rezident Šťastný, poznal Alžbetu L. z Trenčína cez notára Š. Jakúbóczyho,  jeho kolega rezident Galvánek (Tauš, úč. spol., továreň na armatúry a kov. tovar, Bratislava, továreň Myjava, člen správ. rady Dr. Štefan Galvánek taj. min. vnútra a bankový riaditeľ Milan Maxoň ;  Prof. Schwaer (prof. Obchodnej akadémie Trenčín, keď slečnu Alžbetu Ličkovú vylúčili zo štúdia, býval vo vile rodiny Stiglitz Trenčíne na Štefanikovej 9) ; sudca OS TN JUDr. Bransteiner (záujmový partner Pala Slávika alias Stiglitza) ; Baronesa Hedviga Lederer (rod. Mednyanszká) ; redaktor Andrej Vrbacký a. v. ; Npor. tank. Anton Fábry (Sborová automobilná služba, pravdepodobne z jeho rodiny pochádza básnik Rudolf Fábry) ; kpt. aut. Alfonz Lošonský (Sborová automobilová služba) ; plk. Bača ; mjr. Ján Šmigovský (veliteľ posádky Nitra) ; Michal Šumichrast (OA, plavec, Trenčín, SNP, Kanada) ; npor. let. ing. Karol Ličko (bratanec Alžbety L. SNP) ; plk. J. Herchl (Sborová automobilová služba) ; Stotník Vojtech Ábel  (Sborová automobilová služba) ; Dr. Viktor Pavella (Hlav. radca Min. vnútra, rodák a kolega Dr. Karola Reindla) ; JUDr. Vladimír Brežný (známa advokátska rodina, neskôr v emigrácii) ; Rybníček (klenotníctvo a zlatníctvo Trenčín) ; Župan v Košiciach od augusta 1925 do decembra 1928 Dr. Juraj Slávik ; Alexander Kerney a p. Gizela Ondrejkovičová (Kotva Import-Export Bratislava Moysesova ul. č.10 (Slovenská úč. spol. Šimonovany) ; Cukorspol - predajňa slovenských cukrovarov, účastinná spoločnosť v Bratislave 1943-1948, Centrum - slovenská dovozná a obchodná účastinárska spoločnosť v Bratislave 1939-1949, Dovus - slovenská dovozná a vývozná spoločnosť v Bratislave 1939-1949, Batex - spoločnosť pre zahraničný obchod v Bratislave 1944-1954, Istra-Malik a spol. medzinárodné zasielateľstvo v Bratislave 1944-1954) ; Zákon z júla 1968 mal Akciu B prešetriť, ale udalosti po 21. auguste 1968 a následná normalizácia nápravu nadlho oddialili. A napokon ani zákon č. 87/1991 o mimosúdnych rehabilitáciách neodškodnil ani len malý počet tých, ktorí sa toho dožili, dostatočným spôsobom ani finančne, ani navrátením bytu ;    

 

Zdroje: Súkromný archív autora ; SNA ; ing. Pavol Kučera ; ing. Jozef Mudrík ; Olga Grellová r. Slezáková ; Milan Neuschl ; Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková ; Júlia Ličková rod. Stiglitz ; Gen. i.m. ing. Pavel Gajdoš ;  plk. v. v. Pavel Globan ; Genmjr. let. ing. Teodor Obuch (dôstojník Trenčín) ; Irena Bluhová ; Jozef Weiser ; generál JUDr. Anton Rašla ; Matrika - Bratislava Staré mesto ; Letectvo, tretí ročník roky 1938-39 ; Architekt Dušan Jurkovič, otec notár Jozef Jurkovič ; plk. žen. Anton Hrušovský ; pani Magdaléna Sucháneková ; Marcel Jurech ; redaktor Alexander Bachnár ; Alica Ličková ; Robert Ličko ; JUDr. Vojtech Novák ; Viliam Kamenický ;   arcibiskup Ján Sokol 19.01.2001 Bratislava ;  Matrika Bratislava-Staré Mesto ; Gizelle Kerney ;

; Staré filmy Trenčín v roku 1925 ; Staré filmy - Trenčín v roku 1929 ; Staré filmy - Trenčín v roku 1940 ;