Rudolf Fraštacký
Řád Tomáše Gariggue Masaryka Rudolf Fraštacký, in memoriam II. třída, 1991
Podpredseda Zboru povereníkov a povereník Výživy a zásobovania Rudolf Fraštacký rodák z Turca *11.02.1912 Mošovce †19.03.1988 Toronto. Jeho svokor bol Krajinský prezident Dr. Jozef Országh (*1883 †1949) zo starodávneho rodu, Krajinský president v Bratislave 1929-38, Považský župan, predseda Matice slovenskej medzi rokmi 1931-49. Manželka Viera Országhová Fraštacká, sestra Elenka Žuborová rodená Fraštacká jej manž. kpt. Anton Žubor. Jeho osobnosť a politická činnosť je nedostatočne známa slovenskej verejnosti. Bol nadaný obchodník a perspektívne mysliaci a konajúci politik. Národohospodár Rudolf Fraštacký sa venoval problematike poľnohospodárskeho priemyslu a osobitne roľníckemu peňažnému družstevníctvu na Slovensku. Od roku 1936 bol tajomníkom svojho významného turčianskeho rodáka, ktorým bol Ján Ursíny, predseda Zväzu hospodárskych družstiev, Zväzu roľníckych vzájomných pokladníc, člen správnej rady Ústredného družstva, Obilnej spoločnosti a iných organizácií, ktoré zabezpečovali napredovanie roľníctva na Slovensku a chránili jeho hospodárske postavenie. Rudolf Fraštacký sa pod jeho vplyvom politicky angažoval v agrárnom hnutí, následne v štruktúrach Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu.
Tlačová konferencia. Vyše sto zahraničných a domácich novinárov medzi ktorými bol aj Andrej Vrbacký počúvalo výklad ministra zahraničia Kamila Kroftu k priebehu a záverom z porady ministrov zahraničných vecí Malej Dohody v Bratislave v roku 1936.
Zasadanie Krajinského snemu v roku 1936. Viceprezident Igor Dulla, prezident Dr. Jozef Országh a posledný hl. radca Cselko. Osobným tajomníkom Krajinského prezidenta bol Dr. Anton Neumann z Púchova, syn kolegu správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča.
Rusko - Deputácia česko - slovenských zástupcov k cárovi Mikulášovi II., 17 september 1914, zľava Jozef Miloslav Országh, Jiří Klecanda, Otakar Červený, Svatopluk Koníček. JUDr Milan Ivánka de Draskócz et Jordánföld bol v rokoch 1919 - 1939 advokát v Bratislave. Bol poslanec v Národnom zhromaždení v rokoch 1929-1934. Po jej radikalizáci sa s ňou rozišiel a vstúpil do agrárnej strany. Bol predseda slovenského výboru Ústredného zväzu československých priemyselníkov od roku 1920.
Kaplnka rodu Országh v obci Abramová
Od roku 1927 do roku 1938 bol Ivan Krasko tajomníkom Krajinského úradu v Bratislave, dovtedy pôsobil vo funkcii tajomníka Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska.
Prvý muž na Slovensku, svokor budúceho povereníka poľnohospodárstva a výživy a podpredsedu sboru povereníkov Rudolfa Fraštackého a nadriadený Okresného náčelníka Dr. Aladára Ondrejkoviča Krajinský prezident Dr. Jozef Országh s americkými krajanmi dňa 04.06.1938 vo Vládnej budove v Bratislave.
Na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra a Ministerstva národnej obrany a z titulu svojej funkcie v Žiline počas mobilizácie v r.1938 Rudolf Fraštacký odpočúval a cenzuroval všetky telegramy, najmä politických strán. Boli sem zadelení aj Dr. Podhoranský, Dr. Sokol, príslušníci štátnych bezpečnostných zložiek a zamestnanci civilnej správy Krajinského úradu v Bratislave. Dôraz sa kládol aj na sledovanie stykov medzi Slovenskom a zahraničím.
Československé mesto Karviná bolo strediskom ťažkého priemyslu, výroby koksu, jedným z najdôležitejších miest ťažby uhlia v Ostravsko-karvinskej uhoľnej pánvi. Vďaka operácii "Záluží" vyrobili pre Poľsko bývalé československé závody už koncom roku 1938 skoro 41 % jeho tavenej liatiny a okolo 47 % oceľe.
JUDr. Imrich Karvaš, priateľ rodín Ondrejkovič a Mičura sa stal ministrom bez portefeuille v úradníckej vláde generála Syrového 22. september - 4. október 1938. V druhej úradníckej vláde generála Syrového od 4. októbra až do 1. decembra 1938 zastával syn notára vo Varšanoch Okres Levice JUDr. Imrich Karvaš post ministra priemyslu, obchodu a živností.
Už od roku 1938 mali Rudolf Fraštacký a jeho priateľ ing. K. Zajíc z Dovus-u nekontrolovateľné možnosti k napojeniu sa na Londýn. Po zániku ČSR sa Fraštacký aktívne zapojil do občianskej zložky druhého československého odbojového hnutia. Po roku 1938 mu k nadviazaniu kontaktov v medzinárodných diplomatických kruhoch v Berne dopomohol svojimi vzťahmi jeho príbuzný diplomat, legačný radca ing. Ján Országh. V rokoch 1938-39 bol Okresný náčelník v Bánovciach nad Bebravou Jozef Ország.
Jeden z najosvedčenejších úradníkov Krajinského úradu na Slovensku v Bratislave bol Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič (vnuk trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza). V súvislosti s Mníchovskou dohodou bol preložený zo Zlatých Moraviec (kde mu viac ako 10 rokov podliehalo sídlo prezidenta čs. republiky Topolčianky) do Prešova s úlohou organizovať v okrese dislokáciu a prácu štátnych úradov ktoré bola Česko-slovenská republika prinútená evakuovať z Košíc, časti Východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. V Prešove bol Okresný náčelník Dr. A. Ondrejkovič nútený čeliť aj početným skupinám ozbrojených teroristov ktorí na územie jeho okresu prenikali z Poľska a časti územia okupovaného Maďarskom. Ešte väčšej pracovnej a organizačnej záťaži bol vystavený Dr. A. Ondrejkovič po 14. marci 1939 keď sa okres Prešov ocitol vo vojnovej zóne v súvislosti bojmi vojsk (a ich evakuáciou s úradmi a civilnými osobami) už neexistujúceho čs. štátu na Podkarpatskej Rusi s maďarským vojskom, ktoré už 22. marca napadlo aj územie Slovenska.
Príbuzný rodiny Ondrejkovič prostredníctvom Sp. D-y Esthery Szlavniczai rod. Ivánka a Anny Zsittnyan advokát JUDr. Milan Mikuláš Ivánka de Draskócz et Jordánföld ako stúpenec čechoslovakizmu aj s manželkou, literátkou Elenou rod. Kutlíkovou, vnučkou evanjelického farára Michala Milana Hodžu odišli na jar 1939 do Prahy. Tu sa zapojili do odboja. Bol väznený v Terezíne.
Reletívne dobrá zásobovacia situácia na Slovensku bola predpokladom pre snahy Švajčiarskej konfederácie rozšíriť s ním výmenu tovarov. Medzičasom bolo treba aj u partnera aktivizovať činnosť a vytvoriť priame kontakty. Tieto obchodné vzťahy boli predmetom vyjednávaní medzi Nemeckom a Švajčiarskom, ale i tak sa muselo postupovať obozretne. Nemecko mohlo zasiahnuť a prerušiť prepravu cez Rakúsko, anektovalo ho na jar 1938.
Rudolf Fraštacký, bývalý agrárnik sa po 14. marci 1939 stal generálny riaditeľ " Cukorspol ", novoutvorenej spoločnosti pre vývoz cukru (kartel sedem slovenských cukrovarov). Počas celého obdobia trvania Slovenského štátu vyvážal cukor do Nemecka a Švajčiarska. Údajne počas päťročného trvania Slovenskej republiky uložil z týchto ním realizovaných obchodov v centrálnej banke v Zurichu okolo 100 000 dolárov.
Krajinský prezident Dr. Jozef Országh, svokor Rudolfa Fraštackého je pochovaný na národnom cintoríne v Turčianskom Svätom Martine.
Popri funkcii generálneho riaditeľa firmy " Cukrospol " vykonával, koordinoval a riadil ilegálnu činnosť v prospech antihitlerovskej aliancie. Používal krycie meno Dr. Robert Frey.
Guvernér Národnej banky a predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie Dr. Imrich Karvaš si vyhradil už pri svojom menovaní v personálnych otázkach voľnú ruku. V roku 1940 vymenoval nového Okresného náčelníka v Bratislave Dr. Aladára I. Ondrejkoviča za predsedu správnej rady novokonštituovaného Družstva hospodárskych liehovarov. Podradil mu všetky slovenské produkčné liehovary. Po tomto rozhodnutí reguloval Dr. Aladár Ondrejkovič dodávky liehu (na prídel) producentom alkoholických nápojov studenou a polostudenou cestou aj výrobcom pohoných hmôt Bi-Bo-Li pre motorové vozdlá v zmysle inštrukcií guvernérom NB. Tak si Dr. I. Karvaš prostredníctvom Dr. Aladára Ondrejkoviča podriadil aj všetku dopravu motorovými vozidlami na Slovensku a nepriamo aj motorizované jednotky Slovenskej armády, nakoľko lieh bol 50% zložkou pohonných látok Bi-Bo-Li.
Dňa 23. novembra 1940 najbližší spojenec Slovenskej republiky Rumunské kráľovstvo pristúpilo k Paktu troch mocností. Dňa 24. novembra pristúpila v koordinácii s ním k Paktu troch mocností aj Slovenská republika.
Tu na nábreží Dunaja vedľa neskôr postaveného hotela Devín, boli do roku 1945 konšpiračné byty príslušníkov Ústredne štátnej bezpečnosti (ÚŠB). V roku 1941 pracovalo na ÚŠB 123 zamestnancov, z toho 40 úradníkov a kancelárskych síl a zvyšok tvorili výkonní operatívci - detektívi.
V Petržalke (Engerau an der Donau) oproti osobnému nástupištu bol pontón kde mala stanovisko pre svoje plavidlá ríšska pasová a colná kontrola. Na základe Mníchovskej dohody z dňa 29.09.1938 Československej republike odtrhli Veľkonemeckou ríšou územie s nemecky hovoriacim obyvateľstvom, ku ktorému patrila aj Petržalka, dňa 10.10.1938 je okupoval Wehrmacht. Štátna hranica bola preložená na Štefánikov most a Petržalku premenovali na Engerau, Nieder Donau a pričlenili k Dolnodunajskej župe (Gau Niederdonau). K ríši dňa 19.11.1938 odtrhli aj Devín, premenovali ho na Theben an der Donau.
Po výcvikovom dni chodieval por. jazd. Aladár II. Ondrejkovič a mladí dôstojníci na plávajúcu plaváreň na nábreží Dunaja nad pontónom propelera. Občas plávali až na petržalskú plaváreň Lido, v r.1939-45 patrila Nemeckej ríši. Ríšska pohraničná stráž im nedovolila vystúpiť z vody, preto plávali hneď nazad. Plávajúce kúpalisko bolo v prevádzke aj po r.1953. Autor ako chlapec sa tam chodil v lete kúpať napriek studenej dunajskej vode. Studená bola aj na petržalskom Lide kam chodieval s rodičmi.
Na snímke prvý zľava Okresný náčelník v Bratislave Dr. Aladár I. Ondrejkovič (Trenčín Comitatus Jurassor Stephanus Sandor de Szlavnicza bol jeho starý otec). Sprava prvý stojaci riaditeľ Št. nakladateľstva a spisovateľ Štefan Letz, tretia a štvrtá v tom istom rade sprava sú na snímke jeho dcéry študentka Kamila a stredoškolská profesorka Gizela, ktorá veľmi úspešne pracovala v prospech Demokratickej strany v Bratislave (aj v Toronte v Kanade) s Rudolfom Fraštackým. V prvom rade sedia druhý zľava akad. maliar Štefan Polokráb a pplk. duch. sl. Albín Krosna. Vedľa pátra Accursa sedí akad. maliar Janko Alexy, univ. prof. Dr. Eugen Perfeckij a komisár Karlovej Vsi p. Bohunský.
Podľa Dr. Hansa Kellera práca švajčiarskej obchodnej misie na Slovensku by nebola ani zďaleka taká úspešná bez slovenských priateľov. Priamo sa zasadzovali za záujmy Švajčiarska s celkom pochopiteľných logických dôvodov a v záujme budúcnosti svojej krajiny po páde Tretej ríše. Preto boli 01.01.1942 určení ako členovia správnej rady firmy Cementáreň Stupava účastninná spoločnosť Bratislava, podniku, ktorý vyvážal do Švajčiarska strategický tovar Okresný náčelník v Bratislave Dr. Aladár Ondrejkovič a pplk. gšt. Karol Peknik, náčelník Hlavného štábu MNO.
Zahraničný obchod Slovenska s Švajčiarskom v roku 1941 dosiahol 37 452 000 Sk) (2). Rudolf Fraštacký sa v Švajčiarskej konfederácii sa stretával zo svojim generálnym zástupcom, ktorým bol emigrant Alexander Kerney (premiestňoval sa medzi Slovenskom, Maďarskom a Švajčiarskom) agentmi Čs. exilovej vlády v Londýne. Ďalšími boli Čs. vyslanec Dr. Jaromír Kopecký, agenti Inteligence Service MI 6, agenti CIA a vyslanec Juhoslovanskej exilovej vlády v Berne Dr. Dragutinovič. Ďalším, ktorého Fraštacký osobne informoval napríklad o osudoch židov v nacistických koncentračných táboroch bol šéf O.S.S. (The Office of Strategic Services) vo Švajčiarsku Allen Welsh Dulles (*07.04.1893 Watertown New York †29.01.1969, pôsobil v Berne v rokoch 1942-1945, riaditeľ CIA 1953-1961). Správu mu odovzdal Dr. Vladimír Houdek, pochádzala od istého Dr. Langera, ktorý utiekol z koncentračného tábora Oswiecim. Rudolf Fraštacký súčasne vystupoval v mene vedúcich osôb občianskeho odboja, ktorými boli Dr. Vavro Šrobár, Ján Ursíny, Jozef Lettrich, prof. Imrich Karvaš, Dr. Martin Mičura, aj v mene skupiny Flóra. Do ilegálnej činnosti sa zapojil JUDr. Ivan Štefánik z Najvyššieho správneho súdu jeho predsedu JUDr. Martina Mičuru. R. Fraštacký prevážal do Švajčiarska tajné mikrofilmy o Slovensko - Nemeckom vojnovom hospodárstve, ktoré mu odovzdával guvernér Národnej banky profesor JUDr. Imrich Karvaš. Pašoval aj mikrofilmy ktoré mu odovzdával
ing. Karel Staller (tretí sprava s ľahkým guľometom ZB vz. 26) z generálneho riaditeľstva zbrojárskeho koncernu Zbrojovka Brno (*11.3.1896 Velká Bíteš †23.9.1975 Londýn), spojkou ktorej ich odovzdával bol Alexander Kerney. Cez deň mával stretnutia a porady a potom šiel na večeru na Slovenské vyslanectvo v Berne za vyslancom, ktorým bol Jozef Kirchbaum. Roku 1944 sa Fraštacký stal kuriérom ilegálnej SNR pre jej kontakty s československými orgánmi vo Švajčiarsku.
Predvečer vypuknutia povstania 29. augusta 1944 sa vydal na cestu do Banskej Bystrice z Bratislavy automobilom Dr. Arckenberga. 30 augusta sa vrátili do Nitry a o niekoľko dní odišli do okupovanej Bratislavy. Rudolf Fraštacký bol následne v Turčianskom Sv. Martine intervenovať v prospech svojho okupantmi zaisteného otca.
Po potlačení SNP s Dr. Svobodom dňa 28.októbra pricestoval do Švajčiarska a informoval svetovú verejnosť prostredníctvom tlačovej konferencie o politických a vojenských cieľoch Slovenského národného povstania, zahraničným novinárom dal k dispozícii prvé výtlačky povstaleckej tlače, ktoré priniesol do Švajčiarska a pokračoval v práci pre Benešovu exilovú vládu v v Londýne.
Švajčiarska konfederácia, aj keď korektne platila tvrdými klíringovými frankami, resp. dodávala Slovenskej republike požadovaný tovar, možno konštatovať, že optimálne využila situáciu až do posledných týždňov pred koncom vojny, keď sa slovenský roh hojnosti postupne pre Švajčiarsko zavrel.
Dodací list liehu Prvej slovenskej továrňe na droždie, lieh a pokrmové masti v Trenčíne pánovi npor. aut. zál. Aladárovi II. Ondrejkovičovi, bytom Trenčín, Štefánikova 33.
Prvá slovenská továreň na droždie, lieh a pokrmové masti bola exportérom do Švajčiarska až do roku 1945. V období druhej svetovej vojny bol jej riaditeľ "Kvasnicovej továrňe" (bývalej firmy Kornhauser a Herzka) v Trenčíne Josef Tiso. Limitujúcim výrobu margarínov bol prídel devíz na dovoz olejnatých surovín, aj keď výroba kvasníc, liehu a liehovín sa exportom aj do Švajčiarska na získavaní devíz podieľala. Vzhľadom na direktívy ktoré vydal guvernér Národnej banky a predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie JUDr Imrich Karvaš a generálneho riaditeľa kartelu 7 slovenských cukrovarov "Cukorspol" úč. spol. Rudolfa Fraštackého (jeho kolega a spolupracovník z ilegálneho odboja Alexander Kornhauser - Kerney - po 1945 manžel Gizely Ondrejkovičovej, šéfky volebného štábu Demokratickej strany v roku 1946, dcéry Dr. Aladára I. Ondrejkoviča) v roku 1941 prešla "Kvasnicová továreň" Trenčín pod "Družstvo hospodárskych liehovarov" Bratislava. V "Družstve hospodárskych liehovarov" pri hlasovaní a uplatňovaní ich nariadení na rozdeľovanie štátom regulovaných prídelov liehu výrobcom alkoholických nápojov (v súlade s ich daňovými priznaniami) t.j. aj firme "Herbária" Liška a spol., Trenčín mal rozhodujúce slovo Okresný náčelník v Bratislave Dr Aladár I. Ondrejkovič. Zdroj: aj Fond Krajský súd Prešov, Firemné oddelenie, i. č. 592. B II 272. kr. 53. 49/1942 ; Toronto CzechFolks.com PLUS » Josef Čermák: Dvojice slavných narozenin ;
Väčšinu tržieb firmy "Herbária" Liška a spol., Trenčín tvorila výroba liehovín polostudenou a studenou cestou. Bez dodávok liehu na regulovaný prídel z liehovarov nemohla vyrábať a zamestnávať do októbra 1944 bývalých konateľov fy "Herbária" Sarlotu Stiglitz rod. Buchler a jej syna Pavla Stiglitza. Vo firme odborníčkou na výrobu bukusov, štiav a esencií, ich ďalších nevyhnutných komponentov bola Sarlota Stiglitz rod. Buchler a riadila ich výrobu.
Na fungovaní firmy "Herbária" Liška a spol., Trenčín, na spoločenských stykoch rodiny Ličko a schopnosti Alžbety Ličkovej na nich nadviazať prostredníctvom rodiny Ondrejkovič bola okrem 8 členov jej príbuzenstva a ďalších prenasledovaných tretích osôb závislá aj rasovo perzekvovaná B.H. v domácnosti. Vďaku po roku 1945 prejavila okrem iného svojim postupom (nemala zákonné právo vo veci konať) v konaní Okresného súdu Trenčín sp.zn. M 155/1947 "Vyhlásenie za mŕtvu" a negatívnym vyjadrovaním sa k rodinám Ličko, Ondrejkovič aj k neb. Sarlote Stiglitz rod. Büchler aj pred autorom napriek tomu, že jej rodičia mohli v minulosti bývať v obci Slávnica p.p. jej ďalší príbuzní v Bolešove iba na základe povolenia rodu Sandor de Szlavnicza.
Dr. Gustáv gróf Csáky veľkostatkár v Hrahove, pokrvný príbuzný rodiny Sándor zo Slávnice (od poslednej štvrtiny 19. stor. aj rodiny Ondrejkovič) s ktorou mala jeho rodina stáročné rodinné a majetkové prepojenia. Viceprezident Slovenského liehového priemyslu úč. spol. Levoča-Malacky a prezident Spišského historického spolku. Z titulu svojej funkcie mal vplyv (do roku 1940 rozhodujúci) na výšku štátom regulovaných prídelov liehu firme "Herbária".
.Vo februári 1945 sa obnovila v Košiciach činnosť Slovenskej národnej rady a Zboru povereníkov. Dňa 21. februára vzniklo Povereníctvo pre veci vojenské, viedol ho plk. vet. Mikuláš Ferjenčík, bývalý veliteľ npor. Aladára II. Ondrejkoviča. Jeho zástupcami boli major JUDr. Anton Rašla a dr. Vladimír Slávik. Povereníctvo, najvyšši vojensko-správny orgán na oslobodenom území Slovenska, plnilo uznesenia SNR, ktoré sa týkali vojenských otázok. V spolupráci s velením 1. čs. rmádneho zboru, miestnými úradmi a vznikajúcim Národnými výbormi riadilo predovšetkým priebeh mobilizácie vyhlásenej 6. februára 1945 Predsedníctvom delegácie SNR. Riadilo aj vytváranie posádkových veliteľstiev, mali okrem iného spravoval majetok býv. čs. vojenskej správy a udržiavať styk so sovietskymi veliteľmi miest. Medzi najdôležitejšie úlohy povereníctva patrilo organizovanie prijímania a preverovania dôstojníkov, rotmajstrov a poddôstojníkov býv. slov. armády do novovytváranej čs. brannej moci a ich zaraďovania do 1. čs. armádneho zboru podľa nariadenia SNR č. 23 z 26. septembra 1944.
Kolega zo štúdií a priateľ Dr. Aladára Ondrejkoviča JUDr. Ivan Štefánik bol 7. februára 1945 vymenovaný za povereníka pre spravodlivosť, v tejto funkcii zostal až do tzv. novembrovej krízy 1947.
Člen Štátnej rady Československej, od SNP pracujúci nepretržite na Slovensku delegát Čs. vlády v Londýne Bohumil Laušman zastával od 04.04.1945 funkciu ministra priemyslu až do svojho zvolenia za predsedu Československej sociálnodemokratickej strany.
Dňa 11. apríla 1945 bol na žiadosť predsedu SNR Jozefa Lettricha ustanovený v opätovne zlúčenej československej armáde do funkcie prednostu II. oddelenia Hlavného štábu MNO pplk. JUDr. Anton Rašla. S brigádnym generálom Františkom Moravcom sa v tejto funkcii nepočítalo.
Npor. aut. zál. Aladár II. Ondrejkovič narukoval na základe mobilizácie pešo cez hory dňa 12.apríla 1945 do doplňovacieho strediska Čs. armádneho zboru v kasárňach I. pluku útočnej vozby Turčianskom Svätom Martine. Bol preverený a už zaodetý v britskom battle dresse bol odoslaný do Automobilného strediska v Nitre, kde do 1.IX.1945 zastával funkciu veliteľa parkovej roty.
Od 1.IX.1945 bol kpt. tank Aladár II. Ondrejkovič referent tankového vojska Vojenskej oblasti 4 v Bratislave a pobočník pplk. tank. Jána Malára veliteľa tankového vojska VO 4.
Rudolf Fraštacký po návrate na Slovensko v roku 1945 sa zúčastňoval na rekonštrukcii vojnou zničeného priemyslu a poľnohospodárstva a na obrane demokratického charakteru ČSR. V SNP a najmä po roku 1945 bývalí agrárnici, národniari, Flóra a iní, ale i 62 percent slovenského ľudu sa prihlásili vo volbách v roku 1946 k Demokratickej strane, ktorú viedol Rudolf Fraštacký a Ján Ursíny.
Ako popredný činiteľ Demokratickej strany bol Rudolf Fraštacký povereníkom výživy a zásobovania, spoluiniciátorom a signatárom Aprílovej dohody (1946), podpredsedom Zboru povereníkov v Bratislave, zároveň v rokoch 1945-1946 bol i členom Dočasného a potom (1946-1948) poslancom Ústavodarného Národného zhromaždenia v Prahe.
Úspešným členom volebného štábu DS ktorý viedla Gizella Ondrejkovičová bol mladý Trenčan Juraj Fuchs. Jeho otec bol zavraždený fašistami v Trenčíne priamo na námestí. Poznal sa veľmi dobre s rodinou Stiglitz, s ním mali veľmi dobré vzájomné vzťahy aj slečny Gizella Ondrejkovič, Kamila Ondrejkovič a Trenčansko-Teplická vetva rodu Ondrejkovič. Hlasy vo volbách predstavovali milión hlasov, t.j. trikrát toľko, ako dostala Republikánska strana na Slovensku v roku 1935. Fraštacký bol menovaný do parlamentu a do funkcie podpredsedu Zboru povereníkov a povereníka Výživy a zásobovania. Zjazd Demokratickej strany Výkonný výbor DS zástupca za Bratislavu J. Fábry, za Žilinu F. Androvič.
Pobočník pplk. tank. Jána Malára veliteľa tankového vojska VO 4 kpt. tank Aladár II. Ondrejkovič bol v roku 1946 s. na svadbe Elenky Fraštackej a kpt. Antona Žúbora v Piešťanoch.
V roku 1947 sa vrátil advokát JUDr. Milan Ivánka de Draskócz et Jordánföld do Bratislavy a už nebol politicky aktívny.
Major Bedřich Pokorný začal od r.1946 začal pôsobiť proti DS jako prednosta novoutvoreného tzv. slovenského referátu VII-SL. Rok 1947 priniesol Bedřichovi Pokornému (zatknutý 28.01.1951, odsúdený 23.12.1953) zmeny, organizoval akciu D ktorá dobiehala až do r.1953.
Absolvent Vojenskej akadámie v Hranicích na Morave 1924-1926, zpravodajský dôstojník Čs. armády 1934-1939 Bedřich Pokorný bol pred rokom 1939 dôstojník z povolania. Do roku 1953 organizoval prenasledovanie bývalých kolegov a ich príbuzných v Akcii D (medzi nimi bol aj kpt. aut. v zál. Aladár II. Ondrejkovič s rodinou). V správach o.i. uvádzal, že podpredseda Zboru povereníkov povereník Rudolf Fraštacký jeho agentov do svojho okolia nepripúšťa (npr. V-101 Sergeja).
Na rozdiel od iných demokratických politikov sa veliteľovi jednej zo sekcií zpravodajskej služby ministerstva vnútra v Prahe
mjr. Bedřichovi Pokornému a jeho agentovi Valerijovi Vilinskému nepodarilo preniknúť medzi spolupracovníkov podpredsedu zboru poverníkov SNR Rudolfa Fraštackého. Zásluhu na tom mal priateľ a bývalý podriadený jeho svokra policajný trestný sudca Dr. Aladár I. Ondrejkovič, o.i. bývalý Okresný náčelník v Prešove. Bedřich Pokorný bol zpravodajský dôstojník na PAÚ (Predsuvná agentúrna ústredňa) Michalovce. V roku 1938 bol pridelený ako vedúci na PAÚ „Rudolf“ v Košiciach so zameraním proti Maďarsku a od decembra 1938 do marca 1939 pôsobil u PAÚ Prešov pod kontrolou Dr. Aladára I. Ondrejkoviča.
Ruský emigrant Valerij Sergejevič Vilinskij (16. júl 1903 – 11. máj 1955) agent (V-101 Sergej), ktorého riadiaci dôstojník bol mjr. Bedřich Pokorný. Proti poverenníkovi SNR Rudolfovi Fraštackému a jeho okruhu spolupracovníkov z Demokratickej strany pracoval bez úspechu. Po roku 1951 vyšli najavo nezrovnalosti v životopisoch ktoré obaja uviedli o svojej činnosti v protektoráte Čechy a Morava. V. Vilinskij pôvodne žil v emigrácii v Bulharsku v tamojšej hospodárskej situácii zodpovedajúcich podmienkach. V medzivojnovom období sa snažil infiltrovať do Československej strany Lidovej npr. cez Augustína Vološina. Do kruhov okolo JUDr. Martina Mičuru a nitrianskeho biskupa ThDr. Karola Kmeťka aj krajinského prezidenta Dr. Jozefa Országha, Janka Jesenského, JUDr. Milana Ivanku neprenikol.
Bedřich Pokorný bol o Valerijovi Vilinskom informovaný už od obdobia keď pôsobil na PAÚ v Michalovciach, Košiciach a Prešove, nakoľko ukrajinskí emigranti vyvíjali na Podkarpatskej Rusi proti ČSR ilegálnu politickú činnosť ktorú sa snažila Predsuvná agentúrna ústredňa kontrolovať. S činnosťou PAÚ a teda aj ukrajinských emigrantov ktorí od 1938 organizovali ozbrojené prepady štátnych úradovní na Podkarpatskej Rusi bol oboznámený Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič ako vysoký štátny úradník na regionálnej úrovni. Neunikla mu ani činnosť Valérija Vilinského.
Ing. Ludmila Jankovcová ešte toho istého dňa vymenila vo vláde Klementa Gottwalda ministra priemyslu, svokra št. kpt. jazd. Jaromíra Nechanského (priateľ a kolega pobočníka veliteľa tankového vojska VO 4 v Bratislave kpt. tank. Aladára Ondrejkoviča v ŠDZJ u Dragounského pluku 8 "Knižete Václava Svatého" v Pardubiciach) Bohumila Laušmana po jeho zvolení 25. novembra 1947 za predsedu Československej sociálnodemokratickej strany.
Z bezpečnostného aparátu konali pravidelné návštevy sovietskeho veľvyslanectva v Prahe: Karel Smíšek, Jaroslav Hošek, Karol Bacílek, Jaroslav Janoušek, Miroslav Pich-Tůma, JUDr. Štepán Plaček, št. kpt. Bedřich Pokorný, Jaroslav Jerman, Jindřich Veselý, Karel Šváb, Bedřich Reicin a Karel Vaš.
Vývoj československej krízy vo februári 1948 neunikol pozornosti v zahraničí. Veľvyslanec USA Lawrence Steinhardt prerušil svoj liečebný pobyt a vrátil sa do funkcie.
Do Prahy priletel tiež námestník sovietskeho ministra zahraničia Valerián Zorin, v rokoch 1945-1947 sovietsky veľvyslanec v Československu. Na snímke oproti nemu Zdeněk Fierlinger. V strede minister zahraničných vecí ČSR Jan Masaryk, ktorého osobne veľmi dobre poznal Dr. Aladár Ondrejkovič, už od svojho dlhoročného pôsobenia v Zlatých Moravciach vo funkcii tamojšieho Okresného náčelníka.
Jan Masaryk počas februárovej krízy odmietol rezignovať spolu s ostatnými nekomunistickými členmi Gottwaldovej vlády. Navonok vystupoval konštruktívne. V súkromí rezignoval a premýšľal nad odchodom do exilu. Ráno 10. marca ho objavili mŕtveho pod oblokom svojho bytu. Vo veci jeho smrti je dnes obnovené vyšetrovanie. Sú tri teórie: podľa jednej išlo o vraždu (z okna ho vyhodili), podľa druhej o samovraždu (z okna sám vyskočil) a podľa tretej verzie sa Jan Masaryk pokúšal po rímse uniknúť zo bytu (kde sa v tej chvíli pohybovali votrelci) a z rímsy spadol.
Keď sa v roku 1948 chopili moci v Československu komunisti, nenechali si ujsť príležitosť vybaviť si účty aj s Dr. Pavlom Fábrym. Bol odvolaný zo všetkých funkcií, jeho majetok bol skonfiškovaný, bol uväznený, podrobený krížovému výsluchu tretieho stupňa, ktorý trval šesť mesiacov. Bemohli však získať nijaké priznanie, ktoré by mohlo slúžiť ako základ pre formulovanie obvinenia, a podarilo sa mu uniknúť z väzenskej nemocnice, kde sa zotavoval zo zranení spôsobených počas vyšetrovania.
V dôsledku februárových udalostí dňa 11. marca 1948 (12. marca emigroval pán Alexander Kerney) emigroval Rudolf Fraštacký cez Petržalku najprv do Švajčiarska a následne do Kanady (Toronto). Následne za svojim manželom Alexandorm Kerney (čakal ju v Taliansku) emigrovala Lady Gizelle Ondrejkovič, pre ktorú to bolo okolnosťami vynúteným krokom vzhľadom na jej dovtedajšie pôsobenie v Demokratickej strane a neoficiálne kontakty s Janom Masarykom.
V januári 1949 sa mu podarilo ujsť Dr. Pavlovi Fábrymu do Švajčiarska, kde pokračoval vo svojich ekonomických aktivitách ako člen predstavenstva a neskôr prezident podniku pre vývoj nových technológií v oblasti plnenia fliaš a konzervovania potravín. Bol tiež aktívny v pomoci utečencom a bol menovaný za člena exilovej československej národnej rady. .
Podľa nariadenia ministerky výživy ing. Ludmily Jankovcovej č. 236/1949 Zb. z 27. októbra 1949 Družstvo hospodárskych liehovarov, Bratislava, zaniká. Platnosť od 11.11.1949. Účinnosť od 31.08.1949. Ministerka výživy nariaďuje podľa § 11, ods. 1 zákona zo dňa 2. decembra 1948, č. 278 Sb., o Ústredí pre hospodárenie s pôdohospodárskymi výrobkami.
Zápotocký Antonín v. r. Ing. Jankovcová Ludmila v. r.
Rudolf Fraštacký sa Kanade priatelil s pánmi Alexandrom Kerneyom a Tomášom Baťom, pôsobiacimi v Toronte. Významne sa angažoval aj v exilovom hnutí československej orientácie. Stal sa jeho najdôležitejším funkcionárom, veľkorysým mecénom kanadského Československého združenia, predsedom " Rady svobodného Československa ", čestný predseda Masarykovho ústavu v Toronte atď. Fraštacký sa s prehľadom zorientoval v podnikateľskom prostredí v Kanade. Jeho podnikateľské aktivity mali široký záber. Fraštacký bol zakladateľ a spolumajiteľ (Alexander Kerney) prosperujúcich firiem a bankových inštitúcií npr. Metropolitan Trust Company, firmy zaoberajúcej sa medzinárodnými investíciami. Hospodárstvu sa venoval aj po teoretickej stránke, o.i. je autor príručky ,,Einfuhrung in den kanadischen Immobilienmarkt", ktorá vyšla v dvoch vydaniach, v r.1966, 1970. Rýchlo sa stal viacnásobný milionár a hlavný donor nielen celej slovenskej, ale aj českej emigrácie. Stretával aj s predstaviteľmi ľudáckej emigrácie, od roku 1971 udržiaval nepravidelné kontakty so Svetovým kongresom Slovákov, riadeným jeho oponentom Štefanom Romanom. Ako najváženejší slovenský, ale aj český politik v emigrácii a milionár mal rôzne spojenia v Štátnom departmente USA. Rudolf Fraštacký bol npr. člen Medzinárodnej obchodnej komory, ako jej kanadský delegát sa zúčastnil na kongresoch v Rio de Janeiro a Madride (v r.1973), bol Rytier Maltézskeho rádu (Suverénny vojenský hospitálny rád svätého Jána v Jeruzaleme, na Rhode a na Malte) (SMOM) a nositeľ niekoľkých prestížnych vyznamenaní.
Medzi členmi Demokratickej strany exile, Toronto, Canada 08.12.1963. Sediaci zľava Dr. Ján Beharka, JUDr. Naďa Hradská-Ivánková (po otcovi JUDr. Milanovi Ivánkovi príbuzná rodiny Ondrejkovič-Sandor), MVDr. Martin Kvetko, JUDr. Jozef Lettrich, JUDr. Fedor Hodža, za ním Dr. Ľubomír Baar, Rudolf Fraštacký. Stojací v prvom rade zľava: 2. Ján Gömöry, 3. J. Benko, 5. generál letectva Ján Ambruš, 7. Štefan Papánek, 8. kpt. Július Lettrich, 9. V. Šturdík, 10. Pavol Pláňovský. V dalšom rade stojaci zľava: 2. Ján Šikura, 3. Ladislav Hudák, 5. Michal Múdry, 6. V. Jesenský, 10. Ján Smerek, 12. P. Chvostek a iní.
Po roku 1945 pôsobil Pavel Ličko zo známej evanjelickej rodiny na Povereníctve priemyslu a obchodu. Bol zároveň prekladateľ a novinár.
Syn Elenky Fraštackej a kpt. Antona Žúbora ing. Peter Žúbor riaditeľ SPŠE Piešťany. Rudolf Fraštacký bol príbuzným rodiny Ondrejkovič cez manželku Vieru Országhovú o.i. prostredníctvom rodov Ruttkay a Sandor. Pani Elenka Fraštacká Žuborová pripomenula autorovi, že prezident Gustáv Husák osobne nariadil jej doručiť pas, aby mohla navštíviť brata v Kanade. Podľa pani Elenky navštívila v Toronte aj manželov Alexandra a Gizelle (Ondrejkovičová) Kerney. Na jej návštevu v rozhovore s autorom v r. 2006 si pani Gizelle Kerney dobre pamätala.
Oslobodenia Československa a osamostatnenia Slovenska sa skutoční vlastenci páni Alexander Kerney a Rudolf Fraštacký nedožili. Zomreli pred pár rokmi v Kanade, ako tamojšie najváženejšie osobnosti. Svoju činnosť v druhom československom odboji priblížil Rudolf Fraštacký prostredníctvom spomienok, ktoré vyšli po jeho smrti v r.1989.
Mike Frastacky, syn Rudolfa Fraštackého. Běhá nám mráz po zádech při vzpomínce na to, že před několika dny, 26. července 2006, byl v severním Afghánistánu zabit člen kanadské české a slovenské komunity Mike Fraštacký, který tam za svoje peníze stavěl školu. http://www.czsk.net/dotyky/11 2006/frastacky.html. Toronto, Ontário, Kanada, Záslužné vyznamenanie - civilné oddelenie, Záslužný služobný kríž, Udelené dňa: 29. septembra 2015, Investované dňa: 23. júna 2016, M.S.C. (posmrtne), Vancouver, Britská Kolumbia.
Mike Frastacky, remeslom tesár, vystavil svoj život veľkému riziku, keď postavil školu Maktaba Hazrata Osmana v oblasti nízkej gramotnosti v Nahrine v Afganistane. Oprávnil komunitu, aby prevzala vlastníctvo školy a sama ju prevádzkovala. Napriek jeho smrti v Afganistane zostáva škola otvorená pre tisíc dievčat a chlapcov z 10 okolitých dedín.
Poznámky: Evanjelickým kazateľom v obci Liptovský Peter bol v r. 1602-1611 Andrej Zubor (Czubor, Žubor). Študoval na univerzite vo Wittenbergu, kde ho 15.01.1582 vysvätili za kňaza ; V roku 1753 bol učiteľ vo Veľkých Bieliciach Štefan Fraštacký. V roku 1767 bol učiteľom 35 ročný Ján Fraštacký ; Ministerstvo vnútra ČR agent V-101 (Sergej), neskôr AV-6045 (Karger) Valerij Vilinskij (šéf kabinetu Dr. Ivana Pietora, ministra dopravy 1946-1948), riaď. dôst. mjr. Bedřich Pokorný ; V r.1953 postihla Akcia "D" rodinu kpt. aut. Aladára II. Ondrejkoviča, bratanca Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič. V r. 1953-1954 ju postihla aj Akcia "B" ; Do zatknutia 16.augusta 1948 redaktorka pražskej kancelárie denníka "Pravda" Viera Hložková, údajná milenka viacerých českých a slovenských komunistických politikov ;
Zdroje: pplk. tank. v. v. Aladár II. Ondrejkovič ; Lady Gizelle Kerney ; p. Elenka Žuborová rod. Fraštacká ; p. Sidónia Hutárová r.1999 ; archív NBS ; doc. ing PhDr. Milan Karvaš ; Slovenská televízia STV 2 ; Generálny konzul Švajčiarskej konfederácie v Bratislave Max Grässli ; Ataché von Swiss Konfederation in Bratislava Hans Keller ; p. Fraštacký rok 2001 ; p. Smolnický ; redaktor Juraj Fuchs ; Letectvo, tretí ročník pre roky 1938-39 ; PhDr. Pavel Žáček, PhD., riaditeľ odboru archívnej a spisovej služby MV ČR ; Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933 ; (1) Mikuš, Jozef A. 1998 ; (2) Slovák. 25.10.1941, s.8 ) ;