Zaniknuté remeslo sebavedomých mlynárov

O mlynoch vo Veľkých Bieliciach na Nitrici (známej aj ako Belanka), je už z dávnejšej minulosti podrobná správa.  Riečka je pravostranný prítok Nitry s dĺžkou 51,4 km a plochou povodia 319 km². Konkrétne informácie   o troch Bielických mlynoch sú zachované v daňovom súpise z roku 1753. Súpis vykonali stoliční úradníci z Nitry ako podklad pre vyrúbenie tzv. vojenskej - štátnej dane. Z historickej a geografickej  situácie ich existenciu  predpokladáme už v roku 1397, po donácii kráľovnou Máriou, dcérou Ľudovíta I.  rodu Forgách z Jelenca, kde sa o.i. uvádzajú obce Veľké a Malé Bielice (Belech Maior et Belech Minor). Majitelia obce Veľké Bielice v priebehu rokov boli rody Kvassay (príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza), Mednyánszky (príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza, Pongrácz (príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza), Rajcsányi (príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza), Rudnai, Bossányi (príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza). Z nich napríklad  Aloisius  Batthyány bol majiteľom v roku 1795 a Michael Kvassay v roku 1810. Pred vydaním Tereziánskeho urbára docestovala dňa 24.06.1769 do Veľkých Bielíc stoličná komisia z Nitry. Tvorili ju Ján Beznák, prísediaci súdnej tabule a úradník súdnej stolice Andreas Schurmann (rodák z Dolných Držkoviec, príbuzný rodiny Ondrejkovič). V zastupení  feudálnej vrchnosti baróna Antona Mednyánszky boli prítomní úradník Imrich Tarnóczi (príbuzný rodu Ondrejkovič), za pánov  Carolus Kvassay osobne, ktorý zastupoval aj Jozefa Kvassay a zastúpili aj pánov Jozefa Pongrácz (Košický župan gróf František Pongrácz 1905-1906) i  Imricha Bossányi (ktorý nemal poddaných). V Malých Bieliciach bol jediným zemepánom Dionýzius Rudnai, ktorý tam aj sídlil. V minulých storočiach boli za feudalizmu vo Veľkých Bieliciach tri mlyny. Obec tým bola známa na okolí a chýr o nej a tunajších sebavedomých a pyšných mlynároch "farahúnoch" sa šíril ďaleko. Polohu mlynov dokazuje mapa pochádzajúca z roku 1807. Z dvestoročnej mapy je zrejmé, že 500 m nad Veľkými Bielicami smerom k Návojovciam koryto rieky Nitrica klesalo a tu bolo v 13.storočí prehradené haťou. Vodu viedli vykopaným kanálom cez chotár zvaným Kliny, preto kanál nazývali "Klinová voda". Vracala sa do starého koryta pri moste, ktorý tam stojí aj dnes. Hneď na začiatku vykopaného mlynského kanála postavili Horný mlyn (na konci záhrady  správcu hate). Bol v 18.storočí na dve kolesá a mlel na dva mlynské kamene. Druhý, Prostredný mlyn bol tiež na Klinovej vode hneď pri dedine (dnes na tam stojí dom Dvonča a Zaťku  - Nábrežie Belanky č. 311 a 312). Tretí, Dolný mlyn, nepochybne  mladší, bol poniže mosta cez Nitricu.  Tu, v starom koryte  boli teplé pramene a roľe povedľa nazývali "Pri teplej vode".

Majiteľmi mlynov bola feudálna vrchnosť. Horný mlyn bol od roku 1712 majetkom feudálneho rodu Mednyánszky (vlastnili Malé Bielice). V roku 1753 mal mlyn v árende Andrej Kudlatý (mlieť v tomto mlyne bolo  záväznou povinnosťou pre poddaných z Malých Bielíc). Zo dňa 22. marca 1787 sa zachoval písomný doklad v slovenčine o tom, že feudálna vrchnosť barón Anton Mednyánszky, zastúpený fiškálom Ľudovítom Majthényi (tiež bol príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza), prijala na Horný mlyn Jozefa Lacka, ktorý tam mlynárčil do roku 1807 aj za novej feudálnej vrchnosti Alojza Batthyány. V Prostrednom mlyne mlel Štefan Ravasz (Ravasz Anna sa vydala za Jozefa Sandora zo Slávnice), na Dolnom mlyne bol mlynárom Štefan Balicai. Dolný mlyn patril v tom čase dvom bielických feudálnym vrchnostiam s malým počtom poddaných - boli to Dominus Carolus Kvassay (sídlil v kaštieli v Brodzanoch. S Bielicami je spätý najmä život Michala Kvassay, ktorého manželkou bola Elisabeth Sandor de Slavnica, vnučka  Judit  Hynyady z Brunoviec) a Dominus Josephus Pongrácz).  V súpise  z   roku  1728 sa medzi daňovníkmi vo Veľkých Bieliciach nachádzajú už aj iné mená mlynárov. Na panskom Hornom mlyne mlynárčil Ján Pivarči, v inom zdroji je uveďený aj Pavol Bošánsky s jedným spoločníkom a neskôr aj Ján Duška s dvomi spoločníkmi. 

Z obdobia okolo roku 1800 je známa správa o miestnych nájomcoch vo Veľkých Bieliciach, medzi ktorými je prvý krát uvedený aj energický a podnikavý Josef Balažovič. Údajne sa živil  remeslom.  Medzi nájomcami sú uvedení aj traja  židia, npr. Salzberger. 

V roku 1813 ustupovali cez Veľké Bielice francúzski vojaci po porážke cisára Napoleona Bonaparte v Rusku. Za nimi postupovalo cez Bielice ich prenasledujúce ruské vojsko cára Alexandra I. Ranených, chorých a vyhladovaných Francúzov, následne aj  Rusov ošetrovala a kŕmila v rodinnej kúrii pani prastará matka Márie Ondrejkovičovej rodenej Turba.  Vysvetľovanie, aby jedli málo nechápali. Mnohí z nich umierali npr. keď sa najedli.  Neposlúchali, nečakali kým vychladne pre nich čerstvo upečený chlieb a sami si ho vyberali s pece.

Elias Pravotický *1768 (príbuzný rodiny Ondrejkovič) bol kňazom Nitrianskej diecézy, v roku 1791 bol vysvätený a v roku 1836 bol farárom vo farnosti Veľké Bielice. Člen Učeného slovenského tovarišstva 1839 Veľké Bielice. 

Prvý kúpeľný objekt v Smrdákoch postavil Jozef Vietoris, majiteľ pozemkov v okolí prameňov, v roku 1832-1833. V roku 1839 tu Vietoris, zástupca starostu mesta Nitry, dal postaviť obrovský impozantný kaštieľ pre svoju rodinu. Objekt je po niekoľkých rekonštrukciách stále funkčný a kaštieľ so svojim klasicistickým portálom sa stal symbolom kúpeľov.  

V obci Horovce je krypta ktorú postavil na začiatku 19. stor. Ladislav Vietoris st. Sú tu pochovaní poslední majitelia kaštieľa. Mali komposesesorát o. i. aj s rodom Sandor de Szlavnicza a Madocsányi. V kašieli pôsobil  vychovávateľ a kazateľ Martin Hugolín Gavlovič. Ladislav Vietoris st. získal v r. 1805 kašieľ s pozemkami od rodu Madocsányi čiastočne odkúpením a čiastočne vyporiadaním komposesorátu v Bolešove a Vászke v ktorom mal podiel aj rod Sandor de Szlavnicza.

Stephanus Ivánka a jeho manželka Anna Zsittnyan, Bánovce nad Bebravou rok 1845. Ctenou pani matkou Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča bola Antónia Zsittnyan.     

V roku 1849 bol vymenovaný za vládneho komisára trenčianskej župy jeho syn *1802 Ladislav Vietoris (a jeho 1. manželka Jozefa Sandor de Szlavnicza  1830 mali synov *1826 Mikuláša a *1829 Jána) z dôvodu prerušenia uhorskej župnej samosprávy rakúskou administratívou. Autorov prastarý otec Sandor de Szlavnicza bol v tom čase trenčiansky župný sudca.

V súpise z roku 1849 je v Bieliciach uveďený ako majiteľ domu č. 33 Stephan BalazsovicsZánik feudálnych záväzkov po roku  1848 najskôr  negatívne postihol Horný mlyn. Bývalí poddaní z Malých Bielíc boli pozbavení povinnosti v ňom mlieť a výhodnejšie im bolo mlieť v  bližších mlynoch  vo Veľkých Bieliciach a v Brodzanoch. Mlyn strácal svoju existenčnú základňu a jeho zánik dokonal požiar. Prostredný mlyn mal lepšie podmienky na prežitie, ale ani on sa nevyhol úpadku pre konkurenciu Dolným mlynom. Posledným mlynárom v ňom bol Kopecký,  jeho synovia  nezostali pri remesle a vysťahovali sa do Ameriky. Po zániku Horného mlyna sa o hať na Nitrici už nikto nestaral. Stala sa obeťou povodní a dravého prúdu. Začiatkom 20.storočia sa už nedalo poznať, kde stála hať na odrážku vody do mlynského potoka. 

Husársky kapitán Mikuláš Vietoris vystúpil z armády a v roku 1851 usadil na matkinom (Jozefa Sandor de Szlavnicza) panstve vo Vaszke.  

Karel Šandor *28.10.1855 Slavnica rodičové  Jurko Šándor zeman a Composesor Slavnický evanjelik a Anna Ravasz oba evanjelici bytom Slavnica č. 10. Krstní rodičové Ludvik Šandor Composesor Slávnický a jeho manželka Bernardyna Mednyanský. Jméno krstícího kňeze Jozef Nicena katolícky farar v Bolešove.  

Alexander Jaroslavus *07.08.1856 Púchov rodičia Spectabilis Dominus Alexander Androvič E. R. Judex Nobilium Domina Antonia Kolkovič R.Cath. krst. rod. Franciscus ... ovič a Theresia Kolkovič E.R. offio Vidna Arigo ; 

Paulina  *28.06.1857 Veľké Bielice č. 53. Jej rodičia boli Steph. Balaszovits a Anna Zavodszky. Jej krstní rodičia boli Joann. Matula Ludirector a Anna Prokop uxor prioris. 

V r. 1866 sa Rakúske vojská maršála Benedeka po prehratej bitke  pri Hradci Králové sťahovali cez Vlársky priesmyk a Trenčín k Bratislave. V Trenčíne bolo ubytovaných mnoho ranených vojakov, do mesta zavliekli epidémiu cholery. Počas dvoch mesiacov padlo za obeť cholere vo farnosti Malá Hradná 115 obyvateľov. V Čuklasovciach to bol aj †14.10.1866 Stephanus Kvassay, ženatý,  zeman, compossesor (spoluvlastník), 71 r.

Stephanus *30.07.1872 Velké Bielice č.34 rodičia Stephanus Androvits rc Jaber feuari  a Suzanna Balazsovits, krstní rod. Stephanus Balazsovits rc Lanis a Anna Zavodszky rc uxor prio.  ;

Slovenský politik, právnik JuDr. Milan Ivanka de Draskócz et Jordánföld, príbuzný trenčianskeho župného sudcu Stefana Sandor de Szlavnicza po jeho Urodzenej matke Esthere Ivánka de Draskócz et Jordánföld sa narodil  dňa * 25. októbra 1876 v Turčianskom Svätom Martine.                                                                               

Eugenius Casparus *06.01.1883 Veľké Bielice č. 53. Jeho rodičia boli  Circularis notarius Stephanus Balaszovics a Mária Bisztricky. Jeho krstní rodičia boli rc. Ludirector Jozef Bistriczky a Amalia Sztrakoniczky rc. uxor privini.                  

Mlynári Kedrovič (Kedrovics, Kedrovich) a Pivarči. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, dedič rodu Kvassay (notár Stephanus Ondrejkovics sa sobášom s Annou Sandor de Szlavnicza dostal do  príbuzenského  vzťahu o. i. aj s rodom Kvassay), zať Dominus Ľudovít Birly racionálny statkár, predal Dolný mlyn podnikavému Jánovi Kedrovičovi z mlynárskej rodiny z Bziniec pod Javorinou. Vyrástol u otca Jána Kedroviča už v Horných  Chlebanoch. Ján Kedrovič (*1838 1914) mlyn prestaval a zmodernizoval. Ako sídlo slúžnovského okresu sa stali Topolčany najvýznamnejším regionálnym centrom stredného Ponitria. Dôkazom toho je aj usporiadanie hospodárskej výstavy v roku 1882. V tomto roku bol otvorený aj úsek železnice Nitra - Topoľčany, v roku 1884 úsek Topoľčany - Veľké Bielice a v roku 1896 bola trať predĺžená do Prievidze.

Ján Kedrovič mletie na kameňoch vystriedal za nové zariadenie valcového mlyna. Neskôr pohon mlynských strojov pomocou mlynského kolesa vymenil za vodnú turbínu, ktorá mu slúžila aj na elektrické osvetlenie domu a mlyna. V dvadsiatych rokoch minulého storočia plánovali zaviesť elektrické osvetlenie z mlyna aj do dediny, ale už nežil energický a podnikavý starý mlynár (kúpil pre staršieho syna Jána aj mlyn v Nadliciach. Od 20.8.1908 bola umiestnená v  Nadlickom mlyne Jána Kedroviča II. pošta). Dedičom mlynu vo Veľkých Bieliciach sa stal Gustáv Kedrovič (*1880 1953). Finančný úpadok privodil zmenu majiteľa a v roku 1932 mlyn odkúpil Ján Pivarči (*1891 1962) z Malých Uheriec z mlynárskej rodiny (narodil sa však vo Veľkých Bieliciach).  Postavil si pri mlyne vysoký, moderný dom. Čnel sa nad starým mlynom. Mlyn prežil i druhú svetovú vojnu a aj po nej Pivarči sypal "mletiarom múku do vriec". Vietor času a  zmena spoločenských pomerov aj tu spôsobili zánik účelu stavby a prevádzkových priestorov.

Koncom devätnásteho storočia v Malých Bieliciach pôsobil Obvodný notár Michael Turba, svokor a zať členov rodiny  Balazsovics, Ondrejkovič a Sandor.

Clemens *25.11.1864 Veľké Uherce č.35, jeho rodičia Stephanus Androvics a Suzanna Balazsovics,  krstní rodičia Joanes Zsittnyan a Anna Balazsovics. 

Alexander Josephus Antonius *20.02.1867 Trenčín No 73 rodičia Alexander Androvich Sedria Cott. Trenčín A. a Francisca Kornhoft krstní rod. Joseph Kamin. Capitanus a Antonia Vidna Vavreczky nata Androvic ; 

Miestna školská komisia zo dňa 8.augusta 1869 - jej predseda bol statkár Dominus Ľudovít Birly, ďalší jej členovia boli Obvodný notár Štefan Balazsovics (jeho dcéra Pauline Turba rodená Balazsovics, jej manžel  Obvodný notár  Michael Turba (sobáš sa konal 13. 07. 1879), potomkovia Štefan Rudolf Turba riaditeľ pôšt na Slovensku  a mešťanosta Bratislavy jeho manželka Mária Ondrejkovics, Gejza Victor Jacobus Turba a dcéra Mária Ondrejkovics rodená Turba) Štefan Androvič (príbuzný rodín Ondrejkovič aj Turba) a iní.  Podľa rozprávania Márie Anny Turba  jej bratia i bratanci v svojich dvanástich  rokoch  dostali svoj prvé poľovnícke flóbertky a prvý raz povolenie od svojich otcov strieľať tučné vrabce na rodinných poliach počas žatvy (pred rokom 1900). Stará mama Balažovičová im z nich pripravovala pochúťku. Zvykom u nich bolo v pätnástich rokoch streliť prvého srnca a v osemnástich prvého jeleňa. Na lov divej zvery chovali svorku poľovných psov.

Počas svojich štúdií v Bratislave Milan Rastislav Štefánik aj s bratmi často navštevoval len pár krokov od budovy evanjelického lýcea aj veľkého evanjelického kostola byt národovca, advokáta Vendelína Kutlíka a jeho manželky Boženy, dcéry ECAV farára Michala Milana Hodžu z Liptovského Mikuláša. Nachádzal sa v patricijskom dome na Panenskej č. 17. Tu v národne žičlivom prostredí, ktoré ho už navždy ovplyvnilo sa zoznámil aj s ich nadpriemerne vzdelanou a cieľavedomou dcérou Elenkou.

Helena Amália *11.08.1894 Veľké Bielice č.53. Jej rodičia boli  Circularis notarius Stephanus Balaszovics a Mária Bisztricz. Jej krstní rodičia boli Josephus Bisztriczky a rc. com A. Kereskény.                    

V rokoch 1893-1895 bol vo Veľkých Bieliciach učiteľ Štefan Ballay. Ako dôchodca sa vrátil do Bielíc.  

Vážený pán Peter Múčka zaslal autorovi fotografiu náhrobného kameňa a výpisu matriky Rozálie Sandor de Szlavnicza vdovy po Dr. Alojzovi Posta, zomrela v r. 1899 v kúpeľoch Malé Bielice vo veku 30 rokov (*30.08.1868 ?). 

V roku 1753 bol učiteľom vo Veľkých Bieliciach Štefan Fraštacký. V roku 1767 bol učiteľom 35 ročný Ján Fraštacký. Dcéra Obvodného notára na penzii Ilona Balažovičová sa vydala za Sopku, ktorý spravoval majetok rodiny Balažovič. Nerozdelený majetok širšej rodiny bol skonfiškovaný v prospech štátu po roku 1948. Priamy potomok panskej vrchnosti bol aj vynikajúci maliar Ladislav barón Mednyánszky, príbuzný Anny Ondrejkovič rod. Sandor de Szlavnicza.

Chynorianske noviny č. 59

Napred, kto bol vlastne Gustáv Kedrovič ?

Narodil sa vo Veľkých Bieliciach 14.02.1880, kde bol jeho otec mlynárom. V staršom veku žil v Chynoranoch, kde býval s rodinou Lábady v spoločnej domácnosti. Pán František Lábady st. si zobral Jolanku Kedrovičovú za manželku a preto s Gustávom  boli v príbuzenskom pomere. Bývali na konci PSOTY v jednoposchodovom dome pri známom Garáči. Kedrovič býval spolu s pánom Kolomanom Šaray na prízemí v ľavom krídle domu. Šaray bol pokladník chynorianskej Ľudovej banky založenej v roku 1895. V pravom krídle domu býval Jozef Magnusek ako nájomník. 

Pán Lábady st. pracoval ako úradník v poisťovni v Topoľčanoch. Po roku 1945 bol z politických dôvodov z práce prepustený. Pre tento jeho neočakávaný stav sa veľmi trápil, až napokon trápenie ukončil samovraždou vo veku 63 rokov. Vdova pani Lábadyová odišla neskoršie za  synom  Ferkom do Bratislavy, ktorý bol známy lekár, 

primár Urologickej kliniky na Hlbokej ulici MUDr. František Lábady, bratanec pplk. tank. Aladára II. Ondrejkoviča.

Gustav Kedrovič zostal sám a i keď zdedil po otcovi mlyn vo Veľkých Bieliciach, už predtým nedokázal pokračovať v podnikaní. Mal brata Jána, ktorý úspešne mlynárčil v susedných Nadliciach. Starší spoluobčania si pamätajú na osamelého Gustáva, ktorý musel opustiť spomínaný byt a ťažko sa pretĺkal životom.  Mnohokrát bol predmetom neúcty zo strany mládeže (asi tak ako jeho príbuzná, stará pani Balažovičová  (Sopková ?)  v Bieliciach, nábytok a zariadenie jej domu si svojvolne rozobrali miestni občania a žila potom vo veľkej biede s všami a myšami v pivnici). Rodina sa rozhodla dať ho do penziónu v Kovarciach, kde zomiera 13.06.1953 a ostatky boli uložené v rodinnej hrobke vo Veľkých Bieliciach.

Cez školské prázdniny – píše autor tohto článku Ing. Edo Košík - asi v roku 1949 prišiel Gustáv, ako mal vo zvyku, do našej krčmy sa najesť. Vždy sme ho pozvali do kuchyne. Kedrovič vedel, že študujem v Bratislave, preto mal dôvod sa mi prihovoriť. Pochválil sa,  že aj on študoval v Bratislave a to na evanjelickom lýceu a čo naviac, bol spolužiakom Milana Rastislava Štefánika ! Spomenul si na jeden zážitok, ktorého pôvodcom bol Štefánik a jeho účastníci boli jeho spolužiaci, a teda aj Kedrovič: 

Žiaci  evanjelického lýcea sa stravovali v školskej menze. V sobotu sa večere nevarievali, žiaci bývajúci v internáte dostávali suchú večeru, ktorú im vydávali po sobotnom obede. Istú sobotu dostala skupina žiakov ako suchú večeru len peceň podlhovastého chleba. Chlieb zobral Štefánik a žiaci sa odobrali na internát. Bola  sobota, urobili si malú prechádzku cez blízke trhovisko. Na trhovisku si Štefánik všimol, že ženy Račišdorfu  predávajú smotanu. To dalo Štefánikovi podnet k tomu, čo sa malo ďalej udiať. Štefánik prehlásil spolužiakom, že dnes na večeru nebudú mať holý chlieb, ale chlieb so smotanou. Spolužiaci ho vysmiali s tým, že nemajú nádobu na smotanu a čo horšie, ani peniaze. Štefánik ich ubezpečil, že on má všetko premyslené a smotana bude. Štefánik vybral nožík, odrezal vrchnák chleba, ďalej pomocou nožíka a prstov povyberal mäkkú striedku, tieto časti chleba zabalili do papiera, v ktorom bol pôvodne zabalený chlieb. Takto v chlebe vznikla veľká dutina, ktorá mala poslúžiť ako nádoba. Po tejto príprave sa odobrali k jednej  z predávajúcich žien. Štefánik sa spýtal na cenu smotany za jeden liter. Tá bola osem grajciarov  za liter. Štefánik s cenou súhlasil   podmienkou, že sa poskladajú na také množstvo smotany, ktoré sa zmestí do dutiny chleba. Štefánik ako prvý položil halier na stolík predávajúcej. Keď žena videla, že urobí dobrý obchod, kázala Štefánikovi podržať chlieb a ona naliala do dutiny chleba takmer tri litre smotany. Štefánik vzal chlieb, vložil si ho opatrne pod pažu a s citom chlieb pažou stláčal a uvoľňoval, aby čo najväčšie množstvo smotany nasiaklo do stien chleba. Mal na manipuláciu dosť času, lebo skladanie peňazí trvalo dlhšiu dobu. Každý sa snažil vo vreckách nájsť nejaký peniaz, ale to bola predstieraná snaha, lebo peňazí nebolo. Výsledok zo skladania bol stav, že na stolíku bolo poskladaných niekoľko halierov, čo nestačilo ani na liter smotany. Keď predávajúca videla finančný stav študentov, stratila trpezlivosť a prehlásila, aby si nechali halieriky a vyliali smotanu späť do hrnca. Štefánik ochotne vylial smotanu, lebo z dutiny chleba vytiekol sotva liter smotany. Väčšina ostala v chlebe. Žena si neuvedomila, čo s touto vtipnou hrou sledoval Štefánik, že získal pre svojich spolužiakov peniaze a smotanu zadarmo. Cestou do internátu sa na figliarskom zážitku veselo bavili a obdivovali Štefánika, ako v jeho hlavičke vznikol taký geniálny nápad pre vylepšenie večere zadarmo. Keď už večerali, preberali úsmevný zážitok a bavili na tom, ako sa každý snažil nájsť po vreckách nejaký halier, hoci tam nebol. Kédrovič na záver s veľkým smiechom poznamenal, že takú večeru nikdy nemali, aby si prsty oblizovali od smotany.

            Na záver, aby sa dalo veriť tomu čo rozprával Kedrovič, bolo potrebné si overiť, či skutočne  bol spolužiakom Štefánika. Za týmto účelom som navštívil Lýceálnu knižnicu, kabinet rukopisov a starých tlačí, kde mi za týmto účelom poskytli triedne katalógy za ročníky, keď Štefánik začal študovať na lýceu v roku 1890 ako 10 ročný mládenec. Štúdium skončil v Prešporku po troch rokoch v roku 1893 ako 13 - ročný. V katalógoch v každom ročníku som našiel zapísaného Štefánika aj Kedroviča, čo je dôkazom, že boli spolužiakmi. Zápisy som si nechal okopírovať a prikladám ich.  Zápisy sú v maďarčine, ktorá vtedy bola na školách povinná. Štefánik štvrtú triedu ukončil v Šoporni ( 1893 – 1894). Ďalej študoval v Sarvaši ( 1894 – 1898 ), kde aj maturoval. Rozprávanie Kedroviča má určitú historickú hodnotu, lebo z detstva Štefánika sa toho vie veľmi málo. Nakoľko  táto vtipná udalosť bola vypovedaná v Chynoranoch, bol by som rád, keby bola prvýkrát publikovaná v Chynorianskych novinách.

Ing. Edo Košík
Spracovali:
Miro Kováčik
Mária Šmotláková

Skrátené a zrejmé chyby čiastočne opravené


Vodný mlyn pána Gustáva Kedroviča vo Veľkých Bieliciach

Župný dom v Púchove kde sídlil v 19 stor. Hlavný slúžny Dr. Alexander Androvič (neskôr  predseda Okresného súdu v Trenčíne). Bol príbuzným rodiny Ondrejkovič z obidvoch manželských strán. Z Púchova bol aj syn tamojšieho správcu učiteľa katolíckej ľudovej školy Dr. Anton Neumann, ktorý začiatkom r. 1945 pomohol zachrániť rodinu starej matky autora aj 84 občanov Čiernej Lehoty.  

V roku 1904 sa v Bratislave zosobášili  pribuzný Anny Ondrejkovičovej rod. Sandor de Szlavnicza a Ondrejkovič JuDr. Milan Ivánka Draskócz et Jordánföld a slečna Elena, dcéra advokáta Vendelína Kutlíka a Boženy Hodžovej, vnučka farára ECAV Michala Milana Hodžu. V tomto čase sa stal JuDr. Milan Ivánka predstaviteľ spolupráce s českou politikou aj podnikateľskými kruhmi. Za ich spoluúčasti založil v Trnave Hospodársku banku (1906). Od roku 1906 bol spoluvydavateľ a redaktor časopisu Národný hlásnik. V roku 1907 bol zvolený do uhorského snemu, avšak v roku 1909 bol ako Slovák mandátu zbavený za údajné poburovanie proti štátu a Maďarom počas predvolebnej kampane a odsúdený na jeden rok väzenia.     .                           

Do obdobia pred rok 1910 sú situované spomienky Márie Ondrejkovič rod. Turba na jej tetu, dvornú dámu cisárovnej Alžbety vo Viedni a virtuóznu harfistku.

Mons. ThDr. Pavol Beňuška, filozof a teológ, katolícky publicista, prekladateľ a tajomník príbuzného rodiny Ondrejkovič arcibiskupa ThDr. Karola Kmeťka, krajan rodín Balazsovics a Kedrovich sa narodil * 25. januára 1911 v obci Veľké Bielice.

Do obdobia pred prvou svetovou vojnou je datované rozprávanie starej matky autora Márie Turbovej o prvej tragickej havárii lietadla pri Bieliciach pri ktorej sa jeho pilot zabil. Zhromaždené deti videli, že mal sluchy prepichnutú hrubým drôtom. 

Za I. svetovej vojny v čase najväčšieho nedostatku potravín správca - učiteľ v Lednických Rovniach Dominus Stefan Ondrejkovics-Sandor  de Szlavnicza posielal pravidelne svojho maloletého syna Aladára  vlakom do Bielíc s kufrom plným kalíškového skla.  Chlapček Aladár kufor odovzdal svojmu strýcovi Jánovi Kedrovičovi, ktorý ho poslal vlakom späť domov s kufrom už plným múky.

Učiteľka Elena Ivanková, rod. Kutlíková sa s manželom advokátom JuDr. Milanom Ivánkom vrátili v r. 1915 do Bratislavy. Počas prvej svetovej vojny spolupracoval advokát JUDr. Milan Ivánka s MUDr. Vavrom Šrobárom, Milanom Hodžom a s Emilom Stodolom. Jeho manželka Elenka mala už po štyridsiatke, začala byť literárne mimoriadne aktívna. Napísala desiatky noviel. Uverejňovala ich najmä v Národných novinách vychádzajúcich v Turčianskom Svätom Martine. V rokoch 1916 - 1918 uverejnila vyše sto prác - medzi nimi niekoľko noviel z vtedajšej Bratislavy - zo života počas 1. svetovej vojny. Na jej tvorbu poukázal aj literárny kritik Štefan Krčméry.         

Náhrobný kameň Obvodného notára Stefana Ondrejkoviča vo Veľkých Bieliciach, autorovho prastarého otca. Vpravo je náhrobný kameň jeho svokry, autorovej praprastarej matky Urodzenej pani Márie Sandor de Szlavnicza rod. Marko. Tieto náhrobné kamene identifikovali a nezištne opravili v záujme zachovania historických podkladov pre budúce generácie pán Peter Múčka s priateľom pánom Jurajom Krasulom.

Aj po roku 1923 bol člen obecnej samosprávy vo Veľkých Bieliciach notár na penzii Stefan Balazsovics. Na hasičskú zástavu dobrovoľného požiarneho zboru prispeli v roku 1929 o.i. pani Helena Balažovičová, Gustáv Kedrovič, bratia Salzbergerovci, Štefan Országh atď. 

Primár dnes už tiež zaniknutej  Urológie na Hlbokej ul. v Bratislave MUDr. František Lábady (narodený v Chynoranoch) bol vnuk Jána Kedroviča.  Vo Vrábloch bol v roku 1928 Okresný náčelník pán Štefan Balazsovics,  jeho otec bol Obvodný notár vo Veľkých Bieliciach  Štefan Balazsovics, druhý jeho syn bol lekár. Švagrom Jána Kedroviča bol pán Ignác Wunder *1864 1933 jeho manželka Anna Wunderová rod. Kedrovičová *1876 1948, ich syn bol prímár  gynekológie v židovskej nemocnici na Šulekovej ulici v Bratislave MUDr. Ladislav Wunder *1896 1990 (lekárkou v Nórsku je aj chirurgička MUDr. Tanja Hoffmann, pravnučka Márie Ondrejkovičovej rod. Turba).

MUDr. František Lábady

Bývalá budova Urológie FN na Hlbokej v Bratislave, kde bol primár MUDr. František Lábady, bratanec pplk. tank v. v. Aladára Ondrejkoviča II.   

Rieka Nitra pri Prievidzi.

Pri prameni rieky Nitra sa nachádza hrobka rodov Sandor de Szlavnicza a Bossányi de Eadem. Svojim umiestnením symbolizuje ich spoločenskú úlohu a postavenie v Nitrianskej stolici. Postavil ju v r.1931 katolícky kňaz a profesor Jozef Stephanus Bossányi. Postavil tu aj Lurdskú kaplnku a upravil prameň rieky. Ako pedagóg synov Mestského notára  v Prievidzi D. Michaela Turbu, ktorý finančne podporoval jeho aktivity mal  vplyv na formovaní záujmov D. Gejzu Turbu, svojho budúceho spolupracovníka, spojenca a príbuzného cez rodinu Ondrejkovič - Sandor de Szlavnicza.   

Josephus Stephanus Bossányi *04.03.1855 Senica Nro 147. Rodičia Spectabilis Dominus Vincensius Bossányi Nobilis - Cas .Reg. ..., et Spectabila Domina Stephana Bossányi Condors. Rom. Catolici. Krstní rodičia Magnifis. Spect. Dominus Josephus Vietoris. Nobili Dominici Rexen at Compossesor, et Director, et Spectabila Domina Sophia Jánosy Nobili - Ano Catolici.

V roku 1933 bol Štefan Balažovič výmenovaný Krajinským úradom v Bratislave za nového Okresného náčelníka v Košiciach, úrad nastúpil ešte pred vianocami ; Národné noviny 03.08.1928/1 ; Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933/8 ;  

Podľa rozprávania starej matky Márie rod. Turba autorovi ako malému chlapcovi mal Koloman Sokol blízky profesionálny a priateľský vzťah k rodine Balažovič, ktorej príslušník učil na SVŠT už od medzivojnového obdobia.

Letisko Bielice - Baťovany okolo roku 1933. Medzi jednotlivými letiskami firmy Baťa okrem pravidelných špeciálov z Otrokovíc, sa striedali lietadlá Aero A-35 aj: Lockheed Electra 10A OK-CTA a 

a Lockheed Electra 10A OK-CTB, Stinson Reliant SR-10C OK-ATP aj rad ďalších zaujímavých lietadiel. Firma Baťa mala od roku 1939 niekoľko lietadiel aj pod slovenskou imatrikuláciou.

V rokoch 1938-1939 bol Okresný náčelnik v okrese Stropkov Dr. Alexander Lučšek, švagor generála M. R. Štefánika aj sestry otca por. jazd. Pavla Štefánika. 

Por. jazd. Pavel Štefánik, aktívny dôstojník synovec generála M. R. Štefánika, (absolvent ŠDJZ Pardubice a VA Hranice), priateľ rodiny Ondrejkovič. Ako poručík jazdectva slúžil vo Zvolene a Spišskej Novej Vsi spolu s por. jazd. zál. v činnej službe Aladárom II. Ondrejkovičom (absolvent ŠDJZ Pardubice a AVA Bratislava), ktorý bol ubytovaný u jeho otca JUDr. Ladislava Dušana Štefánika verejného notára. Do preloženia por. jazd. zál. Aladára Ondrejkoviča k automobilnému vojsku slúžili obaja v Jazdeckom priezvednom oddiele (JPO-1). Autor ďakuje za fotografie jej otca Váženej pani Tamare Dudášovej, dcére mjr. jazd. v. v. Pavla Štefánika.    

Prvým diplomatickým zástupcom dánskeho kráľovstva v Bratislave sa stal honorárny konzul Dr. Štefan Ravasz, ktorého predseda slovenskej vlády a minister zahraničných vecí Vojtech Tuka oficiálne prijal v tejto funkcii 11.01.1941 (noviny Slovák z 11.01.1941 s.3). †18.08.1982 Bratislava Honorárny konzul Dánskeho a Švédskeho kráľovstva, od 03.05.1944 posledný Hlavný mešťanosta Bratislavy, známy bratislavský advokát  Dr. Štefan Ravasz

Belo Turba. Sólista, tenor operety SĽD v Nitre v rokoch 1939-1945 a sólista, tenor opery Štátneho divadla Košice v rokoch 1945-1960 bol Karol Ondrejkovič. Aj sólista, tenor Divadla Z. Nejedlého v Opave v rokoch 1946 - 1951 Belo Turba vytvoril v tamojšej opere rad postáv, medzi ktorými bol  aj Jeník "Prodaná nevěsta" a Princ "Rusalka". 

Gréta Schmidtová, vyd. Kedrovičová * 22. máj 1914, Bratislava † 26. marec 1995, Bratislava, členka baletu SND od r. 1929 - 1942, menovaná za primabalerínu SND v roku 1941. 

Padákoví strelci kurzu ktorého časť viedol npor. Ondrejovič. Slovenskí padákoví strelci absolvovali štyri stáže tréníngových kurzov Fallschirmjägerschulle II vo Wittstock/Dosse v Nemecku v lete 1943. Kadeti Jozef Lachký a Ladislav Pisarčík a čatník Lenárt

Okresný náčelník v Stropkove Dr. Alexander Lušček (švagor generála M. R. Štefánika a verejného notára v Spišskej Novej Vsi Dr. Ladislava Dušana Štefánika) bol v roku 1939 preložený do Kežmarku. V roku 1939 v Prešove 48 km vzdialenom od Stropkova bol Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič s ktorým mal nielen častý služobný styk, ale aj spoločné spoločenské záujmy. Kežmarský odbor Klubu slovenských turistov a lyžiarov na čele s jeho predsedom Okresným náčelníkom Dr. Alexandrom Luščekom už v roku 1937 uvažoval postaviť pri plese novú chatu. V roku 1940 sa začala výstavba ktorú financoval. Kežmarská chata bola ukončená v r.1942. Vicekonzul Švajčiarskej konfederácie Dr. Hans Keller ktorý od roku 1938 často cestoval služobne aj súkromne na Východné a Stredné Slovensko (aj na Podkarpatskú Rus).

V súvislosti s narastaním nebezpečenstva masových deportácií Bern povolil aby časť židovských obchodníkov aj s Poľska s ktorými bolo Švajčiarsko v obchodnom styku, dostala ochranné listy s problematickou právnou hodnotou a otáznou účinnosťou. Vo veci sa veľmi iniciatívne angažoval Robert Boetschi, vyrástol v Poľsku a mal tam kontakty. Tranzitné mesto bol Kežmarok. V mnohých prípadoch sa podarilo prispieť na ich záchranu. Dr. Hans Keller v roku 1985 (Geschichte historisches Magazin Nr. 69, März-April 1985, s. 14-23) uviedol, že množstvo švajčiarskeho tovaru importovaného v rokoch 1939-1945 do Slovenskej republiky si našlo cestu aj do vojensky okupovaného Poľska.

V apríli 1944 Jazdecký priezvedný oddiel (JPO-1) SV Snina, veliteľ technickej eskadróny npor. jazd. Pavel Štefánik.

Robert Boetschi, 01.12.1940 - 30.10.1944 Assistant Schweizerische Zentrale für Handelsförderung. Assistent des Delegierten für die Slowakei in Zürich und Bratislava, vgl. E2500 1982/120 242*.

Počas vysokého stupňa tehotenstva Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková bola v roku 1953, ako poškodená na úradovni československej štátnej bezpečnosti v Bratislave jej dôstojníkmi agresívne vyšetrovaná, vydieraná, zastrašovaná a urážaná v súvislosti s ich snahou zatajiť pred slovenskou aj českou verejnosťou náväznosti medzi Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. M/155/1947 z 13.01.1948 a trestným procesom bývalého Ľudového súdu v Trenčíne č.k. 2T 399/1953 proti manželom Čevela. Následne musela byť z dôvodu ohrozenia jej života a života jej dietaťa hospitalizovaná v bývalej židovskej nemocnici na Šulekovej ul. v Bratislave. Prinajmenšom život jej ešte nenarodeného dietaťa zachránil primár gynekologicko-pôrodníckej kliniky na Šulekovej MUDr. Ladislav Wunder, bratanec jej svokry Márie Ondrejkovičovej rod. Turba. Neodpustil si však, aby jej nedal najavo čo si myslí o jej príbuzných v Trenčíne aj o jej vysokopostavenom strýkovi v Prahe JUDr. Štefanovi R.

Podľa informácie autorivi od filmového vytvarníka pána Gašpara sa v Bieliciach natáčal film "Perinbaba" a Kedrovičov mlyn možno v tomto filme zahliadnuť. Bielice mohli mať dnes jednu atrakciu technického charakteru, ktorú by im závideli v širokom okolí. Z pôvodného hospodárstva nezostalo nič.                                                 

Dcéra veliteľa technickej eskadróny Jazdeckého priezvedného oddielu (JPO-1) npor. jazd. Pavla Štefánika, vnučka verejného notára v Spišskej Novej Vsi Dr. Ladislava Štefánika, neter Okresného náčelníka Dr.  Alexandra Lučšeka a praneter generála M. R. Štefánika pani Tamara Dudášová rodená Štefániková v roku 2015 v Košariskách pri príležitosti slávnostného si pripomenutia 135. výročia narodenia generála Milana Rastislava Štefánika.

Autor ďakuje za zaslanie výpisov z matriky a fotografií náhrobných kameňov členov jeho rodiny pánovi Mgr. Petrovi Múčkovi z Partizánskeho ktorý sa zoberá aktivitami oživujúcimi históriu Hornej Nitry. K nim patrí okrem publikácie zozbieraných historických podkladov aj ich záchrana a indetifikácia. Aj náhrobné kamene na fotografii identifikovali a nezištne opravili v záujme zachovania historických podkladov pre budúce generácie spolu zo svojim priateľom pánom Jurajom Krasulom, ktorý je poslancom MsZ v Partizánskom, Bieličan. Bez neho by to nebolo  jednoduché.

Poznámky: Mešťanosta Bratislavy Štefan Rudolf Turba ; ing. arch. Stefan Androvič boj synom Štefana Androviča, brata plk. pech. Alojza Androviča ; 

Zdroje: Mária Ondrejkovičová rod. Turbová, Gejza Turba, pplk tank. v. v. Aladár II. Ondrejkovič, Alojz Androv. MUDr. František Lábady,  Valentín Beniak ; zbierka Vladimír Kedrovič (nar.1907 Nadlice otec Ján), 1890-1943 SNA ; Mgr. Peter Múčka ; riaditeľ SPŠ Partizánske p. Konárik atď. ; Sokol 1862 ; Letopis Matice Slovenskej 1873 ; Karol  Kedrovič korešpondencia adresovaná Jozefovi Karolovi Viktorínovi 25 B 49. Mešťanosta Bratislavy Štefan Turba ; Letectvo, tretí ročník roky 1938-39 ; Fritz Manderla ;  Ataché Švajčiarskej konfederácie v Bratislave Hans Keller ; Národné noviny 03.08.1928/1 ; Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933/8 ; Slovák 11.01.1941 s.3 ; Kardinál Ján Chrizostom Korec 19.01.2001 Bratislava ; Arcibiskup Ján Sokol 19.01.2001 Bratislava ;

Kronika obce Dolné Držkovce ; Viacúčelové zariadenie pre všetkých - Pošliapaná história ;  

 

 

 

Helen Balazsovics

Mlyn Veľké Bielice

Kedrovič mlyn

Aktualizované: 11.03.2024