Míny na Dunaji
Schneider-Cruzot a remorkér ČSPD Tatry.

V noci na jar roku 1977 za veľkého stúpania hladiny Dunaja priplával s konvojom do prístavu Izmail vlečný remorkér (kpt. Oberta) ČSPD Tatry. (Prístav Izmail je na ľavom brehu 93, ďalšie prekladiská sú Orlovka, Kilija a Vilkovo). Po odstavení člnov, pasovej a colnej kontrole ho posádka pristavila na pontón. Napriek tomu niektorí členovia posádky už ráno odišli do mesta na nákup potravín. Autor mal v noci službu, spal. Asi o 9.hod. ho zobudil hrmotom na palube jeho šéf strojný správec pán Eduard Csáky. Ukazoval autorovi, veľký guľatý predmet, podľa neho bóju, zakliesnený medzi pontónom a trupom loďe. Búchal doň lodným hákom (čáklou), vraj aby odplávala. Autor mal iný názor a obavy. Zišiel do svojej kabíny a cez jej okrúhle okienko videl, že to nie je bója, ale v priemere 1,5 veľká námorná mína zinkovej farby s typickými mosadznými tykadlami a výrobnými štítkami francúzskeho zbrojárskeho koncernu Schneider Cruzot. Odohnal svojho šefa, ktorý si to nechcel nechať vysvetliť a zašiel na naďaleké stanovisko sovietskej pohraničnej stráže oznámiť telefónom udalosť. Po chvíli priplával vojenský čln a jeho veliteľ potvrdil potvrdil názor autora. Námorníci vyhnali posádku remorkéra Tatry do úctivej vzdialenosti na breh. Na zásah priplávala asi 20 meter dlhá, moderná mínolovka Sovietskeho vojnového námorníctva s drevenným trupom a dvomi rýchlopalnými kanónmi. Posádka loďe Tatry jej dala tenké silonové lano, na ktoré námorníci uviazali mínu a odviazali remorkér Tatry od pontónu tak aby mohla preplávať vo vzniknutej medzere. Potom ju pomaly mínolovka ťahala za sebou na voľný tok Dunaja. Tam v strede rieky do nej strelila jej posádka z kanóna. Keď vybuchla, stĺp vody mal viac ako 50m.
Vysvetlivky: ČSPD n. p. právny nástupca firmy Slovenská Dunajplavba akciová spoločnosť, Bratislava. Pán Ing. Vladimír Droppa bol jej generálny riaditeľ, predseda správnej rady bol pán Dr. Belo Kováč, hlavný mešťanosta Bratislavy.

späť



