Produktiva Stiglitz & spol. k. s.

Autor je vnuk, pravnuk aj dedič majiteľov firmy, ktorú založil Bartolomej Stiglitz a Ján Jičko ml. Autorova ctená matka Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková bola vnučka a dcéra majiteľov. Jej starý otec v Považskej Bystrici kde v r. 1903 založil pálenicu do roku 1918 používal krstné meno Bertalan p.p. Bertuš.                          

Firma Produktiva Stiglitz & spol. k. s. mala prevádzkové priestory na Hasičskej ul. v Trenčíne, neskôr na ul. Štefánikovej 32 a Kukučínovej ul. v Trenčíne.                     

Na konci 19. a na začiatku 20. storočia sa budovala sieť hospodárskych liehovarov. Boli modernejšie, ako v npr. Považskej Bystrici a Trenčíne pálenica fy Bertalan Stiglitz p.p. Herbária. Cieľ bol pomocou strojových zariadení a technológie zúžitkovať aj poľnohospodárske prebytky, npr. zemiaky. Lieh sa mohol vyrábať so súhlasom štátu napr. z obilnín. Pri výrobe boli dôležité produkty výpaliek a mlata, využívali sa ako krmivo. Vo vysokotlakových parákoch sa premieňal zemiakový škrob na cukor a v zakvasovacích kadiach sa uskutočňoval proces, pri ktorom sa cukor premieňal na etylalkohol. Lieh bol potrebný pre priemysel,  zdravotníctvo a časť sa po rafinácii sa používala na konzum. Štát zriadením liehovarov mal cestu ku kontrole jeho množstva a kvality. V roku 1888 bol v Rakúsko - Uhorsku vydaný liehovarnícky zákon, jeho časť platila aj za ČSR. Bola zriadená dvojitá daň, ktorá sa zachovala. Na Spiši a Šariši k prvým liehovarom patril Toporci, Kežmarku, Levoči, Prešove a Sabinove. Boli štátne, súkromné a družstevné. Akcionárom družstevných liehovarov boli statkári, roľníci, inštitúcie a fyzické osoby. Volili si predstavenstvo a predsedu. Z pohľadu používaných produktov na spracovanie pre výrobu liehu boli liehovary hospodárske a produkčné.

Firma Bartolomej Stiglitz, výroba liehovín v Považskej Bystrici.  

Herbária Považská Bystrica a Trenčín. Firmu "Herbária" založil v r. 1903 v Považskej Bystrici autorov prastarý otec Bartolomej Stiglitz. Jej prvé sídlo v Trenčíne bolo na Hasičskej ulici v budove vo vlastníctve členov rodiny Stiglitz. Bartolomej Stiglitz mal dcéry Júliu a Valériu. Jeho jediný syn Pavol v r. 1903 nebol ešte na svete. Brata nikdy nemal. Po úmrtí Bartolomeja Stiglitza v roku 1936 boli konatelia firmy "Herbária" autorova prastará matka Sarlota Stiglitz rod. Buchler v podiele 50 % a Pavol Stiglitz v podiele 50 %.    

Korešpondencia Krajského súdu v Trenčíne, firemný register s Finančným riaditeľstvom v Trenčíne zo dňa 07.01.1930. Majitelia Bartolomej Stiglitz a Ján Ličko ml.

Lesné plody a borievky boli firmou "Produktiva" Stiglitz & spol. k. s. ručne zbierané a distribuované k spracovaniu do prevádzok na Hasičskej, neskôr Štefánikovej ul. 32 p.p. na Kukučínovej ul. Napríklad borievky tu boli rozomleté a zakvasené. Nasledovala extrakcia organických látok z kvasu firmou "Herbária" Stiglitz ktorá polotovar podrobila prvej destilácii a odlúčila olej. Po druhej destilácii nasledovalo jeho odležanie. Do výsledného produktu bol pridaný kvalitný obilný lieh ktorý dodávalo od r. 1940 firme "Herbária" Družstvo Hospodárskych liehovarov v Bratislave.        

Cukrovar v Trnave. Dňa 27. novembra 1932 uzavreli v Trnave sobáš slečna Malvína Kováčová a Pavol Stiglitz. Tento brat starej matky autora Júlie Ličkovej rod. Stiglitz sa po svadbe rozviedol vzhľadom na vstupu do manželstva brániaci zdravotný stav partnerky.

Pavel Stiglitz veno ktoré medzičasom investoval musel vrátiť. Následkom toho sa celá jeho rodina dostala do finančných problémov vrátane jeho sestry Júlie Ličkovej rod. Stiglitz s manželom Jánom Ličkom.

VIII. Ročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne za školský rok 1925-1926, ... VI.A Trieda 21.budúci minister spravodlivosti 1950-1953 *Štefan Reis, Zliechov-Gápel (Trenčianske Teplice), ... 26. budúci riaditeľ Kvasnicovej továrňe Jozef Tiso, Trenčín  ; 

18. výr. zpr. Štát. čsl. reál. gym. Ľ. Štúra v Trenčíne. 1935-36. Štipendiá udelil príbuzný rodiny Ondrejkovič J. E. ndp. biskup ThDr. Karol Kmeťko: 2x po 400.- Kč. 2x po 300.- Kč. 2x po 200.- Kč. 2x po 150.- Kč. Npr. Vincent Kvasnica a Vojtech Mihálik z VII.B tr., po 100.- Ďalší 6x po 50.- Kč. Menoslov žiakov: 1.A. trieda. 11. Juraj Fuchs, Trenčín. 21. Ervín Kellermann, Trenčín. 41. Teodor Suchánek, Bošáca, (Zlatovce). Klára Solčianska, triedna profesorka. 1.B. trieda. 22. *Ján Kollárik, (premiant gymnázia, syn kňaza ECAV, vnuk Jána I. Ličko) Považská Bystrica (Senica). 23. Jozef Korec, Rybany (Dolné Naštice). II.A. trieda. 4. František Beniak, Slopná. 34. Mirko Maxon, Kysucké Nové Mesto (Istebník).  II.B. trieda. 3. Miloslav Bodický, Považská Bystrica. 34. Mikuláš Platthy, Vrbové (Trenčín). 52. Michal Záhumenský, Veľké Stankovce. 55. Rudolf Žittňan, Bánovce n/Bebr. (Trenčín). II.C. trieda. 5. Oľga Baxová, Praha (Trenčín).  11. Emilia Fraštacká, Trenčín. 37. Anna Reissová, Trenčín. 39. Maria Sečanská, Budapešť (Trenčín).  III.A. trieda. 9. Ferdinand Büchler, Púchov. 36. Peter Nádaš, Budapešť (Trenčín). 54. Julius Žittňan, Bánovce n/Bebr. (Trenčín). III.B. trieda. 10. Jozef Gallo, Dobrá. IV.A. trieda. 32. Gejza Jesenský, Ilava. 46. Emanuel Kvašay, Pružiny. IV.B. trieda. 1. Pavel Herzka, Bratislava (Dubnica). 6. Ferdinand Mariaš, Hôrka. 31. František Sopko, Tekov. IV.C. trieda. 5. Irena Cihová, Trenčín. 17. Alžbeta Kellermannová, Trenčín. VII.A. trieda. 11. František Čuzy, Hlohovec (budúci zať Dr. Aladára I. Ondrejkoviča). VIII. trieda. 2. Štefan Balažovjech, Bánovce n/Bebr. 26. Mikuláš Nozdrovický, Raková (Trenčín). 

Prevádzky firmy "Herbária" v Trenčíne boli na Štefánikovej č. 32 a č. 33 v prenajatých priestoroch, kde bola aj pálenica a sídlo kom. spol. Produktiva Stiglitz a spol. V rokoch 1940-1945 nebola budova pálenice arizovaná, ani po roku 1948 nebola znárodnená.                    

Vigneta z bylinného likéru výrobcu firmy "Herbária" Liška a spol., Trenčín ktorej konatelia boli do roku 1940 prastará matka autora Sarlota Stiglitz rod. Buchler v podiele 1/2 a Pavol Stiglitz v podiele 1/2. Sarlota Stiglitz r. Buchler predvídavo odovzdala svoj podiel pánovi Mikulášovi Liškovi ešte pred arzáciou. Podiel Pavla Stiglitza prešiel neskôr na Gejzu Doršiča v podiele 1/25 a Patoprstého v podiele 1/25.

Zánik Československej republiky ovplyvnil aj osud likérok v Trenčíne. Nakoľko takmer všetky patrili majteľom židovského pôvodu, boli arizované. Továreň v Istebníku, patriaca rodine Pick sa ocitla vo vlastníctve Rudolfa Womela, komisára Nemeckej Ríše v protektoráte Čechy a Morava. Na prosby prestaviteľov židovských náboženských obcí po dohovore s guvernérom Národnej banky Dr. Imrichom Karvašom v roku 1941 bratislavské Družstvo hospodárskych liehovarov iniciatívou po matke z vplyvného európskeho šľachtického rodu pochádzajúceho predsedu jeho správnej rady Okresného náčelníka v  Bratislave Dr. Aladára I. Ondrejkoviča továreň od zástupcu Nameckej ríše odkúpilo. Zabezpečilo pokračovanie vo výrobe so zabehnutých výrobným programom. Odkúpením továrne v Istebníku sa dostali aj produkčné liehovary na Slovensku pod kuratelu Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča a bolo umožnené zamestnávať býv. židovských majiteľov p. p. zamestnancov. Medzi tieto firmy patrili npr. aj Kvasnicová továreň v Trenčíne (Kornhauser a Herzka), Prešovský liehovar, "Herbária" Liška a spol. Trenčín atď. Vo veci podal protest v slovenskom parlamente Dr. Anton Vašek, šéf štrnásteho odboru ministerstva vnútra v Bratislave.

Produkčné liehovary vyrábali destiláty z ovocia npr. Beralan Stiglitz, Považská Bystrica - Trenčín t. j. "Herbária", do ktorého rodiny pôvodných židovských majiteľov sa po návrate zo služby v poli priženil na jar 1944 autorov otec, dôstojník Rýchlej divízie npor. aut. zál. Aladár II. Ondrejkovič, synovec Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča. Firma "Herbária" nakupovala lieh na svoju výrobu alkoholických nápojov polostudenou a studenou cestou od rafinérií liehu okrem iného aj pod jeho menom. Produkčné liehovary odpredávali vyrobené destiláty za podstatne vyššie tržné ceny a z tržieb museli štátu odvádzať vysoké dane.

Mimo Družstva hospodárskych liehovarov zostala arizovaná firma Bratia Kellermann "Likvína" Trenčín, veľokoobchod s vínom a výroba liehových nápojov s tragickými následkami pre majiteľov. Jej nový majiteľ bol Július Gáťa ml., v školskom roku 1920-21 študent II.A triedy gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne. Z rodiny pôvodných majiteľov prežil iba školák Ervín Kellermann, neskorší dlhoročný riaditeľ firmy "Slovlik" n.p. a sobášom so sestrou autorovej matky aj jeho príbuzný.        

Bratislavské Družstvo hospodárskych liehovarov iniciatívou predsedu jeho správnej rady Okresného náčelníka v Bratislave Dr. Aladára I. Ondrejkoviča investovalo sa do výroby destilátov. V roku 1943 bol vybudovaný vzorový ovocný liehovar na statku v obci Hanzlíková. Do funkcie predsedu správnej rady Družstva hospodárskych liehovarov bol Okresný náčelník v Prešove a od r. 1940 v Bratislave Dr. Aladár Ondrejkovič menovaný predsedom najvyššieho úradu pre zásobovanie a guvernérom NB Dr. Imrichom Karvašom.     

Ozdobná luxusná fľaša vyhľadávanej kvalitnej 45 stupňovej slivovice podniku rodiny Stiglitz, výrobcu firmy "Herbária" z Považskej Bystrice a Trenčína. Predseda správnej rady Družstva hospodárskych liehovarov Dr. Aladár I. Ondrejkovič bol vymenovaný do funkcie policajného trestného sudcu v Bratislave. Priamo v Trenčíne začiatkom roku 1947 vyslovil námietky voči zverenej verejnej správe a štátnej správe v Trenčíne v súvislosti s porušovaním práv Júlie Ličkovej rod. Stiglitz a jej detí v súvislosti s firmou "Herbária". Nasledovalo okamžité preloženie kpt. tank. Aladára II. Ondrejkoviča z funkcie referenta tankového vojska, pobočníka veliteľa tankového vojska 4. vojenskej oblasti Bratislava k automobilnému práporu 2 do Přelouče v Čechách, odvolanie z funkcie jeho veliteľa pplk. tank. Jána Malára, smrť v autonehode predsedu komisie SNR pre prijímanie voj. gážistov do čs. armády povereníka pplk. pech. Milana Poláka (o. i. býv. posl. Krajinského snemu v Bratislave). Súbežne nastúpili do funkcií stalinisti Viliam Široký, Rudolf Strechaj (povereník spravodlivosti, mal vzájomné väzby z rokov 1939-1945 s býv. vysokými funkcionármi trenčianskej župy, JUDr. Martiny-Brtková mu od jeho nástupu do funkcie podliehala. 

Ing. Ludmila Jankovcová 25. novembra 1947 vymenila vo vláde Klementa Gottwalda ministra priemyslu, svokra št. kpt. jazd. Jaromíra Nechanského (priateľ a kolega kpt. tank. Aladára II. Ondrejkoviča z Dragounského pluku 8 v Pardubiciach) Bohumila Laušmana. 

Hospodárske liehovary spracovávali prebytkové produkty - zemiaky, obilniny, melasu a iné suroviny. Boli povinné produkty predávať štátu, do rafinérií za podstatne nižšie ceny, ale výrobcovia už neodvádzali štátnu daň.

Produkčné liehovary vyrábali destiláty z ovocia. Podniky odpredávali vyrobené destiláty za podstatne vyššie tržné ceny a z tržieb museli štátu odvádzať vysoké dane. 

Osobitnú skupinu tvorili liehovary - "rafinérie" v ktorých sa vyrobený lieh zbavoval škodlivín. Pre okolie Prešova (v Šariši) túto úlohu zabezpečoval liehovar - rafinéria v Prešove - Fragopolis, ktorý sídlil pri železničnej zastávke Prešov - mesto. Podnik Frucona. Pre oblasť Spiša bola rafinéria v Levoči. Preto sa liehovary budovali okolo týchto zariadení. 

Hospodárske liehovary zaznamenali najväčší rozkvet do konca druhej svetovej vojny. Postupne dochádzalo k zastavovaniu prevádzky v tých, ktorým boli konfiškované majetky. Úpadok hospodárskeho liehovarníctva nastal po roku 1949, kedy prešli pod správu štátu.  Hospodárske liehovary prispievali k rozvoju slovenského vidieka a poskytovali pracovné príležitosti pre jeho obyvateľstvo.

Podľa nariadenia ministerky výživy ing. Ludmily Jonkovcovej č. 236/1949 Zb. z 27. októbra 1949 Družstvo hospodárskych liehovarov, Bratislava, zaniká. Platnosť od 11.11.1949. Účinnosť od 31.08.1949. Ministerka výživy nariaďuje podľa § 11, ods. 1 zákona zo dňa 2. decembra 1948, č. 278 Sb., o Ústredí pre hospodárenie s pôdohospodárskymi výrobkami.

Zápotocký Antonín v. r.       Ing. Jankovcová Ludmila v. r.

Po roku 1948 sa od základu menila koncepcia ekonomiky Československej republiky. Neúmerne sa rozvíjal ťažký priemysel, začali sa stavať mamutie kombináty, npr. Nová huť Klementa Gottwalda na ktorého stavbu boli prevedené tisícky administratívnych pracovníkov. Náboru neušli ani mladšie zdatné ženy, vysvetľovalo sa to ako príklad ich rovnoprávneho postavenia s mužmi. Akcia skončila fiaskom, keď sa ženy, väčšinou dievčatá po vzore mužov v tom podzemnom horku tiež vyzliekli do spodného prádla.

Dňa 30. augusta 1949 bol zať Bohumila Laušmana mjr. jazd. Jaromír Nechanský (kolega a priateľ kpt. tank. Aladára Ondrejkoviča z Dragounského pluku 8 v Pardubiciach) odoslaný na dovolenku a 4. septembra 1949 zatknutý a obvinený z vlastizrady, vyzvedačstva a spolčenia proti republike, za čo bol 14. júna 1950 odsúdený na trest smrti, straty hodnosti a vyznamenania. Odvolanie bolo vrchným súdom v Brne zamietnuté. Popravený bol v pankráckej väznici 16. júna 1950 spolu so študentom právnickej a prírodovedeckej fakulty Veleslavom Wahlom v ranných hodinách.

Sokolovňa v Bratislave rok 1966, autor vľavo a sestra Mariána, jeho spolužiaka zo ZDŠ slečna Dagmar Benkovičová (San Francisko).

Milton E. Harris (1927-2005) kanadský podnikateľ a zakladateľ Harris Group Steel. Založil Harris Steel Group v roku 1954 London, Ontario. 26. března zomrel v Toronte Milton E. Harris. Jeden z pilierov kanadského života, založil Harris Steel Company a bol predseda spravnej rady a prezident Harris Steel Group Inc., jednej z nejuspešnejších kanadských priemyselných spoločností ; bol členom správnej rady Livington Industries, Canadair Ltd., a Air Canada. Zastával funkciu predsedu finančného výboru Liberálnej strany Kanady, bol členom senátu University of Western Ontario a členom spravnej rady Tel-Aviv University, presidentom Kanadského židovskeho kongresu, členom riaditeľskej rady Kanadskej opery, Mount Sinai Hospital atď. Medzi poctami, ktorých sa mu dostalo je Rad Kanady (Officer rank). Harrisov profil je bohatší: bol podporovateľom umenia a organizácií, napríklad zmienené dve charity : Native Men\'s Residence a The Jewish National Fund for trees in Israel...

S členmi našej komunity sa Harris stretol na začiatku kariéry. Mezi tými, ktorí mu boli nápomocní bol Alexander Kerney (Kornhauser), Čechoslovák slovenského pôvodu, brilantný podnikateľ v oceliarskom priemysle. Milton E. Harris a jeho pani Ethel (poetka a maliarka) zostali celý život jeho vernými priateľmi a po jeho smrti priateľmi jeho vdovy  Lady Gizelly Kerney rod. Ondrejkovičová. Milton miloval hudbu. Každý rok sponzoroval prevedenia jednej opery Kanadskou opernou společnostou - sponzoroval prevedenie Janáčkovej opery (♫ Věc Makropulos, Manuela Kriscak). Z hudobných nástrojov si obľúbil organ. Našiel si skvelú učiteľku v profesorke Dagmar Ledlovej Kopeckej. Keď sa od nej dozvedel, že organ v kostole Svatého Václava v Toronte  je u konca životnosti, daroval kostelu nový organ. Zdroj: Satellite, Jozef Čermák, Toronto.

7.09.2010

Úspora energií npr. plynu, el. energie, dodávaného tepla, ale aj nafty, motorových olejov, benzínu, vody, vodného a stočného nebude mať pozitívny vplyv na životné náklady pre obyvateľstvo Slovenska. Naopak tieto úspory budú mať vplyv na zníženie jeho životnej úrovne. Dodávatelia energií  atď. okamžite premietnu tieto úspory do zvýšenia cien energií a do rôznych poplatkov súvisiacich s ich distribúciou. 

V snahe ušetriť používaním technicky (drahšie) náročnejšie spotrebiče, obyvateľstvo bude zateplovať svoje domy (bude mať vyššie náklady aj na bankové úvery). Tieto sa nepremietnu do úspor, nakoľko práve tieto média medzičasom zdražia práve odber ich menšieho množstva. 

Možno očakávať ďalší pokles životnej úrovne (hygiena, stravovanie, dostupnosť lekárskeho ošetrenia, starobné dôchodky a vzdelania) obyvateľstva a zhoršenie jeho zdravotného stavu. 

Narastať bude medzigeneračná nevraživosť cieľene podporovaná lobystickými skupinami  za účelom odvrátiť pozornosť obyvateľstva  od skutočných príčin hospodárskych problémov Slovenska. Možno očakávať nárast množstva a intenzity vnútro-spoločenských konfliktov,  ktorých  príčiny tzv. slovenské elity pravdepodobne nebudú vedieť a ani ochotné riešiť.

19.09.2010.

Mýtus o gréckych dôchodkoch.

Porovnávanie situácie u nás a v Grécku a naša hospodárska situácia sú v týchto dňoch centrom pozornosti. Naši obyvatelia, aj obyvatelia Grécka sa stávajú obeťami rozličných slovných útokov z rôznych dôvodov, ale zo spoločným zámyslom. Spustila sa kampaň v tom zmysle, že prečo majú chudobní Slováci podporovať bohatých Grékov, ktorí sú nálepkovaní ako darmožráči, čo si už dlhé roky žijú nad pomery.

Kampaň zapríčinila, že predsudky sú medzi ľuďmi bežné. Realita ? Priemerná dĺžka pracovného času je v Grécku 41,6 hodiny týždenne, pričom priemer v EÚ je 37,4 hodiny týždenne. Je pravda, že približne 800 000 štátnych zamestnancov (koľkí z nich sú asi vojaci, policajti atď.) môže ísť do dôchodku  okolo 55. roku svojho života, keďže nárok na dôchodok im vzniká po 35. odpracovaných rokoch, ale priemerný vek pri odchode do dôchodku v Grécku je 61,4 rokov života. (U nás nie ? Naši policajti, požiarnici, záchranári, vojaci, ich predčasné dôchodky, výsluhové dôchodky a následné zamestnávanie sa na tom istom pracovisku pracovisku). Helénska republika má však oproti Slovensku 10 krát väčší počet príslušníkov ozbrojených síl a minimálne 20 násobne väčší počet oveľa drahšej a modernejšej vojenskej techniky ako Slovensko (157 stíhačiek F16 C/D Fighting Falcon, 45 stíhačiek Dassault Mirage 2000, 53 F4 Phantom, 40 A7 Corsiar II, 15 C 130 Hercules, 12 C 27 Spartan atď). Taktiež pre množstvo ostrovov a problémy s Tureckom musí mať silné vojenské námorníctvo. Dodnes má Grécko výdaje s Olympijskými hrami, síce úspešnými, ale nie finančne. Minimálna mzda je v Grécku okolo 700.-€. Priemerná mzda tvorí 73% priemeru v EÚ. Každý štvrtý Grék zarobí menej než 700.-€. Každá piata domácnosť žije pod hranicou biedy. Priemerný dôchodok v Grécku je na úrovni 55% priemeru v EÚ, čo predstavuje zhruba 630.-€. Naprostá väčšina dôchodkov v Grécku je však pod hranicou 550.-€. Pri mzdách i dôchodkoch sú v Grécku veľké rozdiely.

Slovenská inteligencia  v minulosti študovala v prvom rade na klasických gymnáziách, kde vyrastala priamo pod vplyvom Helénskej kultúry. Náročné maturity  v klasickej gréčtine boli pre študentov samozrejmosťou. Odrazilo sa to v ich bezproblémovom štúdiu na najnáročnejších univerzitách v Európe (študovali hlavne na Sorbonne a v Heidlbergu), kde si vážili ich úroveň vzdelania.  Ich rodičia hlavne z evanjelických rodín si  uvedomovali, že Slovenská religiozita a kultúra je vlastnou dcérou Gréckej religiozity a kultúry. V tom duchu vychovávali  potomkov. To by vlastne mali vedieť všetci Slováci.  Žiaľ  úroveň vzdelania je na Slovensku taká, že študenti sa nenaučia ani  slovensky poriadne. Väčšina z nich nepochádza po starých a prastarých rodičoch z radov inteligencie. Ak ich rodičia nadobudli  vysokoškolské vzdelanie za bývalého režimu, to čo ich mohli naučiť iba vzdelaní a kultúrni rodičia, starí rodičia a prastarí rodičia sa nenaučili. Chýba im etické správanie, úcta ku svojim koreňom, k religiozite, k vzdelaniu a k ľudskej práci. Myslenie a správanie v spoločnosti určovali normy politického zriadenia štátu. Tieto odstránené normy nie je čím nahradiť, väčšina inteligencie z minulosti ich zdedené nemá. Slovenská tzv. nová inteligencia k tomu, aby sme ju mohli za ňu považovať potrebuje ešte najmenej 3 generácie.

26.11.2010

Poznámky: ing. arch. Štefan Androvič bol synom Štefana Androviča, brata plk. pech. Alojza Androviča ;

Zdroje: ISSN: 1337-1479 Národnie noviny, Volume: 1919, Issue: 22.2.1919, Page: [4] ;  SSN: 1337-1479 Národnie noviny, Volume: 1919, Page: [4 ] ;  Noviny Trenčan zo dňa 26.novembra 1932 strana 3 ; ing. Ervín Kellermann ;