Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič a Alexander Kerney

                                 

Gizelle Kerney Ondrejkovič sa narodila *25.02.1916 v Budapesti. Dcéra Hlavného slúžneho v Topolčanoch, Okresného náčelníka v Považskej Bystrici, Zlatých Moravciach, Prešove a Bratislave Dr. Aladára Ondrejkoviča I. (jeho matka Anna Ondrejkovičová rodená Sandor de Szlavnicza). Ostatne, aj kňažná Pauline Metternich-Sandor bola z tohto rodu.  V tom čase bol jej otec Dr. Aladár Ondrejkovič (Aladarus Franciscus Ondrejkovics) v ruskom zajatí na Sibíri v meste Krasnojarsk.

Československé štátne reálne gymnázium Janka Kráľa v Zlatých Moravciach na ktorom maturovala slečna Gizela Ondrejkovičová. Na jeho výstavbe mal rozhodujúci podiel tekovsko-nitriansky župan JUDr. Martin Mičura, jej príbuzný.

 

Vyštudovala gymnásium Janka Kráľa v Zlatých Moravciach, kde bol jej otec Okresný náčelník. V Topolčiankach  spoznala  prezidenta T. G. Masaryka, otec ju brával do kaštieľa, kde sa dostala do prostredia jeho rodiny. Tu ich často stretal príbuzný, poslanec a prezident tabulárneho súdu v Košiciach, od roku 1931 prezident Hlavného súdu v Bratislave JUDr. Martin Mičura (Anna sestra Dr. Aladára Ondrejkoviča sa vydala za Obvodného notára Rudolfa Mičuru), dôverného priateľa pána prezidenta T. G. Masaryka a jeho rodiny. Vzhľadom na  profesionálne a politické postavenie aj rodinný pôvod  otca (Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza) sa od detstva pohybovala výlučne medzi spoločenskou elitou. V Prahe na Karlovej Univerzite bola vynímočnou študentkou nielen svojim zovnajškom.

Hasičský naukobeh v Leviciach, sa konal v dňoch 6-10. novembra t.r. Prednášalo niekoľko odborníkov, medzi nimi aj zástupca hasičskej Jednoty dr. Aladár Ondrejkovič okresný náčelník zo Zl. Moraviec. Naukobeh pre hasičov levického okresu zakľúčil okresný náčelník dr. Ondrej Zošťák, ktorý za zásluhy o rozvoj hasičstva bol vyznamenaný medailou a čestným diplomom. Zdroj: týždenník "Pohronie" zo 17. novembra 1934 str. 3.

V roku 1938 z dôvodu ohrozenia československého štátu nastúpil Dr. Aladár Ondrejkovič do funkcie Okresného náčelníka v Prešove.

Kaštiel rodiny Migazzi príbuznej trenčianskeho župného sudcu Stefana Sandora de Szlavnicza, prastarého otca Gizely Ondrejkovičovej v Zlatých Moravciach v medzivojnovom období.

Jej otec, Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič bol jeden z najosvedčenejších a najskúsenejších úradníkov Krajinského úradu na Slovensku v Bratislave. Podielal sa na zostavovaní a riadení ozbrojených jednotiek SOS. V súvislosti s Mníchovskou dohodou bol preložený zo Zlatých Moraviec do Prešova s úlohou organizovať v okrese dislokáciu a prácu štátnych úradov ktoré bola Česko-slovenská republika prinútená evakuovať z Košíc, časti Východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Od svojho preloženia mal pod kontrolou v súvislosti s autonómiou aj vojenskú PAÚ (Predsunutú agentúrnu ústredňu) v Prešove so zameraním proti Maďarsku. 

Splnomocnenec švajčiarskej centrály pre rozvoj hospodárstva (SHS) v Bratislave Dr. Hans Keller bol od jesene 1938 pravidelným účastníkom poľovačiek na Pokarpatskej Rusi a Strednom a na Východnom Slovensku so súhlasom Dr. Aladára Ondrejkoviča. V Rakúsku mu nacisti na jar 1938 bez náhrady odňali poľovný revír vo Wachau. V záujme čs. štátu aj Krajinskej vlády v Bratislave bola aj podpora Dr. A. Ondrejkoviča a predsedu autonómnej vlády  (poslanec za čsl. stany Lidovú) Podkarpatskej Rusi Augustína Vološina pri uzatváraní obchodných zmlúv o.i. na dodávky aj dreveného uhlia do Švajčiarska miestnych podnikateľských subjektov s Hansom Kellerom. V okrese Rožňava bol obchodný partner Dr. Hansa Kellera pán Alexander Kornhauser. Zúročil vzdelanie z vynikajúcej Obchodnej akadémie v Brne. V Brne nadobudol vzťah k republike tak isto ako jeho budúca príbuzná Alžbeta Ličková tiež absloventka OA v Brne.       

V Prešove bol Okresný náčelník Dr. A. Ondrejkovič nútený čeliť aj početným skupinám ozbrojených záškodníkov ktorí na územie jeho okresu  prenikali z Poľska a časti územia okupovaného Maďarskom. Ešte väčšej pracovnej a organizačnej záťaži bol vystavený Dr. A. Ondrejkovič po 14. marci 1939 keď sa okres Prešov ocitol vo vojnovej zóne v súvislosti bojmi vojsk (a ich evakuáciou s úradmi a civilnými osobami) už neexistujúceho čs. štátu na Podkarpatskej Rusi s maďarským vojskom, ktoré už 22. marca 1939 napadlo aj územie Slovenska.

Župný palác Pálffy v Bratislave, sídlo župana grófa Pálffy a neskôr Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča.

Splnomocnenec švajčiarskej centrály pre rozvoj hospodárstva (SHS) v Bratislave Dr. Hans Keller dostal na jar 1940 ďalší personál. Prišiel mladý Kunz z Zurichu, o niečo neskôr  prišiel Robert Boetschi ktorý mal kontakty na Poľsko. Hans Keller často cestoval služobne aj súkromne na Východné a Stredné Slovensko (aj na Podkarpatskú Rus). Bol častým hosťom pána Františka Göndöra na Prednej Hore a účastníkom poľovačiek ktorých sa zúčastnovala aj Magdaléna, dcéra správcu učiteľa Stefana Ondrejkoviča. V Antole bývala hosťom aj plavkyňa TTS a ŠAC Gréta Ličková. 

Aj v rokoch 1939-1945 sa podielali Gizela a Kamila, dcéry Dr. Aladára Ondrejkoviča na dobrovolnej na práci Slovenského Červeného kríža ktorého boli členkami. Aktívna činnosť v Červenom kríži bola pre slečny a mladé panie ich spoločenského pôvodu nepísanou povinnosťou už od jeho založenia.

Sanatórium Slovenského Červeného kríža "Nádej" vo Vysokých Tatrách. Pokrvný príbuzný Dr. Aladára Ondrejkoviča barón Imre Ivanka bol zakladateľom Červeného kríža v Uhorsku.  Zakladajúca schôdza Červeného kríža v Uhorsku sa konala 16. mája 1881 v Budapešti. 17. mája došlo k fúzii ženského spolku s novozaloženou organizáciou Červeného kríža, barón Ivanka sa stal jej správcom. Bol medzi iniciátormi vybudovania nemocnice Červeného kríža pre účely školenia profesionálnych a dobrovoľných sestier).   

Gizela zdedila po otcovi mimoriadny organizačný talent a politický cit ktorý v plnej miere prejavila vo volebnom štábe za Demokratickú stranu v máji roku 1946. Po otcovi a jeho spoločenskej triede zdedila spoločenský takt aj pocit zodpovednosti voči občanom žiadajúcim o pomoc v núdzi. Táto bohumilá vlastnosť ju charakterizovovala do posledných dní jej života aj v Kanade. Pravidelne prispievala finančne na činnosť a dobročinné účely slovenskej a českej katolíckej cirkvy aj židovskému rabinátu. Prispievala finančne na činnosť a dobročinné účely pravidelne aj slovenskej evanjelickej cirkvi v Kanade. Zdroj: pán Smolnický rok 2002, MVDr. Martin Kvetko rok 1992 a evanjelický kňaz Dr. Ladislav Kozák z Toronta rok 2007.  

Odborový radca ministerstva financií Slovenskej republiky Dr. Ladislav Diskantíny, rok 1941. V roku 1941 bolo zásobovanie štátu liečivami problémové. K spracovaniu makovíc bola založená "Slovenská alkaloidská chemická továreň" v Hlohovci. Boli namontované stroje, potrubia a postavené sklady. Ústredňa pre rastlinné hospodárstvo nariadila, aby pestovatelia maku zbierali makovice tak, že ich poolamujú so steblom asi 10 cm dlhým. Veľkú zásluhu o továreň mal vládny komisár mesta Augustín Čúzy, bývalý riaditeľ rímskokatolíckej ľudovej školy (budúci príbuzný rodiny Ondrejkovič a kolega správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča), vynaložil veľké úsilie aby továreň bola v Hlohovci. Zaujímali sa o ňu aj iné mestá ; Zdroj: Pamätná kniha obce Hlohovec od 1. júla 1933.     

Jej manžel Alexander Kerney (jeho rodičia Samuel Kornhauser a Gizela Singer) bol v rokoch 1939-1945 obchodný zástupca firmy Cukorspol vo Švajčiarsku. Jeho nadriadený, spolupracovník a v Toronte aj obchodný spoločník (a priateľ rodiny) bol president firmy Cukorspol (kartel sedem slovenských cukrovarov) v Bratislave Rudolf  Fraštacký, krycie meno Dr. Robert Frey, údajne  v rokoch 1939-1945 hlavný rezident Inteligence service na Slovensku. Fraštacký počas obdobia Slovenského štátu vyvážal cukor do Nemecka a Švajčiarska. Vo funkcii riaditeľa firmy " Cukrospol " vykonával ilegálnu činnosť

 

vo Švajčiarsku. Tu sa stretával so svojim obchodným zástupcom ktorým bol  Alexander Kornhauser (pod menom Kerney sa premiestňoval medzi Slovenskom, Maďarskom a Švajčiarskom) a agentmi Čs. vlády v Londýne. Zásielky preberal a dispozície mu odovzdával aj kpt. Karel Sedláček alias Charles Simpson. Dôverné kontakty s nimi mal aj pplk Roger Masson, veliteľ Švajčiarskej vojenskej spravodajskej služby.

Dňa 03.02.1942 bol v Bratislave otvorený generálny konzulát Švajčiarskej konfederácie v Slovenskej republike. Jeho sídlo bolo na Františkánskom Námestie č.5 v dome švajčiarskej občianky. Generálny konzul od 03.02.1942 bol Max Grässli. Od 01.05.1942 bol tajomník jeho kancelárie Teodor Meyer.

Pre kuriérne služby zo Slovenska sa využívali najmä Dr. J. Svoboda, švajčiarsky konsul v Bratislave Dr. Max Grässli, bývalý majiteľ nitrianskej sladovne švajčiarsky občan R. Eckenstein a iní. Technickú podporu ukladaním prevážaných dokumentov na mikrofilmy R. Fraštackému zabezpečoval Dr. Ivan Stanek, staral sa aj o zväčšovanie prinesených zo Švajčiarska.   

Rudolf Fraštacký udržoval kontakty so zahraničím aj prostredníctvom vicekonzula Švajčiarskej konfederácie na Slovensku, ktorým bol Hans Keller (* 19. August 1908 in Zürich; † 14. Dezember 1999 in Bern) a  generálneho konzula a šéfa Švajčiarskej obchodnej misie, ktorým bol Max Grässli *04.03.1902 †29.06.1985, Dr. iur. diplomat. Priamo vo Švajčiarsku sa na činnosti sa podieľal veliteľ SR " Service de Renseignement " plukovník Passy. S diplomatmi Švajčiarskej konfederácie v Bratislave často jednal (tiež oficiálne) aj Okresný náčelník v Bratislave Dr. Aladár Ondrejkovič.  Hans Keller uvádza, že sa mohol spoľahnúť aj na kontakty v miere ktorá ďaleko presahovala hmotné, alebo služobné motívy. Tak to bolo aj v prípade židovských partnerov švajčiarskych firiem, ktorým jeho konzulát pomáhal jednak vydávaním písomných potvrdení že stoja pod ochranou švajčiarskej vlády a jednak osobnými akciami.

Veliteľ švajčiarskej vojenskej spravodajskej služby plk. gšt. Roger Masson pri rozhovore s náčelníkom generálneho štábu švajčiarskej armády plukovníkom gšt Jakobom Huberom v záhrade zámku Gümligen v roku 1942.       

Súperom Čs. emigrantov vo  Švajčiarsku bol fregatný kapitán Hans Meisner, vedúci referátu nemeckého Abwehr - Abteilung III  F1  KO (Kriegs-organisation) Schweiz v Berne. 

Operácie OSS v Švajčiarsku riadil Allen Welsh Dulles z jej sídla v Berne na Herrengasse 23

Na základe zmluvy uzavretej medzi Švajčiarskou konfederáciou a Slovenskou republikou, bolo Švajčiarsko nielen schopné, ale malo aj osobitný záujem dodávať Slovensku nedostatkový tovar v čase, keď jeho exportný priemysel musel sa potýkať s obrovskými problémami. Slovensko sa tak stalo jedným z jeho najdôležitejších obchodných partnerov. Bolo chápavým a platobné záväzky plniacim odberateľom takých tovarov, ktoré sa nemohli inde vyvážať: hodinky, syr, čokoláda, textil všetkého druhu, vrátane výšiviek a hodvábnych stužiek, chemické a farmaceutické výrobky, alumíniové výrobky, stroje a kovové výrobky všetkého druhu, plemenný dobytok, knihy, odborná literatúra, alebo bridlicové tabuľky atď.

Zo spravodajských dôvodov sa Rudolf Fraštacký v Švajčiarskej konfederácii stretával nielen so svojim obchodným zástupcom, ktorým bol emigrant Alexander Kerney (premiestňoval sa medzi Slovenskom, Maďarskom a Švajčiarskom), agentmi Čs. exilovej vlády v Londýne, Čs. vyslancom Dr. Jaromírom Kopeckým, agentmi Inteligence Service MI 6, agentmi CIA a vyslancom Juhoslovanskej exilovej vlády v Berne Dr. Dragutinovičom (v Trenčíne vo vile rodiny slečny Alžbety Ličkovej, neskôr vydatej Ondrejkovičovej býval do obsadenia Juhoslávie v roku 1941 syn kniežaťa Božku, pobočníka Petara II. kráľa Juhoslávie), ale ďalším koho Fraštacký  osobne informoval napríklad o osudoch židov v nacistických koncentračných táboroch bol šéf O.S.S. (The Office of Strategic Services) vo Švajčiarsku Allen Welsh Dulles (*07.04.1893 Watertown New York   †29.01.1969, pôsobil v Berne v rokoch 1942-1945, riaditeľ CIA 1953-1961). Správu mu odovzdal Dr. Vladimír Houdek, pochádzala od istého Dr. Langera, ktorý utiekol z koncentračného tábora Oswiecim. 

Wireless Mk III. Osudy tajnej vysielačky EVA siahajú do roku 1943, keď prostredníctvom  pracovníkov firiem DOVUS-u Slovenská dovozná a  vývozná společnosť v Bratislave a Kotva Import-Export Bratislava Dr. Júliusa Kirsteura a Dezidera Bukovinského z Istanbulu na Slovensko spolu s iným tovarom prepravili štyri vysielačky. Obsluhu vysielacej stanice EVA 45 vybral npor. spoj. Pavel Ondrejovič.

V súvislosti s narastaním nebezpečenstva masových deportácií Bern povolil aby časť židovských obchodníkov, s ktorými bolo Švajčiarsko v obchodnom styku, dostala ochranné listy s problematickou právnou hodnotou a otáznou účinnosťou. Vo veci sa veľmi iniciatívne angažoval Rudolf Boetschi, vyrástol v Poľsku a mal tam kontakty. V mnohých prípadoch sa veľkým podielom podarilo prispieť na ich záchranu. Hans Keller v roku 1985 (Geschichte historisches Magazin Nr. 69, März-April 1985, s. 14-23) uviedol, že množstvo švajčiarskeho tovaru importovaného v rokoch 1939-1945 do Slovenskej republiky si našlo cestu aj do vojensky okupovaného Poľska.

Bývalý učiteľ Milan Polák bol v roku 1936 poslanec Krajinského snemu, v auguste 1944 stotník Slovenskej armády, pobočník pplk Jána Goliana, 11. mája 1946 pplk. pech, prednosta Úradu štátneho tajomníka MNO expozitúra v Bratislave,  Povereník zdravotníctva SNR, spoluzakladateľ a funkcionár DS.

Alexander Kerney  v období 1945-1948  bol aj riaditeľom  DOVUS u.  Jeho manželka Gizela Ondrejkovičová pracovala pre Demokratickú stranu s Rudolfom Fraštackým a úspešne viedla volebný štáb DS s mladým Jurajom Fuchsom, príbuzným  budúceho rektora SVŠT a neskôr ministra stavebníctva prof. Jozefom Trokanom (dôverným priateľom jej bratanca z Trenčianskych Teplíc).

Na rozdiel od iných demokratických politikov sa veliteľovi jednej zo sekcií spravodajskej služby ministerstva vnútra v Prahe mjr. Bedřichovi Pokornému a jeho agentovi (Valerij Sergejevič Vilinskij) nepodarilo preniknúť medzi spolupracovníkov podpredsedu zboru poverníkov a povereníka pre zásobovanie a výživu SNR Rudolfa Fraštackého. Zásluhu na tom mal priateľ a bývalý podriadený jeho svokra policajný trestný sudca Dr. Aladár I. Ondrejkovič, bývalý Okresný náčelník v Prešove. Bedřich Pokorný bol zpravodajský dôstojník na vojenskej PAÚ (Predsunutá agentúrna ústredňa) Michalovce. V roku 1938 bol pridelený ako vedúci na PAÚ „ Rudolf “ v Košiciach so zameraním proti Maďarsku a od decembra 1938 do marca 1939 pôsobil u PAÚ Prešov pod kontrolou Dr. Aladára Ondrejkoviča. 

Pred odchodom do emigrácie v roku 1948 bol Rudolf  Fraštacký podpredseda Zboru povereníkov a povereník pre Poľnohospodárstvo a vyživu SNR. Pán Alexander Kornhauser (Kerney) bol pred odchodom do emigrácie v roku 1948 cez Švajčiarsko aj prezident fy Cukorspol.

 

24. května 2006 12:34

ca.on.york.toronto.globe Wednesday, October 13, 2004 - Page R9. Alexander Kerney investor and steelmaker born in Czechoslovakia in 1910. After fleeng  his homeland after the Communist takeover in 1948, he lived briefly in Italy while awaiting the escape of his wife, Gizelle. He arrived in Canada in 1949 and set up European Industrial Products, an international commodities trading company. It later merged with Thyssen Stahlunion of Germany to form Thyssen Canada Ltd. and he became chairman of the board in addition to his own investment company, Belfield Steel. After he retired in 1975, Belfield established several enterprises, including Courtice Steel of Cambridge, Ontario.

Značný význam pre jeho kontakty s najvyšším vedením koncenu Thyssen Stahlunion AG zohral sociálny pôvod manželky Gizelly, jej spoločenské styky v Nemecku a to, že veďenie firmy bolo príbuzné spoločenskému pôvodu jej starej matky Anny Sandor de Szlavnicza. Manželka dokázala nadviazať na spoločenské styky, ktoré mala z čias svojho štúdia na UK v Prahe, nadviazať na spoločenské styky otca, na široko rozvetvené vzťahy notárskych rodín starého otca aj na svoje pôsobenie  na Slovensku do roku 1948. S tým súvisí, že spolu s obchodovaním zo Slovenskom aj Československom, najmä Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza, ale aj jej manžel  Alexander Kerney prezident o.i. (fy Thyssen Stahlunion of Canada, Thyssen Canada Ltd.) v Toronte nikdy nezatvorili dvere svojho domu množstvu emigrantov zo Slovenska aj Čiech, keď sa doprosovali finančnej a spoločenskej pomoci, p.p. inej pomoci cez ich pevné väzby s najvyššími hospodárskymi a politickými kruhmi v Kanade.

  

Manželia pracovali v rôznych miestach sveta, kde pôsobila firma Thyssen Stahlunion AG vrátane Nemecka. Aj spoločensky sa stýkali s najvyšším vedením firmy a ich rodinami. Dodnes ich manželky udržujú s Lady Gizelou dôverné priateľstvá, navštevujú sa a chodia spolu na dovolenky.

V čase najväčších problémov s výrobnou technológiou vo VSŽ Košice n. p. požiadala táto firma manžela pani Gizely o dodanie  technologicky náročnej valcovacej linky, ktorú sa pokúšali  vyrobiť v bývalom Československu aj v ZSSR, ale okrem značných priamych a nepriamych škôd bez reálneho výsledku. Národohospodárske straty rástli každým dňom. Štátny plán, aj finančný rozpočet sa prepadali. (Asi z toho obdobia je udalosť ktorú  pani Alžbete Ondrejkovičovej a jej synovi za prítomnosti .... v úzkom kruhu pozvaných hostí na spoločenskej akcii spomínal  bývalý pracovník ing. Jozef Mud. ,, pani Ondrejkovičová ja Vás predsa poznám, študoval som s kolegom ing. Mariánom Tk. Vaše rodinné doklady v archíve .... Nepožiadali, ste vrátenie zárodnených finančných finančných prostriedkov, drahých kovov a šperkov ? V archíve ... sú predsa všetky Vaše potrebné doklady ! Prihláste sa v archíve u ing. Marána Tk. je tam vedúci). Keď už celým rezortným ministerstvám  hrozili  veľmi vážne kádrové sankcie aj  trestné stíhanie za sabotáž, pán Alexander Kerney  dodal  valcovaciu linku značky Coneco od firmy Car & Foundry,  ktorú PZO nikde vo svete  neboli schopné zakúpiť (v čase keď bol jej manžel chorý cestovala z Toronta v Kanade k jednaniam do VSŽ Košice n. p.  sama Lady Gizelle Kerney). Dodaná linka nebola síce celkom nová, ale za 14 dní po jej namontovaní vyrábala bez závad a vraj tak vyrába aj dnes.

Sama v mene ich firmy cestovala Lady Gizelle Kerney z Kanady aj k obchodným jednaniam do sibírskeho mesta Krasnojarsk v bývalom  ZSSR* Gizela Kerney  rodená Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza, nar. *25.02.1916 v Budapesti, jej otec bol  Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič - Sandor de Szlavnicza a matka Anna Ondrejkovičová   

Torok de Ordod   

rodená Török,  sestra  Kamila Csúzy  rodená  Ondrejkovič - Sandor de. Švagor  právnik Dr. František Csúzy (František Ervín Čúzy, absolvoval PF UK v r.1941 a po r.1948 určitý čas pracoval vynútene ako robotník a následne do r.1968 ako vedúci PAM v organizácii Hydroconsult, po roku 1968 emigrovali s deťmi aj vdovou Annou Ondrejkovičovou za Gizelou Kerney do Kanady), starý otec Obvodný notár Stephanus Ondrejkovics, stará matka Anna Ondrejkovics rodená Sandor de Szlavnicza. 

                            

Vojenský lekár MUDr. Béla Török, brat Anny Ondrejkovič

V roku 1943 cestoval z matkou na vidiek z Budapešti cez železničný uzol Gyor. Toto mesto bolo sústavne bombardované spojeneckým letectvom. Kým ich vlak čakal na stanici v Gyori a on išiel matke kúpiť potraviny nastal bombardovací nálet. Ich vlak bol celkom zničený. Z vagónu kde ho čakala matka nezostalo vôbec nič. MUDr. Béla Török našiel iba jej topánku.  

Jeho brat bol Stefan Török. Notes for Stephan Török: He was said to be quite handsome. The story goes that an aristocrat woman wanted him as her lover. One night they went to a winter ball and danced the Chardache all night. He didn\'t have a coat that night. He caught pneumonia and died a week or so later at 18 or 19 years of age. Dátum jeho úmrtia nie je presne známy, ale zomrel ako 18 alebo 19 ročný na zápal pľúc.

Formát súboru: PDF/Adobe Acrobat. HTML verzia Alexander Kerney, Čechoslovák slovenského původu, sám brilantní podnikatel v ocelářském  prumyslu * 19.05.1910  Rožňava † 12.10.1993 Toronto. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Brne (1). Spoluzakladateľ firmy European Industrial Products Ltd. s Rudolfom Fraštackým a Karlem Zajícem. Stal sa spolumajiteľ a prezident spoločnosti Thyssen of Canada Ltd. Neskôr prezident Thyssen Steel Caribean pre karibskú oblasť a strednú Ameriku. Aktivity rozšíril na spracovanie polotovaru (spolumajiteľ spoločnosti Pitt Steel Ltd., jeho časťou bol Courtice Steel Limited). V Portoriku založil spoločnosť na spracovanie železa, ťahanie drôtov a valcovanie trubiek. Courtice Steel Ltd. vyrábala špeciálnu oceľ ktorú exportovala aj do USA a zamestnávala niekoľko sto ľudí.  Milton E. Harris a jeho paní Ethel  (básnířka a malířka zustali celý život jeho věrnými přáteli a po jeho smrti přáteli jeho vdovy Gizelly.* zprávy.org/1/pdf/2005/07.pdf -

   

              Peter Kerney a Veronika Ann Kerney                  Heidi Kerney

Za  Miltonem E. Harrisem. 26. března zemřel v Torontu Milton E. Harris. Jeden z nejnenápadnejších pilířu kanadského života, Milton založil  Harris Steel Company a léta byl předsedou spravní rady a prezidentem Harris Steel Group Inc., jedné z nejuspěšnejších kanadských prumyslových společností; byl členem spravní rady Livington Industries, Canadair Ltd., a Air Canada. Zastával funkci predsedy financniho vyboru Liberalni strany Kanady, byl členem senátu University of Western Ontario a členem spravní rady Tel-Aviv University, presidentem Kanadskeho židovskeho kongresu, členem ředitelské rady Kanadské opery, Mount Sinai Hospital atd. Mezi pocty, kterych se mu dostalo je Rad Kanady (Officer rank). Harrisuv lidský profil je bohatší: byl štedrým podporovatelem umění a ruzných organizací, které nejsou terčem štedrosti: v pohrebnim oznamení jsou napriklad zmineny dve charity, kterým dárci mohou poslat dary k ucteni Harrisovy památky: Native Men\'s Residence a The Jewish National Fund for trees in Israel...
S členy naší komunity se Harris setkal na začátku své kariéry. Mezi těmi, kteří mu byli nápomocní byl Alexander Kerney, Čechoslovák slovenského puvodu, sám brilantní podnikatel v ocelářskem prumyslu.
Milton E. Harris a jeho pani Ethel (basnířka a maliřka) zustali cely život jeho věrnými přáteli a po jeho smrti přáteli jeho vdovy Gizelly. Milton miloval hudbu. Každý rok sponzoroval provedení jedné opery Kanadskou operní společností - před nekolika lety sponzoroval provedení Janáčkovy opery (ačkoliv jsem o tom tehdy psal, nejsem si jist které, ale myslím, že to byla  ♫ Věc Makropulos, Manuela Kriscak ... Z hudebních nástroju si zvlášť oblíbil varhany. Našel si skvělou učitelku v naší profesorce Dagmare Ledlové Kopecké. Když se od ní dozvědel, že varhany v kostele Svatého Václava v Toronte  jsou u konce sve užitečnosti, daroval kostelu nové varhany.
Považuji si za výsadu, že jsem ho znal.

Jozef Čermák Milton E. Harris (July 26, 1927 - March, 2005) was a Canadian business man and founder of   Harris Steel Group  

Born in Detroit, Michigan,  he received a Bachelor of Commerce degree from the Univerzity of Toronto. He began working in the metals trading business by joining the family-owned company established by his great-grandfather in 1886. He founded Harris Steel Group in 1954 in London, Ontario. Milton E. Harris was president of the Canadian Jewish Congress. In 1986 he was made an Officer of the Order of Canada. Milton E. Harris was married to  Ethel  and had four children. 

Peter Kerney ako dieťa 

Vlasta Troblová   - 95 a  Vlak slobody.  Skoro nedeli ji uvidíte sedět - se synem Zdenkem, v jedné ze zadních lavic kostela Sv. Václava v Torontu. 29. října oslaví 95 roku na naší planete - prekvapivě svěží, dobře vidí (i když se na svět dívá brýlemi) i slyší, pamatuje si víc, než se sluší na ženu, která se narodila před první světovou válkou (29.října 1912), slušně chodí i když ji někdy zlobí nohy (její kyčle i kolena jsou v dobrém stavu, co ji zlobí, jsou svaly na nohou, celý život chodila i stála) a ode dne před čtvrt stoletím, (kdy na sv. Václava v Torontu) omdlela a do ambulance ji po schodech donesli na židli, vážnejší chorobou netrpěla.
Ti z nás, jichž paměť sahá nazpět víc než pul století, si vzpomenou na vzrušení, s jakým jsme sledovali " únos " vlaku, který se nezastavil v Chebu - jak mu nařizoval jizdní řád -, ale proletel hranice a zastavil se až v Zapadním Nemecku. Svět mu dal jméno "Vlak svobody" a mezi jeho 261 (na tu cifru bych nechtěl přísahat) pasažéry byla i Vlasta Troblová, manžel Václav a syn Zdeněk. Václav Trobl v dramatu sehrál rozhodujicí roli. On přesvědčil strojvudce Konvalinku, aby projel hraniční čarou, když předtím lekař Švec a nekolik studentu zmenili signál na trati. Konvalinku presvedčil: komunistická tajná policie ho podezírala, že převaží lidi pres hranice a snazili se získat Trobla (nekolikrát ho zatkli a věznili), aby jim pomohl Konvalinku přistihnout pri činu. Trobl (do komunistického puče zástupce policejního inspektora v Praze) Konvalinku o plánech tajné policie uvědomil. Konvalinka měl na vybranou: Buď čekat na zatčení, nebo projet hranice. Rozhodl se pro druhou alternativu. 26. rijna 1951 torontský Globe and Mail přinesl článek a fotografii ctyř členu skupiny (dvou studentu a manželu Troblovych), cestujicich kanadskou verzi Vlaku svobody z Halifaxu do Ajaxu.
V Kanade začínali  jako většina uprchlíku: byla to fuška s dobrým koncem - Kanada, potvrzuje pani Vlasta, k nam byla dobrá. Vaclav Trobl skončil v čokoladovne Neilson, syn Zdeněk jako tiskař v MacLean Hunter, kam ho následoval i syn Johny. Oslavenkyňe rok po příjezdu do Kanady našla práci - nejprve jeden den v týdnu (platilo se pět dolaru za den) a pozdeji na plný úvazek v slovenské rodině
Gizelle  a  Alexandra  Kerneyových   Starala se o domácnost a dělala to dobře, u nich zustala 33 roku. Pak cestovala, projela Severní i Jižní Ameriku i Evropu. Jejich manželé jsou dávno mrtvi, ale Gizelle Kerney (v lednu ji bude 92 roku) a Vlasta Troblová si dosud vymenují psaní  k narozeninám a vánocum...
95. narozeniny Vlasty Troblové jeji přatelé oslavi v kostele Sv. Václava po mši 28. října 2007. Měl by to být hezký začátek do poslední pětiletky ve Vlastine prvni stovce. Mnogaja leta! com/plus/2012/03/09/ Gizelle Kerney

***
MILADA BACKOVSKA - 100
 

Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovičová v kruhu najbližšej rodiny rodiny v Toronte, Kanada. 

Svokor pána Rudolfa Fraštackého bol  prvý muž na Slovensku, turčiansky rodák, župan a dlhoročný Krajinský president  v medzivojnovom období Dr. Jozef Országh, ktorý bol nadriadeným, spolupracovníkom a vzdialenejším príbuzným Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča. Sestra Rudolfa Fraštackého Elenka z Piešťan,  bola vydatá za príslušníka 1. Československého armádneho zboru  v ZSSR, ktorým bol kpt. v zál. Anton Žubor. Pobočník veliteľa tankových jednotiek 4. oblasti v Bratislave plk. tank Jána Malára kapitán tank. Aladár II. Ondrejkovič bol v roku 1946 na ich svadbe. Po  vyhodení z armády A. Žubor pracoval na podradnom mieste zásobovača v podniku PREMA  Stará Turá  a  pre šikanovanie predčasne zomrel. Jeho manželka Elenka Fraštacká musela pracovať ako upratovačka. Brilantný podnikateľ v oceliarskom priemysle Alexander Kornhauser (Kerney) a právnik Dr. František Ervín Csúzy boli zaťovia Dr. Aladára I. Ondrejkoviča a Anny Török. 

(Zľava do prava). Peší záložný pluk Kanadskej armády The Queen\'s Own Rifles of Canada veliaci dôstojník, pplk. John Fotheringham CD ; Honorary plk. Paul Hughes CD ; Camilla, the Duchess of Cornwall (Camilla Bowles Parker) ; RSM/CWO Shaun Kelly CD a Honorary podplukovník Richard Cowling CD (jeho manželka je dcéra Lady Gizely Kerney rod. Ondrejkovič Lady Veronica Cowling rod. Kerney).  

Autor úprimne ďakuje pracovníkom Veľvyslanectva Švajčiarskej konfederácie v Bratislave za poskytnutie kópie literatúry v ktorej opisuje konsul Max Grässli svoje pôsobenie v medzi rokmi 1939-1945 v Bratislave.  

S odstupom rokov a udalostí možno konštatovať, že najefektívnejšia spravodajská sieť, ktorá pracovala v rokoch 1939-1945 v prospech antihitlerovskej koalície bola sieť, ktorá pôsobila na Slovensku.

Poznámky: (1) po štúdiu prokurista vo firme Schenker ; (V-101 Sergej), neskôr AV-6045 (Karger)  Dr. Valerij Vilinskij, šéf kabinetu  Dr. Ivana Pietora, ministra dopravy 1946-1948 ; Autor v roku 1970 si náhodne vypočul v čitárni PKO v Bratislave rozhovor jemu neznámych dôstojníkov býv. slovenskej armády. Nahlas sa rozprávali na vyššie uveďenú tému, o vývoze oceľe a na tému vojenskej doktríny býv. Slovenskej armády. Neuvedomil si dostatočne, že oni jeho poznajú a ich rozhovor je určený jeho osobe ; Lady Veronica Kerney Cowling jej manžel Honorary Lieutenant Colonel Richard Cowling CD ; Kanadskí strelci královniných pušiek sú jediná záložná jednotka kanadskej armády s padákovým výsadkom ; ing. arch. Stefan Androvič bol synom Štefana Androviča z Trenčína, brata plk. pech. Alojza Androviča ; 

20. výr. zpráva Štát. čsl. reál. gym. Ľ. Štúra v Trenčíne za šk. r. 1937-38. Menoslov abiturientov (hviezdičkou označení složili skúšku dospelosti s vyznamenaním) VIII. A trieda. ....10. Mikuláš Dohnányi, 11. Rudolf Feldek, 12. *Juraj Fuchs (budúci asistent profesorky Gizely Ondrejkovičovej vo volebnej kampani za DS 1946, neskôr redaktor)  str. 50, III. A trieda... 20. Ervín Kellermann, Trenčín. 32. Alexander Pelikán, Trenčín. 34. Erich Pollák, Trenčín. 38. Robert Schlesinger, Trenčín. 43. František Veselý, Žarnovica (Trenčín) ...

Zdroje: p. Elenka Žuborová rod. Fraštacká rok 1998 ; p. Mária Ondrejkovičová rod. Turbová ; Zlatá kniha Slovenska r.1928 ; Marián Tkáč archív NBS ; pplk. tank Aladár Ondrejkovič ; Iľja Paulíny-Tóth de Tőre et Tóthmegyer ; Juraj Fuchs r.1999 ; Slovenský národný archív Bratislava ; Veľvyslanectvo Švajčiarskej konfederácie v Bratislave ; Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič ; p. Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková ; p. Magdaléna Sucháneková rod. Ondrejkovičová ; Sidónia Hutárová rod. Haššíková ; Slovenská televízia STV 2 ; Satellite ; Jiří Kloudy ; Smolnický ; Karol Kállay ; p. Fraštacký r.2002 ; Letectvo, tretí ročník 1938-1939 ;  Ataché Švajčiarskej konfederácie v Bratislave Hans Keller ;

Fabry Family with Vlado in Switzerland..;                              ;    

 

 

 

Aktualizované: 18.08.2018