Automobilný prápor 1

Poručík jazdectva v zálohe Aladár Ondrejkovič bol služobne zaradený v Zborovom automobilovom parku Bratislava a Trenčín. Automobilný prápor 1 vznikol 01.10.1940 v Nitre. Jeho nadriadené veliteľstvo bolo Veliteľstvo divíznej oblasti 1. V roku 1941 zvolal vysoký dôstojník MNO plk. gšt. Ján Krenčej *1895 dôstojníkov autovojska do Harmónie. Inštuoval ich: " Motorové vozidlá budú adresované na PAK (Premávková automobilná kolóna, jej veliteľ por. jazd. A. Ondrejkovič) nákladné a osobné vozidlá, motocykle a tanky, musíte ihneď vyvagónovať, pretože na ríšsko-nemeckých vagónoch nemôžu byť ďalej expedované. Musíte objednať nový transport ". Techniku vyvagónovali a miesto na Východný front posielali do Banskej Bystrice a Martina. To sa opakovalo viac ráz.

Medzi inými terénnymi vozidlami Premávkovej automobilnej kolóny PAK od Automobilného práporu 1 boli aj vojenské nákladné automobily Praga RV.

V roku 1941 bola PAK predsa len vagónovaná na železničný transport a cez Medzilaborce, Sambor, Chyrów pričlenená k Rýchlej brigáde a následne Rýchlej divízii. Autodielne 1 dôstojník a 45 mužov, Nákladná autokolóna 315-1 dôstojník a 51 mužov. Premávala od Kyjeva po Azovské more. Následne bol por. jazd. Aladár  Ondrejkovič autodôstojník u pešieho pluku 20 (Dobromil,  Kyjev,  Rostov na Donu, Mariupol, Tarnopol, Taganrog, rieka Mius, Azovské more, Melitopol, Žitomir) Automobilný prápor 1 " Matúš ". 

Vojenský preukaz číslo 113/44,  Automobilný prápor 1, Premávková aut. kolóna PAK, ktorého držiteľom v rokoch 1944-45 bol nadporučík aut. v zálohe Aladár II. Ondrejkovič, bytom Trenčín Štefánikova 33. 

Automobilný prápor 1 SV Nitra, Premávková automobilová kolóna (PAK) Dobromil 14.12.1941. Na pohľadnici poľské mestečko Dobromil pred vojnou.

IX.Rozličné: 

1. 1. a 2. divízia počítajú s tým, že dňa 9. 7. 1941 složia zo svojich autokolón tretí sled munície a uvoľnia tieto kolóny na prevoz peších práporov I/3 a I/4 z Chyrowa na východ. Rozkaz na to obdržia. 

2. Všetky útvary armády posielajú denne svojich kuriérov a spojky pre poštu na veliteľstvo Ladislav. Kuriéri hlásia sa podľa možností denne o 17. hod. na pomocnom úrade velit. armády. 

3. Súčasne premenúvam " Rýchlu skupinu " na " Rýchlu brigádu 

X. Dostane:

1. a 2. divízia, Rýchla brigáda, velit. Vzdušných zbraní, všetky oddelenia štábu a jeho složky, armádne jednotky a štáb DHM trojmo v preklade.

Za správnosť 

náčelník štábu: pplk. gšt. Tatarko

Veliteľ armády: gen. Čatloš  v. r.

Malá nehoda vojenského nákladného automobilu Praga RV Premávkovej automobilnej kolóny (PAK) por. jazd. zál. Aladára Ondrejkoviča pri spoločnom presune s rotou ľahkých tankov Škoda Lt. 35. 

Výcvik akademikov v šerme na Vojenskej akadémii v Bratislave, ktorý pre rokom 1936 por. jazd. zál. Aladár Ondrejkovič absolvoval už aj v ŠDZJ Pardubice. Ako povinná prax mu bola započítaná služba v poli v rokoch 1938 a 1939 a nasadenie na fronte 1939-1941-1942-1943. 

Npor. aut. v zál. Aladár Ondrejkovič študoval na Vojenskej akadémii v rokoch 1942-1943. V rokoch 1938 a 1939 bol zaradený k službe v poli. Od roku 1941 do roku 1943 bol zaradený zaradený v službe na Východnom fronte na rozdiel od časti akademikov ktorí neboli absolventmi Školy pre dôstojníkov v zálohe a nemali dôstojnícku hodnosť. Na Vojenskej akadémii splnil limity telesnej zdatnosti s vynikajúcim vysledkom počas dovolenky z Východneho frontu a následného krátkeho pobytu v zázemí.    

List, ktorý napísal p. Ján Letovanec Národnému výboru v Bratislave dňa 8. apríla 1968.                       

V marci 1938 za súhlasu západu dochádza k nacistickej anexii Rakúska. Obsadenie Rakúska je prvou etapou pochodu nacistov na východ. Henleinovci a nemecká menšina na Slovensku vyhlasujú požiadavky, ktoré znamenajú zmrzačenie republiky. Už v máji 1938 však ľud ukazuje odhodlanie bojovať. Niekoľko mobilizovaných ročníkov armády obsadzuje severozápadné hranice. vtedy dostali robotníci a pracujúci zbrane. Ale česká a slov. buržoázia nechce mať nič spoločné s touto cestou. Orientuje sa na jednanie s Hitlerom. Prezident Beneš odovzdáva úrad Háchovi. Vzniká zv. slov. štát. Hitler napáda Polsko a potom Sov. sväz. Tiso, tuka a Mach dávajú  slov. vojakov do vojny proti SSSR. Za mobilizácie som nastúpil v Trenčíne k Zborovému automobilovému parku. Tu nám dali automobily, urobili kolónu a odchádzame železničným transportom do Medzilaboriec, kde sme prekročili hranice. 

Naša autokolóna PAK mala modro-bielo-červené zástavky. Prišli sme do Samboru a Chyrowa. Ľudia nás všade veľmi pekne vítali a sovietske letectvo nás vôbec nebombardovalo. Videli v nás československých vojakov-priateľov. Napokon našu aut. kolónu PAK privtelili k Rýchlej divízii, s ktorou sme postupovali až k Azovskému moru. Nemci mali s nami po celej ceste mnoho starostí, lebo k ukrajinskému ľudu sme sa aj my chovali priateľsky a kde sme mohli tam sme im pomáhali a Nemcom škodili. Potom prišla ukrajinská jeseň a neskôr tuhé zimy. Väčšina našich šoférov boli záložníci. Aj poručík Aladár Ondrejkovič, náš veliteľ aut. kolóny PAK, ktorý s nami išiel už z Trenčína a ktorý sa stal v našom motorizovanom prápore automobilným dôstojníkom, tiež bol poručíkom v zálohe a usiloval sa s nami dostať späť do vlasti. Ovšem veliteľ RD plk Jozef Turanec  RK 7.8.1942 a veliteľ pluku 20 pplk Ondrej Zverin, nechceli o tom ani počuť.

Dňa 16.sepembra 1941 padol pri leteckom útoku na súlodí pontónového mostu na rieke Dneper veliteľ zvláštnej skupiny npor. pion. Július Orthofer.

Preprava vojenských terénných nákladných vozidiel Praga RV automobilnej kolóny PAK veliteľa por. jazd. v zálohe Aladára Ondrejkoviča v roku 1941 cez rieku Dneper pod explóziami poškodenou vodnou elektrárňou DneproGes.

Plukovník delostrelectva Jozef Turanec s dôstojníkmi pri Azovskom mori v novembri 1941. Poručík jazd. skláňajúci sa k vode má sklápací fotoaparát značky Kodak Retina I typ 148 (1939) na kinofilm. Vpravo vzadu osobný automobil Škoda Superb 3000 OHV veliteľa Rýchlej divízie plk. del. Jozefa Turanca.

Niekoľkým desiatkam vojakov Rýchlej brigády sa podarilo získať vynikajúce sovietske poloautomatické pušky Tokarev SVT 40, ktoré boli vyhľadávaných koristným materiálom aj pre vojakov Wehrmachtu.    

Štvrtý zľava stotník aut. Vojtech Ábel (nadriadený npor. aut. Aladára Ondrejkoviča a priateľ jeho rodiny z Piešťan) s dôstojníkmi Sborovej automobilnej služby MNO a manželkami dňa 03.05.1942 na Bradle.           

A tak sa stalo nepísaným predpisom, urobiť automobily nepojazdnými. Tieto autá bolo treba ťahať zo sebou a to veľmi sťažovalo postup a tak sa rozhodlo, že neopraveteľné môžu byť poslané do zápolia do opravy. S každým automobilom odoslaným do opravy mohol byť poslaný jeden šofér ako doprovod. Tu sa naskytla jedinečná možnosť dostať sa domov. Nákladné automobily sa stali ráz na ráz defektnými a neopraviteľnými. Poručík aut. písal protokoly a skoro každý deň odchádzal domov jeden transport. To sa dialo s dorozumením a v tajnosti. Ovšem jedného dňa aféra vypukla. Nemci jeden nákladný automobil Walter PN dôkladene prekontrolovali a zistili, že má iba vadnú spojku. Previedli na ňom opravu na mieste a vozidlo po vlastej osi prišlo so šoférom pred veliteľstvo pluku a tu ho predviedli komisii, že bola spáchaná sabotáž. Na veliteľstvo sa musel dostaviť poručík, ktorý podpísal protokol a vozidlo označil za neopraviteľné k odsunu do zázemia. Poručíka ihneď zavreli a chystali s ním súdne konanie. Napokon bolo rozhodnuté tak, že poručíka bude súdiť Vojenský súd v Bratislave a tak ho budú eskortovať k jeho kmeňovej jednotke do Trenčína, s tým aby ho odovzdali na ďalšie pokračovania. Mňa vybrali ako doprovod. Ja som mal poručíka eskortovať. Eskortuje ho do jeho kmeňovej jednotky v Trenčíne vojak Ján Letovanec. Cesta bola dlhá a ťažká. Nemci nás niekoľko ráz z vlaku vyhnali, lebo potrebovali každé miesto pre ranených. Nakoniec sme sa s poručíkom dohovorili tak, že bude predsierať chorého (omrznuté nohy) a ja sa budem sťažovať na ochorenie zraku. Za týchto okolností sme sa predsa vylepili na jeden transport a keď sme na ceste domov stretli aj mjr. Jána Goliana a už sme boli traja, akosi sme sa do Trenčína dotrepali. Na ceste nám hodne pomáhal aj mjr. Ján Golian, ktorého sme oboznámili s aférou defektných vozidiel. Až potom, keď som pplk. Jána Goliana videl v Povstaní ako veliteľa som si uvedomil z akých dôvodov nám prial, aby sme sa domov dostali. Poručíka som v Trenčíne riadne odovzdal a mňa o pár dní prepustili do zálohy. Po osobodení som na ulici videl Nášho veliteľa aut. kolóny v troška inom zadelení ako na fronte. Predával na ulici Večerník. Hneď som sa mu prihováral. On ma však vôbec nechcel poznať. Hovoril mi, že on veru na fronte vôbec nebol a keď mu niečo takého tvrdím, že musím byť provokatér. A tak som sa od neho vzdialil. Od tej doby som por. kolportéra nevidel. Ovšem teraz čítam noviny a dozvedám sa, že je treba pomáhať hlavne tým ľudom, ktorí sa ukázali aj na fronte ako opravdoví vlastenci, sabotovali jak slov. tak aj nemeckú armádu. Rozhodol som sa, že napíšem o ňom Národnému výboru v Bratislave, aby s pomedzi svojich občanov, ak ešte žije našiel Nášho statočného veliteľa a ak sa nedopustil trestných činov, aby mu bolo pomožené. Je to predsa školovaný človek a škoda je ho, aby musel robiť takú menej dôstojnú prácu. Tedy nakoniec uvádzam jeho plné meno, lebo sa naň veľmi dobre pamätám :  poručík v zál. Aladár Ondrejkovič. Považujem to za svoju vlasteneckú aj ľudskú povinnosť. ♫ Эх, дороги

                                                                                  Česť práci ! Ján Letovanec. 

Vojenský cestný nákladný automobil Walter PN zdedený po československej armáde na cestách Ukrajiny medzi Kyjevom a Azovským morom.         

Vojenský terénny nákladný automobil Tatra T 29 prepravoval na korbe ľahké húfnice 100 mm vz. 30 s obsluhou, alebo slúžil ako dielenský automobil.           

Prístav Mariupol v roku 1942. Na snímke vpravo je potopená sovietska nákladná loď naložená čokoládou, staniolom  a kožou na podrážky z USA. Takmer celý náklad posádka znehodnotila pred potopením loďe poliatím naftou. Slovenskí vojaci a dôstojníci si tu v lete s obľubou krátili čas a plávali až na túto loď. Poručík Aladár Ondrejkovič bol dobrý plavec a keď raz plával ďalej sa obrátil vietor. Vlny ho hnali na otvorené more. Osem hodín bojoval s vlnami, kým sa mu podarilo doplávať na breh.           

Oceliarne Azovstal Mariupol v roku 1942. V júli 1942 po porade s veliteľmi plukov zriadil veliteľ Rýchlej divízie generál II. triedy Jozef Turanec Automobilný pluk, ktorý mal 8 autokolón po 20 nákladných automobiloch.     

Caterpillar S-60 (pionierska rota 2) Rýchlej divízie preplavovaný cez rieku Don Tихий Дон pri útoku na Rostov koniec júla 1942 (ofenziva Blau). Chrbtom otočený slovenský dôstojník má čs. jazdecké rajtky zo súkna kombinovaného s kožou. Kolega z Rýchlej divízie, Ženijný prápor 11 a po roku 1950 zo 64. Ženijného pluku v Seredi npor. pion. Ľudovít Hrušovský.           

Skonfiškované sovietske kolesové poľnohospodárske traktory CHTZ 15/30 sa v službe u Rýchlej divízie slovenskej armády veľmi osvedčili najmä v období tzv. rasputice.         

Na snímke automobily PAK Tatra T 57A, Škoda 6ST6-L a Tatra T 27a. Ešte v lete roku 1943 mala Rýchla divízia v stave 27 osobných automobilov Tatra T 57A, 17 vojenských terénnych nákladných vozidiel Škoda 6ST6-L a 129 vojenských terénnych nákladných vozidiel Tatra T 27a.         

Vojenské terénne nákladné vozidlá Tatra  T 27 Premávkovej automobilnej kolóny PAK na Ukrajine pri hrádzi Dnepra v tom čase najväčšieho vodného diela DneproGes (Dneprostroj).

Defektov a porúch na nespevnených cestných komunikáciách Ukrajiny bolo veľa, ale vojaci Rýchlej divízie mohli iba obdivovať ako si šoféri a automechanici ktorí so vážili svoje zaradenie v PAK veliteľa por. jazd. Ondrejkoviča dokázali poradiť.          

Osobné vozidlo Tatra T 57A Kabrio so šoférom slúžilo pre potreby veliteľa. Podľa veliteľa PAK por. jazd. Aladára Ondrejkoviča boli najvhodnejšími osobnými vozidlami pre podmienky Východného frontu autá Tatra T 57A Kabrio. Generálnu opravu jej vzduchom chladeného motora v poľných podmienkach zvládli aj jeho šoféri, vojaci prezenčnej služby. Pri ruských mrazoch nehrozilo zamrznutie vody v chladiči. Naštartovaniu motora pomáhalo zohriatie olejovej vane motora otvoreným ohňom. Na fronte ich skladacia plátenná strecha bola potrebná z dôvodu častého vzdušného ohrozenia posádky. Kyvadlovú premávku v medzi Kyjevom a Azovským morom aj v rasputici zvládli Tatričky najlepšie.

Tatra T 57A kpt. aut. Aladára Ondrejkoviča mala aj v Rýchlej divízii osvedčený vzduchom chladený motor, pri udržbe a opravách veľmi dobre prístupný z každej strany. 

Pred ústupom väčšiny jednotiek Rýchlej divízie zo Severného Kaukazu na Krym koncom februára 1943 bola časť jej motorových vozidiel odovzdaná na rozkaz Oberkommando des Heeres (Heeresgruppe A) jednotkám Wehrmachtu a časť bola na rozkaz veliteľstva RD zapálená.

Slovenskí dôstojníci na návrší nad jedným z Krymských prístavov pri obhliadke terénu na jar 1943 po ústupe časti Rýchlej divízie zo Severného Kaukazu cez Kerčskú úžinu.

Livadia, bývalý palác ruského cára Mikuláša na Jalte, ktorý navštívil v lete 1943 por. jazd. Aladár Ondrejkovič mu pripomenul spoločenský pôvod rodiny Sandor de Szlavnicza po otcovi. Pripomenul si aj rozprávanie starej matky Pauliny Turba rod Balazsovics, že v roku 1813 ustupovali cez Veľké Bielice francúzski vojaci po porážke cisára Napoleona v Rusku. Za nimi postupovalo cez Bielice ich prenasledujúce ruské vojsko cára Alexandra I. Ranených, chorých a vyhladovaných Francúzov, následne Rusov ošetrovala a kŕmila v rodinnej kúrii Anna Balazsovics, prastará matka Márie Ondrejkovičovej rodenej Turba. Vysvetľovanie, aby jedli málo nechápali. Mnohí z nich umierali keď sa najedli.  Neposlúchali, nečakali kým vychladne pre nich čerstvo upečený chlieb a sami si ho vyberali s pece.

Exteriér paláca  v Alupke na Kryme v roku 1943, jeho majiteľ bol do roku 1918 knieža Voroncov.

 
Palubní strelci lietadiel Heinkel He 111 H-16 od slovenskej 41.bombardovacej letky z letiska Saki pri cvičných streľbách na pobreží Čierneho mora.                

20 nákladných automobilov Ford V3000s bolo dodaných 1. Pešej divízii veliteľstvom Wehrmachtu na Kryme v Simferopole do konca septembra roku 1943. Tu na  pohrebe zástupcu veliteľa letky 13 npor. let. Jána Puškára.                  

Veliteľstvo OKH na Kryme v Simferopole dodalo v lete 1943 Rýchlej divízii s letnou výstrojou aj tropické korkové prilby, plátenné letné uniformy, košele s krátkymi rukávmi a krátke nohavice pieskovej farby.

Lvy z cararského mramoru ktoré strážia palác kniežaťa  Michaila Semionoviča Voroncova (Михаи́л Семёнович Воронцoв) v Alupke na Kryme. Pri jeho návšteve v lete 1943 pripomenuli poručíkovi jazd. Aladárovi Ondrejkovičovi napoleonské vojny v ktorých bojovali v rokoch 1805 až 1814 ako spojenci Rittmeister Johannes Ondrejkovits (má v erbe leva držiaceho v labách bibliu) a nadporučík husárov Josephus Sandor de Slavnica s ruskými husármi ktorých viedol knieža Voroncov.

Ruská pravoslávna ikona sa môže nadobudnúť iba výmenou, nesmie sa kupovať za peniaze. Túto vymenil poručík jazd. Aladár Ondrejkovič II s pravoslávnym mníchom za ruženec svojej matky Márie Turba. Dala mu ho pred jeho odchodom na front. Pustovník žil celkom sám v lese v oblasti Rostov, kde písal ikony.

Bachčisarajská fontána (1823, Бахчисарайский фонтан) v sídle Krymského chána ktorú obdivovali v meste Bachčisaraj vojaci Automobilného práporu 1. Pešej divízie v roku 1943. Podľa nej napísal poému básnik, prozaik a dramatik Alexander Sergejevič Puškin. V poéme spracoval príbeh nenaplnenej lásky chána Gireja, ktorý nechal na pamiatku zavraždenej milej postaviť Fontánu sĺz.

Veliteľ súboru Frontového divadla Sdruženia vysokoškolského študentstva (FD SVŠ) vojenský kapelník a člen armádnej hudby npor. kap. Zdenko Mikula pred vojenským nákladným automobilom PAK Tatra T27 na Kryme. Velenie Rýchlej divízie pridelilo v júli a auguste 1943 súboru motorové vozidlá za účelom dopravy k slovenským vojenským jednotkám na vystúpenia.

Členovia súboru Frontového divadla SVŠ fasujú prvý krát suchú stravu na dlhšu cestu vozidlemi PAK z SV Rýchlej divízie vo Voinke na SV Pešieho pluku 20 v Geničesku na vystúpenie.

Doplnok vtedajšieho poručíka: dôstojníci Rýchlej divízie (1.PD) sa pravidelne striedali a odchádzali do zápolia okrem por. jazd. A. Ondrejkoviča za ktorého pre jeho špecializáciu nebola náhrada. Požadoval výmenu. Jeho veliteľ pluku pplk pech. Ondrej Zverin (veliteľ motorizovaného pešieho pluku 20) a veliteľ divízie plk. del. Jozef Turanec to odmietli (Veliteľ mu povedal : Alino máš autá, musíš tu zostať). Pochopil. Vzhľadom na ním podpísaný protokol rozkazom zo dňa 12. septembra 1943 veliteľ 1.Pešej divízie (RD) nechal odsunúť na Slovensko 10 v poli neopraviteľných motorových vozidiel. Jednalo sa o 5 motocyklov (ČZ 175, Jawa  250, Jawa 350, Ogar 350, DKW 350), 3 osobné motorové vozidlá (Škoda Popular, Tatra T 57, Praga AV) a 2 nákladné automobily (Tatra T 29, Walter PN).         

Vojenské nákladné automobily Walter PN ešte vo výrobnom závode v Prahe pred prevzatím armádou. Walter PN bol neskôr  medzi vojenskými vozidlami ktoré nechal por. jazd. Aladár Ondrejkovič 13. septembra 1943 odsunúť z Krymu do zázemia na Slovensko v zmysle tajného ústneho rozkazu ministra obrany generála Ferdinanda Čatloša. 

Vojenský osobný automobil Škoda Popular bol medzi motorovými vozidlami učenými k železničnému transportu na Slovensko, uveďenými v protokole poručíka jazd. Aladára II. Ondrejkoviča z 12.09.1943. 

VHA, f. RD, šk.96, č.j. 318-604, mot. peš. pluk 20, Vel. 1. pešej divízie, Čís.: 100.34/Taj. 4.oddiel.1943, operačný rozkaz 24, II.časť, SV. 24. sept. 1943, s.3.

Por. jazd. zál. Aladár II. Ondrejkovič už sám odcestoval pred Vojenský súd v Bratislave. Oslobodzujúci rozsudok vyniesol za Vojenský súd npor just JUDr. Anton Rašla.

Slávnostné vyradenie poručíkov, absolventov Vojenskej akadémie v roku 1943 v Bratislave. Zúčastnil sa ho aj por. jazd. zál. Aladár Ondrejkovič ktorý túto hodnosť mal od roku 1933.

Začiatkom roku 1944 npor. aut. zál. Aladár II. Ondrejkovič sa zúčastnil tajnej porady na chate, ktorú zvolal pplk gšt Ján Golian. Prevzal od neho tajnú smernicu sústrediť na strednom Slovensku vojenskú techniku a zásoby pre ozbrojené vystúpenie armády Slovenskej republiky zo spojeneckého zväzku s Nemeckou ríšou.   

Dôstojníci Rumunskej kráľovskej armády, hostia slovenského Ministerstva národnej obrany vo vojenskom liečebnom zariadení vo Vysokých Tatrách. 

Snímok nadporučíka aut. zál. A. Ondrejkoviča v areále vojenského liečebného zariadenia " Vojenské zruby " (dnes Tatranské  zruby) začiatkom roku 1944. Najmä po návrate nasadenia v poli bol šport bol pre vojakov z povolania v slovenskej armáde povinný. V Piešťanoch a vo Vysokých Tatrách boli  vojenské zdravotnícke a rekreačné strediská.   

Snímok vojakov z povolania na kúpalisku EVA. Vo Vysokých Tatrách im slúžila osada " Vojenské sruby " a Piešťanoch " Vojenský kúpeľný ústav ". Slúžil im aj horský hotel Smrekovica na úpätí Veľkej Fatry. V nich sa doliečovali vojaci z povolania v prestávkach medzi kampaňou. Vysoké Tatry a kúpalisko Eva s hotelom Eden deťom pripomínali neskôr aj ich manželky pri výletoch do Piešťan. 

Vojenské terénne nákladné automobily Škoda 6ST6-L (6x4, nosnosť 4t, Otto-motor, 6 válcov s obsahom 8,2 l, 100 ks) slovenskej armády s obávanými 88mm protilietadlovými kanónmi (Flak 37) nemeckého pôvodu vyrábanými aj v závode Škoda-Werke v Dubnici nad Váhom.             

Tatranský Vojenský Domov v Tatranskej Polianke pri Novom Smokovci v roku 1944. Bol určený pre vojenských gážistov a ich rodiny. Npor. aut. zál. Aladár Ondrejkovič tu absolvoval po návrate z frontu povinný rekondičný pobyt. 

Počas služby v Sborovom automobilnom parku viedol na Tatra OA vz. 30, tančíkoch Praga vz. 33, ľahkých tankoch Praga LT 34, Škoda LT-35, Praga LT-38, Praga LT-40 a na stíhačoch tankov Praga ST-II Marder vtedajší poručík jazd. Aladár II. Ondrejkovič veliteľ PAK kurzy inštruktorov pre vodičov pluku útočnej vozby v Martine. 

Sólista Slovenského Národného Divadla v rokoch 1941-1945 Boris Stepanovič Jevtušenko spieva v roku 1944 pre ranených a chorých dôstojníkov a vojakov vo Vojenskej nemocnici 1 v Bratislave pri Červenom moste (veliteľ mjr MUDr. Ladislav Dohnányi). NN

Vojaci a dôstojníci vo Vojenskej nemocnici 1 pri Červenom moste v Bratislave na koncerte Borisa Jevtušenka. Nadporučík aut. Aladár Ondrejkovič začiatkom 1944 ich chorých a ranených vyhľadával vo Viedni vo vojenských lazaretoch Wehrmachtu a prevážal so svojimi šoférmi sanitnými vozidlami Automobilného práporu 1 do Vojenskej nemocnice 1 v Bratislave.

Vojenské sanitné vozidlá pred rokom 1945 v zime so zimnými reťazami aj v Bratislave pred bývalou Vojenskou nemocnicou, donedávna II. gynekologicko-pôrodníckou klinikou na Šulekovej ulici č.4. 

Automobilný prápor 1 zanikol 30.08.1944.

Dňom 12. apríla 1945 zriadilo MNO na Slovensku dve oblastné veliteľstvá. Pre východné Slovensko (OVVS) v Košiciach a pre západné Slovensko (OVZS) v Nitre. SNR vymenovala plk. Jána Černeka za veliteľa OVZS, bývalého veliteľa npor. aut. zál. Aladára Ondrejkoviča. Ich hlavnou úlohou bolo na oslobodenom území obnoviť vojenské správy, okresných doplňovacích veliteľstiev, riadiť a abezpečiť ďalší priebeh mobilizáccie, zriadiť výcvikové strediská pre nových príslušníkov 1. čs. armádneho zboru a posielať vycvičených nováčikov, ako aj mobilizovaných záložníkov k. náhradnému pluku v Martine atď.     

Npor. aut. zál. Aladár II. Ondrejkovič narukoval pešo cez hory dňa 12.apríla 1945 do Čs. armádneho zboru na základe mobilizácie do doplňovacieho strediska v kasárňach I. pluku útočnej vozby Turčianskom Svätom Martine. Bol preverený a odoslaný do Automobilného strediska v Nitre, kde do 1.IX.1945 zastával funkciu veliteľa parkovej roty. 

V súvislosti s podpísaním dohody o odovzdaní 413km2 územia Hornej Oravy a 170km2 Horného Spiša do správy Poľska v máji 1945 došlo k veľkým prejavom nespokojnosti miestneho obyvateľstva, ktoré prerástli v júli 1945 až do ozbrojeného odporu proti poľskej armáde pri obsadzovaní niektorých obcí.       

Bývalý pobočník brigádneho generála Jána Goliana, predseda prijímacej komisie do obnovenej Čs. armády,  podpredseda Zboru povereníkov SNR pplk. pech. Milan Polák, spolurozhodol o prijatí npor. Aladára II. Ondrejkoviča do obnovenej čs. armády a posudzoval aj podľa predpisu A-XIV či Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková splnila podmienky MNO pre manželku dôstojníka z povolania. Bývalý učiteľ Milan Polák bol v roku 1936 poslanec Krajinského snemu, po r.1945 o.i. Povereník zdravotníctva SNR, spoluzakladateľ a funkcionár DS. 

Od roku 1945 kpt. tank. Aladár Ondrejkovič rozkazom OV MNO č.46 str.: 549 VÚ 2143 Bratislava. Posledne v aktívnej službe ČSĽA ako kapitán aut. autonáčelník 64. ženijného pluku v Seredi, v roku 1953 bol prepustený do zálohy z politických dôvodov.

Vnuk pplk. tank. v. v. Aladára II. Ondrejkoviča je Michal Ondrejkovič v r.1998-2005 sa venoval športu judo. Bol členom klubu Slávia STU v Bratislave, v ktorom sa v sezóne 2003/2004 stal majstrom Slovenska v 1. lige Slovenského zväzu juda.

Vysvetlivky: Podľa súkromných fotografií autora tanky Praga Lt 38 Slovenskej armády boli v r.1941 označené krížom podobným nemeckému, ale bez bieleho orámovania ; plk. Bača ; veliteľ posádky v Nitre mjr. Ján Šmigovský, pplk. gšt. Alojz Ballay člen správnej rady firmy Tungsram, úč.spol., Bratislava, Anton Turanec riaditeľ Ľudovej banky v Ružomberku. Ján Obuch hlavný riaditeľ Sväz roľníckych vzájomných pokladníc, Bratislava. Jozef Országh dirigent Sväz roľníckych vzájomných pokladníc, Humenné. Michera, úč. spol., továreň na vodomery, plynomery, kovové súčiastky a armatúry, Bratislava, predseda správnej rady Jozef Černák a riaditeľ centálnej správy cirkevných veľkostatkov Bratislava, členovia správnej rady gen Augustin Malár, plk Karol Peknik, mjr v. v. Jozef Meixner ; Minister obrany Slovenskej republiky po SNP v auguste 1944 do apríla 1945 bol kpt v zál. Štefan Haššík *25.11.1898 Dlhé Pole †24.07.1985   Lakewood,  Cuyahoga,  Ohio, USA, bývalý poslanec, Šarišsko-zemplínsky a Nitriansky župan. Slovenská strojáreň a slieváreň, úč.spol., Vyhne predseda správnej rady Dr Ivan Pietor, člen správnej rady plk Ján Krenčej. Jozef Turanec generál I. triedy v Slovenskej armáde a veliteľ Slovenskej armády ; Generál Bedřich Homola veliteľ VII. armádneho sboru v Banskej Bystrici ;  Mjr gšt Alojz Androvič vojenský ataché slovenského vyslanectva v Budapešti a Berlíne. Známy (že bol príbuzný rodiny Ondrejkovič) tým, že odmietol prevziať Slovenským štátom vopred Nemeckej ríši zaplatené vojenské lietadlá Me 109E a Arado 96B, nakoľko ich technický stav a výrobná dokumentácie neboli v súlade s dohodnutými podmienkami ; Nadriadenými npor. aut. Aladára Ondrejkoviča boli aj plk J. Herchl (Zborová automobilová služba) a stotník Vojtech Ábel (Sborová automobilová služba) *09.02.1911 Piešťany †01.04.1945 Mauthausen ; stot. zdrav. MUDr. Jozef Melnikov bol menovaný za šéflekára Automobilného práporu 1 v Nitre dňom 30.9.1940, č.j. 163 880 ;

Zdroje: Vojenský archív Bratislava ; Súkromný archív autora ; generál Anton Petrák r. 2001 ; genmjr. v. v. Ing. Teodor Obuch 1994 ; Marián Tkáč archív NBS ; pani Oľga Grellová rod. Slezáková ; pán Ľudovít Hrušovský ; gen. v. v. Karol Schwarz ; plk v. v. Pavol Gajdoš ; p. Alžbeta Ondrejkovičová ; Sidónia Hutárová ;  beute. narod. ru ; VHA Trnava ; Veliteľstvo armády, 1941, kr. 1, sig. 12, č. 2.010-Taj/3.odd.1941, SV. 15. 8. 1941 ; plk. Jozef Turanec: Vojnový denník (20.06.1941-19.09.1941) s.95-96. ; p. Elenka Žúborová rod. Fraštacká ; plk. ing. Michal Rjabik ;Autor aj touto cestou ďakuje priateľom, známym, Ministerstvu Obrany Slovenskej republiky a diplomatickému zastupiteľstvu Spolkovej republiky Nemecko za prejavenú účasť pozostalým pplk tank v. v. Aladára Ondrejkoviča pri jeho úmrtí.

♫  Марк Бернес. Песенка фронтового шофёра ; Hrad Kežmarok na SlovenskuSlovenská Rýchla brigáda a bitka pri Lipovci 

 

 

 

 

 

 

Aktualizované: 11.03.2024