Slovenskí notári na Hornej Nitre

Obvodný notár Stephanus Ondrejkovics bol po dlhoročnom úspešnom pôsobení v zemianskej obci Dolné Držkovce preložený do funkcie Obvodného notára v obci Šimonovany. V neďalekých Veľkych Bieliciach  bol  notárom  jeho zať  Stephanus Turba. V okolí rajónu Šimonovany pôsobili aj jeho ďalší zaťovia p.p. švagrovia: Obvodný notár Stephanus Androvics, Obvodný notár Rudolf Mičura, právnik Dr. Karol Reindl, alebo Obvodný notár na penzii Stefan Balazsovics. V Prievidzi a Bojniciach pôsobil otec jeho nevesty aj zaťa Mestský notár Michael Turba.

Dňa 4. novembra 1918 v obci Jedľové Kostolany, okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj, občania v zabili notára Imricha Šarkádyho.

Zákonná moc ČSR začala pôsobiť v okrese Zlaté Moravce 14. januára 1919 príchodom čs. légionárov. S nimi prišli aj prvý slovenský župan JUDr. Martin Mičura a okresný náčelník Gašpar Rovňan. Štátni zamestnanci maďarskej národnosti poutekali, alebo odmietli pracovať pre nový štát a strhli so sebou aj maďarónov. "Bolo ich nutné vykázať za hranice a nahradiť dobrovoľníkmi z Českých krajín, aby sa práca vrátila do normálnych koľají,“ uvádza kronika. Dňa 3. júna 1919 obsadila Zlaté Moravce a Topolčianky Červená armáda Maďarskej republiky Rád a boli vytvorené miestne soviety. Dňa 6. júna sa pred čsl. légionármi miestne jednotky ČA stiahli do Levíc a posilnené levickým práporom 7. júna opätovne obsadili Zl. Moravce. Už 8. Júna ich zo Zl. Moraviec a okolia vytlačil čsl. plzeňský Peší pluk č. 35 a maďarskú ČA zahnal až k Hronu.

Lev, ktorý stráži medzi labami bibliu je v rodovom erbe Ondrejkovics. Socha leva, náhrobný kameň a štít sú v Spišskej kapitule.

Po roku 1918 bolo politické postavenie skupiny JUDr. Martina Mičuru významne posilnené sobášom Anny Ondrejkovičovej, dcéry (vnučky trenčianskeho župného sudcu Stefana Sandora de Szlavnicza) najrozvetvenejšej notárskej rodiny Nitrianskej aj Trenčianskej župy s Obvodným notárom Rudolfom Mičurom.

Tekovsko-nitriansky župan JUDr. Martin Mičura okrem iných v roku 1919 vymenoval za hlavného slúžneho v Leviciach Dr. Viktora Ravasza a vo Veľkých Topolčanoch Dr. Aladára I. Ondrejkoviča.

JUDr. Martin Mičura bol v rokoch 1920-1922 minister s plnou mocou pre Správu Slovenska v Bratislave. V jemu podriadených miestach usiloval o revíziu všetkých menovaných notárov. Mala viesť k zdemokratizovaniu a priblíženiu k obyvateľstvu. Dôležité bolo i zrušenie magistrátov na Slovensku okrem Bratislavy a Košíc a poštátnenie polície. Od začiatku pôsobenia vo funkcii ministra sa JUDr. Mičura domáhal, aby bol v Bratislave zriadený cudzinecký úrad.

V dome Obvodného notára Štefana Ondrejkoviča (Stephanus Ondrejkovics) ako seniora, sa stretávali vážení páni notári zo širokého okolia. Tu prejednávali profesionálne, politicky a ľudsky delikátnejšie problémy. Uzatvárali ich v všeobecným konsenzom,  v ktorom mal konečné slovo Stephanus Ondrejkovics, vysoký modrooký krásny starec s hustými bielymi vlasmi a impozantnou bielou bradou. Po vyčerpávajúcich rokovaniach usporadúval domáci pán stavovsky družné večery, pri ktorých si uctili pánov notárov svojou štvorručnou hrou na cimbale Lenka a Božka, jeho mladučké krásne dcéry. Aj po mnohých rokoch si pamätajú potomkovia miestnych vážených rodín, že takto prejednané a tu uzavreté dohody osvietení páni notári vždy dodržali.

V Malých Bieliciach boli v tých časoch známe termálne kúpele, hojne navštevované váženými rodinami z okolia. Počas svojich školských prázdnin tu predávali gymnazistky Lenka Božka vstupenky do kúpeľov aj stretnutím s nimi rozveseleným kolegom a priateľom ich cteného pána otca.

Stephanus Ondrejkovics bol skutočným a nezištným priateľom aj majiteľa veľkostatku Šimonovany Mórica Salzbergera. Pán veľkostatkár s úspechom choval ušľachtilé pretekárske kone podľa príkladu Vysoko urodzeného Mórica grófa Sandor de Szlavnica, bratanca Osvietenej pani Anny, manželky pána Obvodného notára. Pevnosť ich priateľstva každoročne skúšal svojou agresivitou v období ruje impozantný jeleň pána notára (choval ho podľa ich rodinného erbu),  ktorého mu dovolil pán Salzberger (snáď nerozvážne), chovať v jeho parku.

Náhrobný kameň Obvodného notára Stefana Ondrejkoviča vo Veľkých Bieliciach, autorovho prastarého otca po oprave. Vpravo je náhrobný kameň jeho svokry, autorovej praprastarej matky Urodzenej pani Márie Sandor de Szlavnicza rod. Marko.

Viac ako 14 rokov po smrti pána Obvodného notára sa uzatvoril žeravý kruh okolo veľkostatkára Mórica Salzbergera a jeho detí z rasových dôvodov. Necítil sa ako žid a aj sa  spôsobom života prispôsobil okoliu. V auguste 1937 bol zvolený za čestného člena Masarykovej Leteckej Ligy. Neuvedomoval si preto pravdepodobne dostatočne, že jeho priateľ a ochranca Stephanus Ondrejkovics už dlhší čas nežije a  pre jeho s rodinou je najrozumnejšie riešenie emigrácia. Pán Salzberger odpredal svoj veľkostatok firme Baťa ú.s. pravdepodobne ešte pred rokom 1939. On  i  jeho deti dostali výnimku z rasových zákonov. Podľa autorovi ústne podanej informácie miestnymi obyvateľmi vo Veľkých Bieliciach, sa v roku 1945 (nakoľko sa podľa nich cítil Maďar) pripojil Móric Salzberger s rodinou k maďarskému vojsku, ktoré ustupovalo cez Šimonovany pred sovietskou armádou a odišiel s nimi do Nemecka. Obdobná informácia bola opakovaná v periodickej tlači. 

Pri návšteve v Bošanoch autorovi pred štyrmi rokmi povedal pán starosta o tejto udalosti niečo iné. Na potvrdenie jeho informácie mu dal telefónne číslo pána Semana, Salzbergerovho synovca. Ten mu po vzájomnom sa predstavení a oboznámení sa s jeho rodinnými pomermi povedal, že jeho matku, otca i jeho samého po povstaní uväznili a deportovali príslušníci Hlinkovej gardy s tým, že musia so židmi spraviť poriadok.

Matka pána Semana bola však Slovenka a on ako jej syn mal výnimku z rasových zákonov. Výnimka z rasových zákonov sa vzťahovala aj na otca, nakoľko jeho manželka bola Slovenka. Napriek tomu ich všetkých deportovali do koncentračného tábora v Nemecku. Pani Semanová zahynula v koncentračnom tábore a otec pána Semana zahynul pri vysilujúcich hladových pochodoch. Mladší Seman prežil, len ako silný mladík.

Po vojne sa vrátil do Bošan. Hľadal aj svoju rodinu Salzberger v Šimonovanoch. Po dôvernej informácii sa dozvedel, že pána Mórica Salzbergera aj s rodinou gardisti postrieľali a zahrabali za dedinou do priekopy. Podľa svojej výpovede sa pán Seman postaral o exhumáciu a riadne pochovanie týchto členov svojej rodiny.

Potom už vietor času a  zabudnutie navždy uzavreli minulosť a  budúcnosť vážených miestnych rodín.

Ku komitátnym úradníkom od 16. storočia patril notár, ktorý pôvodne zabezpečoval iba písomnú agendu. Neskôr vykonával aj správnu a daňovú agendu. Vzhľadom na to, že notársky úrad vyžadoval odborné právnické vzdelanie a  takýto kvalifikovaný človek sa len ťažko našiel, bolo zvykom, že notár často pracoval aj pre niekoľko komitátov. Od 16. storočia, keď sa stal už notár stal stálym voleným úradníkom, okrem platu poberal aj osobné príplatky za vyhotovenie listín. V  18. storočí sa volili pomocní notári (vicenotárius) ako koncepční úradníci.

Majitelia obce Veľké Bielice boli v priebehu rokov rody Kvassay, Mednyánszky, Pongrácz, Rajcsányi, Rudnai, Bossányi, npr. Alojz Bathányi v r.1795, Michal Kvassay v r.1810. V rokoch 1893-95 bol vo Veľkých Bieliciach učiteľ Štefan Ballay. Ako dôchodca sa vrátil do Bielíc. Okolo roku 1800 boli hofieri o.i. Jozef Balažovič a Pecho. Koncom 19. storočia mala rodina Balazsovics v Bieliciach rozsiahly dom a veľkostatok, neskôr ho spravoval ich zať Sopko. V roku 1753 bol učiteľom vo Veľkých Bieliciach Štefan Fraštacký. V roku 1767 bol učiteľom 35 ročný Ján Fraštacký. Pred vydaním urbára prišla dňa 24.06.1769 do Veľkých Bielíc stoličná komisia z Nitry. Tvorili ju Ján Beznák, prísediaci súdnej tabule a úradník súdnej stolice Urodzený pán Andrej Schurmann (príbuzný rodiny Ondrejkovič a rodák z Dolných Držkoviec). V zastupení zemepanskej vrchnosti baróna Antona Mednyánszkeho boli prítomní úradník Imrich Tarnóczi, za pánov Jozefa a Karola Kvassay osobne Urodzený pán Karol Kvassay a zastúpili aj Urodzených pánov Jozefa Pongrácza i pána Imricha Bossániho (ktorý nemal poddaných). Hofieri v Bieliciach boli aj 3 židia Jozef Salzberger - krajčír, Herchel Spitz a Mojžiš Heiser - pravdepodobe krčmári. V Malých Bieliciach bol jediným zemepánom Dionýzius Rudnai, ktorý tam aj sídlil. V roku 1849 bol uveďený ako majiteľ domu č. 33 Stefan Balazsovics. Jeho syn Obvodný notár Stefan II. Balazsovics.  zaujal 5 gazdovských štvrtí ešte pred rokom 1918. Jeden jeho syn bol Okresný náčelník vo Vrábľoch (Stefan Balazsovics III.), od r.1933 v Košiaciach a druhý bol lekár. Na rodinnom majetku zostala dcéra Ilona, neskôr vydatá za Sopku. Po roku 1948 bol veľkostatok skonfiskovaný. Eugen Balažovič je uvedený ako padlý na pomníku z 1.svetovej vojny.

Obvodným notárom v Malých Bieliciach bol koncom 19. storočia Dominus Michael Turba, bol švagor a svokor  členov rodín Balazsovics a Ondrejkovič. Tým sa stal príbuzným aj rodu Sandor de Slavnica.

Berta barónka Mednyánszky de Medné (Sandor de Szlavnicza) sa vydala do rodinne a majetkovo spriaznenej rodiny Sandor. Štěpán Jan Ludvík *20.08.1856 Slavnica, rodičové  Ludvík Šándor de Slavnica zeman a Composesor Slavnický, evanjelik a Berta Mednyansky de Medné katolíčka krst v Slávnici 23.08.1856. Krstní rodičové Karel Šandor de Slavnica, Composesor Slávnický a Zástupitelkyně nepřítomných pri sv. Křestě Ludvíka Ambrózy ovdovělá Šándor Baba díťetě (:Maria Royko, manželka Eduarda Mednyanský, Teodor Mednyanský s manželkou Sita Hamár - Nepřítomná:). Jméno krstícího kňeze Karel Ludomil Černo. Dítě z křížného Manželství. Křest se konal v Slavnici v Rodinné domácnosti.

Alexander Paulus Gallus Androvics *16.10.1813 Fačkov otec Antonius matka Juliana Litter. Krst. rod. Paulus Sittnay a Francis. Zsittnyan. Matka Obvodného notára pána Štefana Ondrejkoviča v Dolných Držkovciach bola Antonia Zsittnyan dcéra  zámožnej starej katolíckej bánoveckej rodiny.

Hlavný slúžny v Púchove Sp. Dominus JUDr. Alexander Androvič (príbuzný rodín Balazsovics, Ondrejkovič, Ravasz, Turba a Zsittnyan sa politicky angažoval v prospech Slovenského národa). Do Antonia Kolkovič. R Cath. Bytom Púchov. Krstní rodičia Franciscus Androvič Cooperator púchoviensi et Sp. Dna Theresa Kolkovič.

Miestna školská komisia z 8.augusta 1869 - jej predseda statkár Ľudovít Birly, členovia notár Štefan Balazsovics, Štefan Androvič a iní. Kňaz Dôstojný pán Michal Balažovič narodený v obci Veľké Bielice dňa 16.09.1885 (otec Ján Balažovič) gymnázium absolvoval v Nitre v rokoch 1899-1903, teologické štúdiá tiež v Nitre v rokoch 1903-07. Vysvätený bol za kňaza v roku 1908, kaplán v obci Predmier, Nováky, Kysucké Nové Mesto a Dlhé Pole (od 01.07.1914). Vojenská služba 1915-17.  Od roku 1919 bol administrator v Klátovej Novej Vsi, 1921 kaplán v Starej Bystrici, od r.1922 mimo služby.  Vo obci Veľké Bielice pôsobil ako kaplán aj ďalší príbuzný rodiny Ondrejkovič Velebný pán Jozef Schurmann 15.01.1890 - 10.10.1890, nar. 09.04.1862, zomrel v Nových Sadoch v r.1915. Bol inkardinovaný do ostrihomskej diecézy. Pôsobil v Bieliciach z dôvodu staroby dekana Michala Minára. Po roku 1923 bol člen obecnej samosprávy notár na penzii Dominus Stefan Balazsovics. Na hasičskú zástavu dobrovolného požiarneho zboru prispeli o.i. Helena Balažovičová, Gustáv Kedrovič, bratia Salzbergerovci, pán Štefan Országh atď.  V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia bol primár Urológie na Hlbokej v Bratislave MUDr. František Lábady (nar. v Chynoranoch) Kedrovičov  vnuk. Od roku 1943 bol notárom v meste Piešťany Ivan Krasko (t.j. Ján Botta pravdepodobne príbuzný rodiny Turba), 

List z kroniky obce Trebatice, ktorú viedol Správca učiteľ Stefan II. Ondrejkovič, prvorodený syn  Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča a Urodzenej pani Anny Sandor de Szlavnicza.

Jeho brat Vojtech Ondrejkovič pôsobil istý čas v obci Jedľové Kostoľany ako notár, údajne aj v obci Dolné Držkovce a neskôr ako hlavný notársky tajomník pôsobil v Piešťanoch, kde je pochovaný. Nie je jasné, že v roku 1940 je uveďený ako matrikár v  zemianskej obci Dolné Držkovce Stefan Ondrejkovič.    

Kolárovice pred rokom 1910. Napoleon Tomek notár vo Vysokej, novinár Herman Tausk, Jakub Tausk notár z Veľkej Bytče, Gejza Draxter účtovník Okr. úradu v Bytči, Gaspar Rovňan notár z Veľkého Rovného (14.01.1919 ho prvý slovenský župan Dr. Martin Mičura inštaloval do funkcie Okresného náčelníka v Zlatých Moravciach), Ľudovít Bíza notár z Belej pri Varíne, Ladislav Tambor lekárnik z Bytče, Gustav Winter nadlesný z Petrovej, farár Tvrdý, sediaci Ján Čajda, Róza Čajdová (obaja príbuzní rodiny Mičura), a Ladislav Domanický Hlavný slúžny z Veľkej Bytče (pokrvný príbuzný rodiny Ondrejkovič), na zemi sedí Čajda, podnotár z Bytče, učiteľ Ján Kľačko a notár Posluch.

Spectabilis Dominus Alexander Ruttkay - Nedecký a Spectabilis Dominus Imre Záthurecký, príbuzní rodiny Ondrejkovič - Sandor.

Náhrobný kameň Obvodného notára Stefana Ondrejkoviča vo Veľkých Bieliciach. Vpravo je náhrobný kameň jeho svokry Urodzenej pani Márie Sandor de Szlavnicza rod. Marko. Aktivitami oživujúcimi históriu Hornej Nitry sa zaoberá jedna z osobností mesta Partizánske pán Peter Múčka spolu s priateľom Jurajom Krasulom. K nim patrí publikácia zozbieraných podkladov, ich záchrana a indetifikácia spolu s opravou náhrobných kameňov v záujme zachovania historických podkladov pre budúce generácie.

Kronika obce Dolné Držkovce  (zemianskej obce) v rokoch 1933 až 1954.

Minister vnútra dr. Slávik o pomeroch na Zemskom úrade Slovenskom. ss Praha, 7. februára. V poslaneckej snemovni bola rozdaná odpoveď na interpeláciu poslanca Hrušovského vo veci zemského úradu na Slovensku a politickej správy slovenskej. Odpoveď konštatuje, že tvrdenia interpelantov, akoby v politickej správe zeme bol celý rad ľudí prevzatý s uhorskej župnej správy, ktorí sú negatívneho zmýšľania voči ČSR a dodnes si neosvojili štátny jazyk a že v niektorých kaceláriách Zemského úradu v Bratislave sa ostentatívne hovorí maďarsky, neodpovedá skutočnosti. Pokiať ide o znalosť jazyka bol zistený jediný prípad, že úradník inak lojálny neovláda dosiaľ štátny jazyk. Radca politickej správy dr. Domanický je iba prideleným úradníkom, takže jeho práca je podrobená aprobácii a revízii. Od roku 1920 nezavdal podnet k žiadnej odôvodnenej sťažnosti. Jeho príbuzenský pomer k dvom maďarským úradníkom má zemský úrad v patrnosti. Rovnako vrchný radca politickej správy Béla Badík vykonáva u zemského úradu len prideleného úradníka a nedopustil sa v úrade ani mimo neho ničoho závadného. Vrchný komisár dr. Karol Reindl (manžel Lenky Ondrejkovič) je v štátnej službe od r. 1922 (prijal ho sám minister pre Správu Slovenska Dr. Martin Mičura, jeho príbuzný prostredníctvom rodiny Ondrejkovič) a pre svoju zvláštnu kvalifikáciu bol pridelený už počas jestvovania ministerstva pre Správu Slovenska z prezídia tohto úradu, kde požíva úplnej dôvery, čo by nebolo možné, ak by sa exponoval v smere politiky býv. poslanca dra Vojtecha Tuku (mal veľmi zlé vzťahy s dr. Martinom Mičurom), ako sa v interpelácii mylne tvrdí. Zdroj: noviny "Slovenská krajina" z 8. februára 1931 str. 3.

Polickej administratíve zeme Slovenskej menovite pokiaľ ide o docielenie bezvadného jeho chodu, venuje minister vnútra stále bedlivú pozornosť a nevidí dôvod k nejakému opatreniu.                  

Juraj Jurkovič notár Brezová pod Bradlom otec architekta Dušana Jurkoviča. Pravnuk Samuela Jurkoviča evanjelický farár a.v. Dr. Ladislav Jurkovič sobášil npor. aut. Aladára II. Ondrejkoviča a sleč. Alžbetu Ličkovú na jar 1944 v kostole na Legionárskej ul. v Bratislave na základe seniorskej výnimky, ktorú im udelil jeho otec senior ev. cirkvi a.v. Dr. Vladimír Jurkovič, brat Dušana Jurkoviča.

Sesternica pani Márie Ondrejkovičovej rod. Turba slečna Helena Balažovičová (dcéra Obvodného notára) s neterami v medzivojnovom období.

Vodný mlyn pána Gustáva Kedroviča, spolužiaka a priateľa generála M. R. Štefánika z Evanjelického lýcea v Bratislave a príbuzného rodín Lábady, Ondrejkovič, Wunder a Turba.

Verejný notár v Spišskej Novej Vsi JUDr. Ladislav Dušan Štefánik (brat generála M. R. Štefánika) priateľ rodiny Ondrejkovič. Počas výkonu vojenskej služby v Spišskej Novej Vsi na Levickej č.1 býval u neho por. jazdectva Aladár II. Ondrejkovič. Slúžil s jeho synom por. jazd. Pavlom Štefánikom počas vojenskej služby u Dragúnskeho pluku 11 kráľa Carola II rumunského  " KC II R ". Obaja boli prepustení z ČSLA v r.1953 (Akcia "D"). Prenasledovanie dôstojníkov, svojich bývalých kolegov iniciatívne riadil dôstojník ŠtB Bedřich Pokorný na podnet svojich nadriadených.

Notariát v obci Necpaly bol jedným z piatich na Turci. Spravoval Žabokreky, Belá, Dulice, Košťany nad Turcom a Turčiansky Peter. Obecný notár Štefan Reindl *20.08.1867 Spišské Podhradie †12.02.1908 Necpaly. Študoval na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, bol hudobný pedagóg. Štefan Reindl  bol autor prvého knižne publikovaného spevníka vianočných piesní. Učil v Jablonove, Hybiach, Liptovskej Lúžnej, Ústí nad Oravou a vo Veličnej, kde sa vzdal učiteľského povolania. Zložil notársku skúšku a pôsobil v Necpaloch. Jeho syn bol Dr. Karol Reindl Hlav. radca MV (sekcia verejnej správy) a manžel Lenky Ondrejkovičovej, sestry učiteľa správcu Stefana Ondrejkoviča. Syn notára vo Varšanoch okres Levice a priateľ rodín Ondrejkovič a Mičura bol aj guvernér Národnej banky Dr. Imrich Karvaš.

Spectabilis Dominus Jozef Horváth a Spectabilis Dominus Ján Jesenský Gasparé, príbuzní rodiny Ondrejkovič - Sandor.

Paulus Timotheus *24.01.1769 rodičia Spectabili Dominus Ladislaus Vály a mat Spectabili Domina Joanna Sandor. Krst. rodičia S.D. Emericus Tarnoczy cum D Conforte Lua Nata Magdalena Brogyany

Notársky dom v Rovnom. V obci Kolárovice pôsobil v rokoch 1902-1904 učiteľ správca Stefan II. Ondrejkovič. V Dlhom Poli pôsobil jeho švagor Obvodný notár Rudolf Mičura (*30.05.1881 Dlhé Pole †02.04.1951 Dlhé Pole) a v Bytči ďalší jeho príbuzný advokát Juraj Mičura.

3. Obvodný notár v Čornoku Fábry Eduard, bol preložený k notárskemu úradu vo Svinnej a správou jeho poverený. Jeho preloženie k notárskemu úradu v Oslanoch bolo zrušené. Zdroj: Úradné noviny Nitrianskej župy 1.augusta 1925 č.16. 

9. Obvodný notár u okr. úradu vo Vrábloch Vojtech Ondrejkovič bol preložený a poverený správou notárskeho úradu v Malých Vozokanoch. Zdroj: Úradné noviny Nitrianskej župy 1.augusta 1925 č.16.   

Syn Anny Sandor de Szlavnicza, zať, brat aj švagor obvodných notárov správca učiteľ Štefan II. Ondrejkovič s kolegom a žiakmi v Lednických Rovniach okolo roku 1928.

Pani učiteľka Mária Ondrejkovičová rod. Turba  (jej krstní rodičia Dominus Július Némethy a manželka Júlia, krstiaci kňaz Ignatius Lukács, rok 1417: Ladislaus de Nemethy castellanus de Baymoch), ktorej otec bol Obvodný notár D. Michael Turba a starý otec Obvodný notár vo Veľkých Bieliciach D. Stefan I. Balazsovics. Vzdelanie a výchovu nadobudla v dievčenskej kláštornej škole v Ostrihome. Jej bratanec pán Štefan II. Balazsovics bol v medzivojnovom období Okresný náčelník vo Vrábloch a Košiaciach. Vydala sa za správcu učiteľa pána Štefana II. Ondrejkoviča, syna Obvodného notára v Dolných Držkovciach a Šimonovanoch Štefana I. Ondrejkoviča. Pán Štefan Turba, jej brat a manžel pani Márie, sestry jej manžela bol  mešťanosta Bratislavy asi až do roku 1947.

Obvodný a neskôr mestský notár v Prievidzi Dominus Michael Turba, otec pani učiteľky Márie Ondrejkovičovej úradoval  koncom 19. a začiatkom 20. stor. v mestskom dome na Alžbetinom (Masarykovom námestí).

Pri prameni rieky Nitra sa nachádza Lurdská kaplnka ktorú v roku 1931 postavil katolícky kňaz a profesor Jozef Stephanus Bossányi. Upravil aj prameň rieky. Ako pedagóg synov Mestského notára  v Prievidzi D. Michaela Turbu, ktorý finančne podporoval jeho aktivity mal  vplyv na formovaní záujmov známeho amatérskeho archeológa a zakladateľa Muzeálneho spolku Hornej Nitry ctihodného D. Gejzu Turbu, budúceho spolupracovníka, spojenca a príbuzného cez rodinu Ondrejkovič. Prameň národnej rieky Nitry sa nachádza 2 km za Fačkovským sedlom, po pravej strane štátnej cesty I/64 na Prievidzu, vyviera pod vrcholom Reváňa (1 205 m.n.m) na južnej strane svahov Lúčanskej Malej Fatry v katastri obce Kľačno. Kňaz a škôldozorca Jozef Stephanus Bossányi tu pod Kľakom postavil na svoje náklady v roku 1931 turistickú ubytovňu.

Svetová hospodárska kríza zapríčinila, že v roku 1933 bolo v ČSR milión nezamestnaných. Autor uvádza príklad sociálnej politiky, ako o ňom rozprával jeho starý otec správca učiteľ. V obciach bol dom chudobných, slúžil pre tých ktorí sa ocitli na sociálnom dne. Podľa ich Domovského listu policajti šupom dopravovali nezamestnaných do ich rodnej obce, ktorá sa o nich musela postarať v tamojšom dome chudobných a jednotlivé sedliacke rodiny sa povinne po týždni striedali v zabezpečení ich obživy. Organizačne vec dozorovali notári medzi ktorými bol aj Obvodný notár Vojtech Ondrejkovič v Jedľových Kostoľanoch.  

Štátna obchodná akadémia v Nitre, Cintorínska 4. V roku 1934 tu maturovali vnuk veľkej notárskej rodiny pplk tank v. v. Aladár II. Ondrejkovič a jeho spolužiak generálmajor v. v. Antonín Petrák. OA v Nitre študovali aj prokurista Tibor Ondrejkovič a jeho príbuzný pplk. v. v. JUDr. Vojtech Bossányi.

V roku 1934 vyšla monografia Naše poľovníctvo. Jej autormi boli Cyprián Čech, František Vodička a Dr. Viliam Záborský.

Asentýrka koní pre hypomobilné jednotky Československej armády v Slovenskom Mederi v Nitrianskom kraji v roku 1936.

Prijatie predstaviteľov Slovenskej krajiny v Prahe na Hradčanoch v roku 1937. Zľava: Potocký, Hlavný radca Krajinského úradu v Bratislave Dr. Karol Reindl (jeho manželka dcéra Obvodného notára Štefana I. Ondrejkoviča, vnučka stoličného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza a sestra Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča), Anton Mederly, v strede prezident československej republiky Dr. Edvard Beneš, vedľa neho Andrej Hlinka a po roku 1918 do funkcie notára v Bytči JUDr. Martinom Mičurom inštalovaný Dr. Vojtech Kállay.

JUDr. Viktor Ravasz bol v roku 1919 vymenovaný tekovsko-nitranskym županom a zakladateľom miestnych SNR a Národných gárd v okolí Bytče Dr. Martinom Mičurom za Vládneho komisára a Hlavného slúžneho Leviciach, od 1925-1935 poslanec, 1935-1939 senátor a  verejný notár *1887 †1957 (rod Ravas bol príbuzný aj s rodom Sandor sobášom Anny Ravas s Jurajom Sandorom de Szlavnicza) získal v parlamentných volbách v roku 1925 poslanecké kreslo v Národnom zhromaždení. Mandát obhájil vo volbách v roku 1929, v tom istom roku bol verejným notárom v Leviciach. Roku 1923 bol jedným zo štyroch miestopredsedov strany a v roku 1926 bol zastúpený v päťčlennom direktóriu, ktoré riadilo Hlinkovú ľudovú stranu po dobu, keď bol Andrej Hlinka mimo územia štátu. Neskôr prešiel do hornej komory parlamentu. V parlamentných volbách v roku 1935 získal za Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu, respektívne za širšiu opozičnú alianciu senátorské kreslo v Národnom zhromaždení, kde pôsobil do zániku štátu. V roku 1935 prenikli správy, že bol členom frakcie, ktorá sa postavila proti Andrejovi Hlinkovi. V septembri 1935 bol vylúčený zo strany, hrozilo mu kvôli praxi viazaného mandátu zbavenie senátorského mandátu. Dr. Viktor Ravasz se od frakčnej činnosti dištancoval a mandát si udržal. Do opozície proti Hlinkovi bol zapojený aj jeho brat JUDr. Štefan Ravasz.

Zoznam finančných príspevkov Verejných notárov na obranu čs. republiky zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi do dňa 31. augusta 1938. Dr. Viktor Ravasz prispel sumou 900 Kč.

Počas existencie vojnovej Slovenskej republiky bol zvolený za predsedu poradného zboru Štátnej rady Slovenskej republiky. Po vojne v roku 1945 bol československými úradmi zatknutý, ale bez súdu prepustnený na slobodu na rozdiel od hlavného organizátora tzv. Šrobárovho memoranda v r. 1943 prezidenta Najvyššieho súdu Dr. Martina Mičuru ktorý bol odvlečený v lete r.1945 zo Štátnej nemocnice v Bratislave do ZSSR.

Bývalý hlavný notársky tajomník v Liptovskom Mikuláši Albert Okolicsányi (jeho manželka bola švagriná Janka Alexyho) a neskôr prednosta štátneho matričného úradu v Bratislave mal nielen spoločné poľovnícke záujmy s hlavným notárskym tajomníkom Vojtechom Ondrejkovičom, ale bol aj jeho príbuzným prostredníctvom rodu Sandor. Mal spoločné záujmy, profesné a spoločenské vzťahy aj s Dr. Viktorom Pavellom, Dr. Karolom Reindlom, Dr. Aladárom I. Ondrejkovičom, Gejzom Turbom aj s JUDr. Martinom Mičurom a bývalým Krajinským prezidentom Dr. Jozefom Országhom. Na poľovačkách sa s nimi stretal aj švajčiarsky vicekonzul Dr. Hans Keller. Ako prednosta štátneho matričného úradu v Bratislave Albert Okolicsányi na jar 1944 podpisal sobášny list svojho príbuzného nadporučíka automobilového vojska v zálohe Aladára II. Ondrejkoviča a Alžbety Ličkovej, napriek tomu že na nevestu sa vzťahovali obmedzenia z rasových dôvodov.  

Bývalý hlavný notársky tajomník v Liptovskom Mikuláši Albert Okolicsányi a neskôr prednosta štátneho matričného úradu v Bratislave. Pre Dr. Hansa Kellera boli slovenské hornaté oblasti s obrovskými lesmi ideálnym poľovným revírom. Slovenskí priatelia, poľovníci ktorých stretal v lesnatých oblastiach Slovenska a na Podkarpatskej Rusi mu neskôr uľahčili úlohu zaobstarávať drevo, drevenné uhlie a iný tovar pre Švajčiarsko trpiace nedostatkom surovín.   

Hlavný notársky tajomník Vojtech Ondrejkovič pôsobil koncom profesionálnej kariéry na Nálepkovej 7 v Piešťanoch, kde si postavil dom. Neďaleko mala vilku pani Elenka Žuborová rod. Fraštacká. Na príhovor Ministra obrany generála I. triedy Ferdinanda Čatloša u Okresného náčelníka v Bratislave Dr. Aladára Ondrejkoviča a jeho švagra Hlavného radcu MV Dr. Karola Reindla bol bývalý pplk. gšt. František Borský (Zigmund Berger), rodák z obce Sandorf zamestnaný napriek protižidovským obmedzeniam od apríla 1943 ako účtovník na Štátnom pozemkovom úrade v Piešťanoch, kde bol Hlavný notársky tajomník ich brat a švagor Vojtech Ondrejkovič.

Kolegom a priateľom pána Vojtecha Ondrejkoviča v Piešťanoch bol tajomník, senátor, básnik a notár Ivan Krasko - Ján Botto (1)posledné dva ročníky streškolsých štúdií absoloval na rumunskom pravoslávnom gymnáziu v Brašove (Rumunsko), kde aj zmaturoval (1896). Jeho nadriadenými boli aj minister s plnou mocou pre správu Slovenska JUDr. Martin Mičura, Krajinský prezident Dr. Jozef Országh a Hlavný radca MV Dr. Karol Reindl. Z literárnych umeleckých kruhov boli priateľmi jeho rodiny v Piešťanoch aj Janko Alexy a kúpeľný lekár, básnik Gejza Vámoš. Hlavný radca MV bol aj syn Obvodného notára v Liptovskom Jáne Júliusa Pavellu, ich býv. kolega na Krajinskom úrade Dr. Viktor Pavella, svedok na svadbe npor. aut. zál. Aladára Ondrejkoviča a Alžbety Ličkovej. 

Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli.
Od hory, od lesa tak plače, kvíli ...!
Výčitky neznámych duše sa chytia.
... Vyplniť nádeje nebolo sily -
zapadli, zapadli vo zhone žitia ...
Oblaky nízko sú, tak letia, letia ...!
Žaluje zúfale žaloby márne
ktos´príliš úbohý a šíreho sveta,
že veril, že čakal, že starne, starne ...
Zmráka sa, stmieva sa. Zhora i zdola
havrany veslujú do noci spešne ...
ktos´príliš úbohý o pomoc volá,
do tvári hádže nám spomienky hriešne ...
Zmráka sa, pôjdeme... Noc je už spola.

Okresný náčelník v Stropkove Dr. Alexander Lušček, priateľ notárskej rodiny Ondrejkovič (švagor generála M. R. Štefánika) bol v roku 1939 preložený do Kežmarku. Kežmarský odbor Klubu slovenských turistov a lyžiarov na čele s jeho predsedom Okresným náčelníkom Dr. Alexandrom Luščekom už v roku 1937 uvažoval postaviť pri Bielom plese novú chatu. V roku 1940 sa začala výstavba ktorú financoval. Kežmarská chata bola dokončená 11.októbra 1942. Vicekonzul Švajčiarskej konfederácie Dr. Hans Keller, od roku 1938 často cestoval služobne a súkromne na Východné a Stredné Slovensko (aj na Podkarpatskú Rus) v roku 1985 (Geschichte historisches Magasin Nr. 69, März-April 1985, s. 14-23) uviedol, že množstvo švajčiarskeho tovaru importovaného v rokoch 1939-1945 do Slovenskej republiky si našlo cestu aj do vojensky spravovaného Poľska.   

Dcéra veliteľa technickej eskadróny Jazdeckého priezvedného oddielu (JPO-1) Zaisťovacej divízie npor. jazd. Pavla Štefánika a vnučka verejného notára Dr. Ladislava Štefánika (brata generála M. R. Štefánika) a neter Okresného náčelníka Dr. Alexandra Luščeka (švagra generála M. R. Štefánika) pani Tamara Dudášová rodená Štefánik sa zučastnila 25. júla 2015 v Košariskách slávnostného pripomenutia 135. výročia narodenia generála M.R. Štefánika. Otec, starý otec, aj strýko pani Tamary boli priateľmi rodiny Ondrejkovič aj Turba. Npor. jazd. Pavel Štefánik veliteľ technickej eskadróny slovenskej Zaisťovacej divízie na Východnom fronte a následne dôstojník 1. čs. armádneho zboru v ZSSR bol dvakrát ranený v bojoch pri Dukle.    

Poznámky: Hajdúsi Stefana Bočkaya v máji roku 1605 pod velením Gregora Némethyho prekročili pri Bratislave Dunaj a začali plieniť Zadunajsko, Rakúsko a Moravu ; V zime v r.1710 sa vo Veľkom Rovnom ukrýval kuruc Tomáš Uhorčík po úteku zo zajatia v zámockom väzení v Bytči. K úteku mu pomohol bývalý kuruc  cisársky vojak Juraj Jánošík ; 

Obvodný notár Rudolf Mičura *30.05.1881 Dlhé Pole †02.04.1951 Dlhé Pole, bol dňa 08.07.1911 svedkom na svadbe Dr. Martina Mičuru a Kamily Fridrichovskej ; V marci 1919 sa z podnetu župana Dr. Martina Mičuru začali v Zlatých Moravciach vydávať slovenské noviny „Tekov“ ; Aktivitami oživujúcimi históriu Hornej Nitry sa zaoberá jedna z osobností mesta Partizánske pán Peter Múčka. K nim patrí okrem publikácie zozbieraných historických podkladov aj ich záchrana a indetifikácia. Aj náhrobné kamene notára Štefana Ondrejkoviča a Márie Sandor de Szlavnicza rod. Marko na fotografiách z Veľkých Bielíc identifikovali a nezištne opravili v záujme zachovania historických podkladov pre budúce generácie spolu zo svojim priateľom pánom Jurajom Krasulom, ktorý je poslancom MsZ v Partizánskom, Bieličan. Bez neho by to nebolo  jednoduché ; 

Podriadený a kolega Dr. Karola Reindla Valentin Beniak. Na odporučenie Obvodného notára v Šimonovanoch ho v r.1919 vymenoval JUDr. Martin Mičura za vedúceho notára v Chynoranoch. V r. 1936-1939 vedúci notár v Novej Bani. V roku 1939 sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval ako úradník na MV. V roku 1939 bol zvolený za predsedu Spolku slovenských spisovateľov a vo funkcii zotrval do roku 1945, kedy začal pracovať na Povereníctve školstva a osvety. Literárne mal  blízko k Ivanovi Kraskovi. V roku 1947 odišiel do dôchodku ;       

Vysvetlivky:  ISSN: 1337-1479 Národnie noviny, Volume: 1921, Issue: 16.9.1921, Page: [3] ...prosbou, aby ho prevzali aj iné slovenské noviny. Pokračovanie Četníckej stanice pri hasení ohňa bolo ozaj príkladné a slúžilo na upevnenie česko-slovenskej vzájomnosti. Vojtech Ondrejkovič, obvodný notár ...; Národné noviny, Volume 1933, Issue: 08.12.1933. Štefan Balažovič bol vymenovaný Krajinským úradom v Bratislave za nového Okresného náčelníka v Košiciach. Úrad nastúpil ešte pred vianocami ;  Kúpeľe Piešťany boli komposesorátom rodu Erdódy, viacnásobne pokrvne a majetkovo spriazneným s rodom Sandor de Szlavnicza ; (1) Jaromír Botto, Eva Mňačková rod. Bottová, Anna Viera Zvaríková ex Dibarborová rod. Bottová  ;

Zdroje: Národní politika 17.08.1928/5, 12.10.1929/4, 13.10.1932/3 ; Český deník 07.08.1930/3, 03.09.1936/2 ; Lidové noviny 05.04.1927/4,  06.09.1932/3, 17.08.1928/5, 11.09.1932/5 ; Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933, 1928/1, 03.08.1928/1, 18.08.1928/6, 1930/3, 05.11.1930/3, 14.10.1932/3, 07.09.1937/2, 08.09.1937/2 ; Národní listy 06.08.1930/2 ; Našinec 07.09.1932/2, 19.08.1933/1 ; Mária Ondrejkovičová rod. Turba ; Kardinál Ján Chrysostom Korec 19.01.2001 ; arcibiskup Ján Sokol 19.01.2001 Bratislava ; Štefan Štefka ; Matrika Bratislava-Staré Mesto ; Mgr. Peter Múčka Partizánske ; 

♫  Slovaque csardas - František Zvarík ;  ♫  Breeze souffle sur la vallée - F. Zvarík ; ♫ Quand mon cœur malade - F. Zvarík ; ♫ Depuis hier soir - F.Zvarík ; Chronique du village de Dolné Držkovce  I. Krasko: Poems (V. Durdík, réalisé par Oľga Janíková) 1997  ;  

 

 

 

Aktualizované: 23.09.2019