Sborový automobilný park

Dôstojník na koni vedie vojsko so zástavou pri nástupe pred palácom Úradu vlády SR, ktorý vybudoval primas Uhorska arcibiskup Georgius Lippay. V záhrade paláca od Štefánikovej ulice boli garáže Sborového automobilného parku. 5. mája 1919 bola Automobilná zbrojovka bola dislokovaná v Masarykových kasárňach na Légionárskej ulici v Trenčíne. Dielne neskôr niesli názov  Autokolóna.  Bola preložená do nových kasární v Zlatovciach 6. decembra 1943. Mala 56 pracovníkov. V novej organizačnej štruktúre Slovenskej armády niesla názov  " Sborový automobilný park " . 

Sborový automobilný park mal v stave 3 tančíky Praga vz. 33, ťažký delostrelecký traktor Praga T 9 aj vojenské nákladné  automobily Walter PN. Päť tančíkov mal v stave aj JPO 1 v Bratislave v ktorom v roku 1939 slúžil por. jazd. zál. Aladár Ondrejkovič. Ku dňu 18.03.1939 prevzala slovenská armáda z majetku vojenskej správy ČSR na Slovensku 30 tančíkov Praga vz. 33 ktoré používala na výcvikové účely.

 

Vojenské nákladné automobily Walter PN vo výrobnom závode Praha Jinonice pred prevzatím armádnou preberacou komisou. Nákladný automobil Walter PN s nosnosťou 2000 kg bol neskôr  medzi vojenskými vozidlami PAK ktoré nechal por. jazd. Aladár Ondrejkovič 13. septembra 1943 odsunúť z Krymu do zázemia na Slovensko v zmysle tajného rozkazu ministra obrany Slovenskej republiky generála I. triedy Ferdinanda Čatloša. 

Slovenský štát nakúpil v roku 1940 v Nemeckej ríši pre armádny autopark 200 osobných vozidiel Steyr 220. Časť z nich bola garážovaná v doteraz v pôvodnom stavebnotechtickom stave jestvujúcich garážach v parku bývalého arcibiskupského paláca Úradu vlády SR. Pre armádu a vládne účely ich šoférovali neskúsení vodiči, vojaci základnej prezenčnej služby príslušní k Automobilnému práporu 1. ktorým velil por. jazd. Aladár Ondrejkovič.

Jeden automobil bol Fiat Topolino bol zaradený v PAK Automobilného práporu 1. Podľa vtedajšieho por. jazd. zál. Aladára Ondrejkoviča to bol možno jeho najmenší, ale určite najhorší automobil. Napriek opravám, bol opakovane nepojazdný. 

Na snímke pred novými garážami štyri cestné vojenské nákladné automobily Praga RN Sborového automobilného parku Slovenskej armády, príslušné k Automobilnému práporu 1 SV Nitra. piaty vzadu jeden terénny vojenský nákladný automobil Praga RV a dva vojenské terénne nákladné automobily Tatra T27.

Nové osobné automobily Praga Lady Sborového automobilného parku. Por. jazd. Aladár Ondrejkovič ich osobne preberal v závodoch Praga Vysočany. Podľa jeho skúseností patrili medzi najspoľahlivejšia vozidlá autoparku, ale pre službu v poli boli vhodnejšie kabriolety.   

Na snímke v popredí vojenský štábny automobil Praga RN a za ním terénny nákladný automobil Škoda H (6x4) od PAK z motorizovaného pešieho pluku 20 "Matúš" Rýchlej divízie Slovenskej armády ktorá  mala pre obdobie rasputice a zimy vhodnejšiu skladbu autoparku ako wehrmacht. Veľmi ceneným odevom v zime bol koženný kabát. Aj dôstojníci si ho medzi sebou závideli.

Automobilný prápor 1.  Pre Rýchlu divíziu u motorizovaného pešieho pluku 20 na Východnom fronte slúžila Premávková autokolóna PAK. Jej veliteľom  bol npor. aut. Aladár Ondrejkovič. Na snímke jej automobil Walter PN, pre ktorého odoslanie pre poruchu do zápolia ho vyšetroval vojenský poľný prokurátor npor.just. JUDr. Anton Rašla.

Slovenský vojak, regulovčík Premávkovej automobilnej kolóny PAK (veliteľ por. jazd. Aladár Ondrejkovič), Motorizovaného pešieho práporu II/20 (veliteľ mjr. pech. Ján Š.) od Motorizovaného pešieho pluku 20 (veliteľ mjr. pech. Ondrej Zverin), 1. Pešej divízie (veliteľ plk. del. Jozef Turanec)  v službe na Západnej Ukrajine v auguste 1941.

K 10 augustu 1941 mala Rýchla divízia v stave 138 motocyklov  (z toho 9 s postranným  vozíkom),  201 osobných a  950 nákladných automobilov.   

Vojenský terénny nákladný automobil Škoda 6ST6-L, veliteľský automobil Praga AV a motocykel Jawa 175 Premávkovej automobilej kolóny Rýchlej divízie, v roku 1941. V pozadí poškodené budovy mesta Zolochiv na Ukrajine. Ku dňu 18.03.1939 bolo v majetku vojenskej správy ČSR na Slovensku 136 veliteľských automobilov ktoré prevzala slovenská armáda do stavu.

Vozidlá PAK s vojakmi pešieho pluku 20 slovenskej Rýchlej Divízie počas presunu na Ukrajine do určených postavení.

Mobilizovaný autobus Sauer Slovenských železníc v službe u Rýchlej divízie na nespevnených cestách-necestách Ukrajiny v roku 1941. 

Vnútorný priestor nástavby vojenského dielenského automobilu Škoda 6ST6L-APD-R. Dielenský automobil bol zaraďovaný v PAK na koniec kolóny.        

Vojenský terénny nákladný automobil Tatra T 27 Sborového automobilného parku s vojakmi slovenskej armády.

Ťažký delostrelecký ťahač Praga T 9 bol zaradený v počte 5 vo výzbroji Slovenskej armády. Podľa niektorých prameňov mala Rýchla divízia k dispozícii 5 ťahačov Praga T-9  na  ťahanie  88  mm  kanónov  FLAK  37.   

Pásový delostrelecký ťahač Praga T 9 bol požívaný okrem Wehrmachtu v Slovenskej armáde najmä na vlek 88 mm protilietadlových kanónov FLAK 37.            

Na pravom železničnom transporte je naložená Automobilná kolóna PAK Slovenskej armády.

Wehrmacht, Rumunská armáda a slovenská Rýchla brigáda a následne Rýchla divízia od roku 1941 používali na ťahanie poškodených tankov aj delostrelecký ťahač T-20 Komsomolec sovietskeho pôvodu.

Por. jazd. v zál. Aladár Ondrejkovič študoval na Vojenskej akadémii v rokoch 1942-1943. V rokoch 1938 a 1939 bol zaradený k službe v poli. Od roku 1941 do roku 1943 bol zaradený v službe na Východnom fronte na rozdiel od časti akademikov ktorí neboli absolventmi Školy pre dôstojníkov v zálohe a nemali dôstojnícku hodnosť. Na Vojenskej akadémii splnil limity telesnej zdatnosti vrátane skúšky zo športovej gymnastiky s vynikajúcim vysledkom počas dovolenky z Východneho frontu a následného krátkeho pobytu v zázemí. Podľa slovenského polného poriadku však bolo podmienkou prijatia pre uchádzačov aspoň stredoškolské  vzdelanie s maturitou, absolvovanie školy pre dôstojníkov v zálohe a dvojročná prax u vojenskej jednotky s odporučením jeho veliteľa. Výnimky na vzdelanie boli po roku 1941 pre uchádzačov, vojenských gážistov. Dochádzalo k postupnej erózii slovenského polného poriadku, pod tlakom nemeckých poradcov sa neoficiálne preberali predpisy Wehrmachtu.

Neúčasť celej vojenskej jednotky por. jazd. zál. Aladára Ondrejkoviča na hromadnom nástupe pri príležitosti Hitlerových narodenín dňa 19.apríla 1942 v Trenčíne. Sborový automobilný park. V medziobdobí nasadenia v poli por. jazd. zál. Aladár II. Ondrejkovič slúžil u Sborového automobilného parku aj v Trenčíne. Od leta 1941 vrátane celého zimného obdobia 1941-1942 až do apríla vykonával službu v poli u Rýchlej divízie.

Steyr 220 Saloon Sborového automobilného parku s družstvom OAP v roku 1942.

Premávková automobilná kolóna PAK prepravovala vojenský materiál a potraviny z Kyjeva až k Azovskému moru. Na Ukrajine a v Rusku spevnené cesty neboli. V čase rasputice prvé vozidlo kolóny prešlo, nasledujúce vozidlo išlo vejárovite vedľa, aby nepretrhlo tenkú vrstvu vegetácie a nezapadlo do rozmočeného terénu. Vozidlá PAK vytvorili cestu širokú aj 300 m. V zime v noci sa motory vozidiel neodstavovali pre veľmi nízke teploty.

Premávková automobilná kolóna PAK. Vojenské nákladné automobily Praga RV a Škoda H 6ST6-T

Horiace drevenné domy na Ukrajine pozdĺž trasy kyvadlovej prepravy Rýchlej divízie automobilmi PAK ktoré za sebou zanechávali ustupujúce jednotky.

Smer Rostov na Donu. Nemecké jednotky v napredovaní zaostali za Rýchlou divíziou zásluhou veliteľov jej autokolón, vodičov a posádok autodielní.

Motorové vozidlá Rýchlej divízie v ruinách priemyselných závodov pri obsadzovaní Rostova na Donu 25.júla 1942.

Dotankovávanie pohonných hmôt motorovým vozidlám PAK por. jazd. Aladára Ondrejkoviča pred presunom Rýchlej divízie na Severný Kaukaz.    

Kislovodsk, kupeľné mesto na Severnom Kaukaze, Stavropolská oblasť v roku 1942. Je situované 65 km od Elbrusu. Pre veľmi príjemnú klímu medzi vápencovými kopcami tu do roku 1917 prebývala ruská aristokracia a inteligencia. V rokoch 1942-1943 sa tu liečili aj dôstojníci a vojaci osi.

Vojenské terénne nákladné automobily Henschel 33 D1 ktoré dodalo Rýchlej divízii (1. pešej divízii) Oberkommando des Heeres OKH. Mali integrálny navijak  ktorý sa osvedčil tak ako aj pásy pre zadné nápravy.  Montovali sa pomocou heveru. Na Severnom Kaukaze od 27. októbra 1942 bol s Rýchlou divíziou nasadený delostrelecký oddiel II/11 delostreleckého pluku 11 s výzbrojou nemeckého pôvodu. Batérie 4/II, 5/II a 6/II s húfnicami leFH.18 (leichte Feldhaubitze 18) ťahali nákladné automobily Henschel 33 D1.

Minister obrany Slovenskej republiky generál I. triedy Ferdinand Čatloš na jar 1943 už presne odhadol vývoj na frontoch a šetril materiálne a ľudské zdroje štátu pre svoje zámery. S predstaviteľmi MNO a ostatnými hosťami sa zúčastnil na slávnostnom vyradení absolventov Vojenskej akadémie 1941-1943 a 1942-1943.

Proti lietadlám zamaskovany automobil Praga AV vpravo, tri plášte vz. 24 zavesené na stene chalupy a vpredu vpravo postavený tiež dobre zamaskovaný stan.

Za svoje lepšie vojenské nákladné terénne automobily v PAK pokladal por. jazd. Aladár Ondrejkovič vozidlá Tatra T 82 pre vzduchom chladený motor a tri hnané nápravy. Ešte k 1. júlu 1943 ich bolo 8 v stave RD. V ruských zimách mali tieto autá výhodu oproti vodou chladeným. Ani v rasputici im nemohli konkurovať vozidlá Wehrmachtu. V blate zapadli a mrazoch nemohli naštartovať. To sa  PAK nestávalo. V ruskom podnebí sa odhalili  aj ďalšie slabiny  nemeckých vozidiel (zložitosť opráv a náročnosť na odbornosť šoférov). 

Vojenský nákladný automobil Škoda 6ST6-L (6x4, nosnosť 4t, Otto-motor, 6 válcov s obsahom 8,2 l, 100 ks) a obávaný Flak 88. Na Kaukaze pri nasadení oddielu I/11 delostreleckého pluku 11 v RD od dňa 27 októbra 1942 ťahali jeho kanóny vz. 35       

Na jeseň 1942 vládli na Severnom Kaukaze dažďe a hmly. V rozmočenom teréne ostali stáť nákladné automobily Rýchlej divízie aj s ťažkou technikou. Iba čiastočne ich pri presunoch a zásobovaní nahradili tanky Praga Lt 38, niekoľko pásových ťahačov a konské povozy.

Pásový delostrelecký ťahač Steyr RSO (470/01), Raupenschlepper Ost vyrobený v Steyr-Daimler-Puch AG bol zaradený do Sborového automobilného parku Slovenskej armády. Skonštuovaný bol na základe sovietskeho pásového delostreleckého ťahača Stalinec STZ - 5, ktorý sa vynikajúco osvedčil v službe Rýchlej divízii na Východnom fronte. Tento bol zaraďený priamo do Premávkovej Automobilnej Kolóny ktorej vozidlám napomáhal v postupe najmä v období rasputice.

Bachčisaraj na Kryme v lete roku 1943 keď ho navštívili dôstojníci Rýchlej divízie, medzi inými aj por. jazd. Aladár Ondrejkovič.

Členmi Frontového divadla SVŠ boli aj spolužiaci Magdalény, sestry poručíka jazd. zál. Aladára Ondrejkoviča. Na rozkaz veliteľa pridelil Frontovému divadlu mobilizovaný linkový autobus Sauer Slovenských železníc a terénne nákladné vozidlá Tatra T27 so šoférmi za účelom dopravy do miest a obcí kde boli dislokované vojenské jednotky Rýchlej divízie. Súbor mal vystúpenie aj v Simferopole puškinovom divadle. Divadlo sa vrátilo na Slovensko 13.augusta 1943.

V lete roku 1943 mala Rýchla divízia v stave autoparku 20 automobilov Steyr 220. Dňa 12. septembra veliteľ 1. pešej divízie (RD) nechal odsunúť na Slovensko aj 5 motocyklov, medzi nimi aj DKW 350.

Rýchla divízia mala v svojom autoparku 59 motocyklov s prívesným vozíkom medzi nimi aj BMW R75.

Dva veliteľské terénne automobily Steyr 40 D prevzala 1. pešia divízia (Rýchla divízia) do konca septembra 1943 od OKH Krymu v Simferopole ako náhradu za vozidlá prevzaté Wehrmachtom na Severnom Kaukaze.

Vojenská terénna Tatra T 29 bola medzi vozidlami učenými k železničnému transportu na Slovensko, uveďenými v protokole veliteľa PAK poručíka jazd. Aladára II. Ondrejkoviča z 12.septembra 1943. Ku dňu 18.03.1939 prevzala slovenská armáda z majetku vojenskej správy ČSR na Slovensku 8 kompletných pojazdných dielní Tatra vz. 29.   

Nakladanie slovenského vojenského materiálu 1. pešej divízie prístavnými žeriavmi v apríli 1944 na prepravný prám Deutsche Kriegsmarine MTF. Na rozdiel od neskorších informácií cez v nákladné prístavy na Juhozápadnom pobreží Krymu bola evakuovaná väčšina jej výzbroje, výstroje, zásob aj dopravných prostriedkov ktoré neboli odsunuté v roku 1943.

Ranení a chorí vojaci Rýchlej divízie boli z divíznej poľnej nemocnice (veliteľ major zdrav. MUDr. Pavel Mráz)  transportovaní nemeckými lazaretnými vlakmi do vojenských nemocníc vo Viedni, kde ich preberali dôstojníci ich kmeňových jednotiek a sanitnými vozidlami transportovali do vojenských nemocníc v Bratislave.

Tatranský Vojenský Domov, zástavka tatranskej električky v Tatranskej Polianke pri Novom Smokovci. Vo Vojenskom Domove absolvoval npor. aut. Aladár Ondrejkovič po návrate z Východného frontu povinný rekondičný pobyt s kompetnými lekárskymi vyšetreniami.

Po návrate z Východného frontu absolvoval služobné cesty do Viedne so sanitným automobilom Škoda 256 so šoférom za účelom prevzatia ranených a chorých príslušníkov Rýchlej divízie aj npor. aut. zál. Aladár Ondrejkovič. V Slovenskom Červenom Kríži pracovali a boli členkami aj jeho sesternice Gizela a Kamila.

Na základe mobilizácie npor. aut. zál. Aladár II. Ondrejkovič narukoval 12. apríla 1945 pešo cez hory do doplňovacieho strediska Čs. armádneho zboru v kasárňach I. pluku útočnej vozby Turčianskom Svätom Martine (OVVS). Obdržal britský battledress, bol preverený a odoslaný k OVZS do Automobilného strediska v Nitre, kde do 1.IX.1945 zastával funkciu veliteľa parkovej roty o.i. aj s vojenskými nákladnými automobilmi Studebaker US6. S nimi v autokolóne dorazil aj do svojej bývalej posádky Vysoké Mýto.  

Brigádny generál Ján Malár bol prijatý do obnovenej československej armády ako pplk. tankového vojska. Dňa 2. 4. 1946 ho povýšili na plukovníka tank. Od 17. októbra veliteľ tankových jednotiek Vojenskej oblasti 4, kde sa viedla aj agenda automobilového vojska. Bol veliteľom kpt. tank. Aladára II. Ondrejkoviča, ktorý bol jeho pobočníkom a referentom tankových jednotiek VO 4 od 1.IX.1945. Do služobného styku však prišli už pred rokom 1938 aj v Motešiciach. Často sa stretávali ako súperi v jazdeckých pretekoch military. Bol členom komisie vysokých dôstojníkov, ktorá posudzovala vhodnosť Alžbety Ondrejkovičovej rod. Ličkovej, ako manželky dôstojníka z povolania podľa predpisu MNO A-XIV.

Brat vtedajšieho pplk. Jána Malára, generál II. triedy Augustín Malár bol veliteľ por. jazd. v zál. Aladára II. Ondrejkoviča na Východnom fronte v RD v rokoch 1941-1942. S výkonom jeho služby vyslovil spokojnosť a odporučil ho v roku 1941 za dôstojníka z povolania a k štúdiu na VA.

Doklad o zapojení do príprav povstania kpt. tank Aladára Ondrejkoviča vystavený 19.novembra 1946 prednostom automobilnej služby I. čsl. armády na Slovensku mjr. tank. Alojzom Herchlom a veliteľom tankového vojska 4.vojenskej oblasti pplk.tank Jánom Malárom.  

Cvičný stíhač tankov ST-III na ktorom po r. 1945 viedol kurzy  inštruktorov obnovenej Čs. armády kpt. tank Aladár II. Ondrejkovič vo viacerých vojenských posádkach. Počas svojej služby v Sborovom automobilnom parku viedol kurzy inštrukorov posádok ľahkých tankov Praga LT-38 a stíhačov tankov ST-II Marder Slovenskej armády. 

Dňa 30. augusta 1949 bol mjr. jazd. Jaromír Nechanský (kolega a priateľ kpt. tank. Aladára Ondrejkoviča z Dragounského pluku 8 v Pardubiciach) odoslaný na dovolenku a 4. septembra 1949 zatknutý a obvinený z vlastizrady, vyzvedačstva a spolčenia proti republike, za čo bol 14. júna 1950 odsúdený na trest smrti, straty hodnosti a vyznamenania. Odvolanie bolo vrchným súdom v Brne zamietnuté. Popravený bol v pankráckej väznici 16. júna 1950 spolu so študentom právnickej a prírodovedeckej fakulty Veleslavom Wahlom v ranných hodinách.                   

Poznámky: Rozkaz prednostu všeobecného odboru Ministerstva národnej obrany plk.del. Jozefa Turanca o povinnej účasti všetkých dôstojníkov a rotmajstrov na Ministerstve národej obrany na zhromaždení pri príležitosti narodenín Adolfa Hitlera dňa 20.4.1940, č.j. 155 542 ;  plk.pech. Pavel Kuna  od 01. 01. 1944 šéf vojenskej správy MNO v Bratislave, 19. 05. 1944 presunutej do Trenčianskych Teplíc ;  

Zdroje: plk. Jozef Turanec: Vojnový denník (20.06.1941-19.09.1941) s.95-96. ; VHA, f. RD, šk 96, č. j. 318-604, p. pluk 20, Vel. 1.peš. divizie, Čís. : 100.34/Taj. 4 oddel.1 943, operačný rozkaz 24, II časť SV 24.sept.1943, s.3.; pplk. tank. v. v. Aládár Ondrejkovič ; gen. just. v. v. Anton Rašla ; gen. let. v. v. Theodor Obuch ; plk. ing. v. v. Michal Rjabik ; gen. v. v. Karol Schwarz ; 

 

 

 

 

Aktualizované: 11.03.2024