Najúspešnejšia vojenská spravodajská služba

Európy v rokoch 1939-45 ?

Náčelník 2.oddelenia štábu slovenskej poľnej armády "Bernolák" (29.august 1939 - 24.september 1939) mjr. pech. Alojz Androvič 1.októbra 1939 nastúpil do funkcie vojenského ataché v Budapešti. Za krátku dobu zúročil skúsenosti, ktoré nadobudol počas svojho pôsobenia v 2.oddelení Hlavního štábu v Prahe (skupina A Studijní a plánovací, maďarská sekce).  Ako príbuzný cez rodinu Ondrejkovič s rodom Sandor de Szlavnicza sa dostal do pozornosti významných rodín v Budapešti cez ktoré získal prístup do najvyšších politických kruhov. Zúročil aj vzťahy s generálom Istvánom Ujszászy v r.1939-1942 veliteľom 2.oddelenia Hlav. štábu maďarskej armády, ktorého ešte ako vojenského pridelenca v Prahe (16.06.1934-01.02.1939) získal pre tajnú spoluprácu referát ktorý podliehal práve mjr. Alojzovi Androvičovi.   

Vo februári 1940 mjr. pech. Alojz Androvič (*06.04.1897 Budapešť †? Bratislava) hlásil 2.oddeleniu MNO, že využil typ obdržaný od JUDr. Arvéda Greberta, kultúrneho ataché slovenského vyslanectva (od r.1940 tlačový ataché v Ríme, od r.1943 v Berne a od r.1944 emigrant) a kontaktoval  ing. Ladislava Hechta, úradníka predsedníctva Zjednotenej maďarskej strany grófa Jánosa Esterházy v Budapešti. Ten mu ponúkol  dôverné informácie z kruhu maďarskej politickej elity. Major Androvič pre styk s kontaktnými osobami  2. oddelenia pravdepodobne z radov OAP p.p. Maďarského plaveckého klubu PTE v  Bratislave L. Hechtovi pridelil krycie meno István Vilagossi.  Ako zámienka slúžili jeho návštevy sekretariátu Maďarskej strany (Szlovenszkói Magyar Párt) v Bratislave, kde pôsobil Dr. Fridrich Franz Leder., pravdepodobne ďalšia kontaktná osoba 2. oddelenia MNO.   

V marci 1940 ho kontaktoval príbuzný rodiny Sandor A. Andreánszky, zamestnanec Vojenského zemepisného ústavu a ponúkol mu dokumenty o protilietadlovej obrane Budapešti a severného pohraničia s pásmami voľných preletov maďarských lietadiel v prípade vojnového konfliktu a plány pohraničných opevnení. Za dokumenty žiadal 5000 pengő. V septembri 1940 vojenský ataché Androvič súhrnou správou odoslal do Bratislavy podrobné údaje o novom Budapeštianskom letisku Ferihegyi, vrátane dĺžky jeho pristávacích dráh, technického vybavenia a jeho funkcií, dopravného spojenia, napojenia na vodné p.p. energetické zdroje a pod. Údaje sú pravdepodobne iba časťou informácií ktoré mu poskytol A. Andreánszky.

Na dobovej maľbe sú okrem iných príbuzní rodín Sandor a Ondrejkovič - prof. cirkevných dejín a kanonického práva a farár Štefan Hýroš, farár Alexander  Pongrác, dôstojník a redaktor Viliam Paulíny, podnikateľ a bankár Peter Makovický, Hlavný slúžny v Púchove a sudca v Trenčíne Alexander Androvič.

Tajný spolupracovník 2.oddelenia Hlavného štábu Československej armády generálmajor István Ujszászy bol v rokoch 1939-1942 veliteľ 2.oddelenia Generálneho štábu Maďarskej armády, v rokoch 1943-1944 bol náčelník Maďarskej štátnej tajnej polície.

Slovenská vojenská spravodajská služba bola napadnutím Poľska Wehrmachtom vmanévrovaná do delikátnej situácie. Po jeho kapitulácii bolo nutné sledovať činnosť okolo poľských vojenských jednotiek, ktoré organizovane ustúpili do Maďarska. V októbri 1939 Slov.  vojenská spravodajská služba získala informácie, že v mestách na odstúpenom území Slovenska a Podkarpatskej Rusi od Galanty po Rachovo bolo umiestnených 16 400 poľských vojakov - bežencov z celkového počtu 30 000 mužov. Viacerí slovenskí dôstojníci pracovali pre československú rozviedku v Londýne. Rozmiestňovaním poľských vojenských utečencov na odstúpenom  území v Maďarsku boli ich postoje vmanévrované do protichodných postojov (svojich spojencov).  V tejto súvislosti v januári 1941 bol major pechoty Alojz Androvič odvolaný a vymenovaný do funkcie vojenského ataché v Berlíne. Vo funkcii vojenského pridelenca v Budapešti ho vystriedal ambiciózny pplk. gšt. Štefan Jurech, neskorší veliteľ poručíka jazdectva Aladára Ondrejkoviča II u RD v r.1942-43.

Slovenský vyslanec JUDr. Ján Spišiak s manželkou a sovietsky vyslanec  v Maďarsku Nikolaj I. Šaronov  (1939-41) 

Už ako vojenského ataché v Berlíne majora pechoty Androviča 4.mája 1941 na Východnom nádraží (Keleti pályaudvar) v Budapešti čakal slovenský vyslanec (Dr. Ján Spišiak uvádza v Spomienkach z Budapešti 1939-44, že vtedy požiadal mjr. Alojza Androviča aby informoval svojho spoločníka a spolucestujúceho vojenského ataché ZSSR v Berlíne generálmajora Vasilija Tupikova o prípravách Wehrmachtu na nadchádzajúci útok proti Sovietskemu zväzu. Na pozvanie Wehrmachtu pre zahraničných vojenských pridelencov v Berlíne mjr. pech. A. Androvič a gen. V. Tupikov cestovali osobitným vozňom na obhliadku Gréckeho bojiska so zástavkou v Budapešti.

Sovietsky vyslanec Georgij Maximovič Puškin nastúpil v Bratislave do funkcie 2. februára 1940. V celej slovenskej politickej elite boli prítomné rusofilné a slavianofilné tendencie (k nim sa hlásili aj príbuzní poručíka jazd. A. Ondrejkoviča II president Najvyššieho súdu JUDr. Martin Mičura a Okresný náčelník v Bratislave Dr. Aladár Ondrejkovič I). Puškin bol v roku 1941 niekoľkokrát informovaný o možnosti nemeckého vpádu. Raz o tom hovoril aj s posledným slovenským vyslancom v Moskve, Dr. Jánom Šimkom.

Slovenský vyslanec v Rumunsku a Juhoslávii bol Dr. Ivan Milecz (Jozef Belay tajomník konzulátu v Belehrade po zániku Juhoslávie, dovtedy bol legačný tajomník slov. vyslanectva v Moskve). S  Dr. Spišiakom sa snažili v spolupráci z vládou v Bratislave riešiť  problémy  Dolnozemských Slovákov na základe reciprocity (npr. redaktor Andrej Vrbacký, prof. Andrej Siracký) s maďarskou menšinou na Slovensku. Po obsadení Juhoslávie v apríli r.1941 vyslanec Dr. Milecz podnikol diplomatické kroky s účelom prepustenia všetkých Juhoslovanských vojakov  slovenskej národnosti zo zajateckých táborov do ich domovov.  Katastrofické boli správy o ohľadne životov civilného obyvateľstva Vojvodiny v r.1941-42. Správy vyvolali veľké rozhorčenie  verejnosti a prinútili Slovenskú vládu požadovať Budapešť o vyšetrenie a potrestanie vinníkov (boli vyšetrené až keď hrozila reciprocitou). K odsúdeniu 8 zodpovedných dôstojníkov došlo až 14.decembra 1943. Za represálie bol generálmajor Ferenc Feketehalmy-Czeydner veliteľ segedínskeho armádneho zboru odsúdený na 15 rokov väzenia. Štyria z odsúdených ušli do Nemecka a boli prijatí do SS s hodnosťou. V úteku im pomáhal arciknieža Albrecht. Dr. Ivan Milecz priateľ a kolega zo štúdií Okresného náčelníka v Bratislave Dr. Aladára Ondrejkoviča I  mu odovzdával dôverné informácie a bol prostredníkom kontaktov a výmeny informácií medzi Slovenskom (Dr. Imrich Karvaš NBS, JUDr. Martin Mičura NS SR, ing. Ján Országh MZV SR, Rudolf Fraštacký fy Cukorspol s priamymi kontaktami na šéfa OSS v Berne Allen Welsh Dullesa a kpt. Karla Sedláčka alias Charlesa Simpsona šéfa centra Čs. vojenského výzvedného spravodajstva v Berne) a rezidentúrou Čs. spravodajskej služby v Istambule. V r. 1943 emigroval cez Turecko do Londýna.

Hlavné cesty českých a slovenských dôstojníkov a vojakov v rokoch 1939-40 do Čs. zahraničnej armády.  Dňa 17. novembra 1939 ČSNV vo Francúzsku vydal mobilizačný rozkaz a 1. decembra bola publikovaná vyhláška o odvodoch československých občanov, podpísaná na základe rozhodnutia francúzskej vlády Š. Osuským. Všeobecná mobilizácia sa vzťahovala nielen na krajanov, ktorí sa usadili vo Francúzsku, ale aj na tých, ktorí žili v krajinách pod francúzskou správou. Väčšina československých občanov vo Francii boli Slováci, ktorí sem pricestovali za prácou. Preto po mobilizácii tvorili väčšinu mužstva v Čs. zahraničnej armáde.  Z celkového počtu dôstojníkov bolo slovenskej národnosti  6,47%. Na dokreslenie slúži, že len zo širšieho  rodu Ondrejkovič narukovali do zahraničného vojska čatár Jozef Ondrejkovič č. A - 4498 9 narodený *22.02.1910 Horný Čepeň, okres Hlohovec, domovská príslušnosť Rišňovce, okr. Hlohovec, vojak Michal Ondrejkovič č. G - 136 4 nar. *10.10.1914 Alekšince, okr. Hlohovec, domovská príslušnosť Rišňovce okr. Hlohovec a  vojak Ján Ondrejkovič č. G - 135 9 nar. *18.09.1916 Alekšince, okr.  Hlohovec, domovská príslušnosť Rišňovce, okr. Hlohovec.

Nemecko malo už od 15.marca 1939 výhrady k službe dôstojníkov českej národnosti v Slovenskej armáde Trvalo na ich výmene, navrhovalo ich nahradiť dôstojníkmi nemeckej národnosti. Proti tomu sa postavilo MNO, povolilo ich stav iba paritne s počtom obyvateľstva nemeckej národnosti na Slovensku. Pre nedostatok kvalifikovaných dôstojníkov Slovákov v armáde ich hodlalo nahradiť bulharskými dôstojníkmi. 

Poručík jazdectva Aladár Ondrejkovič II a priateľka jeho rodiny Milena Mileczová rod. Slezáková na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách v r.1943 pred jej emigráciou s manželom cez Maďarsko, Rumunsko, Juhosláviu a Istanbul do Londýna. 

Základná škola prezidenta T. G. Masaryka vo Vojvodine v obci (Sandor - dnes Jánošík, alebo Alexandrovac), ktorú založil v r.1819 príslušník autorovej rodiny Filip Sandor de Szlavnicza. Od roku 1823 sa do obce sťahovalo slovenské evanjelické obyvateľstvo z Nitry.  Jeho predok Adalbert Sandor de Szlavnicza II bol o 100 rokov skôr  nitriansky vicežupan. Rod Sandor de Szlavnicza bol evanjelickej viery augsburgského vyznania. V rokoch 1941-45 bolo pre československú orientáciu obyvateľstvo vystavené ostrému a veľmi agresívnemu prenasledovaniu (uväznený bol aj profesor na gymnáziu T. G. Masaryka v Petrovci a redaktor Lidových novín v Juhoslávii Andrej Vrbacký, zať  správcu učiteľa Štefana Ondrejkoviča II, syna Anny Sandor de Szlavnicza), iba otupovanému recipročnými opatreniami na Slovensku vynútenými na Slovenskej vláde domácimi demokraticky a evanjelicky orientovanými spoločenskými kruhmi.

V lete 1941 sa začali rozhovory o možnostiach užšej spolupráce Rumunska, Slovenska a Chorvátska. Mala sa prejavovať nadštardnými kontaktami v oblasti kultúry s cieľom vzájomnej propagácie v domácom prostredí. Podnet k vytvoreniu takéhoto mocenského bloku vyšiel z rumunskej strany a hlavnou jeho myšlienkou bolo protimaďarské zameranie. Všetky tri štáty mali obavu z mocenského vzrastu Maďarska v regióne a z jeho revizionistických plánov. Predmetné tri štáty mali záujem o revíziu maďarských územných ziskov z rokov 1938-41 na ich úkor. Začiatkom roku 1942 o takúto spoluprácu prejavil záujem aj minister zahraničných vecí Vojtech Tuka. Maďarsko proti takejto spolupráci protestovalo s poukazovaním, že sa jedná o obnovovanie ducha Malej dohody. Po tom ako Nemci naznačili, že sú proti takejto spolupráci sa aktivity Slovenska v tomto smere znížili. Na druhej strane Slováci zistili, že NDH nie je relevantným partnerom (rok 1942 MNO - Smernice a nariadenia - Uvoľnenie prebytočného vojenského materiálu pre Chorvátsko, č.j. 82 299, 82 310, 82 583, 82 608, 82 753). Napriek opakovaným vážnym slovenským výhradám k excesom v Chorvátsku spolupráca pokračovala. V kontexte slovensko-rumunsko-chorvátskej spolupráce bola 13 mája 1942 v Bukurešti usporiadaná porada, na ktorej sa zúčastnení dohodli, že zostavia národné bibliografie významných diel, budú usporadúvať vzájomné návštevy a vzájomne sa podporovať. Námietky voči nezlepšujúcej sa situácii slovenskej menšiny v Chorvátsku  však bol slovenský vyslanec v Záhrebe nútený predkladať až do zániku NDH.    

Poručík Anton Petrák v Čs.vojsku vo Francii, spolužiak Aladára Ondrejkoviča na Obchodnej akadémii v Nitre. Od r.1938 por. del. narodený 14.04.1912 vo Viedni, neskôr generálmajor v. v. Anton Petrák. Na jar 1940 sa ním por. jazd. Aladár Ondrejkovič II na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave pred jeho emigráciou cez Maďarsko a Juhosláviu do Čs.armády na Západe. Aladárov príbuzný a spolužiak bol aj stotník útočnej vozby JUDr. Vojtech Bossányi prednosta 2. odelenia Armádneho veliteľstva v Prešove (*01.07.1914 Bošany †05.07.1998 Bratislava). V máji roku 1940 bol zatknutý légionár, krajan a veliteľ por. jazd. Aladára Ondrejkoviča II major pechoty Jozef  Martin Kristín prednosta pracovnej služby MNO (predtým veliteľ 15.divízie v Trenčíne a veliteľ 1.divíznej oblasti v Trenčíne) a veliteľ vojenských táborov. Pomáhal organizovať prechody českých vojakov a dôstojníkov cez Slovensko do Maďarska a Juhoslávie. Bol odsúdený na doživotný žalár

  

Väzenie Jilava v ktorom bol zavraždený v roku 1940 šéf SSI Mihail Moruzov
 
 
Pplk. gšt. František Urban, lyžiarsky výcvik zo slovenskými dôstojníkmi na Smrekovici zima 1943-44

Osudy tajnej vysielačky EVa 45 siahajú do roku 1943, keď prostredníctvom  pracovníkov firiem DOVUS-u Slovenská dovozná a  vývozná společnosť v Bratislave a Kotva Import-Export Bratislava Dr. Júliusa Kirsteura (krycie meno Čerešňak) a Dezidera Bukovinského (krycie meno Černovický) z Istanbulu na Slovensko spolu s iným tovarom prepravili tiež tri vysielačky britskej a jednu silnejšiu sovietskej výroby (Eva, Jana, Leo). Správu o úspešnom prevzatí vysielačiek 18.novembra 1943 odovzdal Rudolf Fraštacky vo Švajčiarsku mjr. Karlovi Sedláčkovi. Neskôr prepravili o. i. na Slovensko aj dve výkonné stanice americkej a čsl. výroby. Pre obsluhu vysielacej stanice Eva ruského typu vybral npor. spoj. Pavel Ondrejovič rtn. Miroslava Zolvíka.

V Turecku sa v auguste 1943 objavil legačný tajomník  slovenského vyslanectva v Bukurešti Herman Klačko, po príchode do Istanbulu vyhľadal mjr. gšt. J. Hájíčka. H. Klačko odišiel do politickej emigrácie zo súhlasom slovenského vyslanca v Bukurešti JUDr. Ivana Milecza. Mjr. gšt. J. Hájíček ho odmietol poslať do Londýna a usiloval, aby se H. Klačko vrátil do Bukurešti a pod krycím menom Arpád podával zprávy a informácie do Istanbulu. Rezident SOE v Istanbule bol pplk. Alfred George de Chastelain. Po tomto se H. Klačko obrátil na konzula Dr. M. Hanáka a nakoniec odišiel do Londýna, kde pracoval u Dr. Vladimíra Clementisa v československom vysielaní britského rozhlasu.

 
Po roku 1945 bol agent V-101 Sergej nasaďený proti Demokratickej strane aj proti pani Gizelle Ondrejkovič-Sandor (napriek tomu veľmi úspešne pracovala vo volebnom štábe DS aj s Jurajom Fuchsom) a jej manželovi Alexandrovi K. pre referenta OBZ-MV pre Slovensko.
 
Vysvetlivky: Tajomník slovenského vyslanectva v Budapešti Dr. Jozef Omilyak, jeho manželka Klára Cihová, dcéra majiteľa fy Slovlik Trenčín, herečka a pretekárka v plaveckom sportovom klube TTS Trenčín s jeho najlepšou plavkyňou Grétou Ličkovou ;  Rudolf Fraštacký alias Dr. Robert Frey, zať bývalého Krajinského prezidenta na Slovensku Dr. Jozefa Országha a švagor  ing. Jána Országha MZV SR ;  Vyslanec v Juhoslávii a Rumunsku do r.1943 JUDr. Ivan Milecz, otec Ján Milec, matka Oľga Makovická, sestry Margita Paulíny-Tóthová, Oľga Kuzmányová, manželka Milena rod. Slezáková ; Alfred de Chastelain rezident SOE v Instanbule ; Uväznení profesori gymnázia  v Petrovci npr. Andrej Siracký, ale skôr aj Ondrej Vrbacký  (manžel Edity Ondrejkovičovej, sestry npor. aut. Aladára Ondrejkoviča II) boli redaktori protihortyovských a protinemeckých novín Slovenská jednota. Ich výmenu za maďarov uväznených na Slovensku intervenoval Emanuel Teodor Böhm predseda SSNJ u Slovenskej vlády s kladným výsledkom ; 20.apríla 1944 bolo zastavené vydávanie novín Slovenská jednota ;  Ambrózy Gyula, vedúci kabinetu regenta, príbuzný rodu Sandor ; poslanec za vládnu stanu gróf Domonkos Festetich, príbuzný rodu Sandor ; Jeno Ghyczy, minister MZV príbuzný rodu Sandor ; Loránt Hegedus, minister hospodárstva, príbuzný rodu Sandor ;  Karóly Huszár, bývalý ministerský predseda, príbuzný rodu Sandor ;  Hlavný starosta Budapešti Jeno Karafiáth, poslanec ;  Jozef Kelemen šéfredaktor Slovenskej jednoty a tajomník SSNJ ; gróf Sandor Khuen-Hederváry vyslanec v Paríži a MZV, príbuzný rodu Sandor  ; Dalibor Miloš Krno publicista a priateľ J. Spišiaka ; Béla Lukács, minister bez kresla, poslanec, príbuzný rodu Sandor ; sovietsky vojenský ataché v Budapešti plk. Ľaktev ;  Tibor Pataky štátny tajomník pre menšiny ; Ján Sirácky príslušník slovenskej XIV. vojvodinskej brigády a člen štábu 51. divízie JNA (1950-55 politický väzeň v uránových baniach Jáchymov, autor ho s otcom navštívil hneď po návrate z väzenia, bol vo veľmi zlom zdravotnom stave, chudý, zhrbený, ale duševne vyrovnaný) bratanec redaktora Andreja Vrbackého a kuttúrneho ataché Čs. velvyslanectva v Belehrade, švagra kpt. aut. Aladára Ondrejkoviča II ;  Veliteľstvo StB vedúci sektoru VI. B -  k 15. októbru 1951  škpt Milan Moučka - juhoslovanskí  špióni, hos. sabotáž, sionisti ; gróf Albert Apponyi, politik, príbuzný rodu Sandor ; gróf István Csáky minister  MZV, príbuzný rodu Sandor ;  Ján Čajak učiteľ Báčsky Petrovec, redaktor SJ ; László Ravasz, kalvínsky biskup, tajný radca, príbuzný rodu Sandor ; gróf István Révay, člen Hornej snemovne, príbuzný rodu Sandor ; Szentiványi biskup maď. gréckokatol.cirkvi, príbuzný rodu Sandor ; Andor Szentmiklóssy zástupca ministra MZV, príbuzný rodu Sandor ;  gróf Bertalan Széchényi predseda Hornej snemovne, príbuzný rodu Sandor ;  Ataché Švačiarskej konfederácie v Bratislave Hans Keller ;
 
Poznámky:  Redaktor Andrej Vrbacký bol vymenovaný v roku 1945 do funkcie kultúrneho ataché Čs. veľvyslanectva v Belehrade ;  V roku 1941 pracovalo na ÚŠB 123 zamestnancov, z toho 40 úradníkov a kancelárskych síl a zvyšok tvorili výkonní operatívci - detektívi ;

Zdroje: Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933 ; 

Aktualizované: 21.10.2014