Premávková automobilná kolóna PAK

 

Evakuácia čs. armády z Košíc pred ich obsadením maďarským vojskom dňa 10.11.1938 v súvislosti s Mníchovskou dohodou 30.09.1938 a následnou Viedeňskou arbitrážou 02.11.1938. Na snímke nákladné vozidlá Walter PN, Tatra T 27, tanky Škoda Lt.35 a obrnené automobily Tatra vz. 30.

Pplk. gšt. Ferdinand Čatloš, v októbri 1938 prednosta vojenskej kancelárie autonómnej vlády a zástupca veliteľa operačných armád na Slovensku, bol rezortným kolegom Okresného náčelníka v Prešove Dr. Aladára I. Ondrejkoviča. Spolupracoval s ním v súvislosti evakuáciou vojenských jednotiek a Krajinských úradov z Košíc do Prešova v súvislosti s Viedenskou arbitrážou. Pplk. gšt. Ferdinand Čatloš (kapitán čs. légií v Rusku, vrátil sa domov 12. septembra 1920) bol 14.03.1939 na čele Krajinského vojenského veliteľstva - KVV kde podliehal Krajinskému prezidentovi.  

Marec 1939. Automobilný prápor 1, Premávková automobilná kolóna PAK mala časť jednotiek umiestnených aj v kasárňach na bratislavskom hradnom kopci.

Jeden z najosvedčenejších a najváženejších úradníkov (syn Anny Sandor de Szlavnicza) na Slovensku menovaných Krajinským prezidentom bol Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič. Krajinským úradom v Bratislave bol preto za veľmi zložitej situácie v súvislosti s Mníchovskou dohodou preložený zo Zlatých Moraviec (kde mu podliehalo sídlo prezidenta čs. republiky Topolčianky) do Prešova s úlohou organizovať v okrese dislokáciu a prácu št. úradov ktoré bola Česko-slovenská republika prinútená evakuovať z Košíc, časti Východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi po Viedeňskej arbitráži. V Prešove bol Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič nútený čeliť aj ozbrojeným záškodníkom ktorí na jeho územie jeho úradu prenikali z Poľska a časti územia okupovaného Maďarskom. Po 14. marci 1939 sa okres Prešov ocitol vo vojnovej zóne v súvislosti bojmi vojsk (a ich evakuáciou s úradmi a civilnými osobami) už neexistujúceho čs. štátu na Podkarpatskej Rusi s maďarským vojskom, ktoré už 22. marca napadlo aj územie Slovenska.

Pokrvný príbuzný Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča aj jeho synovca npor. aut. Aladára II. Ondrejkoviča barón Imre Ivanka bol zakladateľom Červeného kríža v Uhorsku.  Zakladajúca schôdza Červeného kríža v Uhorsku sa konala 16. mája 1881 v Budapešti. 17. mája došlo k fúzii ženského spolku s novozaloženou organizáciou Červeného kríža, barón Ivanka sa stal jej správcom. Bol medzi iniciátormi vybudovania nemocnice Červeného kríža pre účely školenia profesionálnych a dobrovoľných sestier. 

Minister obrany generál I. triedy Ferdinand Čatloš sa zúčastnil osobne inšpekčnej cesty počas jesennej kampaňe Slovenskej armády v roku 1939. Na snímke so starostom mesta Sanok, generálom II. triedy Augustínom Malárom a civilným obyvateľstvom mesta.  

 

Na snímke vľavo generál II. triedy Augustín Malár (poručík čs. légií v Taliansku do roku 1919)*18.07.1894 Reitern †DD.MM.1945 Koncentračný tábor Flossenbürg. Bol veliteľ vtedajšieho por. jazd. v zál. Aladára II. Ondrejkoviča (veliteľa PAK) na Východnom fronte v RD v r.1941-1942. Odporučil ho k štúdiu na Vojenskej akadémii automobilného smeru AVA a pre kariéru  dôstojníka z povolania. Do dĺžky štúdia mu bol započítaný výkon služby na fronte. Vojenské povolanie jednoho syna z generácie bolo v rodine Ondrejkovič nepísanou povinnosťou. V strede Minister národnej obrany generál I. tr. Ferdinand Čatloš. Niektorými úlohami poveroval por. jazd. v zál., násl. npor. aut. v zál. Aladára II. Ondrejkoviča v r. 1939 a v r. 1943-1944 priamo osobne obídením jeho veliteľa. 

Nové sanitné vozidlá záchrannej služby Červeného kríža Praga Lady. Župný poradný sbor Slovenskej záchrannej služby SZS založený, predsedom  sa  stal  Okresný  náčelník  Dr. Ondrejkovíč dňa 30.októbra 1940 1. (STK Bratislava). V utorok odpoludnia o 16. hod. bola v miestnosti Spolku Slovenského Červeného kríža v Bratislave ustanovujúca schôdzka Župného poradného sboru Slovenskej záchrannej služby, ktorý má byť hlavou organizácie poskytovania prvej pomoci v priestore Bratislavskej župy. Referát o Slovenskej záchrannej službe a činnosti Župného poradného sboru predniesol ústredný referent Šimanovský. Za predsedu Župného poradného sboru SZS bol jednohlasne zvolený bratislavský Okresný náčelník Dr.  Aladár Ondrejkovič a za župného veliteľa Slovenský hasičský sväz delegoval Dr. Straku z Malaciek.    

Na snimke vľavo Lady Veronica Cowling Kerney, vedľa jej matka dcéra Hlavného slúžneho v Topolčanoch, Okresného náčelníka v Považskej Bystrici, Zlatých Moravciach, Prešove a Bratislave, Dr. Aladára I. Ondrejkoviča Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič (sesternica pplk. tank. Aladára II. Ondrejkoviča) a jej syn sir Peter Kerney.

“kamarádění se“ Lady Gizelle s hlavou státu se v trochu jiné formě opakuje v životě její dcery Veroniky. Veronika si vzala za druhého manžela plukovníka kanadské armády. Čestnou velitelkou jeho pluku byla až donedávna (její funkci letos přejala manželka následníka trůnu, prince Karla) princezna Alexandra a s tou se Veronika spřátelila do té míry, že byla pozvána, aby ji i se svým chotěm v Anglii navštívila. A navštívili. A byli krásně přijati. Loni Slovenská televize v Bratislavě několikrát promítala film “Slováci v Kanadě”, který už byl vysílán i v Kanadě. Film natočili Markéta Slepčíková a její manžel Igor Rešovský. Jednou z kanadských osobností slovenského původu, ve filmu portrétovaných, je Gizelle Kerney. 

                                                                               krátené Jozef Čermák

Guvernér NB a predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie Dr. Imrich Karvaš si vyhradil v personálnych otázkach voľnú ruku. V roku 1940 vymenoval nového Okresného náčelníka v Bratislave Dr. Aladára Ondrejkoviča za predsedu správnej rady novokonštituovaného Družstva hospodárskych liehovarov. Podradil mu všetky produkčné liehovary. Týmto rozhodnutím reguloval Dr. Aladár Ondrejkovič dodávky liehu aj výrobcom pohoných hmôt Bi-Bo-Li pre motorové vozdlá v zmysle inštrukcií guvernérom NB. Tak si Dr. I. Karvaš prostredníctvom Dr. Aladára Ondrejkoviča podriadil nepriamo aj motorizované jednotky Slovenskej armády, nakoľko lieh bol  50% zložkou pohonných látok Bi-Bo-Li. 

 

Poručík jazdectva v zálohe Aladár II. Ondrejkovič slúžil aj v Automobilnom prápore 1 SV Nitra, v Pribinovych kasárňach v Nitre a v Trenčíne. Zaradený bol ako veliteľ Premávkovej automobilnej kolóny PAK s ktorou odišiel dňa 28.06.1941 na rozkaz do poľa. Na snímke vojaci v Nitre s vojenským automobilom Škoda Popular.

Vojenské cestné nákladné vozidlá Praga RN, terénne ŠKODA 6 (STP 6L/6 ST 6T) a Praga AV pri cvičných jazdách.   

Vozidlový park PAK, zľava osobný automobil Steyr 55, Tatra T 27a, Škoda Popular a Praga.

Vojenské nákladné vozidlá Premávkovej Automobilnej kolóny PAK s cyklistickou eskadrónou jún 1941.

Dielenský voz Tatra T29. Rýchla divízia zápasila s veľkým nedostatkom veliteľov autokolón, garážmajstrov a technických špecialistov napriek tomu, že ich bol v zápolí dostatok. Väčšinou na základe rôznych intervencií za značných vynaložených finančných nákladov Slovenskou armádou boli vycvičení v Nemecku na žiadosť nemeckých vojenských poradcov, ale vyhýbali sa nasadeniu v poli pod rôznymi zámienkami.    

Prednosta Automobilnej služby Ministerstva národnej obrany plk. gšt Ján Krenčej a mjr. vet. MVDr. Mikuláš Ferjenčík (hlavný veterinár Dragounského pluku 8 v Pardubiciach v období keď bol frekventant tamojšej Školy pre dôstojníkov v zálohe aspirant jazd. Aladár Ondrejkovič, jeho súper v jazdeckých súťažiach. Generál MVDr. Mikuláš Ferjenčík v emigrácii po r.1948 spolupracoval s Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič) s manželkami vo Vysokých Tatrách. V strede manželka pplk. gšt. Františka Urbana.

Preprava PAK od Rýchlej divízie cez rieku Dneper po pontónovom moste. Kampaň v roku 1941.

Premávková automobilná kolóna PAK od Rýchlej divízie via Proskurov - Doneck Záporožská oblasť, Ukrajina rok 1941 s motocyklom Jawa 175 (ku dňu 18.03.1939 bolo z majetku vojenskej správy ČSR prevzatých slovenskou armádou 161 solo motocyklov).

Mobilizovaný autobus Sauer Slovenských železníc nasaďený na Ukrajine do prevádzky v Rýchlej divízii v roku 1941.

Nákladné a osobné vozidlá PAK na prašných cestách Ukrajiny pri stretávaní s kolónou Wehrmachtu. V popredí jej nákladný terénny automobil Tatra T27 a štábny automobil Škoda Popular.

Domáce zvieratá boli pre vojakov, šoférov a automechanikov PAK pri ich dlhých cestách po nekonečných Ukrajinských rovinách rozptýlením.

Terénne vojenské nákladné automobily Praga RV od PAK s vojakmi Motorizovaného pešieho pluku 20 Rýchlej divízie medzi riekami Dneper a Don.

Improvizované biochemické laboratórium Poľnej nemocnice 11 vykonávalo okrem prípravy liečebných preparátov aj rozbory biologických vzoriek, pitnej vody a potravín pre jednotky Rýchlej divízie, spojenecké jednotky a čiastočne aj pre civilné obyvateľstvo.  

Takto vyzerali obchody v prístavnom meste Mariupol na Ukrajine v rokoch 1941-1945 a v prístavných mestách Izmail, Reni, Odesa a v Kišineve aj medzi rokmi 1965 až 1993.

Regulovčíci premávkovej automobilnej kolóny PAK na svojich motocykloch Jawa v okolí rieky Mius pri presune.

Veliteľská terénna Praga AV sa plne osvedčila u slovenskej Rýchlej divízie na Východnom fronte. Šoféri si vážili svoje zaradenie a udržovali ich v perfektnom stave.    

Vojenské vozidlá Praga RV, Tatra 27 a Praga RN Premávkovej automobilnej kolóny PAK v meste Geničevsk s prístavom pri Azovskom mori, kampaň  1941-1942.

Azovské more dnes po šesťdesiatych rokoch.

Vojakmi Rýchlej divízie nedočkavo očakávané motorové vozidlá PAK so zásobami ku ktorým sa pri ich rozvoze pripojil frontový spravodajca a rozložil sa na dvore ruskej chalupy.   

Premávková autokolóna PAK premávala z Mariupolu a Taganrogu pri Azovskom mori do Rostova na Donu a ďalej na Severný Kaukaz.

Severný Kaukaz 1942.

Oblasť pôsobenia Premávkovej automobilnej kolóny PAK z Rýchlej divízie na Severnom Kaukaze. Z letisk, Majkop, Krasnodar, Slavjanskaja a Anapa na Tamaňskom poloostrove pôsobila Letka 13.

Dôsledné maskovanie vojenských vozidiel bolo na Severnom Kaukaze nevyhnutnosťou, ako napríklad tu zamaskovaná Tatra T82 od PAK. 

Praga Lt 38 na Severnom Kaukaze. V jesenných dažďoch sa dokázali na nespevnených komunikáciách Severného Kaukazu presúvať iba pásové vozidlá, alebo konské povozy. Tanky Praga Lt. 38 ťahali uviaznuté vojenské nákladné automobily, alebo sa používali ako núdzové dopravné prostriedky a prepravovali vojakov a náklad na korbe. Šoféri s mechanikmi a ďalším personálom PAK poručíka jazd. Aladára Ondrejkoviča boli vystavení záťaži až nad hranicu jej fyzickej a psychickej znesiteľnosti.

Terénny vojenský nákladný automobil Škoda 6ST6-L od PAK príslušnej k Rýchlej divízii na Severnom Kaukaze v rokoch 1942-1943. Zo snímky je zrejmé, že technické jednotky Rýchlej divízie boli vystrojené kvalitnou kožennou výstrojou zdedenou po predmníchovskej československej armáde.

Palác Livadia ruského cára Mikuláša pentelikonského mramoru, v kúpeľnom čiernomorskom meste Jalta na Kryme pripomenul por. jazd. Aladárovi Ondrejkovičovi pri jeho návšteve v lete 1943 spoločenský pôvod rodiny Sandor de Szlavnicza po otcovi a diela ktorých  tvorcom bol antický sochár a architekt Feidias. 

V roku 1813 ustupovali cez Veľké Bielice francúzski vojaci po porážke cisára Napoleona v Rusku. Za nimi postupovalo cez Bielice ich prenasledujúce ruské vojsko cára Alexandra I. Ranených, chorých a vyhladovaných Francúzov, následne Rusov ošetrovala a kŕmila v rodinnej kúrii Anna Balazsovics, prastará matka Márie Ondrejkovičovej rodenej Turba. Vysvetľovanie, aby jedli málo nechápali. Mnohí z nich umierali keď sa najedli.  Neposlúchali, nečakali kým vychladne pre nich čerstvo upečený chlieb a sami si ho vyberali s pece. 

Vojenských terénnych nákladných vozidiel Tatra T 82 mala 1.Pešia divízia (bývalá Rýchla divízia) v lete 1943 v stave už iba 8. Časť bola pridelená k 14. ľahkej batéri DPLP s kanónmi VKPL  vz.36 ráže 2 cm Oerlikon jej veliteľa npor. del. Jozefa Balažovjecha (krajana a príbuzného starej matky por. jazd. zál. Aladára II. Ondrejkoviča) ktorá od 10. júla 1943 pôsobila na letisku Anapa na Tamanskom poloostrove.

Tatra T 82 a 2 cm kanón VKPL vz. 36 Oerlikon s možnosťou viesť paľbu aj z korby nákladného automobilu. Ku dňu 18.03.1939 bolo z  majetku vojenskej správy ČSR na Slovensku prevzatých 64 kanónov  vz. 36.

Bachčisaraj (Бахчисарай) sídlo Krymského chána ktoré obdivovali vojaci a hlavne dôstojníci slovenského Pešieho pluku 20 v lete roku 1943, ktorí mnohí pochádzali z učiteľských rodín, ak nimi sami neboli v civilnom povolaní. Podľa jeho fontány napísal poému básnik, prozaik a dramatik Alexander Sergejevič Puškin. V poéme spracoval príbeh nenaplnenej lásky chána Gireja, ktorý nechal na pamiatku zavraždenej milej postaviť Fontánu sĺz.

Interiér paláca kniežaťa Michaila Semionoviča Voroncova (Михаи́л Семёнович Воронцoв) v Alupke na Kryme. v lete 1943 keď ho s kolegami z Rýchlej divízie navšívil por. jazd. zál. Aldár Ondrejkovič. Pri jeho návšteve sa mu napoleonské vojny v ktorých bojovali v rokoch 1805 až 1814 ako spojenci Rittmeister Johannes Ondrejkovits (má v erbe leva držiaceho v labách bibliu) a nadporučík husárov Josephus Sandor de Slavnica s ruskými husármi ktorých viedol knieža Voroncov.  

Slovenskí letci a dôstojníci s dvomi cisternovými trailermi Tatra T 110 Trailer. K 21. júlu 1943 mala Rýchla divízia dve cisternové terénne nákladné vozidlá Tatra T 85 s trailermi Tatra T 110. Na snímke je v baretke letec zvk. let. Pavol Zeleňák s ktorým sa autor ako malé dieťa zoznámil v roku 1952 v Bratislave v trafike na rohu Slovanskej ulice ktorú obdržal ako vojnový invalid.

Ku dňu 18.03.1939 bolo z  majetku vojenskej správy ČSR na Slovensku prevzatých slovenskou armádou 74 vlečných cisternových vozidiel a 46 automobilových cisterien.

Dôstojnícki zástupcovia ašpiranti, príslušníci PAK sa aj boxom na fronte pripravovali ku skúškam na VA v Bratislave. Vľavo Tatra T57A veliteľa PAK.

Koncom júla 1943 pricestovalo vlakom k Rýchlej divízii na železničnú stanicu Džankoj na Kryme a odtiaľ nákladnými vozidlami PAK na SV Voinka Frontové divadlo. Jeho členmi boli aj spolužiaci Magdalény, sestry por. jazd. Aladára Ondrejkoviča. Na rozkaz veliteľa pridelil Frontovému divadlu nákladné vozidlá so šoférmi za účelom dopravy aj do miest a obcí kde boli dislokované jej jednotky. Divadlo sa vrátilo na Slovensko 13.augusta 1943.

Koncert súboru Frontového divadla SVŠ kdesi za frontovou líniou diriguje jeho veliteľ npor. Zdenko Mikula. V šesťdesiatych rokoch 20 storočia niektorí bývalí členovia FD SVŠ kpt. aut. zál. Aladárovi Ondrejkovičovi pripomenuli prepravu ich súboru na Kryme jeho vozidlami PAK. 

Spoločný lov rýb s ruskými rybármi na Kryme v lete 1943.

Minister obrany Slovenskej republiky generál I. triedy Ferdinand Čatloš na Kryme 5. septembra 1943 v spoločnosti dôstojníkov štábu Rýchlej divízie a dôstojníka PAK. Dňa 6. septembra 1943 s generálom Jurechom navštívil maršála Kleista v Simferopoli so stanoviskom slovenskej vlády.       

Bývalý vojenský nákladný automobil Walter PN československej armády o nosnosti 2000 kg. Vzhľadom na por. jazd. zál. Aladárom II. Ondrejkovičom podpísaný protokol rozkazom zo dňa 12. septembra 1943 veliteľ 1.pešej divízie (bývalej RD) nariadil odsunúť  z Krymu na Slovensko 10 v poli neopraviteľných motorových vozidiel. Jednalo sa o 5 motocyklov (ČZ 175, Jawa  250, Jawa 350, Ogar 350, DKW 350), 3 osobné motorové vozidlá (Škoda Popular, Tatra T 57, Praga AV) a 2 nákladné automobily (Tatra T 29, Walter PN).

Vojenský otvorený osobný voz Škoda Popular z SV Trenčín-Zlatovce.

Alexander Velič. Juhoslovan, barytón, člen Viedenskej mestskej opery a hosť Slovenského národného divadla koncertoval vo Vojenskej nemocnici 1 v Bratislave pri Červenom moste (veliteľ mjr MUDr. Ladislav Dohnányi) pre ranených a chorých vojakov Slovenskej armády. 

Vojaci a dôstojníci vo Vojenskej nemocnici 1 pri Červenom moste v Bratislave počúvajú vystúpenie viedenského operného speváka A. Veliča. Npor. aut. zál. Aladár Ondrejkovič začiatkom 1944 ich chorých a ranených preberal vo Viedni z vojenských lazaretov Wehrmachtu a svojimi šoférmi sanitkami Zborového automobilného parku prepravoval do Vojenskej nemocnice 1 v Bratislave. 

Bazén v Tatranskom Vojenskom Domove v Tatranskej Polianke v roku 1944. Dôstojníci vrátane npor. aut. Aladára Ondrejkoviča pri jeho povinnom tunajšom rekondičnom pobyte s kompletnými lekárskymi prehliadkami po návrate z Východného frontu ho napriek studenej vode k tréningu používali. Každý rok sa totiž museli podrobovať skúškam telesnej zdatnosti so stanoveným limitom.

Vyšetrovanie pacientov vo Vojenskom ústave pre pľúcne choroby Matliare vo Vysokých Tatrách v roku 1944. Tu sa liečil začiatkom roku 1939 aj ppor. jazd. zál. Aladár Ondrejkovič po viac ako 6 mesačnom nasadení v polnej službe a v elitných jednotkách SOS v zimných podmienkach.  

Od 01.09.1944 do 28.10.1944 náčelník štábu 1.československej armády (1.ČSA) na Slovensku mjr. jazd. Július Nosko s ozbrojeným doprovodom a automobilom Steyr 220 Sborového automobilného parku (bol medzi vozidlami ktoré predisponoval do Banskej Bystrice npor. aut. zál. Aladár II. Ondrejkovič). Na základe tajného rozkazu plk. gšt. Jána Krenčeja vojenské motorové vozidlá Sborového automobilného parku postupne predisponovával do Banskej Bystrice npor. aut. zál. Aladár II. Ondrejkovič z účelom ozbrojeného vystúpenia Slovenskej armády zo spojeneckého zväzku s Wehrmachtom. O vážnosti situácie svedčí, že náčelník štábu mjr. Nosko má na pleci automatickú zbraň, päť plných zásobníkov nábojov a sklopnú pažbu v pohotovostnej polohe ku streľbe. Npor. jazd. J. Nosko bol veliteľ čaty Školy pre dôstojníkov v zálohe v Pardubiciach, v čase keď ju absolvoval aspirant jazd. Aladár II. Ondrejkovič. Od marca r.1938 do r.1939 riadil kpt. jazd. J. Nosku mjr. pech. Alojz Androvič (príbuzný rodiny Ondrejkovič) z 2.oddelenia Hlavného štábu v Prahe. V r.1938-40 kooperoval svoje úlohy aj s úradom Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča. V hodnosti mjr. jazd. bol 08.07.-14.08.1941 náčelník štábu Rýchlej brigády do ktorej bol s autokolónou zaradený por. jazd. v zálohe Aladár II. Ondrejkovič.  

Osvedčenie o činnosti kpt. tank Aladára II. Ondrejkoviča v Premávkovej  Automobilnej kolóne PAK, aktivity a jeho činnosť  v r.1941-44 v prospech ozbrojeného vystúpenia slovenskej armády zo zväzku s Wehrmachtom.

Kpt. aut. Aladár II. Ondrejkovič, vychudnutý po prepustení z vojenského väzenia v Hradci Králové.

Důl prezident Eduard Beneš Libušín na Kladne

Takáto strieborná Tatra T 57A bola súkromným vlastníctvom kpt. aut. Aladára Ondrejkoviča až do jej bezodplatného prevzatia aj s príslušenstvom Veliteľstvom 2. vojenského okruhu v Trenčíne. Potvrdenie obdržal kpt. aut. Aladár Ondrejkovič od Posádkovej správy 92 Bratislava keď prevzala jeho súkromné motorové vozidlo Tatra T57A dňa 10 júna 1953. Keď sa o vozidlo zaujímal po roku 1989 Veliteľstvo VVO v Trenčíne mu odpovedalo, že v danom období žiadne vozidlo Tatra T 57A Posádková správa 92 Bratislava neprevzala.       

Poznámky:  Katarína Ondrejkovičová rod. Malár *1926 †1992 ; JUDr. Milan Mičura Malár Magdin 1921-1997 ; Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 ; Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová ;

Zdroje: VHA Trnava  Okresná hasičská jednota č.5 ; (1) Slovenská tlačová kancelária Bratislava 1940 ; pani Sidónia Hutárová pplk. tank v .v. Aladár II. Ondrejkovič ; Lady Gizelle Kerney  ;   Generál let. Teodor Obuch ; Generál Karol Schwarz  ; Ján Letovanec 8. apríl 1968 ;

 

 

 

 

 

Aktualizované: 11.03.2024