Komposesorát
Composesorat
16. Mája 2006 21:18/ S.
Nezainteresovaný pozorovateľ zo zahraničia, ktorý má aspoň prababičku z druhého kolena pochádzajúcu z územia bývalého Uhorska so záujmom sleduje vývoj na Slovensku, čo sa týka pôdy neznámych vlastníkov. Možnosť uplatniť si nárok na navrátenie vlastníctva podľa § 2, ods.1, zákona č.503/2003 zanikla 1.januárom 2005.
Je možnosť uplatniť si právo na pôdu neznámych vlastníkov, ale tom prípade je potrebné zložité dokazovanie a doplniť finančne nákladné dedičské konania. V prípade, že sa jedná o komposesorát je to ešte zložitejšie.
Po roku 1945 prepadol nehnuteľný majetok mnohých rodov na základe tzv. Benešových dekrétov. Stalo sa mnohým, že im prepadol majetok, ktorý nevlastnili, iba ho spravovali a mnohým, ktorý ho vlastnili, ale nespravovali. Dôvodom pre prepadnutie bola napríklad príslušnosť k národnostnej menšine maďarskej, alebo nemeckej. Bežnou praxou na Slovensku (Uhorsku) bolo, že celé generácie sa nehnuteľný majetok, hlavne polia a lesy v prípade odúmrtia, alebo poskytnutia vena neprepisoval, ostával v pôvodných podieloch. V roku 1945 bolo určujúce, kto sa k akej národnosti hlásil od roku 1918. Napríklad bratancovi, ktorý spravoval rodinný majetok (komposesorát) a hlásil sa k maďarskej národnosti prepadol celý komposesorát vrátane tej časti, ktorá patrila jeho bratancom ktorí sa hlásili k národnosti slovenskej (compossesor - spoluvlastník). K tomu mohlo dôjsť preto, že Občiansky zákonník sa v Čechách a na Morave zásadným spôsobom líšil od Občianskeho zákonníka platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi do r.1950. V roku 1958 bolo podľa zákona SNR č.2/1958 Zb. zrušených asi 2504 spoločenstiev (kompossesorátov a urbariátov), z ktorých bolo aktívnych cca 400.
Pohľad na kaštieľ, ktorého majiteľom bol rod Elefanty z ktorého pochádza pani Pirina Ondrejkovičová rod. Elefanty. Jej manžel bol prokurista firmy Thonett Tibor Ondrejkovič. Horné Lefantovce in Slovakia
Kaštiel rodu Sandor de Szlavnicza v Malých Ostraticiach (Kissándori) je v dnešnej dobe vo veľmi zlom stave.
Interér kaštieľa Sandor v Malých Ostraticiach (Kissándori) v súčasnosti. Thoma Sandor de Szlavnicza a manželka Estera Ivanka keď bývali obci Malé Ostratice ich syn Thomas Alexander mal krst 18.02.1816 v obci Horné Ozorovce, jeho krstní rodičia boli Sigismundus Ottlík, Franciscus Sandor a Elisabetha Berzeviczy (príbuzná rodiny Ondrejkovič aj osobitne). Ich syn Kolomanus Eugenius Seregrinus mal krst 25.07.1817 v obci Horné Ozorovce. Jeho krstní rodičia boli Sigismundus Ottlík a Elisabetta Berzeviczy. Stephanus Emericus mal *krst v Malých Zlievcach 16.11.1806, jeho brat Sigismundus Martinus keď mali bydlisko v Tvrdomesticiach mal *krst v Horných Ozorovciach 15.11.1810. Jeho krstní rodičia boli Joanes Krus, cum Sp. Dna Conforte Elisabetha Berzseviczy a Sp. D. Sigismundus Ottlík.
Erb rodu Zrinski
Nitriansky biskup 1534-1557, župan Oravy 1534, 1556-1574, František I. Thurzo de Bethlenfalva. Jeho druhou manželkou bola od roku Pána 1562 dcéra Nikolu IV Zrinski Šubič
Katarína Zrinski (*26.04.1548 Čakovec, Chorvátsko †26.04.1585 Bytča) z ich manželstva sa narodili - Anna (1565), Juraj Thurzo (*02.09.1567 na hrade Lietava), František Thurzo (1570), Uršula (1570) a Katarína (1571). Jej druhý manžel bol trenčiansky župan Emericus Forgách de Ghymes et Gács. Ferenc I. Sandor de Szlavnicza jeho manželka baroness Katharina von Rottal †1638 (jej rodičia boli Johann Jacob von Rottal †1622 a Mária Felicia Thurzo de Bethlenfalva †1624).
Hrad a panstvo Tematín dostal od panovníka v r.1638 do zálohy Hlavný hejtman Moravy v rokoch 1648-1655 Joannes barón von Rottal a jeho súrodenci, ktorí boli v príbuzenskom vzťahu s rodinou Sandor de Szlavnicza o.i. cez Catherine baroness von Rottal, manželku Francisca I. Sandora de Szlavnicza. Joannes von Rottal prepustil časť majetku Tematín Stephanovi grófovi Csáky a jeho manželke Eve grófke Forgách. Suzane baroness von Rottal, sestra manželky Ferenca I. Sandora svoj podiel prenajala roku Pána 1653 Jurajovi (Gyorgy, Georgius) slobodnému pánovi Berényi s ktorým bola v rodinných vzťahoch o.i. cez rodiny Sandor de Szlavnicza, Szluha a Nyári. V r.1658 sa majiteľmi časti Tematína stal rod Bercsényi, nadobudol majetky aj v Brunovciach. Na hrade Tematín sa narodil v r.1665 budúci Užhorodský župan Miklós Bercsényi †1725 veliteľ vojsk Františka (Franciscus, Ferenc) II kniežaťa Rákoczi. Miklós Bercsényi bol v rodinných zväzkoch s grófmi Csáky aj prostredníctvom svojej manželky Christine grófky Csáky. Stephanovi grófovi Csáky ml. držiteľovi Tematína, skonfiškovali majetky za účasť v povstaní Emerica Thököly v r.1684 †1705.
V dokumente o delení panstva Tematin z roku 1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Casparus IV Sandor de Szlavnicza (vyslanec kurucov na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV de France Bourbon) a jeho manželka Erszébeth barónka Thököly. V roku 1704 od neho obdržal finančný príspevok na svoj pluk Šimon gróf Forgách. Sumou prispel aj jeho brat vicežupan Nitrianskej stolice Adalbert Sandor de Szlavnicza. Väčšinu hradu a panstva vlastnil rod Bercsényi, ktorý začal so stavbou kaštieľa v Brunovciach. Miklós Bercsényi počas povstania Františka II Rákoczi dal opraviť hrad.
Helena Zrínska (*1643, Ozalj, Chorvátsko †1703 Nicomedia, Osmanská ríša). Matka Františka II kniežaťa Rákoczi. V roku 1666 sa zosobášila s Františkom I. kniežaťom Rákoczi. Mala s ním tri deti: Juraj (zomrel ako dieťa), Juliana a známy František II Rákoczi. Po smrti manžela držala správu nad Rákoczi majetkom Regec, Makovica a Mukačevo. V roku 1682 sa vydala za vodcu protihabsburského povstania Imricha Thököly a aktívne sa zapojila do povstania a obrany bašty povstalcov na hrade Makovica v Zborove. Preslávila sa obranou hradu Mukačevo. Bránila ho pred cisárskymi vojskami tri roky. Po zrade vlastným tajomníkom pri presile cisárskych vojsk bol 14.októbra 1688 hrad dobytý a zbúraný. Bola internovaná v Uršulínskom kláštore vo Viedni. Po troch rokoch ju sedmohradské knieža Imre (Emerich) Thököly výmenil za zajatého generála Donata Heisslera. Žila 12 rokov s manželom v tureckom exile až do smrti (1703).
Jej telesné pozostatky boli v roku 1906 prevezené do Košíc. Pochovaná je so synom Františkom II. kniežaťom Rákoczy v krypte Dómu Svätej Alžbety.
Virtuálny pohľad na budovy v historickom centre mesta Trenčín. Vľavo od sídla vicežupana Sandora je hotel Tatra (Elizabeth), kde boli v r.1953 vystavení na verejnom pranieri manželia Josef Čevela a Valeria Stiglitz. Dokonca aj dnes si starší obyvatelia mesta pamätajú, ako sa museli všetci zúčastniť výstavy im skonfiškovaných veci aj vecí ktoré patrili nebohej pani Charlote Stiglitz r. Büchler (zahynula v koncentračnom tábore Osvienčim koncom roku 1944), matky pani Valérie Čevela rod. Stiglitz. Udalosť bola príčinou na nasledujúce dlhoročné prenasledovanie rodičov autora (stará matka autora Julia Ličko rod. Stiglitz bola dcéra Charloty Stiglitz rod. Büchler a sestra pani Valérie Čevela rod. Stiglitz) štátom vrátane Ministerstvom národnej obrany a Ministerstvom vnútra až do roku 1989. Pripojili a aj KNV a ONV v Trenčíne aj v Bratislave. Toto prenasledovanie v roku 1954 spôsobilo smrť jeho starého otca správcu učiteľa v. v. Stefana II. Ondrejkoviča napriek tomu, že on manželov Čevela ani nepoznal.
Sídlo vicežupana Sandor de Szlavnicza v centre Trenčína, dnes múzeum. Pôvodné zariadenie v tomto múzeu nie je, ale možno tu vidieť portréty županov, vicežupanov a šľachty trenčianskej župy, všetko pokrvných príbuzných rodu Sandor de Szlavnicza.
Majetok v Lúke zdedil František Sandor de Szlavnicza s manželkou Barbarou Motešicky. Tu sa im 11. augusta roku Pána 1750 narodil Stephanus (István) Sandor Szlavniczai, bibliograf a spisovateľ, jedna z najvýznamnejších osobností Uhorska. Majetky v Lúke spravoval jeho brat Carolus (Karóly) Sandor de Szlavnicza. Podľa zvyklostí panstva Tematín sedliaci pracovali na panských majetkoch deň v týždni so záprahom od sv. Michala do sv. Jána (od 29.9 do 22.6.) alebo peší tri dni. Želiari pracovali cez žatvu 2 dni a ostatný čas 1 deň. Príjem do obecnej pokladnice bol z dreva, vozili ho z panských hôr, časť mohli predávať. V súpise poddaných z Lúky dominujú priezviská - Lackech, Hedcech, Potočný, Horných, Krajčíkech, Melicher, Bajtoš, neskôr Gajdošech, Vranka, Selčan, Janech. Podľa urbára bolo v obci 21 sedliakov a 18 želiarov. Päť opustených usadlostí Adalberta Sandor de Szlavnicza spravoval jeho vnuk Carolus (Karóly) Sandor Szlavniczai. Tereziánsky urbár nezbavil poddaných v Lúke poplatkov a robôt, ale zamedzil svojvoľnému zvyšovaniu urbárskych povinností. Vytvorili sa podmienky na zvýšenie počtu obyvateľov. Roku 1787 bolo v Lúke 77 domov a 590 obyvateľov. Centrum Lúky bolo v hornom konci (vo Vajnech Ohrádke). Zodpovedá tomu poloha cintorína na Kaplni. Začalo sa stavať smerom dolu okolo potoka. V 19. stor. sa majetkové pomery panstva Tematín t.j. Lúky zmenili. Bibliograf István Sandor de Szlavnicza zomrel r.1815 bez potomkov a jeho brat Karol mal iba dve dcéry. V r.1827 spravovali komposesorát panstva Tematín: Anna Hunyady (vdova po Pavlovi Zerdahely), Jozef Motešický, Michael Šándor Szlavniczai a Mikuláš (Miklós) Sandor de Szlavnicza, Anna Vietorisz vdova po Antonovi (Antal) Sandor Szlavniczai, ktorej pripadol kaštieľ a väčšia časť Lúky. Majetok tejto komposesorky prevzala jej dcéra Janka Vietorisz, vydatá za Rafaela Ghyczy (Ghiczi). Ich dcéra Agáta Ghyczy sa vydala za Dionýza Mednyánszky, ktorého otec bol
známy spisovateľ Alojz Mednyánszky spravovali kaštieľ Lúka od 60. rokov 19. storočia. Zrušením poddanstva v roku 1848 končila závislosť poddaných. Proces, pri ktorom sa užívatelia pôdy stávali jej vlastníkmi sa nazýval segregácia a v Lúke prebiehal v 70. rokoch 19.storočia. Lesy v chotári Lúka o výmere 168 katastrálnych jutár (93 ha a 7á) sa vydelili z panského majetku a v r.1876 pripadli bývalým urbárnikom. Vlastníctvo sa evidovalo v pozemkovej knihe. Boli založené pozemkoknižné zápisnice (neskôr vložky), ktoré sú dnes podkladom pri riešení vlastníckych vzťahov. Z pozemkoknižnej zápisnice č. 4 sa dozvedáme, že časť kaštieľa Lúka obdržal do vlastníctva r.1887 Imrich (Imre) barón Mednyánszky, syn Dionýza.
Do krypty košického Dómu Svätej Alžbety v rannogotickom slohu vedie sedemnásť schodov a nachádzajú sa v nej štyri mramorové sarkofágy, ktoré podľa nákresov Fridricha Schuleka zhotovili sochári Anzelm Andreetti a František Mikula. Pozostatky Heleny Zrinski, jej syna Františka II. Rákóczi a jej vnuka Jozefa Rákóczi sa nachádzajú v spoločnom sarkofágu. Knieža spočíva v rakve z cyprusového dreva na poduške naplnenej zemou z jeho rodnej Borše a Veľkého Šariša, kde istý čas žil. Maďarský nápis na sarkofágu hlása: Tu odpočíva František II. Rákóczi, maďarské a sedmohradské knieža, zomrel v Rodosto 8. apríla 1735, jeho hrdinská matka Helena Zrínska, manželka Františka I. Rákóczi a neskôr Imricha Thököly, zomrela v Nikomédii 18. februára 1703 a syn Jozef Rákóczi, zomrel v Cernavode 10. novembra 1738. Zlý osud národov ich zavial do vyhnanstva. Snímok s popisom je tu uverejnený vďaka pánovi ktorým je Peter Petrulák. Nezištne ho zaslal k tomuto účelu.
Antal (Anton) gróf Esterházy. Jeho sarkofág je napravo. S príslušníkmi jeho rodiny v slúžili v husárskych plukoch po vyhlásení insurekcie synovia rodín Sandor de Szlavnicza aj Ondrejkovits. Od 30-ich rokov 20 stor. sa stretával pracovne aj súkromne s rodinou Esterházy manžel autorovej tety z matkinej strany.
Prvé číslo novín Mercurius Hungaricus vydal gróf Antal Esterházy roku 1705, druhé toho istého roku v máji, augustové číslo Mercurius vyšlo pod názvom Mercurius Veridicus ex Hungaria ;
V roku 1755 bol vykonaný súpis šľachty Novohradskej župy. V Malých Zlievciach boli uvedení Alžbeta Ivánka, Pavel Prónai, Ondrej Petyko, Adam Schlachta, Sarkóczy Matyás, Gyorgy a Adam. Osobnosťou druhej polovice 18. storočia bol Pavel Prónay, propagátor obnovy a rozvoja vinohradníctva v Novohrade a Honte. V lokalitách Predné vinice, Veľký Dol, Kéreš, Žian boli obnovené vinice a ovocné sady. Pavel Prónay sa orientoval na hospodárstva majerov. Okrem robotnej a peňažnej renty odvádzali poddaní naturálnu rentu – desiatok z úrody (pšenice, raže, tenkeľa a ovsa). Zemepáni boli Pavol Prónai a Boldižár Čemický (m. Alžbeta Hellembach). V roku 1770 boli vykonané práce v kostole, ich donátor bol gróf Pavel Prónay. V roku 1780 publikoval v Budapešti príručku o vinohradníctve a ovocinárstve.
V roku 1799 po smrti otca prevzal funkciu dedičného trenčianskeho a liptovského župana gróf Stephan Illesházy. V r. 1797 pôsobil ako plukovník vojska trenčiansko-liptovskej insurekcie, zvolal do husárskych plukov o. i. členov rodín Sandor de Szlavnicza a Ondrejkovič. Zaslúžil sa o rozvoj kúpeľov Trenčianske Teplice. Dal v nich vybudovať štyri nové budovy. Sprístupnil kúpeľe verejnosti a realizoval v nich kultúrne podujatia. Bol príbuzensky, spoločensky, profesne aj konfesne prepojený s trenčianskym župným sudcom Stephanom Sandorom de Szlavnicza až do 30. júla 1838.
Malebná cesta povodím rieky Váh v Uhorsku. Autor Aloys slobodný pán Mednyánsky de Medne rok 1826.
Kaplnka rodiny Sandor de Szlavnicza s erbom rodu na cintoríne v obci Dolné Rišňovce (Alsó-Recsény), okres Nitra. Dal ju postaviť šľachtic Žigmund Šándor svojej manželke Júlii a dcére Johanne ktoré zomreli 24. apríla 1842 a 8. apríla 1842. Na priečelí jej strechy sa nachádza erb rodiny Šándorovcov a krátky text v maďarčine.
Malé Ostratice, László (Ladislav) Sandor Szlavniczai. Autor úprimne ďakuje Váženému pánovi Petrovi Múčkovi za fotografie náhrobných kameňov z cintorínov vo Veľkých Bieliciach a Malých Ostraticiach (Kissándori) kde sú pochovaní Obvodný notár Stefan Ondrejkovič, Mária Sandor de Szlavnicza rod. Marko, László Sandor de Szlavnicza a
Karóly Sandor de Szlavnicza, príslušníci jeho rodiny.
Ferenc Sandor Szlavniczai manž. Anna Vály (šľachtic Urodzený pán Carolus Vály compossesor a Verejný sudca šľachtic Urodzený pán Josephus Schurmann, svedkovia na sobáši ktorý mali v Dolných Držkovciach Osvietený pán šľachtic Stephanus Sandor de Szlavnicza compossesor a Mária Marko) dcéra Amália Sandor *25.01.1813 Nitra †05.06.1844 Sztrice manžel Sandor Ordódy *06.05.1808 Višňové (Felsővisnyó) †12.01.1851 Beladice (Bélád) deti Ludmilla Ordódy *1837 †1905, Kornélia Ordódy *1838 † ?, Gizella Ordódy *1832 †31.06.1895 Nyitra, Alexandra Ordódy *1843 †? ; László Sandor *1814 † 30.08.1884 Kis-Strice, Kissándori ; Károly Sandor *1816 Dolný Kubín (Alsókubin) †05.11.1879 Malé Ostratice (Kissztrice, Kissándori) ; István Sandor *? †20.12.1693 Sztrice ; Anna Sandor *? †1715 Sztrice ; Ferenc Sandor *1695 †15.11.1760 Sztrice ; László Sandor *1814 †30.08.1884 Malé Ostratice (Kis-Strice, Kissándori) manželka Ludmilla Ordódy *1837 †1905 ; Karóly Sandor *1816 Dolný Kubín (Alsókubin) †05.11.1879 Malé Ostratice (Kisssztrice, Kissándori) 1.manželka Zsófia Ambrózy ; Arpád Sandor *1860 †16.11.1878 Szlavnicza rodičia Lajos Sandor a Berta Mednyánszky ; Lajos Sandor m. kir. huszárezds. *24.06.1892 Szlavnicza †? jeho rodičia István Sandor m. kir.. tart. honvédfhdgy. *1856 †21.05.1895 Wien, 25.05.1895 Szlavnicza a Valéria Kubinyi ; Zsigmond Sandor *1811 †17.02.1876 Tótgyörk manželka Mária Beniczky *? †23.06.1882 Tótgyörk deti Sandor Sandor *? †?, Gejza Sandor *? †?, Sarolta Sandor Szlavniczai *02.06.1848 Galgagyörk (Tótgyörk) †22.01.1941 Kissándori manžel István Tahy *01.02.1843 Bölcske †14.10.1908 Galgagyörk ; Tamás Sandor a manž. Eszter Ivanka : Lázsló 1814 †1884 Kis Sztrice, Zsigmond 1811 †, István Sandor de Szlavnicza *1802? †24.04.1888 Dubnica 26.04.1888 Alsó-Draskóc (Dolné Držkovce) jeho manželky 1. A.S. 2. M.M. deti Eszter Sandor (manž. János Mednyánszky), Béla S. a Anna S. (manžel S.O.) ; Kalmán *1817 Kissztrice †13.03.1886 Kissztrice ;
Pauline kňažná Metternich von Winneburg grófka Sandor de Szlavnicza bola príbuznou sedmohradského kniežaťa Emericha Thököly o.i. aj prostredníctvom Gaspara IV. Sandora de Szlavnicza a jeho manželky Alžbety barónky Thököly.
Náhrobné kamene pána Obvodného notára Štefana I. Ondrejkoviča a jeho svokry Urodzenej pani Márie Sandor de Szlavnicza rod. Marko.
Vo Vojenskom žrebčinci v Horných Motešiciach (v minulosti patrili komposesorátu rodiny Motesiczky, jeho pokrvným príbuzným) por. jazd. Aladár Ondrejkovič preberal remonty aj po 14.marci 1939 pre svoj materský Dragúnsky pluk 11 "Kráľa Carola II Rumunského".
Rozpadajúce sa opustené stajne bývalého chovu koní na niekdajšom majetku rodiny Sandor de Szlavnicza v obci Slávnica okres Ilava v roku 2003.
Autor bol nútený podať proti Okresnému úradu Tr. - katastrálny odbor orgánom činným v trestnom konaní podnet pre neoprávnený zásah do vlastníctva nehnuteľností jeho matky. Okresný úrad Tr., katastrálny odbor argumentuje, že k jeho pochybeniam došlo chybným software. Autor software však určitý čas tvoril v zamestnaní, ako nadprácu napriek tomu, že nemal základy an súsenosti v odbore. Odborník žasol nad prepojeniami v autorovom programe, ktoré kupodivu fungovali. Aj s toho dôvodu je podľa jeho názoru vysvetlenie predmetného úradu zavádzajúce. Problémy sa znásobia, keď na Orgánoch verejnej moci a zverenej Verejnej správy sa na Slovensku (je po roku 1989 výrazne sektárska) zavedie npr. operačný systém OPIS. Väčšina obyvateľstva nemá veľmi vysoké sumy finančných prostriedkov na dlhoročné súdne spory, preto nemá prístup k právu. Štátni úradníci sa zamknú s počítačom, nič mimo ich nezaujíma. Ako príklad autor uvádza, že keď podľa jeho zistenia predmetný software dodala firma .... autor na katastrálnom portáli na internete zistil nedostatky čo sa týka evidencie konkrétneho nehnuteľného majetku jeho rodiny. Podal vo veci sťažnosť predmetnému úradu, nereagoval, p.p. opovedal zásadne od meritu veci. S toho dôvodu podal trestné oznámenie. Vyšetrovateľ OR PZ SR sa opýtal konkrétneho úradníka Okresného úradu, katastrálny odbor iba cez počítač ktorý sa tiež odvolal na chybný software a tým to aj pre vyšetrovateľa skončilo aj keď ku chybe softwaru v skutočnosti nedošlo, ale sa jedná o zavádzanie subjektami za cieľom zbaviť zodpovednosti inkriminované osoby. V súčasnosti sa zavádza operačný program OPIS, ktorý má dodať firma .... Vyhneme ešte väčšej manipulácii ? Súčasné vlastnícke a najmä dedičské práva (npr. urbariát a komposesorát) k nehnuteľnostiam na Slovensku (Uhorsku) sú zložité.
T.j. bude sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a dedičské právo obyvateľstva prispôsobiť operačnému systému OPIS a svojvôli ?
Na snímke palác magnátskeho uhorského rodu Sandor de Szlavnicza v Ostrihome už dlhšiu dobu čakajúci na rekonštrukciu.
Poznámky: Mária Felicia Thurzo de Bethlenfalva (jej rodičia boli Alexius II. Thurzó de Bethlenfalva a Barbara Zrínska de Serin po †1624 ; Stanislav III. gróf Thurzo sa narodil 24. júla 1576 na Bojnickom hrade. Mal troch bratov, Mikuláša II. (? - 1609), Krištofa III. (1583-1614), Alexeja III. (?-1597) ; Ladislav Šándor, direktor zemianskeho komposesorátu v Kalamenoch 1828 ; Dňa 09.01.1952 v Bratislave zomrel Elo Šándor, spisovateľ, civilným povolaním právnik, okrem iného právny riaditeľ a archivár Oravského komposesorátu ; Katharina Fugger rod. Thurzó de Bethlenfalva *1488 Kraków †31.01.1535 Augsburg ; Juraj III. Thurzó de Bethlenfalva *1467 †1521 &1497 Anna Fugger *1481 †1535 ; Juraj III. Thurzo syn Jána III Thurzu (*26.03.1437 Krakov †19.03.1508 Augsburg) sa 11.10.1497 oženil s Annou Fugger (*1481 †1535), možno aj druhú manželku mal Katarínu Fugger. V roku 1517 sa presťahoval do Augsburgu. Mal 6 detí ;
Zdroje: Národné noviny, Volume: 1933, Issue: 08.12.1933 ; Mária Ondrejkovič rod. Turba ; pán Peter Múčka Partizánske ; pán Peter Petrulák www.cykloturista.sk/Košice-Dóm ; Magyar családtorténeti adattár ;