Rýchla brigáda

V strede minister obrany Slovenskej republiky (1939-44) generál I. triedy Ferdinand Čatloš (kapitán československých légií v Rusku, vrátil sa domov 12. septembra 1920),  vedľa vľavo veliteľ 2.divízie 22.06.1941-12.08.1941 generál II. triedy Augustín Malár (poručík československých légií v Taliansku, vrátil sa domov v septembri 1918) *18.07.1894 Reitern †DD.MM.1945 Koncentračný tábor. Flossenbürg.

Dňa 25.06.1941 o 17.00 hod zahájili jednotky Rýchlej skupiny (okrem Motorizovaného delostreleckého oddielu I/11 (bol vyčlenený na podporu 454. Zaisťovacej divízie Wehrmachtu) a Motorizovaného pešieho práporu II/6) útok proti ZSSR prechodom cez rieku San pri osade Temeszow. Dislokácia Rýchlej skupiny 26.06.1941-27.06.1941 Sanok.  

Odjazd kmeňových jednotiek 1. Pešej divízie (veliteľ plk. del. Jozef Turanec, náčelník štábu pplk. gšt. Alojz Ballay) 28.06.1941 z Trenčína do poľa cez Medzilaborce do Samboru a Chyrowa. Medzi nimi boli aj jednotky pešieho pluku 20. (145). Na snímke v popredí štábny automobil Praga AV. 

Veliteľ armády, kapitán československých légií v Rusku vo funkcii veliteľa práporu, generál I. triedy Ferdinand Čatloš minister obrany Slovenskej republiky (1939-45) na tanku Škoda Lt. 35, Sambor 1941 (ku dňu 18.03.1939 prevzala slovenská armáda z majetku vojenskej správy ČSR na Slovensku 52 ľahkých tankov Škoda Lt. 35). Chief of Staff Rapid Group: 22.06.1941-07.07.1941 Brezány, Koloman (Lt. colonel GST). Dislokácia Rýchlej brigády 07.07.1941-10.07.1941 Sambor.

Motorizovaná časť Jazdeckého priezvedného oddielu (JPO 1) a Cyklistická eskadróna boli operačným rozkazom č.4 zo dňa 05.07.1941  veliteľa armády generála Ferdinanda Čatloša odoslané z Felstyna do Sambora a dané k dispozícii veliteľovi Rýchlej brigády. Jednotky dostali rozkaz hlásiť sa v Sambore na SV brigády dňa 06.07.1941 o 8.00 hod.  Následne boli podľa Operačného rozkazu č. 4 zlúčené s motorizovanou časťou JPO 2. Pôvodnou kmeňovou vojenskou jednotkou poručíka jazd. zál. Aladára Ondrejkoviča bol Dragúnsky pluk 11, ktorý zostavoval podľa mobilizačných predpisov JPO 1.

Vojenské terénne nákladné automobily Praga RV s ľahkými húfnicami Škoda 100 mm vz. 30 (ku dňu 18.03.1939 ich prevzala slovenská armáda z majetku vojenskej správy ČSR v počte 32).     

Ranná hygiena vojakov pri železničnom transporte Slovenského vojska na Východný front cez okupované Poľsko.

Slovenskí vojaci Rýchlej brigády na Poľsko - Sovietskych hraniciach v lete roku 1941.

V bitke pri Lipovci bol nasadený v zostave slovenskej Rýchlej brigády Motorizovaný delostrelecký pluk 11 s vojenskými terénnymi nákladnými automobilmi Praga RV s ľahkými húfnicami Škoda 100mm vzor 30 a traktormi Škoda MTH československého pôvodu, ktoré boli prepravované na podvalníkoch (ku dňu 18.03.1939 prevzala slovenská armáda z majetku vojenskej správy ČSR na Slovensku 17 podvozkov pre dopravu ľahkých pásových traktorov).

Železničná stanica Vinnica. Slovenský vojenský transport na západnej Ukrajine v auguste roku 1941.     

Nemecké vojenské hlavné veliteľstvo, pred okupáciou wehrmachtom Dom Červenej armády, Vinnica v roku 1941. V dňoch 10.07.1941-16.07.1941 bola Rýchla brigáda dislokovaná vo Vinnici. Dňa 10. júla 1941 bola Rýchla brigáda začlenená do zostavy 49. horského zboru generála Ludwiga von Kublera. Rozkázal jej presunúť sa do Vinnice a pripraviť sa na bojové nasadenie smerom na Ilince a Lipovec.

Slovenské tanky Praga Lt 38. Ich posádky sa nevyhli stratám na životoch aj technike v prvých bojoch so skúseným oponentom 44. horskou streleckou divíziou Sovietskej armády. Podľa ich priameho účastníka pplk. tank. v. v. Aladára II. Ondrejkoviča (ako veliteľ autokolóny násilne prerážal pod delostreleckou paľbou ostreľované useky komunikácií) mal na tom hlavný podiel veliteľ Rýchlej brigády plk. gšt. Rudolf Pilfousek so svojim štábom.         

Pre nedostatočný prieskum smeru postupu veliteľom (plk. gen. štábu Rudolf Pilfousek) a jeho štábom (mjr. jazd. Július Nosko) utrpela Rýchla brigáda 22.júla 1941 pri Lipovci veľké straty mužstva a techniky. Nenávratne bolo zničených päť ľahkých tankov, jeden pancierový automobil OA vz.30 a poškodených bolo sedem tankov. Väčšinu tankov a nákladných vozidiel  zničila uzatváracia paľba delostrelectva Sovietskej armády. V zostave Rýchlej brigády boli jednotky Pluku útočnej vozby v Martine - štábna rota, dve roty ľahkých tankov Škoda Lt 35, Praga Lt 38, Praga Lt 40, jedna rota pancierových automobilov Tatra OA Vz.30 a tri roty protitankových kanónov KPÚV vz.37 (Škoda A 4). 

Tvrdý protivník. Veliteľ sovietskej 44. horskej streleckej divízie generálmajor Semjon Akimovič Tkačenko, proti ktorej viedol neúspešne 22. júla 1941 v boji Rýchlu brigádu plk. gšt. Rudolf Pilfousek. Jeho mužstvo sa skladalo prevažne z príslušníkov kaukazských a stredoázijských národov ZSSR.

Lipovec 22. júla 1941. Delostreleckou paľbou sovietskej 44. horskej streleckej divízie generálmajora Semjona Akimoviča Tkačenka zničený štábny automobil Praga AV.

Sovietska samonabíjacia puška Tokarev SVT-40 a puška Mosin vzor 1891/30 ktoré používali vojaci sovietskej 44. horskej streleckej divízie v pozíciach pri Lipovci tzv. Líščia diera. Obe zbrane (najmä Tokarev SVT-40 a Mosin 1891/30 v prevedení sniper) boli vyhľadávané a s obľubou používané nielen príslušníkmi Rýchlej divízie, ale aj Wehrmachtu. V júli 1942 ich mal vo výzbroji zaradené už aj 1. Čs. samostatný poľný prápor v ZSSR, ktorého veliteľ bol plk. Ludvík Svoboda, neskorší armádny generál, prezident Československej socialistickej republiky s ktorým sa autor zoznámil v roku 1962 vo Vidnave v VDO.

Hrubý kanón 10,5 cm vz. 35 Škoda (najmodernejšia delostrelecká zbraň slovenskej armády zdedená po československej armáde) s vojenským terénnym nákladným automobilom Škoda H 6ST6-T Delostreleckého oddielu III/11, ktorého veliteľ bol od 10.07.1941 do 20.08.1941 stot. del. Ján Frtús. Kanón bol schopný priamej streľby na akékoľvek pozemné cieľe. Používal ostrý nárazový granát vz. 35, časovací granát a polopancerový granát. Bol vybavený pancierovým štítom, robustnými pneumatikami, jeho súčasťou bola odpojiteľná kolesna určená k preprave zbraňe za ťahačom. Obsluha 9 vojakov, dostrel 18 400 m. 

Kolóna vojenských nákladných motorových vozidiel Praga RV slovenskej Rýchlej brigády a sovietski vojaci, eskortovaní vojakmi Cyklistickej eskadróny a vojakmi motorizovanej časti JPO 1 odvelených od 1. Pešej divízie SV v meste Dobromyl 04.07.1941, veliteľ plk. del. Jozef Turanec a priradených k Rýchlej brigáde, veliteľ plk. gšt. Rudolf Pilfousek.

V bitke pri Lipovci padlo 68 vojakov, 7 dôstojníkov, ranených bolo 158 vojakov a 9 dôstojníkov. Z 50 zajatcov sa 27 vojakom podarilo utiecť a vrátiť sa k jednotkám, 4 pri pokuse o útek zahynuli a 18 vojaci  a jeden dôstojník ostali v zajatí. Pomer počtu mŕtvych a ranených dôstojníkov k celkovým stratám dokazuje, že svojich vojakov viedli priamo v boji (táto situácia charakterizovala celú slovenskú armádu až do roku 1944 vrátane jej bojov v SNP). Straty sovietskej 44.horskej streleckej divízie boli odhadnuté na 700 padlých a 1 000 ranených. Slovenskí vojaci zajali viac ako 150 vojakov a jednoho dôstojníka.

Lôžkové oddelenie Poľnej nemocnice 11 Slovenskej armády na Východnom fronte pri vyšetrovaní pacientov ošetrujúcimi lekármi.

Tatra T85 cisterna. Hlásenie veliteľa motorizovaného práporu II/20 majora pech. Jána Š. z dňa 26.augusta 1941 svedčí o nepopulárnosti veliteľa Rýchlej brigády plk. gen. št. Rudolfa Pilfouska nielen v Slovenskej armáde. Major pechoty Ján Š. hlásil že plukovnik Wehrmachtu mal výhrady k osobe plk. gšt. Rudolfa Pilfouska a preto robil ťažkosti s výdajom benzínu vozidlám PAK jej veliteľa por. jazd. zál. Aladára Ondrejkoviča (145).

Poznámky: 21. júla 1941 mala Rýchla brigáda mala 5 pásových traktorov Škoda MTH, 445 nákladných automobilov, 10 sanitných vozidiel, 4 cisternové vozidlá, 197 osobných automobilov a 90 motocyklov  ;  Nákladná autokolóna 315 ; Ondrejkovičová rod. Šumichrast ; Katarína Ondrejkovič rod. Malár *1926 †1992 ; JUDr. Milan Mičura Malár Magdin 1921-1997 ; Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 ; Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová ; Anna Ondrejkovičová rod. Sivák *1944 †2001 ; Poľný kurát Rýchlej skupiny npor. duchovnej služby Rudolf Dilong ; 

Zdroje: (145) Vojnový denník plk. del. Jozef Turanec 20.06.-19.09.1941 s 67 ; pplk. tank v. v.  Aladár Ondrejkovič ; generál Karol Schwarz ; VHA Bratislava ;