Ferdinand Coburg

         

Bulharský cár otec Ferdinand Coburg-Koháry a sídlo Svätý Anton na Slovensku v rokoch 1939-1945.   

Bulharský cár Ferdinand Coburg-Koháry odchádza na front  I. Balkánskej vojny                

Zámok v Svätom Antone v ktorom sídlil bulharský cár otec Ferdinand Coburg-Koháry

 

 

Bulharský excár Ferdinand Coburg prišiel do Piešťan 27.10.1936. Na obrázku ho vidíme ako staručkého pána, v piešťanskom alpíniu so svojím psíkom Dunčom, ktorý je jeho jediný priateľ (časopis:  Nový Svet rok 1936). 

Na štvordverovom kabriolete značky Horch 951 (A) sa vozila jeho Výsosť bulharský cár otec Ferdinand Coburg, *1861  †1948 ktorý sídlil v Svätom Antone a na Prednej Hore. Často ho používal pre svoju potrebu aj jeho tajomník pán František Göndör. Pravidelnými hosťami  v jeho zámku boli potomkovia šľachtických rodín zo Slovenska, politici a niektorí podnikatelia, npr. riaditeľ Štátnej mincovne v Kremnici pán  Ľudovít Gavora  (v súvislosti s pripravovaným ozbrojeným vystúpením Slovenskej armády  zo spojeneckého zväzku s Nemeckou ríšou ukrýval štátny zlatý poklad Slovenskej národnej banky a 28. decembra 1944 sa ho rozhodol previesť na iné miesto), pán riaditeľ priemyslovky z Banskej Štiavnice, ako aj známi športovci

npr. plavkyňa TTS Trenčín a ŠAC Banská Štiavnica slečna  Greta Ličková, viacnásobná majsterka štátu (na snímke v Bratislave na Šoltésovej ul. č.10 na jar roku 1944 v byte jej švagra, dôstojníka slovenskej armády) a viťazka viacerých medzinárodných plaveckých pretekov. Bola zamestnaná v Bratislave vo firme Apollo a následne v Banskej Štiavnici v Slovenskej banke. Pravidelne prevážala cez hranice pri svojich cestách na športové podujatia tajné správy v prospech ilegálnej organizácie rasovo a nábožensky prenasledovaných občanov. Pochádzala po matke z rodiny Stiglitz, ktorá mala dávne osobné a obchodné kontakty s rodom Koháry.  

Rodina Stiglitz kúpila od dedičov šľachtického rodu Koháry palácový dom na Mierovom  námestí v Trenčíne neďaleko Piaristického gymmnázia. V roku 1929 ho predala za 600 000 Kč firme Baťa účastinná spoločnosť zo sídlom v Batizovciach. V súčasnosti má táto budova  viac vlastníkov. Jeden z nich je COOP Jednota. Bývalé pozemky komposesorátu rodov Erdody (medzi nich patrili  aj viaceré rody z Hornej Nitry spojené s rodom Koháry) sa nachádzali v okolí dnešnej Štefanikovej ulice v Trenčíne. Hosťom  v Sv. Antole a na Muráni bývala často tiež Magdaléna Ondrejkovics-Sandor de, sestra npor. aut. v zálohe Aladára Ondrejkovič-Sandor de  (rod Sandor de Slavnicza mal po generácie spoločné majetkové a spoločenské záujmy s rodom Koháry aj v župe Trenčín). U bulharského cára otca Ferdinanda Coburga sa stretávali aj osobnosti, ktoré boli politicky rozdielne orientované ako bola oficiálna línia štátnej politiky. Jeho Excelencia Guvernér Národnej banky Dr. Imrich Karvaš a president Najvyššieho súdu a podpredseda štátnej rady jeho Ctihodnosť JUDr. Martin Mičura v súvislosti s prípravami na ozbrojené vystúpenie v r.1943 tajne uschovali u Ľudovíta Gavoru, priateľa slečny Grety Ličkovejriaditeľa Štátnej mincovne v Kremnici slovenský štátny poklad. Okrem iných slovenských politikov aj JUDr. Martin Mičura kontaktoval diplomatických zástupcov vtedajších vojenských spojencov Slovenska za účelom koordinovaného vystúpenia Slovenska zo spojeneckého zväzku s Nemeckou ríšou (Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko).  

 Ferdinand Maximilián Karol Leopold Mária Coburg - bulharský cár  Bulharský cár otec Ferdinand Coburg. Na prelome mája a júna 1941 ho navštívili na Muráni  synovia cár Boris III. a princ Kyril. Sprevádzal ich minister Chadžiev. Dňa 29. mája sa stretli s gratulantmi z najvyššieho vedenia štátu. V júni 1941 prenikla správa z prostredia slovenského vyslanectva v Berlíne o tom, že s cárom Borisom a Kyrilom jednala slovenská vláda ohľadne nastúpenia princa Kyrila  na  Slovenský trón.  

  

Na snímke s automobilom Horch 951 (A) je tajomník bulharského cára otca pán František  Göndör. Odcestoval spolu s cárom  Ferdinandom Coburgom začiatkom roku 1945 do Nemecka. Automobil Horch mal k dispozícii aj k súkromným účelom.  Pán Göndör bol priateľom slečny Magdalény Ondrejkovics-Sandor de Slavnicza.

O rozhodnutí bulharskej vlády nadviazať diplomatické styky so Slovenskou republikou informoval dňa 05.08.1939 slovenské ministerstvo zahraničných vecí bulharský generálny konzul v Bratislave František Michera. Dňa 10.01.1941 nastúpil do funkcie bulharského chargé ď affaires v Bratislave Dr. Konstantin Šišmanov. V júni 1941 ho vymenil Jordan Stratiev, ktorý bol 05.08.1941 povýšený do funkcie vyslanca.

Prvým slovenským vyslancom Slovenskej republiky v Bulharskom kráľovstve bol Dr. Ján Spišiak. Bol slovenským vyslancom v Maďarskom kráľovstve, od novembra 1939 bol poverený aj vedením slovenského vyslanectva v Sofii. Predpoludním dňa 9. dec. 1939 Dr. Jána Spišiaka prijal v Sofii osobne cár Boris III. ktorému odovzdal poverovacie listiny. Slovenským vojenským ataché v Budapešti a Sofii (so stálym sídlom v Budapešti) bol blízky príbuzný rodiny Ondrejkovič mjr. pech. Alojz Androvič, ktorý bol tiež prijatý bulharským cárom Borisom III. Vojenský ataché major pechoty Alojz Androvič obdržal v decembri 1940 za rozvoj bulharsko-slovenských vzťahov vysoké vyznamenie ministra národnej obrany Bulharského kráľovstva. Obdobné vyznamenie obdržal splnomocnený minister a vyslanec Dr. Ján Spišiak.

 

Minister Nemecko malo už od 15.marca 1939 výhrady k službe dôstojníkov českej národnosti v Slovenskej armáde Trvalo na ich výmene, navrhovalo ich nahradiť dôstojníkmi ríšskej štátnej príslušnosti nemeckej národnosti. Proti tomu sa postavilo MNO Slovenskej republiky, povolilo ich stav iba paritne s počtom obyvateľstva nemeckej národnosti na Slovensku. Pre nedostatok kvalifikovaných dôstojníkov Slovákov v armáde ich hodlalo nahradiť bulharskými dôstojníkmi. Jednalo vo veci s  vládou v Sofii. Zahraničný obchod medzi Bulharskom dosiahol v roku 1941 4 274 000 Ks.(2) a bol objemom na deviatom mieste medzi jeho obchodnými partnermi.

V januári 1941 sa na pána Františka Göndöra obrátili aj minister Dopravy a verejných prác Július Stano, biskup Buzalka a predstavitelia bulharskej kolónie s prosbou o oznámenie kde majú gratulovať a zložiť poklonu Ferdinandovi Coburgovi k 80 narodeninám.

Predná Hora bola snehom zaviata a kašieľ v Svätom Antone nemal ukončenú generálnu opravu spolufinancovanú Slovenskou vládou. Excár Ferdinand v Bulharsku nesmel a v Nemecku nemal chuť zotrvať a oslavovať svoje narodeniny. Z predmetných dôvodov pán F. Göndör vybavil prostredníctvom slovenskej vlády pre Ferdinanda Coburg-Koháry od februára do apríla ubytovanie v budove lesného riaditeľstva v Banskej Bystrici.  Slováci pripravili bývalému panovníkovi nebývalý hold. Ráno 24.02.1941 bol vypravený mimoriadny vládny vlak z Bratislavy do Banskej Bystrice. Sprevádzali ho viacerí ministri a vojenská elita. Všade na domoch a kostolných vežiach v Banskej Bystrici bola vyvesená osemdesiatka. Konalo sa 26 bohoslužieb. Ferdinand Coburg sa zúčastnil aj pompéznych osláv nastúpenia pontifikátu pápeža Pia XII, ktoré sa uskutočnili 12.03.1941 v bratislavskom dóme Sv. Martina. Pri príležitosti 63. výročia smostatnosti Bulharska sa uskutočnil v bratislavskej Redute akademický večer za spoluúčasti Slovensko-bulharskej spoločnosti, bulharského akademického spolku Rakovski a Svoradovho speváckeho zboru. Prítomná bola aj celá slovenská elita.

Magdaléna Ondrejkovics-Sandor de Slavnicza. Rod Sachsen-Coburg-Koháry mal rozsiahle rodinné a majetkové väzby s významnými rodmi trenčianskej stolice, medzi ktoré patrila aj rodina Sandor de Szlavnicza.

Muráňska planina, Predná Hora, poľovnícky zámoček bulharského cára otca Ferdinanda Coburg-Coháry.

Magdaléna Suchánek rod. Ondrejkovič s autorovým starým otcom správcom učiteľom Štefanom II. Ondrejkovičom (vnukom trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza) a neznámou príbuznou.     

Svatováclavská kráľovská koruna

Dr. Vojtech Tuka bol nielen predseda vlády Slovenskej republiky, ale aj bývalý vychovávateľ princa Borisa a princa Kyrila, synov cára Ferdinanda Coburg. Na snímke Dr. Tuka popredí skupiny vozidiel Horch 951 Slovenskej vlády na moste v Bratislave po návrate Nemeckej ríše. 

Cár Boris III. Bulharský a slovenský vojenský ataché v Bulharsku so sídlom v Budapešti major pechoty Alojz A. v 1940-1941. Cár v rozhovore s  majorom, pechoty vojenským atašé Slovenska, pri príležitosti sviatku Svätého Juraja - dňa armády, Sofia v roku 1940. Pravdepodobne obaja vedeli o vzájomných spoločenských vzťahoch svojich predkov aj o svojom vzdialenom príbuzenstve prostredníctvom rodov Koháry a Sandor.

Pri plánovaní útoku na ZSSR zdržanie Wehrmachtu spôsobila vojnová operácia Marita na Balkáne započatá dňa 06.04.1941 proti Grécku a Juhoslávii. V Grécku bola prekážkou nemeckého postupu najmä Metaxasova línia vybudovaná na severnej hranici s Bulharskom. V máji 1941 zorganizovalo OKH pre vojenských pridelencov v Berlíne obhliadku Gréckeho bojiska a opevnenia na Metaxasovej línii. Na obhliadku cestovali spoločne vlakom v osobitnom vagóne so zástavkou v Budapešti sovietsky vojenský ataché generálmajor Vasilij Ivanovič Tupikov a slovenský vojenský ataché pplk. pech. Alojz Androvič. V Budapešti privítal pplk. Alojza Androviča vyslanec Dr. Ján Spišiak Obaja vo veci priamych dôkazov na nadchádzajúci útok Wehrmachtu na ZSSR jednali s generálom V. Tupikovom.

Cár Boris III. Bulharský na manévroch v marci 1941 s tankom Lt. 35 označeným bulharskou armádou ako Lek tank Skoda, S-35. Boli zakúpené pre obrnený pluk od 1.Rýchlej divízie I. Corpsu z novovýroby v koncerne Škoda a.s. v januári 1941 už s rádiostanicou Telefunken a novým kanónom Škoda A 8.

Nástupná audiencia bulharského vyslanca v Bratislave Jordana Stratieva u prezidenta Slovenskej republiky dňa 05.08.1941. 

Na snímke z februára 1943 zľava minister spravodlivosti Dr. Gejza Fritz, bulharský minister spravodlivosti Dr. Konstantin Partov a bulharský vyslanec (básnik a prekladateľ) v Bratislave Jordan Stratiev pri prehliadke čestnej jednotky slovenskej armády.

 

"Oh Slowaken und Bulgaren", Hitler podozieravo pozoruje princa regenta Kyrilla Bulharského ako si podáva ruku s jeho diplomatom von Ribbentropom pri príležitosti návštevy princa v Nemecku 22 Novembera 1943.

Slovenskí dôstojníci v Maďarsku. V súvislosti so zhoršujúcou situáciou vojsk osi na Východnom fronte títo dovtedajší vzájomne antagonickí spojenci nemeckej ríše vyhľadávali vzájomné kontakty. 

Vojenské rekreačné a rekondičné zariadenie Smrekovica do ktorého boli odoslaní rozkazom Ministra obrany generála Ferdinanda Čatloša na povinnú 21 dňovú dovolenku k zotaveniu po návrate z Východného frontu všetci vojaci v rokoch 1943-1944.

Za dostatočných snehových podmienok dovolenku vojaci strávili lyžiarskym výcvikom v erárnej výstroji s vojenskými inštruktormi. 

Dňa 5. septembra 1944 Sovietsky zväz vyhlásil Bulharsku vojnu po prevrate v Rumunskom kráľovstve zatknutím maršála Antonesca dňa 23.augusta 1944 a ozbrojenom vystúpení Slovenskej armády 29. augusta 1944 proti Nemcom. Potom, čo v auguste 1944 Rumunsko prešlo na stranu Spojencov, odvolal regent admirál Horthy nacisticky orientovaných ministrov a vymenoval novú maďarskú vládu na čele s Gejzom Lakatošom. Dňa 8. septembra 1944 bol vyhlásený vojnový stav Bulharska s Nemeckom vládou Konstatina Muravieva. Na snímke bulharské armádne jednotky 1. Corpsu s veliteľskými terénnymi vozidlami Praga AV československého pôvodu. Dňa 17. októbra 1944 bol admirál Horthy eskortovaný osobne Skorzenym do domáceho väzenia na hrad Hirschberg v Bavorsku..       

Poznámky: Príbuzenské a spoločenské vzťahy s rodom Koháry mala najmä rodina trenčianskeho stoličného sudcu Stefana Sandora de Szlavnicza, prastarého otca Magdalény Ondrejkovičovej - Suchánekovej ; Začiatkom 20. stor. kúpila rodina Stiglitz od rodiny Koháry dom na terajšom Mierovom námestí ;          

Zdroje: Archív rodiny Odrejkovics-Sandor ; Mária Turba ; Národné noviny - Volume: 1933, Issue: 08/12/1933 ; Časopis: Nový Svet 1936 ; Dr. Ján Spišiak ; Slovák 06.08.1939 s.2 ; Slovák, 31.01.1942, s.5 ; Okresný archív Trenčín ; 

 

 

 

 

cár otec

Bulharský cár

Cár otec

Ferdin.Coburg

1844-1921

Filip Coburg

Pri Banskej Štiavnici

F.J.Koháry

1944

F.Coburg-Sv.Ant.

1941

Tajomn.cára

Svätý Anton

Horch v r.1940-45

Horch

Aktualizované: 27.06.2017