Dr. František Csúzy (Čúzy),
manželka Camila Csúzy rodená Ondrejkovič ( Ondrejkovics Sandor )
Historie der Gemeinde [PDF] VORWORT
Formát súboru: PDF/Adobe Acrobat - HTML verzia rer der beiden Söhne der verwitweten Adeligen Josefina Csúzy iJ 1820/ ... der Wiener Tschechen stellten František Gellner und Jaroslav ... |
... der letzte davon war der gegen den Habsburgischer Aufstand des František II. ... 1489 waren hier Ján Balogh und Peter Csúzy Kastellane. ... - |
Rúbaň bol osídlený dávno, našlo sa tu slovansko-avarské pohrebisko z 8.stor. Obec sa spomína r.1268 pri opise Komárňanskej stolice v podobe Fyur. Patrila ostrihomskému arcibiskupstvu. R. 1397 bola obec zaznačená v podobe Fyr alias denominatione Fyrmonya. V r.1440-1451 obcou prešli vojská Jána Jiskru z Brandýsa, útočiace na banské mestá v okolí Levíc a Lučenca. R. 1505 bol zemepánom obce Ján Balogh (z Rúbane, príbuzný Sandor de), poslanec Komárňanského župného snemu (názov obce zaznačený v podobe Fywr). R.1530 tu pôsobili významní kalvínski kazatelia Martin Plechner a Ján Pleininger. R.1538 Baloghovci predali tunajšie majetky Gašparovi a Baltazárovi Seneyj, ktorí r.1538 dali časť majetku do prenájmu Boldizsárovi Andrejovi a Tomášovi Csúzy. R.1562 rod Újfalussy (príbuzný zo Sandor de) dostal donáciu na celú obec. Rúbaň v časoch tureckých vojen: r.1552 bola spustošená.
R.1692 dostal obec palatínovú donáciu za zásluhy v bojoch proti Turkom Imrich Akács. Neskôr tu získal majetkové podiely barón František Szluha (príbuzný zo Sandor de). V chotári obce sa v r. 1704-1710 odohralo viac potýčiek medzi labancmi a kurucmi Rákocziho vojska. R.1734 sa zemepánmi obce stali Juraj Fekete, Imrich Csúzy a Michal Király, ktorí majetky dostali za zásluhy v bojoch proti kurucom. Majetok získal ako veno Alexander Csery (príbuzný zo Sandor de). R.1754 sa do rodiny Királyovcov priženila rodina Hunyady (príbuzný z rod.Sandor de), ale na ich majetkový podiel si nárokovala aj Julianna Ocskay, manželka Pavla Balogha (príbuzný zo Sandor de). Okolo r.1778 sa tunajšími zemepánmi stala rodina Horváthy z Disznósu. Na konci 18. Stor. sa obcou prehnali francúzski vojaci, nespôsobili vážnejšie škody. Obec bola majetkom zemanov, ktorí sa menili – Tóth (príbuzný z rod. Sandor de), Pálffy, Szalay (príbuzný z rod.Hoffmann), a Ordódy (príbuzný z rod.Sandor de). Potýčky medzi cisárskymi vojskami a povstalcami sa odohrali pri Fýrskej puste r.1849. V Rúbani od r. 1840 bola pošta, onedlho aj železničná stanica, potom telegraf. R.1924 bola v Rúbani pozemková reforma: pozemky rozdelili medzi miestnym obyvateľstvom. R.1946 sa začala parcelácia tunajších veľkostatkov, r.1948 bol názov obce zmenený na Rúbaň. Obyvateľstvo : r.1869 žilo v obci 750 obyvateľov, do r.1900 sa ich počet zvýšil na 1048 a sa zvyšoval, r.1930 to bolo 1301 občanov, r.1940 sa ich počet znížil na 1227, r.1948 dokonca na 1205, ale r.1970 tu žilo 1403 obyvateľov.
Dubník v okrese Nové Zámky. Obec sa spomína v roku 1236 pod názvom Chus. Bola sčasti majetkom kráľovských koniarov, ktorí obsadili oblasť Széki, ale neskôr ju stratili. V roku 1247 kráľ daroval Sándorovi de Szemere do terajšieho Semerova majetky v obci Lót. Jeho brat Bertalan získal Gútu, ale nakoľko bol bezdetný, daroval obec ostrihomskému arcibiskupovi. Rod získal majetky aj z terajších obcí Jasová a Rúbaň. Hrádok alebo kúria, pôvodné sídlo rodu Csúzy. Podľa historikov, kúria Csúzy bola v blízkosti dnešného rímskokatolíckeho kostola sv. Alžbety uhorskej, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1317, ale je staršieho založenia, zrejme okolo roku 1270, keď sa tu rod Csúzy usadil. Roku 1416 sa tu spomína Mihály Csúzy. Po skončení tureckých vojen Pál Csúzy s manželkou Annou Érsek okolo roku 1680 začali so stavbou prízemného neskororenesančného kaštieľa pôdorysu tvaru "L". Stará gotická kúria bola opravená a časom prechádzala rukami stále iných majiteľov. Ale budova zažila najväčššiu slávu za Zsigmonda Csúzy, ktorého manželkou bola Jozefa Kvassay (príbuzná z rod. Sandor de). Po roku 1780 sa začalo s prestavbou a rozširovaním budovy. Prestavba kaštieľa nebola dokončená. Pravdepodobne to súviselo so smrťou majiteľa, ktorý dal vybudovať takmer identický kaštieľ v dnešnom Hurbanove. Ten bol v roku 1975 zbúraný. V rokoch 1819-1822 sa v kaštieli zdržiaval aj slávny český vedec a historik František Palacký, ktorý napísal vo svojich denníkoch, že toto obdobie bolo najšťastnejším obdobím v jeho živote. Návštevníkmi tu bol aj svetoznámy rakúsky hudobný skladateľ Franz Schubert, gróf Táde Amade, klavírista a skladateľ maďarského pôvodu Ferencz Liszt. Kaštieľ sa stal domovom múz v čase, keď tu rodina pobývala. Ale počet významných návštevníkov bol podstatne vyšší. Po smrti Jozefy Kvassay nastal úpadok budovy a zmena majiteľov. Roku 1998 úplne schátralú stavbu kúpili komárňanské tlačiarne a Vydavateľstvo KT a začali rekonštrukciu kaštieľa. Bolo obnovené krídlo s reprezentačnými miestnosťami, priečelie sa zaskvelo v pôvodnej kráse. Pod budovou sa nachádza baroková pivnica zaklenutá valenými klenbami s lunetami. Zachovala sa aj pruská klenba miestnosti pri vstupnej sieni. Najkrajšou časťou kaštieľa je vstupný stĺpový portikus zakončený trojuholníkovým tympanonom. Pozoruhodné je kamenné ostenie s klenákom vstupného portálu budovy. Plastiky levov na prejazdnej rampe boli vytvorené podľa zvyškov nájdených v zemi pri kaštieli. Bolo odkryté celé neskororenesančné jadro kaštieľa, ale výsledný vzhľad bol upravený v jednotnom klasicistickom štýle.
Dnešná podoba kaštieľa v obci Dubník
Maľba na kupole bola voľne obnovená podľa talianskeho majsta Gianbattistu Tiepola. Priľahlý park bude tiež obnovený do čo najvhodnejšieho vzhľadu. Kaštieľ je sídlom Vzdelávacieho a kultúrno-historického inštitútu. V budove je múzeum historického nábytku a zbraní, Lehárova, Kossúthova, Palackého a Pázmányiho izba, výstava kultúrnych pamiatok Slovenska a v zrkadlovej sieni sa poriadajú konferencie. Budova, ktorá sa pôvodne nespomínala v žiadnej literatúre a bola odsúdená na zánik, je od roku 2000 kultúrnou pamiatkou. V súčastnosti prebiehajú rekonštrukčné práce. V susedstve predchádzajúcej budovy si dal v roku 1780 postaviť Elek Hunyadi (príbuzný z rod. Sandor de) s manželkou klasicistický kaštieľ. Nižšie, pri Hlavnej ulici, stál barokový kaštieľ, ktorý dal pred rokom 1750 postaviť Gáspár Csúzy. Južnejšie, opäť pri Hlavnej ulici, si dal Károly Szegedy postaviť klasicistický kaštieľ na začiatku 19 stor. V susedstve kalvínskeho kostola dal postaviť na začiatku 20 stor. Gyula Petrovics (príbuzný z rod. Sandor de), hlavný horár zemianskeho pôvodu, eklektickú kúriu.
Text bol použitý z brožúry "Malá vlastivedná knižnica č. 235" napísaný Ing. Alexandrom Reškom. Vydalo Vydavateľstvo KT s.r.o. Komárno, v roku 2003. Zodpovedný vydavateľ: Dr. Ing. Szénássy Árpád
Autorom fotogalérie je Imrich Šimonek z Dubníka
Na snímku v husárskych uniformách pokrvní príbuzní rodu Sandor de Szlavnicza manžel Pauly Csúzy gróf Szirmay Otto a jeho brat Viliam.
D E J I N Y O B C E R U M A N O V Á
V 16. storočí prišli do obce príslušníci viacerých nových šľachtických rodín. Boli to npr. Farkašovci, okrem nich tu však sídlili aj Desseovci a Szentpéteryovci. Od 18. storočia tu však boli usadení aj Andrássyovci, Eszterházyovci a Sandorovci (VSOS 1977, s. 507) . Z týchto rodín tu však fyzicky bývali len niekoľkí príslušníci rodiny, mali v správe časť polí a lesov, resp. mali tu svoje majere. Mali nárok na časť z dane vybratej v rámci obce. Ak boli majetnejší, vybudovali si svoje kúrie či kaštiele. Z historických dokumentov je známe, že v roku 1543 dal Ján Desseó do prenájmu svoju časť zeme (porciu) aj s rybníkom niektorému príslušníkovi rodiny Szentpétery. O pár rokov neskôr tu nechali vyhotoviť ďaľšie rybníky aj iní zemani, lebo zistili, že rybničné hospodárstvo je pre nich hospodársky výnostné (Gergelyi 1965). Z genealogických príručiek je známe, že Desseovci boli starou nitrianskou šľachtou známou už od 80. rokov 15. storočia. Pochádzali z Janíkoviec. Rod pretrval až do začiatku 17. storočia. Szentpéteryovci pochádzali asi zo Svätého Petra, dnes je to časť Hlohovca. V rámci Rumanovej sú známi títo : pred rokom 1578 Ján, ktorý si vzal za manželku Eufrosiu Csúzy. S ňou mal potom 6 detí a to Jána, Pavla, Annu (vydala sa za Jána Beniczky), Katarínu (vydala sa Štefana Ujfalussy), Barboru (vydala sa za Imricha Chimory) a Magdalénu (vydala sa za Alberta Turóczy). Línia pokračovala Jánom. Ten mal takisto syna Jána, zobral si Zuzanu Lencseovú. V roku 1656 sa Zuzana spomína ako vdova. Zuzana mala s Jánom opäť syna Jána, spomína sa, že v roku 1656 bol iba dieťa. Ďalšie osudy rodiny sú neznáme (Nagy 1858, s. 293 - 294, Nagy 1858a, s. 119, Nagy 1863, s. 663). http://www.dvoryokolie.dvory.sk/dubnik.htm
V obci Trnovec nad Váhom vlastnili významné majetky v stredoveku hlavne rody Apponyi a Csúzy. Neskôr bol hlavným zemepánom s nimi píbuzensky a majetkovo zviazaný rod Hunyady. V rokoch 1940-41 bol zamestnanec MZV Slovenskej republiky v Ríme Emil Čúzy.
Csúzy Károly (1844-1911)
V rokoch 1938-1939 bol Okresný náčelník v Ružomberku Dr. Vojtech Kállay, kde pôsobil župan Dr. Karol Reindl, (jeho manželka bola sestra Okresného náčelníka Dr. Aladára Ondrejkoviča.
V Hlohovci v roku 1622 župan Krištof Stanislav Thurzo založil gymnázium, ktoré v neznámom roku zaniklo. Po vymretí Thurzovcov panovník Ferdinand III daroval Hohovec Adamovi grófovi Forgách, pokrvnému príbuznému rodu Sandor de Szlavnicza. V r. 1720 odkúpil hlohovecké panstvo ďalší pokrvný príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza Juraj gróf Erdödy za 240 000 zlotých.
Od dňa 14. novembra 1720 keď Juraj gróf Erdödy odkúpil hlohovecký majorát v ktorom mal podiel rod Sandor de Szlavnicza je kaštieľ v ich rukách. Dnešnej formy sa mu dostalo v 18. storočí, v dobe Jozefa Erdödyho. Kaštieľ bol reštaurovaný v barokovom slohu a z príležitostnej návštevy cisára Františka II. bola postavená jazdiareň a divadlo. Kaštieľ má 722 kv. siah a pojíma 84 izieb. V zámku vedľa kaplnky, v ktorej je nádherná socha P. Márie, skvosté dielo pochádzajúce zo stredoveku, sa nachádza bohatá knižnica, cenné obrazy a starožitnosti, medzi nimi i pozlatené sane M. Terézie umiestnené vo výklenku. Záhrada obkľučujúca kaštieľ zo všetkých strán, ľudom zvaná „pánska záhrada“ bola pred svetovou vojnou prístupná každému. Po prevrate, keď sa pomery zmenili, bola uzavretá. Teraz je prístup do nej len 15. augusta každého roku na takzvané „hody“ alebo „zámsku púť“. Kaštieľ je dvojposchodová biela budova, umiestnená v húšti zelených stromov a poskytujúca nádherný obraz z ďaleka.
V roku 1941 bolo zásobovanie štátu liečivami problémové. K spracovaniu makovíc bola založená "Slovenská alkaloidská chemická továreň" v Hlohovci. Boli namontované stroje, potrubia a sklady sa zapĺňali prázdnymi makovicami a plevami. Ústredňa pre rastlinné hospodárstvo nariadila, aby pestovatelia maku zbierali makovice tak, že ich poolamujú so steblom asi 10 cm dlhým. Roľníci boli upozornení aby nevyhadzovali túto hodnotnú surovinu a predali firme, ktorá z nej vyrobí liečivá. Veľkú zásluhu o továreň mal vládny komisár mesta Augustín Čúzy, bývalý riaditeľ rímskokatolíckej ľudovej školy (budúci príbuzný rodiny Ondrejkovič a kolega správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča, nakoľko Kamila sestra Gizely sa vydala za JUDr. Frnatiška Čúzy), vynaložil veľké úsilie aby továreň bola v Hlohovci. Zaujímali sa o ňu aj iné mestá. Súčasne bola založená i malá továreň na výrobu alpy francovky v dome na námestí. Zdroj: Pamätná kniha obce Hlohovec od 1. júla 1933.
Laureáti u hlavného mešťanostu Bratislavy Dr. Stefana Ravasza. Hlavný mešťanosta Bratislavy udelil umelecké a vedecké ceny hlavného mesta Bratislavy v rámci slávnostného aktu šéfovi činohry ND Jankovi Borodáčovi, opernému spevákovi ND Štefanovi Hozovi, literárnemu historikovi univ. prof. Dr. Andrejovi Mrázovi, riaditeľovi mestských vedeckých ústavov Dr. Faustovi, sochárovi L. Majerskému, básnikovi Jánovi Kostrovi a kapelníkovi ND Tiborovi Frešovi.
V Hlohovci v roku 1622 župan Krištof Stanislav Thurzo založil gymnázium, ktoré v neznámom roku zaniklo. Po vymretí Thurzovcov panovník Ferdinand III daroval Hohovec Adamovi grófovi Forgách, pokrvnému príbuznému rodu Sandor de Szlavnicza. V r. 1720 odkúpil hlohovecké panstvo ďalší pokrvný príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza Juraj gróf Erdödy za 240 000 zlotých.
Zdroje: XII. Výročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne za školský rok 1929-1930, str. 32, I.b 13. I.b Edita Ondrejkovičová Prečin Lehota (Trenčín) str. 32, V.b 36. Pavel Žitňan, Bánovce n./Bebr. str. 38 ; XIX. Výročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne za školský rok 1936-1937 Menoslov abiturientov ktorí zložili skúšku dospelosti: VIII.A trieda. 2. Štefan Balažovjech, Bánovce n /Bebr., 11. František Čúzy,, Hlohovec, 16. Štefan Hegedüss, Komárno (Trenčín), str. 19 ; Letectvo, tretí ročník 1938-39 ; Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič ; pán Viliam Kamenický ; Menoslov abiturientov ktorí zložili skúšku dospelosti VIII. A trieda. 2. Štefan Balažovjech, Bánovce n /Bebr., 11. František Čúzy,, Hlohovec, 16. Štefan Hegedüss, Komárno (Trenčín), str. 19.