Tvrdomestice - História

 

Obec Tvrdomestice je doložená z roku 1280 ako Turdamech, neskôr Turdemyz (1330), Tordamez (1393), Thordamyz (1441), Thwerdomesth (1520) Tordomesticze (1773), Twrdomestice (1808),  maď. Tardomestic, Tverdomestic. Bola  to  zemianska obec.  V  16. storočí patrila rodu Solymosi, v  18. storočí rodine Neffeczer, v  19. storočí rodom IllésházySandor de Szlavnicza  a  Sipeky.  V  roku 1715 mala vinice a  17 domácností,  v  roku 1787 mala 88 domov a  599 obyvateľov, v  roku 1828 mala 56 domov a  386 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali  poľnohospodárstvom  a  ovocinárstvom. V roku 1847 mali majetky v obci Stephanus Sandor, Tamás Sandor, László Sandor a Kálmán Sandor. V  roku 1871 tu bolo 15 hrnčiarov, ktorí vyrábali aj hlinené fajky. Po roku 1918 obyvatelia pracovali väčšinou na veľkostatku A. Lindemana a  v  liehovare (zanikol  v  roku 1946). V  roku 1946 bol veľkostatok rozparcelovaný.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť 

Mária Sandor de Szlavnicza, rodená Marko sa narodila v roku 1828. Anna Ondrejkovics rodená Sandor de Szlavnicza sa narodila v roku 1861 na adrese Tvrdomestice č.23. Jej krstní rodičia boli Urodzená pani Carolina Pirott a Urodzený pán Josephus Mihalovics, compossessor. Krstiaci kňaz bol pokrvný príbuzný otca krstenej farár Vilhelmus Szecsányi.

Kaštieľ rodu Sandor de Szlavnicza obci Lúka nad Váhom.

Dominantou samotnej obce je aj dnes renesančný kaštieľ, ktorý vybudovala rodina Sandor v roku 1674. Praenobilis et Generosus Dominus Casparus III. Sandor de Slaunicza, Sacrae Caesareae Regiaeque Majestatis Praesidii Selliensis Capitaneus Tyrnaviae † 24. Máj 1673 v boji s Turkami;  Údajne práve Gaspar III. Sandor de Slavnicza dal vyrobiť tabuľu s nápisom: „Beda tomu dvorovi, v ktorom rozkazuje krava volovi", pretože jeho žena Kata Szluha často zasahovala do jeho záležitostí.  V blízkych Trebaticiach od r. 1929 do r. 1938 pôsobil dodnes tu vážený správca - učiteľ Stefan Ondrejkovič-Sandor, vnuk Stephana Sandora de Szlavnicza. Bol v obci správca učiteľ Štátnej ľudovej školy zároveň aj správca učiteľ  Ľudovej hospodárskej školy.

Nádvorie kaštieľa Brunovce dnes, ktorý bol od prvej tretiny 18.storočia vo vlastníctve rodu Sandor de Slavnicza.

Časti interiéru zámku v Brunoviciach v súčasnej dobe. Jeho pôvodnými majiteľmi bola rodina Šándor zo Slávnice ktorá pôsobila pôvodne hlavne v trenčianskej a nitrianskej stolici.

Renesančný krb s erbom rodu Sandor zo Slávnice v kaštieli Brunovce.

Hrad a panstvo Tematín dal panovník v r.1638 do zálohy Joanesovi barónovi Rottal a jeho súrodencom, boli v príbuzenských vzťahoch s rodinou Sandor de Szlavnicza o.i. cez Catherine baroness Rottal, manželku  Francisca I. Sandora de Szlavnicza. Jej otec Joanes Jacob Rottal a matka Maria Felicia Thurzo prepustili časť majetku Tematín Stephanovi grófovi Csáky a jeho manželke Eve, grófke Forgách. Sestra barónky Kataríny Rottal Suzane von Rottal svoj podiel prenajala v roku Pána 1653  Georgiusovi slobodnému pánovi Berényi s ktorým bola v rodinných vzťahoch o.i. cez rodiny Sandor de Slavnicza, Szluha a Nyári. V r.1658 sa majiteľom časti Tematína stal rod Bercsényi, nadobudol majetky aj v Brunovciach. Na hrade Tematín sa narodil v r.1665 Mikolaus Bercsényi †1725 veliteľ vojsk Františka II kniežaťa Rákoczi. Mikolaus Bercsényi bol v rodinných zväzkoch s grófmi Csáky aj prostredníctvom svojej manželky Christine grófky Csáky. Stephanovi Csáky ml. držiteľovi Tematína, skonfiškovali majetky za účasť v povstaní Imre Thökölyho v r.1684 †1705. V dokumente o delení panstva Tematin z r.1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus IV Sandor de Szlavnicza (vyslanec kurucov na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV de France Bourbon) a  jeho manželka Elisabeth Thököly.

François Michel Le Tellier, Marquis de Louvois, minister vojny v období keď panoval kráľ Louis XIV. Bol hlavným partnerom pri jednaní o podrobnostiach vojenskej personálnej a materiálnej pomoci stavovskému povstaniu. V tejto súvislosti pôsobil vyslanec Gaspar IV Sandor na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.

Od Gaspara IV Sandora v r.1704 obdržal finančný príspevok na svoj pluk  Šimon gróf Forgách. Sumou prispel aj jeho brat vicežupan Nitrianskej stolice Adalbert Sandor de Szlavnicza. Väčšinu hradu a panstva vlastnil rod Bercsényi, ktorí začali so stavbou kaštieľa v  Brunovciach. Užhorodský župan Mikolaus Bercsényi počas povstania Františka II Rákoczi dal opraviť hrad. 

Helena Zrínska (*1643, Ozalj, Chorvátsko †1703 Nicomedia, Turecko). V r.1666 sa vydala za Františka I. Rákoczi. Mala s ním deti: Juraja (zomrel ako dieťa), Julianu a známy František II Rákoczi. Po smrti manžela si podržala správu nad Rákoczi majetkom Regec, Makovica a Mukačevo. V r.1682 sa vydala za vodcu protihabsburského povstania Imricha Thököly a aktívne sa zapojila do povstania a obrany bašty povstalcov na hrade Makovica v Zborove. Preslávila sa obranou hradu Mukačevo. Pred cisárskymi vojskami ho bránila tri roky. Po zrade pri presile cisárskych vojsk bol 14.októbra 1688 hrad dobytý a zbúraný.  Bola internovaná v Uršulínskom kláštore vo Viedni. Po troch rokoch ju Imre Thököly výmenil za zajatého generála Donata Heisslera.

Prvé číslo novín Mercurius Hungaricus vydal Antal gróf Esterházy v roku 1705, druhé toho istého roku v máji, augustové číslo Mercurius vyšlo pod názvom Mercurius Veridicus ex Hungaria ;

Helena grófka Zrínska žila 12 rokov s manželom Imrichom kniežaťom Thököly do svojej smrti v tureckom exile, kde s nimi pôsobil aj ich blízky príbuzný diplomat Gaspar IV Sandor de Szlavnicza.  

Lýceum a kostol Sv. Benedikta v Instanbule. Grófka Helena Zrínska bola pochovaná v kripte kostola francúzskych lazaristov de Saint Benoit v Istanbule. 

Virtuálny pohľad na kaštieľ rodu Sandor de Szlavnicza v obci Lúka nad Váhom.

Dedičný trenčiansky a liptovský župan, gróf Stefan Illesházy a trenčiansky župný sudca Stephanus Sandor de Szlavnicza, compossessor, pribuzensky sobášmi, majetkovo aj konfesionálne prepojení boli v deväťnástom storočí spolumajiteľmi obce Twrdomestice.  

Thomas Sandor de Szlavnicza a manželka Esthera Ivanka de Draskócz et Jordánfold. Ich syn Stephanus Emericus mal *krst v Malých Zlievcach 16.11.1806, jeho brat Sigismundus Martinus keď mali bydlisko v Tvrdomesticiach mal *krst v Horných Ozorovciach  15.11.1810. Jeho krstní rodičia boli Joanes Krus, cum Sp. Dna Conforte Elisabetha Berzseviczy (príbuzná rodiny Ondrejkovič) a Sp. D. Sigismundus Ottlík. Dcéra Emília Apolonia Petronella mala *krst v Horných Ozorovciach  21.05.1812. Jej krstní rodičia boli Joanes Krus Or Judium, cum Sp. Dna Conforte Elizabetha Berzseviczy a Sp. D. Sigismundus Ottlík de Ozor a Kochanoz, dcéra Suzanna Theresia mala *krst v Horných Ozorovciach  16.11.1808. Jej krstní rodičia boli Joanes Krus, cum Sp. Dna Conforte Elizabetha Berzseviczy a Sp. D. Sigismundus Ottlík, cum Anna Sandor. Syn keď mali bydlisko v Malých Ostraticiach Ladislaus Joannes mal *krst v Horných Ozorovciach  06.06.1814. Jeho krstní rodičia boli Joanes Krus OrJudium, cum Sp. Dna Conforte Elizabetha Berzseviczy a Sp. D. Sigismundus Ottlík cum Dna Conforte Anna Sandor. Keď mali bydlisko v Malých Ostraticiach syn Thoma Alexander mal *krst v Horných Ozorovciach  18.02.1816. Jeho krstní rodičia boli Sp.D. Sigismundus Ottlík, Sp.D. Francisus Sandor Sp. Dna Elizabetha Berzseviczy nupta Knuss. Keď mali bydlisko v Malých Ostraticiach dcéra Eugenia Elisabetha Anna mala *krst v Horných Ozorovciach  03.06.1820. Jej krstní rodičia boli Spectabilis Dominus Sigismundus Ottlík, cum Dna Conforte Anna Sandor cum Spectabilis Domina Elisabetha Berzseviczy.

Kapitán gardy husárov Adalbert Sandor de Szlavnicza *12.04.1777 Alekšince (Elecske) †22.02.1837 Sempte (Šintava), manželka Zsuzsana  Szöllőssy *29.12.1737 Trnava (Nagyszombat) †26.04.1812 Lukáčovce (Lakács) ;

Telesné pozostatky najskvelejšej grófky Heleny Zrínskej boli v roku 1906 prevezené do Košíc. Pochovaná je zo synom Františkom II Rákoczi v krypte Dómu svätej Alžbety.   

V roku 1906 previezli telesné pozostatky sedmohradského kniežaťa Emericha Thököly z Izmiru v Turecku do Kežmarku a uložili do mauzólea Nového evanjelickeho kostola. 

Náhrobné kamene Obvodného notára Štefana Ondrejkoviča I a jeho svokry Urodzenej pani Márie Sandor de Szlavnicza rod. Marko 

Autor v roku 2003 preskúmal zrúbený drevenný, ale omietnutý spustnutý dom postavený na pôvodných kamenných základoch kúrie rodu Sandor de Szlavnicza v obci Slávnica v okrese Ilava. Niektoré jeho časti boli primurované. Aj v vo vnútri objektu boli drevené priečky omietnuté a bola na nich prevedená maľovka s valčekom. V jeho najtesnejšej blízkosti rástla bujná vegetácia z náletových drevín. Strešná kritina bola zhotovená z nepôvodných azbesto-cementových škridiel, aké sa vyrábali v medzivojnovom období. Stav v roku 2003.   

Kaplnka na cintoríne v obci Slávnica, okres Ilava v Trenčianskej župe v súčasnej dobe. 

Poznámky: Stanislav III. gróf Thurzo sa narodil 24. júla 1576 na Bojnickom hrade ako syn Alexeja II. Thurza a Barbory, rodenej Zrinski (1551-?). Mal troch bratov, Mikuláša II. (? - 1609), Krištofa III. (1583-1614), Alexeja III. (?-1597) a tri sestry, Magdalénu, Máriu a Zuzanu (? - 1608). Študoval v Augsburgu a dva roky na univerzitách v Padove, Benátkach a Ríme. Ovládal  nemčinu, maďarčinu, latinčinu, slovenčinu a češtinu. V roku 1594 mu  zomrel otec, musel sa vrátiť spravovať zdedené majetky (hrady a panstvá Spiš, Bojnice a Hlohovec). Oženil sa s Annou Rozáliou, rodenou Listius z Kitsee, s ktorou mal troch synov, Stanislava IV. (1599-1627), Adama (1600-1635), Michala (? - 1636) a dcéru Evu (?-1627). Jeho manželka po úteku jednej zo svojich obetí bola vyšetrovná na podnet palatína Mikuláša Esterházy. Boli jej dokázané násilníctvá a vraždy, súd ju odsúdil na stratu hlavy a majetku. Vinníčku nepopravili, dostala milosť od Ferdinanda III., v čom jej pomohli vplyvní príbuzní na panovníckom dvore.   

Zdroje: Veridicus Mercurius ; Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933 ; pán Mgr. Peter Múčka Partizánske ; arcibiskup Ján Sokol 19.01.2001 Bratislava ; Ján Chryzostom kardinál Korec 19.01.2001 Bratislava ; 

Voice of an Angel ; ♫ Veje vetrík po doline - František Zvarík ; Interiér zámku v Brunoviciach majiteľom bol rod Sandor de Szlavanice v súčasnosti. ;  


 

 

 

   


 

Aktualizované: 11.03.2024