Gróf Csáky a rodiny spriaznené po ženskej línii

Csáky Gustav dr, veľkostatkár v Hrhove *30.05.1883 Smižany. Študoval v Bratislave, Budapešti a  Kluži s JUDr. Martinom Mičurom. Viceprezident Slovenského liehového priemyslu úč.spol. Levoča-Malacky a prezident Spišského historického spolku. Konal mnohé štúdijné cesty v Rusku. Od roku 1907 bol v službách rakúsko-uhorskej diplomacie. Od roku 1910 do roku 1918  bol poslancom Uhorského snemu.  
                                                                                                                                                               

Palác rodu Csáky viacnásobne spriazneného s rodom Sandor de Szlavnicza npr. prostredníctvom rodu Szirmay de Szirma et Szirmabesenyő. Vládny komisár v Košiciach gróf Alexander Szirmay (1849-1850).

Erb rodu na paláci grófa Csáky v Bratislave na Panskej 33 ktorý je v užívaní rôznych subjektov z ktorých sú verejnosti najviditeľnejšími pohostinstvá. 

Palác rodu Balassa v Bratislave na Panskej ulici. S rodom Sandor de Szlavnicza bol rod Balassa pokrvne spriaznený sobášom Anny barónky Balassa de Kékkö et Gyarmat s Františkom II. Sandorom de Szlavnicza.

Na cintoríne vo Veľkých Bieliciach sú pochovaní Obvodný notár Dominus Stefan I. Ondrejkovič a jeho Urodzená svokra Illustrissima Domina Mária Sandor de Szlavnicza rod. Marko. Aktivitami oživujúcimi históriu Hornej Nitry sa zaoberá jedna z osobností mesta Partizánske pán Peter Múčka. K nim patrí okrem publikácie zozbieraných historických podkladov aj ich záchrana a indetifikácia. Aj náhrobné kamene z článku identifikovali a nezištne opravili v záujme zachovania historických podkladov pre budúce generácie s priateľom bez ktorého by to asi nešlo, pánom Jurajom Krasulom, ktorý je poslancom MsZ v Partizánskom, Bieličan.


Palác rodu Sandor de Szlavnicza v už dlhodobo pretrvávajúcej a odloženej rekonštrukcii.  

 

Zeman, mecén, Litovskomarský titulárny prepošt ThDr. Ondrej Ondrejkovič dal zreštaurovať vzácne nástenné maľby zo 14. - 16. storočia v kostole v Žehre, kde nechal v r.1656 postaviť ranobarokový hlavný oltár.  Na cirkevnú dráhu sa dal aj jeho rodák zo Spiša Mikuláš gróf Csáky, kanonik, ostrihomský primas *1757 †09.03.1824 Trnava. Patril medzi členov trnavského stánku Bernolákovcov.

Rok 1646 v čase vlády Juraja I. kniežaťa Rákoczi, znamenal vo vývoji kajiny začiatok novej etapy. V Šarišskom (Blatnom) Potoku na hranici Podkarpatskej Rusi so Slovenskem, na pozvanie jeho nástupcu Juraja II. Rákoczi  pôsobil od roku 1650 Ján Amos Komenský. Štyri roky pobytu sa tu venoval pedagogickej a vedeckej činnosti (čerpal aj z uhorských zážitkov a skúseností). Emericus (Imre) Thököly (príbuzný Anny Sandor de Szlavnicza, matky starého otca autora) sa už ako chlapec vyznačoval usilovnosťou a talentom pri štúdiu na evanjelickom kolégiu v Prešove. Trinásťročný plynne deklamoval po latinsky na každú tému. Štúdiá dokončil v Sedmohradsku. Jeho príbuzný marmarošský župan  Fraňo gróf Rédey ktorý zomrel  bezdetný, mu odkázal pred smrťou †1671 všetok majetok, najmä Chust a Hunyad.

Hrad a panstvo Tematín dal panovník v r.1638 do zálohy Jánovi (Joanes) barónovi Rottal a jeho súrodencom, ktorí boli v príbuzenských vzťahoch s rodinou Sandor de Szlavnicza o.i. cez Catherine baroness Rottal, manželku Františka (Franciscus) I. Sandor de Szlavnicza. Joanes Rottal prepustil časť majetku Tematín

Stephanovi Csáky de Körösszegh et Adorján (*03.05.1603 Ruskov †10.11.1662 Spišský hrad) a jeho Vysokourodzenej manželke Eve, grófke Forgách de Gacz *06.12.1613  †24.04.1639. Suzane baroness Rottal svoj podiel prenajala v roku Pána 1653 Jurajovi (Georgius) slobodnému pánovi Berényi s ktorým bola v rodinných vzťahoch o.i. cez rodiny Sandor de Szlavnicza, Szluha a Nyári. V roku 1658 sa majiteľmi časti Tematína stal rod Bercsényi, nadobudol majetky aj v Brunovciach. Na hrade Tematín sa narodil v roku 1665 Užhorodský župan Miklós (Nikolaus) Bercsényi †1725 veliteľ vojsk Františka (Franciscus) II. kniežaťa Rákoczi. Nikolaus Bercsényi bol v rodinných zväzkoch s grófmi Csáky prostredníctvom svojej manželky Christine grófky Csáky.

Christine grófka Csáky de Körösszegh et Adorján, manželka Mikuláša (Miklós) grófa Bercsényi de Székes opustila tento svet v Osmanskej ríši v politickej emigrácii. 

 
Snímok sarkofágu z Dómu Sv. Alžbety v Košiciach. V tomto štvrtom osobitne stojacom, sú pozostatky kuruckého vojvodu Mikuláša (Miklós) Bercsényi a jeho manželky Kristíny (Christine, Krisztine) Csáky. Je na ňom maďarsky napísané: Mikuláš gróf Bercsényi de Székes, zomrel 6. novembra 1725 a manželka Kristína grófka Csáky de Körösszegh et Adorján, zomrela v Rodostó Tekirdağ 25. apríla 1723.
 
 
Erb rodu na paláci rodu Csáky v Bratislave na Rudnayovom Námestí.  

Virtuálny pohľad na zámok Budatín, ktorý patril až do roku 1945 rodu Csáky, pokrvným príbuzným rodiny Sandor de Szlavnicza. S týmto rodom mali spoločný compossesorát.  Neďaleko sa nachádza obec Dlhé Pole, ktorú preslávil najmä jej rodák JUDr. Martin Mičura (príbuzný rodiny Ondrejkovič) a jeho rodina

Stephanovi grófovi Csáky ml. držiteľovi Tematína, skonfiškovali majetky za účasť v povstaní Emerica (Imre) Thököly v r.1684 †1705. V dokumente o delení panstva Tematín z r.1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus (Caspar) IV. Sandor de Szlavnicza (vyslanec kurucov na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV de France Bourbon) a  jeho manželka Alžbeta (Erzsébet) Thököly. V r.1704 od neho obdržal finančný príspevok na svoj pluk Šimon gróf Forgách. Sumou prispel aj jeho brat vicežupan Nitrianskej stolice Adalbert Sandor de Szlavnicza. Väčšinu hradu a panstva vlastnil rod Bercsényi, ktorí začali so stavbou kaštieľa v  Brunovciach. Mikuláš Bercsényi počas povstania Františka II. Rákoczi dal opraviť hrad.

Helena Zrínska *1643, Ozalj, Chorvátsko †1703 Nicomedia, Osmanská ríša. V r.1666 sa zosobášila s Františkom I. Rákóczi. Mala s ním deti: Juraj (zomrel ako dieťa), Juliana a známy František II. Rákoczi. Po smrti prvého manžela si podržala správu nad Rákoczi majetkom Regec, Makovica a Mukačevo. V r.1682 sa vydala za vodcu protihabsburského povstania Imricha Thököly a aktívne sa zapojila do povstania a  obrany bašty povstalcov na Makovickom hrade v Zborove. Preslávila sa hrdinskou obranou hradu Mukačevo, ktorý pred cisárskymi vojskami bránila tri roky. Po zrade a pri presile cisárskych vojsk bol 14.10.1688 hrad dobytý a zbúraný. Internovaná bola v Uršulínskom kláštore vo Viedni. Po troch rokoch ju Imre Thököly  výmenil za zajatého generála Donata Heisslera. Žila 12 rokov s manželom v tureckom exile až do smrti. Jej telesné pozostatky boli v r.1906 prevezené do Košíc. Pochovaná je so synom Františkom II. Rákoczi v krypte Dómu Svätej Alžbety. 

Na jej sarkofágu je nápis v latinčine: "Tu odpočíva po hrdinských činoch žena zmužilej duše, sláva svojho veku a jeho ženstva, najvznešenejšia pani Helena Zrínska, posledná ozdoba rodov Zrínski a Frangepán, manželka kniežaťa Thököly a predtým kniežaťa Rákóczi, hodná oboch, vynikajúca medzi Chorvátmi, Sedmohradčanmi, Maďarmi a Sikulmi svojou skvelosťou a skutkami, na celej zemi viac slávna, ako jej manželia. Zvraty osudu znášala silou ducha, skromná v šťastí, víťaziaca nad vlnami nešťastia, víťaziac nad smrťou navrátila s kresťanskou pokorou svoju hrdinskú dušu ovenčenú slávnymi bojmi Pánu na nikomédijskom rozkvitnutom poli pri Bythýnskom zálive v roku spasenia 1703 18. februára vo veku 60 rokov."

Do hrobky košického Dómu Svätej Alžbety v rannogotickom slohu vedie sedemnásť schodov a nachádzajú sa v nej štyri mramorové sarkofágy, ktoré podľa nákresov Fridricha Schuleka zhotovili sochári Anzelm Andreetti a František Mikula. Pozostatky Františka II. Rákóczi, jeho matky Heleny Zrinskej a syna Jozefa Rákóczi sa nachádzajú v spoločnom sarkofágu. Knieža spočíva v rakve z cyprusového dreva na poduške naplnenej zemou z jeho rodnej Borše a Veľkého Šariša, kde istý čas žil. Maďarský nápis na sarkofágu hlása: Tu odpočíva František II. Rákóczi, maďarské a sedmohradské knieža, zomrel v Rodosto 8. apríla 1735, jeho hrdinská matka Helena Zrínska, manželka Františka I. Rákóczi a neskôr Imricha Thököly, zomrela v Nikomédii 18. februára 1703 a syn Jozef Rákóczi, zomrel v Cernavode 10. novembra 1738. Zlý osud národov ich zavial do vyhnanstva. Snímky sarkofágov s popisom sú tu uverejnené vďaka pánovi ktorým je Peter Petrulák. Nezištne ich zaslal k tomuto účelu.

Kňažná Pauline Metternich von Winnenburg grófka Sandor de Szlavnicza bola tiež príbuzná rodiny Thököly.

Rodina Ondrejkovič je viacnásobne pokrvne spojená s významnými rodmi chorvátskeho pôvodu. Npr. koncom 19.storočia sa Dominus Casimirus Horváth zosobášil s Máriou Ondrejkovics, sestrou Obvodného notára Štefana I. Ondrejkoviča. 

V súčasnej dobe je zaznamenaných 17 úmrtí

Digitalizáciu výpisov z matriky vykonal zahraničný právnicky subjekt a zaviedol do svojej  celosvetovej  databázy.  Podľa výpoveďe pani riaditeľky Štátneho archívu Ivanka pri Nitre autorovi, sťahovanie matriky pre svoje účely vykonával ten istý subjekt  aj u tohoto subjektu.  

Autor si dovoľuje upozorniť na meno chlapca Carolus Napoleon Ondrejkovics ktorý sa narodil 11.05.1807. Jeho otec bol Samuel Ondrejkovics. Dokazuje, že v časti rodiny sa zachovali reformné postoje zo 17-18 storočia po rodoch Rákoczi a Thököly.

Prešovský Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič, nový člen správnej rady podniku -  Prešovská rafinéria liehu, úč. spol., Prešov zastupoval v roku 1939 na Valnom zhromaždení tejto účastinnej spoločnosti 300 učastín. V roku 1941 Družstvo hospodárskych liehovarov z Bratislavy zastupoval Dr. Aladár Ondrejkovič. V tom čase už pôsobil v hlavnom meste a na valnom zhromaždení predložil dokumenty oprávňujúce ho hlasovať za 1250 účastín. 

V rokoch 1914-1918 študoval na Teologickej fakulte v Užhorode pplk. duchovenstva Violand Pavel Ondrejkovič. Škpt. duch. služby Violand Pavel Ondrejkovič bol od 01.09.1923 po zapracovaní sa do agendy  prevelený k pešiemu pluku 45 v Chuste, kde zotrval do 31.01.1926. Od 01.02.1926 bol prevelený k pešiemu pluku 19 v Mukačeve (poborený hrad Mukačevo v r.1927 československý stát opravil a zriadil v ňom kasárňe), kde vykonával funkciu duch. správcu pluku do 15.06.1936. Zároveň vykonával funkciu duchovného správcu pešieho pluku 45. Následne slúžil v Brne odkiaľ bol 14.03.1939 prevelený k 3. pešej divízii v Prešove a ustanovený do funkcie prednostu duchovnej služby divízie.

Dňa 01.07.1940 bol povýšený na pplk. duchovenstva, počas Slovenského národného povstania bol prednosta  Rímskokatolíckej duchovnej správy 1. ČSA v Banskej Bystrici. V rokoch 1950-55 bol mimo pastorácie.

Poznámky: Michael gróf Csáky, generál Františka II. kniežaťa Rákoczi *29.10.1676 †07.12.1757 Tekirdag Osmanská ríša ; Užhorodský župan Mikuláš Bercsényi  ; Prvé číslo novín Mercurius Hungaricus vydal gróf Antal Esterházy roku 1705, druhé toho istého roku v máji, augustové číslo Mercurius vyšlo pod názvom Mercurius Veridicus ex Hungaria ; Tretia manželka Mikuláša Bercsényi bola Zsuzsanna Kőszeghy. Júlia Kőszeghy bola manželka nitrianskeho vecežupana Adalberta Sandora, ablegáta na Onódskom sneme 31.05.1707-22.06.1707 ; Dňa 20.10.1906 sa narodil v obci Smižany Štefan Hoza ; Gejza Victor Jacobus Turba, v roku 1924 spoluzakladateľ Muzeálneho spolku Hornej Nitry ;

Zdroje: Stefan Ondrejkovič ; Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933 ; Mária Turba ; Peter Múčka Partizánske ; Peter Petrulák ;   

 

 

Aktualizované: 27.05.2018