JUDr. Karel Baxa

JUDr. Karel Baxa * 24.júna 1863 Sedlačany, † 5.január 1938 Praha, český politik, právnik, predseda Československého ústavného súdu, predseda správnej rady Českej banky a dlhoročný primátor Hlavného mesta Prahy. Popri prezidentovi T. G. Masarykovi bol určujúcou osobnosťou českého a československého  politického života a štátnosti. Jeho otec bol správca učiteľ.

JUDr. Karel Baxa bol synovec všetkými Čechmi uctievaného -  Karla Havlíčka Borovského. Mal štyroch bratov a sestru. Bratov, právnika JUDr. Bohumila Baxu aj lekárov zavraždili Nemci po atentáte na ríšskeho protektora R. Heydricha. JUDr. Karel Baxa bol známy aj pre svoje nacionalistické postoje (okrem iného mal výraznú úlohu v trestnom procese s Leopoldom Hilsnerom). JUDr. Karel Baxa sa ako novinár zúčastnil začiatkom 20. storočia v roku 1904 Kongresu slovanských žurnalistov v Chorvátskej Opatiji. 

Počas prerušenia jednania kongresu pri okružnej plavbe na výletnej lodi sa štyridsaťročný JUDr. Karel Baxa zoznámil s dvadsaťročnou slečnou, ktorou bola Amelija Jurkovič, s ktorou sa krátko nato, napriek nesúhlasu jej otca zosobášili 

v kostole svätého Jakuba v Opatiji. Rodina Amélie tvrdila, že k sňatku došlo zo vzdoru mladej devy, keď ju sklamal jej snúbenec námorný kapitán Brnič. I keď bola Amélie z bohatej advokátskej rodiny, znamenal pre jej osobu sňatok veľký spoločenský vzostup. V Opatiji sa o nej hovorilo, že bola ,, Fior di Abbazia" a v Prahe  ,, Le plus mondaine dame de Prague ". Tradovalo sa, že pani primátorová bola oporou svojho manžela v jeho úspešnej diplomatickej práci.

Signatári Deklarácie slovenského národa v Martine 30.10.1918 advokát Juraj Mičura (manželka Sidónia Rovnianeková), viedenský finančník Kornel Stodola (do roku 1918 bol predstaviteľom skupiny slovenských politikov vo Viedni s čechoslovakistickou orientáciou, Milan Hodža, Kornel Stodola, Anton Štefánik, Ivan Dérer, udržiavali kontakty s českou Mafiou) a poslanec trenčianskej župy advokát Dr. Martin Mičura. Politicky spolupracovali s Dr. Karlom Baxom aj Juraj Mičura a JUDr. Martin Mičura už pred rokom 1918. Sobášom Alžbety Ličkovej s npor. aut. zál. Aladárom II. Ondrejkovičom na jar 1944 sa dodatočne dostali do vzájomného príbuzenského vzťahu dvaja navýznamnejší československí právnici JUDr. Karel Baxa a JUDr. Martin Mičura. Po roku 1918 bolo politické postavenie Mičurovej skupiny významne posilnené sobášom Anny Ondrejkovičovej, dcéry (vnučky trenčianskeho župného sudcu Stefana Sandora de Szlavnicza) najrozvetvenejšej notárskej rodiny Nitrianskej aj Trenčianskej župy s Obvodným notárom Rudolfom Mičurom.

Mauzóleum v Bezručových sadoch v Olomouci, ktorého majiteľom je dodnes v listoch vlastníctva k.ú. Olomouc zapísané Kráľovstvo Juhoslávia. V roku 1919 bola v Prahe založená Juhoslovanská komisia. Následovala rada schôdzí, po ktorých v januári 1921 bola založená Československo-Juhoslovanská Liga. Na  valnom zhromaždení 13. apríla 1921 boli zvolení za predsedu starosta hlavného mesta Prahy JUDr. Karel Baxa, miestopredsedovia velkoobchodník Roko Bradanović, univerzitný  profesor  Dr.  Viktor  Dvorský  a advokátský koncipient  Dr. Zdeněk Vavruch. V Juhoslávii s menším oneskorením bola ustanovená Jugoslovensko-Čehoslovačka Liga. Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo 12. novembra 1922 v Prahe, zúčastnilo se ho 36 členov, zástupcov siedmich odborov Ligy. Spoločnosť pôsobila tiež na Slovensku, kde boli jej členmi aj funkcionári príslušníci rodiny dôstojníka Dragúnskeho pluku 11 kráľa Carola II. rumunského ppor. jazd. Aladára I. Ondrejkoviča a v Trenčíne rodiny Alžbety Ličkovej od jari 1944 Ondrejkovičovej. Na území Československa mala 16 pobočiek: Benešov, Bratislava, Brno, České Budějovice, Hradec Králové, Kolín, Košice, Ostrava, Pardubice, Písek, Plzeň, Praha, Přerov, Příbram, Olomouc, Tábor a Užhorod. Medzi zakladateľov Ligy patrila okrem prvého primátora Prahy JUDr. Karla Baxu aj jeho manželka Amélie Jurkovičová. Jugoslovensko-Čehoslovačka Liga bola podporovaná kráľom Alexandrom. Jej funkcionárom bol aj Andrej Vrbacký, pravidelný prispievateľ Československo-juhoslovanskej revue.

Minister s plnou mocou pre Správu Slovenska JUDr. Martin Mičura doprevádzal v roku 1921 prezidenta republiky T. G. Masaryka pri oficiálnej návšteve Košíc jeho špeciálnym vlakom. Pána prezidenta doprevádzala aj jeho dcéra Milostivá slečna Dr. Alica Masaryková. Bola úprimnou priateľkou neprehliadnuteľného JUDr. Martina Mičuru. Bol nielen spojenec a priateľ tak isto impozantných biskupa ThDr. Karola Kmeťka, Obv. notára Stefana Ondrejkoviča aj Hlav. slúžneho Dr. Aladára Ondrejkoviča, ale aj strýko a birmovný otec ich vnukov a synovcov Aladára a Tibora.                               

JUDr. Karel Baxa, poslanec Sněmu Království českého za městskou skupinu Kolín, aj poslanec Říšské rady vo Viedni  za městskou kurii, obvod Praha-Staré Město bol členom Českého Yacht Klubu od roku 1916. Rodištěm českého jachtingu je Podolí, známé svou vorařskou minulostí. Proti vorařskému kostelíku ze 14. století stojí unikátní celodřevěná třípatrová loděnice Českého Yacht Klubu, postavená r. 1912 na hrázi podolského přístavu, pod ochranou skály, na které stojí památný Vyšehrad. Loděnice se stala další historickou památkou této části Prahy. 

Na snímke v strede Jeho Excelencia pražský primátor JUDr. Karel Baxa, jeho ctená manželka, nesporne veľmi elegantná dáma Amélie Jurkovičová Baxová a ich jediné dieťa, dcérka Eva Baxová Raisová JUDr. Karel Baxa, poslanec českého sněmu, bol členom ČYK od r. 1916. Vedle časté účasti na námořních regatách zakladatele jachetního sportu Rősslera-Ořovského a jeho druhů, jako např. Arnošta a Eduarda Bürgermeistera, brzy po skončení první světové války bylo založeno několik jachetních závodů na moři i na Vltavě a na českých jezerech. Započatá tradice byla přerušena vývojem politického dění v Evropě, které vyústilo ve druhou světovou válku. 

Putovná cena primátora Hlavního města Prahy pro závody plachetních člunu.  Autorem plakety  ceny „Primátorský štít“ na mramorové desce je Josef Augustin Stino Paukert. Třikrát získal Schmidtovu cenu pro medailéry. V Římě se zabýval hlavně medailérstvím, jehož ukázky jsou v Národní galérii města Prahy, v Poznani a v numismatickém oddělení Národního muzea v Praze. V Accademia degli Arcadi v Římě je od něho mramorové poprsí J. W. Gőtheho. Další mistrovy práce jsou sochy v Praze, Bratislavě, Mostě, Chocni. V Národní galerii jsou uloženy jeho lité plakety v bronzu. 

Jeho Ctihodnosť Dr. Karel Baxa, primátor Hlavného mesta Prahy dňa 9.decembra 1920 sobášil novomanželov, ktorými boli Vážený pán MUDr. Henri Revilliod,  švajčiarsky štátny občan a  ctená slečna Olga Masaryková, dcéra prvého presidenta ČSR, Jeho Excelencie T. G. Masaryka.

Štvrtá správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1921-1922, strany 10 a 11. V správe sú uveďení na str. 11, 12 žiaci II. triedy Reis Štefan, Zliechov (Trenčianske Teplice) a Tiso Jozef, Trenčín, na str. 13 žiak IV. triedy Kočiš Oldřich (šéfredaktor a minister Aladár Kočiš), Trenčín. Žiaci 1.a triedy Ružena Martinová (budúca sudkyňa Dr. Ružena Martiny-Brtková, vydala vedome zavádzajúce Uznesenie OS TN "Vyhlásenie za mŕtvu" sp.zn. M 155/1947 z 13.01.1948 poškodzujúce a znevažujúce rodiny Stiglitz, Buchler, Ličko, Ondrejkovič, Lederer, Kellermann), narodená v Budapešti (Trenčín), Ladislav Kellermann, Trenčín a 1.b triedy Oldřich Ondrejkovič (v skutočnosti Aladár II. Ondrejkovič) narodeny v Čiernej Lehote (Lednické Rovné). Personál gymnázia zmenil krstné meno Aladára II. Ondrejkoviča na Oldřich. Jeho bezdetní (resp. tí ktorí mali iba dcéry) rodinní príslušníci s vysokým postavením v trenčianskej a nitrianskej župe ktorými bol určený ako budúca hlava rodu proti tomu namietali. Podľa strany č. 4 triedny profesor Aladára II. Ondrejkoviča bol Vladimír Němec, X., Ch, P, učil Ch, v tr. IV, V, VI, P v l.a, I.b, V, VII, Cs. v I.b, 20 h., v II. polr. tiež Z v III, 22 h., triedny v I.b, správca sb. Čh, dozor pri hrách. 

Presklená výťahová šachta v rezidencii primátora hlavného mesta Prahy Dr. Karla Baxu.

VII. Ročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne za školský rok 1924-1925, str. 12, II.A trieda 57. *Eva Baxová, Viedeň (Trenčianske Teplice). 

VIII. Ročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne za školský rok 1925-1926, VI.A Trieda 21.*Štefan Reis, Zliechov-Gápel (Trenč. Teplice). 26. Jozef Tiso, Trenčín  

Ctená manželka pána primátora Amélie Baxová rod. Jurkovičová založila a financovala kolej krále Alexandra I. v Prahe, v ktorej našli útočište mnohí študenti z kráľovstva Juhoslávia, ktorí šudovali v hlavnom meste Československej republiky.

Pani primátorová obdržala Rad svätého Sávy, ktorým ju vyznamenal kráľovský dvor v Beograde. Týmto vyznamenaním bola obdarovaná po jej smrti jedna jej rodina v Kanade. Pani Amélie žila v Prahe 60 rokov, ale na Prímorie s manželom nikdy nezabúdali. Ku koncu života sa už ako vdova vrátila do Opatije, kde aj v r. 1975 zomrela.     

V rodinnom dedictve v Opatiji sa dodnes zachovali šálky na kávu s pražským erbom. Napriek tomu, že manželka  JUDr. Karla Baxu Amélie Baxová rod. Jurkovičová bola od neho podstatne mladšia, bolo ich manželstvo zriedkavo harmonické. Ich jediná dcéra je JUDr. Eva Baxová vydatá Raisová (jej manžel bol neskorší minister Spravodlivosti JUDr. Štefan Rais. Keď študovala na PF UK v Prahe sa stretávala v Trenčianskych Tepliciach a v Trenčíne s podnikateľkou Šarlotou Stiglitzovou rod Buchler, prastarou matkou autora a aj s jeho matkou Alžbetou Ličkovou. Eva zdedila po svojej matke Amélii prinajmenšom inteligenciu, mimoriadnu odvahu a rozhodný odpor proti rodičovským autoritám. V období mimoriadneho ohrozenia republiky nemeckým fašizmom sa na Karlovej univerzite  v Prahe stýkala politicky najmä s ľavicovo orientovanými študentami napriek kategorickému nesúhlasu rodičov.

Putovní pohár primátora hlavního města Prahy p. Dr Karla Baxi na mezistátní utkání plachetních lodí Českoskovensko - Jugoslavie ve Splitu. Skoro po skončení prvej svetovej vojny bolo založené niekoľko závodov jácht tiež na mori. K najvýznamnejším patrila od roku 1935 mezištátna námorná regata ČSR – Jugoslávia o Pohár pražského primátora, ktorý venoval Dr. K. Baxa. V prvej regate zvíťazila československá loď Vltava, majetok Českého Yacht Klubu. Jej posádka  získala titul majstra Adrie a brúsený sklenený pohár. Nasledovali závody v rokoch 1936 a 1937. 

Karel Baxa po ukončení gymnázia v roku 1881 nastúpil k štúdiu na Právnicku fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Úspešne ju ukončil v roku 1888. Následne pôsobil ako súdny úradník, od roku 1891 ako advokát v Prahe. Ako obhájca sa zúčastnil mnohých súdnych procesov proti redaktorom českej tlače a npr. procese s hnutím Omladina v roku 1894. Ako advokát sa zapojil do politického života v roku 1893, keď bol obhajcom v súdnych procesoch  vedených proti redaktorom českej tlače v dobe vyhláseného vynimočného stavu v Prahe. Verejnosť si ho pamätala aj z tzv. Hilsneriády. V roku 1899 bol  hlavním zástupcem obžaloby v procese so židovským mladíkom Hilsnerom. Proti jeho obvineniu z vraždy sa vtedy energicky  postavil budúci prezident ČSR profesor Tomáš Masaryk. Karel Baxa bol činný aj v politike v rokoch 1895 - 1913 bol poslancom Českého snemu a od roku 1901 do roku 1918 aj poslancom Ríšskej rady. Na začiatku sa radil k Mladočechom, potom však v roku 1899 založil s pravicovými radikálmi a s Aloisom Rašínom Stranu státoprávně radikální a istý čas bol v jej čele. V roku 1908 s časťou členov prešiel do České strany státoprávně pokrokové. V roku 1911 ju tiež opustil a prešiel do České strany národně sociální, kde zostal až do konca svojho života. Už vtedy bol  významnou osobnosťou. Po vzniku samostatného Československa bol zvolený v roku 1919 pražským starostom. Zaslúžil sa o vytvorenie Veľkej Prahy a v roku 1922 sa stal jej  prvým primátorom a prvou osobnosťou, ktorá reprezentovala Veľkú Prahu. Zvolený bol  štyrikrát, razignoval až v roku  1937 pre vysoký vek.        

Zimná záhrada v rezidencii primátora Karla Baxi. Jeho jediné dieťa JUDr. Eva Raisová Baxová vyrástla v takomto prostredí.

Od 17. novembra 1921 do 5. januára 1937 bol Jeho Ctihodnosť JUDr. Karel Baxa aj predseda Ústavného súdu ČSR, ktorého sídlo bolo na Dušní 17 v Prahe kde úradovalo aj Ministerstvo unifikací, teda ministerstvo pro sjednocení zákonodárství a organizace správy v Československej republike. Sudcovia Najvyššieho správneho súdu Československej republiky sa tiež podielali na činnosti Ústavného súdu Československej republiky. JUDr. Karel Baxa vykonával ešte niekoľko dôležitých funkcií. Bol členom rôznych spolkov a inštitúcií, napríklad predseda správnej rady České banky, alebo predseda Českého ski klubu a Rotary klubu. V dobe tzv. insigniády stál, ako pražský primátor na strane českých študentov, ktorí sa domáhali realizácie zákona 135/1920 Zb. o pomere pražských univerzít, ktorý stanovil, že Česká univezita v Prahe je pokračovaním starej Karlovej univerzity a preto Karolinum, univerzitný archív, insignie, knihy a iné pamiatky tejto univerzity sú vlastníctvom českej Karlovej univerzity a majú jej byť Nemeckou pražskou univerzitou vrátené. Keď v Nemecku prevzal v roku 1933 moc Hitler žiadal od JUDr. Karla Baxu vydať dokumentáciu z procesu v ktorom bol hlavný obžalovaný židovský mladík  Hilsner. Hodlal ju využiť na antisemitské cieľe.

V polovici 30. rokov 20. storočia došlo v politike Prahy týkajúcej sa rusínskych otázok k zmenám, ktoré vo veľkej miere brali do úvahy želania rusofilov. Pozoruhodné bolo v tejto súvislosti konanie Najvyššieho správneho súdu Československej republiky, ktorý dňa 26. júna 1935 prijal Uznesenie č.5.136/33, že v súlade so zákonom je oficiálnym jazykom slovanského obyvateľstva Podkarpatskej Rusi jazyk rusínsky, ruský (maloruský) a národnosť tohto obyvateľstva sa označuje ako ruská (maloruská). Súd stanovil, že akékoľvek iné označenie, napríklad ukrajinský jazyk je v súlade s legislatívou neprípustné. Rusofilská spoločnosť, ktorá nečakala tento vývoj udalostí, Uznesenie Najvyššieho správneho súdu ČSR uvítala. Americko-ruský vestník pomenoval dané rozhodnurie "senzačným" poukázal na jeho mimoriadny význam (8)

Na snímke zo Zlína primátor Prahy Dr. Karel Baxa v rozhovore so starostom mesta D. Čiperom v roku 1936.

JUDr. Karel Baxa bol odporcom Hitlerových zámerov o pripojení Sudet k Nemecku a odmietol požadovanú dokumentáciu vydať. JUDr. Karel Baxa  v  knihe Čevená ruka opísal svoj nesúhlas zo sovietskym komunizmom. Príbuzní komentovali jeho politické vyjadrenia slovami, že keby nezomrel, zlikvidovali by ho Nemci, alebo Rusi, ako sa to stalo jeho bratom. JUDr. Karel Baxa  zomrel 5.januára 1938 v Prahe, bol pochovaný v Jílovišti 20 km od Prahy, kde mal vilu. Rodina JUDr. Karla Baxu po druhej svetovej vojne hodlala presťahovať jeho pozostatky do Prahy, nebolo jej to povolené. Jeho urna bola slávnostne prevezená do Prahy v roku 1992 a uložená v Aleji českých velikánov.

Baxův most, pomenovaný po pražskom primátorovi Dr. Karlovi Baxovi. Dnes Libeňský most v Prahe.

Čajový salón v rezidencii primátora Prahy Dr. Karla Baxu v budove Mestskej knižnice v štýle art deco. Budova knižnice je výtvorom architekta Františka Roitha v rokoch 1924-29 a nie náhodou bola postavená na mieste s knižnou tradíciou. Na projekte novej knižnice sa podielal Jan Thon, literárny historik a básnik, jej neskorší riaditeľ. Budova je zviazaná s osobnosťami primátorov, mali a majú tu reprezentačný byt. V rezidencii je mimo  iné aj fontána. Vchod do rezidence je vpravo od hlavného vstupu do knižnice. V rezidencii trvalo býval iba primátor Dr. Karel Baxa. Občas tu byvajú oficiálni hostia Hlavného mesta Prahy.

Malé Ostratice (Kissztrice, Kissándori). Jeden z kaštieľov známeho uhorského šľachtického rodu Sandor de Szlavnicza. Z tohto rodu pochádzal po svojej starej matke Anne Sandor de Szlavnicza pplk. tank. v. v. Aladár II. Ondrejkovič, sobášom (manželku a jej širšiu rodinu tým chránil pred rasovou perzekúciou a zabavením majetku) s Alžbetou, dcérou Júlie Ličkovej rod. Stiglitz na jar 1944 v evanjelickom kostole na Légionárskej ul. v Bratislave sa dostal do príbuzenského vzťahu s JUDr. Evou Raisovou Baxovou a jej matkou Améliou Baxovou rod. Jurkovič. 

Prvý primátor hlavného mesta Prahy JUDr. Karel Baxa mal jeden z kľučov od českých korunovačných klenotov v držaní 18 rokov.

Vila v majetku hlavného mesta Prahy v Havlíčkových sadoch slúžila do roku 1939 pod názvom Baxova vila na náklady mesta pre  ubytovanie Baxova Domovina detských zájazdov, ktoré pricestovali na exkurziu.

Tesne pred Heidrichiádou JUDr. Eva Baxová do ZSSR unikla Gestapu z protektorátu Čechy a Morava v poslednej chvíli s malým synčekom Ivankom na rukách napriek stráženým hraniciam. 

V Trenčíne na Štefánikovej č. 33 vo vile rodiny Alžbety Ličkovej býval do obsadenia Juhoslávie v roku 1941 syn pobočníka kráľa Juhoslávie Petara I. knjaz Božko. Po zrušení vysokých škôl v pretektoráte Čechy a Morava, kde študoval na textilnej a strojnej fakulte ČVUT praxoval vo firme Tibergien fills v Trenčíne. Alžbeta s ním hrávala tenis na kurtoch ich vily. Tesne pred obsadením Juhoslávie sa mladý knjaz Božko rozlúčil s rodinou hostiteľov s tým, že odchádza do Veľkej Británie na základe rozhodnutia kráľovského dvora.

Od 03.05.1944 sa stal posledný Hlavný mešťanosta Bratislavy JUDr. Štefan Ravasz (po rodičoch príbuzný nielen rodiny Sandor zo Slávnice a Malých Ostratíc, ale aj rodiny Ondrejkovič).   

Po odmietnutí správcom farnosti Blumentál slečnu Alžbetu Ličkovú a npor. aut. zál. Aladára Ondrejkoviča zosobášil napriek štátnemu nariadeniu na základe seniorskej výnimky Dr. Vladimíra Jurkoviča ev. farár a. v. Dr. Ladislav Jurkovič, synovec slávneho Samuela Jurkoviča na príhovor evanjelického redaktora Andreja Vrbackého (*16.04.1908 v Bedforde USA), švagra ženícha.

JUDr. Karel Baxa sa paradoxne dodatočne týmto neverejným sobášom dostal do príbuzenského vzťahu aj s JUDr. Martinom Mičurom prezidentom Najvyššieho súdu, dôverným priateľom T. G. Masaryka a jeho detí. Nie menším paradoxom bolo, že týmto manželstvom sa zároveň dostali do príbuzenského vzťahu katolícky politik, prezident Najvyššieho súdu a podpredseda Štátnej rady SR prof. JUDr. Martin Mičura a neskorší minister spravodlivosti redaktor Československého vysielania rádio "Moskva" 1939-1945 JUDr. Štefan Rais. 

V nezákonnom konaní sp.zn. M 155/1947 - Vyhlásenie za mŕtvu Okresným súdom Trenčín rozhodovala sudkyňa JUDr. Martiny-Brtková, ktorú JUDr. Štefan Rais poznal už z ich spoločných šúdii na gymnáziu. Sudkyňa poznala osobne aj kpt. tank. Aladára Ondrejkoviča aj Evu Baxovú Raisovú. V kauze figuroval okrem Blan. S. aj advokát Dr. Alfred Barač, ktorý tiež poznal rodiny Ondrejkovič aj Ličko. Dôkaz: aj Štvrtá správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne za školský rok 1921-1922, strany 10, 11 a Uznesenie OSTN sp.zn. M 155/47 z 13. januára 1948 (Vyhlásenie za mŕtvu Sarloty Stiglitz rod. Büchler).  

Minister spravodlivosti Československej ľudovodemokratickej republiky JUDr. Štefan Rais v Bratislave. Vpravo za ním stojí s fotoaparátom  pravdepodobne príbuzný ministra obrany ČSR JUDr. Alexeja Čepičku, neskorší riaditeľ ŠPS v Bratislave ing. Čepička.

Publikácia z roku 1953 ktorú redigovali František Nečásek, Jan Pachta a Eva Raisová, konečnú redakciu pred jej vydaním vykonal priateľ JUDr. Štefana Raisa Alexander B., neskorší redaktor odborárského denníka "Práca". Naproti tomu Dr. Aladár Ondrejkovič bol viac ako 10 rokov Okresným náčelníkom v Zlatých Moravciach, mal možnosť vzhľadom na svoj úrad, ovplyvňovať konanie prezidenta T.G. Masaryka a jeho rodiny v Topolčiankach. Dr. Aladár Ondrejkovič bol preto v periodickej tlači napadaný. Dôkaz: Noviny "Slovenská Pravda" z dňa 17.07.1932, článok "Pomery v Jedľových Kostoľanoch". 

Automobil Škoda Superb 919 rovnakého typu, ako vlastnila Valéria Čevelová rod. Stiglitz, sestra Júlie Ličkovej rod. Stiglitz a sesternica JUDr. Štefana Raisa v čase keď  ich navštevovala JUDr. Eva Baxová v Trenčíne so synčekom Ivankom. Bol jej obom s manželom skonfiškovaný (o.i. aj Škoda Rapid 420) aj s celým hnuteľným a nehnuteľným majetkom v roku 1953 Rozsudkom bývalého Ľudového súdu Trenčín sp.zn. 2T 399/1953.

Sled udalostí nasvedčuje, že práve v tejto súvislosti bol 14. septembra 1953 JUDr. Štefan Rais odvolaný z funkcie ministra. Na istý čas sa celkom stratil. Podľa neoverených informácií necelý rok pracoval v malej predajni tlačovín v Brezne. Jeho sesternica Valéria Čevelová rod. Stiglitzová s manželom Jozefom Čevelom boli vo vyšetrovacej väzbe v Trenčíne už od konca roku 1952.   

Roky 1953-1954 (Akcie B - Byty a  D - Dôstojníci) už postihli aj zostávajúcu širšiu časť príbuzných žijúcich na Slovensku, predvojnových štátnych zamestnancov (npr. učiteľov a pracovníkov štátnej správy), ako aj príbuzných z radov dôstojníkov ČSĽA p.p. bývalej Slovenskej armády vrátane ich rodiných príslušníkov. 

Po roku 1960 podal odsúdený pán Jozef Čevela, rodák z obce Babice na Morave žiadosť Okresnému súdu Trenčín o obnovu trestného konania býv. ĽS TN sp.zn. 2T 399/1953. Vo veci rozhodovala opäť sudkyňa JUDr. Ružena Brtková a jeho žiadosť zamietla.

Rodina JUDr. Karla Baxu po druhej svetovej vojne hodlala presťahovať jeho pozostatky do Prahy, nebolo jej to povolené. Jeho urna bola slávnostne prevezená do Prahy v roku 1992 a uložená v Aleji českých velikánov.

Urna v ktorej má uložený popol prvý primátor hlavného mesta Prahy a predseda Ústavného súdu JUDr. Karel Baxa. 

Barva má je červená a bílá, moje heslo: poctivost a síla.

Poznámky: ev. senior a. v. Dr. Vladimír Jurkovič, otec ev. farára farnosti na Legionárskej ul. v Bratislave Dr. Ladislava Jurkoviča, ktorý sobášil  na jar 1944 npr. aut. Aladára II. Ondrejkoviča a Alžbetu Ličkovú, matrikár bol Albert Okolicsányi, pokrvný príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza ; Stoličný trenčiansky sudca Dominus Ilustrissimus Stephanus Sandor de Szlavnicza (Stefan Sandor zo Slávnice), otec Anny Ondrejkovičovej rod. Sandor bol evanjelik  a. v. ; V Juhoslávii boli členmi Jugoslovensko-Čehoslovačkej Ligy aj redaktor Lidových novín v Belehrade a prof. na gymnáziu T. G. Masaryka v Petrovci Andrej Vrbacký (budúci manžel Editky Ondrejkovičovej a držiteľ prestížnej Ceny Centra juhoslovanského PEN klubu) evanjelik a. v. a prof. na gymnáziu v Petrovci Andrej Sirácky ;                      

Zdroje: Národné noviny Volume - 1933, Issue: 08.12.1933 ; Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková ; pplk. tank. Aladár II. Ondrejkovič ; JUDr. Eva Raisová rod. Baxová ;  Marta Hladká rod. Raisová 1966 ; Andrej Vrbacký ; Janko Sirácký ; Sidónia Hutarová ; Alexander Bachnár ; Viliam Kamenický ; Archív Okresného súdu Trenčín ; časopis Československo-juhoslovanská revue ; (8) Amerikansky Russky Viestnik. Homested, PA. August 8, 1935. No 32   

 

 

 

Aktualizované: 16.11.2019