Okresný náčelník Dr. Ondrejkovič ( Aladár Ondrejkovics )

 

                    

REPREZENTAČNÝ LEXIKÓN SLOVENSKA A PODKARPATSKEJ RUSI ROK 1936

238

ONDREJKOVIČ ALADÁR dr., radca politickej správy, Okresný náčelník v Zlatých Moravciach. Narodil sa * 2. júna v Dolných Držkovciach 28.07.1964 Bratislava.  

Hlavný slúžny Topolčany    Študoval v Trenčíne a právo v Budapešti (aj spolužiak a priateľ Dr. Ivan Milecz - Milec právnik a po r.1919 Čs. diplomat, po r.1939 slovenský vyslanec v Rumunsku a Juhoslávii). Pôsobil pred prevratom ako praktikant u polície v Budapešti. Po prevrate bol Iudices nobilium - Hlavný slúžny  (supremus iudex) vo Veľkých Topolčanoch (processus/reambulatio, szolgabírói járás, slúžnovský okres). Čestný občan Zlatých Moraviec, predseda miestnych kultúrnych a národných spolkov. Zaslúžil sa o budovanie a zriadenie miest Topolčianky a Zlaté Moravce. Agilný pracovník pri organizácii hasičstva v okrese. Je okresným veliteľom Hasičskej jednoty a majiteľom zlatého a strieborného kríža. Čestný predseda Footbalového klubu v Zlatých Moravciach.                          

Okresný náčelník v Zlatých Moravciach Dr. Aladár Ondrejkovič mal v pôsobnosti letné sídlo prezidenta Čs. republiky Topolčianky. Panstvo Topolčianky bolo do začiatku 20 storočia majetkom rodu Keglevich de Buzin s ktorým bol Okresný náčelník Dr. Ondrejkovič pokrvne príbuzný prostredníctvom jeho Urodzenej matky Anny Sandor de Szlavnicza (Gábor gróf Kegevich de Buzin a Matilda Sandor de Szlavnicza boli manželia). Jeho matka bola pokrvne príbuzná aj rodom Balassa (Anna Balassa a František Sandor de Szlavnicza boli manželia), bol v minulosti tiež majiteľom panstva Topolčianky. Tu prezident T. G. Masaryk a jeho deti prijímali v rodinnej atmosfére priateľov a politikov.

Dr. Aladár Ondrejkovič (Aladarus Franciscus Ondrejkovics): Vojenský odvod 8.augusta 1910, zaradený do brannej moci 1.októbra 1910. Odklad voj. prezenčnej služby. In the 1912 he received his Doctorate of Law from the University of Budapest. 10. októbra 1912 prezentovaný k činnej službe u 6. pešieho pluku k 12. polnej rote. Absolvoval školu pre dôstojníkov v zálohe a bol menovaný šikovateľom. 30 septembra 1913 bol prepustný na trvalú dovolenku do zálohy. Vtelený k 71. pešiemu pluku dňa 01.10.1913. Nastúpil do funkcie praktikanta na políciu v Budapešti. V dôsledku mobilizácie K.u.K. armády 1. augusta 1914 prezentovaný u 32. pešieho pluku v hodnosti podporučíka v zálohe. Dňa 1.mája 1915 bol menovaný do hodnosti poručíka v zálohe. Do zajatia padol 5.augusta 1916 na ruskom bojisku. ♫  Любо братцы , любо ...

Vojnový zajatec (P.O.W.) v meste Krasnojarsk na Sibíri v 1.Svetovej vojne (WWI). Svetová vojna skončila 11 novembra 1918, ale podmienky v zajateckom tábore v Krasnojarsku sa zmenili až za rok, keď ich začali stráže opúšťať a zanechali bez potravín. Zajatcom nemal kto povedať, čo sa deje mohli tam iba zomrieť.  Poručík v zálohe 32. pešieho pluku Dr. Aladár I. Ondrejkovič a jeho kolegovia opustili tábor a išli peši od dediny k dedine domov. V každej dedine dostali k jedlu iba  cibuľu ako jediné, čo im dedinčania mohli dať.

Zajatecký tábor 1 na brehu rieky Jenisej, Krasnojarsk. Trvalo skoro rok, kým sa dostal späť zo zajateckého tábora do Budapešti k rodine v roku 1920 cez Hamburg. Išiel aj s druhom celú cestu peši až do Hamburgu. Aladár a jeho manželka Anna sa presťahovali na Slovensko v roku 1922. Stal sa Hlavný slúžny v okrese Veľké Topolčany, o dva roky sa stal Okresným náčelníkom v Považskej Bystrici, následne v Zlatých Moravciach.

Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič, jeho manželka Anna Török a ich dcéra Gizela.

Anna Ondrejkovičová rod. Török 

Prezident T. G. Masaryk pri návšteve Košíc v sprievode ministra s plnou mocou pre správu Slovenska v Bratislave Dr. Martina Mičuru, bývalého tekovsko-nitrianskeho župana. Do funkcie Hlavného slúžneho vo Veľkých Topolčanoch a následne do funkcie Okresného náčelníka v Považskej Bystrici vymenoval Dr. Aladára I. Ondrejkoviča minister Dr. Martin Mičura.

Považský hrad a panstvo boli do polovice 19.storočia majetkom rodu Balassa de Kekko et Gyarmat, sobášom pokrvne a majetkovo priamo spojeným s rodinou Sandor de Szlavnicza. V roku 1684 obliehalo hrad vojsko cisára Leopolda I., keď ho krátko predtým obsadilo vojská Imricha kniežaťa Thököly, tiež pokrvne a majetkovo príbuzného s rodinou Sandor de Szlavnicza. V Považskej Bystrici bol v roku 1925 Okresný náčelník Dr. Aladár I.  Ondrejkovič, matka ktorého bola Domina Illustrissima Anna Sandor de Szlavnicza a otec Obvodný notár v notárskom obvode Dolné Držkovce a následne v notárskom obvode Šimonovany Dominus Stefan I. Ondrejkovič.

Dr. Aladár I. Ondrejkovič bol Okresný náčelník v Považskej Bystrici od 24. januára 1925. Do roku 1925 bol Hlavný slúžny v Topolčanoch. V Považskej Bystrici v okruhu jeho právomoci pôsobil Obvodný notár  Tomáš Kohút (Kohúth), istý čas veliteľ pluku - Peší pluk 23 ,, Amerických Slovákov "  v Trnave. Advokát Dr. Jozef Kohút *1838 †1915. Országhovci, Turzovci z otcovej strany, Ruttkayovci z matkinej strany. Ignác Országh jeho syn Juraj Országh, z jeho bratov bol Jozef Országh Krajinský prezident a Slavo Országh statkár v Laclavej. Brat Ján zahynul. Sestra Viera Kohútová. Ruttkay D. Ž. Anna Johana. PhDr. Danica Országhová. 

V roku 1925 navštívil prezidenta T.G.Masaryka v letnom sídle Topolčianky korunný princ Carol II. Rumunský. V priebehu návštevy Slovenska jednal aj v Bratislave so starostom mesta, ministrom s plnou mocou pre Správu Slovenska a úradníkmi Krajinského úradu. Neskôr slúžil synovec Okresného náčelníka v Zlatých Moravciach ppor. jazd. Aladár II. Ondrejkovič v Dragúnskom pluku pri návšteve Jeho Veličenstva 01.11.1936 v Bratislave pomenovaného Dragúnsky pluk 11 kráľa Carola II. Rumunského.

Bratislava v období 1.čs. republiky hlavné mesto Zemi slovenskej, sídlo dvoch politických a dvoch súdnych okresov. Sčítánie ľudu v roku 1930: 123 844 obyvateľov (z toho 10 osôb cigánskej národnosti, 60 013 osôb československej národnosti, 18 890 osôb maďarskej národnosti, 32 801 osôb nemeckej národnosti, 56 osôb poľskej národnosti, 12 osôb rumunskej národnosti, 199 osôb ruskej národnosti, 111 osôb srbochorvatskej národnosti a 4 747 osôb židovskej národnosti).

Život v radosti i starostiach (S080). V septembri 1931 začal školský rok pre 100 chlapcov v Šaštíne. Okrem štúdia im po rozume lietajú aj huncútstvá, ktoré udržujú veselého ducha. Jeden z chlapcov ich opísal takto: "Je pondelok. Máme chémiu. Chystáme sa na pokusy. Priateľ Štefo spravil dnes na poludnie prvý pokus a vydarilo sa mu. Ošmekol kuchárov o dve porcie salámy. Nech žije veda!" O pár dní bola oberačka v Horných Orešanoch. Pozval nás dp. Augustín Vávra. V Bolerázi ráno po posilnení sme si prezreli továreň na škrob. Radi si spomíname aj teraz na ochotu a pánov inžinierov. Šándor si už dva dni sladí kávu škrobovým cukrom, lenže svet je zlý a ktosi ho oň olúpil...Po sv. omši v Orešanoch prišiel obed. Každý si vytiahol svoj "vercajch" a či "echcajch" a sliepky, kačice a husi sa museli podrobiť. A tých slivkových gúľ bolo veru do päť tisíc. Nuž a veru sme sa riadili i starým porekadlom: Suché polej, aby sa ti nechytilo...Keď sme sa vrátili z oberačky, prišiel medzi nás pán inšpektor. Direktor bol až hen v Dlhej žobrať skyvu chleba, nás je pekný šík a žalúdky nám lepšie fungujú ako mozgy. V Benediku tento rok bola obliečka 40 klerikov, laici dostali medailónik Panny Márie Pomocnice kresťanov. Po obrade všetci s horiacou sviecou v rukách počúvajú kázeň Jozefa Bokora, direktora zo Šaštína. Slávnostnú sv.omšu mal msgr. Dr. Štanzel, priateľ a podporovateľ saleziánskeho diela na Morave. Noviciát aj filozofický študentát bol v Benediku spoločný s českými saleziánmi. Tento rok sa v Benediku začalo so stavbou kaplnky, do ktorej by chodievali novici so študentami. Dobrodinci zo Psár venovali do kaplnky sochu Božského srdca. Keď bola kaplnka dokončená, prišiel ju posvätiť pán biskup Marián Blaha. Stavba kaplnky nebola jediná stavba, o ktorú sa starala komunita v Benediku. Tri dni pred sviatkom Nepoškvrnenej sa konala posviacka "Kultúrneho domu Don Bosca" v Kozárovciach. Posviacku previedol dekan z Hr. Nemiec vdp. Dodek. Salezián Dr. František Sersen, bol kaplánom v Kozárovciach na posviacke osvetlil význam diela. Prehovorili aj najväčší dobrodincovia - Okresný náčelník Ondrejkovič a pán organista Belo Fajta. Deň pred posviackou neočakávane zomrel generálny predstavený saleziánov don Filip Rinaldi vo veku 76 rokov. Saleziáni odchádzajú, ale dielo, ktoré vytvorili v nesmrteľných dušiach bude trvať naveky.

Dr. Aladár I. Ondrejkovič financoval aj prvý hasičský automobil v okrese Zlaté Moravce, bol čestným občanom všetkých obcí v okrese. Mal osvedčenia týchto obcí vyvesené  na chodbe (zdroj: Gizelle Kerney - dcéra).

Noviny "Slovenská krajina" zo 14. októbra 1932. Pán prezident republiky T. G. Masaryk v Lánoch. Prezident republiky odišiel v utorok 11.októbra o 21.30 hod. so svojim sprievodom z Topolčianok. Ná nádraží v Topolčiankach ohlásili sa pánu prezidentovi zemský prezident Dr. Jozef Országh, zemský četnícky gen. Adamička a okr. náčelník dr. Aladár Ondrejkovič. Na nádražie prišlo tiež mnoho obecenstva z Topolčianok a okolia. Pán prezident prišiel 12. októbra o 8. hod. 10min. z Topolčianok do Lán. Na nádraží očakával pána prezidenta kancelár dr. Šámal.

Noviny "Južné Pohronie“ zo dňa 05.11.1933. V Zlatých Moravciach 15. výročie oslobodenia vlasti bolo spomenuté veľmi dôstojne. V meste vyzdobenom štátnymi zástavami už deň vopred oslavovali školy samostatnými oslavami. V čs. štátnom reálnom gymnáziu bola po úvodnej reči pána riaditeľa dr. Skovajsu vztýčená štátna vlajka, ktorej bol vzdaný hold. V nasledujúcom preslove uviedol pán prof. Dudík pokroky od počiatku samostatnosti a ukázal na malichernosti, ktoré náš národ delia a ktoré sa nedajú srovnať s faktom nášho oslobodenia. Po recitácii a spevoch pripravených pánom prof. Bokom, bola zdarilá slávnosť zakľúčená. Večer mesto hýrilo svetlami. Osvetlené výklady obchodov boli ozdoboné obrazmi našich velikánov, za oknami sviečky alebo rozsvietené lustry a ulicami mesta prechádzal lampiónový spievod so spevom a hudbou. 28. októbra boli slávnostné služby božie v miestnych kostoloch, večer sokolská akadémia v kine „Svornosť“. V slávnostnej reči pán Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič ocenil prácu vykonanú v okrese zlatomoraveckom za 15 rokov samostatnosti a prehovoril o čistote charakteru ako o najväčšej opore nášho štátu. Po reči boli prevedené pečlivo pripravené čísla telocvičné, tanečné, spevné a hudobné odmenené dlhotrvajúcim potleskom obecenstva. Oslava sviatku Svobody sa v Zlatých Moravciach pekne vydarila.

Vráble. Od tridsiatych rokov 20. storočia pre prípad bombardovania, prírodných katastrof, alebo havárií bola organizovaná okresnými náčelníkmi (vo Vrábľoch Štefanom Balažovičom a v Zlatých Moravciach Dr. Aladárom I. Ondrejkovičom) záchranná služba s verejnými skúškami za účasti Hasičskej jednoty, četníctva, samaritánskeho odboru ČsČK, (SČK) Slovenský Červený kríž a čs. vojska. Okresný náčelník vo Vrábloch Štefan Balažovič bol príbuzný Obvodného notára Štefana Balazsovics a príbuzný aj oficiála Okr. súdu v Prievidzi Gejzu Turbu, riaditeľa pôšt na Slovensku Štefana Turbu (mešťanostu Bratislavy) a pani učiteľky Márie Ondrejkovičovej rod. Turba. 

Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933. Štefan Balažovič bol výmenovaný Krajinským úradom v Bratislave za nového Okresného náčelníka v Košiciach. Úrad nastúpil ešte pred vianocami.

Administrácia novín „Južné Pohronie“ 12.05.1934. Osláv Štefánikových dňa 6. mája 1934 v Leviciach zúčastnilo sa i čs. štátne reálne gymnázium "Janka Kráľa" Zlaté Moravce, štafetou z Kozároviec, spolu s ref. gymn. Levice. Už pri štarte ujalo sa vedenia ref. gymnázium Levice, ktoré počiatočný náskok zväčšilo na 500 m. Od polovice trati však Zlaté Moravce pridaly a v troch štvrtinách trati sa nebezpečne Levickým priblížily. Krásny boj bol pokazený neukáznenosťou levického študenta S., ktorý napriek upozorneniu kolegov, postavil sa do trati už prekontrolovanej a tým skazil celý závod, hoci zdanlivé získal prvenstvo Levickým. Dodatočné doradenie moraveckého závodníka z autu, po zistení neregulárnosti boja, na veci už nič nezmenilo. Reál. gymnázium Zlaté Moravce za možnosť štartu ďakuje láskavosti p. riaditeľov obidvoch gymnázií, p. poslancovi Dr. Ravaszovi a p. Okresnému náčelníkovi Dr. Ondrejkovičovi (na československom štátnom reálnom gymnáziu Janka Kráľa v Zlatých Moravciach študovali a maturovali aj dcéry Dr. Aladára Ondrejkoviča slečny Gizela Ondrejkovičová a Kamila Ondrejkovičová).

Noviny "Južné Pohronie" z 23.06.1934. Mimoriadne valné shromaždenie ZFC. dňa 16. júna 1934 bolo veľmi rušné. Pán podnikateľ Grunvald poďakoval sa z predsedníctva a p. Meizlík z miestopredsedu. Podľa stanov boli hlasovaním zvolený predsedom p. Okresný náčelník Aladár Ondrejkovič a na miesto p. Meizlíka p. notár Szánto. Bol i podaný návrh na rozpustenie klubu, čo sa menšine majúcej na mysli iné ciele než šport, nepodarilo. Práve naopak, voľbou p. Okresného náčelníka Dr. Ondrejkoviča je zaistená budúcnosť klubu. Niektorým športovcom je treba pripomenúť, že športový klub musí zostať športovým klubom a nie miestom treníc rôzne smýšľajúcich funkcionárov.

Po vykonávaní funkcie prednostu 1. a 4. oddelenia 9. pešej divízie v Bratislave do 15.2.1935 prešiel mjr. gšt. Augustín Malár ďalšími funkciami na Zemskom velitelstve v Bratislave *18.07.1894 Reitern  †DD.MM.1945 Flossenbürg,  Concentration Camp V pamäti - Podobné stránky .

Župný palác Pálffy v Bratislave, sídlo župana grófa Pálffy, budova krajinského zastupiteľstva a neskôr aj sídlo Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča. 

Bývalý učiteľ, krajinský poslanec Milan Polák na zasadaní Krajinského zastupiteľstva v Bratislave v roku 1936.

Slávnosť v  meste Zlaté Moravce pri príležitosti odovzdania prvého hasičského automobilu v okrese, ktorý bol darovaný Okresným náčelníkom Dr. Aladárom Ondrejkovičom Hasičskej jednote.

 KST - Mestská organizácia Zlaté Moravce. Z výročnej správy KČST - odbor " Tekov " Zlaté Moravce z roku 1936 sa dozvedáme, že do funkcie predsedu bol znovu zvolený prof. Bok, tajomníka p. Mokoš, členom výboru je aj Václav Felt. Rozhodlo sa postaviť útulňu na Veľkom Inovci a zriadiť turistické ubytovne na Zlatne a  v Zlatých Moravciach. Z písomných dokumentov a korešpodencie z toho obdobia sa dozvedáme podrobnosti o priebehu výstavby útulne. Boli získané finančné prostriedky vo výške 19 tisíc korún zbierkou od členov. Najviac peňazí poskytol Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič

Útulňa na Veľkom Inovci  bola do prevádzky slávnostne odovzdaná 11.09.1938 za prítomnosti mnohých turistov, pozvaných predstaviteľov a hostí. Preto, že bola postavená v roku 50. výročia založenia KČT v Čechách a 20. výročia vzniku ČSR dostala oficiálny názov " Jubilejná ". Útulňa mala z kameňa postavené prízemie, kde bola spoločenská miestnosť a na poschodí z dreva dve izby zvlášť pre mužov a ženy s 20 posteľami. Jeden nocľah stál 5,- Kč. Prvým chatárom bol p. Ješko. V tom období bol KČST Zlaté Moravce veľmi aktívny a mal 170 členov. Zlatomoraveckí turisti vyznačkovali chodníky na Veľký Inovec zo Zlatých Moraviec, Kozároviec a Novej Bane (chata Veľký Inovec).

Syn notára vo Varšanoch okres Levice a priateľ notárskych rodín Ondrejkovič a Mičura, minister bez kresla od 22. septembra, od 4. októbra do 1. decembra 1938 minister priemyslu, obchodu a živností Dr. Imrich Karvaš.

V rokoch 1938-1939 bol Okresný náčelník v Považskej Bystrici Dr. Stefan Schurmann, pokrvný príbuzný rodín Ondrejkovič a Sandor. V rokoch 1938-1939 bol Okresný náčelník v Bánovciach nad Bebravou Jozef Országh.

Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič pôsobil v Okrese Zlaté Moravce viac ako desať rokov. Financoval prvé požiarne vozidlo v okrese a dostal titul čestný náčelník zo všetkých dedin oblasti  ktoré mu podiehali. Jeho certifikáty  viseli na chodbe. (Zdroj: Gizella Kerney - dcéra).

Jeden z najskúsenejších úradníkov Krajinského úradu na Slovensku v Bratislave bol Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič. V rokoch 1936-1939 sa podieľal v Zlatých Moravciach a Prešove na zostavovaní jednotiek Stráže obrany státu SOS z príslušníkov rezortného četníctva, finančnej stráže, štátnej polície a vojenských záložníkov s trvalým bydliskom v blízkosti predpokladaného nasadenia. 

Elitné ozbrojené jednotky SOS Československého štátu na cvičení na Južnom Slovensku v roku 1937. Prápor SOS 28/Nové Zámky (Nitra). Politické okresy: Stará Ďala, Hlohovec, Komárno, Zlaté Moravce, Nitra, Parkáň, Piešťany, Šaľa, Vráble, Nové Zámky. Veliteľ: pplk. Karel Jahelka (peší pluk 12). Stav: 1012 mužov (184 četníkov, 48 policajtov, 227 príslušníkov finančnej stráže, 553 mužov vojenských posíl). 

Dr. Aladár Ondrejkovič bol v súvislosti s Mníchovskou dohodou zo Zlatých Moraviec (kde mu podliehalo sídlo prezidenta čs. republiky Topolčianky) preložený do Prešova s úlohou organizovať v okrese dislokáciu a prácu štátnych úradov ktoré bola Česko-slovenská republika prinútená evakuovať z Košíc, časti Východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Tajomník Švajčiarskej obchodnej komory vo Viedni od roku 1934, od októbra 1939 splnomocnenec Švajčiarskej centrály pre rozvoj hospodárstva (SHS) v Bratislave Dr. Hans Keller sa od jesene 1938 častým účastníkom poľovačiek na Pokarpatskej Rusi a na Východnom Slovensku so súhlasom Dr. Aladára Ondrejkoviča. V Rakúsku mu nacisti na jar 1938 bez náhrady odňali poľovný revír vo Wachau. V záujme štátu bola aj podpora Dr. A. Ondrejkoviča pri uzatváraní obchodných zmlúv na dodávky o.i. dreveného uhlia do Švajčiarska miestnych podnikateľských subjektov s Hansom Kellerom. 

Po 2. novembri 1938 v súvislosti s Viedenskou arbitrážou boli Okresné úrady z obsadených území evakuované do Prešova a včlenené do úradu Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča. Brigádny generál Oleg Svátek bol DD.10.1935-DD.09.1938 veliteľ Pešej divízie 12, SV Užhorod, DD.09.1938-DD.12.1938 veliteľ Hraničnej oblasti 42 Slánske vrchy - hranica s Rumunským kráľovstvom za brannej pohotovosti štátu, SV Užhorod, DD.12.1938-DD.03.1939 veliteľ Pešej divízie 12, SV Svaljava.

Diktátom vynútená evakuácia Krajinských úradov a Československej armády z Košíc po Viedenskej arbitráži dňa 2. novembra 1938.

Prápor SOS 32/Košice (Prešov). Politické okresy: Gelnica, Košice, Košice-vidiek, Moldava nad Bodvou. Veliteľ: pplk. Jaromír Libánský (peší pluk 32), od 15. februára 1939 mjr. Václav Tichna (peší pluk 14). Stav: 616 mužov (120 četníkov, 180 policajtov, 177 prísl. finanč. stráže, 139 vojen. posíl). Straty: doz. František Blecha (12. november Hirn; ten deň nemocnice Prešov), doz. Josef Hrdina (19. december Slanec).

Prápor SOS 34/Spišská Nová Ves. Polititické okresy: Bardejov, Giraltovce, Kežmarok, Levoča, Stará Ľubovňa, Poprad, Prešov, Sabinov, Spišská Nová Ves, Spišská Stará Ves. Veliteľ: pplk. Josef Krejčí (peší pl. 37). Stav: 473 mužov (104 četníkov, 227 prísl. fin. stráže, 142 voj. posíl).

Evakuácia československého štátneho majetku vojenskými nákladnými vozidlami Tatra T28 III. armády Štefánik do Prešova.

Od decembra 1938 Predsunutá agentúrna ústredňa PAÚ čs. armády zrušená v Košiciach pôsobila  v Prešove pod kontrolou prešovského Okresného náčelníka. 

Četníctvo (po marci 1939 na Slovensku žandárstvo) bylo oficiálně koncipováno jako vojensky organizovaný bezpečnostní a ozbrojený sbor. Četníci vstupovali do služby dobrovolně, skládali četnickou přísahu a zavazovali se ke čtyřleté službě. Četnictvo užívalo systém hodností shodný s vojenským, docházelo jen k určitým modifikacím v názvech, tzn. generálové, důstojníci, mužstvo (gážisté bez hodnostní třídy). Četnictvo bylo apolitická organizace.[38] Četníci měli zakázanou činnost v politických stranách, vstup do sportovních a zájmových organizací. Sňatky byly povolovány po odsloužení 4 let, a nejdříve po dosažení 30 let věku. Sňatek nemusel být schválen, pokud ohrožoval zájmy či dobré jméno četnictva. Od roku 1927 neměli příslušníci četnictva ani volební právo.

Dňa 21. februára 1939 bol Valným zhromaždením Matice slovenskej zvolený nový predseda Dr. Aladár I. Ondrejkovič, Okresný náčelník.

Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič v Prešove (Member of the Management Board of the company - Prešov refinery alcohol account. Comp., Prešov) calls in the days 20-22 February 1939 to the President of the Autonomous Government Dr. Jozef Tiso help border communities, the construction of railways, Prešov - Strážske, regulation Torysa river basin, improving the transport system in east Šariš and modification of land. In the years 1938-1939 was District governor of  Žilina Dr. Tibor Jesenský, blood relatad of family Ondrejkovič - Sandor. 

Pplk. gšt. Ferdinand Čatloš bol 14.03.1939 na čele Krajinského vojenského veliteľstva - KVV kde podliehal Krajinskému prezidentovi, t. j. bol kolegom Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča.

Od svojho preloženia mal pod kontrolou v súvislosti s autonómiou aj vojenskú PAÚ (Predsunutú agentúrnu ústredňu) v Prešove so zameraním proti Maďarsku. Okresný náčelník Dr. Ondrejkovič nútený čeliť aj početným skupinám ozbrojených záškodníkov ktorí na územie okresu  prenikali z Poľska a časti územia okupovaného Maďarskom. Ešte väčšej pracovnej a organizačnej záťaži bol vystavený Dr. A. Ondrejkovič po 14. marci 1939 keď sa okres Prešov ocitol vo vojnovej zóne v súvislosti bojmi vojsk (a ich evakuáciou s úradmi a civilnými osobami) už neexistujúceho čs. štátu na Podkarpatskej Rusi s maďarským vojskom, ktoré už 22. marca napadlo aj územie Slovenska.

Syn notára vo Varšanoch okres Levice a priateľ notárskych rodín Ondrejkovič a Mičura, bývalý minister Dr. Imrich Karvaš, bol vymenovaný za guvernéra Národnej banky.

Švajčiarska konfederácia uznala 19. apríla 1939 Slovenskú republiku ako šiesty štát v poradí. Diplomat Hans Keller pôsobil ako delegát OSCE vo Viedni (sekretár švajčiarskej obchodnej komory vo Viedni od roku 1934) v Slovenskej republike v Bratislave od roku 1939. Býval v hoteli Carlton v jednej izbe, ktorá sa stala zároveň aj úradovňou. Tu pracovala aj jeho manželka, absolventka obchodnej školy v Zürichu. 

Do 15. mája 1939 veliteľ Jazdeckej korouhve 3,  od 15. mája 1939 veliteľ Jazdeckého piezvedného oddielu 3 v Michalovciach, spadajúceho pod Divíznu oblasť 3 v Prešove mjr. jazd. Ján Malár (v Motešiciach kolega jeho synovca). Plnil osobitné úlohy aj pre Okresného náčelníka v Prešove Dr. Aladára Ondrejkovič.

Záver samaritánskeho kurzu a skúšok, ktoré sa konali v Čiernom orli v Prešove od 28.8.1939 do 24.9.1939 s účasťou 28 mužov a 175 žien. Predný rad zľava: policajný kapitán Kováč, veliteľ východoslovenskej divízie plukovník gšt. Augustín Malár (* 18.07.1894 Reitern † DD.MM.1945 Koncentračný tábor Flossenbürg)poručík čs. légií v Taliansku do roku 1918, pri vyhlásení Slovenskej samostatnosti sa stal veliteľom VI. armádneho zboru a velil mu po celú dobu bojov s Maďarskom na Východnom Slovensku, minister národnej obrany generál I. tr. Ferdinand Čatloš (kapitán čs. légií v Rusku, vrátil sa domov 12. setembra 1920), Okresný náčelník a veliteľ Okresnej hasičskej jednoty č.5 v Prešove Dr. Aladár Ondrejkovič a Okresný lekár a predseda samaritánskeho odboru Červeného kríža v Prešove Dr. Anton Frič.

Po napadnutí Poľska 1. sept. 1939 dňa 3.septembra 1939 vypovedeli Veľká Británia a Francúzsko Nemeckej ríši vojnu. Npor. pech zál. Dr. Hans Keller narukoval z Viedne ku TerKdo 6 do Wollishofenu pri  Zürichu. Plukovník Stadler z Usteru, veliteľ jednotky Ter, mu začiatkom októbra rozkázal sa hlásiť v uniforme u vtedajšieho vicedirektora obchodného oddelenia ministerstva dopravy a energetického hospodárstva Dr. Jeana Holza. Po inštruktáži ho Dr. Jean Holz odoslal na Slovensko s úlohou dohodnúť dodávky radu tovarov a surovín pre vojnové hospodárstvo Švajčiarskej konfederácie s dôvodu nemožnosti ich získať od pôvodných dodávateľov.  

Pokrvný príbuzný Dr. Aladára Ondrejkoviča barón Imre Ivanka bol zakladateľom Červeného kríža v Uhorsku.  Zakladajúca schôdza Červeného kríža v Uhorsku sa konala 16. mája 1881 v Budapešti. 17. mája došlo k fúzii ženského spolku s novozaloženou organizáciou Červeného kríža, barón Ivanka sa stal jej správcom. Bol medzi iniciátormi vybudovania nemocnice Červeného kríža pre účely školenia profesionálnych a dobrovoľných sestier).

Na dobrovolnej práci v prospech SČK na podielali aj dcéry Dr. Aladára I. Ondrejkoviča Gizela a Kamila a manželka Anna.

Druhou firmou na Slovensku vo švajčiarskom vlastníctve kde pôsobil švajčiarsky občan pán Wrubel do jej nevýhodného odpredaja koncernu Hermann-Göring Werke boli Kovohuty Werkzeugmaschienen fabrik Öerlikon Bührle a spol. Krompachy okres Spišská Nová Ves. V Spišskej Novej Vsi bol Verejným notárom brat generála M. R. Štefánika Dr. Ladislav Štefánik. Spolu s Okresným náčelníkom v Prešove Dr. Ondrejkovičom mal kontakty so pánom Wrubelom a Hansom Kellerom tajomníkom Švajčiarskej obchodnej komory vo Viedni s pôsobením v Bratislave.  

V roku 1941 Družstvo hospodárskych liehovarov z Bratislavy zastupoval Dr. Aladár Ondrejkovič. V tom čase už pôsobil v hlavnom meste a na valnom zhromaždení predložil dokumenty oprávňujúce ho hlasovať za 1250 účastín.

Palác rodu Csáky (v minulosti politicky, rodinne a komposesorátmi majetkovo prepojeného s rodinou Ondrejkovič-Sandor de Szlavnicza) na Panskej ul. č. 33 v Bratislave. Ich profesné záujmy boli prepojené aj v rokoch 1918-1945, gróf Dr. Gustáv Csáky bol Viceprezident Slovenského liehového priemyslu úč. spol. Levoča-Malacky a prezident Spišského historického spolku.

Okresný náčelník Bratislava - Mesto Dr. Aladár I. Ondrejkovič bol v rokoch 1940-1942 v  Slovenskom sneme interpelovaný za jeho intervencie v prospech politicky a rasovo prenasledovaných spoluobčanov u tzv. židovského kráľa, ktorým bol Dr. Anton Vašek (*1905 Hrubá Borša †1946 Bratislava). Tento podal udanie na neho a jeho synovca, ktorým bol por. jazd. Aladár II. Ondrejkovič, keď u neho spoločne osobne intervenovali v prospech rasovo prenasledovaných.

Následkom toho bol Dr. Aladár I. Ondrejkovič preložený za Okresného náčelníka Bratislava - Vidiek. Obdobne mal por. jazd. Aladár II. Ondrejkovič zastavený služobný postup a jeho služobný pomer bol vedený nie ako aktívneho dôstojníka, ale ako záložného dôstojníka v ďalšej činnej službe. Dr. Anton Vašek absolvoval stredoškolské a vysokoškolské štúdiá v Bratislave, bol funkcionár v mládežníckych a vysokoškolských spolkoch (podpredseda Zväzu slovenského študentstva 1928-1929), člen HSĽS a  HG. Po roku 1927 bol generálny tajomník Slovenského krajinského zväzu obcí, miest a okresov. Aktívny publicista, 1930-1938 zodpovedný redaktor Zpráv mesta Bratislavy a Hlasu slovenskej samosprávy. 1939-1942 prednosta kontrolného a revízneho oddelenia Mestského úradu  v Bratislave. Od 03.04.1942 do 01.09.1944 prednosta 14. protižidovského oddelenia ministerstva vnútra. Organizátor prenasledovania a perzekúcií obyvateľstva z rasových dôvodov. Riadil praktické a výkonné opatrenia na zabezpečenie deportácií, ideologicky a propagandisticky ich zdôvodňoval. Vo funkcii Hlavný notár Mestského úradu v Bratislave od septembra 1944 do apríla 1945 kolaboroval s nemeckými okupačnými orgánmi. V roku 1946 ho Národný súd odsúdil na trest smrti obesením.

Výbor Zväzu slovenského študentstva v jubilejnom roku 05.02.1928-03.02.1929. Anton Vašek podpredseda, E. B. Lukáč redaktor Mladého Slovenska, Dr. Braňo Varsík predseda, Alojz Lobl podpredseda, Dr. J.K. Milľo podpredseda Zmierčieho súdu, Jozef Lettrich predseda sociálnej komisie, Emil Nový predseda finančnej komisie, Andrej Guoth predseda stredoškolskej komisie, Fedor Thurzo tajomník, Ján Belánsky II.tajomník, Michal Halaša pokladník, Rudo Rajniak predseda tlačovej komisie. 

JUDr. Jozef Lettrich mal dobre známu  a zavedenú advokátsku kanceláriu v Bratislave, ako advokát Zväzu hospodárskych družstiev. JUDr. Ján Mikula bol predseda Združenia priemyslu, obchodu, živnosti, bánk a poisťovní.

Prvé sanitky Tatra T 57L pre ČsČK, (SČK), Slovenský Červený kríž v Prešove zaviedol tamojší Okresný náčelnik Dr. Aladár I. Ondrejkovič.

Župný dom v Prešove dnes po 75 rokoch. Medzičasom boli zavŕšené nevratné politické, spoločenské a hospodárske zmeny spolu s likvidáciou početne i kapitálovo slabej slovenskej buržoázie. Bola zlikvidovaná aj celá vidiecka inteligencia pod akýmikoľvek možnými zámienkami.

Na snímke zľava karloveský vinohradník Fronc, ing. Fodor, Okresný náčelník v Bratislave Dr. Aladár I. Ondrejkovič, akad. maliar Stefan Polkoráb, pplk. duch. služby dp. Albín Krosna a páter Accurs. Stojaca vľavo pani Šára Alexy-Buganová, sleč. Polkorábová, st. Žela Gaburová, pani Rusňáková, Dr. Rusňák, karloveský hostinský Bohunský, pani Bučková, Dr. Alojz Buček. Dve dámy v druhom rade sprava sú dcéry Dr. Aladára Ondrejkoviča stredoškolská profesorka Gizela a študentka Kamila.

ODPIS. Župný úrad v Bratislave. Číslo: 584/IV/1940 priest. dňa 7. júla 1940. Predmet: Ján Kováč, priestupok predražovania, odvolanie. II. stupňový rozsudok. Policajné riaditeľstvo v Bratislave ako policajný trestný súd prvej stolice uznal obvineného Jána Kováča, mäsiara v Bratislave rozsudkom zo dňa 8. júla 1939, číslo 7425/39 priest. vinným priestupkom § 2. odst. 1. vi. na T. č. 264/1936 Sb. z. a n., ktorý spáchal tým, že dňa 27. mája 1939 v Bratislave v tržnici predal teľacie rezky miesto Ks 18. - za 1 kg za 22 Ks, čím neodôvodnene zvýšil ceny teľacieho mäsa a dopustil sa predražovania a odsúdil ho preto na základe § 3 cit. vi. mar. a na základe či. II. zák. č. 109/1934 Sb. z. a n. k peňažitej pokute Ks 10.000. -, ktorá podľa zákona zo dňa 14. júla 1927 čís. 125 Sb. z. a n. má byť zaplatená do 15 dní od právoplatnosti rozsudku pod exekúciou do štátnej pokladnice, alebo v prípade nedobytnosti premenená na 30 denné uzamknutie na vlastné útraty odsúdeného. Proti tomuto rozsudku sa odvolal obžalovaný Ján Kováč, zastúpený Dr. Tiborom Neumannom, advokátom v Bratislave, žiadajúc o oslobodenie. Župný úrad na základe tohto odvolania ako policajný trestný súd druhej inštancie po preskúmaní tento rozsudok v neapelovanej čiastke ponecháva nezmenené v platnosti, v apelovanej čiastke ale tenže s odmietnutím odvolania podľa § 200 pol. tr. poriadku na základe jeho odôvodnenia potvrdzuje s tým, že peňažitá pokuta má byť zaplatená štátnej pokladnici podľa § 27 zák. 190/1939 Slov. zák. Ustanovenie I. stup. rozsudku sa zrušuje a oprávnenie toto sa odsúdenému výnimočne ponecháva. Za župana:

Podpis v. r.     Za správnosť vyhotovenia: Dr. Alexander Špeník v. r. , policajný trestný sudca (6).

Krajinská hasičská jednota mala 15. septembra 1940 zasadnutie. Vymenovalo župných hasičských veliteľov a  dozorcov: pre župu Bratislavskú za veliteľa Dr. Aladára Ondrejkoviča, okresného náčelníka z Bratislavy, za dozorcu Samuela Malárika z Bratislavy, pre župu Nitriansku za veliteľa Fraňa Mojtu ml., odb. učiteľa z Nitry, za dozorcu Jozefa Sýkoru ml, a z Nitry, pre župu Trenčiansku za veliteľa Cyrila Svobodu, riaditeľa politickej správy v. v. z Trenčína a za dozorcu Klementa Ondrašíka správcu učiteľa z Dobrej pri Trenčíne, pre župu Pohronskú za veliteľa Michala Majerského správcu učiteľa v. v. a za dozorcu Jozefa Krippnera, živnostníka, obidvaja z Banskej Štiavnice, pre župu Podtatranskú za veliteľa Jozefa Hýrošša, správcu učiteľa zo Sliačov pri Ružomberku a za dozorcu Štefana Hajdúčka, správcu školy z Gelnice, pre župu Šaričsko-zemplínsku za veliteľa Bela Korybského, župného účtovníka z Prešova a za dozorcu Jána Hurayho, správcu učiteľa z Veľkého Šariša, okr. Prešov.  Hasičský deň vo Vajnoroch.

Dobrovoľný hasičský sbor vo Vajnoroch usporiada v nedeľu 22. septembra 1940 oslavu 50-ročného jubilea pod protektorátom Dr. Jána Obrciana, župana župy Bratislavskej a Dr. A. Ondrejkoviča, hl. radcu a župného hasičského veliteľa. - Príďte v nedelu do Vajnor, bude tam príjemne a veselo.

STK. Bratislava, 30. októbra 1940. Župný poradný sbor SZS založený. Predsedom  sa  stal  Okresný  náčelník  Dr. Ondrejkovíč. V utorok odpoludnia o 16. hod. bola v miestnosti Spolku Slovenského Červeného kríža v  Bratislave ustavujúca schôdzka Župného poradného sboru Slovenskej záchrannej služby, ktorý má byť hlavou organizácie poskytovania prvej pomoci v priestore Bratislavskej župy. Ustavujúce valné shromaždenie, na ktorom sa zúčastnili vedúci činitelia zainteresovaných organizácií, ako aj predstavitelia rím.- kat. cirkvi, otvoril predseda Spolku SČK Dr. Jozef Španka. Referát o Slovenskej záchrannej službe a činnosti Župného poradného sboru predniesol ústredný referent Šimanovský, v referáte informoval prítomných o podrobnostiach súvisiacich so SZS. Činnosť Župného poradného sboru má sa opierať o spolupracujúce složky, o župného inštruktora a župného veliteľa a má dozerať na jednotný výcvik výkonných samaritánov, na jednotnú evidenciu a výstroj. Určí zároveň program, podľa ktorého majú postupovať okresné poradné sbory.

Za predsedu Župného poradného sboru SZS bol jednohlasne zvolený bratislavský Okr. náčelník Dr.  Aladár Ondrejkovič a za župného veliteľa Slovenský hasičský sväz delegoval Dr. Straku z Malaciek. Miesto župného inštruktora nebolo ešte obsadené. Po prevedených voľbách rozpriadla sa medzi prítomnými debata o SZS. Na snímke sanitné automobily ŠKODA Rapid 1500 OHV (typ 922) ktoré zakúpil pre SZS Bratislava Dr. Aladár Ondrejkovič.

Príchod delegáta, člena výboru Medzinárodného červeného kríža podplukovníka Edouarda Chapuisata (v svetlom plášti) na bratislavskú železničnú stanicu.

Obchodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou bola podpísaná 14. júna 1941. Dňa 01.01.1942 Stupavská cementáreň, účastinná spoločnosť, Bratislava. Dňom 01.01.1942 zapisujú  sa členovia správy Dr. Miloš Kianička, riaditeľ, Dr. Aladár Ondrejkovič a Karol Peknik v Bratislave. Od 29. mája 1942 boli členovia správnej rady Stupavskej cementárne Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič a náčelník Hlavného štábu MNO pplk. gšt. Karol Peknik. Obavy vyvolávala tranzitná preprava cez Rakúsko. Slovensko bolo nútené požičať tretinu nákladných vozňov Nemeckej ríši. Švajčiarsko muselo poslať na Slovensko svoje prázdne vozne, aby mohlo dopraviť nakúpený tovar do Švajčiarska. Tak to bolo npr. i z obrovskými množstvami cementu, ktoré Slovensko Švajčiarsku predalo, ale samo nemohlo transportovať pre nedostatok vozňov.  

Slovenskí producenti a úrady dodávali do Švajčiarska najmä cukor, slad, lieh, cement, drevenné uhlie, celulózu, minerálny olej a ďalší tovar. Švajčiarsko dodávalo Slovensku tradičné produkty. 

Od roku 1942 bol v Bratislave zriaďený Švajčiarskou konfederáciou Švajčiarsky Generálny konzulát, generálny konzul od 03.02.1942 bol Max Grässli. 

Od roku 1943 pôsobil na Generálnom konzuláte Švajčiarskej konfederácie v Bratislave ako vicekonzul Hans Keller, ktorý dovtedy pôsobil v Bratislave ako delegát OSCE.

Po reforme obecnej správy počas Prvej slovenskej republiky (1943-1944), ktorou sa zavŕšil proces faktického poštátnenia obecnej samosprávy, stál na čele mesta mešťanosta s jedným alebo dvomi zástupcami mešťanostu. V Bratislave to bol hlavný mešťanosta, ktorého zastupovali mešťanostovia. Mešťanostovia neboli volení, ale menoval ich v okresných sídlach župan, v ostatých sídlach Okresný náčelník a v Bratislave vláda. Menovanie prebiehalo na straníckom princípe na návrh HSĽS alebo národnostnej strany.

Správy o udalostiach na Slovensku najmä z Bratislavy a Nitry po 28.auguste 1944 priniesol do  Švajčiarska ich očitý svedok emisár R. Eckenstein, švajčiarsky štátny príslušník už 16. septembra 1944. Využil k uskutočneniu cesty do Nitry svoje staršie kontakty s Okresným náčelníkom v Bratislave Dr. Aladárom I. Ondrejkovičom.  

Po roku 1945 bolo na Slovensku obnovené Krajinské zriadenie bez kompetencií. Následne po roku 1948 boli zrušené aj dovtedy formálne fungujúce župné úrady a nahradené Krajskými národnými výbormi. V roku bol Okresný náčelník v Bratislave Dr. Aladár I. Ondrejkovič  menovaný po zrušení institúcie Župných a Okresných úradov v roku 1945 policajným trestným sudcom v Bratislave. Funkciu vykonával až do odchodu do dôchodku v roku 1957 napriek tomu, že jeho dcéra Gizela ktorá veľmi úspešne pracovala v hlavnom volebnom štábe v Demokratickej strane po roku 1948 odišla do politickej emigrácie. Jeho švagor Dr. Karol Reindl bol riaditeľom odboru Povereníctva vnútra ZP SNR až do svojho penzionovania v súvislosti s trestným procesom proti predsedovi Zboru povereníkov Slovenskej národnej rady a povereníkovi vnútra Dr. Gustávovovi Husákovi.

PhDr. Ivan Kmotrík said he came from a family of teachers in Skalica in western Slovakia. No member of his family ever belonged to the Communist Party; on the contrary, his grandfather was sentenced in 1950 to life in jail on a charge of   " armed resistance to the liberating forces (Soviet Union troops) " . He was the leader of a 23th Infantry Regiment of American Slovaks in the Second World War, and as a notary of  Považská Bystrica and a senior officer he was later conscripted to fight for the Soviets. As a political prisoner he was confined to the Jáchymov uranium mines in the Czech lands. In 1964 he was released under an amnesty covering all political prisoners." Milecová-Kohútová Hela (Mileczová). 

Viac o Aladárovi Ondrejkovičovi: Titul  - doktorát z práva na univerzite v Budapešti 1912. Aladár I. Ondrejkovič a Anna Török, sobáš: 1914. Deti Aladára  Ondrejkoviča a Anny Török sú: Gizella Kerney rodená Ondrejkovič *25.02.1916 v Budapešti 05.09.2015 Toronto a Kamila Csúzy rodená Ondrejkovič (*25.března 1926, Budapest †1991 Toronto, roztrúsená skleróza). Krajinský Prezident Dr Jozef Országh bol príbuzný rodiny Ondrejkovič o.i. cez rody Ruttkay a Sandor de Szlavnicza. Zaťovia Dr Aladára Ondrejkoviča boli brilantný podnikateľ v oceliarskom priemysle Alexander Kornhauser (Kerney) a právnik JUDr. František Ervín Csúzy.

Lady Veronika Cowling Kerney, dcéra Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča a vnučka Urodzenej pani Anny Sandor de Szlavnicza Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič a sir Peter Kerney v Toronte. Gizelle Anna Kerney Ondrejkovič *Budapest 25.02.1916 † Toronto 05.09.2015. Podľa písomného svedectva Lady Gizelly Kerney rod. Ondrejkovič bol podľa poslednej vôle Dr. Aladára I. Ondrejkoviča určený dedičom rodového pečatného prsteňa, ktorý mal v držaní jeho najstarší synovec po mužskej línii pplk. tank v. v. Aladár II. Ondrejkovič.

Na snímke zľava doprava - Honorary Lieutenant Colonel Richard Cowling CD ; Mrs. Veronica Cowling Kerney ; HRH Princess Alexandra KG, GCVO ; Mrs. Kathryn Kelly ; Mrs. Bev Hughes  ; Lady Veronica Cowling Kerney je vnučka Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča a dcéra sesternice pplk tank Aladára II. Ondrejkoviča (dediča rodového pečatného prsteňa Dr. Aladára I. Ondrejkoviča), jej prastará matka je Domina Illustrissima Anna Sandor de Szlavnicza vydatá Ondrejkovič. Otec Anny Sandor de Szlavnica bol trenčiansky župný sudca Stephanus Freiherr Sandor de Szlavnicza.

Princess Alexandra, The Honourable Lady Ogilvy LG GCVO (Alexandra Helen Elizabeth Olga Christabel, born 25 December 1936) is the youngest granddaughter of King George V and Queen Mary ; Colonel-in-Chief of The Queen’s Own Rifles of Canada from 1959 to 2010 was Her Royal Highness Princess Alexandra of Kent, the grand-daughter of Her Majesty Queen Mary ;

Satellite. Kamarádění se“ Lady Gizelle s hlavou státu se v trochu jiné formě opakuje v životě její dcery Veroniky. Veronika si vzala za druhého manžela plukovníka kanadské armády. Čestnou velitelkou jeho pluku byla až donedávna (její funkci letos přejala manželka následníka trůnu, prince Charlesa) princezna Alexandra a s tou se Veronika spřátelila do té míry, že byla pozvána, aby ji i se svým chotěm v Anglii navštívila. A navštívili. A byli krásně přijati. Loni Slovenská televize v Bratislavě několikrát promítala film “Slováci v Kanadě”, který už byl vysílán i v Kanadě. Film natočili Markéta Slepčíková a její manžel Igor Rešovský. Jednou z kanadských osobností slovenského původu, ve filmu portrétovaných, je Gizelle Kerney.        

krátené Jozef Čermák

Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič I a jeho dcéry Gizela a Kamila sa priatelili s rodinou Schaner z Trenčína. S nimi  sa priatelil aj renomovaný advokát JUDr. Brežný zo známej advokátskej rodiny.  Z tejto rodiny je aj švajčiarska spisovateľka Irena Brežná. Podľa autorových vedomostí sa Rudo Schaner zosobášil s dcérou advokáta Brežného a emigrovali do Kanady v roku 1968, keď do Kanady emigrovali aj JUDr. František Csúzy, jeho manželka Kamila Ondrejkovič a Anna Ondrejkovičová rod. Török

Zdroje: Zlatá kniha Slovenska 1928 ; Reprezentačný slovník Slovenska a Podkarpatskej Rusi 1936 ; Ranglisten der kaiserlich und königlichen Heeres 1916/330, 1916/196, 1916/1323 ; Schematismus branné moci československé, volume: 1924, page: 82, 1927/969, 1924/82, 1926/231, 1931/228, 1937/431, 1937/59 ; Letectvo 3 ročník, roky 1938-39 ; Lady Gizelle Kerney ; pani Mária Turbová ; pani Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková ; pplk. tank. v. v. Aladár II. Ondrejkovič ; Marek Marko 2002 ; redaktor Juraj Fuchs ; pani Magda Sucháneková ; Generálny konzul Max Grässli ; Ataché Švajčiarskej konfederácie v Bratislave Hans Keller ; STV 2 ; Kmeňový list JUDr. Aladár I. Ondrejkovič. VHA Praha, 10 októbra 1912 prezentovaný k činnej službe a bol zaraďený k 12 polnej rote pešieho pluku č.6 a do 30 septembra 1913 absolvoval školu pre dôstojníkov v zálohe ; Viliam Kamenický ; Národní politika 17.08.1928/5, 12.10.1929/4, 13.10.1932/3 ; Český deník 07.08.1930/3, 03.09.1936/2 ; Lidové noviny 05.04.1927/4,  06.09.1932/3, 17.08.1928/5, 11.09.1932/5 ; Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933, 1928/1, 03.08.1928/1, 18.08.1928/6, 1930/3, 05.11.1930/3, 14.10.1932/3, 07.09.1937/2, 08.09.1937/2 ; Národní listy 06.08.1930/2 ; Našinec 07.09.1932/2, 19.08.1933/1 ; Slovenská krajina 07.09.1932 str. 2 ; Slovák Periodical Page, ISSN: 1336-4464, Volume: 1940, Issue: 31.10.1940, Page: 5 ; Nová Mládež 1940 ; Slovák 9.augusta 1940 (6). ; Sattelite Jozef Čermák ; Matrika Bratislava-Stare Mesto ;  

Vysvetlivky: Riaditeľ ropnej spoločnosti "Unirea" Alfred Gardyne de Chastelain ; Kežmarok Klub slovenských turistov a lyžiarov na čele s jeho predsedom a okresným náčelníkom Dr. Alexandrom Luščekom ; Katarína Ondrejkovičová rod. Malár *1926 †1992 ; 

Virtuálna prehliadka Hurbanovo námestie - Bratislava - Slovensko

 

 

Zlatá kniha Slovenska 1928

Zlatá kniha 1928

1928 - 2

1928 -3

1928 -4

1928 -5

1928-6

1928 -7

1928 - 8

1928-9

1928 - 10

Vlasta Troblová

Aktualizované: 21.10.2017