Urodzený pán, nobilus, compossesor, Stephanus (Stefan, István) Sandor de Szlavnicza  (bol evanjelického vierovyznania augsburského smeru) sa narodil roku pána 1802. Jeho manželka Mária Sandor de Szlavnicza rodená Marko (bola katolíckého vierovyznania) sa narodila v roku 1828. Ich dcéra bola Anna Sandor de Szlavnicza vydatá Ondrejkovics. Jej manžel Obvodný notár Dominus Stephanus Ondrejkovics I  pôsobil v obciach Dolné Držkovce  a neskôr Šimonovany. Anna Ondrejkovics rodená Sandor de Szlavnicza sa narodila v roku 1861 na adrese Tvrdomestice č.23. Jej krstní rodičia boli Urodzená pani Carolina Pirott a Urodzený pán Josephus Mihalovics, compossesor. Krstiaci kňaz bol pokrvný príbuzný otca krstenej farár Vilhelmus Szecsányi. Synovia Obvodného notára Stefana Ondrejkovics I a jeho manželky Anny Sandor de Szlavnicza boli učiteľ - správca Stephanus Ondrejkovics-Sandor II,  Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza I,  Ladislaus Ondrejkovics,   Ján  (Janči, Joanes)  Ondrejkovics †1914 v Bielorusku ? Obvodný notár Vojtech Ondrejkovič a Josephus Ondrejkovics ? Učiteľ - správca  Stephanus Ondrejkovics-Sandor II a jeho manželka Mária Ondrejkovics rod. Turba mali synov Aladára  Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza II (*1909) a Tibora Ondrejkovič (*1911).

 Palác v Trenčíne, ktorého majiteľom bol vicežupan Sandor de Szlavnicza  

Nádvorie Vicežupan Sandor de Szlavnicza palace v Trenčíne   

Povesť o vzniku obce Slávnica:
Kráľ, ktorý panoval v trinástom storočí (Imrich, Imre, Emeric), usporiadal veľkú polovačku,  ktorej sa osobne zúčastnil. Počas lovu sa rozzúrený ranený jeleň vrhol na kráľa. Kráľa pred istou smrťou zachránil pohotový honec, ktorý v poslednom okamihu zastrelil jeleňa šípom svojho luku. Vďačný kráľ za odmenu povýšil honca do zemianskeho stavu a daroval mu časť zame a lesov, ktoré aj dnes patria slávnickému chotáru a Pominovcu. Honec menom Slávnický, už ako zeman, si na darovanom pozemku postavil dom. Celý majetok si dal oborať dvojičkami volov, dvojičkami - chlapcami a samorostlým pluhom, lebo vraj dvijičky prinášajú šťastie. Jeho sluhovia si časom tiež začali stavať domy a tak vznikla obec, ktorá dostala meno Slávnica po svojom zakladateľovi.
Ďalej sa datuje, že z neznámych dôvodov si potomkovia Slávnického zmenili meno na  Sandor  - v ich erbe je jeleň.

Nehnuteľnosťou rodu Sandor de Szlavnicza bol aj kaštieľ v  Brunovciach, ktorý nadobudol, ako veno barón Mednyánszky v 19. storočí. (Predseda uhorskej kráľovskej komory 1842-1844 Aloisius Mednyánszky). Príbuzná a dôverná priateľka Ladislava Mednyánszkeho Janka Sirchich (pokrvná príbuzná tiež rodu Sandor) bola správkyňa panstva a kaštieľa Beckov. Jej brat generálporučík Béla Sirchich (*1871 †1942) po nej zdedil množstvo Mednyánszkeho obrazov. 

  (Obraz, ktorého autor je Ladislav Mednyánszky). Kaštieľ Brunovce patrí od decembra roku 1999 opäť štátu. Táto vzácne nehnuteľnosť zostáva relatívne prázdna a nevyužitá. O tento renesančný kaštieľ prejavili záujem potencionálni nájomcovia. Kópie historického nábytku vyrobil pred rokom 1989 podnik Umelecké remeslá Brno. Kaštieľ podstúpil finančne nákladnú, históriu a jeho pôvodný stavebný sloh vôbec nerešpektujúcu rekonštrukciu. Po r.1993 krátku dobu patril Únii žien Slovenska. Začas tama mali týždňové turnusy detské domovy. Pre deti ich organizovala spoločnosť Úsmev ako dar a priatelia detských domovov. O prenájom prejavili záujem aj Piešťanské kúpeľe pre svojich pacientov a Odborový zväz pri Ministerstve zdravotníctva. Je tam pekný park, ticho a príjemné prostredie. V menšej reprezentatívnej čast sa nachádza veľká miestnosť a štyri salóniky. Ostatné je bežné zariadenie, bežný je aj nábytok, nevhodné je spoločné sociálne zariadenie pre 12 alebo 16 izieb. Táto časť sa dá obsadzovať hosťami oddelene.

Na kaštieľ historicky naväzuje hrad Tematín za Piešťanmi naľavo od brehu rieky Váh. Vlastnili ho viacerí uhorskí vysokopostavení krajinskí hodnostári a magnáti. Prvý písomný doklad o ňom pochádza z druhej polovice 13. storočia. Dvadsať rokov do svojej smrti v roku 1321 ho vlastil Matúš Čák Trenčiansky. Majiteľ hradu i panstva v 15. storočí bol sedmohradský vojvoda Mikolaus (Mikuláš, Miklós) Ujlaky a jeho syn. Neskôr, keď medzičasom  boli majitelia hradu viacerí veľmoži, dal panovník tematínske panstvo v roku 1638 do zálohy Joanesovi (Ján, János) barónovi Rottal a jeho súrodencom, ktorí boli v príbuzenských vzťahoch s rodinou Sandor de Szlavnicza o.i. cez Catherine (Kata, Katarína) baroness Rottal, manželku Františka I. (Franciscus, Ferencz) Sandor de Szlavnicza. Joanes (Ján, János) Rottal prepustil časť tematínskeho majetku Stephanovi (Stephanus, István) grófovi Csáky a jeho manželke Eve, grófke Forgách. Suzane (Zsuszi) baroness Rottal svoj podiel prenajala v roku 1653 Jurajovi (Gyorgy, Georgius) slobodnému pánovi Berényi s ktorým bola v rodinných vzťahoch o.i. cez rodiny Sandor de Szlavnicza,  Szluha a Nyári. V roku 1658 sa majiteľmi časti Tematína stal rod Bercsényi, ktorý nadobudol majetky aj v Brunovciach. Na hrade Tematín sa narodil v roku 1665 Mikuláš (Mikolaus, Miklós) Bercsényi †1725 veliteľ vojsk Františka II. (Franciscus, Ferencz) kniežaťa Rákoczy. Mikuláš Bercsényi bol v rodinných zväzkoch s grófmi Csáky aj prostredníctvom svojej manželky Christiny (Kristína, Krisztina) grófky Csáky. Stephanovi grófovi Csáky mladšiemu držiteľovi Tematína, skonfiškovali majetky za účasť v povstaní Imricha (Imre) Thököly v r.1684 †1705.
V dokumente o delení tematínskeho panstva z roku 1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus IV (Gašpar, Gáspár) Sandor de Szlavnicza a jeho manželka Ersze Thököly. V roku 1704 od neho obdržal finančný príspevok na svoj pluk gróf Šimon Forgách. Sumou prispel aj jeho brat vicežupan Nitrianskej stolice Adalbert Sandor de Szlavnicza. Väčšinu hradu a panstva vlastnil rod Bercsényi, ktorí začali so stavbou kaštieľa v  Brunovciach. Mikuláš Bercsényi počas povstania Františka Rákoczy II. dal opraviť hrad. Menyhért báró lett (v noci roku Pána 1707 bol vicežupan Ostrihomskej stolice Melchior Sandor de Szlavnicza  z domu v prvej štvrti v Trnave násilne odvlečený kurucmi na Onodský snem 27). V roku 1710 cisársky generál Heistler obsadil Brunovce s úmyslom zajať Mikuláša Bercsényi, ktorý z opevneného kaštieľa ustúpil. Tematínsky hrad sa cisárskenu vojsku nepodarilo obsadiť z chodu, jeho dobíjanie sa predĺžilo na niekoľko dní. Mikuláš Bercsényi sa presunul medzičasom mimo hlavných ciest do Poľska. V roku 1711 Mikulášovi Bercsényi, skonfiškovali  tematínske panstvo. Hrad cisárske vojsko zbúralo,  kaštieľ Brunovce dostal cisársky generál Freiherr Lindenheim.

 Začiatkom 18. soročia býval v Trnave v tretej štvrti barón Gasparus Sandor de Szlavnicza IV. V roku 1723 je v daňovom súpise uvedené, že choval v dome jednu kravu a jednu jalovicu. Jeho syn barón Ladislaus Sandor de Szlavnicza bývajúci v Trnave v tretej štvrti disponoval tu v roku 1725 jednou kravou a jalovicou. Z roku 1730 máme doklad o tom, že nitriansky podžupan Adalbert Sandor de Szlavnicza, ktorý už roku 1723 vlastnil celú Lúku (Ferecz Sandor a Motesiczky Borbála ich syn István Sandor *11.08.1751 Lúka okres Nitra †29.03.1815 Viedeň), kúpil od kardinála Csáky všetky zálohové a inskripčné práva na panstvo Tematín za zvyškovú sumu 7683 zlatých. Stal sa tak dedičným majiteľom väčšiny bývalého Tematínskeho panstva.

Po jeho smrti Judit grófka Hunyady, vdova po Pavlovi (Paolus, Pál) Sandor de Szlavnicza, synovi Adalberta (Aladár, Adalbertus) Sandora de Szlavnicza, dedičného vicežupana v Nitre a Koszeghy Júlie v roku 1723 Brunovce odkúpila. Joanes Hunyady porazil portu, ktorú viedol Mehmed II. v bitke pri Beograde roku Pána 1456.

Kaštieľ v Brunovce súčasnej dobe

Priamymi dedičmi kaštieľa a majetku v Brunovciach boli deti Judit grófky Hunyady a Pavla Sandora IV. de Szlavnicza - Stephanus Sandor de, Paolus Sandor de Szlavnicza V.,  Georgius Sandor de (husársky kapitán, po ktorom nie sú známi potomkovia),  Josephus Sandor de (po ktorom nie sú známi potomkovia) a Judit Sandor de Szlavnicza. Paolus V. Sandor de  a 1.manželka Balogh Bora a 2.manželka Csery Jozséfa (Jozefa) mali deväť detí. Ján (Joanes, János), Anna Mária, Ignácz (Ignác, Ignacius),  Krisztina (Kristína, Christine),  Zozéfa,  Antal,  Erzse, Mikuláš (Miklós, Mikolaus) a Michael (Mihály). Pri stoličnej vizitácii v rokoch 1778/79 sa uvádzajú ako zemepáni v Brunovciach iba Paolus Sandor de Szlavnicza a barón Révay. Tematínsky hrad osirel, zostal mimo pozornosť, postupne podlieha nemilosrdnému vetru času. 

Obec (Banát, v súčasnosti Srbsko) Aleksandrovac, Janošík založil v roku 1812 Uhorský gróf Fülöp Sándor de Szlavnicza a potom bola ním pomenovaná ako Újsándorfalva.

V lokalite Svätý Kríž, Nitrianskej stolice, slúžnovského obvodu Nové Mesto nad Váhom, farnosti Svätý kríž, filiálky Vieska sa uvádza o.i. zemepán Paolus Sandor de Szlavnicza. Vo filiálke  Mošovce sa uvádza o.i. zemepán Paolus Sandor de Szlavnicza. Pri stoličnej vizitácii lokality Svätý Kríž  v roku 1778/79 sa uvádzajú zemepáni  Paolus Sandor de Szlavnicza, Carolus Sandor de Szlavnicza, Liptai a Andreas Rudnay. V Skalickom slúžnovskom obvode (Bratislava) sa uvádza v rokoch 1778/79  stoličný dôverník Mikolaus Sandor de Szlavnicza. Na konci 17 storočia študovali na jezuitskom gymnáziu v Trnave aj Ladislav Révay, Wolgang Juraj Forgách, Ján Thurzo a Imrich Sandor de.

Na malom cintoríne majú náhrobné kamene Osvietený pán Karóly Sandor de Szlavnicza a Osvietený pán László Sandor de Szlavnicza   

Pauline Metternich

aj z Wikipédie, volnej Encyklopédie

Zmena: Navigácia, Hľadanie Pauline Metternich

 Blumencorso na Prátri - hlavnej aleji v roku 1900. Pauline Fürstin Metternich-Sándor, rodená grófka Sandor *25. Február 1836 Viedeň  †18. September 1921, založila o.i. literárny salón vo Viedni.  Bola neter a manželka rakúskeho vyslanca Richarda Klemensa kniežaťa Metternicha, zohrala dôležitú úlohu v spločenskom živote v Dráždanoch, Paríži a od 1870 v Viedni, kde založila mondénny salón. Iniciovala aj Blumencorso na Prater-Hauptallee. Dom-, Dvor- a štátny kancelár Klemens Wenzel Lothar von Metternich, známy svojou organizáciou Svätej aliancie, svojim metternichovským systémom a  demagógiou, ktorý na dlhé obdobie Rakúskej monarchii zabezpečil údajne nezaslúženú prosperitu, bol jej starý otec a strýko.

Pauline_Metternich"

Literatúra

Neue Deutsche Biographie Bd. 17, S. 233 Rodinné údaje, 236*, 243 f.

Von "

Kategórie: Narodení 1836 | Zosnulí 1921 | Dámy | Salonière 

Pauline kňažná Metternich von Winneburg - Sandor von Szlavnicza mala veľmi pozitívny vzťah k rodine svojho otca, jeho predkom a kraju odkiaľ pochádzali. V úsilí povzniesť jeho kultúrnu  a ekonomickú úroveň nezištne sústredila značný objem finančných prostriedkov a spolu s podnikateľom Sinayom dobudovala kúpele Trenčianske Teplice.

Móric knieža Sandor de Szlavnicza. Rozvoj športových disciplín nastal v 19.storočí, na konci ktorého vyvrcholilo úsilie P. de Coubertina o usporiadanie novodobých Olympijských hier v Aténach v roku 1896. (Od začiatku 19.storočia športové súťaže zaplavili Európu a Ameriku. V niektorých disciplínach vynikli mladší príslušníci šľachtických rodov. Gróf Moricz Sandor de Szlavnicza, manžel Metternichovej dcéry Leontíne, bol považovaný za najlepšieho jazdca na koni vtedajšieho sveta. Preslávil sa najmä dokonalou drezúrou v anglickom Melton Mowbray, kde sa v roku 1833 zúčastnil honu. V roku 1850 utrpel pri páde z koňa vážne zranenie hlavy z ktorého sa celkom nevyliečil. Trpel výpadkami pamäti s občasnými pobytmi v nemocnici. Pre vernosť dynastii bol obľúbeným a vzácnym hosťom panovníckeho rodu Habsburg. Arcivojvodkyňa Žofia a arcivojvoda Karol ho mali veľmi radi a pozývali ku svojmu stolu. Nikdy ho neprerušili ak došlo pri spoločnom obede k výpadku jeho pamäti.    

Sandor de Szlavnicza Palace pod hradom vedľa hotela Tatra v meste Trenčín 

Palace rodu Sandor de Szlavnicza v centre mesta Trenčín

Kašieľ rodu Sandor de Szlavnicza v obci Kissándori - Kiss Sztricze - Malé Ostratice 

Josephus barón Sandor de Szlavnicza prevzal od neho aj kašieľ a feudálne majetky panstva neďaleko Borova. Pre opakované problémy zo svojimi poddanými sa ho zriekol koncom roku pána 1767 v prospech brata Antona Sandora de Szlavnicza. 

Bývalý Josephus Sandor de Szlavnicza kaštieľ v Nuštar, Slavónia

Lukáčovce Okres Nitra. Počas 16.storočia sa v držbe obce vystriedali rody Požáry,  Pongrácz, Nyáryi a Thurzo. Okolo roku 1620 prichádza do obce Lukáčovce nová šľachtická rodina -  Sandor de Szlavnicza. Sandorovci boli trenčianskou šľachtou z prvej polovice 17. storočia. V auguste 1788 ich povýšili do grófskeho stavu. V Lukáčovciach bývala táto rodina ešte v roku 1733,  potom svoj podiel vlastníctva obce predala nitrianskemu biskupovi. Koniec biskupského vlastníctva obce datujeme do dvadsiatych rokov 20. storočia,  kedy sa ukutočnila veľká pozemková reforma. Po II.svetovej vojne zvyšok biskupských majetkv znárodnili.  

NETJOGTÁR. Komplexná právna databáza. CompLex jogi adatbázisából.

1827. v zmysle zákona XII. azoknak nevei, a kik a tudós társaság fölállitására, vagy a hazai nyelv terjesztésére is ajánlatokat tettek, az utókor emlékezete végett törvénybe iktattatnak Hogy azoknak hálás emlékezete, kik a haza és nyelve iránti kiváló szeretetökből, annak müvelésére vagy terjesztésére is nemes szivű ajánlatokat tettek, minden időkre megörökittessék: a karok és rendek, Ő királyi felségének kegyes jóváhagyása mellett, a törvénykönyvbe iktattatni határozták neveiket, melyeknek sora a következő: József ur, fenséges császári s magyar és cseh királyi örökös herczeg, Magyarország nádora, a tudós társaság intézetének pártfogója, pengő pénzben 10,000 frt. Gróf Széchenyi István 60,000 frt. Vay Ábrahám 8000 frt. Gróf Andrássy György 10,000 frt. Gróf Károlyi György 40,000 frt. Id. gróf Pálffy Ferencz, évenkint 400 frt. Gróf Batthyány Ker. János 10,000 frt. Gróf Eszterházy Mihály 10,000 frt. Ifj. gróf Eszterházy Károly 10,000 frt. Gróf Széchenyi Pál 10,000 frt. Justh Gábor 1000 frt. Inkey Imre 1000 frt. Széki gróf Teleki József, mostohaanyjának, néhai gróf Teleki László özvegyének, mint az ugyanezen férjtől származott fia természetes és törvényes gyámjának s gondnokának, valamint két testvérének, Teleki Ádám és Sámuel grófoknak is nevökben, legkevesebb 30,000 kötetet magában foglaló könyvtárukat, mely nevezett közös atyjok, gróf Teleki László költségén és fáradozásával gyüjtetett; s azonkivül 5000 frt. Szabó-Szepessy István 200 frt. Herczeg Batthyány Fülöp 50,000 frt. Gróf Cziráky Antal 3000 frt. Gróf Keglevich János 6000 frt. Kopátsy József, veszprémi püspök 2000 frt. Pápay Sámuel 1000 frt. Báró Zay Károly 2000 frt. Báró Mandell Károly 1000 frt. Néhai Szlavniczai Sándor István hagyományozott 10,000 frtot, azonkivül könyvtárát éremgyüjteményét, ritka pénzeket, valamint képeket és földabroszokat is.

Vizlás, Nógrád,  Oldalszám: 46, 221, 222, Josephus Ghyczy (? – †1562) vrábeľský palatín Ghyczy bol uhorský šľachtický rod. V roku 1550 získal donáciu v Nitrianskej stolici. Po zrušení poddanstva v roku 1848 na Slovensku vlastnila rodina Ghyczy veľkostatok vo Veľkom Lapáši. Josephus Ghyczy bol nitriansky podžupan, palatín stolice predialistov ostrihomského arcibiskupstva vo Vrábľoch. Prví známi príslušníci rodu sa spomínajú po roku 1244 ako majitelia dediny Gic vo Veszprémskej stolici, od ktorej si odvodzovali meno. Na Slovensko sa dostali v priebehu 15. storočia.  V roku 1571 novozámocky kapitán Juraj Ghyczy napísal arcibiskupovi Verancsicsovi, že pri Ladiciach bojovali proti Turkom. Po roku 1848  žil Rafael Ghyczy a manželka Janka Sandor de Szlavnicza. Zoznam daňových poplatníkov: Gregorius Pap; Benedictus Vincze; Paulus Sandor; Joannes Kakuk; Stephanus Jakab; Martinus Sandor; Stephanus Sandor *11.08.1751 Lúka okres Nitra †29.03.1815 Wien; Balthasár Sandor; Gaspar Sandor; Albertus Sandor; Petrus Sandor; Mathias Vincze; Vincze Gregorius; Michael Berta; Georgius Lom; Georgius Dudas; Joannes Tóth

Malé Chyndice, Kis Hind  Stephanus Sandor  1677, Ladislaus Sandor 1640-1977 súpis šľachty

Sándor Joannes senior, qui Ladislaum, Josephum, Joannem, Franciscum, Samuelem et Juliannam

Sándor Paulus, qui Paulum, Stephanum, Evam et Susannam

Sándor Michael, qui Elisabetham, Saram, Susannam et Juliannam

Sándor Stephanus senior, qui Samuelem, Stephanum, Evam et Annam

Sándor Franciscus, qui Franciscum et Sophiam

Sándor Stephanus junior, qui Andream et Saram

Sándor Stephanus junior

Tiene spomienok strácajúce sa v hmlách času. Ladislav Mednyánszky detstvo strávil v Beckove. Z jeho tvorby poznať smútok za nenávratne do minulosti sa prepadajúcou spoločenskou triedou. Najväčšie straty jej spoločenského postavenia zažila Medňanského generácia. Tak to chápu iba jej príslušníci.  

Ján Mihalovics (1877–1939),  prievidzký rodák sa zaslúžil o rozvoj baníckeho školstva na Slovensku. Študoval na gymnáziu v Nitre a Bratislave, právo v Budapešti a baníctvo na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg, od roku 1934 univerzitný profesor. Prednášal na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici,  od roku 1919 presťahovanej do Šoprone. Zaoberal sa dejinami baníctva na Slovensku a Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. O.i. do maďarčiny prekladal diela z oblasti baníctva. Rímsko-katolícky kňaz v Liptovskom Jáne bol v r. 1892-1905 Žigmund Platthy. 

♫ Asonance - Dva Havrani

 

narodil sa v Bojniciach, dňa 25. júla roku pána *1882 †1960 Prievidza. Pracoval na Okresnom súde v Prievidzi,  ako oficiál  pozemno-knižného  oddelenia. Amatérsky sa venoval archeológii, hlavne  paleontológii a prehistórii. Zaslúžil sa o archeologický výzkum kraja. V roku 1924  bol 

spoluzakladateľ Muzeálneho spolku Hornej Nitry. Skúmal hlavne oblasť Bojníc a Hradca, kde našiel množstvo cenných predmetov. Spolu s prepoštom Medvedským *1875  †1937  včasne indetifikoval dôležitosť lokality Prepoštská jaskyňa. V roku 1930 uverejnil v časopise ,,Náš kraj" sériu článkov v ktorých upozorňoval na archeologické lokality a náleziská na Hornej Nitre a vyzval na zachovanie starých pamiatok. Okolo roku 1937 roztriedil bohatý zbierkový fond múzea Hornej Nitry v Prievidzi, ktorého bol častým darcom. 

Múzeum praveku Slovenska » Objavenie lokality neandertálca

Otec Michael Turba, Obvodný notár vo Veľkých Bieliciach, Bojniciach (bojnický notariát mal pole pôsobnosti v meste Bojnice,  obciach Dubnica, Opatovce n/Nitr., Kocurany, Dolné a Horné Šútovce. Iba väčšie sídla si mohli dovoliť tzv...) a Mestský notár v Prievidzi. Matka Pauline Turba r. Balazsovics *1859 vo Veľkých Bieliciach v rodinnej kúrii †1914 Bojnice. V nej ubytovala, sama obetavo ošetrovala a stravovala v čase Napoleonských vojen prastará matka Gejzu Turbu ranených, chorých a vyhladovaných francúzskych vojakov ustupujúcich po porážke v Rusku a následne obdobne aj ich prenasledujúcich ruských vojakov. Mnohí z nich umierali npr. keď sa najedli. Neposlúchali a nečakali kým vychladne pre nich čerstvo napečený chlieb a sami si ho vyťahovali s pece. Do obdobia pred rok 1910 sú situované spomienky Márie Ondrejkovičovej rod. Turba na jej tetu, dvornú dámu cisárovnej vo Viedni a virtuóznu harfistku. 

Odorik (Balazsovits) - historik, kňaz  *10.12.1810 Sládečkovce, okres Nitra - †11.08.1875 Nitra. Absolvoval gymnázium v Nitre, kde v roku 1832 vstúpil do rehole františkánov, v roku 1839 bol vysvätený za kňaza. Lektor filozofie a teológie na rehoľnom bohosloveckom učilišti, v rokoch 1856 - 59 vedúci slovenských náboženských misií, predstavený kláštora v Nitre, v roku  1868 - 1869  provinciálny vikár rehole. Pri pedagogickej práci sa usiloval upevňovať národné povedomie. Autor stručných dejín, tzv. mariánskej provincie františkánov  v  Uhorsku  a náboženskej beletristickej práce. Dielo : Xenium amoris. Ba 1865, Brevis historia conventuum ordinis s. Francisci seraphhici reformatae provinciae  Marianae Hungariae. Ba rok 1869. Literatúra -  Encykopédia Slovenska A - Z.

BALAŽOVIECH VOJTECH,  * 25. 07. 1910 v Bánovciach nad Bebravou, ord. 17. 5. 1936, ^† 23. 05. 1977. V roku 1937 - kaplán Šurany, 1938 - kaplán Suchá nad Parnou, 1939 - kaplán Piešťany, 1940 - administrátor Svätý Jur, 1941 - farár Svätý Jur, 1948 - farár Piešťany; ...; k r. 1971 - administrátor Bratislava - Jarovce, PRÍSLUŠNÝ k BRATISLAVSKO - TRNAVSKEJ ARCIDIECÉZE 

Matka grófa Keglevich (Prvá slovenská továreň na koňak úč. spol., Štefana Keglevicha nást., Mnešice) z Veľkých Uheriec, následne Topolčianok bola rodená Balazsovics.

Sestra Mária Ondrejkovics rodená Turba bola učiteľka, jej manžel Stephanus Ondrejkovics učiteľ správca.

  Brat Štefan Turba vysoký poštový úradník a člen mestskej rady v Bratislave, manželka Mária Turba rodená Ondrejkovics. Ich sídlo bolo na Kapitulskej ul.č.5. Pán Štefan Turba a jeho manželka boli pravdepodobne majiteľmi tejto budovy. Štefan Turba bol iniciátorom a realizátorom budovy Novej pošty na dnešnom Nám.slobody v Bratislave.

   Začala sa stavať v rokoch 2.Sv.vojny a nedostavaná bola daná do prevádzky. Dolné krídlo bolo dokončené pre nedostatok finančných prostriedkov a problémami zo statikou až 50-tych rokoch.   

Gejza Turba záložný dôstojník K.u. K, bol ranený, následne zajatý v I. sv. vojne v Rusku. Odmietol amputáciu ruky napriek tomu, že mal gangrénu. Vyliečil sa bez amputácie. Vrátil sa zo zajatia cez Čínu a Japonsko. ♫ Господа офицеры

Z Ruska si priniesol zvyk požívania bieleho petroleja, ako lieku. Manželka Otília Turba rodená Skladanyi †1940, je pochovaná v rodinnej hrobke. Pochádzala pravdepodobne z česko-moravskej úradníckej šľachty (porovnať pečatný prsteň rodu Skladanyi - erb rodu  Skládaný. Pavel Skládaný nadobudol znak a prídomok od cisára Rudolfa II v r. 1581 a  v r. 1583 spoločne s bratom Danielom získali jeho polepšenie o turnajovú prílbu a helmovnú korunku (Skládaný - písař malých  desek zemských kráľovstva Českého). Ich manželstvo bolo bezdetné. K rodinnej hrobke jazdil Gejza Turba vo výročný deň jej smrti, nechal slúžiť zádušnú omšu a zostupoval do hrobky.

Jeho Excelencia Dr.Martin Mičura prezident Správneho súdu, poslanec a predseda Čs. strany Lidové na Slovensku a birmovný otec Aladára Ondrejkoviča. Spolu s bratom Tiborom ich zobral automobilom Horch na Vyšehrad a do Prahy k návšteve chrámu svatého Víta pri príležitosi tisíc rokov od smrti svatého Václava. Obaja bratia dostali od neho pamätné zlaté medaily razené pri príležitosti Svatováclavského milénia 28.septembra 1929.

Gejza Turba pochádzal po otcovi z tzv. novej šľachty (úradníckej). Tento rod prišiel do vtedajšej strednej Európy pravdepodobne počas panovania  Rudolfa II. z departmentu  Biggorre-Turba vo Francii južná čast  Pirenejí (Gaskoňsko ?).

František Xaver Turba – královský rada České komory a okolo r. 1700  kancelár Maltézkeho rádu v Prahe (Maltézské náměstí), vlastník usadlosti Turbová. Slobodný pán Jan František Turba bol v rokoch 1696, 1697 a 1701 rektorom Karlo-Ferdinandovy univerzity. V jeho paláci v Prahe na Malej strane je dnes Japonské veľvyslanectvo. Rod mal palác s vinohradmi aj v obci  Turbovice vedľa majetkov rodu  Lobkowitz pri Mělníku. Jan Václav Turba bol až do svojej smrti v roku 1771 hejtmanom Loketského kraja. František Xaver Turba mal osobné a pracovné vzťahy k rodu  Lobkovitz.

Turbová (č.p.1066) Malé dějiny Smíchova a Košíř   Turbová   Turbová - místa u nás  

Zámek Kostelní Bříza 

Publikováno RF 20.2.2004 in Kulturní památky a Všechny články.

Areál zámku č.p. 1: zámek, park, stodola, chlévy I, chlévy II, ohrazení; k 25.6.1997 v Ústředním seznamu kulturních památek - r.č. 619. 

Atentát na Hitlera

Z novodobé historie se traduje, že v tzv. modrém pokoji byla v roce 1944 schůzka německé šlechty, na níž byl dohodnut atentát na Hitlera. Údaj se však sotva podaří doložit, protože šlo o přísně tajná a pro účastníky nebezpečná jednání. 

Michael Turba a jeho syn  Gejza mali pracovné a osobné vzťahy k rodu  Pálffy. Obvodný notár Michael Turba bol povestný v 19. storočí v  Prievidzi a Bojniciach mimoriadnou energiou a nekompromisnosťou.

Mária Ondrejkovics rodená Turba de, narodená v roku 1885 v  Bojniciach sa vydala do rodiny  Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza, ktorá mala spoločné majetky s rodmi Pálffy, Erdody, Sóky, Majthényi atď. (komposesorát) a ktorá s nimi bola viacnásobne vzájomnými sobášmi previazaná.

Gejza Turba často navštevoval v Bratislave syna svojej sestry  Márie Ondrejkovics. Jej vnukom rozprával o svojich archeologických nálezoch a rodinnej histórii. Stýkal sa so svojim švagrom Okresným náčalníkom Dr. Aladárom I. Ondrejkovičom, bývalým ministrom Dr. Martinom Mičurom, zakladateľom Slovenskej Ligy. (Dominus Rudolf Mičura bol Obvodný  notár v Dlhom Poli a manžel Alžbety Ondrejkovič) a vtedy biskupom jeho Eminenciou ThDr. Karolom Kmeťkom. V spoločných záujmoch spolupracoval so Stephanom Ondrejkovics, manželom svojej sestry Márie Turba. Bratancami Gejzu Turbu boli aj

Ladislav Wunder, riaditeľ a spolumajiteľ PRIEVIDZKÁ GAZDOVSKÁ BANKA úč.spol. (menší bankový ústav  s regionálnou pôsobnosťiu, na trhu mohol pôsobiť iba ak systémovo podporoval miestne podnikanie, npr. úver obdržal iba podnikateľ čo staval domy a kúpil  tehly od iného klienta banky čo vyrábal tehly, často peniaze neobdržali, banka to riešila vzájomným zápočtom, dodržovanie pravidiel úradníci banky dôsledne kontrolovali  aj priamo u podnikateľov), aby nemohli použiť finančné prostriedky požičané od banky na iný účel a preniesť svoje prípadné zlé hospodárenie na banku. Jeho synovec MUDr. Ladislav Wunder (otec Ignác Wuder, matka Anna Wunderová rod. Kedrovič) bol primár gynekológie v židovskej nemocnici na Šulekovej v Bratislave (Štefan Wunder, Rádioobchod, Prievidza a člen správnej rady podniku - Prvá Prievidzká továreň na liehoviny, úč.spl. Prievidza a maj. Rádioobchod ). Bratancami boli aj

MUDr. S. Botta, majiteľ Ušno-nosno-krčného sanatória na Šulekovej ul. č.25 v Bratislave, otec primára Urológie v Bratislave na Hlbokej ul. MUDr. Františka Lábady  (V roku 1971 sa konala zakladajúca členská schôdza Slovenskej sexuologickej spoločnosti pri Slovenskej lekárskej spoločnosti. Prvým predsedom Slovenskej sexuologickej spoločnosti sa stal primár MUDr. František Lábady) a pplk. Alojz Androvič  2. oddelenie Hlavného štábu v Prahe, jeho syn bol prednosta Neurologickej kliniky v Trnave MUDr. Alojz Androvič, Ali Androvič- Vážsky, náboženský poet - katolícka moderna, (List Kataríne) synovec pplk. jazdectva Aladár II.Ondrejkovič. Vnukovia sestry Gejzu Turbu si aj dnes pripomínajú jeho veľkú vilu s vežičkami v  Prievidzi plnú cenných zbierok vrátane ich pôvodu od rodov Balazsovics, Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza, Szily, Skladanyi, Turba atď. Okolo roku 1985 natáčala Slovenská televízia v tejto vile a programoví redaktori obdivovali jej štukovú výzdobu. Podľa dokladov tesne pred svojou smrťou predal Gejza Turba cudzím osobám túto luxusnú vilu v Prievidzi s vzácným mobiliárom za  4000 Kčs, sumu ťažko pochopiteľnú prievidzkému múzeu aj  verejnosti. Údajne vo veci prebiehalo aj súdne konanie na návrh jeho pokrvnej rodiny.  

Palác grófa Keglevich v Bratislave. Rodu príbuzensky priamo spriazneným s rodom Balazsovics, tým nepriamo aj Turba.

Erb rodu Keglevich na paláci v Bratislave. 

Palác rodu Keglevich v Bratislave.  Vpravo palác rodu Erdödy v rekonštrukcii. Rodu  príbuzensky priamo spriazneným s rodom Sandor de Szlavnicza.  

 Klatová Nová Ves

Dr. Ján Benka, generálny riaditeľ Handlovských uhoľných baní, bol počas existencie prvej ČSR  politicky činný agrárnik. V roku 1944 šiel do povstania s trnavskou posádkou ako nadporučík Slovenskej armády  v zálohe. Npor.pech. zál. Benka prehovoril k nastúpeným vojakom v kasárňach : " Slovenskí vojaci, Nemci obsadzujú Slovensko, prestala existovať Slovenská republika, Slovenská vláda a president sú pod kontrolou Nemcov.  Máte na výber - dáte sa odzbrojiť  Nemcom a poputujete do koncentračných táborov, kde na konci vojny zahyniete, alebo sa pripojíte do povstania proti Nemcom a spolu s víťaznou sovietskou armádou sa vrátite zakrátko domov, slávne ako víťazi ! ".                                         

 Balazsovics Bonaventura (1788-1798) správca farnosti Szepsi. Okolo roku 1929 na hasičskú zástavu dobrovoľného hasičského zboru vo Veľkých Bieliciach prispeli o.i. dcéra Obvodného notára na penzii Helena Balazsovicsová, Gustáv Kedrovič, bratia Salzberger, Štefan Országh atď. Okresný náčelník vo Vrábloch Štefan Balzsovics II. syn Obvodného notára Štefana Balazsoviča. Prof ing. Vojtech Balažovjech *13.04.1908 Dolné Držkovce † 06.12.1976 Bratislava. Ján Kedrovič bol starý otec primára MUDr. Františka Lábady. Univerzitný profesor vo Viedni Dr. Gustav Turba (Pragmatická sankcia - vydané v r.1906, Manz (Wien) *1864 - ?. V apríli 1729 kúpil Skuhrov a vinice, ktoré k nemu patrili, rytier Jan František Turba. Belo Turba *23.02.1914 Mllynárce, dnes časť Nitry †19.08.1980 spevák (tenor). Video  Posledná prehliadka Bielej armády Vladivostok 26.máj 1922  ♫ Proměny                    

 

Obec Tvrdomestice je doložená z roku 1280 ako Turdemech, neskôr Turdemyz (1330), Tordamez (1393), Thordamyz (1441), Thwerdomesth (1520), Tordomesticze (1773), Twrdomestice (1808),  maď. Tardomesztic, Tverdomestic. Bola  to  zemianska obec.  V  16. storočí patrila rodu Solymosi, v  18. storočí rodine Neffeczer, v  19. storočí rodom Illésházy,  Sandor de Szlavnicza  a  Sipeky.  V  roku 1715 mala vinice a  17 domácností,  v  roku 1787 mala 88 domov a  599 obyvateľov, v  roku 1828 mala 56 domov a  386 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali  poľnohospodárstvom  a  ovocinárstvom. V roku 1847 mali majetky v obci István Sandor, Tamás Sandor, László Sandor a Kálmán Sandor. V  roku 1871 tu bolo 15 hrnčiarov, ktorí vyrábali aj hlinené fajky. Po roku 1918 obyvatelia pracovali väčšinou na veľkostatku A. Lindemana a  v  liehovare (zanikol  v  roku 1946). V  roku 1946 bol veľkostatok rozparcelovaný.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť

Mária Sandor de Szlavnicza, rodená Marko sa narodila v roku 1828. Anna Ondrejkovics rodená Sandor de Szlavnicza sa narodila v roku 1861 na adrese Tvrdomestice č.23. Jej krstní rodičia boli Urodzená pani Carolina Pirott a Urodzený pán Josephus Mihalovics, compossesor. Krstiaci kňaz bol pokrvný príbuzný otca krstenej farár Vilhelmus Szecsányi.

Voice of an Angel ♫