Stephanus Sandor de Szlavnicza
otec Anny Sandor de Szlavnicza a manžel Márie Sandor de Szlavnicza rod.Marko

Urodzený pán, nobilus, compossesor, Stephanus (Stefan, István) Sandor de Szlavnicza (bol evanjelického vierovyznania augsburského smeru) sa narodil roku pána 1802. Jeho manželka Mária Sandor de Szlavnicza rodená Marko (bola katolíckého vierovyznania) sa narodila v roku 1828. Ich dcéra bola Anna Sandor de Szlavnicza vydatá Ondrejkovics. Jej manžel Obvodný notár Dominus Stephanus Ondrejkovics I pôsobil v obciach Dolné Držkovce a neskôr Šimonovany. Anna Ondrejkovics rodená Sandor de Szlavnicza sa narodila v roku 1861 na adrese Tvrdomestice č.23. Jej krstní rodičia boli Urodzená pani Carolina Pirott a Urodzený pán Josephus Mihalovics, compossesor. Krstiaci kňaz bol pokrvný príbuzný otca krstenej farár Vilhelmus Szecsányi. Synovia Obvodného notára Stefana Ondrejkovics I a jeho manželky Anny Sandor de Szlavnicza boli učiteľ - správca Stephanus Ondrejkovics-Sandor II, Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza I, Ladislaus Ondrejkovics, Ján (Janči, Joanes) Ondrejkovics †1914 v Bielorusku ? Obvodný notár Vojtech Ondrejkovič a Josephus Ondrejkovics ? Učiteľ - správca Stephanus Ondrejkovics-Sandor II a jeho manželka Mária Ondrejkovics rod. Turba mali synov Aladára Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza II (*1909) a Tibora Ondrejkovič (*1911).

Palác v Trenčíne, ktorého majiteľom bol vicežupan Sandor de Szlavnicza
Nádvorie Vicežupan Sandor de Szlavnicza palace v Trenčíne
Povesť o vzniku obce Slávnica:
Kráľ, ktorý panoval v trinástom storočí (Imrich, Imre, Emeric), usporiadal veľkú polovačku, ktorej sa osobne zúčastnil. Počas lovu sa rozzúrený ranený jeleň vrhol na kráľa. Kráľa pred istou smrťou zachránil pohotový honec, ktorý v poslednom okamihu zastrelil jeleňa šípom svojho luku. Vďačný kráľ za odmenu povýšil honca do zemianskeho stavu a daroval mu časť zame a lesov, ktoré aj dnes patria slávnickému chotáru a Pominovcu. Honec menom Slávnický, už ako zeman, si na darovanom pozemku postavil dom. Celý majetok si dal oborať dvojičkami volov, dvojičkami - chlapcami a samorostlým pluhom, lebo vraj dvijičky prinášajú šťastie. Jeho sluhovia si časom tiež začali stavať domy a tak vznikla obec, ktorá dostala meno Slávnica po svojom zakladateľovi.
Ďalej sa datuje, že z neznámych dôvodov si potomkovia Slávnického zmenili meno na Sandor - v ich erbe je jeleň.
Nehnuteľnosťou rodu Sandor de Szlavnicza bol aj kaštieľ v Brunovciach, ktorý nadobudol, ako veno barón Mednyánszky v 19. storočí. (Predseda uhorskej kráľovskej komory 1842-1844 Aloisius Mednyánszky). Príbuzná a dôverná priateľka Ladislava Mednyánszkeho Janka Sirchich (pokrvná príbuzná tiež rodu Sandor) bola správkyňa panstva a kaštieľa Beckov. Jej brat generálporučík Béla Sirchich (*1871 †1942) po nej zdedil množstvo Mednyánszkeho obrazov.
(Obraz, ktorého autor je Ladislav Mednyánszky). Kaštieľ Brunovce patrí od decembra roku 1999 opäť štátu. Táto vzácne nehnuteľnosť zostáva relatívne prázdna a nevyužitá. O tento renesančný kaštieľ prejavili záujem potencionálni nájomcovia. Kópie historického nábytku vyrobil pred rokom 1989 podnik Umelecké remeslá Brno. Kaštieľ podstúpil finančne nákladnú, históriu a jeho pôvodný stavebný sloh vôbec nerešpektujúcu rekonštrukciu. Po r.1993 krátku dobu patril Únii žien Slovenska. Začas tama mali týždňové turnusy detské domovy. Pre deti ich organizovala spoločnosť Úsmev ako dar a priatelia detských domovov. O prenájom prejavili záujem aj Piešťanské kúpeľe pre svojich pacientov a Odborový zväz pri Ministerstve zdravotníctva. Je tam pekný park, ticho a príjemné prostredie. V menšej reprezentatívnej čast sa nachádza veľká miestnosť a štyri salóniky. Ostatné je bežné zariadenie, bežný je aj nábytok, nevhodné je spoločné sociálne zariadenie pre 12 alebo 16 izieb. Táto časť sa dá obsadzovať hosťami oddelene.
Na kaštieľ historicky naväzuje hrad Tematín za Piešťanmi naľavo od brehu rieky Váh. Vlastnili ho viacerí uhorskí vysokopostavení krajinskí hodnostári a magnáti. Prvý písomný doklad o ňom pochádza z druhej polovice 13. storočia. Dvadsať rokov do svojej smrti v roku 1321 ho vlastil Matúš Čák Trenčiansky. Majiteľ hradu i panstva v 15. storočí bol sedmohradský vojvoda Mikolaus (Mikuláš, Miklós) Ujlaky a jeho syn. Neskôr, keď medzičasom boli majitelia hradu viacerí veľmoži, dal panovník tematínske panstvo v roku 1638 do zálohy Joanesovi (Ján, János) barónovi Rottal a jeho súrodencom, ktorí boli v príbuzenských vzťahoch s rodinou Sandor de Szlavnicza o.i. cez Catherine (Kata, Katarína) baroness Rottal, manželku Františka I. (Franciscus, Ferencz) Sandor de Szlavnicza. Joanes (Ján, János) Rottal prepustil časť tematínskeho majetku Stephanovi (Stephanus, István) grófovi Csáky a jeho manželke Eve, grófke Forgách. Suzane (Zsuszi) baroness Rottal svoj podiel prenajala v roku 1653 Jurajovi (Gyorgy, Georgius) slobodnému pánovi Berényi s ktorým bola v rodinných vzťahoch o.i. cez rodiny Sandor de Szlavnicza, Szluha a Nyári. V roku 1658 sa majiteľmi časti Tematína stal rod Bercsényi, ktorý nadobudol majetky aj v Brunovciach. Na hrade Tematín sa narodil v roku 1665 Mikuláš (Mikolaus, Miklós) Bercsényi †1725 veliteľ vojsk Františka II. (Franciscus, Ferencz) kniežaťa Rákoczy. Mikuláš Bercsényi bol v rodinných zväzkoch s grófmi Csáky aj prostredníctvom svojej manželky Christiny (Kristína, Krisztina) grófky Csáky. Stephanovi grófovi Csáky mladšiemu držiteľovi Tematína, skonfiškovali majetky za účasť v povstaní Imricha (Imre) Thököly v r.1684 †1705.
V dokumente o delení tematínskeho panstva z roku 1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus IV (Gašpar, Gáspár) Sandor de Szlavnicza a jeho manželka Ersze Thököly. V roku 1704 od neho obdržal finančný príspevok na svoj pluk gróf Šimon Forgách. Sumou prispel aj jeho brat vicežupan Nitrianskej stolice Adalbert Sandor de Szlavnicza. Väčšinu hradu a panstva vlastnil rod Bercsényi, ktorí začali so stavbou kaštieľa v Brunovciach. Mikuláš Bercsényi počas povstania Františka Rákoczy II. dal opraviť hrad. Menyhért báró lett (v noci roku Pána 1707 bol vicežupan Ostrihomskej stolice Melchior Sandor de Szlavnicza z domu v prvej štvrti v Trnave násilne odvlečený kurucmi na Onodský snem 27). V roku 1710 cisársky generál Heistler obsadil Brunovce s úmyslom zajať Mikuláša Bercsényi, ktorý z opevneného kaštieľa ustúpil. Tematínsky hrad sa cisárskenu vojsku nepodarilo obsadiť z chodu, jeho dobíjanie sa predĺžilo na niekoľko dní. Mikuláš Bercsényi sa presunul medzičasom mimo hlavných ciest do Poľska. V roku 1711 Mikulášovi Bercsényi, skonfiškovali tematínske panstvo. Hrad cisárske vojsko zbúralo, kaštieľ Brunovce dostal cisársky generál Freiherr Lindenheim.
Začiatkom 18. soročia býval v Trnave v tretej štvrti barón Gasparus Sandor de Szlavnicza IV. V roku 1723 je v daňovom súpise uvedené, že choval v dome jednu kravu a jednu jalovicu. Jeho syn barón Ladislaus Sandor de Szlavnicza bývajúci v Trnave v tretej štvrti disponoval tu v roku 1725 jednou kravou a jalovicou. Z roku 1730 máme doklad o tom, že nitriansky podžupan Adalbert Sandor de Szlavnicza, ktorý už roku 1723 vlastnil celú Lúku (Ferecz Sandor a Motesiczky Borbála ich syn István Sandor *11.08.1751 Lúka okres Nitra †29.03.1815 Viedeň), kúpil od kardinála Csáky všetky zálohové a inskripčné práva na panstvo Tematín za zvyškovú sumu 7683 zlatých. Stal sa tak dedičným majiteľom väčšiny bývalého Tematínskeho panstva.
Po jeho smrti Judit grófka Hunyady, vdova po Pavlovi (Paolus, Pál) Sandor de Szlavnicza, synovi Adalberta (Aladár, Adalbertus) Sandora de Szlavnicza, dedičného vicežupana v Nitre a Koszeghy Júlie v roku 1723 Brunovce odkúpila. Joanes Hunyady porazil portu, ktorú viedol Mehmed II. v bitke pri Beograde roku Pána 1456.

Kaštieľ v Brunovce súčasnej dobe
Priamymi dedičmi kaštieľa a majetku v Brunovciach boli deti Judit grófky Hunyady a Pavla Sandora IV. de Szlavnicza - Stephanus Sandor de, Paolus Sandor de Szlavnicza V., Georgius Sandor de (husársky kapitán, po ktorom nie sú známi potomkovia), Josephus Sandor de (po ktorom nie sú známi potomkovia) a Judit Sandor de Szlavnicza. Paolus V. Sandor de a 1.manželka Balogh Bora a 2.manželka Csery Jozséfa (Jozefa) mali deväť detí. Ján (Joanes, János), Anna Mária, Ignácz (Ignác, Ignacius), Krisztina (Kristína, Christine), Zozéfa, Antal, Erzse, Mikuláš (Miklós, Mikolaus) a Michael (Mihály). Pri stoličnej vizitácii v rokoch 1778/79 sa uvádzajú ako zemepáni v Brunovciach iba Paolus Sandor de Szlavnicza a barón Révay. Tematínsky hrad osirel, zostal mimo pozornosť, postupne podlieha nemilosrdnému vetru času.
Obec (Banát, v súčasnosti Srbsko) Aleksandrovac, Janošík založil v roku 1812 Uhorský gróf Fülöp Sándor de Szlavnicza a potom bola ním pomenovaná ako Újsándorfalva.
V lokalite Svätý Kríž, Nitrianskej stolice, slúžnovského obvodu Nové Mesto nad Váhom, farnosti Svätý kríž, filiálky Vieska sa uvádza o.i. zemepán Paolus Sandor de Szlavnicza. Vo filiálke Mošovce sa uvádza o.i. zemepán Paolus Sandor de Szlavnicza. Pri stoličnej vizitácii lokality Svätý Kríž v roku 1778/79 sa uvádzajú zemepáni Paolus Sandor de Szlavnicza, Carolus Sandor de Szlavnicza, Liptai a Andreas Rudnay. V Skalickom slúžnovskom obvode (Bratislava) sa uvádza v rokoch 1778/79 stoličný dôverník Mikolaus Sandor de Szlavnicza. Na konci 17 storočia študovali na jezuitskom gymnáziu v Trnave aj Ladislav Révay, Wolgang Juraj Forgách, Ján Thurzo a Imrich Sandor de.

Na malom cintoríne majú náhrobné kamene Osvietený pán Karóly Sandor de Szlavnicza a Osvietený pán László Sandor de Szlavnicza
Pauline Metternich
aj z Wikipédie, volnej Encyklopédie
Zmena: Navigácia, Hľadanie
Pauline Metternich 
Blumencorso na Prátri - hlavnej aleji v roku 1900. Pauline Fürstin Metternich-Sándor, rodená grófka Sandor *25. Február 1836 Viedeň †18. September 1921, založila o.i. literárny salón vo Viedni. Bola neter a manželka rakúskeho vyslanca Richarda Klemensa kniežaťa Metternicha, zohrala dôležitú úlohu v spločenskom živote v Dráždanoch, Paríži a od 1870 v Viedni, kde založila mondénny salón. Iniciovala aj Blumencorso na Prater-Hauptallee. Dom-, Dvor- a štátny kancelár Klemens Wenzel Lothar von Metternich, známy svojou organizáciou Svätej aliancie, svojim metternichovským systémom a demagógiou, ktorý na dlhé obdobie Rakúskej monarchii zabezpečil údajne nezaslúženú prosperitu, bol jej starý otec a strýko.
Literatúra
Neue Deutsche Biographie Bd. 17, S. 233 Rodinné údaje, 236*, 243 f.
| Osobné údaje | |
|---|---|
| MENO | Metternich-Sándor, Pauline Fürstin |
| DRUHÉ MENO | |
| STRUČNÝ OPIS | založila literárny salón vo Viedni |
| DÁTUM NARODENIA | 25. Februar 1836 |
| MIESTO NARODENIA | Wien |
| Dátum a miesto úmrtia | 18. September 1921 Viedeň |
| ZOSNULÍ |
Von "
Kategórie: Narodení 1836 | Zosnulí 1921 | Dámy | Salonière
Pauline kňažná Metternich von Winneburg - Sandor von Szlavnicza mala veľmi pozitívny vzťah k rodine svojho otca, jeho predkom a kraju odkiaľ pochádzali. V úsilí povzniesť jeho kultúrnu a ekonomickú úroveň nezištne sústredila značný objem finančných prostriedkov a spolu s podnikateľom Sinayom dobudovala kúpele Trenčianske Teplice.

Móric knieža Sandor de Szlavnicza. Rozvoj športových disciplín nastal v 19.storočí, na konci ktorého vyvrcholilo úsilie P. de Coubertina o usporiadanie novodobých Olympijských hier v Aténach v roku 1896. (Od začiatku 19.storočia športové súťaže zaplavili Európu a Ameriku. V niektorých disciplínach vynikli mladší príslušníci šľachtických rodov. Gróf Moricz Sandor de Szlavnicza, manžel Metternichovej dcéry Leontíne, bol považovaný za najlepšieho jazdca na koni vtedajšieho sveta. Preslávil sa najmä dokonalou drezúrou v anglickom Melton Mowbray, kde sa v roku 1833 zúčastnil honu. V roku 1850 utrpel pri páde z koňa vážne zranenie hlavy z ktorého sa celkom nevyliečil. Trpel výpadkami pamäti s občasnými pobytmi v nemocnici. Pre vernosť dynastii bol obľúbeným a vzácnym hosťom panovníckeho rodu Habsburg. Arcivojvodkyňa Žofia a arcivojvoda Karol ho mali veľmi radi a pozývali ku svojmu stolu. Nikdy ho neprerušili ak došlo pri spoločnom obede k výpadku jeho pamäti.

Sandor de Szlavnicza Palace pod hradom vedľa hotela Tatra v meste Trenčín

Palace rodu Sandor de Szlavnicza v centre mesta Trenčín

Kašieľ rodu Sandor de Szlavnicza v obci Kissándori - Kiss Sztricze - Malé Ostratice

Josephus barón Sandor de Szlavnicza prevzal od neho aj kašieľ a feudálne majetky panstva neďaleko Borova. Pre opakované problémy zo svojimi poddanými sa ho zriekol koncom roku pána 1767 v prospech brata Antona Sandora de Szlavnicza.

Bývalý Josephus Sandor de Szlavnicza kaštieľ v Nuštar, Slavónia
Lukáčovce Okres Nitra. Počas 16.storočia sa v držbe obce vystriedali rody Požáry, Pongrácz, Nyáryi a Thurzo. Okolo roku 1620 prichádza do obce Lukáčovce nová šľachtická rodina - Sandor de Szlavnicza. Sandorovci boli trenčianskou šľachtou z prvej polovice 17. storočia. V auguste 1788 ich povýšili do grófskeho stavu. V Lukáčovciach bývala táto rodina ešte v roku 1733, potom svoj podiel vlastníctva obce predala nitrianskemu biskupovi. Koniec biskupského vlastníctva obce datujeme do dvadsiatych rokov 20. storočia, kedy sa ukutočnila veľká pozemková reforma. Po II.svetovej vojne zvyšok biskupských majetkv znárodnili.
Malé Chyndice, Kis Hind Stephanus Sandor 1677, Ladislaus Sandor 1640-1977 súpis šľachty
Sándor Joannes senior, qui Ladislaum, Josephum, Joannem, Franciscum, Samuelem et Juliannam
Sándor Paulus, qui Paulum, Stephanum, Evam et Susannam
Sándor Michael, qui Elisabetham, Saram, Susannam et Juliannam
Sándor Stephanus senior, qui Samuelem, Stephanum, Evam et Annam
Sándor Franciscus, qui Franciscum et Sophiam
Sándor Stephanus junior, qui Andream et Saram
Sándor Stephanus junior

Tiene spomienok strácajúce sa v hmlách času. Ladislav Mednyánszky detstvo strávil v Beckove. Z jeho tvorby poznať smútok za nenávratne do minulosti sa prepadajúcou spoločenskou triedou. Najväčšie straty jej spoločenského postavenia zažila Medňanského generácia. Tak to chápu iba jej príslušníci.
Ján Mihalovics (1877–1939), prievidzký rodák sa zaslúžil o rozvoj baníckeho školstva na Slovensku. Študoval na gymnáziu v Nitre a Bratislave, právo v Budapešti a baníctvo na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg, od roku 1934 univerzitný profesor. Prednášal na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici, od roku 1919 presťahovanej do Šoprone. Zaoberal sa dejinami baníctva na Slovensku a Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. O.i. do maďarčiny prekladal diela z oblasti baníctva. Rímsko-katolícky kňaz v Liptovskom Jáne bol v r. 1892-1905 Žigmund Platthy.
Gejza Turba
narodil sa v Bojniciach, dňa 25. júla roku pána *1882 †1960 Prievidza. Pracoval na Okresnom súde v Prievidzi, ako oficiál pozemno-knižného oddelenia. Amatérsky sa venoval archeológii, hlavne paleontológii a prehistórii. Zaslúžil sa o archeologický výzkum kraja. V roku 1924 bol

spoluzakladateľ Muzeálneho spolku Hornej Nitry. Skúmal hlavne oblasť Bojníc a Hradca, kde našiel množstvo cenných predmetov. Spolu s prepoštom Medvedským *1875 †1937 včasne indetifikoval dôležitosť lokality Prepoštská jaskyňa. V roku 1930 uverejnil v časopise ,,Náš kraj" sériu článkov v ktorých upozorňoval na archeologické lokality a náleziská na Hornej Nitre a vyzval na zachovanie starých pamiatok. Okolo roku 1937 roztriedil bohatý zbierkový fond múzea Hornej Nitry v Prievidzi, ktorého bol častým darcom.
Múzeum praveku Slovenska » Objavenie lokality neandertálca
Otec Michael Turba, Obvodný notár vo Veľkých Bieliciach, Bojniciach (bojnický notariát mal pole pôsobnosti v meste Bojnice, obciach Dubnica, Opatovce n/
Odorik (Balazsovits) - historik, kňaz *10.12.1810 Sládečkovce, okres Nitra - †11.08.1875 Nitra. Absolvoval gymnázium v Nitre, kde v roku 1832 vstúpil do rehole františkánov, v roku 1839 bol vysvätený za kňaza. Lektor filozofie a teológie na rehoľnom bohosloveckom učilišti, v rokoch 1856 - 59 vedúci slovenských náboženských misií, predstavený kláštora v Nitre, v roku 1868 - 1869 provinciálny vikár rehole. Pri pedagogickej práci sa usiloval upevňovať národné povedomie. Autor stručných dejín, tzv. mariánskej provincie františkánov v Uhorsku a náboženskej beletristickej práce. Dielo : Xenium amoris. Ba 1865, Brevis historia conventuum ordinis s. Francisci seraphhici reformatae provinciae Marianae Hungariae. Ba rok 1869. Literatúra - Encykopédia Slovenska A - Z.
BALAŽOVIECH VOJTECH, * 25. 07. 1910 v Bánovciach nad Bebravou, ord. 17. 5. 1936, † 23. 05. 1977. V roku 1937 - kaplán Šurany, 1938 - kaplán Suchá nad Parnou, 1939 - kaplán Piešťany, 1940 - administrátor Svätý Jur, 1941 - farár Svätý Jur, 1948 - farár Piešťany; ...; k r. 1971 - administrátor Bratislava - Jarovce, PRÍSLUŠNÝ k BRATISLAVSKO - TRNAVSKEJ ARCIDIECÉZE
Matka grófa Keglevich (Prvá slovenská továreň na koňak úč. spol., Štefana Keglevicha nást., Mnešice) z Veľkých Uheriec, následne Topolčianok bola rodená Balazsovics.
Sestra Mária Ondrejkovics rodená Turba bola učiteľka, jej manžel Stephanus Ondrejkovics učiteľ správca.
Brat Štefan Turba vysoký poštový úradník a člen mestskej rady v Bratislave, manželka Mária Turba rodená Ondrejkovics. Ich sídlo bolo na Kapitulskej ul.č.5. Pán Štefan Turba a jeho manželka boli pravdepodobne majiteľmi tejto budovy. Štefan Turba bol iniciátorom a realizátorom budovy Novej pošty na dnešnom Nám.slobody v Bratislave.
Začala sa stavať v rokoch 2.Sv.vojny a nedostavaná bola daná do prevádzky. Dolné krídlo bolo dokončené pre nedostatok finančných prostriedkov a problémami zo statikou až 50-tych rokoch.
Gejza Turba záložný dôstojník K.u. K, bol ranený, následne zajatý v I. sv. vojne v Rusku. Odmietol amputáciu ruky napriek tomu, že mal gangrénu. Vyliečil sa bez amputácie. Vrátil sa zo zajatia cez Čínu a Japonsko. ♫ Господа офицеры

Z Ruska si priniesol zvyk požívania bieleho petroleja, ako lieku. Manželka Otília Turba rodená Skladanyi †1940, je pochovaná v rodinnej hrobke. Pochádzala pravdepodobne z česko-moravskej úradníckej šľachty (porovnať pečatný prsteň rodu Skladanyi - erb rodu Skládaný. Pavel Skládaný nadobudol znak a prídomok od cisára Rudolfa II v r. 1581 a v r. 1583 spoločne s bratom Danielom získali jeho polepšenie o turnajovú prílbu a helmovnú korunku (Skládaný - písař malých desek zemských kráľovstva Českého). Ich manželstvo bolo bezdetné. K rodinnej hrobke jazdil Gejza Turba vo výročný deň jej smrti, nechal slúžiť zádušnú omšu a zostupoval do hrobky.

Jeho Excelencia Dr.Martin Mičura prezident Správneho súdu, poslanec a predseda Čs. strany Lidové na Slovensku a birmovný otec Aladára Ondrejkoviča. Spolu s bratom Tiborom ich zobral automobilom Horch na Vyšehrad a do Prahy k návšteve chrámu svatého Víta pri príležitosi tisíc rokov od smrti svatého Václava. Obaja bratia dostali od neho pamätné zlaté medaily razené pri príležitosti Svatováclavského milénia 28.septembra 1929.

Gejza Turba pochádzal po otcovi z tzv. novej šľachty (úradníckej). Tento rod prišiel do vtedajšej strednej Európy pravdepodobne počas panovania Rudolfa II. z departmentu Biggorre-Turba vo Francii južná čast Pirenejí (Gaskoňsko ?).
František Xaver Turba – královský rada České komory a okolo r. 1700 kancelár Maltézkeho rádu v Prahe (Maltézské náměstí), vlastník usadlosti Turbová. Slobodný pán Jan František Turba bol v rokoch 1696, 1697 a 1701 rektorom Karlo-
Turbová (č.p.1066) Malé dějiny Smíchova a Košíř Turbová Turbová - místa u nás
Zámek Kostelní Bříza
Publikováno 20.2.2004 in Kulturní památky a Všechny články.
Areál zámku č.p. 1: zámek, park, stodola, chlévy I, chlévy II, ohrazení; k 25.6.1997 v Ústředním seznamu kulturních památek - r.č. 619.
Atentát na Hitlera
Z novodobé historie se traduje, že v tzv. modrém pokoji byla v roce 1944 schůzka německé šlechty, na níž byl dohodnut atentát na Hitlera. Údaj se však sotva podaří doložit, protože šlo o přísně tajná a pro účastníky nebezpečná jednání.
Michael Turba a jeho syn Gejza mali pracovné a osobné vzťahy k rodu Pálffy. Obvodný notár Michael Turba bol povestný v 19. storočí v Prievidzi a Bojniciach mimoriadnou energiou a nekompromisnosťou.
Mária Ondrejkovics rodená Turba de, narodená v roku 1885 v Bojniciach sa vydala do rodiny Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza, ktorá mala spoločné majetky s rodmi Pálffy, Erdody, Sóky, Majthényi atď. (komposesorát) a ktorá s nimi bola viacnásobne vzájomnými sobášmi previazaná.
Gejza Turba často navštevoval v Bratislave syna svojej sestry Márie Ondrejkovics. Jej vnukom rozprával o svojich archeologických nálezoch a rodinnej histórii. Stýkal sa so svojim švagrom Okresným náčalníkom Dr. Aladárom I. Ondrejkovičom, bývalým ministrom Dr. Martinom Mičurom, zakladateľom Slovenskej Ligy. (Dominus Rudolf Mičura bol Obvodný notár v Dlhom Poli a manžel Alžbety Ondrejkovič) a vtedy biskupom jeho Eminenciou ThDr. Karolom Kmeťkom. V spoločných záujmoch spolupracoval so Stephanom Ondrejkovics, manželom svojej sestry Márie Turba. Bratancami Gejzu Turbu boli aj
Ladislav Wunder, riaditeľ a spolumajiteľ PRIEVIDZKÁ GAZDOVSKÁ BANKA úč.spol. (menší bankový ústav s regionálnou pôsobnosťiu, na trhu mohol pôsobiť iba ak systémovo podporoval miestne podnikanie, npr. úver obdržal iba podnikateľ čo staval domy a kúpil tehly od iného klienta banky čo vyrábal tehly, často peniaze neobdržali, banka to riešila vzájomným zápočtom, dodržovanie pravidiel úradníci banky dôsledne kontrolovali aj priamo u podnikateľov), aby nemohli použiť finančné prostriedky požičané od banky na iný účel a preniesť svoje prípadné zlé hospodárenie na banku. Jeho synovec MUDr. Ladislav Wunder (otec Ignác Wuder, matka Anna Wunderová rod. Kedrovič) bol primár gynekológie v židovskej nemocnici na Šulekovej v Bratislave (Štefan Wunder, Rádioobchod, Prievidza a člen správnej rady podniku - Prvá Prievidzká továreň na liehoviny, úč.spl. Prievidza a maj. Rádioobchod ). Bratancami boli aj
MUDr. S. Botta, majiteľ Ušno-nosno-krčného sanatória na Šulekovej ul. č.25 v Bratislave, otec primára Urológie v Bratislave na Hlbokej ul. MUDr. Františka Lábady (V roku 1971 sa konala zakladajúca členská schôdza Slovenskej sexuologickej spoločnosti pri Slovenskej lekárskej spoločnosti. Prvým predsedom Slovenskej sexuologickej spoločnosti sa stal primár MUDr. František Lábady) a pplk. Alojz Androvič 2. oddelenie Hlavného štábu v Prahe, jeho syn bol prednosta Neurologickej kliniky v Trnave MUDr. Alojz Androvič, Ali Androvič- Vážsky, náboženský poet - katolícka moderna, (List Kataríne) synovec pplk. jazdectva Aladár II.Ondrejkovič. Vnukovia sestry Gejzu Turbu si aj dnes pripomínajú jeho veľkú vilu s vežičkami v Prievidzi plnú cenných zbierok vrátane ich pôvodu od rodov Balazsovics, Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza, Szily, Skladanyi, Turba atď. Okolo roku 1985 natáčala Slovenská televízia v tejto vile a programoví redaktori obdivovali jej štukovú výzdobu. Podľa dokladov tesne pred svojou smrťou predal Gejza Turba cudzím osobám túto luxusnú vilu v Prievidzi s vzácným mobiliárom za 4000 Kčs, sumu ťažko pochopiteľnú prievidzkému múzeu aj verejnosti. Údajne vo veci prebiehalo aj súdne konanie na návrh jeho pokrvnej rodiny.

Palác grófa Keglevich v Bratislave. Rodu príbuzensky priamo spriazneným s rodom Balazsovics, tým nepriamo aj Turba.

Erb rodu Keglevich na paláci v Bratislave.

Palác rodu Keglevich v Bratislave. Vpravo palác rodu Erdödy v rekonštrukcii. Rodu príbuzensky priamo spriazneným s rodom Sandor de Szlavnicza.
Klatová Nová Ves
Dr. Ján Benka, generálny riaditeľ Handlovských uhoľných baní, bol počas existencie prvej ČSR politicky činný agrárnik. V roku 1944 šiel do povstania s trnavskou posádkou ako nadporučík Slovenskej armády v zálohe. Npor.pech. zál. Benka prehovoril k nastúpeným vojakom v kasárňach : " Slovenskí vojaci, Nemci obsadzujú Slovensko, prestala existovať Slovenská republika, Slovenská vláda a president sú pod kontrolou Nemcov. Máte na výber - dáte sa odzbrojiť Nemcom a poputujete do koncentračných táborov, kde na konci vojny zahyniete, alebo sa pripojíte do povstania proti Nemcom a spolu s víťaznou sovietskou armádou sa vrátite zakrátko domov, slávne ako víťazi ! ".
Balazsovics Bonaventura (1788-1798) správca farnosti Szepsi. Okolo roku 1929 na hasičskú zástavu dobrovoľného hasičského zboru vo Veľkých Bieliciach prispeli o.i. dcéra Obvodného notára na penzii Helena Balazsovicsová, Gustáv Kedrovič, bratia Salzberger, Štefan Országh atď. Okresný náčelník vo Vrábloch Štefan Balzsovics II. syn Obvodného notára Štefana Balazsoviča. Prof ing. Vojtech Balažovjech *13.04.1908 Dolné Držkovce † 06.12.1976 Bratislava. Ján Kedrovič bol starý otec primára MUDr. Františka Lábady. Univerzitný profesor vo Viedni Dr. Gustav Turba (Pragmatická sankcia - vydané v r.1906, Manz (Wien) *1864 - ?. V apríli 1729 kúpil Skuhrov a vinice, ktoré k nemu patrili, rytier Jan František Turba. Belo Turba *23.02.1914 Mllynárce, dnes časť Nitry †19.08.1980 spevák (tenor). Video Posledná prehliadka Bielej armády Vladivostok 26.máj 1922 ♫ Proměny
Tvrdomestice - História
Obec Tvrdomestice je doložená z roku 1280 ako Turdemech, neskôr Turdemyz (1330), Tordamez (1393), Thordamyz (1441), Thwerdomesth (1520), Tordomesticze (1773), Twrdomestice (1808), maď. Tardomesztic, Tverdomestic. Bola to zemianska obec. V 16. storočí patrila rodu Solymosi, v 18. storočí rodine Neffeczer, v 19. storočí rodom Illésházy, Sandor de Szlavnicza a Sipeky. V roku 1715 mala vinice a 17 domácností, v roku 1787 mala 88 domov a 599 obyvateľov, v roku 1828 mala 56 domov a 386 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. V roku 1847 mali majetky v obci István Sandor, Tamás Sandor, László Sandor a Kálmán Sandor. V roku 1871 tu bolo 15 hrnčiarov, ktorí vyrábali aj hlinené fajky. Po roku 1918 obyvatelia pracovali väčšinou na veľkostatku A. Lindemana a v liehovare (zanikol v roku 1946). V roku 1946 bol veľkostatok rozparcelovaný.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
Mária Sandor de Szlavnicza, rodená Marko sa narodila v roku 1828. Anna Ondrejkovics rodená Sandor de Szlavnicza sa narodila v roku 1861 na adrese Tvrdomestice č.23. Jej krstní rodičia boli Urodzená pani Carolina Pirott a Urodzený pán Josephus Mihalovics, compossesor. Krstiaci kňaz bol pokrvný príbuzný otca krstenej farár Vilhelmus Szecsányi.




späť



