Ján Ličko a Júlia Ličková rodená Stiglitz

boli obyvatelia mesta Trenčín.  Rodina Ličko je jedna z najstarších a najváženejších evenjelických rodín na Slovensku. Sú s ňou príbuzensky sobášmi previazaní a  pochádza z nej viacero evanjelických cirkevných osobností aj vysokí dôstojníci armády,  významní predstavitelia  hospodárskeho a politického života nie iba na Slovensku. Napríklad synovec Jána II. Ličku npor. letectva Karol Ličko 1.ČSA v SNP, M. Jakubóczyová rodená Ličková. Okresný náčelník v Trenčíne Dr. Jozef Jakubóczy de známy, že prepustil z internácie colonela Georgesa Barazer de Lannurien (3) a ďalších francúzskych dôstojníkov. Zabezpečil im slobodný pohyb, umožnil sa vojensky zorganizovať, spojiť sa s totálne  nasadenými Francúzmi v zbrojovkách v Dubnici aj Považskej Bystrici a zapojiť sa do ozbrojených bojov v SNP na strane 1.ČSA. Dr. Jozef Jakubóczy bol preto odvlečený do koncentračného tábora Mauthasen v Nemeckej ríši.   

Hudobná skladateľka Júlia (Juli) Ličková rod. Stiglitz ; Greta Ličková (budúca majsterka Slovenskej republiky v športových plaveckých disciplínach v rokoch 1941-42-43). O.i. zvíťazila aj v medzinárodných pretekoch v Ríme, Miláne a Budapešti; Alžbeta Ličková (budúca nositeľka vysokých štátnych vyznamenaní) ; Robert Ličko a živnostník Ján II. Ličko (bývalý Oberstabsbootsmann k.u.k. Kriegsmarine, slúžil o.i. na obrnenom krížniku SMS Kaiser Karl VI, rýchlom krížniku SMS Novara, SMS Prinz Eugen a vlajkovej bitevnej lodi SMS Viribus Unitis) rok 1930 v Trenčíne.

Sestry Jána II. Ličku boli aj Dušina Ličková Mária Kolláriková rodená Ličková, ktorej manžel bol riaditeľ TATRA  BANKY vo Zvolene Ján Kollárik, ich syn bol primár MUDr.Kollárik. Svedkovia na svadbe Jána Ličku a Júlie Stiglitz boli Ján Kollárik a Alexander Maráky. (V roku 1818 sa stal farárom myjavskej farnosti Jozef Kollárik, v roku 1924 sa stal farárom v Turej Lúke Gabriel Kollárik).

Deti Jána II. Ličku a hudobnej skladateľky Júlie Ličkovej rodenej Stiglitz sú Alžbeta Ondrejkovičová, Greta Lederer, Alica Ličková (manžel ing. Ervín Kellermann. V  ich súkromnom dome na námestí v Trenčíne býval Okresný tajomník KSS Alexander Dubček s rodinou) a Robert. Otec Jána II Ličku, zámožný Ján I. Ličko bol  vážený obyvateľ mesta Trenčín. Matka Jána II. Ličku bola  Anna Ličková rodená Varga. Ján II. Ličko mal desať súrodencov (aj dnes spomínajú na Annu Ličkovú s vďakou a úctou známe osobnosti slovenskej inteligencie študujúce v tom čase v Trenčíne, ubytovávala ich a stravovala vo svojom dome).

Malý oheň. Rýchly krížnik SMS Novara na ktorom slúžil Stabsbootsmann k.u.k. Kriegsmarine Ján Ličko ml. v časoch I. Svetovej vojny  s admirálom Miklósom Horthy de Nagybánya. 

Podľa novej Ríšskej ústavy platnej od 7.marca 1849 o rovnoprávnosti všetkých národností boli zrovnoprávnené jazyky národnosti v Rakúskej monarchii. Od roku 1849 boli v trenčianskej župe matriky ECAV vratáne šľachtických veďené v slovakizovanej češtine. Rodina Ličko bola príslušná k úzkej skupine farníkov ECAV v Trenčíne sústredenej okolo kňaza Dr. Karola Štúra. Jej nebohí boli pochovávaní na evanjelickom cintoríne na Hornom Šianci.

Pavol Kubicza (príbuzný s rodiny Ondrejkovič prostredníctvom rodu Sandor de Szlavnicza), po 1848 odvolaný z funkcie župana, rodák z Kysúc.

Od roku 1849 bol vládny komisár trenčianskej župy Ladislav Vietoris (príbuzný s rodiny Ondrejkovič prostredníctvom rodu Sandor de Szlavnicza) z dôvodu prerušenia župnej samosprávy rakúskou administratívou.

Pavol Kubicza  (príbuzný s rodiny Ondrejkovič prostredníctvom rodu Sandor de Szlavnicza) bol trenčiansky župan od r. 1867 do 1890

Cirkevný zbor evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku, Prešov. Dr. Pavel Fábry bol zvolený prvým dozorcom Slov. cirkevného zboru 26.1.1919 - 17.12.1922. 

Dobrodinci sa ujali študentov a udělovali sa im obedy, večere, poskytovali byt atď. Boli to pp.: J. Branecký, rektor Piaristov, Dr. E. Brežný, Fr. Bogyanský, R. Cicutto, G. Dohnányi, J. Diera, farár, A. Fuchs, kpt. Joz. Hamerle, G. Hass, Kláštor de Notre-Dame, Kat. jednota žien, Max Kaunitz, Ján Ličko (2)Fr. Maráky, kaviareň Moravia, J. Markovič, J. Országh, Dr. N. Pereszlény. E. Polák (7), J. Reihel, Rudolf Scháner, Dr. A. Strechay, C. Štúrová, Š. Spiller, Dr. P. Toffier Tatra hotel, E. Weinerová, dr. J. Zaťko...Dôkaz: Zpráva o činnosti Podporovacieho spolku pri štátnom reálnom gymnáziu v Trenčíne za šk. rok 1924/1925 (do 4. júna 1925).

VII. Ročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne za školský rok 1924-1925, str. 12, II.A trieda 57. *Eva Baxová, Viedeň (Trenčianske Teplice). 

Slovenský vojenský ataché v Berlíne do septembra 1944, následne vo vojenskom zajatí v Nemecku plk. gšt. Alojz Ballay *25.02.1905 Považská Bystrica †23.02.1982 Bratislava, otec Anton Ballay, matka Berta Ballayová rod. Kolárik

Miroslav Ján Ličko bol poradcom presidenta USA (Jimmy Carter). Podľa informácií poskytnutých autorovi  politickým emigrantom v Canade od päťdesiatych rokov pánom Smolnickým, boli osobnosti ktoré navštevoval Miroslav Ličko pri svojich cestách z USA do Kanady Rudolf Fraštacký, Alexander Kerney a jeho manželka Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič. 

Bývalý redaktor denníka Práca pán Alexander Bachnár  prezentoval autorovi svoj názor, že najinformovanejší novinár na Slovensku je Juraj Fuchs. Pri náhodnom zoznámení tento známy rodák z Trenčína a bývalý šéf volebného štábu Demokratickej strany v roku 1946 informoval o.i. autora v roku 1999, že redaktor a prekladateľ Pavel Ličko bol prvým na svete, ktorý tajne previezol dôkazy o pracovných táboroch v ZSSR a rukopisy Alexandra Solženicyna autora ,, Súostrovie Gulag " (Archipelag Gulag) na Západ už dávno pred rokom 1968. Pavel Ličko bol v roku 1954 o.i. šéfredaktor vydavateľstva " Svet socializmu ".

(Táto skutočnosť je tu dňa 09.12.2006 prvý krát verejne publikovaná od roku 1968).

Júlia Ličková rodená Stiglitz sa narodila a žila v Čičmanoch predtým ako sa s rodičmi presťahovali do Považskej Bystrice. Čičmany patrili o. i. zemianskym rodinám Rakovský, Jesenský a Kubíny, pokrvným príbuzným rodiny Sandor de Szlavnicza za ktorej potomka npor. aut. Aladára II.  Ondrejkoviča sa na jar 1944 vydala jej dcéra Alžbeta. V roku 1598 mala obec mlyn a 43 domov, v roku 1720 mala 42 daňovníkov, v roku 1784 tu stálo 126 domov, kde bývalo 230 rodín so 1275 obyvateľmi, v roku 1828 to bolo 127 domov a 1507 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, chovom oviec, výrobou a predajom bryndze, neskoršie odchádzali na sezónne práce, predávali papuče, boli podomoví obchodníci a sklári.

Bola muzikálne veľmi nadaná. Od ranného veku komponovala Cieľ, štúdium hudby na konzervatóriu v Budapešti musela odložiť v záujme rodiny. Spravovala hotel a rodinnú firmu s reštauráciou pti železničnej stanici v Považskej Bystrici. Otec Bartolomej Stiglitz narukoval na front I. Sv. vojny a matka Sarlota (Charlotte) vážne ochorela. Súrodenci Valéria a Pavol boli ešte mladí, preto ťarcha starostlivosti o rodinnú firmu, matku a súrodencov spočívala do návratu otca z frontu na jej dievčenských pleciach. Júlia sa nevzdala  plánov na štúdium hudby, vydávať sa ešte nemienila.

Minister s plnou mocou pre Správu Slovenska MUDr. Vavro Šrobár spolu s Dr. Milanom Ivankom z Jordánu a Dražkoviec (1) (Stephanus Ivánka a jeho manželka Anna Zsittnyan, Bánovce nad Bebravou 1845. Ctenou pani matkou Obvodného notára v Dolných Držkovciach a následne Šimonovanoch Stefana I. Ondrejkoviča bola Antónia Zsittnyan) a ďalšími členmi vlády pricestovali do Žiliny vlakom 12. decembra 1918 krátko pred 12 hodinou. Šrobár najskôr vyslal JUDr. Jána Brežného z Prahy do Žiliny (10.12.1918) ktorý nechal menom vlády intervenovať dvanásť popredných maďarských a židovských mešťanov. Brežný zamlčal na radu F. Houdeka aj príchod prvej slovenskej vlády. Na žilinskej stanici čakal členov Šrobárovho kabinetu iba JUDr. Brežný s niekoľkými spolupracovníkmi. 

Júlia sa nevzdala  plánov na štúdium hudby ani po odsťahovní jej rodiny z Považskej Bystrice. Koniec plánom a do hotovej veci Júliu priviedla už v Trenčíne svojim konaním a vydajom s veľkým venom za Jozefa Čevelu jej 18 ročná mladšia sestra Valéria. Podľa starého zákona sa mladšia sestra nesmie vydávať skôr. Otec Júlii preto dohodol  sobáš so synom Jána I. Ličku, svojho obchodného partnera. Sestry mali sobáš v jeden deň. Júliin manžel Ján II. Ličko, bol následne druhý spolumajiteľ  firma Produktiva Stiglitz & spol., komanditná spoločnosť. Prvým jej spolumajiteľom bol jeho svokor Bartolomej (Bernad) Stiglitz. Manželia Ličkoví Ján a Juliana (Juli) rodená Stiglitz mali deti Alžbeta Ondrejkovičová rodená LičkováGréta Lederer rodená Ličková, Alica Ličková a Róbert Ličko. 

Ako dieťa mala Alžbeta Ličková zatiaľ šťastné detstvo, ktoré už nemalo dlho trvať pre rozpory v jej širšej rodine. Boli žiaľ iba (alebo až) prozaického charakteru. Na snímke zo dňa 30.05.1927 je Alžbeta a jej maminka hudobná skladateľka Julia Ličková rod. Stiglitz v kúpeľoch na Sliači.

Dňa 24. augusta 1929 oznamuje firma "Herbária" Stiglitz, tov. aet. trestí a sódovej vody inzerátom v týždenníku "Trenčan", že v záujme rozšírenia podniku pribrala firma ako spoločníka do firmy p. Fr. Svobodu. Zdroj: týždenník "Trenčan" z 24. augusta 1929 str. 4.

Julia Ličková rod. Stiglitz bola hudbou a svojimi klavírnymi skladbami spojená s prostredím kde sa narodila a vyrástla. Spolupracovala s hudobnými skladateľmi a koncertnými majstrami, jej priateľmi. Pre jej skladby cestovali za ňou do Trenčína (boli roky päťdesiate, peniaze nedostávala). Jedným z nich bol Janko Matuška *25.10.1897 Liptovský Hrádok †16.8.1959 Bratislava, slovenský hudobný skladateľ. Bol skladateľ, klavirista a rozhlasový pracovník - 14 rokov viedol oddelenie ľudovej hudby v Československom  rozhlase v Bratislave a bol vedúcim ľudového súboru Tatran, založil a viedol Matuškovo okteto

Dobrou priateľkou a spriaznenou dušou bola jej spolužiačka z Považskej Bystrice Irena Blühová *02.03.1904 Považská Bystrica †1991 (jej manžel maliar Imro Weiner-Kráľ ich dcéra Zuzka sa vydala za Rudolfa II. Slánskeho). Manžel jej sestry bol Dr. Viktor Pavella, hlavný radca Ministerstva vnútra (obe sestry chránil pred deportáciou) a svedok na svadbe svojho priateľa npor. aut. Aladára II. Ondrejkoviča a dcéry jej priateľky Júlie Ličkovej rod. Stiglitz, Alžbety. Pani Irena Blühová sa priatelila aj s pani Martou Hladkou rod. R. (sesternicou starej matky autora, obe ho boli navštíviť ako vojaka na prísahe počas výkonu ZVS v roku 1966 v 62. automobilovom prápore  VÚ 4404 Ostrov nad Ohří. 

Sestra Júlie Valéria Stiglitz (vydatá Čevelová) jej manžel bol Jozef Čevela, ich jediný syn Juraj Čevela. Vzhľadom na štátnu spoľahlivosť a spoločenské postavenie rodiny Stiglitz bol v jej dome v Trenčíne na Kukučínovej č.3 ubytovaný od roku 1935 do septembra 1938 veliteľ V. armádneho zboru v Trenčíne divízny generál Alois Eliáš. Ako predseda protektorátnej vlády bol 19. júna 1942 popravený nacistami.

Ich brat bol Pavol, spolukonateľ firmy " Herbária " Stiglitz  a spol., VÝROBA LIKÉROV  Trenčín (po roku 1945 si zmenil  priezvisko  na  Pavol Slávik).

Ich otec bol Bartolomej (Bernad, Bertalan) Stiglitz jeho matka bola July Grün (vydatá Stiglitz). Zomrela keď bol jej syn Bartolomej maloletý.

Bartolomej (Bernad) Stiglitz jeho otec bol zámožný Wilhelm Stiglitz. (Wilhelm Stiglitz sa druhý krát oženil s Netty Polácsek). 

Bernad Marec 19 1872 M Willhelm Stigliz July Grün Zlicho Marcus Stiglitz

matka Júlie, Valérie a Pavla, manželka Bartolomeja Stiglitz bola Sarolta (Charlotte, Sali) Stiglitz rodená Büchler, spolumajiteľka a spolukonateľka s.r.o. Elza a firmy Herbária. Jej rodičia boli zámožní Jacob Büchler a Netty Deutelbaum.

Sarlota (Charlotte) Stiglitz rodená Büchler bola v Trenčíne v rokoch 1939-1944 hlavnou organizátorkou (pre jej osobu, dcéru Júliu Ličkovú a hlavne vnučky Alžbetu a Grétu mimoriadne nebezpečnou) ilegálnej, finančnej a organizačnej pomoci rasovo a politicky prenasledovaným občanom Trenčína a trenčianskeho kraja. Odvlečená bola do koncentračného tábora z ktorého sa nevrátila koncom októbra 1944 z bytu dcéry Júlie na Rázusovej 2 u ktorej sa ukrývala. Do septembra 1944 mala prezidenskú výnimku z hospodárskych dôvodov a dôvodila úradom, že má  maloleté vnúčence zo zmiešaného manželstva. Bývala v Trenčíne na Štefanikovej ulici č. 32. Tu v dome napísaného na jej zaťa ju navštevovali už od r.1939 rasovo prenasledované osoby, tu bolo sídlo firiem Bertalan Stiglitz, Produktiva Stiglitz & spol. k.s., s.r.o. Elza a "Herbária" Liška a spol., Trenčín, tu bola ilegálna centrála. V dome na poschodí býval pán Mikuláš Líška, nový majiteľ 1/2 fy " Herbária ". Viac krát prosil jej rodinných príslušníkov (aj npor. Aladára Ondrejkoviča), aby jej dohovorili. Ako brilantná a skúsená podnikateľka nepoznala osoby, ktorým by mohla v tak zložitej dobe zveriť vysoké finančné obnosy. Preto okrem ilegálej pošty, tieto veľmi vysoké finančné sumy prevážala tajne do Bratislavy a odovzdávala po každý raz iným neznámym osobám jej vnučka Alžbeta Ličková (od apríla 1944 vydatá Ondrejkovičová). Nezištne tak nasadzovala život v prospech neznámych prenasledovaných osôb.

Väčšinu tržieb firmy "Herbária" Liška a spol., Trenčín tvorila výroba liehovín polostudenou a studenou cestou. Bez dodávok liehu na regulovaný prídel z liehovarov nemohla vyrábať a zamestnávať do októbra 1944 bývalých konateľov fy "Herbária" Sarlotu Stiglitz rod. Buchler a jej syna Pavla Stiglitza. 

V období druhej svetovej vojny bol riaditeľ Kvasnicovej továrňe v Trenčíne Josef Tiso, manžel Renky Tausovej (spolužiaci nadporučíka zál. Aladára II. Ondrejkoviča na gymnáziu). Vzhľadom na direktívy guvernéra Národnej banky a predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie JUDr Imricha Karvaša (kolega JUDr Martina Mičuru z ilegálneho odboja) a generálneho riaditeľa Cukorspol a.s. Rudolfa Fraštackého (jeho spolupracovník z ilegálneho odboja Alexander Korhauser (Kerney), po 1945 manžel Gizely Ondrejkovičovej šéfky volebného štábu za Demokratickú stranu, dcéry Dr. Aladára I. Ondrejkovičav roku 1941 prešla Kvasnicová továreň Trenčín pod "Družstvo hospodárskych liehovarov" Bratislava. V "Družstve hospodárskych  liehovarov" mal rozhodujúce slovo pri hlasovaní a uplatňovaní ich nariadení na rozdeľovanie štátom regulovaných prídelov liehu výrobcom alkoholických nápojov (v súlade s ich daňovými priznaniami) t.j. aj firme "Herbária" Liška a spol., Trenčín Okresný náčelník v Bratislave Dr Aladár I. Ondrejkovič. Zdroj: aj Fond Krajský súd Prešov, Firemné oddelenie, i. č. 592. B II 272. kr. 53. 49/1942 CzechFolks.com PLUS » Josef Čermák: Dvojice slavných narozenin ;

Prvým vyslancom Slovenskej republiky v Bulharskom kráľovstve bol Dr. Ján Spišiak. Bol slovenským vyslancom v Maďarskom kráľovstve, od novembra 1939 poverený aj vedením slovenského vyslanectva v Sofii. Predpoludním dňa 9. dec. 1939 vyslanca Dr. Jána Spišiaka prijal v Sofii osobne cár Boris III. ktorému odovzdal poverovacie listiny. Slovenským vojenským ataché v Budapešti a Sofii bol mjr. pech. Alojz Androvič (príbuzný rodín Ondrejkovič aj Turba), ktorý bol tiež prijatý bulharským cárom Borisom III. 

Spoločenských stretnutí v zámku Svätý Antol bulharského cára otca Ferdinanda Coburg-Koháry sa v rokoch 1939-1944 zúčastňovala nielen slečna Magdaléna Ondrejkovičová (do roku 1943), ale aj slečna Greta Ličková, plavkyňa TTS Trenčín a ŠAC Banská Štiavnica.

Slovenskej kultúrnej obci známa pani Irena Blühová, priateľka a krajanka Júlie Ličkovej rod. Stiglitz a Marty Hladkej rod. Rais podľa vlastného vyjadrenia pracovala po r.1940 pod falošným menom Elena Fischerová v podniku dôležitom pre obranu štátu v Humennom. Produkoval pre motorové vozidlá pohonné zmesi BiBoLi. Dr. Aladára I. Ondrejkoviča poznala aj s manželom Imrom Weinerom-Kráľom z Považskej Bystrice, kde bol Okresným náčelníkom. Podľa p. Viliama Kamenického a p. statkára Reicha zo Seredi už pred r.1940 poznala aj jeho synovca por. jazd. zál. v činnej službe Aladára II. Ondrejkoviča.  

V septembri 1941 sa Vojtech Tuka s členmi Deutsche Partei a HG zásadnou mierou podieľal na vypracovaní a prijatí Vládneho nariadenia o právnom postavení Židov, ktoré de facto obnovovalo stredoveké diskriminačné opatrenia. Tie sa v praxi rozšírili nad rámec nariadenia aj voči židovským náboženským obciam a právnickým osobám, čo v roku 1943 Najvyšší správny súd pod vedením príbuzného rodiny Ondrejkovič JUDr. Martina Mičuru označil za protiprávne a neplatné.    

Bratancom a druhostupňovými synovcami Júlie Ličko rodenej Stiglitz boli príslušníci Čs.vojenského letectva vo Francii a následne vo Veľkej Británii v Cholmondeley (vo vojnových rokoch 1939-1945) v službe u dobrovoľnej zálohy RAF Bomber Command - ing. Bernrad (Bartolomej, Berco) Büchler, narodený Považská Bystrica, (syn brata matky Julie Ličko a súrodenec Jána Büchlera) pozemný mechanik u Royal Air Force Volunteer Reserve, (predtým dobrovoľník v Španielskej občianskej vojne). 

Čatár aspirant letectva Jozef Politzer je na snímke tretí zľava. Vojakom sa prihovára prezident Československej exilovej vlády v Londýne Dr. Eduard Beneš (Vojenský tábor Anglicko, Cholmondeley 26.08.1941). Snímku z jeho denníka poslal autorovi jeho bratanec pán Štefan Klement. 

Jozef Politzer, čatár aspirant narodený *17.04.1913 v Považskej Bystrici - Stupné, Sergeant No 787875, 311 Squadron, palubný operátor - strelec WOP/AG Royal Air Force Volunteer Reserve † 11.04.1942 čet./R/pplk. Nevrátil sa z nočného náletu na Essen s bombardovacím lietadlom Welington KX - 2, 28836, nad cieľom ťažko poškodeným nemeckou paľbou. Lietadlo pri spiatočnom lete havarovalo a celá posádka našla smrť v plameňoch svojho stroja. Pochovaná bola na vojenskom cintoríne Bergen - op - zoom (Holandsko), 31 - A - 11. 

Politzer Maxmilian, rotný nar. * 22.08.1919 Koryčany, Sergeant No 787688 138 Squadron, pilot, Royal Air Force Volunteer Reserve. † 10.03.1942 rtn./R/plk. Zahynul v plameňoch pri havárii bombardovacieho lietadla Whitley Mk.V., Z9125 po štarte z letiska Stradishall k nočnému operačnému letu. Súčasne zahynuli aj traja členovia posádky.  Spopolnený bol v krematóriu v Cembridge dňa 14.03.1942. Popol oboch bol po vojne prevezený do ČSR. Obe ich urny dnes uložené v sieni padlých bojovníkov v Národnom pamätníku na vrchu Vítkov v Prahe.

138 Squadron RAF Armstrong-Whitworth Whitley Mk.V. British twen-engine medium bomber.

Autor aj touto cestou úprimne ďakuje Veľvyslanectvu Veľkej Británie a Severného Írska v Bratislave za niektoré informácie o seržantovi dobrovoľnej zálohy RAF Jozefovi Politzerovi.

 

Gréta Lederer rodená Ličková bývalá majsterka Slovenskej republiky a víťazka viacerých medzinárodných majstrovstiev v plaveckých disciplínach v rokoch 1940-44. Dňa 18.09.1942 odcestovala na Európske športové hry mládeže do Milána. Poriadali sa 21-28.09.1942. Zučastnilo sa 15 národov. Zo Slovenska  bolo 40 účastníkov, z toho 8 plavkýň a 9 plavcov. Vo vojnových rokoch sa zapájala aj do spoločenského života ako známa športovkyňa. Po skončení Obchodnej akadémie pracovala v Slovenskej banke v Banskej Štiavnici (jej zakladatelia a konatelia boli príbuzní rodinám Ondrejkovič aj Ličko) a v a.s. Apollo v Bratislave, kde bol jej priamy nadriadený dirigent firmy Dr. Braxatoris. Gréta bola podporovaná demokraticky orientovanými kruhmi (v prospech ktorých prevážala ilegálnu poštu pri cestách na preteky do zahraničia) a najznámejšími slovenskými športovcami. Jej oslnivá športová kariéra bola sledovaná dennou tlačou a vo filmových týždenníkoch Nástup. Po roku 1946 sa presťahovala za snúbencom do Maďarska a pôsobila ako úspešná novinárka a redaktorka v Budapešti (Új Tükör). Narodila sa v Trenčíne. Otec Ján Ličko II. obchodník, matka Júliana (Juli) Ličková rodená Stiglitz, hudobná skladateľka. Jej sestry Alžbeta, Alica a brat Robert.  Jej snúbenec a neskorší manžel (1946

Lajos Lederer

JUDr. Fritz Lederer (Fridrich František Lederer) absolvoval Právnicku fakultu UK v Bratislave, vojenskú službu vykonával ako známy stolný tenista v Oddiele armádnych pretekárov OAP Bratislava v rokoch 1943-1944. (Z tejto rodiny pochádzal tiež LEDERER Ignaz Freiherr RK Feldmarschalleutnant 88. bis 144. Promotion in den Jahren 1813-1816 Miliitary Maria Theresia order).

Dňa 10.12.1939 vznikol Slovenský stolnotenisový zväz (na Valnom zhromaždení slovenských klubov v bratislavskej kaviarni Metropol). Do funkcie predsedu SSTZ bol zvolený Gejza Azor, zväzovým kapitánom sa stal Dr. Lederer. V r. 1940 bol SSTZ prijatý do ITTF.

Najúspešnejším hráčom PTE bol Fritz Lederer, ktorý sa stal majstrom Slovenska v roku 1943 vo štvorhre (Stráž vlasti, 1943). V roku 1944 sa majstrami Slovenska stali v ženskej dvojhre Ursznyicková z MTE a v mixe Ursznyicková spolu s Ledererom (Gardista, 1945). V tomto období vykonával Lederer prezenčnú službu v Oddieli armádnych pretekárov (Slovenská pravda, 1943).

V zlomovom roku 1943 sa konali v Bratislave medzinárodné majstrovstvá Slovenska v Redute.

Pán JUDr. Fritz Lederer sa po vojne sa presťahoval do Maďarska, kde sa stal jedným z najváženejších maďarských novinárov a diplomatov. (Bol o.i. ataché v Prahe od r.1947, šéfredaktor MTA,  ambassador  v Rabate  a  následne Paríži). Deti: Katka Lederer a diplomat v Kanade Daniel Lederer. Keď jeho matka Greta vážne ochorela ihneď sa vrátil do Budapešti, aby sa mohol o ňu starať.   

Malý strieborný odznak Oddielu armádnych pretekárov OAP

 

STOLNÝ TENIS MAJSTRI  ČSR – SLOVENSKÍ HRÁČI  1939 – 1945

 Rok                                            Štvorhra mužov                          Štvorhra žien

1927
Scher, Fleischmann (Rakúsko)
 
1929
Szabados, Barna (Maď.)
Mednyánská, Síposová (Maď.)
1930
Szabados, Barna (Maď.)
Mednyánská, Séposová (Maď.)
1932
 
 
1933
Hrankovič, Šimboch
(Ymca, ŠK Bratislava)
 
1934
Lénert, Wolf (Rakúsko)
Paulíková, Veselá (PTE Bratislava)
1935
 
 
1936
Váňa, Pivec (Praha)
Loydlová, Mejlonová (Sl.Prešov, Žilina)
1939
Puha, Kováč (MTE Bratislava)
 
1940
Puha, Kováč (MTE Bratislava)
 
1941
Štrebinger, Kollárik
(Piešťany, ŠK Baťovany)
 
 
1942
Tokár, Bořuta (ŠK Ružinov)
Adelsbergerová, Sergovitsová
(SV Dyn.Nobel Bratislava)
1943
Kollárik (jeho bol  príbuzný Ján Ličko), JUDr. Fritz Lederer (OAP Bratislava)
Sergovitsová, Wipplerová
(SV Dyn.Nobel Bratislava)
1944
Marinko, Tokár (ŠK Bratislava)
Sergovitsová, Wipplerová
(SV Dyn.Nobel Bratislava)
1945
Kollárik, Türk
(Šimonovany, Handlová)
 

 

Strieborný odznak Oddielu armádnych pretekárov  OAP z roku 1943

Ličko Samuel, ev. a. v. senior vo Zvolene. Narodil sa 29. júla 1883 v Radvani nad Hronom. Študoval v Banskej Bystrici a Prešove. Senior Zvolenského seniorátu, distrikt. presbyter, člen dištr. súdnej stolice, predseda sen. podporovne. Dozorca nad výučbou náboženstva na stredných školách. Bol predseda Sväzu evanjelickej mládeže na Slovensku a tajomník Spolku evanjelických kňazov na Slovensku. Predseda miestnej organizácie Republikánskej strany a člen zastupiteľstva a  rady mesta Zvolena. Založil Potravné družstvo v Lieskovci. Bol kaplánom vo Zvolene, v Nyiregyháze, a farárom v Ľubietovej. 

Ličková Antónia dr., sudca v Prievidzi. Narodila sa v Dechticiach. Študovala v Bratislave. Pôsobila u  Generálneho finančného riaditeľstva v Bratislave a  r.1931 nastúpila justičnú službu v  Banskej Bystrici. Pôsobila v  Trnave a od r.1935 v  Prievidzi (kolegyňa hlav. súdneho oficiála Gejzu Turbu, brata Márie Ondrejkovičovej rod. Turba). Bola členom Jednoty vysokoškolsky vzdelaných žien, Sudcovského zväzu a nezištná pracovníčka miestnych dobročinných spolkov. 

Ličko Július, komisár politickej správy v Prievidzi. Narodil sa r.1893 v Mereticiach. Študoval v Prešove, Spišskej Novej Vsi a právo v Košiciach. Zástupca Okresného náčelníka, referent Okresného úradu. Popredný činiteľ Matice Slovenskej, Slovenskej ligy,  Okr. osvetového sboru, Pečlivosti o mládež a Ochranného spolku loveckého. Pôsobil v Lipt. Sv. Mikuláši, Starej Ľubovni, v Spišskej Novej Vsi a Prešove. V rokoch 1938-1939 bol Július Ličko Okresným náčelníkom v okrese Spišská Stará Ves, kolega Dr. Aladára I. Ondrejkoviča, okresného náčelníka v Prešove a Dr. Alexandra Lutšeka, okresného náčelníka v Stropkove a následne v Kežmarku.  

Vysvetlivky: Ján Esterházy, poslanec a predseda správnej rady bankového ústavu - Bratislavská prvá sporivá banka, úč. spol. Bratislava a zakladateľ politickej strany "Szlovenszkói Magyar Párt" ; hudobná skladateľka Júlia Ličková rod.  Stiglitz (Juliana, Juli) ;  Sarlota (Sali, Charlotte) Stiglitz rodená Büchler) ;  Valéria (1901-1958) Valéria Čevelová rod. Stiglitz ; BUCKLER, Joseph (Büchler) *Považská Bystrica, beloved husband of Tessie (nee Rothsch....), devoted ..... Tessie (Rothsch....) Büchler was born in Germany on 10 October 1883...Descendants of (Yudel) Knopfelmacher....

Rabbi David OPPENHEIM (b. 18 December 1816, d. 21 October 1876) married Johanna BELLAK (1825-1889), Rabbi Joachim Heinrich OPPENHEIM (b. 10 April 1848, d. 7 October 1917) married Ernestine KAUFMANN, David Ernst OPPENHEIM (b. 20 April 1881, d. 18 February 1943) married Amalie POLLAK (b. 1878), Johanna OPPENHEIM (b. 29 October 1896, d. 4 June 1982) married Sandor KUNSTADT (b. 9 September 1882, d. 24 February 1964), Gertrud KUNSTADT (b. 5 November 1918) married Joseph Buchler b. 25 August 1912, d. 1994), Thomas BUCHLER

James Buchler:  -  Marr:  28 FEB 1819 - Preble Co, OH  Died :  -  Father:   Mother:    Wife:  Sarah Sally Lincoln.  Born:  ABT 1802 - Ky  Died:  -
Father:   Thomas Jefferson Lincoln.  Mother:   Martha Gee 

...pozornosť si zasluhujú dva paragrafy, a to § 255 a § 256, ktoré v pôvodnom kontexte chýbali a boli doň presadené prezidentom Tisom. 82 Prostredníctvom nich mohol prezident udeliť jednotlivým židovským občanom úplnú alebo čiastočnú výnimku spod ustanovení kódexu. Väčšinou sa to týkalo pokrstených Židov. Presný počet udelených výnimiek je aj dnes nejasný. Príslušné žiadosti o výnimky s výkazom o žiadateľoch predkladal na rozhodnutie prezidentovi šéf jeho kancelárie Dr. Anton Neumann (práve u krajana a známeho jeho otca Dr. Antona Neumanna z Púchova osobne intervenoval v prospech Júlie Ličkovej rod. Stiglitz s rodinou jej

   

zať npor aut. zál. Aladár II. Ondrejkovič. Dr. Neumann nemohol rozhodnúť o tom, že nebudú deportovaní, to nebolo v jeho právomoci, ale umelo predlžoval čas vybavovania až kým na Slovensko neprišla Sovietska armáda). Prezident Jozef Tiso potom sám rozhodol o každej žiadosti a určil výšku dávky za úradný výkon. Podľa triezvych odhadov ich bolo do roku 1944 udelených asi 1000 a keďže sa vzťahovali aj na rodinných príslušníkov, chránili asi 5000 osôb. 83 Ešte pred vydaním kódexu sa začali šíriť správy o opatreniach proti Židom, medzi iným....

Výmaz firmy Produktiva v roku 10.02.1950 t.j. 14 rokov po smrti Bartolomeja Stiglitza. Túto skutočnosť bývalý Ľudový súd v Trenčíne v roku 1953 v trestnom procese  č.k. 2 T 399/53 proti manželom Jozefovi Čevelovi a Valérii Čevelovej rod. Stiglitz úmyselne opomenul. 

Výmaz firmy Stiglitz Bertalan 20 mája 1946, t.j. 10 rokov po smrti majiteľa, jeho dcéra a dedička Júlia Ličková rod. Stiglitz o výmaze firmy svojho otca nebola informovaná a nebola k prejednaniu výmazu prizvaná. 

V Uznesení 13. jan.1948 Okresný súd Trenčín č.k. M 155/1947 (Vyhlásenie za mŕtvu Sarloty Stiglitz r.Büchler na základe žiadosti žiadateľky) sa zavádzajúco uvádza ako vydatú za Bernarda Stiglitza. V skutočnosti bola vdova už od r.1936.  V zápisoch Matriky Obvodného úradu Trenčín 06.10.1994 sa uvádza priezvisko vyhlásenej Uznesením za mŕtvu Sarlota Stiglik r. Büchler a že pozostalý (bola vdova od 1936) po nej je Bernard Stiglik. V skutočnosti sa jej nebohý manžel volal Bartolomej Stiglitz.

Kpt. tank Aladár II. Ondrejkovič, referent tankového vojska a pobočník veliteľa Vojenskej oblasti 4 v Bratislave plk. tank. Jána Malára bol dňa 15.01.1947 preložený do Čiech k Automobilnému práporu 2 v Přelouči okamžite ako sa policajný trestný sudca Dr. Aladár I. Ondrejkovič v Trenčíne na Stefánikovej 32 sa začiatkom roku 1947 osobne zaujímal o nezákoné manipulácie s pozostalosťou po Sarlote Stiglitz rod. Büchler, oprávnene i neoprávnene zainteresovanými tretími osobami, ich činnosťou proti Demokratickej strane v prospech KSČ, aj o ich prepojenia na veliteľa jednej zo sekcií zpravodajskej služby ministerstva vnútra v Prahe mjr. Bedřicha Pokorného a jeho agenta Valéria Vilinského a spol.

Obraz ktorého autorom je Imro Weiner Kráľ, príbuzný Charlotty Stiglitz rod. Büchler a manžel Ireny Blühovej. Niektoré obrazy namaľoval počas svojho väznenia. Na hraniciach s Nemeckom ho zatkli. Vo vyšetrovacej väzbe bol od 7. septembra 1951 do 29.11.1951. Vo väzbe mu bolo dovolené maľovať - vytvoril tam 45 obrazov z toho 22 nadrozmerných plátien. Obrazy boli zväčša maľované podľa podrobných inštrukcií dozorcov a vyšších policajných úradníkov väzníc v Prahe a Bratislave.

Po porážke revolúcie 1848/1849 vydal minister školstva Rakúskeho cisárstva hrabě Lev Thun pre gymnázia a reálky nový organizačný poriadok (Entwurf), vznikajú osemročné gymnáziá končiace maturitou. Trenčianske gymnázium sa stalo štvortriednym nižším gymnáziom s vyučovacím jazykom slovenským. Nemčina bola povinným predmetom, maďarčinu učili profesori pololegálne, úradne bola povolená od roku 1855 od štvrtej triedy. Do roku 1867, do rakúsko - uhorského vyrovnania, bol hlavným vyučovacím jazykom slovenský jazyk. Od roku 1867 bol vyučovací jazyk maďarčina, slovenčina sa používala ako “pomocný jazyk” v nižších triedach. Koncom storočia sa učilo po slovensky iba náboženstvo. Zmeny sa týkali nepriaznivo aj židovských žiakov, pre ktorých bola materinským jazykom nemčina. V roku 1874 otvorila židovská náboženská obec v Trenčíne súkromné reálne gymnázium. Zaniklo po niekoľkých rokoch, náklady náboženská obec nebola schopná znášať.

Zpráva o činnosti Podporovacieho spolku pri štátnom reálnom gymnáziu v Trenčíne za šk. rok 1924/1925 (do 4. júna 1925), je krátená. Účelom spolku je požičiavať chudobným žiakom knihy, zaopatrovať stravovanie, byt, šaty, obuv, starať sa o bezplatné liečenie a udelovať peňažité podpory. Zásluhy o spolok si získali pp. V. Dellerue, riaditeľ súkennej továrne a I. Pietor, riaditeľ Tatra banky. Spolku darovali: po 1300 „ firma Wasserburg a spol. po 500.- „ Hunia tov., Dr. M. Ballegh. „ 300.- „ A. Bagin, Tatra banka „ V. Gerebenič, Št. Jančovič, 110.- „ M. Vlasatý. 105.- „ K. Dembovský, „ 100.- V. Barna, O. Buček-Šujanský, E. Eisler, Dr. P. Fábry, M. Hubocký, biskup ThDr. Karol Kmeťko (4)G. Ostrolucký, Sväz. čsl. dôstojníkov v Trenčíne, E. Polák, Telocv. jednota Sokol, R. Strýček, G. Šimko. 98 30 Kč: triedy I a, I b, IV B. Baán, Dr. M. Barényi,  L. Grün, F. Hlobil, Firma Helios, M. Chlad, A. Kellermann (5), Dr. I. Lórant, Š. Omelka, E. Weil, 40.70 Kč: joz. Jirák. 40.65 „ po 30.- „ K. Cellhoffer, L. Coufalová, Dr. B. Fischer, J. Anděl, Z. Galócy, M. Holmík, R. Hecht, Just S,  J. Janous, W. Löwy, A. Liko, J. Sedláček, O. Svatoš, Dr. Karol Štúr. po 25.- Kč: Dr. A. Gross, P. Kadlečík, 22.50 Kč: Fr. Hvižďala, po 20.- „ J. Artbauerová,  J. Bauer, J. Bardos, B. Fantel, M. Flack, A. Horváth, Fr. Holúbek,  J. Haas, Štefan Jakubócy, O. Knöpfelmacher, K. Kresánek, S. Löwenbein, J. Orel, J. Palic, E. Petrásková, A. Pelikán, J. Politzer, J. Pechanec, Dr. H. Rado, F. Rybníček, B. Reiss (6), J. Schlesinger, W. Tausová, Fôldváry po 15 Kč: Fr. Bařinka, Ján Donát, Jozef Jakubócy, J. Teren. 13 „ Fr. Zachystal, M. Opluštil. 10 „ J. Auský, C. Bodický, I. Breder, Moravská agr. a priemyslná banka v Bratislave, Prvá trenč. teplická banka v Trenč. Tepliciach, К. Bílek, E. Démant, M. Feldmann, z Bánoviec, J. Farka, Dr. P. Göncy, G. Grünwald, J. Hausmann, H. Hertzka, J. Chudovský, j. Chovančík, J. Klement, A. Káčer, N. Löwy, J. Smutný, J. Štefánik, M. Tochten, J. Thoma, Dr. V. Vámoš, M. Winter, Ľ. Vaniček. 8 Kč: J. Borovička, po 5 „ M. Biheller, R. Bacher, J. Berec, firma Rybář a Talský, Fr. Tiso st.t L. Uhliarik, Redakcia Považských, resp. Trenčianskych Novín a Trenčana bezplatne uveřejňovaly soznamy darov a príspevkov ...                                        

VII. Ročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne za školský rok 1924-1925, str. 12, II.A trieda 57. *Eva Baxová, Viedeň (Trenčianske Teplice).

20. výr. zpráva Štát. čsl. reál. gym. Ľ. Štúra v Trenčíne za šk. r. 1937-38. Menoslov abiturientov (hviezdičkou označení složili skúšku dospelosti s vyznamenaním) VIII. A trieda. ....10. Mikuláš Dohnányi, 11. Rudolf Feldek, 12. *Juraj Fuchs (v roku 1946 asistent profesorky Gizely Ondrejkovičovej vo volebnej kampani za DS, neskôr redaktor)  str. 50, III. A trieda... 20. Ervín Kellermann, Trenčín. 32. Alexander Pelikán, Trenčín. 34. Erich Pollák, Trenčín. 38. Robert Schlesinger, Trenčín. 43. František Veselý, Žarnovica (Trenčín) ...Ján Mališ, triedny profesor IV.B, Milada Formánková triedna profesorka IV.A  

V roku 1946 bol presbyter evanjelického a. v. sboru trenčianskeho ing. Ľudovít Šlahor, Hurbanova 33. Členky predsedníctva evanjelického a.v. žen. spolku v Trenčíne: 13. O. Černová, 17. K. Šlahorová, Hurbanova 33.

Ing. Ludmila Jankovcová 25. novembra 1947 vymenila vo vláde Klementa Gottwalda ministra priemyslu, svokra št. kpt. jazd. Jaromíra Nechanského (priateľ a kolega kpt. tank. Aladára II. Ondrejkoviča z Dragounského pluku 8 v Pardubiciach) Bohumila Laušmana.  

Dňa 03.5.1966 zomrel v Liptovskom Jáne Július Pavella, evanjelický učiteľ, obvodný notár, zborový dozorca v Liptovskom Jáne (narodil sa 08.4.1882 v Hybiach).

Podľa nariadenia ministerky výživy č. 236/1949 Zb. z 27. októbra 1949 Družstvo hospodárskych liehovarov, Bratislava, zaniká. Platnosť od 11.11.1949. Účinnosť od 31.08.1949. Ministerka výživy nariaďuje podľa § 11, ods. 1 zákona zo dňa 2. decembra 1948, č. 278 Sb., o Ústredí pre hospodárenie s pôdohospodárskymi výrobkami.

Zápotocký v. r.       Ing. Jankovcová v. r. 

Dňa 1. septembra 1970 bol zatknutý prekladateľ a novinár Pavel Ličko, ktorého meno je od jara 1967 spojené v Československu a vo svete s menom Alexandra Solženicyna. Jeho reportáž o Solženicynovi sa stala najcitovanejším článkom časopisu "Kultúrny život" vo svete. 

Poznámky: (1) Eszter Ivanka bola stará matka Anny Ondrejkovičovej rod. Sandor de Szlavnicza ; (2) Starý otec Alžbety Ondrejkovičovej rod. Ličkovej ; SMS Kaiser Karl VI, SMS Budapest, SMS Habsburg, SMS Novara, SMS Prinz Eugen, SMS VIribus Unitis ; Iľja Paulíny-Tóth de Tőre et Tóthmegyer, zúčastňoval sa národného kultúrneho pohybu, v roku 1918 podpísal martinskú Deklaráciu slovenského národa ; (4) Nitriansky biskup ThDr. Karol Kmeťko (príbuzný Obvod. notára Stefana I. Ondrejkoviča po matke) (5) Otec Ervína Kelermana ; (6) Otec JUDr. Štefana Raisa (7) Otec spolužiaka Alžbety Ondrejkovičovej, ktorý je pochovaný v Jeruzaleme na Olivovej Hore Ľudovít Ličko *03.07.1914, Čadca (SR)  †18.07.1940 v boji pri Loire)  ; 1083. (820.) Obvodný notár Július Pavella ; plk. gšt. Alojz Ballay *25.02.1905 Považská Bystrica †23.02.1982 Bratislava, otec Anton Ballay, matka Berta rod. Koláriková ; (3) Lieutenant colonel de cavallerie Georges Barazer de Lannurien commandant 1er Régiment Etranger de Cavalerie de 1961-1962 ľ Algérie ;

Zdroje: Štátny Okresný archív Trenčín ; Matrika Trenčín ; Juliana Ličková r. Stiglitz ; Alžbeta Ondrejkovičová r. Ličková ; redaktor Juraj Fuchs r.1999 ; Alica Ličková r. 2001 ; Robert Ličko ; generál let. Teodor Obuch ; pplk. Aladár II. Ondrejkovič ; JUDr. Aladár I. Ondrejkovič ; Kamila Csúzyová ; p. ing. Janíček ; JUDr. Vojtech Novák r. 1970 ; JUDr. Eva Raisová rod. Baxa ; riaditeľ ZDŠ Ján Dianovský r.1960 ; archív Okresného súdu Trenčín ; archív Krajského sudu Bratislava ; SNA Bratislava ; Stefan Klement ; Fritz Lederer r. 1969 ;  pani Marta Hladká r.1966-1967 ; Irena Blühová r.1966 ; Alexander Bachnár dôveryhodnosť zdroja r.1999 ; Jozef Mudrík NBS ; Marián Tkáč archív NBS ; arcibiskup Ján Sokol 19.01.2001 Bratislava ; Oľga Grellová rod. Slezáková r.1973 ; Milan Neuschl r.1970 ; Konštantín Štvrteck. ; p. Smolnický r.2001 ; Milan Brindzík r.1975 ; Ivan Populhár r.1995 ; Štátny Okresný archív Bytča ; Okresný archív Považská Bystrica ;  Správa katastra Trenčín ; archiv Okresního soudu v Ostravě ; Matrika Žilina ; Slovenská Pravda, 1943 ; Gardista, 1945 ; Letectvo tretí ročník, roky 1938-1939 ; Pavol Kučera ; Matrika Trenčín ;  Irena Cihová rod. Rotbauer ; Veľvyslanec Českej republiky v Bratislave Rudolf II. Slánský ; Jan Tuček - Superb - : ThDr. Karol Kmeťko, významný hodnostář římskokatolické církve, jehož papež Pius XII. jmenoval v květnu 1944 osobním arcibiskupem ; 

 

Staré filmy - Trenčín v roku 1929 ;   Trenčín v roku 1940 ;   ♫ Nessun Dorma  ;   


1912

Ján Ličko II.Terst

Rodina Ličko 1930

aj Valeria Stiglitz

Trenčín, Štefanikova 9

Štefanikova 33, Stiglitz

Bydlisko Štefanikova 33

npor.A.Ondrejkovič

Bratislava, Rím, Budapest 1941-42-43

1.mies.100m kraul 1941-43

priateľ Aladár Ondrrejkovič

dir.Nár.Banky Rublík

Trenčín 1942

Dočkali sa vďaky ??

Trenčín

Štefánikova 33 (9)

z rodiny Stiglitz

A. Ličková

Praha, Rabat, Paris

Velvyslanec Maďar.

Bomber Command

Maxmilán Politzer

Jozef Politzer

138 Squadron RAF

311 Squadron RAF

Valéria Stiglitz väznená od 1952

Trenč.Kukučínova 2

Herbária a firma Produktiva

Stiglitz Bartolomej (Bernard)

Trenčín Rázusova 2, Hodžova 4

Bez pl.nájomného

Trenčín Štefanikova 9 (bývalé č.33)

Bez platby nájomného

Malý register

Matrika Trenčín 1947

Matrika omylom !?

Realit.k.majiteľ Hodálová

Poškodenie pozostalých

Zatajenie smrti v 1936

neohlásil na súd dedičský komisár ?!

až 14 rokov po smrti

Námietky Trenčín

Ráz.Hodž.Prib.Štef.

Etikety firmy Stiglitz

Etikety firmy Stiglitz

Aktualizované: 15.11.2019