Stephanus Sandor de Slavnicza

otec Anny Sandor de Szlavnicza a manžel Márie Sandor de Szlavnicza rod.Marko

  Z vôle Pána šľachtic, Illustrissimus Dominus Stephanus (István) Sandor de Szlavnicza compossesor (bol evanjelickej  viery augsburského vyznania) sa narodil v roku Pána 1802. Jeho manželka Mária Sandor de Szlavnicza rod. Marko bola katolíckej viery. Na ich svadbe bol svedok  nevesty Verejný sudca šľachtic Josephus Schurmann a svedok ženícha Urodzený pán Carolus Vály (manželka Anna Mednyánszky)šľachtic  compossesor. Dcéra manželov bola Illustrissima Domina Anna Sandor de Szlavnicza vydatá Ondrejkovics. Jej manžel bol Obvodný notár v obci Dolné Držkovce a neskôr Šimonovany Dominus Stephanus I. Ondrejkovics.  Mária Sandor de Szlavnicza, rodená  Marko sa narodila v roku 1828 (†10.03.1907 Malé Bielice). Illustrissima Domina Anna Sandor de Szlavnicza vydatá Ondrejkovics sa narodila v roku 1861 na adrese Tvrdomestice č. 23. Jej krstní rodičia boli  Urodzená pani Caroline Pirott a Urodzený pán Josephus Mihalovics, compossesor. Krstiaci farár bol Vilhelmus Szecsányi. Obvodný notár Stephanus I. Ondrejkovics a jeho manželka  

Illustrissima Domina Anna Sandor de Szlavnicza mali synov: správca učiteľ Stephanus II. Ondrejkovics, Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza (manželka Anna Török a ich dcéry Lady Gizelle Kerney a Lady Kamila Csúzy), Ladislav Ondrejkovics, Ján (Janči) Ondrejkovics †1914 padol v Bielorusku,  Josef Ondrejkovics padol †1916 ? Ľudovít Ondrejkovič vyhlásený za mŕtveho †1917, Anton Ondrejkovič padol †1917, Titus Ondrejkovič padol   †1916 ?  a Obvodný notár Vojtech Ondrejkovič. Správca učiteľ Stephanus II. Ondrejkovics a jeho manželka Mária Turba mali synov pplk jazdectva Aladár II. Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza (*1909) a prokurista Tibor Ondrejkovič (*1911) a dcéry Edita Vrbacká a Magda Suchánek.

Trenčianska župa. Sídlo  vicežupana Gaspara Sandor de Szlavnicza s erbom rodu Sandor Szlavniczai v centre mesta Trenčín            

Nádvorie paláca, sídla viacerých vicežupanov z rodu Sandor de Szlavnicza s malým erbom rodu Sandor de Szlavnicza v centre mesta Trenčín. Starý otec správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča Comitatus Jurassor Spectabilis Dominus Stephanus Sandor de Szlavnicza pôsobil v úrade Trenčianskej stolice až do konca 19. storočia. 

Vnukovia a vnučky Urodzenej pani Anny Sandor de Szlavnicza: slob. aspirant jazdectva Aladár II Ondrejkovič, neskorší podplukovník tank, Editka vydatá Vrbacká, Magda vydatá Suchánková a prokurista fy Thonett Mundus, neskorší riaditeľ Nábytkárskych závodov v Bratislave Tibor Ondrejkovič.

Povesť o vzniku obce Slávnica:  kráľ Emeric (Emericus, Imrich, Imre), ktorý panoval v trinástom storočí (1174-1204), usporiadal veľkú poľovačku,  ktorej sa osobne zúčastnil. Počas lovu sa rozzúrený ranený jeleň vrhol na kráľa. Kráľa pred istou smrťou zachránil pohotový honec, ktorý v poslednom okamihu zastrelil jeleňa šípom svojho luku. Vďačný kráľ za odmenu povýšil honca do zemianskeho stavu a daroval mu časť zeme a lesov, ktoré aj dnes patria slávnickému chotáru a Pominovcu. Honec menom Slávnický, si už ako zeman postavil na darovanom pozemku dom. Celý majetok si dal oborať dvojičkami volov, dvojičkami - chlapcami a samorostlým pluhom, lebo vraj dvojičky prinášajú šťastie. Jeho sluhovia si časom tiež začali stavať domy a tak vznikla obec, ktorá dostala meno Slávnica po zakladateľovi. Ďalej sa datuje, že z neznámych dôvodov si potomkovia Slávnického (Szlavniczai) zmenili meno na  Sandor  -  v ich erbe je jeleň.

Uhorský a chorvátsky kráľ Emeric  (*1174 †1204) syn Belu III. Korunovaný bol dňa 16.mája 1182.

Roku Pána 1589 mal zeman Juraj Sandor zo Slávnice súdny spor s mestom Ilava pre založenie požiarov Ilavčankou Barbarou Amrichovou, dvoch 3.nov.1588 a tretieho 18.okt. 1589 na jeho objednávku. Po nástupe panovníka Mateja II na trón sa stal vysokým kráľovským úradníkom v Prešporku v r.1609 kuriálny notár Ladislav Sandor de Szlavnicza. Neskôr sa stal notárom a podžupanom Nitrianskej stolice. Do celokrajinskej politiky prenikol na postoch nitrianskeho delegáta na uhorských snemoch (1630, 1633), kde ho zvolili za sudcu kráľovskej tabule.  

 
Pôvodný župný dom, zakúpený trenčianskou župou v roku 1633 sa nachádza na terajšom Mierovom nám. v Trenčíne. V roku 1637 v ňom úradoval vicežupan Trenčianskej stolice Imrich (Emericus, Imre) I. Sandor de Szlavnicza, ktorého manželka bola nádasdi Krisztina Darabos.

Nehnuteľnosťou rodu Sandor de Szlavnicza bol aj kaštieľ Brunovce. Ako veno ho nadobudol barón Mednyánszky v 19. storočí (predseda uhorskej kráľovskej komory 1842-44 Aloisius Mednyánszky). Príbuzná a dôverná priateľka Ladislava Mednyánszkeho Janka Sirchich (pokrvná príbuzná rodu Sandor) bola správkyňa panstva a kaštieľa Beckov. Jej brat generálporučík Béla Sirchich (*1871 †1942) po nej zdedil množstvo obrazov, ktorých autor bol barón László Mednyánszky.     

Mednyánszky  Obraz, ktorého autor je Ladislav Mednyánszky. Kaštieľ Brunovce patrí od decembra roku 1999 opäť štátu. Táto vzácna nehnuteľnosť zostáva relatívne prázdna a nevyužitá. O tento renesančný kaštieľ prejavili záujem potencionálni nájomcovia. Kópie historického nábytku vyrobil pred rokom 1989 podnik Umelecké remeslá Brno. Kaštieľ podstúpil nákladnú, históriu a pôvodný stavebný sloh vôbec nerešpektujúcu rekonštrukciu. Po r.1993 krátku dobu patril Únii žien Slovenska. Začas tam mali týždňové turnusy detské domovy. Pre deti ich organizovala spoločnosť Úsmev ako dar a priatelia detských domovov. O prenájom prejavili záujem aj Piešťanské kúpeľe pre svojich pacientov a Odborový zväz pri Ministerstve zdravotníctva. Je tam pekný park, ticho a príjemné prostredie. V menšej reprezentatívnej čast sa nachádza veľká miestnosť a štyri salóniky. Ostatné je bežné zariadenie, bežný je nábytok, nevhodné je spoločné sociálne zariadenie pre 12 alebo 16 izieb. Táto časť sa dá obsadzovať hosťami oddelene. 

Na kaštieľ historicky naväzuje hrad Tematín za Piešťanmi naľavo od brehu rieky Váh. Vlastnili ho uhorskí vysokopostavení krajinskí hodnostári a magnáti. Prvý písomný doklad o ňom pochádza z druhej polovice 13. storočia. Dvadsať rokov do smrti v r.1321 ho vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Majiteľ hradu i panstva v 15. storočí bol sedmohradský vojvoda Mikolaus (Miklós) Újlaky a jeho syn. Neskôr, keď medzičasom  boli majitelia hradu viacerí veľmoži rodu Thurzo, dal panovník panstvo Tematín v r.1638 do zálohy Jánovi (Joannes, János) barónovi von Rottal a jeho súrodencom, ktorí boli v príbuzenských vzťahoch s rodinou Sandor de Szlavnicza o.i. cez

Catherine (Kata) baroness von Rottal †1638, manželku Františka (Franciscus, Ferenc) I. Sandor de Szlavnicza, ich deti Joannes Sandor de Szlavnicza 1666 (Anna Berényi) Anna Sandor 1. Martón Széchényi 2. István Ruttkay 3. László Hunyady, Gaspar III Sandor de Szlavnicza (Catharina Szluha) Gyorgy Sandor de Szlavnicza, dcéry Mária Sandor (b.Pongrátz) a Ilona Sandor (István Brogyány) diplomat Gaspar IV Sandor de Szlavnicza (Erzse Thököly) László barón Sandor de Szlavnicza 1741 †, vicežupan Adalbert Sandor de Slavnica (Julia Koszeghy)  ;  a Mária Sandor (Imre Nyári). Joannes von Rottal prepustil časť majetku Tematín Stephanovi (István) grófovi Csáky (*03.05.1603) a  jeho manželke  

Eve, grófke Forgách de Ghymes et Gács (*06.12.1613 †24.04.1639). Suzane (Zsuszi) baroness von Rottal svoj podiel prenajala roku Pána 1653 Jurajovi (Gyorgy, Georgius) slobodnému pánovi Berényi s ktorým bola v rodinných vzťahoch o.i. cez rodiny Sandor de Szlavnicza, Szluha a Nyári. V r.1658 sa majiteľmi časti Tematína stal rod Bercsényi, nadobudol majetky aj v Brunovciach. Na hrade Tematín sa narodil v r.1665 Užhorodský  župan Miklós (Mikolaus) Bercsényi †1725 veliteľ vojsk Františka (Franciscus, Ferenc) II. kniežaťa Rákoczi. Mikuláš Bercsényi bol v rodinných zväzkoch s grófmi Csáky aj prostredníctvom svojej manželky Christine (Kristína, Krisztina) grófky Csáky. Stephanovi Csáky ml. držiteľovi Tematína, skonfiškovali majetky za účasť v povstaní Imricha (Imre) Thököly v r.1684 †1705. V dokumente o delení panstva Tematín z r.1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus (Caspar) IV. Sandor de Szlavnicza (vyslanec kurucov na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV de France Bourbon) a  jeho manželka Alžbeta (Erzsébet)  Thököly de Késmárk. V r.1704 od neho obdržal finančný príspevok na svoj pluk gróf Šimon Forgách. Sumou prispel aj jeho brat vicežupan Nitrianskej stolice Adalbert Sandor de Szlavnicza (ablegát na Onódskom sneme 31.05.-22.06.1707, žil v dome Ladislava Hunyady v Trnave, opustil mesto v r.1707 v súvislosti s povstaním Františka II. Rákoczi). Ich brat bol Gyorgy Sandor de Szlavnicza, ktorý mal dcéry Mária (b. Pongrácz) a Helena (Stephanus Brogyány). Väčšinu hradu a panstva vlastnil rod Bercsényi, ktorý začal so stavbou kaštieľa v  Brunovciach. Mikuláš Bercsényi počas povstania Františka II. Rákoczy dal opraviť hrad.  

Vicežupan Ostrihomskej stolice Melchior (Menyhért) Sandor de Szlavnicza (a 1. manželka Joana Gubatoczi syn Steph Laurentius Sandor de Szlavnicza *1703 Trnava) získal titul barón. V noci roku Pána 1707 bol z domu v prvej štvrti v Trnave násilne odvlečený kurucmi na Onódsky snem 27 na ktorom boli zabití zástupcovia Turčianskej stolice

vicecomes Krištof Okolicsányi de Okolicsna a stoličný notár Melchior Rakovský de Nagyrákó et Nagyselmecz. Francúzsky generál Louis Lemaire, vojenský pridelenec Ludovíta XIV u Františka II Rákoczi napísal: Ludovít syn grófa  Bercsényi, ako mladý barbar vrazil šabľu do snemovného vyslanca Rakovského. V roku 1710 cisársky generál Sigbert Heister obsadil Brunovce s úmyslom zajať Mikuláša Bercsényi, ktorý z opevneného kaštieľa ustúpil. Hrad Tematín sa cisárskenu vojsku nepodarilo obsadiť z chodu, jeho dobíjanie sa predĺžilo na niekoľko dní. Mikuláš Bercsényi sa medzičasom presunul mimo hlavných ciest do Poľska. V r.1711 Mikulášovi Bercsényi, skonfiškovali  panstvo Tematín. Hrad Tematín cisárske vojsko zbúralo,  kaštieľ Brunovce dostal cisársky generál Freiherr Lindenheim.

Zámok a hrad Modrý Kameň v okrese Veľký Krtíš Banskobystrického kraja vlastnil rod Balassa de Kékkö et Gyarmat. Sobášom Anny barónky Balassa de Kékkö et Gyarmat s Františkom II. Sandorom de Szlavnicza ktorého matkou bola Magdolna Okolicsányi de Okolicsno sa aj tieto rodiny dostali do majetkových a príbuzenských vzťahov.

V decembri 1692 pokladník Nitrianskej stolice Adalbert Sandor de Szlavnicza mal vybrať od svojho príbuzného grófa Stefana grófa Csáky  impozíciu 15 zlatých a 84 denárov za rok 1691, ktorý si ich od neho požičal a v zálohu mu dal pustú usadlosť v Modrovej. To nasvedčuje jeho slabšie hospodárenie. Naproti tomu Adalbert Sandor v nasledujúcich rokoch odkúpil zálohy npr. od Lovčányho a Lévaya v Modrovej aj ďalšie. Stal sa hypotekárnym vlastníkom veľkej časti obce. Npr. v r.1697 vzal do zálohy dve lúky  od poddaného Františka Zrnáka, jednu u Slivnice a druhú u Skalky za 10 zlatých a od Mikuláša Locových dve lúky poniže Veľkej Modrovej. Potvrdenie o majetkovom prevode vystavil vastnoručne Jozef Sigismundi, podpísaný ako richtár Velkomodrovský. Dokument je najstaršou dochovanou obecnou písomnosťou a jeden z mála prípadov tej doby, keď dedinský richtár vedel písať. 

Začiatkom 18. storočia býval v Trnave v tretej štvrti Gasparus IV. barón Sandor de Szlavnicza. V rokoch 1671-1673 študoval na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. V roku 1723 je v daňovom súpise uvedené, že choval v mestskom dome jednu kravu a jednu jalovicu. Jeho syn Ladislaus barón Sandor de Szlavnicza bývajúci v Trnave v tretej štvrti disponoval tu v roku 1725 jednou kravou a jalovicou.

Nitriansky podžupan Adalbert Sandor de Szlavnicza, už r.1723 vlastnil celé panstvo Lúka (Ferenc Sandor de Szlavnicza a manželka Motesiczky Borbála ich syn István Sandor *11.08.1751 Lúka okres Nitra † 29.03.1815 Wien), kúpil od kardinála Csáky všetky zálohové a inskripčné práva na panstvo Tematín za zvyškovú sumu 7683 zlatých. Stal sa dedičným majiteľom väčšiny bývalého panstva Tematín. Z r.1730 máme doklad o tom, že

po jeho smrti Judit grófka Hunyady (Joanes Hunyady porazil portu, viedol ju Mehmed II v bitke pri Beograde roku Pána 1456), vdova po Pavlovi Sandorovi de Szlavnicza, synovi vicežupana v Nitre Adalberta (Aladár) Sandora de Szlavnicza a Koszeghy Júlie v r.1723 Brunovce odkúpila. 

Ladislaus Gasparus Sandor *08.04.1720 Modrová, rodičia Ilustris Domini Pauli Sandor a Perillustris Domina Juditha Hunyady. Krstní rodičia Revexendismus Dominus Adalbertus Révay Compatro sa Periillustris Dona Maria Kermendy  in Luka.      

Kaštieľ Brunovce v súčasnej dobe. V prvej tretine 18.storočia ho kúpil jeden z predkov autora Pavel Sandor de Szlavnicza.

V Malých Ostraticiach  na zabudnutom malom evanjelickom cintoríne majú náhrobné kamene Osvietený pán Karóly Sandor de Szlavnicza a Osvietený pán László Sandor de Szlavnicza

Sídlo vicežupana Sandora de Szlavnicza pod hradným bralom vedľa hotela Tatra v Trenčíne. Hotel je známy najmä tým, že v jeho kaviarni boli v r.1953 zo svojimi štátom skonfiškovanými vecami vystavení na pranieri na výstrahu celému mestu manželia Jozef Čevela a Valéria Stiglitz počas vyšetrovacej väzby. Ich neter Alžbeta sa v roku 1944 vydala za npor. aut. Aladára Ondrejkoviča, vnuka Anny Sandor de Szlavnicza. 

Sídlo Sandora de Szlavnicza, vicežupana Trenčianskej stolice. Dnes múzeum.           

Autor navštívil kaštieľ a malý cintorín rodiny Sandor de Szlavnicza v obci Malé Ostratice -  Kissándori - Kiss Sztricze. Tu sa s ňou stretol  v svojej mysli. Bola tu ešte včera, alebo pred dvesto rokmi ?

Imrich Thurzo zomrel náhle v roku 1621 ako 23-ročný. V nehistorických prameňoch sa uvádza, že bol zavraždený na podnet Pavla Nádasdy syna Alžbety Báthory, keď sa zúčastnil na mierových rokovaniach Bethlena a cisára Ferdinanda II. v Mikulove. Úmrtím Imricha Thurzu v roku 1621 táto vetva rodu vymrela. Juraj VII Thurzo je pochovaný na Oravskom hrade v krypte pod hradnou kaplnkou ; 

Po oslobodení od Turkov v roku 1691 Lipik patril k panstvu s centrom Pakrac. Do polovice 18. storočia sa  majitelia často striedali: Cisárska komora (1729), tajný súdny radca Johann barón Theodor Imbsen (1740-45). Francis Baron Trenk (1747), Cisárska komora (1751), Michael barón Sandor de Slavnicza (1760). Jeho syn

Josephus barón Sandor de Szlavnicza prevzal od neho aj kašieľ a feudálne majetky  panstva  neďaleko Borova v Slavónii. Nedokázal riešiť opakované problémy zo svojimi poddanými a preto sa ho zriekol  koncom roku Pána 1767 v prospech  brata. Bol ním Anton Sandor de Szlavnicza.

Bývalý Josephus Sandor de Szlavnicza kaštieľ v Nuštar, Slavónia.

NETJOGTÁR. Zákony, ich komplexná právna databáza

Zákon 1827. Podľa zákona XII 

uvedené mená darcov finačných prostriedkov a hmotného majetku pre Uhorskú Akadémiu vied a umení na pamiatku potomstvu  a spomienku na predkov podľa zákona  ako vďaka tým, ktorí ich darovali za účelom kultivovať a šíriť jazyk. Prijaté sumy a hodnoty z milostivého súhlasu Jeho Kráľovskej Výsosti, sú uvedené ich mená :
Jeho Majestát princ Jozef, c. k. dedič Uhorska, Maďarska, Čiech, Uhorský palatín, patrón akadémie, 10,000 zlatých v hotovosti.
István Széchenyi 60,000 zlatých.
Vay Abrahám 8000 zlatých.
Andrássy György 10,000 zlatých.
George Karolyi 40,000 zlatých.
Pálffy, Sr Francis, évenkint suma 400 zl.
John Ker Batthyány 10,000 zlatých.
Esterházy Michael  10,000 zlatých.
Esterházy Karoly Jr 10,000 zlatých.
Széchenyi Paul 10,000 zlatých.
Gabor Justh 1.000 zlatých.
Imre INKEY 1.000 zlatých.
Széki gróf József Teleki, nevlastná matka, vdova po zosnulom grófovi Lászlóvi Teleki, rovnako ako férjtől od fyzických a právnických strážcom jej syna a domovník, a dvoch bratov, Adama a Samuela Teleki tiež nevökben počíta, vrátane súborov najmenej 30.000 zväzkov, ktorý je známy ako spoločný otec, Počet László Teleki gyüjtetett úsilie a náklady, a navyše 5.000 zlatých.
Istvan Szabo Szepessy 200 zlatých.
Vojvoda Filip Batthyány 50,000 zlatých.
Earl Anthony Cziráky 3000 zlatých.
Ján Keglevich 6000 zlatých.
Kopátsy Josef, biskup Veszprém, 2000 zlatých.
Samuel Papa 1.000 zlatých.
Barón Charles Zay 2.000 zlatých.
Barón Charles Mandelli 1000 zlatých.
István Sandor Szlavniczai odkázal 10,000 zlatých, neskôr okrem peňazí, vzácnych zbierok aj cennú knižnicu, vzácne obrazy a gobelíny.

Vizlás, Nógrád,  Oldalszám: : 46, 221, 222
Josephus Ghyczy
(? – †1562)
vrábeľský palatín

Ghyczy bol uhorský šľachtický rod. V r.1550 získal donáciu v Nitrianskej stolici. Po zrušení poddanstva v r.1848 na Slovensku vlastnila rodina Ghyczy veľkostatok vo Veľkom Lapáši. Josephus Ghyczy bol nitriansky podžupan a palatín stolice predialistov ostrihomského arcibiskupstva vo Vrábľoch. Prví známi príslušníci rodu sa spomínajú po r.1244 ako majitelia dediny Gic vo Veszprémskej stolici, od ktorej si odvodzovali meno. Na Slovensko sa dostali v priebehu 15. storočia.  V roku 1571 novozámocky kapitán Juraj Ghyczy napísal arcibiskupovi Verancsicsovi, že pri Ladiciach bojovali proti Turkom. Po r.1848  žil Rafael Ghyczy a manželka Janka Sandor de Szlavnicza.

Zoznam daňových poplatníkov Vizlás, Nógrád,  Oldalszám: 46, 221, 222 :

Gregorius Pap; Benedictus Vincze ; Paulus Sandor de ; Joannes Kakuk ; Stephanus Jakab ; Martinus Sandor de ; Stephanus Sandor de *11.08.1751 Lúka okres Nitra †29.03.1815 Wien; Balthasár Sandor de ; Gaspar Sandor de ; Albertus Sandor de ; Petrus Sandor de ; Mathias Vincze ; Vincze Gregorius ; Michael Berta ; Georgius Lom ; Georgius Dudas ; Joannes Tóth. 

Virtuálny pohľad na budovy v starom centre mesta Trenčín.  Vľavo vedľa paláca Sandor je hotel Tatra, v ktorom boli v r.1953 vystavení verejnosti na pranieri  manželia Jozef Čevela a Valéria Stiglitz. Aj dnes starší obyvatelia mesta pamätajú, ako sa museli zúčastniť  výstavy im skonfišovaných vecí a vecí ktoré patrili nebohej p. Charlote Stiglitz r. Buchler (zahynula v koncentračnom tábore Osvienčim), matke p. Valérie a p.Júlie (starej matky autora). Udalosť mala priamy dosah aj na následné dlhoročné prenasledovanie rodičov autora štátom. Prenasledovanie zapríčinilo  aj smrť jeho starého otca správcu učiteľa v.v. Stefana Ondrejkoviča, ktorý manželov Čevela ani nepoznal.  

 

Palác vicežupana Sandor de Szlavnicza v centre Trenčína. Dnes múzeum. Žiadne pôvodné dobové zariadenie sa v expozíciách tohoto múzea nenachádza, ale možno tu vidieť zopár portrétov vicežupanov aj šľachty trenčianskej župy, všetko pokrvných príbuzných autorovho rodu Sandor de Szlavnicza.

Virtuálna prehliadka zrúcanín hradu Gýmeš, ktorého majitelia rod Forgách boli pokrvní príbuzní rodu Sandor de Szlavnicza.

Kapitán pevnosti Nové Zámky gróf Adam Forgách de Ghymes et Gács *1601 †1681, jeho rodičia boli barón Žigmund Forgách a grófka Zuzana Thurzo. Stephanus III Sandor zo Slávnice (†20.12.1663 Sztricse), jeho manželky boli 1. Eva Mariássy de Markusfalva (Markušovce) 2. Ilona Forgách de Ghymes et Gács 3. Erzse Révay de Szklabina et Blatnicza m.1673. Domina Katalin Forgách (†Sztrice 20.12.1693) jej manžel bol Illustrissimus Dominus Stephanus (István) Sandor de Szlavnicza. Illustrissima Domina Júlia Sandor de Szlavnicza *1759 Pešť †1832 sa  13.11.1783 vydala za Jozefa (Josephus, József) Forgácha grófa z Gýmeša a Gácu 

 
Le Roi Soleil (Kráľ Slnko). V dokumente o delení panstva Tematín z r.1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus (Gašpar, Caspar) IV Sandor de Szlavnicza (vyslanec kurucov na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV de France Bourbon) a  jeho manželka (Alžbeta) Ersze Thököly. V rokoch 1671-1673 študoval Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Spojenec kniežaťa Imre Thökölyho. V r.1685 po porážke povstania ktorého vodcom bol Imrich Thököly odišiel s ním do exilu. 

 
Kaštieľ v obci Lukáčovce, ktorého majiteľmi boli Gasparus IV barón Sandor de Szlavnicza a jeho manželka  Alžbeta barónka Thököly de Késmárk. Rodina Sandor de Szlavnicza bývala v obci Lukáčovce až do 20 storočia.

Helena Zrínska (*1643, Ozalj, Chorvátsko †1703 Nicomedia, Turecko). Rodom  Chorvátka, dcéra bána Petra Zrinskeho a Kataríny Anny, rodenej Frangepán. Otec aj brat jej ctenej pani matky, básnik František Krištof Frangepán, boli rekmi tureckých bojov. Súčasníci ich nazývali štítmi kresťanstva a postrachom Turkov. Obaja boli za účasť v kuruckom sprisahaní Františka Wesselényi popravení sťatím vo Viedenskom Novom Meste v apríli roku Pána 1671. Vydala sa v r.1666 za Františka I. Rákoczi. Mala s ním deti: Juraj (zomrel ako dieťa), Juliana a známy František II. Rákoczi. Po smrti manžela držala správu nad Rákoczi majetkom Regec, Makovica a Mukačevo. V r.1682 sa vydala za vodcu protihabsburského povstania Imricha Thököly. Zapojila sa aktívne do povstania a obrany bašty povstalcov na hrade Makovica v Zborove. Preslávila sa obranou hradu Mukačevo, ktorý pred cisárskymi vojskami bránila tri roky. Po zrade jej tajomníkom pri presile cisárskych vojsk bol 14.októbra 1688 hrad dobytý a zbúraný. Bola internovaná v Uršulínskom kláštore vo Viedni. Imre Thököly ju po troch rokoch výmenil za zajatého generála Donata Heisslera. Až do smrti žila 12 rokov s manželom v tureckom exile. Jej telesné pozostatky boli v r.1906 prevezené do Košíc. Pochovaná je zo synom Františkom II. Rákoczi v krypte Dómu svätej Alžbety.

Do krypty košického Dómu Sv. Alžbety v rannogotickom slohu vedie sedemnásť schodov a nachádzajú sa v nej štyri mramorové rakvy, ktoré podľa nákresov Fridricha Schuleka zhotovili sochári Anzelm Andreetti a František Mikula. Pozostatky Františka II. Rákóczi, jeho matky Heleny Zrinskej a syna Jozefa Rákóczi sa nachádzajú v spoločnom sarkofágu. Knieža spočíva v rakve z cyprusového dreva na poduške naplnenej zemou z jeho rodnej Borše a z Veľkého Šariša, kde istý čas žil. Maďarský nápis na sarkofágu hlása: Tu odpočíva František II. Rákóczi, maďarské a sedmohradské knieža, zomrel v Rodosto 8. apríla 1735, jeho hrdinská matka Helena Zrínska, manželka Františka I. Rákóczi a neskôr Imricha Thököly, zomrela v Nikomédii 18. februára 1703 a syn Jozef Rákóczi, zomrel v Cernavode 10. novembra 1738. Zlý osud národov ich zavial do vyhnanstva. Snímok s popisom je tu uverejnený vďaka pánovi ktorým je Peter Petrulák. Nezištne ho zaslal k tomuto účelu.

Illustrissima Domina Rozália Sandor de Szlavnicza. Jej manžel bol Ferencz Szent-Iványi

 

V roku 1906 previezli telesné pozostatky sedmohradského kniežaťa Imricha (Emerica)  Thököly de Kesmarkium z Izmitu v Osmanskej ríši do Kežmarku a uložili do mauzólea Nového evanjelickeho kostola.   
 
 
Pozostatky jeho manželky Heleny Zrinski a jej syna Františka II. Rákoczi sa v r.1906 rozhodli z Osmanskej ríše previezť do Košíc.  

Móric gróf Sandor de Szlavnicza. Rozvoj športových disciplín nastal v 19.storočí, na konci ktorého vyvrcholilo úsilie P. de Coubertina o usporiadanie novodobých Olympijských hier v Aténach v r.1896. Od začiatku 19.storočia športové súťaže zaplavili Európu a Ameriku. V niektorých disciplínach vynikli mladší príslušníci šľachtických rodov. Gróf Moricz Sandor de Szlavnicza, manžel Metternichovej dcéry Leontíne, bol považovaný za najlepšieho jazdca na koni vtedajšieho sveta. Preslávil sa najmä dokonalou drezúrou v anglickom Melton Mowbray, kde sa v r.1833 zúčastnil honu. V r.1850 utrpel pri páde z koňa vážne zranenie hlavy z ktorého sa celkom nevyliečil. Trpel výpadkami pamäti s občasnými pobytmi v nemocnici. Pre vernosť dynastii bol obľúbeným a vzácnym hosťom panovníckeho rodu Habsburg. Arcivojvodkyňa Žofia a arcivojvoda Karol ho mali veľmi radi a pozývali ku svojmu stolu. Nikdy ho neprerušili ak došlo pri spoločnom obede k výpadku jeho pamäti.

 
Kňažná Pauline Metternich Sandor bola tiež príbuznou rodiny Thokoly. Pauline kňažná Metternich von Winneburg - grófka Sandor von Szlavnicza mala veľmi pozitívny vzťah k rodine svojho otca, jeho predkom a kraju odkiaľ pochádzali. V úsilí povzniesť jeho kultúrnu  a ekonomickú úroveň nezištne sústredila značný objem finančných prostriedkov a spolu s podnikateľom Sinayom dobudovala kúpele Trenčianske Teplice.

Ján Mihalovics (1877-1939),  prievidzký rodák sa zaslúžil o rozvoj baníckeho školstva na Slovensku. Študoval na gymnáziu v Nitre a Bratislave, právo v Budapešti a baníctvo na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg, od roku 1934 univerzitný profesor. Prednášal na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici. V roku 1919 presťahovanej do Šoprone. Zaoberal sa dejinami baníctva na Slovensku a Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. O.i. do maďarčiny prekladal diela z oblasti baníctva. Rímsko-katolícky kňaz v Liptovskom Jáne bol v r. 1892-1905 Žigmund Platthy.

Náhrobný kameň Urodzenej pani Márie Sandor de Szlavnicza rod. Markó vo Veľkých Bieliciach. Navždy opustila tento svet dňa 10.03.1907 v Malých Bieliciach.
 
 
Snímok sarkofágu z Dómu Sv. Alžbety v Košiciach. Vo štvrtom osobitne stojacom sú pozostatky kuruckého vojvodu Mikuláša (Miklós) Bercsényi a jeho manželky Kristíny (Christine, Krisztine) Csáky. Je na ňom maďarsky napísané: Gróf Mikuláš Bercsényi de Székes, zomrel 6. novembra 1725 a manželka grófka Kristína Csáky de Keresztszegh, zomrela v Rodosto 25. apríla 1723.
 
 
Po porážke povstania pri Trenčíne v roku 1708 emigrovali do Anglicka, neskôr do Francúzska a v roku 1717 na sultánovo pozvanie nakoniec do Rodosta v Osmanskej ríši okrem Františka II. Rákóczi aj jeho pobočníci a spoločníci. Pozostatky najbližších preniesli spoločne do krypty v Dóme Sv. Alžbety. Sarkofág na pravej strane: Sú v ňom pozostatky kuruckého generála Antona Eszterházy. Text v maďarčine na ňom udáva: Anton gróf Eszterházy de Galanta et Fraknó, zomrel v Rodosto 10. júla 1722. Snímky s popismi sú tu uverejnené vďaka pánovi Petrovi Petrulákovi. Nezištne ich zaslal k tomuto účelu.

Osmanský sultán Mustafa II. Gaspar IV Sandor de Szlavnicza bol blízky príbuzný kniežaťa Imricha Thokoly de Késmárk a jeho manželky grófky Heleny Zrínski, kapitán kniežacieho dvora, diplomat, dve periódy vyslanec na dvore Osmanského sultána Mehmeda IV a jeho syna sultána Mustafu II a s ešte dôležitejším poslaním na dvore francúzskeho kráľa Ludovíta XIV a kancelár). Sultán Mehmed IV a následne aj jeho syn sultán Mustafa II boli spojenci a podporovatelia kurucov. Mehmed IV *02.01.1642 †06.01.1693 sultán Osmanskej ríše od 1648 do 1687, Mustafa II sultán v rokoch 1695-1703. Francúzsky kráľ Ludovit XIV podporoval kurucov politicky, vojensky a materiálne. 

Súpis šľachty:  Malé Chyndice, Kis Hind Stephanus Sandor de Szlavicza 1677, Ladislaus Sandor de Szlavnicza 1640-77 ;  Joannes Sandor de Szlavnicza senior, qui Ladislaum, Josephum, Joannem, Franciscum, Samuelem et Juliannam ; Paolus Sándor de Szlavnicza, qui Paulum, Stephanum, Evam et Susannam ; Michael Sandor de Szlavnicza, qui Elisabetham, Saram, Susannam et Juliannam ; Stephanus Sandor de Slavnica senior, qui Samuelem, Stephanum, Evam et Annam ;  Francuscus Sandor de Slavnica, qui Franciscum et Sophiam ; Stephanus Sandor de Slavnicza junior, qui Andream et Saram ; Od 14. storočia patrila obec panstvu Jelenec, v 17. – 19. storočí zemianskym rodinám Bujník, Dežerický, Sandor i iným. V roku 1584 ju vyrabovali Turci a obec sa vyľudnila. V roku 1787 mala 75 domov a 410 obyvateľov, v roku 1828 mala 70 domov a 491 obyvateľov.

Lukáčovce okres Nitra. Počas 16.storočia sa v držbe obce vystriedali rody Požáry,  Pongrácz, Nyáryi a Thurzo. Okolo r.1620 prichádza do obce Lukáčovce šľachtická rodina Sandor de Szlavnicza. Sandorovci boli trenčianskou šľachtou z prvej polovice 14.storočia. V auguste 1788 ich povýšili do grófskeho stavu. V Lukáčovciach po roku 1733 časť podielu vlastníctva obce postúpila nitrianskemu biskupstvu, ale časť komposesorátu si ponechala. Koniec biskupského vlastníctva obce datujeme do dvadsiatych rokov 20. storočia,  kedy sa ukutočnila veľká pozemková reforma. Po II.svetovej vojne zvyšok biskupských majetkov znárodnili. 

Ungar. I. R. Stab : Caschau in Ungarn (19) 1786 Alvizini Jos. Fähnriche Sandor (Paul) ; Militär Almanach Nro XVI. Husársky regiment č. 6 Hadik Andreas, Blenkenstein Ernst. Jahr 1805 Staab: Brandeis in Bohmen. Ober-Lieutenant Johannes Ondrejkovits, Zaborzky (Casp.), Bernolak (Ign.), Unter-Lieutenant Bossányi (Joh.), Révay (Bar. Georg.); Husar Regiment Nr. 9, Nadasdy Franz, Erdödy Johann, Jahr 1805 Staab: Essegg v Slavónii, Maj. Rakovsky (Steph.), Unter-Lieutenant Josephus Sandor de Slávnica,  Ober-Lieutenant Tóth (Frz.),  Horváth (Frz.); Husar Regiment Nr.10 Meszáros Joh., Stipsicz Jos. Jahr 1801 Staab:  Uibecs in Banát  ; Militär Almanach Nro. XX. für das Jahr 1810 Husar Regt. Nro. 6 Hadik Andreas, Blankenstein Ernst. Staab Rzeszow in Galicien. Seconds-Rittmeister Ondrejkovits Job, Farkas Georg, Révay Baron Georg. Ober-Lieutenants. Keglevits Graf Alex, Zapary Graf Mich, Bossanyi Joh.

 
V tradícii rodiny pokračoval službou v Dragúnskom pluku 8 Knížete Václava svatého v Pardubiciach a Dragúnskom pluku 11 Kráľa Carola II rumunského v Bratislave ppor. jazd. neskôr pplk. tank. Aladár II. Ondrejkovič, vnuk Anny Sandor de Szlavnicza a Obvodného notára Štefana I. Ondrejkoviča.   

Tiene spomienok sa strácajú v hmlách času. Barón Ladislav Mednyánszky detstvo strávil v Beckove. Z jeho obrazov  poznať smútok za nenávratne do minulosti prepadajúcou sa jeho spoločenskou triedou. Najväčšie straty jej  postavenia zažila Medňanského generácia. Tak to chápu iba jej príslušníci.

 

Pavel Ondrejkovič, prapravnuk Urodzeného pána Stephana Sandora de Szlavnicza    

 
Autor mauzóleum sedmohradského kniežaťa Imricha Thokoly v Novom evanjelickom kostole medzi rokmi 1982-1990 viac krát navštívil. Pri tej príležitosti si pripomenul nielen svojho slávneho príbuzného, ale aj blízkeho priateľa jeho rodiny Okresného náčelníka v Kežmarku Dr. Alexa Lušteka, švagra generála M. R. Štefánika. Na jar 1944 švagor generála M. R. Štefánika a verejného notára v Spišskej Novej Vsi JUDr. Ladislava Štefánika Dr. Alexander Luštek poskytol v Kežmarku azyl nielen novomanželom npor. aut. v zál. Aladárovi II. Ondrejkovičovi a Alžbete Ličkovej, ale aj matke nevesty Juliane Ličkovej rod. Stiglitz.
 
 
Estera Ivanka *04.06.1786 Malé Zlievce, rodičia Spectabili ac Perillusstris Domino Enrico Ivanka de Draskócz et  Jordánfold a D. Matre Spectabili Susanna Gedey nata: Levantibus Perillustris D. Andrea Gedey ; Perillustris Idem Dno Petro Thuranszky. Illustrissima Dna Elisabetha ab Hellen bacs Spectabilis Balthasar Csemniczky conforte ; peenon Spectabili Domicella Maria Elisabetha Zembery. Hac filiola Erescaf in Romanian Dei. Nebmentum Ecta .... Kiss zello.

 
Kaštiel Malé Zlievce. Tu sa narodili v r.1786 Estera barónka Ivanka de Draskocz et Jordánfold, neskôr aj jej syn Stephanus Sandor de Szlavnicza, ktorého otec bol Thomas Sandor de Szlavnicza a stará matka Terézia Beniczky, dcéra Zvolenského podžupana. Jej otec bol Dominus Spectabili ac Perillustriss Enrico Ivanka de Draskócs et Jordánfold a matre Domina Spectabili Susanna Gedey. Bezútešný stav kaštieľa baróna Prónay pokrvne a majetkovo spojeným s rodmi Beniczky, Ivánka (Amália Prónay), Gedey, Sandor de Szlavnicza vystihuje súčasnú spoločenskú objednávku ku stavu kultúrnych pamiatok. Je spoločenská objednávka aj na definitívne uzavretie úlohy bývalých vážených rodín ?
 
 
Erb rodu Ivanka. Stephanus Emericus Sandor de Szlavnicza *16.12.1806 Malé Zlievce rodičia Thomas Sandor de Szlavnicza a Esthera Ivanka de Draskócz et Jordánfold. Plášťovce.  
 
 
Gustáv Šándor de Szlavnica *07.03.1852 Slavnica č.10 
 
 
rodičové  Jurko Šándor rychtár a zeman Slavnický a Anna Ravas, oba evanjelici. Křestní rod. Ludvík Šándor slobod. právum učený  (.... ) a

 
Žofia Ambrózy manželka Karola Šandora  krst 08.03.1852. Jméno krstícího kňeze Karel Ludomil Černo. Z rodiny Anny Ravas príbuznej aj s rodinou Ondrejkovič pochádzali až do roku 1948 veľmi známi právnici. 
 
 
Geyza Karel Eduard *29.06.1858 Slavnica č.25, rodičové  Ludvík (Ludovicus) Šándor de Slavnica a Berta Mednyansky, Zemani a Composesori Slavnickí. Otec evanjelik augš. vyzn. a matka Rimsko -  katolička. Krst v Trenčíne 01.09.1858. Krstní rodičové Jiří Šandor de Slavnica, Composesor tam a S. slečna Mednyansky Zástupnici nepřítomných svědku Karla Šándor de Slavnica a Marie Royko, manželka Eduarda Mednyanský  de Eadem. Jméno krstícího kňeze Karel Ludomil Černo. Dítě z křížného Manželství.  
 
 
Esthera Anna Sidonia Ludovica *1839, rodičia Spectabilis Dominus Stephanus Emericus Sandor de Szlavnicza,  Spectabilis Domina Adelheida Sandor de Szlavnicza. J. Comitatus Trenchin, Jurassor atgue Compossessor Ruskótzensis. Krstní rodičia atgue Dominus Petrus Bogády, Adamusmi Rudnay, Josephus Pratiny, Sidonia Ambrózy, Maria Sandor, Domicella Susana Sandor.  

Etela barónka Ivánka de Draskocz et Jordánfold.

 

Imre Ivanka sa aktívne sa podieľal na založení Uhorského Červeného kríža, ktorého bol správcom (1881-1890). Za spoločenské aktivity v roku 1882 obdržal Rad svätého Štefana. Veľmajster Uhorskej slobodomurárskej lóže.

Imre Ivánka (*9.12.1818 †1896) politik, ekonóm, spoločenský činovník. Narodil  v Horných Semerovciach v starej zemianskej rodine. Jeho rod pochádza z Dražkoviec okres Martin. Po ukončení štúdia na Vojenskej akadémii v Tullne roku 1837 nastúpil k pešiemu pluku. V r.1838 bol prevelený k 12. husárskeho pluku v západných Čechách. V roku 1848 npor. Imre Ivánka sprostredkoval prímerie medzi vojskami generála Windischgrätza a pražskými povstalcami. Ako veliteľ Prvej národnej gardy, ktorá sa skladala prevažne z vojakov Novohradskej, Hontianskej a Peštianskej župy, mal veľký podiel na víťazstve nad bánom Jelačičom 29. sept. 1848. Vojenská kariéra plukovníka Imre Ivánku bola prerušená 24. októbra keď padol do rakúskeho zajatia. Od roku 1850 bol väznený v Hradci Králové. Po obnovení parlamentného života v Uhorsku bol zakladateľom Prvej paroplavebnej spoločnosti na Dunaji, v rokoch 1878–1891 generálnym riaditeľom železničnej spoločnosti Severovýchodné dráhy. Jeho trvalou, dodnes pôsobiacou zásluhou je založenie Červeného kríža v Uhorsku. V roku 1879 bol v Budapešti založený Krajinský dobročinný spolok žien. Imre Ivánka vypracoval stanovy a bol zvolený za správcu spolku. V r. 1881 „Jeho Veličenstvo” cisár František Jozef dalo súhlas k založeniu národnej organizácie Červeného kríža aj v druhej časti monarchie. Zakladajúca schôdza Červeného kríža v Uhorsku sa konala 16. mája 1881 v Budapešti. 17. mája došlo k fúzii ženského spolku s novozaloženou organizáciou Červeného kríža, Ivánka sa stal jej správcom. Napriek veku (63 rokov) sa Ivánka pustil do práce s elánom. Bol medzi iniciátormi vybudovania nemocnice Červeného kríža pre účely školenia profesionálnych a dobrovoľných sestier. Už v roku 1884 sprevádzal cisára po novej nemocnici v Budíne. Prvou veľkou skúškou novej organizácie bola vojna medzi Srbskom a Bulharskom  (1885), keď Uhorský Červený kríž postavil v Belehrade improvizovanú nemocnicu pre 100 ranených. Ivánka organizoval jej plynulú prevádzku osobne. V tejto nemocnici pracoval aj ďalší rodák – chirurg Kovács Sebestény Endre z Pastoviec, neskorší prvý riaditeľ nemocnice v Šahách a hlavný lekár Hontianskej župy. Veľké zásluhy má Ivánka i na tom, že uhorská organizácia bola prijatá ako 25. člen do Medzinárodného Červeného kríža. Dňa 2. septembra 1884 sa zúčastnil III. medzinárodnej konferencie Červeného kríža v Ženeve, správu o činnosti Červeného kríža v Uhorsku predniesol v anglickom jazyku. Ivánka zomrel náhle 27. júla 1896 vo svojom letovisku (Besenyő). Na pohrebe sa zúčastnila aj delegácia Červeného kríža pod vedením uhorského ministra poľnohospodárstva. Činnosť Imre Ivánku zanechala v živote Červeného kríža trvalé základy.

Prvé číslo novín Mercurius Hungaricus vydal Antal gróf Esterházy roku 1705, druhé toho istého roku v máji, augustové číslo Mercurius vyšlo pod názvom Mercurius Veridicus ex Hungaria ; Gasparus IV. Sandor de Szlavnicza †1723 ? ;

Poznámky: Mária Felícia Thurzó de Bethlenfalva (jej rodičia boli spišský župan Alexius (Elek) II. Thurzó Baron de Bethlenfalva *1540 †05.03.1594 a Barbara (Borbála) Zrínska (Zrínyi) de Serin *17.05.1554 †1594) po  †1624 ; Stanislav III. gróf Thurzo sa narodil 24. júla 1576 na Bojnickom hrade ako syn Alexeja II. Thurzo a Barbory, rodenej Zrínyi (1551-?). Mal troch bratov, Mikuláša II. (? - 1609), Krištofa III. (1583-1614), Alexeja III. (?-1597) a tri sestry, Magdaléna, Mária Felícia a Zuzana (? - 1608) ;  Najdlhšie žijúci katolícky kňaz Imrich Šándor, narodený *05.11.1772 vo Vieske (zaniknutá obec na území dnešnej Slávnice), zomrel †20.04.1874 ; Kapitán c.k. Jozef Sandor von Slavnic slúžil 10.02.1907 v Sedmohradsku v meste Mezőhegyes ;

Zdroje: Militär-Schematismus der österreichischen Kaiserthumes Periodical Page, Volume: 1864, Page 1036 ; Gejza Turba ; Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933 ; Národné noviny 26.05.1928/2 ; MV SR - Štátny archív v Nitre Ivanka pri Nitre ; Kardinál Ján Chrizostom Korec 19.01.2001 Bratislava ; pani Alica Ličková ; Mgr. Peter Múčka Partizánske ; pán Peter Petrulák ; PhDr. Ferdinand Vrábel ;                            

 Rodokmeň ;  

 

 

 

 

 

Aktualizované: 25.05.2017