Cisár LEOPOLDUS I. polepšil erb a potvrdil armáles Liptovskomarského prepošta Andreasa Ondrejkovicz  a Gaspara Lipthay roku pána 1659. Leopoldus I  *09.06.1640 †05.05.1705 Habsburg v rokoch 1657-1705 cisár  Svätej ríše národa v rokoch 1658-1705 cisár Svätej ríše národa nemeckého, v rokoch 1657-1705 český a uhorský kráľ.     

   Po  smrti španielskeho kráľa Karola II neuznal ako jeho nástupcu Filipa (nárokoval si trón pre syna Karola), čo tiež bolo dôvodom pre najväčší  ozbrojený konflikt prvej polovice 18.storočia, t.j. vojny o španielske dedičstvo. Cisár Leopold I podpísal prvý cisársky robotný patent, ktorým boli potvrdené vzťahy medzi nevoľníkmi a vrchnosťou.  Počas jeho panovania  výdaje na armádu osobitne zaťažovali rozpočet jeho krajín.

Leopoldus I. nastúpil na trón po otcovi Ferdinandovi III na miesto brata, ktorý zomrel. Bol typickým predstaviteľom absolutizmu. Vojny s Tureckom a Franciou ho nútili udržovať veľkú armádu. V roku 1683 porazil zo spojencami Turkov v bitke pri Viedni a potom po sérii zdrvujúcich víťazstiev - bitka u Nagyharsány (1687), bitka u Zenty (1697) ich zatlačil na na Balkán, kde podporoval miestnu šľachtu v jej bojoch proti Osmanským Turkom.  

Opätovne prezieravo polepšil potvrdil šľachtické tituly a práva viacerým uhorským rodom, ktoré sa neskôr týchto bojov zúčastnili na jeho strane. Zabezpečil si tak aj politicky podporu väčšiny katolíckej šľachty v nábožensky nestabilnom prostredí Uhorska proti evajelickej časti šľachty. 

   Cisár L e o p o l d u s   I. polepšil a potvrdil armáles aj Liptovsko-marskému prepoštovi a titulárnemu kanonikovi Andreasovi Ondrejkovicz a Gasparovi Lipthay. Listiny sú datované roku Pána 1659. Ondrejkovicz Andreas - Ondrejkovič Ondrej ThDr. - mecén, cirkevný hodnostár (sa narodil v roku Pána 1621, v obci Spišská Štiavnica, okr. Spišská Nová Ves - zomrel dňa 02.09.1697 v mestečku Spišské Podhradie - Spišská Kapitula). Pochádzal zo zemianskej rodiny. Teológiu študoval na univerzite v Trnave, následne pôsobil ako farár v  Žehre, v roku už bol 1639 spišský kanonik, v roku 1661 dekan kapituly a v roku 1675 titulárny Liptovskomarský prepošt. Za jeho organizačnej a finačnej účasti boli zachránené aj novovytvorené výtvarné diela vysokej umeleckej hodnoty. Zaslúžil sa o zachovanie klenotnice nástenných malieb zo 14 až 16 storočia  v  kostole v Žehre, kde v roku 1656 dal vybudovať ranobarokový hlavný oltár. V roku 1673 daroval  kazateľnicu, v  roku 1677 dal vybudovať bočný, v roku 1678 hlavný oltár v obnovenom kostole v Liptovskej Mare, zároveň zachránil početné gotické diela. V Spiškej Kapitule dal zreštaurovať najstarší objekt rotundu Panny Márie a sv.Valentína, dal reštaurovať a dobudovať dom kanonikov Andreas Ondrejkovicz v  Spišskom Podhradí č.13 a vyhotoviť vlastný náhrobný kameň. (Z Encyklopédie Slovenska A - Z).

Literatúra: Hradszky. J.: Initia progressus ac praesens status capituli sanctum Martinum e. C. de Monte Scepusio.. Spišské Podhradie 1901, s.73 a n., tamže: Additamenta ad Initia ..tamže 1903, s135 an;  Encyklopédia Slovenska A - Z).

Spišská kapitula vykonávala činnosť hodnoverného miesta. Hodnoverné miesta, alebo vierohodné miesta (lat. loca credibilia) boli verejné právnické inštitúcie v stredovekom Uhorsku, zriaďované pri kapitulách alebo kláštorných konventoch. Disponovali autentickou pečaťou a na požiadanie stránok, z príkazu cirkevnej alebo svetskej vrchnosti, vykonávali splnomocňovanie, alebo inú úradnú činnosť považovanú za právoplatnú v oblasti uhorského svetského práva.

Ako áno a ako nie, podľa ústneho podania predkov pochádza rodina Ondrejkovič od mesta Leskovac.  Tu údajne mala svoj hrad. Do Uhorska emigrovala po porážke Osmanskými Turkami aj zo svojimi ľudmi a hnuteľným majetkom. Kone prikrývali medvedími kožušinami.  

D.Petrus Ondrejkovics, jeho manželka D.Antonia Zsittnyan (Žitňan) vydatá Ondrejkovics,

_{ich dcéra bola Antónia Oravská rod. Ondrejkovics a  syn Stephanus Ondrejkovics Obvodný notár  v obciach Dolné Držkovce a Šimonovany, narodený v meste Bánovce nad Bebravou (Baán). Manželka syna Anna Sandor de Szlavnicza, vydatá Ondrejkovics sa narodila na adrese Tvrdomestice číslo 23.  Ich prvorodený syn Stephanus Ondrejkovics-Sandor (Ondrejkovič) sa narodil v roku 1882 v obci Dolné Držkovce, † Bratislava v roku 1954. Pôsobil ako správca učiteľ  v obciach Kolárovice, Čierna Lehota, Lednické Rovné a Trebatice. Jeho manželka Mária Turba de, bola vnučkou Obvodného notára Stephana Balazsovics a dcéra Michaela Turbu, Obvodného notára vo Veľkých Bieliciach, Prievidzi a Bojniciach. Ich prvorodený syn pplk jazdectva Aladár slobodný pán Ondrejkovics-Sandor sa narodil v obci Čierna Lehota. Jeho manželka  Alžbeta Ličková Ondrejkovičová fl. No 13 sa narodila v meste Trenčín. Aj ich prvorodený syn Paolus Ondrejkovics-Sandor de fl No 23 sa narodil v meste Trenčín.} 

Valentinus Ondrejkovics

Súpis šľachty

Cisár Leopold I., Franciscus Szegedy, Stephanus Orbán a v dnešnej dobe podpísaní veľkovojvoda Otto von Habsburg a knieža Karel Schwarzenberg.  

Správca učiteľ Stefan Ondrejkovič *15.02.1882 Dolné Držkovce. Učiteľský ústav Levice v roku 1902, účinkovanie : Kolárovice v rokoch 1902-04, Čierna Lehota v rokoch 1904-12, Lednické Rovné v rokoch 1912-29, Trebatice od roku 1929. Divadelný režisér. (PAMATNÍK SLOVENSKÉHO ŠKOLSTVA  ZA ÚČINKOVANIA PREZIDENTA T.G.MASARYKA z roku 1937). 

 Ondrejkovics Joanes, rím. kat. kaplán, narodený roku Pána 1814 dňa 14.marca v Kláštore pod Znievom (okres Martin). Filozofické a teologické štúdiá v piaristickom gymnáziu vo Váczi, teológiu v  meste Esztergom. Študoval Arcidiecézny kňažský seminár od r. 1835 do 36 v Trnave. Od 28. októbra 1836 fölszenteltetett, kaplán bol Ipoly Födémesen, roztomilé-Maroto, Kisapáthin, Bozóki jeden a päť rokov Svätý Beňadik. Od 24 apríla 1846 bol  parson v Dömösi, 1848. Február 18. Dúbravy, Grønt 1880 od Sv Benedikta Miesto dôveryhodné členom šľachtického arcibiskupa stolice verebéli táblabirája boli. Zomrel 16 sepembra 1895 v Ostrihome.

Czikke M. Sion (1869. Pápež sekulárnej fejedelemségéről). 

Jeho diela :

1. Egyházi beszéd, mellyet tek. ns. Bars vármegyének hála-ünnepén, midőn az a kebelében dühöngő ragály megszüntének emlékéül fogadmányként megalapított, és pünkösd hava 3-kára kitűzött évenkénti ájtatosságát e folyó 1845. éven buzgóan ismételné, Szent Benedek városa halomormán a fen érdekelett karok és rendek által felállított kápolnában mondott. Nyitra.

2. Örömlant, főtiszt. Ivánkai Tóth Imre úrnak, midőn a budamelléki b. szűz Mária szigeteni sz. Mihály főangyalról nevezett apáttá igtattatnék 1846. Szent-Benedeken. Nyitra.

3. Monumentum pietatis in Solenni Joannis Simor principis primatis, archiepiscopi Strigoniensis inaugurationis festivitate positum, nomine ditstrictus VADiaconalis Szalkaensis. Vate… Strigonii, 1867.

4. Pium augurium in memoriam episcopali jubilaei suae sanctitatis papae Pii IX. pontificis maximi… divina favente clementia felicibus auspiciis die 3. Junii anni 1877. celebrati in tesseram inconcussae fidelitatis comitatus Honthensis fidelium devotissime dicatum. Strigonii.

5. Náboženské dišputácie, melyet tek. ns. Barsmegyének hálaünnepén, midőn az a kebelében dühöngő ragály megszüntének emlékére fogadalomkép, megállapított és pünkösd hava 3. kitüzött évenkénti ájtatosságát 1881. évben buzgón ismételné, Sz. Benedek város halomormán, a föntérdeklett megye rendei által felállított Kápolnában mondott. Bpest, 1881.

Rukopis: Elegia rev. ac exim. patri Ernesto Polesetzky e S. P., dum sacrum patroni diem recoleret, ab alumnis eiusdem ordinis oblata Vacii, 1833. (A budapesti piaristarendház könyvtárában).

Uj M. Sion 1886. 836. l.

Petrik Bibliogr.

Kiszlingstein bibliografia.

Zelliger Alajos, Egyházi Irók Csarnoka. Nagyszombat 1893. 372. lap.

Némethy, Ludovicus, Series Parochorum. Strigonii, 1894. 830. l.

Schematismus Cleri Strigoniensis 1896.

Ondrejkovič  Valentin v rokoch 1682-1699 kňaz vo Velkých Levároch.

Ondrejkovič  Mikuláš v rokoch 1686-1688 farár v obciach Dechtice a Kátlovce.

Ondrejkovics Nicolaus. SzK számvevõségi írnoka. 1690 - 1691

Ondrejkovics Michael, katolischer Obernotär, St.Georgen 1762; 1762; 1783; 1783; 

Ondrejkovics Ignács kaplán prepozitúry 1810-1821

Ondrejkovics Elek  farár  okres Bratislava 1823  (súpis nobility)

Ondrejkovics János †1895 učil študentov v rokoch 1843-48 v Ostrihomskom arcibiskupstve odborné predmety

Editoval: Pál Lenke

V súčasnosti tri zanamenané úmrtia 

V súčasnosti 1 zaznamenané úmrtie

V súčasnosti 13 zaznamenaných úmrtí

Stephanus Ondrejkovics Obvodný notár v Dolných Držkovciach a Šimonovanoch, jeho manželka bola Anna Sandor de Szlavnicza. Jej otec Dominus illustrissimus Stephanus Sandor de Szlavnicza (*1802) matka Mária Sandor de Szlavnicza rod. Marko (*1828).  Ich vnukovia Stephanus Ondrejkovics učiteľ správca, Obvodný notár Vojtech Ondrejkovič *02.02.1898, (na fronte 1. Sv. vojny padli Ján Ondrejkovič †1918 Bielorusko, Jozef Ondrejkovič †, Ludvík Ondrejkovič †1914, Petrus Ondrejkovič †, jednoročný dobrovolník K.u.K armády poručík Titus Ondrejkovič †1915), Dr. Aladár Ondrejkovics Okresný náčelník, Alžbeta  Ondrejkovics vydatá za Obvodného notára v Dlhom Poli Rudolfa Mičuru, ich dcéra bola  Melánia Mičura, E. Ondrejkovics vydatá za Gustav Kedrovič (Ján, Veľké Bielice),  Lenka Ondrejkovics vydatá za ministerský radca Dr. Karol  Reindl (člen správnej rady Ružomberská továreň na papier a celulózu, úč.spol. Ružomberok). Mária Ondrejkovič vydatá za Turba Stefan, ktorý bol vysoký úradník pôšt a člen mestskej rady v Bratislave, Božka Ondrejkovič, Ladislav Ondrejkovič. Pplk. Aladár Freiherr Ondrejkovics - Sandor de Szlavnicza narodený v kraji Trenčín. Jeho Eminencia Liptovsko-Marský prepošt 1621-1697 ThDr. Andreas Ondrejkovicz a kanonik Spišskej kapitul v 17 storočí, pochovaný v Spišké Podhradie a cirkevný katolícky sudca Ján Ondrejkovič pojednával posledný Cirkevný súd s heretikmi v Bratislavskej diecéze koncom 19 storočia, v roku 1880 farár Hronský Benadik.

Pplk. Violand  Ondrejkovič,  prednosta  Rímskokatolíckej  duchovnej správy   I. ČSA  v Banskej Bystrici rok 1944. 

Npor.let. Pavel   Ondrejkovič,  veliteľ spojovacieho  práporu vzdušných zbraní ,, Rázus"  I. ČSA  v Banskej Bystrici rok 1944. Neznáme vysielačky. Tajnú rádiostanicu Eva uložili do zásuvky pracovného stola v rádiodielni Leteckej školy, ktorá sa nachádzala hneď za strážnicou. V duchu príslovia, že pod lampou býva najväčšia tma. Prvé spojenie so zahraničím rádiotelegrafista Miroslav Zolvík za asistencie rádiomechanika rotníka Hrehora Slámku nadviazal 18.marca 1944. V tento deň  signál zachytili slovenskí a českí antifašisti v Istambule. Prvá zachovaná správa o tajnej vysielačke Eva sa nachádza v depeši, ktorú 2.mája 1944 odoslal major Karel Sedláček do Londýna. Okrem iného sa v nej uvádza: " ....Voláme Vás každý deň na frekvencii 6682 KC. Počúvame Vás taktiež v 5-minútových prestávkach medzi vysielaním na frekvencii 40 metrov. Pre vysielanie používame prístroj EVa 45..". Osudy tajnej vysielačky EVA siahajú do roku 1943, keď prostredníctvom  pracovníkov firiem DOVUS-u Slovenská dovozná a  vývozná společnosť v Bratislave a Kotva Import-Export Bratislava Dr. Júliusa Kirsteura a Dezidera Bukovinského z Istanbulu na Slovensko spolu s iným tovarom prepravili tiež štyri vysielačky.

2.aprila 1944, keď bola odhalená nariadil  npor.let. Pavel Ondrejkovič  jej fyzickú likvidáciu.

Príslušníci rodu v západnej zahraničnej armáde v rokoch 1939 - 45

Ondrejkovič Ján voj. narodený *18.09.1916 G - 135  9  Alekšince, okres Hlohovec. Domovská príslušnosť Rišňovce, okres Hlohovec.

Ondrejkovič Jozef čat. narodený * 22.02.1910 A - 4498  9 Horný Čepeň, okres Hlohovec. Domovská príslušnosť Rišňovce, okres Hlohovec. Údaje o obci máme npr. z r. 1715. 

Ondrejkovič Michal vojak narodený *10.10.1914 G-136 4  Alekšince, Bezirk Hlohovec. Domovská príslušnosť  Rišňovce okres Hlohovec.

Okolo roku 1533 Dolné Rišňovce vlastnili rody Országh a Losonczy, od roku 1563 je tu aj Thorday. V Horných Rišňovciach mali majetky rody Motešickí, Sandor de Szlavnicza aj Thorday, v Komoči spomínanej od roku 1565 sa usadila rodina Hagan. Údaje o obci máme npr. z r. 1715 Dolné Rišňovce mali 13 domácností, v Horných bolo 16 domácností. Celkový počet obyvateľov bol cca 100 - 150 ľudí. Miestnymi zemepánmi boli hlavne rody Sandor de Szlavnicza a Šimonyi.

V Banskej Bystrici v roku 1826 inžinier Friedrich Schnirch (*1790 † 1868 in Wien)  z  Moravy naprojektoval podľa vtedy nového trendu na závesné reťazové mosty  a použil ho pre novú nehorľavú strechu na dom, ktorého majteľom bol pán Max von Ondrejkovič z Hornej Mičinej. Tento princíp si nechal patentovať..

Vo verejnej správe boli v Uhorsku určené platy podľa mestských a obecných štatútov, ktoré zaviedli do praxe po úprave organizácie verejnej správy a súdnictva po roku 1867. Vo veľkých obciach Zamplínske župy obecných a obvodných notárov  volili doživotne s platom, aký určila župa, ale vyplácala ho obec príslušného obvodu. Obvodný notár mal ročne 350 a podnotár 223 zlatých, richtár 80, podrichtár, ktorý bol súčasne aj pokladníkom 120 zlatých, Obvodný lekár 180, pôrodná babica 40, nočný srážnik 35 a policajt 120 zlatých. v tom čase vznikli aj "diéty" za služobné cesty v inom chotári, npr. richtár a podrichtár dostali za takéto vybavovanie 1 zlatku.

(Z iniciatívy Andreja Truchlého Sytnianskeho založili dňa 8.novembra 1871 Prvú prievidzskú sporiteľňu, ktorej riaditeľom sa stal Ignác Kiss).  

Michal Ondrejovič Správca učiteľ *11.08.1911 Turíčky. Absolvent gymnázia Lučenec v roku 1930, mat. účú Lučenec, sksp r 1934, účinkovanie : Vidiná, Ostrany, Polichno since the year 1934 (PAMATNÍK SLOVENSKÉHO ŠKOLSTVA  ZA ÚČINKOVANIA PREZIDENTA T.G.MASARYKA z roku 1937). 

Ján Ondrejovič učiteľ účinkovanie : Brezová-Žriedlová Dolina (PAMATNÍK SLOVENSKÉHO ŠKOLSTVA  ZA ÚČINKOVANIA PREZIDENTA T.G.MASARYKA z roku 1937). 

Dramatický umelec (spevák tenor) v Štátnej opere Košice Karol Ondrejkovič *11.11.1905 Jaslovce okr. Trnava  †11.09.1981 Košice.  Lesný praktikant a následne narukovaný jednoročný dobrovoľník poručík K.u.K Ondrejkovics Titusz  r. 1915 (Lesnícke stránky). Farár v obci Konská v rokoch 1812-1818 Pavol Žitňan.  Antónia Ondrejkovičová rod. Žitňanová  †Bánovce nad Bebravou jej dcéra Antónia Oravská rod. Ondrejkovičová †Bánovce nad Bebravou. Rudolf Oravský farár kanonik v Drietome *1855 †1938. Helena Kováčová rod. Oravská  *1875  †1958,  Antonia Kováčová *1914 †1981. 

Scrinia Slavonica, issue: 7/2007 JAKUŠIĆ - pán Slavónie...protestantský pastor a kantor Bartol musel opustiť faru a Františkáni získali farnosť Pruské v r. 1673. Ich pastoračná práca bola za čas úspešná a luteranizmus sa stal v mieste  minulosťou. Biskup Juraj Jakušič sa postaral o materiálne zabezpečenie mníchov, z ktorých Františkáni dostali ročný príjem pre svoje pastoračné prácu vo farnosti Pruské a priľahlých oblastiach. Po 47 rokoch pastoracie v r. 1689 prišli ďalší mnísi z kláštora v Maďarsku. Františkánska provincia Svätého spasiteľa Pruské bola posvätená (provincia S. Salvatoris). Prvým jej gvardiánom sa stal dňa 14 septembra 1689 Definitor provincie páter Leonard Ondrejkovič, kým sa v roku 1690 nestal predstaveným páter. †14.10.1866 Čuklasovce (Vibrio cholerae) Stephanus Kvassay, ženatý, zeman, compossesor (spoluvlastník)  71 r.
.♫ Panna Mária  ♫  Defte Lai

 

     

arcibiskup, slovenský cirkevný hodnostár, od 13. novembra 1920 diecézny biskup v Nitre, titulárny arcibiskup, autor náboženských publikácií a článkov, narodený v Dolných Držkovciach (*12.december 1875 †22.december 1948). Otec Karol Kmeťko Obvodný notár v Dolných Držkovciach, príbuzný rodiny Ondrejkovics. 

 Dôležitosť Karola Kmeťka ako arcibiskupa spočívala v tom, že na Slovensku sa už dávnejšie pred 2.svetovou vojnou vyzdvihla všeobecne uznávaná cirkevná autorita, o ktorú sa katolíci snažili oprieť po zmene politického režimu.Negatívom bol jeho vysoký vek a s toho vyplývajúci zdravotný stav. Jeho autoritu nemohli spochybňovať ani odporcovia HSĽS, od ktorej sa Kmeťko odpútal  v medzivojnovom období. Podstatný bol aj jeho postoj proti rasovému zákonodarstvu a neľudskostiam páchaným v spojitosti s riešením „ židovskej otázky“ na Slovensku.

Osobnosť  arcibiskupa Karola Kmeťka sa pozitívne zapísala do moderných slovenských dejín. Zapájaním laikov do života cirkví, tlačovým apoštolátom, orientáciou na mládež a jej problémy, misijným dielom a charitatívnou činnosťou ukázal verejnosti cestu kresťana v súčasnom svete.

Karol Kmeťko bol jedným z najdôležitejších signatárov  Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Bol jeden z ôsmich katolíckych kňazov, ktorí sa toho dňa zúčastnili v Martine ratifikácie Deklarácie slovenského národa.

Obežník slovenských biskupov. Podľa ústneho podania obežník koncipoval Dr. Pavel Beňuška, tajomník nitranského biskupa   Dr. Karola Kmeťka.  Konečnú redakciu robil biskup  Dr. Andrej Škrábik.


Z archívu Biskupského úradu v Nitre
Prepis: ThLic. Andrej Mátel  

Milí v Kristu veriaci!

Medzi problémami dneška otázka židovstva neprestáva zaujímať a znepokojovať mnohých veriacich, hoci úradné stanovisko cirkevné jasne sme vyložili v Katolíckych novinách dňa 26. apríla 1942. Jedni sa domnievajú, že so židovstvom sa u nás zachádza kruto, iní sú zasa toho názoru, že postup voči nemu je shovievavý ba až slabý.
Aby ste, milí v Kristu veriaci, mohli správne posudzovať tento aktuálny palčivý problém a nedali sa pomýliť bludnými náhladmi, považujeme za nutné podať Vám tieto zásadné smernice.

1. Správny postup pri riešení každej otázky je ten, ktorý je usmerňovaný prirodzeným a zjaveným právom Božím.
Prirodzeným právom jednotlivca, národa a štátu je brániť sa proti tým, čo ohrožujú jeho život a zamedzujú jeho rozkvet. No tak isto prirodzeným právom každého jednotlivca bez ohľadu na národnú príslušnosť je, že nikoho nemožno stíhať a trestať bez dostatočnej príčiny, ktorú treba v každom jednotlivom prípade dokazovať podľa platných zákonných noriem. Ak sa previní jeden alebo i viac členov niektorého národa, poťažne národnej skupiny a menšiny, z toho ešte nenasleduje, že tým istým priestupkom možno obviniť celý národ, poťažne národnú skupinu a menšinu. Prirodzenoprávna zásada žiada skúmať prečin alebo zločin v každom jednotlivom prípade a podľa toho i trestať.
Chrániť na vonok tieto prirodzenoprávne normy má za povinnosť i štátna moc, a i ona má sa podľa nich spravovať. Radi vyzdvihujeme, že i ústavný zákon nášho štátu, na ktorom zákone má spočívať a z neho vyvierať celé zákonodarstvo, plne rešpektuje tento prirodzený zákon, keď hovorí:

 

"Nikto nesmie byť potrestaný pre chovanie sa, ktoré neporušilo právoplatnú trestnú normu a ktorého trestnosť nebola už vopred zákonom alebo zákonitou normou určená." / § 82, bod 2. úst. Zák. č. 185/939 Sl.z/

Tento prirodzený zákon chráni a posväcuje i náš Spasiteľ. Večne krásne podobenstvo Božského Majstra o milosrdnom Samaritánovi nedalo len základ všetkej ľudomilnej aktivite, dobročinnosti a samaritánskej službe, ale obsahuje v sebe aj hlbokú pravdu, že náš postoj k ľuďom nesmie byť oplyvňovaný ich rečou, štátnou, národnou alebo rasovou príslušnosťou, veď keď nenávidený Samaritán zachraňoval nenávideného Žida v jeho nešťastí, tak zaiste by nebol býval oprávnený robiť mu krivdu len preto, že je Židom. A Božský Majster dodal príkaz, ktorý zaväzuje všetkých ľudí, no najmä všetkých kresťanov: Iď, i ty čiň podobne. /Luk 10, 37/ Ba toto prirodzené pravidlo cítily a uznávaly aj staré klasické národy, veď od nich pochádza symbol spravodlivosti, ženská to postava s vážkami a zaviazanými očami. Tým bola vyjadrovaná zásada, že právo, odmena a tresty majú byť yvsluhované bez ohľadu na osobu, či je nám ona príjemná, či je rodina, priateľ, súkmeňovec alebo cudzinec.
Z toho plynie, že uvedené prirodzenoprávne normy neslobodno nikdy narušiť, lebo prestúpenie každého prirodzeného zákona prv alebo neskôr prináša záhubu spoločenskému poriadku a blahobytu.
No neslobodno svojvôľne narušovať ani platný právny poriadok, lebo kto tak koná, podtína nielen korene štátnej a národnej existencie, ale zapríčiňuje bezprávie a rozsieva neistotu.
Vedomí svojej zodpovednosti pred Bohom a svojej povinnosti chrániť prirodzené a zjavené normy Božie, musíme pozdvihnúť svoj rozhodný a varovný hlas proti opatreniam, ktorými sa masove, bez náležitého zistenia viny každého jednotlivca, postihujú naši spoluveriaci a iní naši spoluobčania na ich osobnej, rodinnej a majetkovej slobode. Pre každého občana, ale najmä pre každého držiteľa a vykonávateľa verejnej moci platí jasné a nedvojmyselné ustanovenie Ústavy nášho národa:

 

"Všetci obyvatelia bez rozdielu pôvodu, národnosti, náboženstva a povolania požívajú ochranu života, slobody a majetku." /§ 81 Úst. Zák. 185/939 Sl.z./

 

Najmä na pamäti slová Písma svätého: Čo nechcete, aby ľudia činili vám, nečiňte ani vy im.

2. V spomenutom prehlásení uverejnenom v Katolíckych novinách jasne sme vyložili svoje stanovisko v otázke krstu židov. Povoľovali sme a budeme povoľovať krst každému, o kom príslušný duchovný vydá svedectvo, že sa chce stať úprimne pravým kresťanom, berúc na seba všetky mravné a náboženské povinnosti, ktoré Cirkev svojim veriacim nakladá. Stalo sa, že pokrstenie jedného-druhého Žida vyvolalo neľúbosť u niektorých veriacich a to obyčajne pre oprávnenú kritiku predošlého života dotyčného nekresťana. Tu nám treba poukázať na nekonečné milosrdenstvo Božie, ktoré odpustilo poklesky hriešnej Magdaleny, otvorilo nebesá pre kajúceho lotra, prijalo za apoštola mýtnika Matúša, ochotné je odpustiť každému jeho hriechy ak sa chce polepšiť a nový mravný život viesť. Práve ten bývalý mýtnik Matúš zachoval nám tie poučné slová Pánove: "Nesúďte, aby ste neboli súdení a akou mierou budete merať, takou nameria sa Vám. A čo vidíš smeťku v oku svojmu bratovi, kdežto brvná v svojom oku nevidíš?" /Mat 7, 1-3/ Toto pripomíname tým, ktorí sa vyslovili, že vraj nepôjdu do kostola, keď tam bude ten alebo onen; ktorí odpudzujú konvertitov miesto toho, aby ich s láskou prijali, ich vo viere a kresťanských mravoch slovom a príkladom potvrdzovali. Ak žiadame uznanie občianskych práv a ochranu štátnej moci pre každého občana bez rozdielu pôvodu a národnosti, kým sa jeho osobná vina nedokáže, - ešte svrchovanejšou mierou žiadame uznať všetky práva kresťana pre každého, kto sviatosť krstu obsiahol. Až vtedy slobodno niekomu odoprieť práva kresťanské a občianske, keď svojím chovaním si toho trestu zaslúži.
Toto sú zásady, ktoré sme ústne i písomne nesčíselnekrát hlásali a zastávali. Prizvukovať ich musíme teraz znovu, keď sa verejnosť dozvedá o chystaných opatreniach týmto zásadám sa protiviacich.
3. Každá doba má svoje problémy. Osud národov závisí od toho, ako ich vyrieši. Ťažké problémy národné, sociálne, náboženské čakajú na riešenie aj dnes. Keď sa tieto problémy neriešia podľa spravodlivosti a lásky Kristovej, vrhajú sa národy do vojny. Od začiatku tejto vojny zneje z hlbín našich sŕdc vrúcna modlitba: Od moru, hladu a vojny, vysloboď nás Pane! Od jej začiatku neprestávame napomínať vás, milí veriaci, volať k nebeskému Otcovi o spravodlivý pokoj. Presvedčení sme, že Sv. Otec pápež Pius XII. Tak ako aj za prvej svetovej vojny pápež Benedikt XV. Je s týmito našimi modlitbami spojený, veď jeho heslom je: Pokoj je dielom spravodlivosti, - a že so všetkou svojou duchovnou nadvážnosťou pracuje na diele pokoja u mocnárov sveta. Podporujeme jeho námahy stálymi modlitbami za pokoj sveta, za spravodlivé riešenie všetkých problémov ľudstva. Podporujeme ich však aj cnostným životom, verným nasledovaním Božích príkazov, plnením zákonov spravodlivosti a lásky usilujme sa zaslúžiť si odňatie hrozného biča vojny a stály pokoj sveta. Keď spravodlivosť bude panovať na svete, vtedy dozrie jej ovocie: celým svetom očakávaný pokoj.
Prosiac, aby Božia Prozreteľnosť posilňovala Vás v týchto ťažkých časoch hojnosťou svojich darov, udeľujeme Vám svoje arcipastierske požehnanie.

Dané dňa 8. marca 1943.

Dr. Karol Kmeťko, biskup nitriansky,
Ján Vojtaššák, biskup spišský,
Pavol Gojdič, biskup prešovský,
Dr. Pavol Jantausch, biskup, apoštol. administrátor trnavský,
Jozef Čársky, biskup, apoštol. administrátor košický, rožňavský a satmársky,
Dr. Andrej Škrábik, koadjutor-biskup banskobystrický,
Dr. Michal Buzalka, svätiaci biskup trnavský, vikár brannej moci.

Tento obežník treba prečítať veriacim pri všetkých bohoslužbách na druhú nedeľu pôstnu (21. marca 1943)   

 

Aladár Ondrejkovics a jeho brat Tibor boli okolo roku 1924 študentmi Malého seminára v Nitre. Jeho riaditeľ bol Fudolf Formánek  (narodil sa 4.mája 1892 vo Veselí nad Váhom). Člen obecného zastupiteľstva, jednateľ Spolku sv. Vojtecha, člen Krajinskej rady Orla, tajomník Slovenského katolíckeho kruhu. Za  1. Sv. vojny účinkoval v Ilave.

Kanonik bol Andrej Cvinček  (narodil sa 27.nov. 1880 v Olešnej). Študoval v Nitre, Ostrihome a univerzitu v Budapešti. Člen krajinského zastupiteľstva a krajinského výboru, vedúci člen predsedníctva Československej strany ľudovej na Slovensku). Z Dolných Držkoviec bol aj kanonik ThDr. Michal Beňo *01.02.1880.

Vtedajší biskup Karol Kmeťko si pravidelne volal svojich malých príbuzných, bratov Ondrejkovics (hlavne lepšieho hráča Tibora) a hrával s nimi biliard. Podľa našich informácií sa jeho biliardový stôl na hrade v Nitre stále ešte nachádza.

 

 

ThDr. Karol Kmeťko bol názorovo podobne orientovaný ako Dr. Martin Mičura, Dr. Imrich Karvaš, Dr. Viktor Pavella, Dr. Karol Reindl, Dr. Aladár Ondrejkovič a viacerí verejní činitelia pochádzajúci z notárskych rodín. Vyššie je náhrobný kameň rodáka z Dolných Držkoviec Obvodného notára Vojtecha Ondrejkoviča.  Bol zároveň synom tamojšieho Obvodného notára. Pôsobil aj v Piešťanoch, kde mal dom neďaleko  hotela Eden. Tu mala dom aj Váž. pani Elenka Fraštacká.