Juraj Mičura

- národný dejateľ, právnik (narodený  18.11.1851 Dlhé Pole, okres  Žilina - zomrel 22.3.1919 Těšín, pochovaný  v Dlhom Poli). Otec Ján Mičura, matka Dorota, rodená  Kudelčíková. Manželka Sidónia, rodená Rovnianeková (dožila u sestry správcu učiteľa Štefana II. Ondrejkoviča).

Na snímke Dr. Martin Mičura s otcom Imrichom Mičurom a strýkom advokátom Jurajom Mičurom.

Koloman Benický a Karol Buoc, pokrvne príbuzní rodine trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandor de Szlavnicza, svokra Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča. Juraj Mičura maturoval na gymnáziu v Ostrihome, právo študoval na Právnickej akadémii v Bratislave. Advokát v Bytči. Spoluorganizátor národného a kultúrneho života v Bytči a na okolí, praxovali u neho viacerí predstavitelia slovenského verejného a kultúrneho života (synovec Martin Mičura, Janko Jesenský, Vladimír Pivko, Jozef Hranec). 

Juraj Mičura kandidoval 1896 v Bytči vo voľbách do Uhorského snemu s programom Krajinskej katolíckej ľudovej strany. V roku 1918 člen SNR, signatár Martinskej deklarácie slov. národa 30.10.1918.

Kňaz Michal Balažovič (príbuzný rodiny Turba) narodený Veľké Bielice dňa 16.09.1885 (otec Ján Balažovič) gymnázium absolvoval v Nitre 1899-1903, teologické štúdiá tamtiež 1903-1907. Vysvätený za kňaza bol v roku 1908. Kaplán Predmier, Nováky, Kysucké Nové Mesto a Dlhé Pole (od 1.7.1914). Vojenská služba 1915-1917. Od roku 1919 administrátor v Klátovej N. Vsi, 1921 kaplán v Starej Bystrici, od r.1922 mimo služby.

Po roku 1918 bolo politické postavenie Mičurovej skupiny významne posilnené sobášom Anny Ondrejkovičovej, dcéry (vnučky trenčianskeho župného sudcu Stefana Sandora de Szlavnicza) najrozvetvenejšej notárskej rodiny Nitrianskej a Trenčianskej župy s Obvodným notárom v Dlhom Poli Rudolfom Mičurom.

Od 12. decembra 1918 v Žiline vo vile Edity Bacherovej rod. Milecovej a jej manžela Andreja Bachera riadaceho tunajšej filiálky ružomberskej Úverovej banky, účastinnej spoločnosti sídlil minister s plnou mocou pre správu Slovenska MUDr. Vavro Šrobár (1867 – 1950) a jeho úrad, ktorý v podstate predstavoval slovenskú vládu.

Národnie noviny 27. novembra 1918. Nový slovenský župan. Zo spoľahlivého prameňa sa dozvedáme, že pre Šariš vymenovaným županom je dr. Pavel Fabry, advokát a cez vojnu auditor pri budínskom okresnom vojenskom kommande. 

Kráľ Ferdinand I. Rumunský

Prvé rumunské vojenské jednotky ktoré vkročili do Budapešti na večer 3. augusta 1919 boli tri eskadróny 6. jazdeckého pluku zo 4. brigády pod velením generála Rusescu.

Dňa 6. augusta 1920 bol kariérny diplomat Constantin Hiott vymenovaný za osobitného vyslanca a splnomocnenca vlády Rumunska v Prahe

JUDr. Karel Baxa bol prvým predsedom Ústavného súdu ČSR od 17. novembra 1921 do 5. januára 1937. Jeho sídlo bolo v Prahe na Dušní ulici 17, kde úradovalo aj Ministerstvo unifikací, teda ministerstvo pro sjednocení zákonodárství a organizace správy v Československej republike. JUDr. Baxa bol blízkym spolupracovníkom a priateľom pána advokáta Juraja Mičuru. Stal sa s ním dodatočne príbuzný prostredníctvom sobáša npor. aut. Aladára II. Ondrejkoviča a slečny Alžbety Ličkovej. Advokát Juraj Mičura bol spolupracovník v politickom živote a priateľ aj notárov Štefana I. Ondrejkoviča a Štefana Turbu.   

Pomocná misia Britského ČK sa zamerala aj na boj proti epidémiám a na ďalšiu pomoc deťom. Na Kysuciach otvorila najmenej 100 vývarovní a  distribučných stredísk, npr. v  Krásne, v Oščadnici, v Turzovke. Do nich miestne orgány distribuovali zásoby zo skladu ČsČK, ktoré pridelil pomocnej misii Britského ČK z darov, ktoré po 1. svetovej vojne dostalo Slovensko zo zahraničia. Išlo o šatstvo, bielizeň a nemocničný materiál pre nemocnicu v 1 035 debnách v cene vyše 4 000 000 Kč. Dodávali zásoby aj z ústredného skladu šatstva a  potravín pomocnej misie Britského ČK, ktorý sa  nachádzal v  Žiline v ktorej pracovala aj  Edita Bacherová rod. Milecová (1886–1975), kultúrna pracovníčka a členka Ústredného výboru spolku slovenských žien Živena. Podieľala sa na reorganizovaní pobočky ČsČK v  Žiline a  od roku 1929 bola predsedníčkou žilinského odboru Živeny. Zdroj: Historický časopis, 56, 3, 2008.

Renesančný kaštieľ v obci Súľov-Hradná. Rozkvet mal keď patril Márii Madocsányi, manželke župana Trenčianskej stolice Pavla Madocsányi (príbuzného rodiny Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza). Konali sa tu hostiny, hostia prichádzali až z Budapešti. Pred kaštieľom bol rybník s fontánou, rybami, vodnými rastlinami. V r.1931 ho zrušili, zostal po ňom len močiar. Pani Madocsányi zomrela 1894 vo veku 76 rokov. Kaštieľ kúpil pán Vincent Mičura. Opravil ho, niektoré múry  zbúral. V r.1937 od pána Mičuru kaštieľ po častiach odkúpili.

Súľovský hrad v roku 1550 panovník daroval Sebastiánovi Siriemsis. Patril rodu až kým ho neopustil v r.1780. Jednu kúriu v Hradnej v r.1591 nadobudla Helena Sirmiensis. Patrila až do 19.stor.rodu. V XIX stor. to boli Karol a František Sirmiensis (viacnásobne príbuzní s rodom Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza). Po smrti Ľudovíta, kapitána K.u.K., prísediaceho atď. jeho manželka predala kaštieľ podžupanovi a kráľovskému radcovi Ľudovítovi Akajovi. Po vzniku ČSR majetok získala Tatrabanka od ktorej ju kúpil Vincent Mičura. Zrušil park, zrúcal staré domy, predal role, rozpredal časť pozemkov, lesy si ponechal. Po znárodnení v r.1948 rodina Mičura musela majetok odovzdať štátu.  Po reštitúcii v r.1989 rodina Mičura, rekonštruovala kaštieľ.

Palác palatína Juraja Thurzu, príbuzného rodine Ondrejkovič o.i. sobášom Catherine von Rottal (dcéry Felizitas Thurzo a Jacoba von Rottal)  so Franciscom I. Sandorom de Szlavnicza. Sobášom Obvodného notára Rudolfa Mičuru a Anny Ondrejkovič sa aj táto rodina dostala do príbuzenského vzťahu s potomkami rodu Thurzo. Vdova po Imrichovi Thurzo, dvadsaťročná Kristína Nyári (príbuzná rodiny Sandor de Szlavnicza), sa vydala 21. júna 1624 za Mikuláša Esterházy, ktorý tým získal Bytču, na ktorú dostal od Ferdinanda II. listinu. Esterházy v roku 1862 panstvo aj so zámkom prenajal Leopoldovi Popperovi. Po vzniku ČSR odkúpil od L. Poppera časť bytčianskeho panstva JUDr. Martin Mičura. 

Lady Muriel Paget na Kysuciach. V Čadci bola 3. novembra 1918 zriadená Revolučná Slovenská národná rada. Predsedom sa stal uvedomelý slovák Ferdinand Hirš, podpredsedami Štefan Beniač a Dr. Robert Poradovský, tajomníkmi Jozef Menkyna a Ľudovít Janota. Miestne Národné výbory od prvého dňa riešili otázky života obyvateľstva. Ženy, najmä manželky činiteľov Národných rád a výborov, zorganizovali dobrovoľnú službu Červeného kríža na pomoc vracajúcim sa vojakom, chorým a sociálne slabým. Najhoršia situácia bola v Turzovke, najväčšej a najroztrúsenejšej obci na Slovensku. Lekár, neslovák v prevratových dňoch ušiel a miestni činitelia notár Rudolf Mičura, Jozef Brix, kňazi Točík a Fundárek, richtár Michalička a ďalší mali plné ruky práce so zachraňovaním životov, zadovažovaním potravín, odevov a pod. Do Turzovky vtedy prišiel za  obvodného lekára MUDr. Adolf Staneček s manželkou Marínou. V tomto období vznikol Československý Červený kríž a z iniciatívy Dr. Alice Masarykovej a Lady Muriel Paget sa uskutočnila jedna z prvých veľkých pomocných akcií práve na Slovensku. Dr. Alica Masaryková bola v tom čase poslankyňou dočasného Národného Národného zhromaždenia za Slovensko a na návrh MUDr. Ivana Hálka, jej priateľa a ďalších, zamerala svoju činnosť na Kysuce. Pomoc potrebovali najviac. Tak sa stalo, že práve pred 50 rokmi sa stala Turzovka sídlom pomocnej misie. Do budovy starej lekárne sa nasťahovali Angličanky a Írky z pomocnej misie Lady Muriel Paget, ktoré viedla Miss Maston. Pomocnú akciu bolo treba začať na dvoch frontoch:

Personál núdzovej nemocnice v Turzovke pri Dlhom Poli. V strede MUDr. Adolf Staneček a Ľudovít Janota.

vybudovaním provizórnej infekčnej nemocnice, ktorú zriadili v budove školy a starostlivosťou o vyhladované a choré deti a ich matky, najmä na kopaniciach. Dni a noci namáhavých služieb v pomocnej misii, starostlivosť o infekciami napadnuté deti - to si vyžiadalo mnoho aj tých najväčších obetí: dňa 30. septembra 1919 umiera na týfus mladá anglická sestra, Margareta McCullum. Onedlho ju 25. októbra 1919 nasleduje aj pani Milka Dudáčková, obetavá dobrovolná pracovníčka misie. Obeťou týfusu sa stáva 13.októbra 1919 aj riaditeľ školy Ignác Ország, ktorý poskytol chorým vojakom pomoc v jeho vlastnej škole. Keď si pripomíname vznik Československého Červeného kríža a jeho päťdesiatročné zdarné účinkovanie, spomeňme si na prvé obete, ktoré vyhasli pri práci na záchrane životov iných. Zdroj: Ľ. Janota, časopis "Zdravie" ročník XXV. November 1969 strany 10 a 11.             

Prezident republiky T. G. Masaryk a minister s plnou mocou pre Správu Slovenska Dr. Martin Mičura v roku 1921 po plavbe na Dunaji parnou vlečnou nákladnou loďou Váh v pristave Bratislava z vojenskej prehliadky v r.1921 v Petržalke.

Snímok z oslavy 80-tych narodenín Olgy Milecovej v Troch Dvoroch. Zľava stoja československý a slovenský diplomat Dr. Ivan Milec (Milecz de Tarnó), bankár Igor Pietor, Janka Thomka-Markovická, Oľga Kuzmányová, Hela Kohútová, Margita Paulíny-Tóthová, bankár Andrej Bacher, statkár a zeman Ladislav Thomka-Markovický. Zľava sedia Elena Makovická rod. Pivková, Oľga Milecová rod. Makovická a bankár Vladimír Makovický. Na zemi sedia zľava Edita Bacherová rod. Milecová, vysokoškolský pedagóg a lekár MUDr. Ilja Paulíny-Tóth, Anna Pietorová rod. Milecová, Milena Milecová rod. Slezáková, Tatjana Pietorová. Vpredu leží Igor Pietor ml.

Rímskokatolícky farský Kostol Všetkých svätých vo Veľkej Bytči. Na pamäť renovácie tohoto chrámu, ktorú k sláve Božej a na pozdvihnutie mravnej sily národa previedlo mesto Veľká Bytča v roku 1937, keď bol starostom mesta: Dr. Martin Mičura, minister m. sl., poslanec Národného zhromaždenia Československej republiky, prezident Vrchného súdu v Bratislave, atď. Jeho námestkami boli: Michal Fundárek, roľník a Dr. Leopold Deutsch, obchodník.

Pani Milena Milecová (Mileczová) rod. Slezáková a por. jazd. Aladár II. Ondrejkovič (pravnuk trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza) z rodiny, ktorá mala s rodinou jej manžela diplomata Dr. Ivana Mileca (Milecz de Tarnó) priateľské, príbuzenské a profesionálne vzťahy (matka Oľga Makovická, sestry Margita Paulíny-Tóth a Oľga Kuzmány). Snímka na Šrbskom plese z r.1942 pred jej emigráciou s manželom, slovenským vyslancom v kráľovstvách Rumunsko a Juhoslávia do Turecka a následne do Londýna (s úlohami od domácej opozície).

Literatúra: Podrimavský, M.: Slovenská národná strana v druhej polovici 19.storočia.Ba 1983, s.151;  Dejiny Slovenska 4. Ba 1986; s.198 ; nekrológy : Národné noviny, 50, 12.4.1919,s.5; Právny obzor, 2,1919,č.1-3, s.27-28; Archív BiO MS (výpis z matriky). Encyklopédia Slovenska A-Z; JUDr. Ján Mikula " Povstanie s legendou " ; 

Poznámky: Ján Milec (Milecz de Tarnó) advokát v Žiline *1847 Necpaly  †1901 Žilina, o.i. zakladateľ Žilinská cementáreň v Lietavskej Lúčke (jej učastinárom bol aj JUDr. Martin Mičura), Vzájomná pomocnica v Žiline, Tatra hornouhorská banka, Ružomberský úverový spolok atď. Peter V. Rovnianek *1867 Horný Hričov †1933 Chicago - Tatra banka ; Obvodný a župný notár Rudolf Mičura *30.05.1881 Dlhé Pole †02.04.1951 Dlhé Pole  ; JUDr. Milan Mičura Malár Magdin 1921-1997 ; Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 ; Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová ; Katarína Ondrejkovičová rod. Malárová *1926 †1992 ; Kronikár obce Dolné Držkovce o sebe ;

Zdroje: Sidónia Hutárová rod. Haššíková ; Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovičová ; pplk. tank v. v. Aladár II. Ondrejkovič ; Nitriansky župan a od septembra 1944 minister obrany Stefan Haššik ; 


 

 

 

 

Aktualizované: 15.11.2019