- kresťanský politik, právnik, veľkostatkár *17.09.1883 Dlhé Pole okres Žilina †1946  Moskva. Otec Imrich Mičura, matka Mária rodená Madajová. Manželka Kamila Fridrichovská po deviatich rokoch manželstva zomrela. Ich manželstvo bolo bezdetné. Študoval na gymnáziu v Žiline, Trenčíne, Rimavskej Sobote, na Právnickej akadémii v Bratislave, na Právnickej fakulte v Kluži a Berlíne.  V roku 1907 sa stal  Dr. politických vied, 1908  JUDr. V rokoch 1910-1918 advokát v Bytči, bol tu hlavným organizátorom politického a kultúrneho života. V r.1918 vstúpil do čs. politiky. 1919-20 tekovský a nitriansky župan, 1920-22 minister s plnou mocou pre Správu Slovenska v Bratislave, 1923-31 president súdnej tabule v Košiciach, 1931-39 president Vrchného súdu a od 1939-45 (do júla) predseda Najvyššieho súdu v Bratislave. S priateľom Jankom Jesenským (manželka Anna Botto) bol príbuzensky spriaznený cez rodinu Ondrejkovič a Sandor zo Slávnice. 

Dr. Martin Mičura. Obvodný notár v Dlhom Poli Rudolf Mičura *30.05.1881 Dlhé Pole, jeho manželka bola Anna Ondrejkovičová, ktorej otec bol Obvodný notár Štefan I. Ondrejkovič a starý otec trenčiansky župný sudca Stephanus Sandor de Szlavnicza. Ďalšími s ktorými cez ňu nadobudol príbuzenský vzťah bol plk. delostrelectva Alojz Androvič * z 2. oddelenia Hlavného štábu  v Prahe a biskup ThDr. Karol Kmeťko. Praxoval s Jankom Jesenským v Bytči v advokátskej kancelárii svojho strýka Juraja Mičuru. Pod jeho vplyvom odolal maďarizácii. Počas štúdií v Kluži bol Martin Mičura popredný predstaviteľ tamojšieho spolku slovenských študentov. Tu dohodol spluprácu nielen s predstaviteľmi študentov  slovanských národností v Uhorsku, ale aj s predstaviteľmi nemaďarských národností. Jednalo sa hlavne o zástupcov študentov Rumunskej národnosti. Popri štúdiach práva v Kluži s Martinom Mičurom spolupracoval aj Jozef Országh (*21. júl 1883, Abramová-Laclavá  †28. december 1949, Bratislava) v r. 1920-1922 slúžny Zvolenskej a Hontianskej župy a kolega Dr. Aladára Ondrejkoviča.

V Bytči mal JUDr. Martin Mičura blízko ku katolíckemu krídlu slovenského národného hnutia, bol člen župného zastupiteľstva a župnej rady.  

Dr. Martin Mičura študoval o.i. na Piaristickom gymnáziu v Trenčíne, kde študovali aj jeho príbuzní z rodiny Ondrejkovič a do 16. mája 1914 aj rodák z Púchova Anton Neumann. Po zložení advokátskej skúšky sa 8. júna 1911 sa v Staškove oženil s Kamilou Fridrichovskou, ktorej rodina patrila k významným, národne orientovaným rodinám vo Veľkej Bytči. Kamila Fridrichovská však zomrela v deň menovania Martina Mičuru za Ministra s plnou mocou pre správu Slovenska v roku 1920. Viackrát sa už neoženil a zostal bezdetný.  

Rozvetvená notárska rodina Ondrejkovič - Sandor s príbuzenskými väzbami so všetkými významnými šľachtickými rodmi trenčianskej a nitrianskej župy v r.1912. Na snímke zľava sedí aj Obvodný, neskôr Župný notár Rudolf Mičura s manželkou Annou rod. Ondrejkovič, bytčiansky advokát Juraj Mičura. V strede stojí župný poslanec, neskorší minister a prezident Najvyššieho súdu SR advokát JUDr. Martin Mičura, vedľa je jeho manželka Kamila Fridrichovská. Prvý stojaci vľavo je študent PF kráľovskej univerzity v Budapešti, neskorší Okresný náčelník Aladár I. Ondrejkovič, v strede sedia Sp. Da Anna Sandor de Szlavnicza a jej manžel Obvodný notár Stephan I. Ondrejkovič (v trenčianskej župe najúspešnejší organizátor volieb do jej zastupiteľstva), vedľa učiteľka Mária Anna Turba a jej manžel Správca učiteľ Stefan II. Ondrejkovič s ich synčekmi Stephanom III. a Aladárom II. Na snímke je aj so svojou manželkou Máriou rod. Ondrejkovič, nad svojou sestrou aj notár Stefan Turba, neskorší riaditeľ pôšt na Slovensku a mešťanosta Bratislavy. Dolu sú chlapci Jozef Ondrejkovič a Ľudovít Ondrejkovič so svojou sestrou Lenkou. Obaja padli vo Veľkej vojne.  

Do aj po roku 1918 bolo politické postavenie Mičurovej skupiny významne posilnené sobášom Anny Ondrejkovičovej, dcéry (vnučky trenčianskeho župného sudcu Stefana Sandora de Szlavnicza) najrozvetvenejšej notárskej rodiny Nitrianskej aj Trenčianskej župy Ondrejkovič (s neopomenuteľným vplyvom na najvyššie cirkevné kruhy) s Obvodným notárom Rudolfom Mičurom.

V roku 1918 bol člen SNR (jej tajomník bol katolícky kňaz Karol Anton Medvecký z Medvedzia a Malého Bysterca, spolupracovník Dr. M. Mičuru), signatár Martinskej deklarácie slov. národa 30.10.1918, podpredseda Slovenskej ľudovej strany, zakladal miestne SNR a Národné gardy v okolí Bytče (v radoch talianskych čs. légií sa zúčastnil bojov proti maďarským vojskám na Slovensku od 27.12.1918 do 15.10.1919 aj jeho príbuzný npor. čs. légií  Augustín Malár).

JUDr. MIlan Ivánka bol v rokoch 1918 – 1920 bol členom Revolučného národného zhromaždenia. V rokoch 1918 - 1919 referent pre otázky štátnej správy na ministerstve pre správu Slovenska.

Župan JUDr. Martin Mičura prijal v roku 1919 do funkcie prez. Ref. hlavný radca politickej správy župného úradu v Nitre JUDr. Ivana Štefánika, príbuzného generála M. R. Štefánika a notára JUDr. Ladislava Štefánika.                             

Zvyšky Slovenskej republiky rád zlikvidovali čs. jednotky 7. júla 1919. Spojenecké rumunské vojsko 3. augusta 1919 dobylo Budapest. Politický spojenec Obvodného notára Stefana I Ondrejkoviča už pred r. 1914 župan Šarišskej župy Dr Pavel Fábry bol inštalovaný 11. januára 1919. Mesto Prešov, sídlo župy, to poňalo ako akciu, spojenú s návštevou ministra Vavra Šrobára. Počas prejazdu bol župan Fábry zdravený vidieckym obyvateľstvom. Prešov bol vyzdobený slovenskými a českými zástavami. Pred Čiernym Orlom ho privítali predstavitelia prešovskej SNR profesor Mikuláš Moyzes a Imrich Ďuračko, miestny gazda Slanina a rímskokatolícky kňaz Štefan Onderčo. Ministerskú delegáciu okrem Šrobára tvorili aj vládni referenti Ivan Hálek, Ivan Dérer, Kornel Stodola, Vladimír Makovický, Milan Ivanka, Anton Štefánek a ďalší. Privítanie sa jej dostalo od župana Fábryho, mešťanostu Josefa Faragóa, župného hlavného notára Bánóa. 

Dňa 20. mája 1920 – Oficiálna návšteva Dr. Otto Eisenstein ministerský radca a župan Tekovskej župy Dr. Martin Mičura navštívili a prešetrili verejné úrady v Leviciach. Návšteva súvisela s pripravovanou reformou verejnej správy na Slovensku. Po prehliadke odcestovali.

V lete 1920 boli v štáte organizované štrajky, demonštrácie proti drahote a vystúpenia na podporu Sovietskeho postupu v Poľsku aj proti diktatúre Horthyho v Maďarsku. Akcie železničiarov i ľavice proti prevozu zbraní Poľsku mali ohlas. Porážka Tuchačevského 25. augusta pred Varšavou časť ambícií ľavice negovala, ale vlna radikalizmu neustupovala. Tusarova vláda v Prahe i minister pre správu Slovenska Ivan Dérer podali demisiu. Bola menovaná úradnícka vláda. Ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska sa stal tekovský a nitriansky župan Dr. Martin Mičura, ktorý sa v roku 1919 podieľal s veliteľom 2. divízie plk. Jozefom Šnejdárkom na vytlačení Maďarskej ČA z územia južného Slovenska. Vedenie ľavice, organizoval ju na Kladne Antonín Zápotocký, vyhlásilo v decembri 1920 generálny štrajk. Krajinská odborová rada na Slovensku a akčný výbor ľavice sa pripojili, jednou z požiadaviek bolo odstúpenie Dr. Martina Mičuru. O dva mesiace, vo februári 1921 v Krompachoch padli za obeť streľby četníkov 4 mŕtvi a 18 ranených, vojnové akcie Poľska a Sovietov boli zastavené 18. marca.                 

Vládna budova v Bratislave na Gondovej 2 v medzivojnovom období. Dr. Martin Mičura bol v rokoch 1920-1922 minister s plnou mocou pre Správu Slovenska v Bratislave. V podriadených miestach sa usiloval predovšetkým o previerky všetkých menovaných notárov. Mali viesť k zdemokratizovaniu administratívy a jej priblíženiu obyvateľstvu. Dôležité bolo i zrušenie magistrátov na Slovensku okrem Bratislavy a Košíc a poštátnenie polície. Kňaz Karol Anton Medvecký z Medvedzia a Malého Bysterca bol referent pre katolícke a cirkevné záležitosti na ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska v Žiline a Bratislave, tajomníkom bol Ivan Krasko. Od začiatku pôsobenia vo funkcii ministra sa Mičura domáhal, aby bol v Bratislave zriadený cudzinecký úrad. 

Vo funkcii župana a ministra pomáhal JUDr. Martin Mičura budovať základy nového štátneho a samosprávneho aparátu, spoluzakladal PF UK a bol jej profesorom. Po vzniku ČSR pokračoval v spolupráci so slovenskými katolíkmi, v 1921 sa s HSĽS rozišiel.

Z radov jeho protivníkov vzišiel pokus o atentát, sprisahanie bolo odhalené. Išlo o sprisahancov Abdaya a Pirovicsa. Pred kráľovskou tabuľou v Budapešti vypovedali "... ich udal Jäger z pomsty, lebo Abday nevyhovel rozkazu Zväzu dvojitého kríža, aby zavraždil Dr. Martina Mičuru “. Predseda senátu nariadil tajné rokovanie a lekárske vyšetrenie obžalovaných, údajne boli choromyseľní.

Dňa 23. apríla 1921 bola v Bukurešti bola podpísaná Dohoda medzi Československou republikou a Rumunským kráľovstvom o vojenskej aliancii na ktorej podpísanie mal záujem aj minister Dr Martin Mičura. Dohodu o vzájomnej vojenskej pomoci podpísali ministri zahraničných vecí Rumunska a Československa Take Ionescu a Dr Edvard Beneš.

Minister s plnou mocou pre Správu Slovenska JUDr. Martin Mičura pred Vládnou budovou na Gondovej č. 2 a na Fajnorovom nábreží v Bratislave v roku 1921 so služobným automobilom Laurin & Klement ?

Ku koncu roka 1922 bolo zrušené staré župné zriadenie a konceptný úradník Okresného úradu v Púchove Dr. Anton Neumann bol preložený na Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska do Bratislavy pod veďením ministra Dr. Martina Mičuru s jeho súhlasom. Tu pracoval na viacerých administratívnych odeleniach, ako aj na osobnom oddelení ministerstva. Dr. Anton Neumann bol synom správcu učiteľa katolíckej ľudovej školy v Púchove, ktorý spolupracoval so správcom učiteľom Ľudovej a učňovskej školy v Lednických Rovniach Štefanom Ondrejkovičom. 

Dňa 23. 3. 1923 Na podnet LOS vydal minister s plnou mocou pre správu Slovenska nariadenie č. 3 318 adm./V./23 o zákaze odstrelu kamzíkov vo Vysokých Tatrách.

Už v roku 1924 sa Československá rapublika umiestnila na desiatom mieste najbohatších krajín sveta i keď sa nepodarilo podstatnejšie zmierniť výrazné hospodárske a sociálne rozdiely medzi historickými krajinami, Slovenskom a hlavne Podkarpatskou Rusou. 

Dňa 11. 5. 1925 Na VZ LOS bol za predsedu zvolený Dr. Pavol Fábry a za tajomníkov Ján Kocman a Dr. Oskár Hanke-Halmi.

Po dohode s vedením Čs.strany lidovej a z jeho podnetu sa 1925 postavil na čelo procesu usídlenia sa tejto strany na Slovensku. Na zjazde v Trenčianskych Tepliciach v júni 1927 sa konštituovala jej slovenská krajinská organizácia. Bol člen ÚV Čs. strany lidovej, predseda výkonného výboru jej slovenskej krajinskej organizácie. Bol zakladateľ jej tlačového orgánu "Ľudová politika" (redaktor bol bojnický prepošt Karol Anton Medvecký z Medvedzia a Malého Bysterca) a určitý čas predseda jej masovej organizácie Zväzu ľudových zemedelcov. V programovom vyhlásení pred parlametnými voľbami v roku 1925 formuloval ideologické a politické princípy svojho hnutia (nazývaného Mičurovou stranou): kresťanský solidarizmus, slovanská a česko-slovenská vzájomnosť, spolupráca českých a slovenských katolíkov, ich pozitívna účasť na štátnom živote, nepodporovanie autonómie, podpora krajinskému zriadeniu a boj za hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky slovenského národa. Jeho strana nezískala na Slovensku väčší vplyv. Získal poslanecké kreslo za pomoci českej zložky strany. Bol akcionár viacerých účastinných spoločností a člen správnych rád  

cementární Ladce (do roku 1878 patrili rodu Majthényi, Motešický, majetkovo a rodinne prepojeným s rodinou Sandor de Szlavnicza) a 

Lietavská Lúčka aj Baťových závodov na Slovensku. Po vzniku ČSR odkúpil od L. Poppera časť lesov bytčianskeho panstva ktoré pôvodne patrili rodu Thurzo s ktorým sa dostal do príbuzenstva a majetkových vzťahov cez rody Ondrejkovič-Sandor de Szlavnicza a von Rottal. Prispieval do viacerých novín a časopisov. V rokoch 1925-39 bol poslanec NZ, 1943-45 podpredseda Štátnej rady Slovenskej republiky. Cementáreň Lietavská Lúčka bola vybudovaná na pozemku Jána Mileca.

Anton Pavol gróf Esterházy panstvo Bytča prenajal v roku 1861 Leopoldovi Popperovi. Jeho predok Mikuláš Esterházy sa 21.07.1624 druhýkrát oženil s Kristínou Nyári de Bedeg, vdovou po Imrichovi Thurzo, ktorá zomrela po pôrode 17.02.1641. Jej úmrtím získal Mikuláš Esterházy správu nad bytčianskym komposesorátom rodu Thurzo.

František I. Sandor de Szlavnicza, jeho manželka bola Katharina barónka von Rottal (jej rodičia boli Johann Jacob von Rottal †1622 a Mária Felícia Thurzo de Bethlenfalva 1638).

Venoval sa aj rodisku. Priateľ Andrej Cvinček, kanonik píše ,, Dr. Martin Mičura patrí medzi tých katolíkov, ktorí náboženským presvedčením a cirkevnými znalosťami zahanbujú i doktorov teológie ". Aj rodné Dlhé Pole chcel pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Vymohol peňažné prostriedky na výstavbu hradskej z Dlhého Poľa do Svederníka, aj na zväčšenie, prestavbu a renováciu kostola (1926). Ako patrón kostola prispel značnou sumou. Vymohol subvencie na modernú 12-triednu školu, na 2-triednu školu na Hlaváčovej, na reguláciu rieky, na požiarnu zbrojnicu, do obce pozval rádové sestry Svätého kríža, učiteľky ktoré tu pôsobili v rokoch 1934-50.

JUDr. Ivan Štefánik nastúpil v r. 1928 zo služby na Župnom úrade v Nitre na Krajinský úrad v Bratislave. Už po roku bol preložený do Košíc, kde sa stal prednostom mestského notárstva.

Od roku 1929 bol redaktor a prekladateľ Andrej Vrbacký členom Združenia juhoslovanských a Združenia zahraničných novinárov.  

Služobný automobil Horch 830 BL mal pridelený president Najvyššieho súdu, bývalý minister, tekovsko-nitriansky župan, profesor UK, veľkostatkár, podpredseda správnych rád a akcionár, jeho Excelencia Dr. Martin Mičura. Bol aj poslancom a predsedom Čs. strany Lidové na Slovensku a birmovným otcom Aladára II. Ondrejkoviča. Spolu s bratom Tiborom ich zobral autom Horch k účasti na slávnosti na Vyšehrade a v chráme Svatého Víta pri príležitosi tisíc rokov od smrti Svatého Václava. Obaja bratia dostali od neho pamätné zlaté medaily razené pri príležitosti Svatováclavského milénia 28.septembra 1929. 

Pamätné zlaté medaily ktoré boli razené k výročiu Svatováclavského milénia dňa 28.septembra 1929. Pri tejto príležitosti bola v Prahe prvý krát verejne vystavená Svatováclavská koruna.

Dr. Martin Mičura bol spoločensky veľmi aktívny. Priatelil sa s ním a často súkromne aj služobne stretávali prezident ČSR T.G.Masaryk a jeho deti, osobitne presidentka ČsČK Dr. Alica Masaryková a Ján Masaryk. Jeho priateľmi boli Dr. Janko Jesenský, kolega prof. JUDr. Imrich Karvaš, Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič, Krajinský president Dr. Jozef Országh, Rudolf Fraštacký, Dr. Markovič, rodina Ondrejkovič, atď. JUDr. Martin Mičura spoluzakladal štát aj Právnicku fakultu UK. Ako externý docent na Právnickej fakulte v Bratislave podporoval nemajetných študentov (jeden z nich bol napríklad MUDr. Štefan Jehlár kúpeľný lekár v Bojniciach) a bol členom dobročinných organizácií.

Dedičské konanie a následný súd súvisiaci s pozostalosťou po Jánovi grófovi Pálffy pojednával JUDr. Martin Mičura do roku 1929.

Noviny Slovenská Pravda z dňa 17.07.1932. Duševná bieda. Aké pomery sú v Jedľových Kostolanoch. Cesty stáda bez pastiera nie sú označené. Gazda, ktorý má v maštali asi 6 kusov dobytka a je vlastníkom pol chotára pozemkov, stal sa predsedom komunistickej strany v mieste a že devy sa nevydajú prv, kým neobdarujú  vyvolených 2-3 nemanželskými dietkami. Mohol by niekto namietať: veď v obci je katolícky farár a sedem štátnych učiteľských síl. Farár a učitelia sú mičuráci. Skutočnosť je príznačná pre českú Lidovú stranu, ktorá tvrdí o sebe, že je ochrankyňou katolicizmu v štáte ! Hlas niekoľkých svedomitých občanov odznel, ako hlas volajúci na púšti. Ide o tri kvietky mičuráckych »vlastencov«. Michal Možáry, správca štátnej ľudovej školy (pozn. autora: v r.1927 školu navštívil a poskytol jej finančnú pomoc prezident T.G.Masaryk) v Jedľových Kostolanoch, je švagor Turayho, námestníka školského inšpektora a l. podstarostu za mičurákov v Zlatých Moravciach. Okresný náčelník zlatomoravecký dr. Ondrejkovič„ je švagrom dr. Martina Mičuru (pozn. autora - nezakladá sa na pravde, Okresný náčelnik v Zlatých Moravciach Dr. Aladár I. Ondrejkovič bol švagrom pána Rudolfa Mičuru, Obvodného notára v Dlhom Poli). Týchto troch ľudí viaže niť priateľstva. Dr. Ondrejkovič bol pred pár rokmi a to ešte bez toho *dr* obvodným notárom v Jedľových Kostolanoch (pozn. autora: nezakladá sa to na pravde, v obci Jedľové Kostoľany bol Obvodným notárom Vojtech Ondrejkovič jeho brat, syn Obvodného notára v Dolných Držkovciach a Šimonovanoch), kým Turay so svojím »y* na konci podpisu účinkoval tam ako učiteľ. Správca napr. rozišiel sa s paňou. Mal auto a teraz sa vozí na bicykli. O koľko je lepšie, keď je v obci cirkevná ľudová škola ! (-kt-).

V polovici roka 1932 bola slávnostne zahájená výroba topánok v novom závode v Borove, kde Baťa začal vyrábať obuv pre niekoľko  balkánských zemí naraz. Tým obišiel clá a iné obchodné obmedzenia. Letisko v Borove bolo slávnostne otvorené dňa 12.5.1934 za účasti najvyššieho veďenia firmy Baťa. V ten deň bol veľký letecký sviatok na ktorý sa zlietlo rad rôznych lietadiel, niektoré z nich prileteli až z Veľkej Británie a produkcia pilotov prilákala na nové letisko niekoľko desiatok tisíc divákov ! V tom čase boli v danom regióne podobné akcie výnimkou. Práve vďaka tomu sa dochovali unikátne fotografie z otvorenia letiska Borovo aj z jeho bežnej prevádzky.

Podľa neoverenej výpovede nebohého pplk. tank. v. v. Aladára  II. Ondrejkoviča, príbuzného Dr. Martina Mičuru, bola Dr. Alica Masaryková (*02.05.1879 Wien † 05.11.1966 Chicago) snúbenica Dr. Martina Mičuru. 

Svatováclavská koruna dňa 28.septembra 1929. Vľavo primátor Prahy JUDr. Karel Baxa, budúci príbuzný Alžbety Ličkovej a jej manžela pplk. tank. Aladára II. Ondrejkoviča, tým aj JUDr. Martina Mičuru. Tak chcel osud, o šesť rokov neskôr ppor. jazd. Aladár II. Ondrejkovič slúžil v Dragúnskom pluku 8 "Knížete Václava Svatého". 

Slovenská všeobecná úverová banka so sídlom v Bratislave bola založená v roku 1921 ako právny nástupca Maďarskej všeobecnej úverovej banky. Po krátkom období rozmachu v dvadsiatich rokoch, kedy sa podieľala na financovaní rôznych domácich a zahraničných podnikov a bánk, v roku 1930 väčšinu jej akcií preberá Banka československých légií. Po roku 1939 nastáva úpadok banky odlivom českého a maďarského kapitálu. Medzi významných predstaviteľov banky patrili Fedor Houdek *5.01.1877 Ružomberok  †26.02.1953 Bratislava, Anton Mederly, Dr. Martin Mičura. V roku 1941 sa začala jej likvidácia, ktorá sa skončila až v roku 1950. V archíve sa nachádza písomná registratúra v rozsahu 10 bm.

Stálym spravodajcom brnianskeho denníka "Lidové noviny" v Belehrade sa stal občan Kráľovstva Juhoslávia redaktor a prekladateľ Andrej Vrbacký v roku 1933.

Americko-slovenská banka, založená v roku 1920 americkým bankárom slovenského pôvodu Michalom Bosákom, ktorého podpis sa nachádza na desať dolárovej bankovke z roku 1907.

Uskutočňovala najmä prevody finančných prostriedkov amerických Slovákov do Československa. Okrem Michala Bosáka medzi jej významných predstaviteľov patrili Pavel Blaho, JUDr. Martin Mičura, Ľudovít Okánik. Z jej písomnej registratúry sa zachovalo iba málo písomností.

Budova na Dunajskej a Groslingovej ulici v Bratislave, ktorú postavila a ktorej majiteľom bola Slovenská liga. Jedným z jej zakladajúcich členov bol JUDr. Martin Mičura. Po roku 1918 bola jej kolektívnym členom npr. aj Živnostenská banka Praha.

V roku 1935 sa stal riaditeľom polície v Bratislave JUDr. Ivan Štefánik, bol preložený z funkcie riaditeľa polície v Košiciach. 

Vpravo spolutvorca Malej Dohody a prezident Spoločnosti národov v Ženeve Nicolae Titulescu. Prezident T.G. Masaryk, minister zahraničných vecí Dr. Eduard Beneš a Jan Masaryk. Dr. Martin Mičura nadobudol vzťah k rumunskej politike a jej budúcej medzivojnovej elite už počas štúdií práva v Kluji. Dňa 29.10.1936 cestoval Veľkou Bytčou železnicou do Prahy na štátnu návštevu k prezidentovi Dr. Benešovi kráľ  Carol II. Rumunský.

Kráľ Carol II. Rumunský v doprovode prezidenta Dr. Eduarda Beneša v Bratislave 1.10.1936 s vojenským veliteľským automobilom Praga AV pri prehliadke Dragúnskeho pluku 11. V pluku slúžil aj príbuzný Dr. Martina Mičuru ppor. jazd. Aladár II. Ondrejkovič, ktorý sa tiež zúčastnil slávnostného défilé pluku. 

Traja ministri zahraničných vecí malodohodových štátov, ktorých porady v Bratislave v roku 1936 boli sledované so záujmom celou Európou. Zľava: zahraničný minister Juhoslovanského kráľovstva Milan Stojadinovič, zahraničný minister Československej republiky Kamil Krofta a zahraničný minister Rumunského kráľovstva Victor Antonescu. 

Riaditeľ Paulinyi na zasadaní Krajinského snemu v Bratislave v roku 1936. 

Z roku 1936 je snímka porady ministrov zahraničných vecí štátov Malej Dohody v hoteli Carlton v Bratislave. Okrem ministrov zahraničných vecí Kamila Kroftu, Victora Antonesca a Milana Stojadinoviča sa jej zúčastnil aj ministerský predseda Milan Hodža. V tejto súvislosti sa zúčastnené strany pokúsili poprieť neoficiálne správy, že zo strany princa Pavla, Juhoslovanského regenta dochádza od zavraždenia kráľa Alexandra I. k rozvolňovaniu Malej Dohody. Neskorší sled udalostí potvrdil, že práve za regentstva princa Pavla bolo úzke vedenie kráľovstva Juhoslávia destabilizujúci faktor štátov Malej Dohody svojou postupnou zmenou politickej a hospodárskej orientácie na Nemecko.

Vchod do bývalých závodov Baťa Borovo v Slavónii v kráľovstve Juhoslávia okolo roku 1936. Jednotlivé závody koncernu Baťa v rôznych krajinách medzi sebou kooperovali. 

Osobný tajomník Krajinského prezidenta Dr. Jozefa Országha Tajomník Dr. Anton Neumann na novej železničnej stanici v Púchove v roku 1937. Bola postavená na jeho bývalých parcelách ktoré zdedil.   

Renesančný kaštieľ v obci Súľov-Hradná. Rozkvet mal keď patril Márii Madocsányi, manželke župana Trenčianskej stolice Pavla Madocsányi (blízkeho príbuzného rodiny Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza). Konali sa tu hostiny, hostia prichádzali až z Budapešti. Pred kaštieľom bol rybník s fontánou, rybami a vodnými rastlinami. V roku 1931 ho zrušili, zostal po ňom močiar. Pani Madocsányi zomrela 1894 vo veku 76 rokov. Kaštieľ kúpil pán Vincent Mičura. Opravil ho a niektoré múry  zbúral. V roku 1937 od pána Mičuru kaštieľ po častiach odkúpili.

JUDr. M. Mičura, ako prívrženec vzájomnosti zmierňoval protikatolícke vplyvy. Spolupracoval s kresťanskými katolíkmi. V českom parlamente boli vtedy pri moci protikatolícke živly, silou mocou chceli Rím súdiť a odsúdiť. Zavádzali mnohé proticirkevné opatrenia. JUDr. Mičura sa s predstaviteľmi Šrámkovej Lidovej strany pričinili o to, že sa protikatolícke vplyvy zmiernili a zabránili ešte drastickejším zásahom. JUDr. Mičura bol predovšetkým právnik. Politika mu nebola cieľom, ale prostriedkom na dosiahnutie cieľa, ktorým bolo zlepšenie sociálneho postavenia slovenského ľudu a jeho emancipácia. V 30. rokoch  v strane vznikali spory o nový program vo vzťahu k Slovensku. Presadzoval líniu šéfa strany Msgre ThDr. Jana Šrámka vrátane politiky obrany demokracie a republiky pred hroziacim fašistickým nebezpečenstvom.  

Občan kráľovstva Juhoslávia Andrej Vrbacký vykonával funkciu tajomníka Československého zväzu v Belehrade od roku 1937. Od roku 1938 bol členom Syndikátu československých novinárov. Za svoju prácu bol vyznamenaný Zlatým perom Juhoslovenského PEN-klubu.  

Predseda Československej strany Lidové Msgre ThDr. Jan Šrámek od r.1921 do r.1938 s výnimkou druhej vlády Jana Černého minister vo všetkých vládach. 

Remonty pre pluk preberal ppor. jazd. Aladár II. Ondrejkovič vo vojenskom žrebčinci v Motešiciach, ktorému šéfoval ing. Antonín Lokvenc, ktorého dcéra bola známa herečka Magda Lokvencová - Husáková a zať Dr. Gustáv Husák, budúci prezident ČSSR. Predtým sa stal komunista a významný činiteľ SNP. Ako študent práva býval v Bratislave na katolíckom internáte Svoradov. Bol činný v akademickom spolku "Právnik". Ján Mikula bol podpredsedom, sociálny demokrat Anton Rašla, neskorší generál a prokurátor Národného súdu sociálny referent, Gustav Husák tajomník a Jozef Kirschbaum knihovník.

Syn notára vo Varšanoch Okres Levice a priateľ notárskych rodín Ondrejkovič a Mičura, minister bez kresla od 22. septembra, od 4. októbra do 1. decembra 1938 minister priemyslu, obchodu a živností JUDr. Imrich Karvaš.

Z niektorých rokovaní v Bytči od jesene 1938. V septembri rokovalo obecné zastupiteľstvo, ktoré sa  uznieslo na príspevku pre jubilejný fond obrany štátu vo výške 5000 Kč z rozpočtu na rok 1939.

Rokovanie obecného zastupiteľstva 05.09.1938 v Bytči pod vedením starostu Dr. Martina Mičuru. Referent Jozef Kroupa, notár. Prítomní Michal Fundárek, Leopold Deutsch, Jozef Arleth, Emil Lerch, Štefan Adamík, Štefan Bíroš, František Pokorný, Ľudovít Horanský, Peter Rehák, Mikuláš Skotnický, Štefan Ďurný, Mikuláš Fundárek, Dr. Ľudovít Holtzman, Ladislav Russ, Žigmund Kohn, Karol Barcalík. Uzniesli sa o. i. pre železné zásoby a to mäsové konzervy vyčleniť sumu 50 tisíc Kč.

Po vyhlásení autonómie 6.októbra 1938 koncom októbra JUDr. Martin Mičura vystúpil z parlamentného klubu Čs.strany lidovej a vstúpil do klubu HSĽS. Ľudáci ho ale z politického života odstavili. Udržiaval styky s predstaviteľmi bývalých vládnych strán i s reprezentantmi tzv. umiernených ľudákov. Zúčastňoval sa na ich pokusoch o vypracovanie programu na obdobie po skončení vojny.

Zasadanie mestskej rady v Bytči 29.10.1938, prítomný ako jej predseda Dr. Martin Mičura. Jednanie začalo slávnostným prejavom starostu obce k výročiu Martinskej deklarácie 30.10.1918. Súčasťou prejavu boli o.i. návrhy:

1.ponechať pomenovanie námestia v Bytči Masarykovo námestie

2.premenovať doterajšiu Štefánikovú ulicu na ulicu Andreja Hlinku, v časti pred meštianskou školou sa nachádzalo námestie, ktoré nieslo tiež meno M. R. Štefánika.  

Po vyhlásení autonómie Slovenska v októbri 1938 sa kompetencie Krajinského úradu zúžili. V decembri 1938 bol poverovacím dekrétom určený za vládneho tajomníka Anton Neumann, rodák z Púchova. Po roku 1928 vykonával funkciu osobného tajomníka Krajinského prezidenta ktorými boli postupne Ján Drobný do roku 1929, Dr. Jozef Országh do roku 1938 a krátko Julián Šimko. 

Slávnostné zasadnutie obecného zastupiteľstva v Bytči dňa 29.01.1939 sa konalo vo veľkej sále Katolíckeho domu. Prítomní boli Dr. Jozef Tiso, starosta Dr. Martin Mičura, vedúci notár a členovia Michal Fundárek, Štefan Bíroš, Dr. Františk Vorlíček, Jozef Čmár, Dr. Dušan Pokorný, Pavel Václavík, Štefan Adamík, Emil Relch, Ľudovít Horanský, Peter Rehák, Mikuláš Skotnický, Anton Březinský, Jozef Tiso (menovec predsedu vlády), Ďurný, Mikuláš Fundárek, Dr. Ľudovít Holtzman, Jozef Arleth, Ferdinad Adamík, Ladislav Russ, Jozef Skotnický, Ferdinand Lipscher, Alexander Goldstein, Žigmund Kohn, Rudolf Hološa, Karol Barcalík, Ján Kamas, Jozef Novotný, Jozef Šamánek, hostia: Jozef Fundárek, Tido Jozef Gašpar, Peter Prídavok a ďalší pozvaní.

Mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva v Bytči 15.mája 1939. Ako predsedajúci starosta Dr. M. Mičura. Na programe bolo zloženie prísahy vernosti Slovenskému štátu. Na zasadnutí bol prítomný Štefan Komár ako zástupca okresného úradu. Starosta obce Prof. JUDr. Martin Mičura bol menovaný predsedom Najvyššieho súdu Slovenského štátu. Starosta predložil plány od autora Milana Michala Harminca na úpravu kostola sv. Barbory na cintoríne v Bytči. Stavebná komisia pozostávala z členov Štefan Adamík, Štefan Jánošík, Mikuláš Fundárek, Emil Lerch, Štefan Ďurný. Prerokovali reguláciu potoka Petrovičky, stavbu Okresného domu, stavbu meštianskej školy, vydláždenie a kanalizáciu námestia, úpravu časti mesta zvanej kolónia kanalizáciou, asfaltovanie Pribinovej ulice, reguláciu východných častí mesta.

Podpredseda krajinského vedenia Československej strany lidovej strany bol  JUDr. Ladislav Nádašy-Jégé ml. 

Po 14. marci 1939 JUDr. Jozef Kirschbaum a Ľudáci si začali organizovať činnosť nového štátu, JUDr. Anton Rašla pracoval na vojenskej prokuratúre, Dr. Gustav Husák bol iba koncipient  u  advokáta. 

Syn notára vo Varšanoch okres Levice a priateľ notárskych rodín Ondrejkovič a Mičura, bývalý minister JUDr. Imrich Karvaš, bol v marci 1939 vymenovaný za guvernéra Národnej banky. Stal sa aj predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie. 

Po zavedení pronemeckého režimu v roku 1939 sa stal bývalý kolega JUDr. Martina Mičuru dr. Pavel Fábry jedným z prvých, ktorí boli poslaní do internačného tábora. Jeho prepustenie mu umožnilo sa neskôr aktívne podieľať na ilegálnej odbojovej činnosti.

Vďaka Prof. JUDr. Mičurovi a Prof. JUDr. Karvašovi sa zhromažďovali v rukách podzemného hnutia nielen dôležité informácie z oblasti súdnictva, priemyslu a finančníctva, ale uvedení pristúpili ku konkrétnym krokom eliminovania podpory slovenského hospodárstva nemeckému vojnovému úsiliu a  vytvárali hospodárske, vojenské a  politické predpoklady pre uskutočnenie ozbrojeného povstania na Slovensku. Aj Cukorspol existoval v rámci Karvašom riadeného Najvyššieho úradu pre zásobovanie a vo veci ciest do zahraničia sa riešili akékoľvek problémy v spojení s ing. Jánom Országhom. Slovensko, ktoré bolo považované do roku 1939 za zaostalú, nevyvinutú krajinu sa stalo pre rastúci nedostatok v tretej ríši čoskoro zásobovacím rajom a ostalo ním takmer do konca vojny.   

JUDr. Ján Mikula bol predseda Združenia priemyslu, obchodu, živností, bánk a poisťovní.

V novembri 1939 bol založený stavebný výbor ŠK Bratislava s cieľom vybudovať reprezentačný športový areál, medzi členov stavebného výboru patril známy advokát JUDr. Štefan Ravasz. 

Guvernér Národnej banky a predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie Dr. Imrich Karvaš si vyhradil už pri svojom menovaní v personálnych otázkach voľnú ruku. V roku 1940 vymenoval nového Okresného náčelníka v Bratislave Dr. Aladára I. Ondrejkoviča za predsedu správnej rady novokonštituovaného Družstva hospodárskych liehovarov. Podradil mu všetky slovenské produkčné liehovary. Po tomto rozhodnutí reguloval Dr. Aladár Ondrejkovič dodávky liehu (na prídel) producentom alkoholických nápojov studenou a polostudenou cestou aj výrobcom pohoných hmôt Bi-Bo-Li pre motorové vozdlá v zmysle inštrukcií guvernérom NB. Tak si Dr. I. Karvaš prostredníctvom Dr. Aladára Ondrejkoviča podriadil aj všetku dopravu motorovými vozidlami na Slovensku a nepriamo aj motorizované jednotky Slovenskej armády, nakoľko lieh bol  50% zložkou pohonných látok Bi-Bo-Li.

V roku 1940 nastúpil bývalý kolega zo štúdií Dr. Aladára I. Ondrejkoviča JUDr. Ivan Štefánik na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave jeho predsedu JUDr. Martina Mičuru.   

Predseda Československej strany Lidové Msgre ThDr. Jan Šrámek bol predseda Exilovej vlády v Londýne v rokoch 1940-1945. 

Dr. Aladár I. Ondrejkovič na snímke v prvom rade tretí zľava, vedľa vpravo akademický maliar Štefan Polkoráb, ôsmy spisovateľ a akademický maliar Janko Alexy. Stojaci vpravo riaditeľ Št. nakladateľstva spisovateľ Štefan Letz, druhá slečna a tretia dáma sprava vedľa seba na snímke sú dcéry Okresného náčelníka v Bratislave Dr. Ondrejkoviča Kamila, študentka a Gizela, stredoškolská profesorka.

Janko Alexy 1928, SNG. Jeho brat bol strelník Ferdiš Alex. Jeho veliteľ bol kapitán Čs. légií vo Francii Jozef Honza, v roku 1909 chránenec hauptmana c.a k. Jozefa Sandora zo Slávnice, rodinou Obvodného notára Štefana I. Ondrejkoviča z Dolných Držkoviec a Šimonovan.

STK dňa 31.decembra 1941. Príspevky na chudobné deti: Generál Ferdinand Čatloš, Dr. Imrich Karvaš, Dr. Martin Mičura, Dr. Aladár Ondrejkovič, ing. Ivan Viest atď.

V septembri 1941 sa predseda vlády Vojtech Tuka s veďením Deutsche Partei a HG zásadnou mierou podieľal na vypracovaní a prijatí Vládneho nariadenia o právnom postavení Židov, ktoré de facto obnovovalo stredoveké diskriminačné opatrenia Tie sa v praxi rozšírili nad rámec nariadenia aj voči židovským náboženským obciam a právnickým osobám, čo v roku 1943 Najvyšší správny súd pod vedením Prof. JUDr. Martina Mičuru označil za protiprávne a neplatné, čo bolo pre mnohých neskoro. Deportovaných 2/3 slovenských židov bolo mimo krajiny a veľká časť už pravdepodobne nežila. 

Obežník slovenských biskupov, Pastiersky list zo dňa 8. marca 1943 ktorý podľa ústneho podania koncipoval Dr. Pavel Beňuška, tajomník nitranského biskupa ThDr. Karola Kmeťka. Bol vypracovaný prinajmenšom po jeho prechádzajúcom predložení k pripomienkam prezidentovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Martinovi Mičurovi vrátane rozhodnutia o dátume jeho zverejnenia dňa 21.marca 1943.  

V júni 1943 na porade za účasti Ursínyho, Sidora, Zaťku, Sokola, Čarnogurského dospeli k záveru, ža Slovensko oslobodia vojská západných veľmocí, ktoré sem preniknú cez Balkán a že na Slovensku bude treba vytvoriť novú vládu na čele s JUDr. Martinom Mičurom. Osvojil si názor a pracoval na tom, aby Slovensko vystúpenie zo spojeneckého zväzku s Nemeckou ríšou koordinovalo zo svojimi spojencami Rumunskom a Bulharskom.

Začiatkom augusta 1943 sa vo vile Prof. JUDr. Martina Mičuru v Bytči konala porada za účasti Šrobára, prof. Karvaša, Zaťku, Sokola,  na ktorej sa konštituovala odbojová skupina a na ktorej prijali memorandum (nazývané tiež Memorandum 5 bývalých ministrov), adresované exilovému prezidentovi Benešovi do Londýna. Navrhovali v ňom zriadenie Ústredného NV, ktorý ku koncu vojny prevezme na Slovensku moc a zabezpečí, aby sa krajina vyhla anarchii a prispeje k obnoveniu ČSR pri zabezpečení svojbytnosti slovenského národa a rovnoprávnosti s českým národom v spoločnom štáte. Práce skupiny sa navonok nezúčastňoval po vymenovaní za člena Štátnej rady. Svojmu priateľovi  Prof. JUDr. Imrichovi Karvašovi podpisoval  splnomocnenie na  presun financií a strategických zásob pre povstanie do Banskej Bystrice. Do ilegálnej činnosti sa zapojil aj JUDr. Ivan Štefánik.   

Z príslušníkov buržoáznej opozície najdôležitejšie miesto v Slovenskej republike zastával  Dr. Imrich Karvaš (Prof. JUDr. Imrich Karvaš *25.02.1903 Varšany, dnes Kalinčiakovo, Levice †20.02.1981 Bratislava) netajil, že nie je ľudák, že má ženu Češku a je čechoslovák. Mal v rukách finančnú politiku štátu, ako predseda  N Ú Z - u  (Najvyšší úrad pre zásobovanie)  riadil celé hospodárstvo Slovenskej republiky, ako predseda  D O V U S - u  (Dovoz a vývoz) celý zahraničný obchod. Fakticky bol členom vlády,  pravidelne zúčastňoval ministerskej rady. JUDr. Martin Mičura mal  v rukách  súdnictvo a  pravidelne sa zúčastňoval zasadania štátnej rady. 

Martin Mičura a Imrich Karvaš do Banskej Bystrice, centra povstania, predisponovali finančné  prostriedky vo výške troch miliárd korún a zásoby  z bezpečnostných dôvodov, vzhľadom na vojnovú situáciu. Študenti poznali profesorov Mičuru a Karvaša na univerzite ako čechoslovákov - lidáka a agrárnika. 

Profesori  Mičura a  Karvaš sa stýkali s Dr. Gejzom Medrickým, ministrom hospodárstva. Ich spojenec bol aj Dr. Ing. Peter Zaťko,  poslanec Slovenského snemu, generálny tajomník "Zväzu priemyslu", pravá ruka prof. Karvaša a spolupodpisovateľ Vianočnej dohody  z roku 1943 o príprave povstania. Slovensko bolo okrem Švajčiarska jediným štátom v Európe, kde nezaviedli prídelový systém na potraviny. Na niektoré potraviny vláda určila maximálne ceny. V roku 1942 generálny tajomník švajčiarskeho cudzineckého ruchu, keď bol na Slovensku na dvojtýždennej návšteve sa zmienil pozitívne o slovenskom hospodárstve riadenom Karvašom.

Spolupracoval proti Nemeckej ríši tiež s Rudolfom Fraštackým. Zo zahraničím udržoval kontakty aj prostredníctvom konzula Švajčiarskej konfederácie na Slovensku, ktorým bol Hans Keller (*19. August 1908 in Zürich; † 14. Dezember 1999 in Bern) a prostredníctvom generálneho konzula a šéfa Švajčiarskej obchodnej misie, ktorým bol Max Grässli *04.03.1902  †29.06.1985, Dr.iur.diplomat. Priamo vo Švajčiarsku sa na činnosti podielal veliteľ SR " Service de Renseignement " plukovník Passy. 

Max Grässli od 03.02.1942. S diplomatmi Švajčiarskej konfederácie v Bratislave často jednal (tiež oficiálne) aj Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič. Dr. Martin Mičura akcionár cementární Ladce a Lietavská Lúčka mal podstatný vplyv na vývoz množstva cementu do Švajčiarska napriek námietkam Nemeckej ríše a jej eminentnému záujmu o túto strategickú komoditu. Od 29. mája 1942 boli členovia správnej rady firmy Stupavská cementáreň, účastinná  spoločnosť, Bratislava Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič a náčelník Hlavného štábu MNO pplk. gšt. Karol Peknik (7).

Šéfredaktor časopisu " Budovateľ ", vydávaného a financovaného Baťovými závodmi na Slovensku, bol Ladislav Novomeský. Vzhľadom na postavenie JUDr. Martina Mičuru vo firme Baťa ú.s. mal práve on konečné slovo pri vymenovaní Novomestského na túto funkciu.

Jednotlivé závody koncernu Baťa v rôznych krajinách medzi sebou spolupracovali podľa možnosti aj v rokoch 1939-1945. Najväčším účastinárom slovenskej časti firmy Baťa bol v rokoch 1939-1945 Dr. Martin Mičura. Jeho postavenie v správnej rade bolo rozhodujúce. Pamätníci npr. ing. Janíček bývalý Mladý muž  spomína na jeho príchody v r. 1943 do Partizánskeho na automobile Horch so šoférom na zasadanie správnej rady. Pamätá si naňho, ako na impozantného vysokého staršieho pána vo fraku s cylindrom a cigarou. Len on a dôstojník Wehrmachtu preberejúci pre OKW vojenskú obuv mohol v závode fajčiť. 

Dr. Gustav Husák bol iba koncipient  u  advokáta. V roku 1941 sa v  Bratislave vytvoril " Zväz špeditérov - dopravcov na Slovensku ". Za bývalej ČSR bolo na Slovensku päť špeditérskych firiem - všetko českých. Tie po zriadení Protektorátu Čechy a Morava prevzali ríšski Nemci, takže riadili aj novovzniknutý  Zväz špeditérov - dopravcov na Slovensku. Začiatkom roku 1942 potrebovali pre Zväz špeditérov tajomníka. Žiadosť o prijatie si podal aj Dr. Gustav Husák, nemčinu ovládal. Sekretariát Hlinkovej ľudovej strany ho známeho ako komunistu neodporučil, preto predložil žiadosť svojmu známemu  JUDr. Jánovi Mikulovi. Ten ho ako priateľa odporučil a Dr. Gustav Husák dostal toto miesto až do vyhlásenia povstania v auguste roku 1944.   

Keď nastúpil 03.05.1944 známy bratislavský advokát Dr. Štefan Ravasz do funkcie Hlavného mešťanostu Bratislavy bol v prevádzke už kompletný nový športový areál na Tehelnom poli ktorého súčasťou bol aj fotbalový štadión ŠK Bratislava. Mal zásluhu na jeho výstavbe. Bol aj honorárnym konzulom Švédskeho a Dánskeho kráľovstva na Slovensku. Už od medzivojnových rokov spolupracoval s Dr. Martinom Mičurom a Okresným náčelníkom v Bratislave Dr. Aladárom Ondrejkovičom, ktorý mal zásluhu na výstavbe športového areálu "Tehelné pole" aj ako futbalový funkcionár.        

Dr. Jozef  Šoltés vystupoval verejne a v akademických spolkoch ako sociálndemokrat. Údajne bol  priateľ  Dr. Gustáva Husáka   i JUDr. Jána  Mikulu.  V  Nitre sa zosadením  riaditeľa  sladovne (bol židovskej národnosti) uvoľnilo miesto. Na jeho miesto nastúpil  Dr. Jozef Šoltés. Mal k dispozícii vilu, auto a osobného šoféra. Ako riaditeľ sladovne počas piatich rokov Slovenskej republiky vyvážal slovenský slad  do nemeckých pivovarov.

Vo Zväze vzájomných roľníckych pokladníc pôsobil agrárnik  Ján  Ursíny  *11.10.1896 Rakša †08.01.1972 Rakša, politik, cirkevný hodnostár musel z nich odísť, nahradil ho v roku 1939 (roľník z Nedanovce) poslanec za HSĽS Teodor  Turček a počas  2. Svetovej vojny  hospodáril  v  Turci  na  veľkostatku Rakša. Ale jeho bývalý kolega JUDr. Jozef  Lettrich  mal  dobre  známu  a  zavedenú  advokátsku kanceláriu  v  Bratislave,  ako  advokát  Zväzu  hospodárskych  družstiev.

Za ilegálnu činnosť nariadila v r. 1945 nemecká tajná polícia (Gestapo) uväznenie Dr. Pavla Fábryho, býv. župana a kolegu JUDr. Martina Mičuru. Bol však schopný uniknúť rozsudku smrti. 

Dňa 7. februára 1945 sa stal kolega zo štúdií Dr. Aladára I. Ondrejkoviča JUDr. Ivan Štefánik povereníkom spravodlivosti za Demokratickú stranu. Stal sa aj predsedom Najvyššieho správneho súdu.  

Prof. JUDr. Martin Mičura očakával v r. 1945 oslobodenie Sovietskou armádou bez obáv o vlastnú bezpečnosť. V septembri  ho z nemocnice odvliekli orgány Smerš (NKVD) do ZSSR. Rodina mala údajne posledné správy o ňom aj od generála Karla Klapálka - veliteľa na východnom fronte. Vraj ho našiel ho v zlom povestnom tábore Ľublanka, s odrezanými nohami, pretože trpel cukrovkou vo vysokom štádiu. To je posledná vedomosť o ňom.

Generál Jozef Turanec pri príležitosti vydávania svojej osoby zo zajatia v ZSSR na Slovensko neskôr oznámil, že keď si ho bola prevzať eskorta do väzenia, kričal na neho Dr. Mičura z okna väzenia ,, tu sme ". T.j. vtedy ešte bol nažive. Posledná stopa Martina Mičuru sa stráca v sovietskych gulagoch.

Napriek dôkazom o jeho ilegálnej odbojovej činnosti (alebo možno práve preto) bol Dr. Pavel Fábry medzi zatknutými sovietskou armádou na podnet komunistickej strany, ktorá nemohla zabudnúť na jeho protikomunistické aktivity s Dr. Martinom Mičurom siahajúce až do roku 1919. V dôsledku tlaku verejnej mienky bolo však väzenie Dr. Fábryho na rozdiel od JUDr. Martina Mičuru ešte veľmi krátke.

Predseda Československé strany Lidové Msgre ThDr. Jan Šrámek bol r.1945 námestok predsedu vlády ČSR. V marci 1948 sa pokúsil s Františkom Hálom tajomníkom Československej strany Lidovej a býv. ministerom pôšt emigrovať. Hála aj Šrámek dožili život v nezákonnej internácii, mimo inej v Novej Ríši, v Brne, vo väzení Valdice a nakoniec na zámečku v Roželově.

V roku 1953 bol profesor Právnickej fakulty UK v rámci tzv. „B-akcie“ Prof. JUDr. Imrich Karvaš vysťahovaný s celou rodinou z Bratislavy.

Msgre ThDr. Jan Šrámek zomrel v r.1956 v pražskej nemocnici na Bulovce, kde bol hospitalizovaný pod fiktívnym menom Josef Císař.

Zničený hangár AeroKlubu Borovo na bývalom letisku ú. s. Baťa Borovo s delostreleckou paľbou JNA poškodenými firemnými budovami v roku 1992. Na trávnatej letištnej ploche sú po paľbe nezasypané krátery.                                  

Napriek protestom verejnosti bola na jar 2008 zbúraná Mičurova vila v Bytči. Prof. Dr. Martin Mičura si ju postavil v roku 1919. Na jeho objednávku ju projektoval  architekt  Milan Michal Harminc. Dňa 13.augusta 1943 tu bolo prijaté Šrobárovo memorandum (Mičurovo ?). Tu publikované fotografie vily  JUDr. Martina Mičuru s láskavým povolením pána Susolíka. Prof. JUDr. Mičura dal v Bytči zregulovať potok, povrchovú kanalizáciu, dlažbu námestia a hlavnej ulice až po most. Dal do poriadku kostol, dal postaviť vežu, zvonicu, faru, mestský dom, zbrojnicu. Milan Michal Harminc  v Martine roku 1908 postavil secesnú vilu, jej objednávateľom bol Dr. J. Kohút.

    

Symbolický náhrobný kameň prezidenta Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Martina Mičuru na Martinskom cintoríne v Bratislave, kde sú uložené urny príslušníkov rodiny JUDr. Milan Mičura Malar Magdin 1921-1997 ; Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 ; Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová.

doc. ing. PHD. Milan Karvaš

Dcéra npor. jazd. Pavla Štefánika, vnučka verejného notára Dr. Ladislava Štefánika (brata generála M. R. Štefánika), neter Dr. Alexandra Lušteka a praneter generála M.R.Štefánika pani Tamara Dudášová rodená Štefániková 25. júla 2015 v Košariskách. Toho dňa sa tu slávnostne pripomenlo 135. výročie narodenia generála M. R. Štefánika. Otec, starý otec, aj strýko pani Tamary boli priateľmi rodiny Ondrejkovič aj Turba. Npor. jazd. Pavel Štefánik bol veliteľ technickej eskadróny slovenskej Zaisťovacej divízie na Východnom fronte a následne dôstojník 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Bol dvakrát ranený v bojoch pri Dukle.

Literatúra: Pamätnica Dr. Martina Mičuru. Ba 1933 ; Kramer. J.: Slovenské autonomistické hnutie 1918-29. Ba 1962, s.303 - 304; Dejiny Slovenska 5. Ba 1985, s.59,61,62, 129; Trapl, M.: Československá strana lidová na Slovensku v letech 1925-38. Historický časopis, 46, 1988, č.3, s. 480 - 484; biografické články : Národný denník, 12, 19.09.1933, s.1; Ľudová politika, 9, 17.09.1933, s.1 a 4. Československo. Biografie, Serie 5, 18.01.1937; SNS 2, s.356; RLS, s.215; ES 1 s.449; 3,s.573; ESNP, s.311, 543; MČSE 4, s.233; Archív BiO MS (dotazník 1935, životopis). Encyklopédia Slovenska A - Z ;

Dielo : Rovnaké práva pre Slovensko. Ba 1933.

Dr. Mičura bol osobnosťou s kresťansko-sociálnym cítením. Celý politický život prežil ako aktívny katolícky politik. Pomáhal kde sa dalo. Bola to nevšedná politická osobnosť svojej doby, ktorá si aj dnes zaslúži našu pozornosť. 

Tohto roku si pripomíname 125. výročie narodenia právnika a kresťanského politika prof. Dr. Martina Mičuru z Dlhého Poľa. Medzi tvorcami a ochrancami slovenských kresťanských tradícií v období medzi dvoma svetovými vojnami mu patrí čestné miesto. 

Ešte dnes si na vtedajšieho predsedu správnej rady Dr. Martina Mičuru s úctou spomína aj bývalý dlhoročný minister obchodu SR ing. Dezider Goga, v tom čase pracoval v modelárni Baťových závodov v Šimonovanoch. Pamätá si presne číslo 12 jeho topánok, keď preň vystrihoval zvršky.

Autor úprimne ďakuje pracovníkom Švajčiarskej diplomatickej misie v Bratislave za poskytnutie kópií literatúry v ktorej opisuje generálny konzul Švajčiarskej konfederácie na Slovensku Max Grässli svoje pôsobenie medzi rokmi 1939-45 v Bratislave.    

Vysvetlivky: Ján Jesenský statkár, predseda výboru sporiteľne v Turč. Sv. Martine, odbočka Vrútky. Tibor Jesenský - hlavný radca verejnej a vnútornej správy a vládny komisár v Mestskej sporiteľni Žilina. Kotva Import-Export Bratislava Moysesova ul. č.10, riaditeľ A. Štván (Slovenská úč. spol. Šimonovany). *pplk. pech. Alojz Androvič pochádzal z rodiny Hlavného slúžneho v Púchove Alexandra Androvicha popredného predstaviteľa Slovákov v Uhorsku ; (V-101 Sergej), neskôr AV-6045 (Karger)  Dr. Valerij Vilinskij (šéf kabinetu  Dr. Ivana Pietora, ministra dopravy 1946-48) ;  

Poznámky: Obvodný notár Rudolf Mičura *30.05.1881 Dlhé Pole †02.04.1951 Dlhé Pole, bol dňa 08.07.1911 svedkom na svadbe Dr. Martina Mičuru ; Zakladajúci člen Matice slovenskej 338.(76) Martin Mičura ; Do roku 1918 bol Dr. Martin Mičura aj členom zastupiteľstva Trenčianskej župy ; Katarína Ondrejkovičová rod. Malárová *1926 †1992 ; rodák z Dlhého Poľa Štefan Haššík, poslanec, nitriansky župan bol predseda Družstva Slovenského ľud. divadla v Nitre ; JUDr. Milan Mičura Malár Magdin 1921-1997 ; Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 (medzi rokmi 1939-44 slúžil por. aut. Anton Fábry s priateľom a kolegom por. jazd. od jari 1944 npor. aut. zál. Aladárom II. Ondrejkovičom v Automobilnom prápore 1) Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová ;

Iné zdroje : minister fin. m.s. ing. Miroslav Maxon ; Lady Gizelle Kerney ; p. Sidónia Hutárová Haššíková r.1999 ; Marián Tkáč archív NBS ; historik Jozef Jablonický ; doc. PhDr. Milan Karvaš ; Slovenská televízia STV 2 ; vyslanec Švajčiarskej konfederácie v Bratislave Max Grässli ; JUDr. Ján Mikula  " Povstanie s legendou " ; ing. Janíček ; p. Elenka Žúborová rod. Fraštacká  ; redaktor Alexander Bachnár ; Ataché von Swiss Konfederation in Bratislava Kans Keller ; redaktor Juraj Fuchs ;  Správca učiteľ v. v. Štefan II. Ondrejkovič ; Národné noviny 03.08.1928/1 ; noviny - Slovenská Pravda zo dňa 17.07.1932 ;  Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933 ; Mikuš, Jozef A. 1998 (1) ; Jozef Jablonický Historické štúdiá, č. 25, zväzok 12, júl 1989, Praha, strany 53-71 (7) ; arcibiskup Ján Sokol 19.01.2001 Bratislava ;  Ján Chryzostom kardinál Korec 19.01.2001 ;

Jaroslav Pospíšil, Hubert Valášek, Hana Pospíšilová "Herr Direktor a ti druzí" protektorátny riaditeľ Baťovych závodov  Dr. Albrecht Miesbach ;

♫ Jarmila Novotná (Soprano): Ach, Synku (Folk Song) ; Peter Víťazoslav Rovnianek : Zápisky zaživa pochovaného zaživa (I ...) ;