ThDr. Karol Kmeťko

Pastiersky list z 8. marca 1943

 

                                        slovenský cirkevný hodnostár, od 13. novembra 1920 diecézny biskup v Nitre, od 18.mája 1944 titulárny arcibiskup, autor náboženských publikácií a článkov, narodený v zemanskej obci Dolné Držkovce (*12.12.1875 †22.12.1948 Nitra). Otec Pavol Kmeťko Obvodný notár v Dolných Držkovciach † 1881, matka Johanna Mixová † 1905 príbuzný rodiny Ondrejkovics (osobitne sa venoval vnukom Obvodného notára v Dolných Držkovciach, ktorými boli leviti Aladár Ondrejkovič a Tibor Ondrejkovič, študovali na Malom seminári v Nitre). Dôležitosť vymenovania Karola Kmeťka za arcibiskupa tkvela v tom, že na Slovensku sa ešte pred 2. svetovou vojnou vyzdvihla jeho cirkevná autorita o ktorú sa mohli katolíci oprieť po zmene politického režimu. Určitou nevýhodou bol jeho vysoký vek a tomu zodpovedajúci zdravotný stav. Jeho autoritu nemohli spochybňovať ani odporcovia HSĽS, od ktorej sa Karol Kmeťko odpútal v medzivojnovom období. Pre Svätú stolicu bol podstatný  jeho postoj proti rasovému zákonodarstvu a neľudskostiam páchaným v spojitosti s riešením „židovskej otázky“ na Slovensku. Jeho Eminencia ThDr. Karol Kmeťko zo slovenských politikov aj v tejto veci spolupracoval najmä s predsedom Najvyššieho súdu SR JUDr. Martinom Mičurom, keď sa do roku 1939 politicky orientoval na (Mičurovu) Československú stranu lidovú. S JUDr. Martinom Mičurom bol v  príbuzenskom vzťahu prostredníctvom notárskej rodiny Ondrejkovič.

Osobnosť  arcibiskupa ThDr. Karola Kmeťka sa pozitívne zapísala do moderných slovenských dejín. Zapájaním laikov do života cirkví, tlačovým apoštolátom, orientáciou na mládež a jej problémy, misijným dielom, podporou slovenského priemyslu a charitatívnou činnosťou ukázal verejnosti cestu kresťana v súčasnom svete. ThDr. Karol Kmeťko bol jedným z najdôležitejších signatárov  Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Bol jeden z ôsmich katolíckych kňazov, ktorí sa toho dňa zúčastnili v Martine ratifikácie Deklarácie slovenského národa. 

V septembri 1941 sa predseda vlády JUDr. Vojtech Tuka s členmi Deutsche Partei a HG zásadnou mierou podieľal na vypracovaní a prijatí Vládneho nariadenia o právnom postavení Židov, ktoré de facto obnovovalo stredoveké diskriminačné opatrenia. V praxi sa rozšírili nad rámec nariadenia aj voči židovským náboženským obciam a právnických osobám, čo v roku 1943 Najvyšší správny súd pod vedením JUDr. Martina Mičuru označil za rozporné z Ústavou Sovenskej republiky a protiprávne a neplatné.

Obežník slovenských biskupov (pastiersky list) zo dňa 8. marca 1943 ktorý podľa ústneho podania koncipoval rodák z obce Veľké Bielice ThDr. Pavel Beňuška, tajomník nitranského biskupa Dr. Karola Kmeťka.

Bol vypracovaný prinajmenšom po jeho prechádzajúcom predložení k pripomienkam prezidentovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Martinovi Mičurovi vrátane rozhodnutia o dátume jeho zverejnenia dňa 21.marca 1943.

Konečnú redakciu robil biskup  ThDr. Andrej Škrábik.

Z archívu Biskupského úradu v Nitre
Prepis: ThLic. Andrej Mátel

Milí v Kristu veriaci !

Medzi problémami dneška otázka židovstva neprestáva zaujímať a znepokojovať mnohých veriacich, hoci údadné stanovisko cirkevné jasne sme vyložili v Katolíckych novinách dňa 26. apríla 1942. Jedni sa domnievajú, že so židovstvom sa u nás zachádza kruto, iní sú zasa toho názoru, že postup voči nemu je shovievavý ba až slabý. Aby ste, milí veriaci, mohli správne posudzovať tento palčivý problém a nedali sa pomýliť bludnými náhladmi, považujeme za nutné podať Vám tieto zásadné smernice.

1. Správny postup pri riešení každej otázky je ten, ktorý je usmerňovaný prirodzeným a zjaveným právom Božím.
Prirodzeným právom jednotlivca, národa a štátu je brániť sa proti tým, čo ohrožujú jeho život a zamedzujú jeho rozkvet. No tak isto prirodzeným právom každého jednotlivca bez ohľadu na národnú príslušnosť je, že nikoho nemožno stíhať a trestať bez dostatočnej príčiny, ktorú treba v každom jednotlivom prípade dokazovať podľa platných zákonných noriem. Ak sa previní jeden alebo i viac členov niektorého národa, poťažne národnej skupiny a menšiny, z toho ešte nenasleduje, že tým istým priestupkom možno obviniť celý národ, poťažne národnú skupinu a menšinu. Prirodzenoprávna zásada žiada skúmať prečin alebo zločin v každom jednotlivom prípade a podľa toho i trestať.
Chrániť na vonok tieto prirodzenoprávne normy má za povinnosť i štátna moc, a i ona má sa podľa nich spravovať. Radi vyzdvihujeme, že i ústavný zákon nášho štátu, na ktorom zákone má spočívať a z neho vyvierať celé zákonodarstvo, plne rešpektuje tento prirodzený zákon, keď hovorí:

"Nikto nesmie byť potrestaný pre chovanie sa, ktoré neporušilo právoplatnú trestnú normu a ktorého trestnosť nebola už vopred zákonom alebo zákonitou normou určená." / § 82, bod 2. úst. Zák. č. 185/939 Sl.z/

Tento prirodzený zákon chráni a posväcuje i náš Spasiteľ. Večne krásne podobenstvo Božského Majstra o milosrdnom Samaritánovi nedalo len základ všetkej ľudomilnej aktivite, dobročinnosti a samaritánskej službe, ale obsahuje v sebe aj hlbokú pravdu, že náš postoj k ľuďom nesmie byť oplyvňovaný ich rečou, štátnou, národnou alebo rasovou príslušnosťou, veď keď nenávidený Samaritán zachraňoval nenávideného Žida v jeho nešťastí, tak zaiste by nebol býval oprávnený robiť mu krivdu len preto, že je Židom. A Božský Majster dodal príkaz, ktorý zaväzuje všetkých ľudí, no najmä všetkých kresťanov: Iď, i ty čiň podobne. /Luk 10, 37/ Ba toto prirodzené pravidlo cítily a uznávaly aj staré klasické národy, veď od nich pochádza symbol spravodlivosti, ženská to postava s vážkami a zaviazanými očami. Tým bola vyjadrovaná zásada, že právo, odmena a tresty majú byť yvsluhované bez ohľadu na osobu, či je nám ona príjemná, či je rodina, priateľ, súkmeňovec alebo cudzinec.
Z toho plynie, že uvedené prirodzenoprávne normy neslobodno nikdy narušiť, lebo prestúpenie každého prirodzeného zákona prv alebo neskôr prináša záhubu spoločenskému poriadku a blahobytu.
No neslobodno svojvôľne narušovať ani platný právny poriadok, lebo kto tak koná, podtína nielen korene štátnej a národnej existencie, ale zapríčiňuje bezprávie a rozsieva neistotu.
Vedomí svojej zodpovednosti pred Bohom a svojej povinnosti chrániť prirodzené a zjavené normy Božie, musíme pozdvihnúť svoj rozhodný a varovný hlas proti opatreniam, ktorými sa masove, bez náležitého zistenia viny každého jednotlivca, postihujú naši spoluveriaci a iní naši spoluobčania na ich osobnej, rodinnej a majetkovej slobode. Pre každého občana, ale najmä pre každého držiteľa a vykonávateľa verejnej moci platí jasné a nedvojmyselné ustanovenie Ústavy nášho národa:
 
"Všetci obyvatelia bez rozdielu pôvodu, národnosti, náboženstva a povolania požívajú ochranu života, slobody a majetku." /§ 81 Úst. Zák. 185/939 Sl.z./
 
Najmä na pamäti slová Písma svätého: Čo nechcete, aby ľudia činili vám, nečiňte ani vy im.

2. V spomenutom prehlásení uverejnenom v Katolíckych novinách jasne sme vyložili svoje stanovisko v otázke krstu židov. Povoľovali sme a budeme povoľovať krst každému, o kom príslušný duchovný vydá svedectvo, že sa chce stať úprimne pravým kresťanom, berúc na seba všetky mravné a náboženské povinnosti, ktoré Cirkev svojim veriacim nakladá. Stalo sa, že pokrstenie jedného-druhého Žida vyvolalo neľúbosť u niektorých veriacich a to obyčajne pre oprávnenú kritiku predošlého života dotyčného nekresťana. Tu nám treba poukázať na nekonečné milosrdenstvo Božie, ktoré odpustilo poklesky hriešnej Magdaleny, otvorilo nebesá pre kajúceho lotra, prijalo za apoštola mýtnika Matúša, ochotné je odpustiť každému jeho hriechy ak sa chce polepšiť a nový mravný život viesť. Práve ten bývalý mýtnik Matúš zachoval nám tie poučné slová Pánove: "Nesúďte, aby ste neboli súdení a akou mierou budete merať, takou nameria sa Vám. A čo vidíš smeťku v oku svojmu bratovi, kdežto brvná v svojom oku nevidíš?" /Mat 7, 1-3/ Toto pripomíname tým, ktorí sa vyslovili, že vraj nepôjdu do kostola, keď tam bude ten alebo onen; ktorí odpudzujú konvertitov miesto toho, aby ich s láskou prijali, ich vo viere a kresťanských mravoch slovom a príkladom potvrdzovali. Ak žiadame uznanie občianskych práv a ochranu štátnej moci pre každého občana bez rozdielu pôvodu a národnosti, kým sa jeho osobná vina nedokáže, - ešte svrchovanejšou mierou žiadame uznať všetky práva kresťana pre každého, kto sviatosť krstu obsiahol. Až vtedy slobodno niekomu odoprieť práva kresťanské a občianske, keď svojím chovaním si toho trestu zaslúži. Toto sú zásady, ktoré sme ústne i písomne nesčíselnekrát hlásali a zastávali. Prizvukovať ich musíme teraz znovu, keď sa verejnosť dozvedá o chystaných opatreniach týmto zásadám sa protiviacich.
3. Každá doba má svoje problémy. Osud národov závisí od toho, ako ich vyrieši. Ťažké problémy národné, sociálne, náboženské čakajú na riešenie aj dnes. Keď sa tieto problémy neriešia podľa spravodlivosti a lásky Kristovej, vrhajú sa národy do vojny. Od začiatku tejto vojny zneje z hlbín našich sŕdc vrúcna modlitba: Od moru, hladu a vojny, vysloboď nás Pane! Od jej začiatku neprestávame napomínať vás, milí veriaci, volať k nebeskému Otcovi o spravodlivý pokoj. Presvedčení sme, že Sv. Otec pápež Pius XII. Tak ako aj za prvej svetovej vojny pápež Benedikt XV. Je s týmito našimi modlitbami spojený, veď jeho heslom je: Pokoj je dielom spravodlivosti, - a že so všetkou svojou duchovnou nadvážnosťou pracuje na diele pokoja u mocnárov sveta. Podporujeme jeho námahy stálymi modlitbami za pokoj sveta, za spravodlivé riešenie všetkých problémov ľudstva. Podporujeme ich však aj cnostným životom, verným nasledovaním Božích príkazov, plnením zákonov spravodlivosti a lásky usilujme sa zaslúžiť si odňatie hrozného biča vojny a stály pokoj sveta. Keď spravodlivosť bude panovať na svete, vtedy dozrie jej ovocie: celým svetom očakávaný pokoj.
Prosiac, aby Božia Prozreteľnosť posilňovala Vás v týchto ťažkých časoch hojnosťou svojich darov, udeľujeme Vám svoje arcipastierske požehnanie.

Dané dňa 8. marca 1943.

Dr. Karol Kmeťko, biskup nitriansky,
Ján Vojtaššák, biskup spišský,
Pavol Gojdič, biskup prešovský,
Dr. Pavol Jantausch, biskup, apoštol. administrátor trnavský,
Jozef Čársky, biskup, apoštol. administrátor košický, rožňavský a satmársky,

Dr. Andrej Škrábik, koadjutor-biskup banskobystrický,
Dr. Michal Buzalka, svätiaci biskup trnavský, vikár brannej moci.

Tento obežník treba prečítať veriacim pri všetkých bohoslužbách na druhú nedeľu pôstnu (21. marca 1943) 

Rodák zo zemianskej obce Dolné Držkovce arcibiskup Karol Kmeťko. Ctenou pani matkou Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča bola Antónia Zsittnyan. Anton Zsittnyan z veľmi známej zámožnej bánoveckej katolíckej rodiny sa zosobášil pred rokom 1850 s Máriou Kmetyko. Zakladajúci člen Matice slovenskej  515.(253) ThDr. Karol Kmeťko.

Joannes *krst Bánovce nad Bebravou 27.01.1715, krstní rodičia Steph. Balažovics a C.Catharina, rodičia Paulo Ondrejkovics a Maria ;

Theresia  *krst Bánovce nad Bebravou 10.05.1741, krstní rodičia Steph. Balažovics a C.Catharina, rodičia Petrus Ondrejkovics a Eva ; 

Paulus *krst Bánovce nad Bebravou 15.11.1761, krstní rodičia Joanne Tomkay a manželka Elizabeta, rodičia Joanne Ondregkovits (Ján Ondrejkovič) a Eva ; 

Paulus *krst Bánovce nad Bebravou 21.01.1767, krstní rodičia Joanne Tomkay a manželka Elizabeta, rodičia Joanne Ondreykovics a Catharina ;

Anna *krst Bánovce nad Bebravou 24.09.1798, krstní rodičia Stephanus Nagy a Maria Blaho, rodičia Paulus Ondrejkovics a Catharina Pravoticzky ; 

Catharina *krst Bánovce nad Bebravou 06.04.1801, krstní rodičia Stephanus Nagy a Maria Dubniczky, rodičia Paulus Ondrejkovics a Catharina Pravoticzky ;  

Joannes *krst Bánovce nad Bebravou 06.05.1801, krstní rodičia Joannes Dubniczky a Anna Nagy, rodičia Paulus Ondrejkovics a Catharina Pravoticzky ; 

Petrus  *krst Bánovce nad Bebravou 23.05.1804, krstní rodičia Joannes Dubniczky a Anna Morvay, jeho rodičia boli rodičia Paulus Andrejkovits a Cath. Pravoticzky  ; 

Catharina *krst Bánovce nad Bebravou 25.09.1806, krstní rodičia Joannes Dubniczki a Anna Nagy, jej rodičia boli Paulus Ondrejkovics a Cath Pravoticzki ;

Antal *krst Bánovce nad Bebravou 26.01.1844, jeho rodičia boli Antal Zsittnyan a Mária rodená Kmetyko ; 

Stephanus Ivánka a jeho ctená manželka Anna Zsittnyan, Bánovce nad Bebravou rok 1845. Ctenou pani matkou Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča bola Antónia Zsittnyan.

István Antal *krst Bánovce nad Bebravou 08.11.1845, krstní rodičia Antal Zsittnyan a manželka Borbala, jeho rodičia boli Péter Andrejkovics (Peter Ondrejkovič) a Antónia rodená Zsittnyan ;

Antal István *baptism in Bánovce nad Bebravou 29.03.1846, jeho rodičia boli Antal Zsittnyan a Mária rodená Kmetyko ; 

Janos Zsittnyan *30.06.1850 Bánovce nad Bebravou, jeho rodičia Anton (Antal) Zsittnyan a Mária Kmetyko. Krstní rodičia János Kmetyko a Antonia Kmetyko. Obvodný notár v Dolných Držkovciach Stefan I. Ondrejkovič zdedil úrad po pánovi notárovi Pavlovi Kmeťkovi, svojom príbuznom po matke.

Ignácz *batism in Bánovce nad Bebravou  30.06.1850 parents Péter Antal Zsittnyan and Mária Kmetyko ;

Hrob pána Karola Kmeťku, otca Obvodného notára v Dolných Držkovciach (jeho vnuk bol prvý slovenský arcibiskup ThDr. Karol Kmeťko v Nitre).

Známymi rodákmi zo zemianskej obce Dolné Držkovce boli aj v roku 1848-1849 poručík slovenského dobrovoľníckeho zboru Mikuláš Dohnányi (*28. november 1824 †2. jún 1852 Trnava), Ľudovít Dohnányi a synovia Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča a Urodzenej pani Anny Sandor de Szlavnicza - správca učiteľ Štefan II. Ondrejkovič, Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič, Obvodný notár Vojtech Ondrejkovič, Ján Ondrejkovič, Ladislav Ondrejkovič, Jozef Ondrejkovič, Ľudovít Ondrejkovič, Titus Ondrejkovič

VAS Gereben. Veľký kalendár z roku 1854. Bánovce nad Bebravou. Biro: Blaskovits István. Tkk: Zsittnyan János (Žitňan Ján), Ladeczky József, Andrejkovits Péter (Ondrejkovič Peter), Minarik János. J.: Grauszsky Antal. Inspektor: Straka Ferencz. Adózsedő: Kmetyko Pál (Kmeťko Pavol). Orv.: Kazstel Vilmos, Burnstein Józs., Freund Ádolf. Gyógyszerszéz: Bartovits István. Strana č. 230.

Paolus * 1861, Bánovce nad Bebravou, otec D. Paolus Kmetykó, notár v obci Dolné Držkovce, matka Spectabili Da Rozália de 

Clemens *22.11.1864 Veľké Uherce No 35. Rodičia Stephanus Androvics a Susanna Balazsovics. Krstní rodičia Joanes Zsittnyan a Anna Balazsovics.

Alexander Josephus Antonius *20.02.1867 Trenčín No 73 rodičia Alexander Androvich Sedria Cott. Trenčín A. a Francisca Kornhoft krstní rod. Joseph Kamin. Capitanus a Antonia Vidna Vavreczky nata Androvic ;

Slovenský politik, právnik JUDr. Milan Ivanka de Draskócz et Jordánföld sa narodil  dňa * 25. októbra 1876 v Turčianskom Svätom Martine.  

Notár Pavol Kmeťko si za manželkino šľachtické veno zadovážil vidiecky statok. Z jeho osemnástich detí sa dospelosti dožilo päť synov a päť dcér. Po smrti prvej manželky Rozálie našiel štyrom svojim deťom matku, dcéru krčmára z  Novej Bane, 19-ročnú Johannu Mixovú, ktorá mu porodila ešte jedenásť detí, Karol bol predposledný z nich, ale keď mal šesť rokov otec zomrel. Matka Johanna, je pochovaná v Dežericiach, zomrela v novembri 1905, keď si robil na univerzite v Budapešti doktorát. Jeho dvaja bratia na nej vyštudovali Lekársku fakultu a už zostali v Pešti. Kňazské povolanie si zvolil brat Pavol, ktorý pôsobil ako spirituál v nitrianskom Malom seminári a sestra Anna Bonifácia, vstúpila do kongregácie vincentiek a bola predstavenou žilinského sirotinca. Jej sestry z otcovho druhého manželstva sa nevydali, predali statok a kúpili si dom v Bánovciach nad Bebravou.              

Josephus *07.12.1877 Bošany, jeho rodičia boli Josephus Marko a Mária Marko rodená Korec ; 

Joannes *17.04.1879 Bošany, jeho ctení rodičia boli Joannes Korec a Anna Korec rodená Marko (príbuzná Sp. D-y. Márie Sandor Szlavniczai rodenej Marko, svokry Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča).

Excentrické územie Nitrianskeho biskupstva obchádza maďarské osídlenie okolia Nitry. Diecéza sa vinie územím Považia a Kysúc s centrami v  Trenčíne a Žiline. Jej západná hranica umožňuje kontakt s Čechmi resp. Moravákmi.

Pavol Kmeťko teológiu študoval v Nitre. V r. 1882 sa stal zastupujúcim profesorom náboženstva na nitrianskom gymnáziu. V r. 1883 ho vysvätili v Nitre za kňaza. V r. 1887 sa stal riadnym profesorom náboženstva.

V roku 1904 sa v Bratislave zosobášili  pribuzný Anny Ondrejkovičovej rod. Sandor de Szlavnicza aj Ondrejkovič JuDr. Milan Ivánka Draskócz et Jordánföld a slečna Elena Kutlíková, dcéra advokáta Vendelína Kutlíka a Boženy Hodžovej a vnučka farára ECAV Michala Milana Hodžu. Po sobáši odišli do Trnavy, kde sa stal JuDr. Milan Ivánka predstaviteľom spolupráce s českou politikou aj podnikateľskými kruhmi. Za ich spoluúčasti založil v Trnave Hospodársku banku (1906). Od roku 1906 bol spoluvydavateľ a redaktor časopisu Národný hlásnik.   

Tak isto ako jeho nevlastný brat Pavol, Karol Kmeťko gymnaziálne štúdiá absolvoval v rokoch 1887-1895 na Piaristickom gymnáziu v Nitre. V rokoch 1895-1899 absolvoval štúdium teológie v Budapešti. 2. júla 1899 bol v Nitre vysvätený za kňaza. V r. 1906 získal v Budapešti doktorát teológie.

V roku 1907 bol JuDr. Milan Ivánka zvolený do uhorského snemu, avšak v roku 1909 bol ako Slovák mandátu zbavený za údajné poburovanie proti štátu a Maďarom počas predvolebnej kampane a odsúdený na jeden rok väzenia.     

   

Bratanec Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča ThDr. Pavol Kmeťko v rokoch 1888-1902 pôsobil ako spirituál v Biskupskom seminári v Nitre. V r. 1902 sa stal farárom v Dražovciach pri Nitre. Od r. 1910 bol aj inšpektorom diecéznych škôl.

V Bánovciach nad Beberavou v rokoch 1912 - 1914 pôsobil 25-ročný kaplán, neskorší tajomník biskupa ThDr. Karola Kmeťku Jozef Tiso.

Počas prvej svetovej vojny spolupracoval advokát JuDr. Milan Ivánka s MUDr. Vavrom Šrobárom, Milanom Hodžom a s Emilom Stodolom. 

Príbuzný rodiny Ondrejkovič, Vdp. farár ThDr. Pavol Kmeťko, rodák zo zemianskej obce Dolné Držkovce zomrel roku Pána † 1917, v obci Dražovce, dnes mestská časť Nitry. Po matke Rozálii, šľachtičnej bol príbuzný aj Urodzenej pani Anny Ondrejkovičovej rod. Sandor de Szlavnicza.                                       .

Signatári Martinskej deklarácie 30.10.1918. V prvom rade K. A. Medvecký, J. Vojtašák, J. Janoška, arcibiskup ThDr. Karol Kmeťko, S. Zoch, J. Slávik, V. Makovický, v strede E. Stodola, F. Juriga, ... I. Dérer, V. Čobrda, v hornom rade F. Ruppeldt, Š. Krčméry, E. Bežo.

Do 22. marca 1919 ThDr. Karol Kmeťko spolupracoval aj s katolíckym národným dejateľom a donátorom, slovenským advokátom z Veľkej Bytče Jurajom Mičurom, signatárom Martinskej deklarácie 30.10.1918. Signatárom Martinskej deklarácie z októbra 1918 a členom SNR bol aj advokát JUDr. MIlan Ivánka.  

Svätý otec, pápež Benedikt XV. vymenoval ThDr. Karola Kmeťku v roku 1920 za nitrianskeho biskupa. V  Nitre bol slávnostne vysvätený za biskupa 13. februára 1921 s Mariánom Blahom a Jánom Vojtaššákom. Svätiteľom bol nuncius Clement Micara a jeden zo spolusvätiteľov bol budúci olomoucký arcibiskup a priateľ Karola Kmeťka Antonín Cyril Stojan. Masová účasť veriacich zapísala vysviacku a miesta jej konania do pamäti národa. O Nitre sa uvažovalo ako o sídle slovenskej provincie. Nútený odchod Kmeťkovho predchodcu, biskupa Viliama Batthyányi z  Nitry, kapitula a jej kanonici maďarskej národnosti vnímali negatívne. Inak to bolo s väčšinou kňazov a veriacich diecézy, mala slovenský charakter.

V Moravskom Lieskovom na evanjelickej fare na území nitrianskej diecézy pôsobil od leta 1921 predseda Slovenskej národnej strany, prívrženec autonomizmu Dr. Martin Rázus.

Národné noviny Volume: rok 1922, Issue: 11.06.1922 Hlavný slúžny v Novom Meste nad Váhom Štefan Schurmann ;

Prepošt Karol Anton Medvecký (zo šľachtického rodu Medvecký z Medvedzieho a Malého Bysterca), správca bojnickej katolíckej farnosti, starosta Bojníc a etnograf. Priateľ a spolupracovník zakladateľa muzeálneho spolku Hornej Nitry Hlav. oficiála Okresného súdu v Prievidzi pána Gejzu Turbu. Podpredseda Slovenského výkonného výboru Československej strany lidovej predsedu na Slovensku JUDr. Martina Mičuru a priateľ nitrianskeho biskupa ThDr. Karola Kmeťka aj rodiny Ondrejkovič. Redaktor tlačového orgánu Ľudová politika. Signatár Martinskej deklarácie.                  

Z nitrianskej diecézy, z Dlhého Poľa pri Veľkej Bytči pochádzal JUDr. Martin Mičura, kľúčový funkcionár katolíckej Československej lidovej strany a  minister s plnou mocou pre správu Slovenska. Mal úzke kontakty s nitrianskym biskupom. Vzťahy k českým susedom boli diferencované, politicky najvýznamnejším kňazom a odporcom čechoslovakizmu bol (okrem Andreja Hlinku) Jozef Tiso. Biskup Kmeťko sa snažil zachovať si odstup od politiky, ale kňazom politickú činnosť v zmysle kanonického práva väčšinou povolil až na nedorozumenia so svojim tajomníkom Jozefom Tisom. Okrem iných dlhodobo usmerňoval aj príbuzných rodiny Sandor de Szlavnicza a Ondrejkovič bratov Dr. Viktora Ravasza a JUDr. Stefana Ravasza. Diecéza mala aj vďaka katolíckym Kysuciam, kde ThDr. K. Kmeťko pôsobil v svojich kaplánskych rokoch, o 10 % viac rímskokatolíckeho obyvateľstva, ako priemer. Najviac lutheránov žilo v trenčianskom zavážskom dekanáte v blízkosti moravských hraníc, kde evanjelici tvorili viac ako tretinu obyvateľstva, podobne ako v púchovskom a bánovskom dekanáte. V diecéze nebolo veľa obcí ani žiadne väčšie mesto, ktoré mali ich väčšinu okrem slovenského obyvateľstva zemianskeho pôvodu ku ktorého právam zaujali negatívne stanovisko nová štátna moc aj HSĽS a ľavicové politické strany. Jednalo sa o obchádzanie jeho práv v súvislosti s  Občianskym zákonníkom platným na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, resp. na Slovensku až do roku 1950. Aj v tejto veci v záujme ochrany jeho práv biskup ThDr. Karol Kmeťko a JUDr. Martin Mičura spolupracovali s českým a moravským p.p. sliezskym klérom.

Prezident republiky T.G. Masaryk a minister s plnou mocou pre Správu Slovenska JUDr. Martin Mičura v Žline na železničnej stanici v roku 1921 pri oficiálnej návšteve.

V trojici prvých troch slovenských biskupov Karola Kmeťka vo Vatikáne charakterizovali ako „vzdelaného a politicky znášanlivého doktora teológie“, ktorý vynikal svojou energickou, ráznou povahou. Zdroj: HRABOVEC,  Emilia. Der Heilige Stuhl und die Slowakei 1918 – 1922 in Kontext internationaler Beziehungen. Frankfurt am Main : Peter Lang GmbH, 2002, s. 275. Podľa listu C. Micaru kardinálovi Gasparimu zo 17. 9. 1920. 10   HRABOVEC, ref. 9, s. 297. Taktiež podľa korešpodencie prvého pražského nuncia s kardinálom Gasparim, 6. 3. 1920.

Obyvatelia filiáliek a  farností drietomskej fary Vdp. farára, kanonika Rudolfa Oravského synovca Obvodného notára Stefana Ondrejkoviča, kde bol patrónom nitriansky biskup, mali odovzdávať farárovi ročne 500 kg žita a 76 kureniec v naturáliách a boli povinní odpracovať 176 dní poľnej práce. Roku 1922 poslal biskupský úrad kňazom takýto prípis: „Ručné práce, ktoré Vám veriaci nedávajú, len tak budú vylúčené z priznávky, jestli o tomto podáte zvláštnu prosbu, v ktorej sa týchto dávok zriekate, veriaci s týmto súhlasia a obecné predstavenstvo potvrdí, že tieto práce sa už 30 rokov nekonajú.“ Drevo na kúrenie pre faru ako aj pre školu však dostávala nejakým konkrétnym spôsobom od patrónov, alebo farníkov obyčajne aj s dovozom každá fara.  

Aladár II. Ondrejkovics a jeho brat Tibor boli okolo roku 1924 študentmi Malého seminára v Nitre. Jeho riaditeľ bol Fudolf Formánek  (narodil sa 4.mája 1892 vo Veselí nad Váhom). Člen obecného zastupiteľstva, jednateľ Spolku sv. Vojtecha, člen Krajinskej rady Orla, tajomník Slovenského katolíckeho kruhu. Za 1.Svetovej vojny účinkoval v Ilave. Kanonik bol Andrej Cvinček (narodil sa 27.nov. 1880 v Olešnej). Študoval v Nitre, Ostrihome a univerzitu v Budapešti. Člen krajinského zastupiteľstva a krajského výboru, vedúci  člen predsedníctva  Československej Lidovej strany na Slovensku. Zo zemanskej obce Dolné Držkovce bol aj kanonik ThDr. Michal Beňo *01.02.1880. Vtedajší biskup Karol Kmeťko si pravidelne volal svojich malých príbuzných bratov Ondrejkovič (hlavne lepšieho hráča Tibora) a hrával s nimi biliard. Podľa našich informácií sa jeho biliardový stôl na hrade v Nitre stále nachádza. 

Dňa 16.05.1927 bolo udelené biskupom Karolom Kmeťkom arcipastierske uznanie správcovi učiteľovi Rímsko-katolíckej ľudovej školy v Púchove a organistovi v rímsko-katolíckom kostole Všetkých svätých Karolovi Neumanovi za takmer 40 ročnú prácu v katolíckom kostole.

Stanovy Rímsko-katolíckeho sirotinca a starobinca v Ružomberku schválil dňa 23. novembra 1933 Krajinský úrad v Bratislave jeho prezidenta Dr. Jozefa Országha (príbuzný rodu Šándor zo Slávnice). V roku 1933 boli členmi kuratória: Msgre. Andrej Hlinka, predseda, Anton Mederly, starosta Ružomberka, podpredseda, Vojtech Hodoš, Dr. Ľudovít Labaj, ako členovia mestskej rady, Andrej Janček, Viktor Sliacky, Andrej Scheffer, Dr. Jozef Poliak Škobla, Dr. Štefan Reindl (príbuzný rodiny Ondrejkovič prostredníctvom sobáša Dr. Karola Reindla), František Hýroš (príbuzný rodiny Ondrejkovič prostredníctvom rodu Šándor zo Slávnice), Alexander Milan, delegovaní ružomberskí mešťania a Jozef Tylka ako riaditeľ ústavu.  

Prvý slovenský arcibiskup Jeho Eminencia ThDr. Karol Kmeťko, rodák z Dolných Držkoviec a predseda vlády ČSR Milan Hodža v Nitre. V pozadí jeho vládny automobil.

Mestská rada v Nitre. Sediaci druhý zprava kanonik ThDr. Michal Beňo *01.02.1880 rodák zo zemianskej obce Dolné Držkovce. Učil na Malom seminári v Nitre keď tam študovali Aladár II. Ondrejkovič s bratom Tiborom.

Kanonik ThDr. Michal Beňo a poslanec Národného zhromaždenia v Prahe, predseda Čs. strany Lidovej na Slovensku a prezident Správneho súdu v Bratislave JUDr. Martin Mičura.

Otec Dr. Antona Neumanna, osobného tajomníka krajinského prezidenta Dr. Jozefa Országha Karol Neumann bol v Púchove váženým rechtorom, teda správcom miestnej Rímsko-katolíckej ľudovej školy a organistom v rímsko-katolíckom kostole Všetkých svätých. Svojho syna Antona dokonca sám v škole učil a za takmer 40-ročné pôsobenie v katolíckom kostole v Púchove získal arcipastierske uznanie od biskupa Karola Kmeťka.

Pamätná tabuľa na kostole Všech Svätých v Púchove postaveného v roku 1940 podľa projektu ing. archtekta Milana Harminca konsekrovaného Nitrianskym biskupom ThDr. Karolom Kmeťkom.  

Jedným z dvoch ťažísk švajčiarskych hospodárskych záujmov na Slovensku ktoré podporoval aj arcibiskup Karol Kmeťko bola sladovňa Ecstein v Nitre. Bola švajčiarskym vlastníctvom a počas celej vojny v nej pracovali traja švajčiarski odborníci. Ich úlohou bolo zabezpečovať zásobovanie Švajčiarska dostatočným množstvom sladu. S nimi aj s majiteľom spolupracoval aj prezident firmy Cukorspol Rudolf Fraštacký. Druhou firmou kde pôsobil švajčiarsky občan pán Wrubel vo Švajčiarskom vlastníctve do jej nevýhodného odpredaja koncernu Hermann-Göring Werke boli Kovohuty Werkzeugmaschienen fabrik Öerlikon Bührle a spol. Krompachy okres Spišská Nová Ves. V Spišskej Novej Vsi bol Verejným notárom brat generála M. R. Štefánika Dr. Ladislav Štefánik. 

Súbor operety Slovenského ľudového divadla v Nitre v rokoch 1939-1945. Na snímke prvý zľava sólista, tenor Karol Ondrejkovič, účinkoval npr. v operetách Gejzu Dusíka " Modrá ruža " a " Keď rozkvitne Máj " , v SND v Bratislave spieval v operete " Modrá ruža " sólista Belo Turba. Súbor v Nitre podporoval aj prvý slovenský arcibiskup ThDr. Karol Kmeťko. Predsedom Družstva Slovenského ľudového divadla bol nitriansky župan Štefan Haššík, rodák z obci Dlhé Pole.

Jeho Eminencia ThDr. Karol Kmeťko bol podporovateľom slovenského leteckého priemyslu a stál v roku 1941 pri počiatkoch firmy Továreň na lietadlá Ing. Jaroslav Mráz Nitra.

Advokát a honorárny konzul Dánskeho a Švédskeho kráľovstva v Bratislave JUDr. Stefan Ravasz pokrvný príbuzný rodín Ondrejkovič, Sandor zo Slávnice, Nozdroviczky a sprostredkovane príbuzný a chránenec JUDr. Martina Mičuru a arcibiskupa ThDr. Karola Kmeťku sa stal 03.05.1944 Hlavným mešťanostom Bratislavy v nadchádzajúcom najťažšom období pre hlavné mesto. 

Dňa 18. mája 1944 si štátny sekretár kardinál Maglione pozval k sebe slovenského vyslanca vo Vatikáne Karola Sidora a úradne mu oznámil, že Svätý Otec Pius XII. vymenoval nitrianskeho biskupa ThDr. Karola Kmeťku za arcibiskupa.  

Čierna Limuzína Skoda Superb 3000 bola vyrobená v závode Kvasiny pre biskupský úrad v Ntre Jeho Eminencie prvého slovenského arcibiskupa ThDr. Karola Kmeťku v roku 1946.

ThDr. Karol Kmeťko bol názorovo podobne orientovaný ako JUDr. Martin Mičura, Dr. Imrich Karvaš, Dr. Viktor Pavella, Dr. Karol Reindl, Dr. Aladár I. Ondrejkovič, Gejza Victor Jacobus Turba, prepošt Karol Anton Medvecký a viacerí verejní činitelia pochádzajúci z notárskych rodín. Vyššie je náhrobný kameň rodáka z Dolných Držkoviec Obvodného notára Vojtecha Ondrejkoviča. Bol synom tamojšieho Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča a Anny Sandor de Szlavnicza. Pôsobil aj v Jedľových Kostoľanoch okres Zlaté Moravce a Piešťanoch, kde mal dom neďaleko  hotela Eden. Tu mala dom aj Váž. pani Elenka Fraštacká Žúborová.

V septembri 1945 bol Jeho Ctihodnosť JUDr. Martin Mičura predseda Najvyššieho súdu, spolupracovník a dlhoročný priateľ ThDr. Karola Kmeťka v Štátnej nemocnici v Bratislave Ružinov zadržaný príslušníkmi NKVD a odtransportovaný do väzenia Ljubljanka v Moskve.

V roku 1946 Gizela Ondrejkovičová, dcéra rodáka z Dolných Držkoviec Okresného náčelníka a po roku 1945 policajného trestného sudcu v Bratislave Dr. Aladára I. Ondrejkoviča (príbuzný a spolupracovník ThDr. Karola Kmeťka aj JUDr. Martina Mičuru) pracovala pre Demokratickú stranu a úspešne viedla volebný štáb DS.

V januári 1948 bola z Moskvy do Prahy vyslaná vlakom brigáda KGB špeciálneho určenia o počte 400 mužov pod velením generála Pavla Anatoljeviča Sudoplatova.   

Do politického exilu v Kanade odcestovala pani Gizela Ondrejkovičová dňa 27. februára 1948 cez Rakúsko a Švajčiarsko.

Dňa 22.decembra roku Pána 1948 v Nitre navždy opustil tento svet rodák zo zemianskej obce Dolné Držkovce Jeho Eminencia arcibiskup ThDr. Karol Kmeťko.

Kanonici nitrianskej kapituly v období episkopátu Karola Kmeťka mali okrem čestných chórových povinností v katedrálnom kostole množstvo ekonomických úloh a funkcií. Ako archidiakoni kontrolovali prostredníctvom dekanátov jednotlivé farnosti a ich hospodárenie. V diecéze spravovali banku s názvom "Kapitulné opatrovníctvo nábožných základín", ktorú riadil jeden z kanonikov, v Nitre túto úlohu obyčajne plnil prepošt. 

Dňa 30. augusta bol mjr. jazd. Jaromír Nechanský (kolega a priateľ kpt. tank. Aladára Ondrejkoviča z Dragounského pluku 8 "Knížete Václava Svatého" v Pardubiciach) odoslaný na dovolenku a 4. septembra 1949 zatknutý a obvinený z vlastizrady, vyzvedačstva a spolčenia proti republike, za čo bol 14. júna 1950 odsúdený na trest smrti, stratu hodnosti a vyznamenania. Odvolanie bolo vrchným súdom v Brne zamietnuté. Popravený bol v pankráckej väznici 16. júna 1950 spolu so študentom právnickej a prírodovedeckej fakulty Veleslavom Wahlom v ranných hodinách.

Na jar roku 1950 bol kpt. aut. Aladár II. Ondrejkovič zatknutý a uväznený vo vojenskej  väznici s osobitným režimom pre dôstojníkov v Hradci Králové pre odmienutie rozkazu pripraviť štábne cvičenie pluku podľa poľných predpisov Sovietskej armády. Proti kpt. aut. Aladárovi Ondrejkovičovi a jeho manželke Alžbete Ondrejkovičovej rod. Ličkovej nezákonne konala Vyššia vojenská prokuratúra Tábor (VÚ 1815). 

Od roku 1950 bol v tábore nútených prác Mírov internovaný bývalý veliteľ tankového vojska 4. vojenskej oblasti v Bratislave plk. tank Ján Malár, do roku 1947 dlhoročný priamy veliteľ pobočníka, referenta tankového vojska VO-4 kpt. tank. Aladára II. Ondrejkoviča

Beňuška Pavol, Mons. ThDr. filozof a teológ, katolícky publicista, prekladateľ, rodák z obce Veľké Bielice, krajan rodiny Balazsovics a Kedrovich.  Teológiu študoval v Štrasburgu, kde ho 15. júla 1934 vysvätili za kňaza a kde si ďalej prehlboval vedomosti. Od roku 1939 ceremoniár a tajomník biskupa (od mája 1944 arcibiskupa) ThDr. Karola Kmeťka. Životopisné dáta: * 25. januára 1911, Veľké Bielice, dnes časť Partizánskeho  † 1. februára 1972, Topoľčany.

 

Virtuálna prehliadka mesta Nitra - Nitriansky hrad. Pri návšteve autora na hrade v roku 2001  mu cirkevné osoby povedali, že  jeden spolužiak (cirkevná osoba) jeho otca zo seminára ešte na hrade v Nitre žije. V kostole na hrade Nitre je pochovaná Jeho Eminencia arcibiskup ThDr. Karol Kmeťko. Pri návšteve autora, ale bol tento kostol zatvorený.

Poznámky: Generál Pavel Anatoljevič Sudoplatov bol v roku 1953 bol zatknutý a odsúdený na 15 rokov za zločiny proti ľudskosti.  

Zdroje: pplk. tank v. v. Aladár II. Ondrejkovič ;  Mons. Justín Beňuška *21.sept.1918 Veľké Bielice Sidónia Hutárová rod. Haššíková Dlhé Pole ; Encyklopédia Slovenska A - Z ;  Matrika Dolné Držkovce a Bánovce nad Beberavou ; Ján Chryzostom kardinál Korec ; arcibiskup Ján Sokol 19.01.2001 Bratislava ;                       

 

 

 

 

Diecéza Nitra

Arcibiskup Karol K.

www.Ondrejkovics-Sandor.com

Dolné Držkovce K.

www.Ondrejkovics-Sandor.com

Dolné Držkovce K.

Aktualizované: 01.06.2020