Ondrejkovič vo vetre času

Cisár LEOPOLDUS I. polepšil erby a potvrdil armálesy ktorých boli držiteľmi Liptovskomarský prepošt Andreas Ondrejkovicz a Gaspar Lipthay roku pána 1659.

                       

Leopoldus I  *09.06.1640 † 05.05.1705 Habsburg v rokoch 1657-1705 cisár Svätej ríše rímskej národa nemeckého v rokoch 1658-1705, v rokoch 1657-1705 český a uhorský kráľ. Po  smrti španielskeho kráľa Karola II neuznal ako jeho nástupcu Filipa z Anjou (nárokoval si trón pre syna Karola), čo tiež bolo dôvodom pre najväčší  ozbrojený konflikt prvej polovice 18.storočia, t.j. vojny o španielske dedičstvo. Cisár Leopold I. podpísal prvý cisársky robotný patent, ktorým boli potvrdené vzťahy medzi nevoľníkmi a vrchnosťou.  Počas jeho panovania  výdaje na armádu osobitne zaťažovali rozpočet jeho krajín.

Leopoldus I. nastúpil na trón po otcovi Ferdinandovi III na miesto brata, ktorý zomrel. Bol typickým predstaviteľom absolutizmu. Vojny s Tureckom a Franciou ho nútili udržovať veľkú armádu. V roku 1683 porazil zo spojencami Turkov v bitke pri Viedni a potom po sérii zdrvujúcich víťazstiev - bitka u Nagyharsány (1687), bitka u Zenty (1697) ich zatlačil na na Balkán, kde podporoval miestnu šľachtu v jej bojoch proti Osmanským Turkom.

Leopold I. opätovne predvídavo polepšil šľachtické tituly a potvrdil práva viacerým uhorským rodom, ktoré sa neskôr bojov zúčastnili na jeho strane. Zabezpečil si tak politicky podporu katolíckej šľachty v nábožensky nestabilnom prostredí Uhorska proti evajelickej časti šľachty.    

Cisár L e o p o l d u s   I. polepšil a potvrdil armáles aj Liptovsko-marskému titulárnemu prepoštovi a kanonikovi Andreasovi Ondrejkovicz a Gasparovi Lipthay. Listiny sú datované roku Pána 1659. ThDr. Andreas Ondrejkovicz (Ondrej Ondrejkovič) mecén, cirkevný hodnostár (narodil sa roku Pána 1621 v obci Spišská Štiavnica, okr. Spišská Nová Ves, zomrel 02.09.1697 v mestečku Spišské Podhradie -  Spišská Kapitula). Pochádzal zo zemianskej rodiny. Teológiu študoval na univerzite v Trnave, následne pôsobil ako farár v  Žehre, v roku 1639 už bol spišský kanonik, v roku 1661 dekan kapituly a v roku 1675 titulárny Liptovskomarský prepošt. Za jeho organizačnej a finačnej účasti boli zachránené aj novovytvorené výtvarné diela vysokej umeleckej hodnoty. Zaslúžil sa o zachovanie klenotnice nástenných malieb zo 14 až 16 storočia  v  kostole v Žehre, kde v roku 1656 dal vybudovať ranobarokový hlavný oltár. V roku 1673 daroval  kazateľnicu, v roku 1677 dal vybudovať bočný, v roku 1678 hlavný oltár v obnovenom kostole v Liptovskej Mare, zároveň zachránil početné gotické diela. V Spiškej Kapitule dal zreštaurovať najstarší objekt rotundu Panny Márie a sv. Valentína, dal reštaurovať a dobudovať dom kanonikov Andreas Ondrejkovicz v Spišskom Podhradí č.13 a vyhotoviť vlastný náhrobný kameň.  

Literatúra: Hradszky. J.: Initia progressus ac praesens status capituli sanctum Martinum e. C.de Monte Scepusio.. Spišské Podhradie 1901, s.73 a n., tamže: Additamenta ad Initia ..Tamže 1903, s135 an.;

  

Spišská kapitula vykonávala činnosť hodnoverného miesta. Hodnoverné, alebo vierohodné miesta (lat. loca credibilia) boli verejné právnické inštitúcie v stredovekom Uhorsku, zriaďované pri kapitulách alebo kláštorných konventoch. Disponovali autentickou pečaťou a na požiadanie stránok, z príkazu cirkevnej alebo svetskej vrchnosti vykonávali splnomocňovanie, alebo inú úradnú činnosť považovanú za právoplatnú v oblasti uhorského svetského práva. 

Kolinovics család (Senkviczi.). A XVI. század első felében (1550. előtt) Horvát országból Benicsy Miklós vezérlete alatt több család (mint Benics, Biszkupics, Czvitusics, Kovácsics, Kolovosics, Matkovics, Miletics, Paukovics, Primosics, Ondrejkovics, Oboltics, Sztoisics, Sztarsics stb.) költöztek ki Pozsony vármegyébe és ott Szeredi Gáspár által Senkviczen telepítettek meg *. Idővel e megszállott családokból többen nemességet nyertek, igy ...

Kolinovics rodina (Senviczi.). V prvej polovici 16. storočia (pred rokom 1550) sa z Chorvátska vystahovalo niekoľko rodín (napr. Benics, Biszkupics, Czvitusics, Kovácsics, Kolovosics, Matkovics, Mileticsi, Paukovics, Primosics, Ondrejkovics, Oboltics, Sztoisics, Sztarsics atď.) do bratislavskej župy pod vedením Miklóse Benicsyho a tu ich usadil v Senkviczi Gáspár Szeredi *. Postupom času niekoľko z týchto usídlených rodin získalo šľachtické tituly, takže ...

Ako áno a ako nie, podľa ústneho podania patriarchov rodu pochádza rodina Ondrejkovič od mesta Leskovac.  Tu údajne mala svoj hrad. Do Uhorska emigrovala po porážke Osmanskými Turkami aj zo svojimi ľudmi a hnuteľným majetkom. Kone prikrývali medvedími kožušinami. Z čoho možno pomerne reálne odvodiť to v akom prostredí žili, aký bol spôsob ich života a aké bolo ich spoločenské postavenie. 

Po roku 1541 bola veľká časť Uhorska (okrem Horného Uhorska a Sedmohradska) okupovaná Turkami. Množstvo šľachticov, ktorí majetok zanechali doma, sa usadzovalo v mestách Horného Uhorska. Tu sa domáhali výsad z titulu svojho pôvodu, ale mestám boli len na obtiaž. Vznikali z toho početné konflikty....ktoré sa často končili až krviprelievaním. Celú situáciu musel riešiť až viedenský dvor.....cisár Ferdinand III. napokon nariadil mestám, že nemajetných šľachtických utečencov z južných oblastí Uhorska, majú prednostne prijímať do mestských vojenských posádok. Zdroj: Pavol Novotný. 

Dňa 20. júla roku Pána 1561 bol Georg Pravoticzky decurio vojenskej posádky (po páde Szigetváru poslednej kresťanskej pevnosti Zadunajska) Várpalota ktoréj velil viťaz 600 súbojov hradný kapitán Georg Thúry. Posádka 200 husárov a hajdukov nepoberala žold,  žila aj so svojimi rodinami iba s toho čo ukoristila Turkom. Výstroj, výzbroj a kone si hajduci aj husári zaobstarávali tiež na svoje náklady.

Barón Thúry Gyorgy mal spoločných predkov s paňou Pirinou Ondrejkovičovou rod. Elephanti (Magdolna Thury rod. Elephanti), manželkou prokuristu firmy Thonett úč. spol. Tibora Ondrejkoviča brata pplk. tank v. v. Aladára II. Ondrejkoviča.

Spoločenské zaraďenie šľachticov potvrduje vlastníctvo kožušín dravých zvierat. Súpis svadobnej výbavy, ktorú v roku 1572 Sp. D. František Beniczký vydal Fružine (Eufrozíne), dcére nebohého Jána Mičinského uvádza medzi šatstvom šuby (kožuchy) podšité kunami a kuními hrdlami, ako aj šubu podšitú líškami. V testamente František Beniczký roku 1576 odkázal svojej manželke Kataríne šubu z vlčieho chrbta a červenú šubu z vlčích podbruškov. Manželke dal vyhotoviť aj malú kuniu šubu so zamatom a damaškátovú šubu podšitú kunami. Zo sporu medzi zemanmi Benediktom Beniczkým a Jurajom Nevéry sa v roku 1580 dozvedáme, že Benedikt Beniczký daroval v roku 1568 počas Vianočných sviatkov Jurajovmu otcovi Matejovi Nevéry dva vlčie kožuchy ušité i vyhotovené z vlčieho chrbta v hodnote 4 zlaté. Z ich ocenenia možno usudzovať, že vypracovaná kožušina z vlka mala relatívne vysokú hodnotu.

Paulus Andrejkovits (Ondrejkovič) a manželka Catharina Pravoticzky, ich syn bol Petrus Ondrejkovics (Andrejkovics, Ondrejkovits) *krst Bánovce nad Bebravou 23.05.1804 krst. rodičia Joannes Dubniczky (1)  (najstaršia šľachtická rodina v trenčianskom kraji) a Anna Morvay, jeho manželka Antonia Zsittnyan (Žitňan) , ich deti boli Mária Borbála *krst 01.05.1843 Bánovce nad Bebravou (krstní rodičia Antonius Zsittnyan a manž. Mária), Antónia Oravská rod. Ondrejkovics, Mária Ondrejkovics *14 03.1839 Bánovce nad Beberavou  a  Stephanus Ondrejkovics (Ondrejkovič) Obvodný notár  v obci Dolné Držkovce a následne Šimonovany, narodený roku Pána 1851 (krstní rodičia Antonius Zsittnyan a manželka Barbora, krstiaci kňaz Ignatius Szabinovszky) v meste Bánovce nad Bebravou (Baán). Jeho manželka Urodzená pani Anna Sandor de Szlavnicza Ondrejkovics sa narodila (jej krstní rodičia  Urodzený pán Josephus Mihalovics compossesor Tvrdomestice a Carolina Pirott, jej krstiaci kňaz Vilhelmus Szeczányi) roku Pána 1861 na adrese Tvrdomestice číslo 23. Sobáš mali 13.03.1880. Svedok nevesty bol šľachtic Urodzený pán Carolus Vály (manželka Anna barónka Mednyánszky), svedok ženícha  Adalberthus Nessel, sobášiaci kňaz  Aloysius Honza (2). Ich prvorodený syn správca učiteľ Stephanus Ondrejkovics-Sandor (Ondrejkovič) sa narodil v *r.1882 (jeho krstní rodičia  boli Dominus Casimirus Horváth a manželka, krstiaci kňaz farár Aloysius Honza) v obci Dolné Držkovce † Bratislava v r.1954. Pôsobil ako správca učiteľ  v obciach Kolárovice, Čierna Lehota, Lednické Rovné a Trebatice. Jeho manželka Mária Turba (jej krstní rodičia Dominus Július Némethy a manželka Júlia, krstiaci kňaz Ignatius Lukács, rok 1417: Ladislaus de Nemethy castellanus de Baymoch), bola vnučkou Obvodného notára Stephana Balazsovics (Balažovič) a dcéra Michaela Turbu, Obvodného notára vo Veľkých Bieliciach, Bojniciach a Mestského notára v Prievidzi, jej matka bola pani Pauline Turba rod. Balazsovics. Ich prvorodený syn pplk tank Aladár II. Ondrejkovič slobodný pán Sandor de Szlavnicza sa narodil v obci Čierna Lehota. Jeho manželka  Alžbeta Ličková Ondrejkovičová fl. No 13 sa narodila v meste Trenčín. Aj ich prvorodený syn Paolus Ondrejkovič-Sandor de Szlavnicza fl No 23 sa narodil v meste Trenčín. 

 

Valentinus Ondrejkovics

Registration of nobility

Opätovné potvrdenie šľachtických práv rodine Ondrejkovics, podpísané Jeho Veličenstvo Cisár Leopold I., Franciscus Szegedy, Stephanus Orbána a v dnešnej dobe podpísanými Jeho Cisárskou Výsosťou veľkovojvodom Otto von Habsburg (19.06.2004), podpísaný je aj jeho Jasnosť knieža Karel Schwarzenberg.

D. Valentin Ondrejkovič  bol v rokoch 1682 - 1699 kňaz katolíckej farnosti vo Velkých Levároch.

Nemessány (réthi és nemessáni). Szepesmegyei régi család, melynek története visszavezethető a XIV. századig. A XVIII. század közepén, az 1754-1755. évi orsz. nemesi összeiráskor ... István * 1688 Ondrejkovics Mária ;  Source: Kempelen Béla: Magyar ...  

Protestantský pastor a kantor Bartol musel opustiť faru a Františkáni získali farnosť Pruské v r. 1673. Ich pastoračná práca bola za čas úspešná a luteranizmus sa stal v mieste  minulosťou. Biskup Juraj Jakušič sa postaral o materiálne zabezpečenie mníchov, z ktorých Františkáni dostali ročný príjem pre svoje pastoračné prácu vo farnosti Pruské a priľahlých oblastiach. Po 47 rokoch pastoracie v r. 1689 prišli ďalší mnísi z kláštora v Maďarsku. Františkánska provincia Svätého spasiteľa Pruské bola posvätená (provincia S. Salvatoris). Prvým jej gvardiánom sa stal dňa 14 septembra 1689 Definitor provincie páter Leonard Ondrejkovič, kým sa v roku 1690 nestal predstaveným páter... (Vojenská história 4/2009)

Veľkovezír Merzifonlu Kara Mustafa Pasha (*1634/1635, Merzifon †25.12.1683) bol osmanský generál, hlavná postava poslednej fázy osmanského vojenského snaženia v strednej Európe a vojenskej porážky pri Viedni.

Počas kuruckého povstania ktoré viedol Imrich knieža Thököly (12 September 1683 Bitka pri Viedni) Júl-Sepember 1683 v slobodnom kráľovskom meste Skalica strážili Františkáni z veže a hradieb mesto. Viedol ich gvardián Leonard Ondrejkovič (Ondreikovics)... 

...o týchto udalostiach informoval gvardián Leonard Ondrejkovič (Ondrejkovics) vo svojom zápise z roku 1691. Ondrejkovič zanechal aj správu o stave kostola z roku 1692, podľa ktorej „Kostol aj so sanktuáriom je momentálne dobrý, čiastočne vďaka usilovnosti Pátrov, no hlavne vďaka pomoci zo strany najosvietenejšej pani zakladateľky, ktorá sa stará o budovu kostola, dala postaviť veľký oltár, na orgán darovala 100 florénov a na zvyšné tiež poskytuje pomoc“. /11/ Hoci predstavovalo obdobie protihabsburských povstaní pre františkánov v mestečku čas plný neistoty a nebezpečenstva, mestečko nikdy na dlhšiu dobu neopustili. Z obdobia od roku 1531 poznáme aj mená predstavených kláštora. /12/

Podžupan Zvolenskej stolice Sp. D. Thomas Beniczky de Benicz et Micsinye  kúpil dom č.22 (25) na námestí v Banskej Bystrici roku 1656 od palatína Pavla Pálffy.

Prešovské jatky 16. februára 1687 do 12. septembra 1687. Neslýchane barbarské popravy sa konali: 5. a 22. marca, 16. apríla, 6. a 14. mája a 12. septembra roku 1687. Na príkaz cisárskeho generála Antónia Caraffu bol 18. apríla roku Pána 1867 žeravým železom katom na smrť umučený prapraprastarý otec správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča Zvolenský stoličný hodnostár magnát Jur Radvanský z Radvane a Sajókazy.

Železný kovaný hrot, na ktorý bola nabodnutá na drevennom stĺpe vedľa jeho pozostatkov sťatá hlava Zvolenského stoličného hodnostára magnáta Juraja Radvanszkého de Radvány et Sajókaza. Po rozštvrtení jeho tela v Prešove bola vystavená pri mestskej bráne. Hrot s hlavou otca priniesol späť do Radvaňe jeho syn Ján Radvanszký. Hrot bol opatrovaný v tzv. Rákociho sieni v ich kaštieli v Radvani.

D. Ondrejkovič  Mikuláš v rokoch 1686 - 1688 farár v obciach Dechtice a Kátlovce, SzK számvevõségi pisár 1690 - 1691.

Roku Pána 1705 vdova po autorovom predkovi Jurovi Radvanskom, Johana Máriássy darovala 300 zlatých na renováciu chrámu svinianskeho, pretože okrem hlavy tu odpočívajú všetky údy jej manžela.

Vicecomes trenčianskej župy Paolus III. Sandor de Szlavnicza (1714) mal manželky 1. Barbara Radvanszky barónka de Radvány et Sajókáza 2. Anna Dobay de Kisdoba et Nagydoba. Sobášmi s týchto dvoch manželstiev pochádzajúcich svojich šiestich synov a troch dcér s dcérami a synmi známych evanjelických rodov Plathy, Sirmiensis, Sréter,  Ilgó a Ottlýk potvrdil dovtedajšie príbuzenské väzby a záujmy rodov Okolicsányi, Révay, Forgách, Mariássy, Darabos, Aranyady, Tokos-Ujfalussy, Rakolubszky, Apponyi, Koloni-Sólyom, Chlevenszky a politickú orientáciu predkov. 

Joannes *krst Bánovce nad Bebravou 27.01.1715, krstní rodičia Stephanus Balažovics a C. Catharina, rodičia Paulo Ondrejkovics a Maria.

Theresia  *krst Bánovce nad Bebravou 10.05.1741, krstní rodičia Steph. Balažovics a C.Catharina, rodičia Petrus Ondrejkovics a Eva.

Vnuk vicežupana stolice Zvolen Spectabilis ac Perillustris Thomasa VIII. Beniczky de Benicz et Micsinye

Thomas* 7. sept.1781 Stephanni Sandor de Szlavnicza *08.23.1756 Uhrovec a manželka Theresia Beniczky de Benicz et Micsinye, syn pochádzajúci z dvoch manželstiev vicežupana Pavla III. Sándora de Szlavnicza (1714) 1. barónky Barbary Radvanszky N. a 2. Anny Dóbay de Dobó. Súrodenci: Ladislaus, Michael, Paolus IV, Carol, Stephanni, Ludovicus, Barbara, Zuzana a Anna Maria. Synovia Sp. D. Stephana Sandora a Sp. D. Theresy Beniczky: Thomas *07.09.1781, Ladislaus a Michael nezanechal potomkov.

Paulus *krst Bánovce nad Bebravou 15.11.1761, krstní rodičia Joanne Tomkay a manželka Elizabeta, rodičia Joanne Ondregkovits a Eva ;

D. Ondrejkovics Michael, katolischer Obernotär, St. Georgen 1761 ; 1762 ;

Paulus *krst Bánovce nad Bebravou 21.01.1767, krstní rodičia Joanne Tomkay a manželka Elizabeta, rodičia Joanne Ondreykovics a Catharina ;

Vnuk Stephana Sandora a Theresie Beniczky, syn Thomasa Sandora de Szlavnicza Žigmund Sandor de Szlavnicza sa opäť zosobášil s dcérou tohto rodu Máriou Beniczky de Benicz et Micsinye. Obec Horná Mičiná počas existencie prešla zložitým vývojom a patrila zemepánom rodu Beniczky, ktorý dedične zastával úrad podžupana Zvolenskej župy a ich sídlo Horná Mičiná sa v istom zmysle stáva centrom Zvolenskej župy.

V roku 1787 bol notárom a učiteľom v obci Šajba a Povraznik Fraňo Ondrejkovits. Zdroj: Dejiny Zvolenského seniorátu evanjelického A. V. bratstva a seniorátu 1921.

Schematizmus pro ANNO 1794/95. Podolini Scholas Verniculas pravident Paipiftae. Magistri: Alexander Ondrejkovits ...

Schematizmus pro ANNO 1794/95 St. Georgio Capitalis Schola. Locales Directores, una Senatoras Civitatis: Michael Ondrejkovits ....

V roku Pána 1797 gróf Stephan Illesházy (od roku 1799 dedičný trenčiansky a liptovský župan), plukovník vojska trenčiansko-liptovskej insurekcie zvolal do vojenskej služby v husárskych plukoch o. i. príslušníkov rodín Ondrejkovič a Sandor de Szlavnicza. 

Anna *krst Bánovce nad Bebravou 24.09.1798, krstní rodičia Stephanus Nagy a Maria Blaho, rodičia Paulus Ondrejkovics a Catharina Pravoticzky ; 

Catharina *krst Bánovce nad Bebravou 06.04.1801, krstní rodičia Stephanus Nagy a Maria Dubniczky, rodičia Paulus Ondrejkovics a Catharina Pravoticzky ;  

Joannes *krst Bánovce nad Bebravou 06.05.1801, krstní rodičia Joannes Dubniczky a Anna Nagy, rodičia Paulus Ondrejkovics a Catharina Pravoticzky ; 

Francúzi, ktorí - podľa plánu - boli napadnutí a preťažení v chrbte, utiekli do divočiny s mnohými väzňami. Avšak nie všetkých z nich bolo možné zachytiť v dôsledku hornatého a zalesneného terénu. V súvislosti s touto bitkou sa uvádza husársky seržant, ktorý sa vyznamenal: Ivan Andrejkovits z 5. eskadróny Blankensteinovych husárov patril k oddielu, ktorý pochádzal z Hubak-kera a mal bodnúť Francúzov z juhu (Ettigswald- stock). Rozkázal viesť skupinu dvanástich mužov, obsadil vedúce postavenie francúzskeho tábora a spôsobil taký zmätok, že tieto dve roty sa už nemohli formovať a tí traja dôstojníci a 70 mužov, ktorí nemohli uniknúť do lesa, sa museli sa vydať na cestu do zajatia. Na podporu tohto útoku bolo tiež nariadené cisárskym husarom a arcivojvoda Karl sa neskôr domnieval, že Francúzov ústup nebol vyvolaný „nepozorovaným“ útokom Rittmeistrom Revayom, ale bol urýchlený. Tiež GeneralFWmstr. Maximilian Friedrich Graf von Merveldt  veril, že šťastný výsledok bitky bol vďaka nemu. Zdroj: Reiner Vogt "Obrana severného Ortenau počas 2. koaličnej vojny (1799 -1802".

Militär Almanach Nro. XV. Schematismus der Kais. Konigl. Armée fur das Jahr 1804. Hussar Regiment Nr. 6 Hadík Andreas, 1791 Blankenstein Ernst. Stab: Brandeis in Bohmen. Second-Rittmeister: Blankenstein, (Gr. Xtian.). Hadik, (Gr. Wilh.). Ober-Lieutenants: Zaborszky, (Casp.). Bernolak, (Ign.). Unter-Lieutenants: Szent Kereszty, (Bar. Steph.). Ondrejkovits, (Joh.). Fekete, (Franz.). Driver, (Marcell.). Revay, (Bar. Georg.). Bossanyi, (Joh.). Wartensleben, (Gr. Alex.). Fabre, (Ludw.).

Militär Almanach Nro XVI. Schematismus der Kais. Konigl. Armée fur das Jahr 1805. Husársky regiment č. 6 Hadík Andreas, Blankenstein Ernst. štáb: Brandeis v Čechách, Topolčany. Ober-Lieutenants. Johannes Ondrejkovits, Záborzky (Casparus), Bernolák (Ignatius), Unter-Lieutenant Bossányi (Johannes), Révay (Bar. Georgius). 

Husársky regiment č.9, Nádasdy Franz, Erdödy Johann, rok 1804 štáb: Essegg v Slavónii, Major Rakovsky (Stephanus), Unter-Lieutnant Josephus Sandor de Slávnica,  Ober-Lieutenant Toth (Frz.),  Horváth (Frz.).

Husársky regiment č.10 Meszáros Johann., Stipsicz Josephus rok 1801 štáb: Uibecs in Banát, Unter-Lieutenant Adalbert Sandor de Szlavnicza

Militär Almanach Nro XVIII. Schematismus der Kais. Konigl. Armée für das Jahr 1807. Husársky regiment č. 6 Hadík Andreas. 1791 Blankenstein Ernst. Štáb: Veľké Topolčany v Uhorsku Seconds-Rittmeister: Hadik, (Gr. Wilh.). Reuss, (Prz Heinr. LXI.). Reuss, (Prz. Heinr. LXIV.). Bernolak, (Ign.). Ober-Lieutenants: Fabre (Ludw.), Ondrejkovits (Joh.), Driver (Marc.) Revay (Bar. Georg.), Farkas (Georg.), Liskay (Andr.), Fabary (Eman.). Unter-Lieutenants: Kubin (Wzl.), Nozdrowitzky (Jos.), Bossanyi (Joh.).

Battle Aspern-Essling 21–22 May 1809. Battle of Wagram. 5-6 July 1809 Cavalry Division - FML Graf Nostitz-Rieneck. Cavalry Brigade - GM Leopold Rotkirch. Archduke John Dragoons [6 sq.] Riesch Dragoons [6 sq.] 6pdr Horse Battery [6 guns] Cavalry Brigade - GM Wartensleben Blankenstein Hussars [10 sq.] O'Reilly Chevauxlegeres [8 sq.] 6pdr Horse Battery [6 guns] 6pdr Horse Battery [6 guns].

Militär Almanach Nro. XX. Schematismus der Kais. Konigl. Armée fur das Jahr 1810 Husársky regiment č. 6, Blankenstein Ernst. Štáb: Rzeszow in Galicien. Seconds-Rittmeister: Ondrejkovits Job., Farkas Georg., Revay Baron Georg., Hartig Gr. Friedr., Ober-Lieutenants: Keglevits Graf Alex., Zapary Graf Mich., Bossanyi Joh.  

Autor si dovoľuje upozorniť na meno chlapca Carolus Naopoleon Ondrejkovics, ktorý sa narodil 11.05.1807. Jeho otec bol Samuel Ondrejkovics. Naznačuje, že v časti rodu sa držali reformných postov zo 17-18 storočia nielen po rodoch Rákoczi a Thököly, ale aj Sandor de Szlavnicza. 

Potvrdzuje to aj krstné meno

Napoleon Leni György, syna ktorého ctenými rodičmi boli János Jarolin a jeho manželka Katalin Andrejkovics v Bánovciach nad Bebravou. Pokrstený bol 23. marca 1843.

Petrus  *krst Bánovce nad Bebravou 23.05.1804, krstní rodičia Joannes Dubniczky a Anna Morvay, rodičia Paulus Andrejkovits a Catharina Pravoticzky  ;   

Catharina *krst Bánovce nad Bebravou 25.09.1806, krstní rodičia Joannes Dubniczki a Anna Nagy, rodičia Paulus Ondrejkovics a Cath Pravoticzki ;  

V súčasnosti je zaznamenaných 17 úmrtí

D. Ignacius Ondrejkovics kaplán prepozitúry 1810 - 1821.

Trenčiansky župný sudca Illustrissimus Dominus Stephanus Sandor de Szlavnicza (*1805). Jeho ctená manželka bola Mária Sandor de Szlavnicza rod. Marko (*1828 †10.03.1907 Veľké Bielice).   

Insurekcia "feudálna milícia šľachticov" bola v súvislosti s vojnami proti Napoleonovi zvolaná v krajinách Uhorskej koruny štyrikrát: v roku 1797, 1800, 1805 a 1809.

Militär Almanach Nro XXI. Schematismus der Osterreichisch Kaiserlichen Armée fur das Jahr 1811. Husársky regiment č. 6 Hadík Andreas, 1791 Blankenstein Ernst. Štáb: Rzeszow in Galicien. Premiers-Rittmeister: Nedetzky (Bar. Ant.). Blankenstein, (Gr. Xtian.). Marjasy, (Greg.). Seconds-Rittmeister: Andrejkovits, (Joh.). Farkass, (Georg.), Liskay, (Andr.), Zvolensky, (Emer.) Ober-Lieutenants: Keglevich, (Gr. Alex.). Bossányi, (Joh.), Zsolnay, (Gasp.).

Alexander Josephus Antonius *20.02.1867 Trenčín No 73 rodičia Alexander Androvich Sedria Cott. Trenčín A. a Francisca Kornhoft krstní rod. Joseph Kamin. Capitanus a Antonia Vidna Vavreczky nata Androvic ;

D. Joannes Ondrejkovics, rím. kat. kňaz, narodený roku Pána 1814 dňa 14. marca v Kláštore pod Znievom (okres Martin). Filozofické a teologické štúdiá v piaristickom gymnáziu vo Váczi, teológiu v  meste Esztergom. Študoval Arcidiecézny kňažský seminár od r. 1835 do 36 v Trnave. Od 28. októbra 1836 fölszenteltetett, kaplán bol v Ipeľských Úľanoch, roztomilé-Maroto, Kisapáthin, Bozóki jeden a päť rokov Svätý Beňadik. Od 24 apríla 1846 bol  farár v Dömösi, 1848. Február 18. Dúbravy, Grønt 1880 od Sv Benedikta Miesto dôveryhodné členom šľachtického arcibiskupa stolice,  sudca stolice arcibiskupských predialistov vo Vrábľoch. Zomrel 16 sepembra 1895 v Ostrihome.). Kaplán v Zlatých Moravciach, Opatovciach nad Žitavou, Bzovíku, farár v Dömösi, Tölgyesi, člen hronskobeňadického hodnoverného miesta. Písal homiletickú literatúru. Aj literatúra: Ján Ondrejkovič vo fonde knižnice Slovenský biografický slovník - Zv. 4.: M-Q. – Martin : Matica slovenská, 1990. - S. 334.

Jeho diela :

1. Náboženské dišputy, tekovského a nitrianskeho kraja. Bary kraja, vďaka sviatku, hála-ünnepén, midőn az a kebelében dühöngő ragály megszüntének emlékéül fogadmányként megalapított, és pünkösd hava 3-kára kitűzött évenkénti ájtatosságát e folyó 1845. éven buzgóan ismételné, Szent Benedek városa halomormán a fen érdekelett karok és rendek által felállított kápolnában mondott. Nyitra.

2. Lutna radosti, főtiszt. Ivánkai Tóth Imre úrnak, midőn a budamelléki b. szűz Mária szigeteni sz. Mihály főangyalról nevezett apáttá igtattatnék 1846. Svätý Beňadik. Nitra.

3. Monumentum pietatis in Solenni Joannis Simor principis primatis, archiepiscopi Strigoniensis inaugurationis festivitate positum, nomine ditstrictus VA Diaconalis Szalkaensis. Vate… Strigonii, 1867.

4. Pium augurium in memoriam episcopali jubilaei suae sanctitatis papae Pii IX. pontificis maximi… divina favente clementia felicibus auspiciis die 3. Junii anni 1877. celebrati in tesseram inconcussae fidelitatis comitatus Honthensis fidelium devotissime dicatum. Strigonii.

5. Náboženské dišputácie, melyet tek. ns. Barsmegyének hálaünnepén, midőn az a kebelében dühöngő ragály megszüntének emlékére fogadalomkép, megállapított és pünkösd hava 3. kitüzött évenkénti ájtatosságát 1881. évben buzgón ismételné, Sz. Benedek város halomormán, a föntérdeklett megye rendei által felállított Kaplnka vypovedá. Budapest, 1881.

Rukopis: Elegia rev. ac exim. patri Ernesto Polesetzky e S. P., dum sacrum patroni diem recoleret, ab alumnis eiusdem ordinis oblata Vacii, 1833. (A budapesti piaristarendház könyvtárában).

Nový M. Sion 1886. 836. l.

Petrik Bibliogr.

Kiszlingstein bibliografia.

Zelliger Alajos, Egyházi Irók Csarnoka. Nagyszombat 1893. 372. lap.

Némethy, Ludovicus, Series Parochorum. Strigonii, 1894. 830. l.

Schematismus Cleri Strigoniensis 1896.

Editoval: Pál Lenke

V Banskej Bystrici v roku 1826 inžinier Friedrich Schnirch (*1790 †1868 in Wien)  z  Moravy naprojektoval podľa vtedy nového trendu na závesné reťazové mosty  a použil ho pre novú nehorľavú strechu na ringový dom č.34 (dnes Nám. Š. Moysesa č.7), ktorého majteľom bol pán Max von Ondrejkovič z Hornej Mičinej. Obec Horná Mičiná bola donáciou rodiny Beniczky. Tento princíp si nechal patentovať...  

Virtuálna prehliadka námestia v meste Banská Bystrica, kde sa nachádza unikátny reťazový dom, ktorého majiteľom 1799-1838 bol Max von Ondrejkovič. V r.1830-1847 občania Banskej Bystrice Maximilianus von Ondrejkovits, D. Priehradský a S. Sumrak boli akcionári cukrovaru vo Veľkých Úlanoch. Archívny fond mesta sa značne obohatil 29.07.1819, keď vicenotár Ján Szumrák, Mikuláš Ondrejkovics a Michal Barúsz našli na povale bývalej mestskej radnice veľký kôš cenných spisov. Medzi nimi bolo i privilégium kráľa Ľudovíta II z r.1517, ktorým udeľuje mestu Banská Bystrica právo používať červenú pečať na úradné listiny a Ľudovíta I z r.1695, ktorými sa mestu Banská Bystica potvrdzovalo právo jarmokov.                             

Meno von Ondrejkovič v Banskej Bystrici matrikár do r.1819 zapisoval v latinizovanej forme ako Andrejkovics (Andreas).  Aj matrikár v Bánovciach nad Bebravou v 18. a 19. stor. zapisoval toto priezvisko ako Ondrejkovics, Andrejkovics, Ondrejkovits

D. Elek Ondrejkovics farár okres Bratislava 1823  (súpis nobility).

V roku 1828 malo mesto Bánovce nad Bebravou 290 domov a 2555 obyvateľov. Bolo sídlom slúžnovského okresu župy Trenčín. 

ANNO MDCCCXLIV  Trsztinae Schola Capitalis. Magistri: P. Bernardus Andrejkovits ....

Antal *krst Bánovce nad Bebravou 26.01.1844, rodičia Antal Zsittnyan a Maria Kmetyko.      

Stephanus Ivánka a jeho manželka Anna Zsittnyan, Bánovce nad Bebravou rok 1845. Ctenou pani matkou Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča bola Antónia Zsittnyan.

István Antal *krst Bánovce nad Beberavou 08.11.1845, krstní rodičia Antal Zsittnyan a manželka Borbala, rodičia Péter Andrejkovics a Antonia Zsittnyan

Záver prvej polovice deväťnásteho storočia priniesol reprízu kuruckých povstaní, ozbrojený boj proti proti Rakúsku a dynastii vedený advokátom z turčianskeho zemianskeho rodu Lajosom Kossúthom. V revolučnom roku 1848 príslušníci katolíckej rodiny Ondrejkovič zotrvali na postojoch svojich pradedov z kuruckých povstaní.  

János *krst 30.06.1850 Bánovce nad Bebravou, jeho rodičia Anton (Antal) Zsittnyan a Mária Kmetyko. Krstní rodičia János Kmetyko a Antonia Kmetyko. Obvodný notár v Dolných Držkovciach Stefan I. Ondrejkovič zdedil úrad po pánovi notárovi Pavlovi Kmeťkovi, svojom príbuznom po matke.

Ignácz *krst Bánovce nad Beberavou 30.06.1850 rodičia Péter Antal Zsittnyan a Mária Kmetyko  

Suchá ratolesť ?  Šľachtické stolice v Uhorsku v prvej polovici 19. storočia disponovali autonómiou, aká je v dejinách európskeho práva vynimočná - v súvislosti s päťdesiatimi dvomi župami sa hovorilo o "52 maličkých kráľovstvách". Jedna právomoc za všetky - právo odmietnuť aj plnenie panovníckych nariadení a zákonov, ak sa domnievali, že odporujú duchu ústavy, alebo im v ich plnení bránia miestne pomery. Do roku 1848 sa na politickom živote župy mohla zúčastňovať výlučne miestna šľachta, ktorá bola podľa dobových uhorských štatistík, na sever od slovensko-maďarskej jazykovej hranice predovšetkým slovenská. Podľa zakladateľa uhorskej štatistiky Eleka Fényesa v roku 1847, t.j. rok pred revolúciou na Orave žilo 2 456 príslušíkov šľachty, len 300 malo maďarskú národnosť, na Liptove žilo 2 456 príslušníkov šľachty, z toho 500 Maďarov, v Trenčíne 9 813, z toho 200 Maďarov, zatiaľ čo vo Zvolene 2 152, z toho 200 Maďarov. O tejto slovenskej šľachte možno povedať, že prevažne ju tvorili zemania, ale jej príslušníci sa v hojnom počte vyskytovali aj v elitných vrstvách jednotlivých žúp, pričom členov slovenských šľachtických rodín nájdeme aj medzi vysokopostavenými župnými politikmi a úradníkmi. Zdroj: "Historická ravue" č. 3/18 str.57 a 58, autor József Demmel.

Adela Ostrolúcka (* 31. marec 1824 Ostrá Lúka † 18. marec 1853, Viedeň), priateľka Ľudovíta Štúra vzdelaná šľachtická dcéra evokovala ideál šľachty ducha. Tak isto ako jej príbuzná, matka Správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča Anna Ondrejkovičová rod. Sandor de Szlavnicza bola prapravnučkou významného predstaviteľa evanjelickej šťachty Zvolenského stoličného hodnostára magnáta Juraja IV. Radvanského z Radvaňe a Sajókazy umučeného na smrť Caraffovým súdom v Prešove 18. apríla roku Pána 1687. Narodila sa v rodine kráľovského sudcu Mikuláša Ostrolúckeho de Osztroluka a Alžbety, rodenej Gosztonyi "de Gosztony et Krencs et Köves-Szarvi". Pokrstená bola v evanjelickom kostole 3. apríla 1824 ako Adelaida Osztroluczky. Rodovým sídlom Ostrolúcky bola od r.1286 Ostrá Lúka (pri Zvolene). Jej vzdelanie bolo nadštandardné voči priemeru šľachty. Okrem nemčiny a maďarčiny ovládala angličtinu a francúzštinu, učila sa taliančinu. Prekladala prejavy z maďarčiny do iných jazykov. Mala hudobné nadanie. Jej učiteľom hudby bol operný skladateľ František Erkl, autor maďarskej hymny.

VAS Gereben. Veľký kalendár z roku 1854. Báán. Biro: Blaskovits István. Tkk: Zsittnyan János, Ladeczky József, Andrejkovits Péter, Minarik Janos. J.: Grauszsky Antal. Ellenor: Straka Ferencz. Adózsedo : Kmetyko Pál. Orv.: Kazstel Vilmos, Burnstein Józs., Freund Ádolf. Gyógyszerszéz: Bartovits István. Strana č. 230. Služnovský okres Bánovce nad Bebravou, ktorý od roku 1850 patril desať rokov do Dolnonitrianskej župy sa pôvodne volal Záhorský.

Presný rok, kedy bol postavený Mestský dom v Bánovciach nad Bebravou nepoznáme, jeho história je však bohatá. Prvýkrát  sa spomína v zázname Mestskej knihy v roku 1575. V budove zasadala mestská rada a boli tu spisované zmluvy medzi obyvateľmi zaznamenávané do mestskej knihy. Za Rakúsko-Uhorskej monarchie sa tu nachádzal mestský hostinec a kaviareň, mesto ju prenajímalo. Historická budova je sídlom Mestského úradu a pracoviskom primátora mesta. Národnou kultúrnou pamiatkou je od 28. mája 1963.     

Náhrobný kameň hrobky rodiny Ondrejkovits na katolíckom cintoríne v Banskej Bystrici s erbom rodu Ondrejkovits.

Mathias von Ondrejkovics, pochovaný na katolíckom cintoríne v Banskej Bystrici má na svojom náhrobku erb s levom držiacim nielen bibiliu, ale na rozdiel od erbu Liptovskomarského prepošta Andreasa Ondrejkovicza aj kríž.

Od roku 1860 až do roku 1923 patril slúžnovský okres Bánovce nad Bebravou znovu do Trenčianskej župy.  

Jozef Ondrejkovits člen mestskej rady v roku 1867 Temešvár ;

Vo verejnej správe boli v Uhorsku určené platy podľa mestských a obecných štatútov, ktoré zaviedli do praxe po úprave organizácie verejnej správy a súdnictva po roku 1867. Vo veľkých obciach Zamplínske župy obecných a obvodných notárov  volili doživotne s platom, aký určila župa, ale vyplácala ho obec príslušného obvodu. Obvodný notár mal ročne 350 a podnotár 223 zlatých, richtár 80, podrichtár, ktorý bol súčasne aj pokladníkom 120 zlatých, Obvodný lekár 180, pôrodná babica 40, nočný srážnik 35 a policajt 120 zlatých. v tom čase vznikli aj "diéty" za služobné cesty v inom chotári, npr. richtár a podrichtár dostali za takéto vybavovanie 1 zlatku.

Ondrejkovics János učil študentov v rokoch 1843-1848 v Ostrihomskom arcibiskupstve odborné predmety †1895

Letopis Matice Slovenskej ročník VI. sväzok I. vydaný v Banskej Bystrici v roku 1869 uvádza, že okrem iných darcov v tomto roku študent Štefan Ondrejkovič daroval Matici strieborný peniaz.

Sp. D. Koloman Beniczký a Sp. D. Karol Buocz, obaja pokrvní príbuzní rodiny Sandor Szlavniczai.

Z iniciatívy Andreja Truchlého Sytnianskeho založili dňa 8.novembra 1871 Prvú prievidzskú sporiteľňu, ktorej riaditeľom sa stal Ignác Kiss. 

Joannes *18.07.1872 Rohov č.60, jeho rodičia Joannes Ravasz Nobilis Rohoviensis a Mária Ondrejkovics, krstní rodičia Josephus Ravasz Nobilis Rohoviensis a Maria Nozdroviczky.

Zať kancelára kniežaťa Clemensa Wenzela Nepomuka Lothara Metternich-Winneburg-Beilstein gróf Móricz Sandor de Szlavnicza bol najznámejším sportovým jazdcom kontinentálnej Európy svojej doby.

Cirkevný katolícky sudca D. Ján Ondrejkovič, farár v roku 1880 farnosti Hronský Benadik pojednával koncom 19. storočia v Bratislavskej diecéze posledný cirkevný súd s heretikmi v Uhorsku. 

Notariát v obci Necpaly bol jedným z piatich na Turci a spravoval dediny Žabokreky, Belá, Dulice, Košťany nad Turcom a Turčiansky Peter. Notár Štefan Reindl  bol známy  ako autor prvého knižne publikovaného spevníka vianočných piesní. Obecný notár Štefan Reindl *20.8.1867 Spišské Podhradie †12.2.1908 Necpaly hudobný pedagóg. Študoval na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule. Učiteľ v Jablonove, Hybiach, Liptovskej Lúžnej, Ústí nad Oravou a vo Veličnej, kde sa vzdal učiteľského povolania. Zložil notársku skúšku a pôsobil ako notár v Necpaloch. Zozbieral, zostavil a vlastným nákladom vydal spevník vianočných piesní. 

Stephanus Ondrejkovics Obvodný notár v obci Dolné Držkovce a následne Šimonovany. Jeho manželka bola Illustrissima Domina Anna Sandor de Szlavnicza, ktorej otec bol trenčiansky župný sudca Illustrissimus Dominus Stephanus Sandor de Szlavnicza (*1802). Jej matka bola Mária Sandor de Szlavnicza rod. Marko (*1828 †10.03.1907 Veľké Bielice). Ich vnukovia správca učiteľ Stephanus Ondrejkovics, Obvodný notár Vojtech Ondrejkovič *02.02.1898, (na fronte 1. Sv. vojny padli Ján Ondrejkovič †1918 Bielorusko, Jozef Ondrejkovič †, Ľudovít Ondrejkovič †1914, Petrus Ondrejkovič †, jednoročný dobrovolník K.u.K armády poručík Titus Ondrejkovič †1915), Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič-Sandor de SzlavniczaAnna Ondrejkovics vydatá za Obvodného notára v Dlhom Poli Rudolfa Mičuru, ich dcéra bola  Melánia Mičura, E. Ondrejkovics vydatá za Gustav Kedrovič (Ján, Veľké Bielice), Lenka Ondrejkovics, jej manžel bol ministerský radca Dr. Karol  Reindl (člen správnej rady Ružomberská továreň na papier a celulózu, úč. spol. Ružomberok a syn Štefana Reindla notára v Necpaloch). Mária Ondrejkovits *21.04.1884 Malá Hradná vydatá za Štefana Turbu, ktorý bol riaditeľ pôšt na Slovensku a mešťanosta Bratislavy, Božka Ondrejkovič, Ladislav Ondrejkovič. Pplk. tank Aladár Ondrejkovič Freiherr Sandor de Szlavnicza narodený v kraji Trenčín. 

Ondrejkovics Lajos 1914/1915 Gyulai Rímsko-katolícke gymnázium, Základná škola, Materská škola. 

Forest trainee and then a one-year volunteer lieutenant  K.u.K Ondrejkovics Titusz in the year 1915 (Erdészeti Lapok).

Ondrejkovič Rudolf *1893 1918 Batislava, mestská časť Záhorská Bystrica; pamätník nezvestným v 1. sv. vojne na námestí pred kostolom Petra a Pavla

MUDr. Vavro Šrobár najskôr vyslal JUDr. Jána Brežného z Prahy do Žiliny (10.12.1918) ktorý menom vlády nechal intervenovať dvanásť popredných maďarských a židovských mešťanov. Brežný dokonca zamlčal, na radu F. Houdeka, príchod prvej slovenskej vlády. Na žilinskej stanici čakal členov Šrobárovho kabinetu iba Brežný s niekoľkými spolupracovníkmi.   

Budova Ľudovej školy v obci Trebatice, kde až do poverenia štátom osobitnými úlohami v súvislosti s mobilizáciou čs. brannej moci 23. septembra roku 1938 pôsobil správca učiteľ Štefan II. Ondrejkovič ktorý sa najvýznamnejšie zaslúžil o zriadenie Ľudovej hospodárskej školy v tejto obci. V škole učil aj jeho syn Aladár po ukončení štúdia na OA v Nitre až do nástupu na voj. prezenčnú službu v Jozefove a následne do Pardubíc v Dragúnskom pluku 8 "Knížete Václava Svatého". 

Stefan Ondrejkovič Správca učiteľ *15.02.1882 Dolné Držkovce. Učiteľský ústav Levice ukončil v r.1902. Účinkovanie : Kolárovice v rokoch 1902-04, Čierna Lehota medzi rokmi 1904-12, Lednické Rovné v rokoch 1912-29. Tu sa zaslúžil o počiatočný rozvoj televýchovy aj miestny učiteľ Vávlav Braný, ktorý v roku 1919 založil v obci Telocvičnú jednotu. V telocvičnej jednote cvičil aj Aladár Ondrejkovič, syn Správcu učiteľa) Trebatice od roku 1929. Divadelný režisér. (PAMÄTNÍK SLOVENSKÉHO ŠOLSTVA ZA ÚČINKOVANIA PREZIDENTA T. G. MASARYKA  Z ROKU 1937).  †1954 Bratislava.

Michal Ondrejovič Správca učiteľ *11.08.1911 Turíčky. Absolvent gymnázia Lučenec v r.1930, mat. účú Lučenec, sksp in the year 1934, Účinkovanie : Vidiná, Ostrany, Polichno since the year 1934 (PAMÄTNÍK SLOVENSKÉHO ŠOLSTVA ZA ÚČINKOVANIA PREZIDENTA T. G. MASARYKA  z roku 1937).   

Ján Ondrejovič Učiteľ performances : Brezová-Žriedlová Dolina (PAMÄTNÍK SLOVENSKÉHO ŠOLSTVA ZA ÚČINKOVANIA PREZIDENTA T. G. MASARYKA  z roku 1937).   

V obci Veľké Bielice majú náhrobné kamene Obvodný notár Stefan Ondrejkovič a jeho svokra Illustrissima Domina Maria Sandor de Szlavnicza rod. Marko.

(2) Kapitán Československých légií vo Francii Jozef Honza (1) (Dubnický), rodák z obce Chtelnice, ktorá bola pôvodne majetkom rodu Erdödy, rodinne a komposesorátom úzko spätým s rodinou Šándor zo Slávnice. Jozef Honza, národne mysliaci, pôsobil pri ich vzniku v USA.

Po vzniku ČSR odkúpil tekovsko-nitriansky župan JUDr. Martin Mičura od L. Poppera časť lesov bytčianskeho panstva ktoré pôvodne patrili rodu Thurzo s ktorým sa dodatočne dostal do príbuzenstva a majetkových vzťahov cez rody Ondrejkovič, Sandor a von Rottal

Obvodný notár u okr. úradu vo Vrábloch Vojtech Ondrejkovič bol preložený a poverený správou notárskeho úradu v Malých Vozokanoch. Zdroj: Úradné noviny Nitrianskej župy 1.augusta 1925 č.16. 

Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933. Štefan Balažovič bol výmenovaný Krajinským úradom v Bratislave za nového Okresného náčelníka v Košiciach. Úrad nastúpil pred vianocami. 

V roku 1937 bola počas najväčších manévrov čs. armády ubytovaná v Trebaticiach v budove ĽŠ správcu učiteľa Štefana Ondrejkoviča eskadróna Dragúnskeho pluku 11 " KC II R "  ppor. jazd. Aladára Ondrejkoviča. Ešte v rokoch 1966-1968 nosil jeho syn Pavel do autoparku automobilného práporu v Ostrove nad Ohří rovnakú letnú uniformu ako majú vojaci na snímke.

Kanonik, farár Rudolf Oravský * 1859, Bánovce nad Bebravou † 1. augusta 1939, Drietoma, okr. Trenčín. Synovec Obvodného notára Štefana I. Ondrejkoviča je pochovaný v obci Drietoma so svojou matkou a starou matkou. Farár v obci Konská v 1812-1818 bol Paolus Žitňan (Zsittnyan). Antónia Ondrejkovičová rod. Žitňanová † Bánovce nad Bebravou. 

Členovia rodiny Ondrejkovič v Československej armáde na západe v rokoch 1939-1945 vo Francii:

Ondrejkovič Ján      vojak  G - 135 9   *18.09.1916 Alekšince, okres Hlohovec. Bydlisko Rišňovce, okres Hlohovec.

Ondrejkovič Jozef    čatár  A - 4498 9 *22.02.1910 Horný Čepeň, okres Hlohovec. Bydlisko Rišňovce, okres Hlohovec.

Ondrejkovič Michal vojak G - 136 4   *10.10.1914 Alekšince, okres Hlohovec. Bydlisko Rišňovce okres Hlohovec.

Údaje o obci Rišňovce máme npr. z roku 1715. Okolo roku 1533 Dolné Rišňovce vlastnili rody Országh a Losonczy, od roku 1563 aj Thorday. V Horných Rišňovciach mali majetky rody Motešickí, Sandor de Szlavnicza aj Thorday, v Komoči spomínanej od roku 1565 sa usadila rodina Hagan. V roku 1715 Dolné Rišňovce mali 13 domácností, v Horných Rišňovciach bolo 16 domácností. Celkový počet obyvateľov bol cca 100 - 150 ľudí. Miestnymi zemepánmi boli hlavne rody Sandor de Szlavnicza a Šimonyi.

Syn notára v obci Varšany okres Levice a priateľ rodín Ondrejkovič a Mičura bol aj guvernér Národnej banky JUDr. Imrich Karvaš.

Štátna slovenská vojenská reálka v Banskej Bystrici (1942-1943a Turčianskom Sv. Martine (1943-1944). Z dôvodu nedostatku dôstojníkov z povolania boli veliteľmi čiat ustanovení des. ašp. Štefan Antolík, des. ašp. Rudolf Mierný, des. ašp. Ondrejkovič a des. ašp. Otto Čerňanský (38).  

Npor. Pavel Ondrejovič,  veliteľ spojovacieho práporu vzdušných zbraní ,, Rázus"  I. ČSA  v Banskej Bystrici rok 1944. Neznáme vysielačky. Tajnú rádiostanicu Eva uložili do zásuvky pracovného stola v rádiodielni Leteckej školy, ktorá sa nachádzala hneď za strážnicou. V duchu príslovia, že pod lampou býva najväčšia tma. Prvé spojenie so zahraničím rádiotelegrafista Miroslav Zolvík za asistencie rádiomechanika rotníka Hrehora Slámku nadviazal 18. marca 1944. V tento deň  signál zachytili slovenskí a českí antifašisti v Istambule. Prvá zachovaná správa o tajnej vysielačke Eva sa nachádza v depeši, ktorú 2. mája 1944 odoslal major Karel Sedláček do Londýna. Okrem iného sa v nej uvádza: " ....Voláme Vás každý deň na frekvencii 6682 KC. Počúvame Vás taktiež v 5-minútových prestávkach medzi vysielaním na frekvencii 40 metrov. Pre vysielanie používame prístroj EVA 45..". Osudy tajnej vysielačky EVA siahajú do roku 1943, keď prostredníctvom  pracovníkov firiem DOVUS-u Slovenská dovozná a  vývozná společnosť v Bratislave a Kotva Import-Export Bratislava Dr. Júliusa Kirsteura a Dezidera Bukovinského z Istanbulu na Slovensko spolu s iným tovarom prepravili tiež štyri vysielačky.

2.aprila 1944, keď bola odhalená nariadil  npor. let. Pavel Ondrejovič  jej fyzickú likvidáciu.

Príslušník 1. ČSA na Slovensku padákový strelec rotmajster letectva Pavel Ondrejkovič *22.VII.1917 †18.X.1944. Do 2. Československej samostatnej paradesantnej brigády bol prevelený po jej prílete na Slovensko od školy padákových strelcov v Škole leteckého dorastu (ŠLD) Slovenských vzdušných zbraní (SVZ). Padol v SNP. Je pochovaný na cintoríne vo Zvolene, Slnečná.

pplk. ThDr. Violand Ondrejkovič *01.10.1894 Sečovce †11.06.1974 Banská Bystrica.  Prednosta   Rímskokatolíckej  duchovnej správy  1. Čs. armády  v SNP Banská Bystrica od 29. augusta 1944

Jozef Ondrejkovič (Senica) miestny veliteľ žandárstva. Spolu so svojim zástupcom Františkom Masárom pomáhali ilegálnej činnosti  (zdroj: archív OV SZPB v Senici).

Operný spevák (tenor) sólista opery Štátneho divadla Košice Karol Ondrejkovič *11.11.1905 Jaslovce, okres Trnava †11.09.1981 Košice. Vytvoril v opere rad postáv: Basilio (Figarova svadba 1951), Vašek (Prodaná nevěsta, 1946, 1952) Hájnik (Rusalka 1948), Monostatos (Čarovná flauta 1949), Triquet (Eugen Onegin 1946 a 1951) ...;

Poznámky:  (11). generálmajor Martin Rakovský Hussar regiment č. 6 Hadík Andreas, služba 1771-1812. Fridrich, U. 1759. Historia seu compendiosa descriptio Provinciae Hungariae ordinis minorum S. P. Francisci. Zv. II. Cassoviae, 1759. s. 86 – 87. (12). Fridrich, U. 1759. Historia seu compendiosa descriptio Provinciae Hungariae ordinis minorum S. P. Francisci. Zv. II. Cassoviae, 1759. s. 89 - 90.; Čižmár, M. 2004. Dejiny Košického arcibiskupstva II. Rehoľný život na území Košického arcibiskupstva. Prešov, 2004. s. 143.; Szirmay, A. 1803. Notitia Topographica, politica inclyti comitatus Zempléniensis. Budae, 1803. s. 359 - 360. ; Klementína ? Alexander Jaroslavus *07,08.1856 Púchov rodičia Spectabilis Dominus Alexander Androvič E.R.Judex Nobilium Domina Antonia Kolkovič R.Cath. krst.r. Franciscus ... ovič a Theresia Kolkovič E.R. offio Vidna Arigo ; Alexander Josephus Antonius *20.02.1867 Trenčín No 73 rodičia Alexander Androvich Sedria Cott. Trenčín A. a Francisca Kornhoft krstní rod. Joseph Kamin. Capitanus a Antonia Vidna Vavreczky nata Androvic ; Ondrejkovičová rod. Šumichrastová ; Katarína Ondrejkovič rod. Malár *1926 †1992 ; Anna Ondrejkovičová rod. Siváková *1944 †2001 ; V roku 1622 bol do zemianskeho stavu povýšený Ján Ondrejovič z Valče ; Lučenec Točnica majiteľ tehelne Ondrejkovits Károly 1910 - 46 rob. (MČ) 1892 J  ; Klara Ondreikovics * ?1910 manžel Ferenc Bessenyei ; ing. arch. Stefan Androvič bol synom Štefana Androviča, brata plk. pech. Alojza Androviča ;

Klement, Josephus, Orosz Joannes, Foldessi Andreas, Fuldessy, Foldessy, Ladislaus,  Paulus, Ladlislas, Samuel ; Sophia, Maria, Anna, Nagel Elisabetha, Vlaszati, Nagell, Szikszai, Demeczky Antonia ; Barbara, Sigmundus,  Georgius, Emericus, Carolus Napoleon ; Also Mislye, Bogdany, Szkaros, Zsadany ; Theresia Catharina Ondrejkovicz, Ondrejkovits, Juliana, Carolina, Stephanus, Ladiszlaus ; Joseph Sr. Clementis, Samuelus, Josephus ; Nagel,  Szikszay, Szikszaj ; Aladarus Franciscus Ondrejkovics ;

Zdroje: Chronicon Militaris.Ordinis. Equitum Templariorum Recen. Op. Gabrielis Kolinovics 115 Ondrejkovics Mich. ; Pavol Novotný  ; Človek a krajina Zvolenskej kotliny v stredoveku. Pavol Maliniak ; Schematismus der Oesterreichisch-Kaiserlichen Armee: für das Jahr 1813 ; Encyklopédia Slovenska A - Z) ;  Mária Ondrejkovičová rod. Turba ; Gejza Turba ; Sokol 1862 ; Národné noviny 1921/3; Národní politika 17.08.1928/5, 12.10.1929/4, 13.10.1932/3 ; Český deník 07.08.1930/3, 03.09.1936/2 ; Lidové noviny 05.04.1927/4,  06.09.1932/3, 17.08.1928/5, 11.09.1932/5 ; Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933, 1928/1, 03.08.1928/1, 18.08.1928/6, 1930/3, 05.11.1930/3, 14.10.1932/3, 07.09.1937/2, 08.09.1937/2 ; Národní listy 06.08.1930/2 ; Našinec 07.09.1932/2, 19.08.1933/1 ; Encyklopédia dramatických umení Slovenska M - Ž  1990 ; Milan Neuschl ČSPD n.p. ; Kardinál Ján Chrizostom Korec 19.01.2001 Bratislava ;  arcibiskup Ján Sokol 19.01.2001 Bratislava ; Matrika Bratislava-Staré Mesto ; (38) VHU-VHA Bratislava, f. MNO obyčajné. 1942, šk. 292. ŠSVR, č.j. 325/1942 z 20.10.1942. Vec: Priebeh prijímacích skúšok na ŠSVR v dňoch 20.-30. septembra 1942 ;


 ♫ Mariae Virginis ;  ♫ Defte Lai ; Úradné noviny župy nitrianskej - Slovakiana  Reťazová strecha bola lákadlom počas dňa ;

 

 

Aktualizované: 26.09.2024