Andreas Ondrejkovicz ( Ondrej Ondrejkovič )

titulárny Liptovskomarský prepošt

                                   

Erb, ktorého držiteľom bol Litovskomarský prepošt ThDr. Andreas Ondrejkovicz sa nachádza v Spišskej kapitule. Mecén, cirkevný hodnostár, narodil sa roku Pána *1621 v obci Spišská Štiavnica, okr. Spišská Nová Ves - zomrel dňa †02.09.1697 v mestečku Spišské Podhradie - Spišská Kapitula). Pochádzal zo starej zemianskej rodiny. 

Dňa †21 júna roku Pána 1621 bol popravený na Staromestskom námestí v Prahe Ján Jessenius *1566 z Turčianskeho Jeseňa (Johannis Jessenii a Jessen, študoval o.i. na univerzite v Siene, Toskánsko), z rodu viacnásobne príbuzného s rodinou Ondrejkovič. Dňa 2. septembra 1567 sa na hrade Lietava narodil Juraj VII. Thurzo, zomrel 24. decembra 1616 v Bytči. Erbovné listiny rodu Ondrejkovics z roku 1622 (Banská Bystrica kpt l ..). Kempelen ; Na snímke Spišská kapitula - valné zhromaždenie Paneurópska únia 2005.

 

Kanonický dom (v minulosti mal popisné číslo 13) titulárneho Liptovskomarského prepošta Andreasa Ondrejkovicz v mestečku Spišské Pohradie - Spišská kapitula.

Náhrobný kameň titulárneho Liptovskomarského prepošta Andreasa Ondrejkovicz v Spišskej kapitule. Stav v akom sa nachádzal v roku 2005.

Erb Andreas Ondrejkovicz a nápis nad vchodom do jeho kanonického domu v Spišskej kapitule po jeho rekonštrukcii.

Canonic kúria prepošta Ondreja Ondrejkoviča (Andreas Ondrejkovicz) v Spišskej kapitule, stav na jar roku 2005

Nezreteľne opravený erb Andreas Ondrejkovicz (Ondrej Ondrejkovič), ale čitateľný nápis s menom na jeho kanonickom dome číslo 13 v Spišskej kapitule 

Náhrobný kameň Liptovskomarského prepošta Andreasa Ondrejkovicz (Ondrej Ondrejkovič) v roku 2005 pri mestských hradbách Spišskej kapituly. 

Georgius Lippay (Juraj), ostrihomský arcibiskup, primas Uhorska a príbuzný rodu Ondrejkovics  zomrel dňa 3. janára roku Pána 1666.

Praenobilis et Generosus Dominus Casparus Sandor de Slaunicza, Sacrae Caesareae Regiaeque Majestatis Praesidii Selliensis Capitaneus Tyrnaviae  † 24. Mája roku Pána 1673 padol v boji s Turkami.

 

Príslušníci rodiny Ondrejkovič bojovali v bitke pri Viedni 11 - 12. septembra 1683 na katolíckej strane. Ešte v roku 1943 to namietali milostivej slečne Alžbete Ličkovej proti jej snúbencovi npor. aut. Aladárovi Ondrejkovičovi spolupracovníci a priatelia (npr. Dr. Fritz Led.) poslanca Slovenského snemu Jánosa grófa Esterházy, vrátane jeho osoby s výhradami ku katolíckemu náboženstvu jeho ctených rodičov a k jeho službe v slovenskej armáde s tým, že by sa nemala sa ním nemala stýkať " to je slovenská rodina ".


Dôstojný pán farár Mikolaus Ondrejkovič pôsobil v mestečku Dechtice v rokoch 1686-1688. Martin František Martinkovič bol dechtický farár v rokoch 1674-1682 (od 10.02.1674 do 06.02.1682). Teologické štúdiá dokončil v roku 1652. V tom istom roku sa stal farárom v Malých Topolčanoch, kde v roku 1657 vykonal kanonicku vizitáciu Andreas Szily. V zápisnici o ňom poznamenal, že má 31 rokov a na fare pôsobí päť rokov. Od 24.apríla sa stal farárom v Hlohovci. Dňa 14.marca 1672 sa stal v  Nemeckej (Partizánskej) Ľupči prvým katolíckym farárom po vypovedaní do exilu evanjelického seniora Šimona Frivaldského, realizovanom prepoštom Jurajom Bársonym, ktorý odňal evanjelikom dva kostoly - jeden na námestí, druhý na predmestí.

Odtiaľto bol 10. februára 1674 ustanovený za katolíckeho farára do Dechtíc. Tu pôsobil do 6.februára 1683, teda v rokoch 48-57 svojho života. Dňa 21.apríla 1686 prešiel za farára do Dolných Orešian, kde pôsobil do roku 1694.

Biskup Joanes Szily (1777-1799) založil v  Szombathely gymnázium Sv. Norberta. Major Szily Anton, RK, 73.bis 86. Promotion in den Jahren 1809-1810. Administrátor Rímsko-katolíckej farnosti sv. Štefana Piešťany v rokoch 1778-1780 bol Ignatius Mihalovics. Vdp. Vilhelm Szecsányi, č. kanonik ostrihomský, dekan a farár v Prašicach, stal sa farárom vo Veľkých Topolčanoch (1890: 61).

 

ThDr. Ondrej Ondrejkovič (Andreas Ondrejkovicz) závŕšil teologické štúdia doktorátom teológie v Trnave. Následne bol farárom v Žehre. V roku 1659 ho vymenovali za spišského kanonika. V rokoch 1661-1969 bol dekanom kapituly a v roku 1675 sa stal titulárnym liptovskomarským prepoštom. 

 

 

Prepošt, zeman, mecén ThDr. Ondrej Ondrejkovič (Andreas Ondrejkovicz) organizačne a finančne podporoval nielen záchranu umeleckých skvostov, ale aj nové výtvarné diela vysokej umeleckej hodnoty. Dal napríklad zreštaurovať vzácne nástenné maľby zo 14.-16. storočia v kostole   

 


v Žehre,  kde v roku 1656 nechal postaviť rannobarokový hlavný oltár. V roku 1673 daroval kostolu v Liptovskej Mare kazateľnicu, kde v roku 1677 dal postaviť bočný a v roku 1978 hlavný oltár. V Spišskej Kapitule sa postaral o zreštaurovanie najstaršieho objektu rotundy Panny Mária a sv. Valentína, zreštauroval a dobudoval dom kanonikov a dal vyhotoviť vlastný náhrobný kameň. 


(1) Paulus Andrejkovits (Ondrejkovics) a manželka Catharina Pravoticzky. Ich syn bol Petrus Ondrejkovics (Andrejkovics, Ondrejkovits) *krst Bánovce nad Bebravou 23.05.1804, jeho krstní rodičia boli Joannes Dubniczky (najstaršia šľachtická rodina trenčianskej župy) a Anna Morvay. 

 

 

Vojenský Alamanach číslo XVI pre rok 1805 Husársky pluk č. 6 štáb: Brandýs v Čechách. Hadik, Andr., Blankenstein, Ernst. Ober-Lieutenant Ondrejkovits (Joh.) ; Ungar. Peší pluk č. 51 štáb: Muhlbach v Sedmohradsku Gyulai, Franz, Spleny, Gabr. Unter-Lieutenant  Sandor (Paul.); Rok 1814 Husársky regiment  č.10 Stipsicz Jos. Friedrich Wilhelm III., König von Preußen. Premier-Rittmeister Adalbert Sandor v. Slavnicza; Peší pluk č. 51 rok 1814 Hauptmann Sandor (Paul); Husársky pluk č.5 rok 1814 Premier-Rittmeister Carl Sandor ;


Vojenský Schematismus pre roky 1915-1924, Husársky pluk č.7 Lichtenstein Johann, štáb Vukovar v Slavónii, Second-Ritmeister Michael Sandor v.Slavnicza; Beym Iten Szekler GIR. číslo .14 rok 1824 Sandor Greg. wurde Cadet ; 


 

Náhrobný kameň príbuzného rodu Ondrejkovics, Obvodného notára v Dolných Držkovciach  Karola Kmeťka, otca prvého slovenského arcibiskupa ThDr. Karola Kmeťka  

Na  cintoríne vo Veľkých Bieliciach má náhrobný kameň Obvodný notár v obci Dolné Držkovce a neskôr v obci Šimonovany Dominus Štefan I. Ondrejkovič. Vedľa neho má náhrobný kameň jeho svokra Urodzená pani Mária Sandor Szlavniczai rodená Marko. 

Virtuálny pohľad na Dóm Sv. Martina v Bratislave, kde koncom devätnásteho storočia pojednával cirkevný sudca Ján Ondrejkovič  (Joannes Ondrejkovics) posledný cirkevný súd s heretikmi v Uhorsku.

Opustený kaštieľ rodu Beniczky de Benicz et Micsinye v Dolnej Mičinej 6 km od Banskej Bystrice v súčasnej dobe. Podžupan Zvolenskej stolice Tomáš Beniczky de Benicz et Micsinye kúpil dom č.22 (25) na námestí v Banskej Bystrici v r.1656 od palatína Pavla Pálffy. Rod Beniczky bol pokrvne aj majetkovo viacnásobne spojený s rodom Sandor de Szlavnicza. Potvrdzuje to nelen manželstvo Zigmunda Sandora de Szlavnicza a Márie Beniczky de Benicz et Micsinye  *08.08.1814 Tótgyörk  †23.07.1882 Tótgyörk, ale aj manželstvo ktoré uzavreli Stephanus Sandor de Szlavnicza *08.23.08.1756 Uhrovec a Terézia Beniczky de Benicz et Micsinye, syn Pavla III. Sándora de Szlavnicza a Anny Dóbay. Synovia: Tomáš, Ladislav a Michael. Súrodenci: László, Michael, Pavel IV, Karol, Ludovít a Barbara. Obce Horná a Dolná Mičiná počas existencie prešli zložitým vývojom a patrili zemepánom rodu Beniczky, ktorý zastával dedične úrad podžupana Zvolenskej župy a ich sídlo Horná Mičiná sa v tom zmysle stáva centrom Zvolenskej župy. V Hornej Mičinej sídlila aj rodina Ondrejkovič (od druhej polovice 19. storočia príbuzná sobášom s rodom Sandor de Szlavnicza), ktorého člen Max von Ondrejkovič bol majiteľom unikátneho reťazového domu na námestí v Banskej Bystrici.

Neosolii Schola Capitalis Director  D. Maximilianus Ondrejkovits, senator, et I. Com. Zolien. T. I. Assesor.


 

Zať kancelára kniežaťa Metternicha grof Móricz Sandor de Szlavnicza bol najznámejším sportovým jazdcom kontinentálnej Európy svojej doby.


Stephanus Ivanka a jeho manželka Anna Zsittnyan, Bánovce nad Bebravou 1845. Ctenou pani matkou Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča bola Antónia Zsittnyan.

 

Jeden z prvých 15-ich zakladateľov Matice České (1831), po porážke revolúcie 1848/1849 minister školstva Rakúskeho cisárstva Lev hrabě z Thunu a Hohenštejna vydal pre všetky gymnázia a reálky nový organizačný poriadok (Entwurf), na základe ktorého vznikajú osemročné gymnáziá končiace maturitou. Trenčianske gymnázium stalo štvortriednym nižším gymnáziom s vyučovacím jazykom slovenským. Nemčina bola povinným predmetom, maďarčinu učili profesori pololegálne, úradne bola povolená od roku 1855 od štvrtej triedy. Vyučovacím jazykom do rakúsko - uhorského vyrovnania v roku 1967 bol slovenský jazyk. Od roku 1867 bol vyučovací jazyk maďarčina, slovenčina sa používala ako “pomocný jazyk” v nižších triedach, koncom storočia sa učilo po slovensky iba náboženstvo.  

 

Vzájomnými sobášmi k rodu Ondrejkovics (Ondrejkovič, Ondrejkovicz, Ondrejkovits) boli spriaznené aj rodiny Kedrovič (Kedrovich, Kedrovics) a  Wunder, ktoré pôsobili v devätnástom a dvadsiatom storočí na Hornej Nitre. Medzinárodne známym sa stal najmä plk. K.u.K  Kedrovič, ktorý potlačil na  Hornej Nitre poslednú ľudovú vzburu na vtedajšom území Slovenska. Jeho obratnosťou a tým, že mal k tomuto regiónu rodinné väzby sa to zaobišlo bez akýchkoľvek ľudských obetí. Zároveň preto za túto vzburu nebol nikto potrestaný.

 

 

Ján Petrikovič a Ivan Rakovský, obaja príbuzní rodu Ondrejkovics-Sandor de Slavnicza.  Obvodný notár Stephanus Ondrejkovics a Anna Sandor de Szlavnicza mali sobáš 13.03.1880. Svedok nevesty bol šľachtic, Urodzený pán Carolus Vály, jeho manželka bola jej príbuzná Anna barónka Mednyánszka. Svedok ženícha bol Adalberthus Nessel, sobášiaci kňaz Aloysius Honza z farnosti Malá Hradná. Ich prvorodený syn správca učiteľ Stefan Ondrejkovič - Sandor sa narodil v *roku 1882, jeho krstní rodičia boli Dominus Casimirus Horváth a manželka, krstiaci kňaz bol farár Aloysius Honza.

Kapitán Čs. légií vo Francii Jozef Honza (Dubnický), rodák z Chtelnice (obec bola pôvodne majetkom rodu Erdödy, rodinne a komposesorátom úzko spätým s rodinou Šándor zo Slávnice) národne mysliaci, pôsobil pri ich vzniku v USA. Jeho postoje  sa prejavovali už v mladosti, podieľal sa na organizovaní národného života v obci. Zakladal slovenské čitateľské spolky, bol preto pre vrchnosť neželanou osobou. Problémová bola pre ňu aj Honzova spolupráca so slovenskými časopismi. Jozef Honza po skončení vojenskej služby, kde si musel neraz vypočuť nadávku „Pánszláv kutya“, emigroval do USA. Tam ho nasmeroval 11.02.1907 jeho veliteľ kapitán Jozef Šándor von Slavnic (1) napriek svojmu šľachtickému pôvodu: „ Politizujem veľmi zriedka, v službe nikdy. Vám radím, aby ste hneď po skončení vojenskej služby vykĺzli do Ameriky. Tým vám dávam radu, za ktorú mi budete v budúcnosti vďačný “. Mladý národovec vycestoval do USA a pripojil sa k emigrantským kruhom, v ktorých sa hovorilo o budúcnosti nemaďarských národov v Rakúsko-Uhorskej monarchii a o nemožnosti zostať v štátnom celku s Maďarmi.

Piaristické gymnázium v Trenčíne, kde študovali Dr. Martin Mičura a Štefan II. Ondrejkovič, v roku 1908 tu maturoval aj Dr. Aladár I. Ondrejkovič. V r. 1918 bolo premenované na  Čs. štátne vyššie reálne gymnázium Ľudovíta Štúra a presunuté do novej budovy vyššej dievčenskej a obchodnej školy. Tu boli spolužiakmi Aladára II. Ondrejkoviča jeho príbuzný Pongrácz a npr. aj bratia Bútorovci.

Dňa 15. októbra 1923 bola založená v Svätom Juri miestna Jednota Čsl. Obce Légionárskej a prevedené boli voľby funkcionárov. Zvolení boli: Predseda Ján Gubiš, miestopredseda Ján Chrappa, jednateľ Fráňa Vanek, zapisovateľ Ján Uher, pokladník Antonín Ondrejkovič. Zábavný výbor: predseda Otto Svoboda, miestopredseda Ľudovít Fiala, vzdelávateľ František Fruhauf, revízori účtov Čenek Pečka a Antonín Sedláček. Zdroj: časopis "Légionár" z 19.okt. 1923.

Nadporučík 17. peš. pluku v Trenčíne Alojz Androvič bol povýšený na kapitána. Zdroj: týždenník Trenčan z 3. novembra 1928 str. 2.

V listine Bytčianskeho panstva sa ako rok založenia uvádza rok 1598, kedy územie patrilo Thurzovcom. Šoltýsom osady Turzovka bol Adam Bonec a 40 osadníkov z nedalekého Dlhého Poľa, ktorí boli na 12 rokov oslobodení od daní. Vymedzenie hraníc Turzovky vydal v lokačnej listine v roku 1602 palatín Juraj Thurzo (syn Františka I. Thurzu a Kataríny Zrínskej), pričom prvé storočie sa používal názov Turzovka, aliter Predmir dicti (Turzovka, inak nazývaná Predmier). Po smrti Juraja Thurzu a jeho syna Imricha pripadlo Bytčianske panstvo venom Mikulášovi Esterházimu. Esterháziovci rozdelili panstvá na obvody, spravované prefektmi na majeroch. Správca Turzovky sídlil v Bytči. Hlavnou formou obživy obyvateľov bol popri povinných prácach na panskom majetku pastiersky chov oviec, práca v lese a splavovanie dreva. V Turzovke bolo 15 mlynov a 16 píl, ktoré z vyťaženého dreva pílili dosky a zhotovovali šindeľ. Esterháziovci predali ?! Bytčianske panstvo v roku 1868 Leopoldovi Popperovi, ktorý veľkú časť majetku prenajal. Veľmi tragické bolo pre Turzovku obdobie I. svetovej vojny, padlo okolo 500 obyvateľov a epidémia škvrnitého týfu si vyžiadala ďalších 450 obetí.

Zo závetu palatína Juraja Thurzu vyplynula nedeliteľnosť jeho majetkov, preto boli zanechané jednému dedičovi a tiež v prípade jeho predčasného úmrtia testament zachoval princíp, ktorý nedovoľoval majetky podeliť, mohlo sa tak urobiť len s úžitkami z nich. V zmysle palatínovho testamentu vznikol neskôr v roku 1626 aj oravský komposesorát.

Krvavé udalosti na Kysuciach. Jeden ťažšie a dvaja ľahšie ranení. Päť zatknutých - Rúbali v cudzom lese. Na Kysuciach došlo v týchto dňoch k nepokojom. Obyvatelia kopanice Turzovky si za vojny kúpili od býv. grófa Balaestrema vyše 7 jutár lesa. Kúpnopredajnú zmluvu za ženy (muži boli vo vojne) uzatvárali notár Rudolf Mičura a farár Jozef Diera. Bola písaná maďarsky a práve táto udalosť zavinila nedorozumenie, ktoré už viac ráz mohlo mať zlé následky a teraz vyvolalo krvoprelievanie. Ľudia si mysleli že im patrí nie 7, ale 14 jutár lesa. Niektorí komunistickí agitátori presviedčali ľudí, že majú na les právo, nech si ho len vyrúbu - a ľudia začali rúbať na všetkých 14. jutrách. Prišiel k nim lesník Planetovec a vyzval ľudí aby zanechali rúbanie. Odpovedali mu palicami a sekerami. Lesník nebol vyzbrojený, na jeho obranu sa postavili hájnici Mustik a Gajdoš. Prvý bol ranený ľahšie, ale zranenie Gajdoša je veľmi vážne. Udalosti teraz vyšetrujú četníci. Zatkli týchto: Tomáša a Jána Nehoranca, Pavla Kolesára, Pavla a Jána Merecu. Odviedli ich do väzenia trenčianskeho krajského súdu. Zdroj: noviny "Slovenská pavda" zo 17. februára 1935 str. 3.

STK. Bratislava, 17. mája 1939. Dedičia advokáta Juraja Mičuru a jeho manželky - dr. Martin Mičura, Rudolf Mičura (manžel nebohej Anny Ondrejkovičovej a otec ich dcéry Melánky), Andrej Mičura a bratia Malobickovci odovzdali Národnej banke Slovenského štátu z pozostalostí 160 dukátov, medzi ktorými je väčšia polovica cenných dukátov, ktoré majú nuzmatickú hodnotu. Zdroj: týždenník "Slovák" z 18. mája 1939 str. 2.

Rod Sandor de Szlavnicza nadobudol časť majetku rodu Thurzo sobášom Františka Sándora de Szlavnicza s Katarínou von Rottal, dcérou Felizitas Thurzo de Bethlenfalva a Jacoba baróna von Rottal. Ferenc I. Sandor de Szlavnicza jeho manželka baroness Katharina von  Rottal †1638 (jej rodičia boli Johann Jacob von Rottal †1622 a Mária Felicia Thurzo de Bethlenfalva †1624).

 

Dôstojník z povolania obnovenej Československej armády kapitán tank Aladár II. Ondrejkovič (Ondrejkovics-Sandor de Slavnicza) v apríli roku 1945Pečatný prsteň trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza (1), compossessora prevzal jeho vnuk Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič, brat Stefana II. Ondrejkoviča a Anny Mičurovej rod. Ondrejkovič. Podľa poslednej vôle Dr. Aladára I. Ondrejkoviča prevzal tento pečatný prsteň jeho synovec pplk. tank Aladár II. Ondrejkovič. Zdroj: Lady Gizele Kerney rod. Ondrejkovič.

 

Pplk. Violand Pavel Ondrejkovič *01.10.1894 Sečovce †11.06.1974 Banská Bystrica, manželka Elena Ernő. Pochovaný je v Banskej Bystrici. Cirkevná služba - gréckokatolícky kaplán Užhorod, vojenský kurát Chust, 192? - Mukačevo, 1936 - Brno, 1939 - Prešov, 1940 - Zvolen, 1941 - poľný kurát na Východnom fronte, 1942 - Bratislava, 1944, počas SNP - prednosta  Rímskokatolíckej duchovnej správy I. ČS. armády v Banskej Bystrici, 1950 - 1955 - mimo pastorácie, 1955 - úradník vo firme Mototechna v  Banskej Bystrici, 1956 - správca farnosti Tŕnie, 1963 - 1970 - ? - na dôchodku v Banskej Bystrici. Príslušný k Banskobystrickej diecéze ; Joannes Korec *17.04.1879 Bošany rodičia Joannes Korec a Anna Marko ; Josephus Marko *07.12.1877 Bošany rodičia Josephus Marko a Mária Korec ; 

 

Poznámky: Ondreikovich de Osztravicza et Harakvíz ; Spomínaní františkáni sa do Humenného už vrátiť nechceli a podľa dobových správ sa rozhodli zamieriť do Stropkova. Po ceste ich však prepadli rusínski zbojníci, ktorí dvojicu olúpili o kone i oblečenie. V roku 1676 humenský kláštor vypálili Thökölyho povstalci. Do zajatia sa dostal gvardián Juraj Kulčár a jeho vikár Gerard Kecskemeti. Rehoľníkov zviazali a takto, za neustáleho bičovania, odviedli do Košíc, kde zostali v zajatí až do zaplatenia výkupného. O týchto udalostiach informoval gvardián Leonard Ondrejkovič vo svojom zápise z roku 1691. Ondrejkovič zanechal aj správu o stave kostola z roku 1692, podľa ktorej „Kostol aj so sanktuáriom je momentálne dobrý, čiastočne vďaka usilovnosti pátrov, no hlavne vďaka pomoci zo strany najosvietenejšej pani zakladateľky, ktorá sa stará o budovu kostola, dala postaviť veľký oltár, na orgán darovala 100 florénov a na zvyšné tiež poskytuje pomoc“. Hoci predstavovalo obdobie protihabsburských povstaní pre františkánov v mestečku čas plný neistoty a nebezpečenstva, Humenné nikdy na dlhšiu dobu neopustili. Z obdobia od roku 1531 poznáme aj mená ; (1) Manžel Márie Dubniczky bol Gaspar Mednyánszky Dňa 01.11.1822 sa narodil v Hornej Mičinej evanjelický kňaz Augustín Horislav Krčméry ; zakladajuci člen MS 969.(706) Anton Žitňan ; zakladajúci člen MS 1330.(1067) Ľudovít Ondrejkovič ; Matrikár Dolné Držkovce v r. 1941 Štefan II. Ondrejkovič ; Barónka Hedviga Lederer (rodená Mednyanszká ; 

 

Zdroje: Militär Alamanach Nro XVI pre rok 1805 ; Mária Ondrejkovičová rod. Turba ; Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková ; Milan Neuschl ; Kardinál Ján Chrizostom Korec 19.01.2001 Bratislava ; arcibiskup Ján Sokol 19.01.2001 Bratislava ;  (1) PhDr. Ferdinand Vrábel "Zápisky légionára" ;   

 


 

Cisár a kráľ

www.Ondrejkovics-Sandor.com

Cisár Leopold I.

Ondrejkovics

Lepoldus I.

www.Ondrejkovics-Sandor.com

Otto Habsburg, K.Schwarzenberg

Lev, pelikán a biblia v erbe Ondrejkovics

V erbe Ondrejkovič

V Sišskej katedrále

V erbe Ondrejkovics

Labami háji bibliu

Za hradbami

Liptovskomarský prepošt

Ondrej Ondrejkovič

www.Ondrejkovics-Sandor.com

Kúria Ondrejkovics

Erb Ondrejkovics

Ondrejkovics No 13

Canonic

Spišská Kapitula

Ondrej Ondrejkovič Spišské Podhradie

Andreas Ondrejkovicz

Ondrej Ondrejkovič

Spišs.Kapitula

Kúrie kapituly

Spišská kapitula

Kapitulný chrám

Prepošt Ondrejkovič

Zlatomoravecká agrárna banka

Priev.Gazd.banka

1928

Chynor.Ľud.banka

a Veľké Bielice

Dolné Držkovce

Sandor de

Trenčín 1942

Georgius Ondrejkovics

Max Ondrejkovič

Aktualizované: 16.12.2018