Andreas Ondrejkovicz ( Ondrej Ondrejkovič )

titulárny Liptovskomarský prepošt

                                   

Erb, ktorého držiteľom bol Litovskomarský prepošt ThDr. Andreas Ondrejkovicz sa nachádza v Spišskej kapitule. Mecén, cirkevný hodnostár, narodil sa v roku Pána *1621 v obci Spišská Štiavnica, okr. Spišská Nová Ves - zomrel dňa †02. septembra v roku Pána 1697 v mestečku Spišské Podhradie - Spišská Kapitula). Pochádzal zo starej zemianskej rodiny.  

Na snímke Spišská kapitula - valné zhromaždenie Paneurópskej únie v roku Pána 2005. 

O  existencii  zariadení  na  úpravu  rudy  (stúp)  v  Banskej  Bystrici  hovorí  v roku Pána 1495  súpis  majetkov  kúpených  Jánom  Thurzom (príbuzným autora).

Zo sťažnosti, ktorú predniesol pred  Zvolenskou  stolicou  zemepán Baltazár  Radvanszký de Radvány (jeden z predkov autora)  vyplýva,  že  v  roku  1514  poslal  svojho  mlynára  po  mlynské  kamene  až  do  Svätého  Kríža.  Mýtnik  v  Ladomeri  vyrúbil  pritom  mlynárovi  vysoký  poplatok, čím  Radvanszkému  vznikla  škoda.

Rybníka, ktorý zadržiaval vodu nad mlynom sa týka sťažnosť Juraja z Mičinej na svojho príbuzného Jána z Mičinej prednesená pred zvolenským stoličným súdom. Obvinený Ján mal podľa žaloby zničiť a zatopiť (pravdepodobne v roku 1507) Jurajov majetok. 926 O tomto rybníku sa zmieňuje aj dohoda o deľbe majetku medzi zemanmi Beniczkými z roku Pána 1570. Rybník  take  naynyzssy  povyše  Dolnej  Mičinej  František  Beniczký  (jeden z predkov rodiny autora) prepustil  Benediktovi  s   Martinom   Beniczkým.   Ján   Beniczký   prepustil   svoj   podiel   vo   všetkých   rybníkoch   Františkovi.   František   tiež   svoj   podiel   v   rodinných   rybníkoch   prepustil   Jánovi.

V roku Pána 1555 zástupcovia rodu na žiadosť prefekta mediarskeho podniku rodu Fugger (tiež predkov rodiny autora) Wolfganga  Hohenwartera vyjadrili  súhlas  so  zriadením  hámra  v  chotári  Radvane  na  Radvanskom  potoku  (in  rivulo  Radwan  nominato)  oproti  Hronu.  Povolili  využívať  tok  tečúci  cez  záhradu  a  cez  rybník  patriaci  kúrii  už  nebohého  Petra  Radvanszkého de Radvány (jeden z predkov autora).

Dňa 20. júla roku Pána 1561 bol Georg Pravoticzky decurio vojenskej posádky (po páde Szigetváru poslednej kresťanskej pevnosti Zadunajska) Várpalota ktoréj velil viťaz 600 súbojov hradný kapitán Georg Thúry. Posádka 200 husárov a hajdukov nepoberala žold,  žila aj so svojimi rodinami iba s toho čo ukoristila Turkom. Výstroj, výzbroj a kone si hajduci aj husári zaobstarávali tiež na svoje náklady.  

Dňa †21 júna v roku Pána 1621 bol popravený na Staromestskom námestí v Prahe Ján Jessenius *1566 z Turčianskeho Jeseňa (Johannis Jessenii a Jessen, študoval o.i. na univerzite v Siene, Toskánsko), z rodu viacnásobne príbuzného s rodinou Ondrejkovič.

Dňa 2. septembra v roku Pána 1567 sa na hrade Lietava narodil Juraj VII Thurzo (jeden z predkov rodiny autora), zomrel 24. decembra v roku Pána 1616 vo Veľkej Bytči. 

Erbovné listiny rodu Ondrejkovics z roku Pána 1622 (Banská Bystrica kpt l ..). Kempelen ; 

Zo závetu palatína Juraja Thurzu (jeden z predkov rodiny autora) vyplynula nedeliteľnosť jeho majetkov, preto boli zanechané jednému dedičovi a tiež v prípade jeho predčasného úmrtia testament zachoval princíp, ktorý nedovoľoval majetky podeliť, mohlo sa tak urobiť len s úžitkami z nich. V zmysle palatínovho testamentu vznikol neskôr v roku Pána 1626 aj oravský komposesorát.

 

Kanonický dom (v minulosti mal popisné číslo 13) titulárneho Liptovskomarského prepošta Andreasa Ondrejkovicz v mestečku Spišské Pohradie - Spišská kapitula.

Rod Sandor de Szlavnicza nadobudol časť majetku rodu Thurzo sobášom Františka Sándora de Szlavnicza s Katarínou von Rottal, dcérou Felizitas Thurzo de Bethlenfalva a Jacoba baróna von Rottal. Ferenc I. Sandor de Szlavnicza jeho manželka baroness Katharina von  Rottal †1638 (jej rodičia boli Johann Jacob von Rottal †1622 a Mária Felicia Thurzo de Bethlenfalva †1624). 

Náhrobný kameň titulárneho Liptovskomarského prepošta Andreasa Ondrejkovicz v Spišskej kapitule. Stav v akom sa nachádzal v roku 2005.

Erb Andreas Ondrejkovicz a nápis nad vchodom do jeho kanonického domu v Spišskej kapitule po jeho rekonštrukcii.

Canonic kúria prepošta Ondreja Ondrejkoviča (Andreas Ondrejkovicz) v Spišskej kapitule, stav na jar roku 2005

Nezreteľne opravený erb Andreas Ondrejkovicz (Ondrej Ondrejkovič), ale čitateľný nápis s menom na jeho kanonickom dome číslo 13 v Spišskej kapitule 

Náhrobný kameň Liptovskomarského prepošta Andreasa Ondrejkovicz (Ondrej Ondrejkovič) v roku 2005 pri mestských hradbách Spišskej kapituly. 

Georgius Lippay (Juraj), ostrihomský arcibiskup, primas Uhorska a príbuzný rodu Ondrejkovics  zomrel dňa 3. janára roku Pána 1666.

D. Valentinus, Joannes, Augustinus Ondrejkovics farár Šúrovce Kostol sv. Michala, archanjela od 13. apríla roku Pána 1663 do 19. apríla 1665. Farnosť Moravský Svätý Ján, kostol narodenia sv. Jána Krstiteľa od 19. apríla roku Pána 1665 do 1681. Farnosť Veľké Leváre, kostol Mena Panny Márie od 5. jan. 1682 do 2.júna 1699. Farnosť Studienka Kostol sv. Štefana, kráľa od 2. júna roku Pána 1699 do  †25. novembra 1705.   

Praenobilis et Generosus Dominus Casparus Sandor de Slaunicza, Sacrae Caesareae Regiaeque Majestatis Praesidii Selliensis Capitaneus Tyrnaviae  † 24. Mája roku Pána 1673 padol v boji s Turkami.

Od roku Pána 1675 bol farárom v obci Drietoma v Trenčianskej stolici Joannes Domaniczay.

 

Príslušníci rodiny Ondrejkovič bojovali v bitke pri Viedni 11 - 12. septembra 1683 na katolíckej strane. Ešte v roku 1943 to tlmočili milostivej slečne Alžbete Ličkovej proti jej snúbencovi npor. aut. Aladárovi Ondrejkovičovi spolupracovníci a priatelia (npr. Dr. Fritz Lederer) poslanca Slovenského snemu Jánosa grófa Eszterházy, vrátane jeho osoby s výhradami ku katolíckemu náboženstvu jeho ctených rodičov aj k jeho službe v slovenskej armáde s tým, že by sa nemala sa ním nemala stýkať " to je slovenská rodina ".


Dôstojný pán farár Mikolaus Ondrejkovič pôsobil v mestečku Dechtice v rokoch 1686-1688. Martin František Martinkovič bol dechtický farár v rokoch 1674-1682 (od 10.02.1674 do 06.02.1682). Teologické štúdiá dokončil v roku 1652. V tom istom roku sa stal farárom v Malých Topolčanoch, kde v roku 1657 vykonal kanonicku vizitáciu Andreas Szily. V zápisnici o ňom poznamenal, že má 31 rokov a na fare pôsobí päť rokov. Od 24.apríla sa stal farárom v Hlohovci. Dňa 14.marca 1672 sa stal v  Nemeckej (Partizánskej) Ľupči prvým katolíckym farárom po vypovedaní do exilu evanjelického seniora Šimona Frivaldského, realizovanom prepoštom Jurajom Bársonym, ktorý odňal evanjelikom dva kostoly - jeden na námestí, druhý na predmestí.

Odtiaľto bol 10. februára 1674 ustanovený za katolíckeho farára do Dechtíc. Tu pôsobil do 6.februára 1683, teda v rokoch 48-57 svojho života. Dňa 21.apríla 1686 prešiel za farára do Dolných Orešian, kde pôsobil do roku 1694.

 

ThDr. Ondrej Ondrejkovič (Andreas Ondrejkovicz) závŕšil teologické štúdia doktorátom teológie v Trnave. Následne bol farárom v Žehre. V roku 1659 ho vymenovali za spišského kanonika. V rokoch 1661-1669 bol dekanom kapituly a v roku 1675 sa stal titulárnym liptovskomarským prepoštom. 

 

 

Prepošt, zeman, mecén ThDr. Ondrej Ondrejkovič (Andreas Ondrejkovicz) organizačne a finančne podporoval nielen záchranu umeleckých skvostov, ale aj nové výtvarné diela vysokej umeleckej hodnoty. Dal napríklad zreštaurovať vzácne nástenné maľby zo 14.-16. storočia v kostole   

 


v Žehre,  kde v roku 1656 nechal postaviť rannobarokový hlavný oltár. V roku 1673 daroval kostolu v Liptovskej Mare kazateľnicu, kde v roku 1677 dal postaviť bočný a v roku 1678 hlavný oltár. V Spišskej Kapitule sa postaral o zreštaurovanie najstaršieho objektu rotundy Panny Mária a sv. Valentína, zreštauroval a dobudoval dom kanonikov a dal vyhotoviť vlastný náhrobný kameň.


Františkáni sa do Humenného už vrátiť nechceli a podľa dobových správ sa rozhodli zamieriť do Stropkova. Po ceste ich však prepadli rusínski zbojníci, ktorí dvojicu olúpili o kone i oblečenie. V roku 1676 humenský kláštor vypálili Thökölyho povstalci. Do zajatia sa dostal gvardián Juraj Kulčár a jeho vikár Gerard Kecskemeti. Rehoľníkov zviazali a za neustáleho bičovania, odviedli do Košíc, kde zostali v zajatí až do zaplatenia výkupného. O týchto udalostiach informoval gvardián Leonard Ondrejkovič vo svojom zápise z roku 1691.               

Desivý stredoveký tzv. Caraffov žalár v Prešove, kde kat mimoriadneho súdu cisárskeho generála Antónia Caraffu v beštiálnej vyšetrovacej tortúre umučil žeravým železom na smrť priameho predka autora vysokého hodnostára Zvolenskej stolice magnáta Juraja Radvansky z Radvane a Sajókazy. Na Caraffov príkaz mu po smrti 18. apríla roku Pána 1687 kat odťal pravicu aj hlavu a mŕtve zmučené telo bolo neslýchane zversky zhanobené.  

Prešovské jatky 16. februára 1687 do 12. septembra 1687. Popravy vážených evanjelikov sa konali: 5. a 22. marca, 16. apríla, 6. a 14. mája a 12. septembra r. 1687. Dňa 18. apríla roku Pána 1687 zahynul na mučidlách autorov priamy predok magnát Juraj Radvanský z Radvane. Jeho telo bolo rozštvrtené a rozvešané na háky s pozostatkami ďalších 24 popravených na štyroch cestách z Prešova na šibeniciach. Ich odťaté hlavy boli narazené na kované hroty, pribité klincami na koly a vystavené vedľa nich na výstrahu všetkým.  

  

 

Gvardián Ondrejkovič zanechal aj správu o stave kostola z roku 1692, podľa ktorej „Kostol aj so sanktuáriom je momentálne dobrý, čiastočne vďaka usilovnosti pátrov, no hlavne vďaka pomoci zo strany najosvietenejšej pani zakladateľky, ktorá sa stará o budovu kostola, dala postaviť veľký oltár, na orgán darovala 100 florénov a na zvyšné tiež poskytuje pomoc“. Hoci predstavovalo obdobie protihabsburských povstaní pre františkánov v mestečku čas plný neistoty a nebezpečenstva, Humenné nikdy na dlhšiu dobu neopustili. Z obdobia od roku 1531 poznáme aj mená predstavených kláštora.

 

Dňa 5. júla 1725 darovala Mária grófka Pérenyi pred gvardiánom Petrom Róllom a rehoľníkmi Brunom Meskom a Hipolitom Martirim kláštoru 400 zlatých. Kláštoru Františkánov v roku 1760 Doktor Michael Vály (príbuzný rodín Sandor de Szlavnicza aj Perényi) daroval baňu v meste  Kremnica. Zdroj: Krátené, Františkáni v Humennom do konca 18. storočia. Adrián Džugan.  

Od roku Pána 1701 do roku 1705 bol farárom v obci Drietoma v Trenčianskej stolici Stefan Dubnický.

Výpoveď šľachtica z roku 1709. ...vek životných podmienok sa začal zhoršovať - a to platí aj pre časť šľachty - potom sa stali neznesiteľnými pre zraniteľné vrstvy spoločnosti, ktoré obrátili sa proti vojne a chceli ju skončiť. Prípad opísaný nižšie, zaznamenaný v správe o výsluchu z konca roku 1709, nebol v posledných rokoch vojny ojedinelým javom. Väzeň, šľachtic Juraj Ondrejkovič zo Spiša, vypovedal, že roľníci v župe Saros prechádzajú cez Gölnic k nepriateľovi a povzbudzujú Nemcov, aby „len prišli, porazili niekoľko falusov, pomôžu zabiť kurucov“. Svedectvo šľachtica Juraja Ondrejkoviča dokazuje vážne sociálne problémy. Hospodárska situácia obyvateľstva je znepokojujúca. Krízové javy sa prejavili nielen v daňových a finančných záležitostiach, ale aj vo výrobe a obchode. Vieme, že v ťažbe a ...Zdroj: Szatmárnémeti konferencia (Nyíregyháza, 2003).

Od roku Pána 1740 do roku Pána 1741 bol farárom v obci Drietoma v Trenčianskej stolici Paulus Vály.

Biskup Joanes Szily (1777-1799) založil v  Szombathely gymnázium Sv. Norberta.

D. Georgius Ondrejkovics farár  farnosti Litava, kostol sv. Margarity panny a mučenice od 1. mája 1751 do 1774. Farnosť Senohrad kostol sv. Imricha od 4. mája 1774 do  †2. mar. 1780. 

Administrátor Rímsko-katolíckej farnosti sv. Štefana Piešťany v rokoch 1778-1780 bol Ignatius Mihalovics.

Gróf Stephan Illésházy, dedičný trenčiansky a liptovský župan, konfesne aj záujomovo prepojený s trenčianskou vetvou rodiny Sandor de Szlanicza sa narodil v Bratislave * 30. apríla 1762. 

Od roku Pána 1762 do roku Pána 1787 bol farárom v obci Drietoma v Trenčianskej stolici Petrus Bossányi.    

Farnosť Fačkov. Ecclesia ad S. Nicolaum Ep. Parochia erecta Dist. a anno 1788. Matricas habet ab ... Paulus Zsittnyan, Alexander Zamaróczy.... 

Richtári Kapitulskej ulice v Nitre: 1699-1700 Stefan Baranyi, 1751-1753 Jozef Protivinszky, 1890 Ján Ondrejkovič, 1890-1891 Stefan Plathy. 

 

Banskobystrickej diecézy farár Carolus Pravoticzky, duchovná služba na farnosti Čabradsky Vrbovok od 14. augusta 1779 do 22. apríla 1782. Duchovná služba na farnosti Hokovce od 22. apríla 1782 do  † 30. marca 1803.

 

(1) Paulus Andrejkovits (Ondrejkovics) a manželka Catharina Pravoticzky. Ich syn bol Petrus Ondrejkovics (Andrejkovics, Ondrejkovits) *krst Bánovce nad Bebravou 23.05.1804, jeho krstní rodičia boli Joannes Dubniczky (najstaršia šľachtická rodina trenčianskej župy) a Anna Morvay. 

 

D. Josephus Kmetykó farár farnosti Bojná od 8. jan. roku Pána 1803 do 20. jan. 1823. Theologiam cum quarto a. in. semin. gener. 1793. absolvit. Cooperatorem egit in Nyitra-Bajna, ubi 8. Jan. 1803. parochus praesentatus. Ab 1817. VADnus districtus Nagy-Tapolcsány. † 20. Jan. 1823.
 

 

Vojenský Alamanach číslo XVI pre rok 1805 Husársky pluk č. 6 štáb: Brandýs v Čechách. Hadik, Andr., Blankenstein, Ernst. Ober-Lieutenant Ondrejkovits (Joh.) Záborzky (Casparus), Bernolák (Ignatius), Unter-Lieutenant Bossányi (Johannes), Révay (Bar. Georgius) 


Ungar. Peší pluk č. 51 štáb: Muhlbach v Sedmohradsku Gyulai, Franz, Spleny, Gabr. Unter-Lieutenant  Sandor (Paul.) ; 

 

Rok 1814 Husársky regiment  č.10 Stipsicz Jos. Friedrich Wilhelm III., König von Preußen. Premier-Rittmeister Adalbert Sandor v. Slavnicza ;

 

Peší pluk č. 51 rok 1814 Hauptmann Sandor (Paul); Husársky pluk č.5 rok 1814 Premier-Rittmeister Carl Sandor ;


Militär Almanach Nro. XX. fur das Jahr 1810 Husársky regiment č. 6, Blankenstein Ernst. Štáb: Rzeszow in Galicien. Seconds-Rittmeister Ondrejkovits Job., Farkas Georg., Revay Baron Georg., Ober-Lieutenants. Keglevits Graf Alex., Zapary Graf Mich., Bossanyi Joh.

 

Major Szily Anton, RK, 73.bis 86. Promotion in den Jahren 1809-1810.


Vojenský Schematismus pre roky 1815-1824, Husársky pluk č.7 Lichtenstein Johann, štáb Vukovar v Slavónii, Second-Ritmeister Michael Sandor v.Slavnicza; Beym Iten Szekler GIR. číslo .14 rok 1824 Sandor Greg. wurde Cadet ;


D. Ignatius Ondrejkovics farár farnosti Šurianky od 1821 do † 5. februára 1822


Canonic Nitrianskej Capituly Sp. D. Emericus Sándor de Szlavnicza ab 1822. Zdroj: Schematismus Venerabilis Cleri Diaecesis Nittriensis Pro Anno M.D. CCC. XXXVI. BISSEXTILI DIERUM CCCLXVI.

 

A.R.D. Eliáš Pravotický *1768 (príbuzný rodiny Ondrejkovič) bol kňazom Nitrianskej diecézy, roku Pána 1791 bol vysvätený a v roku 1836 bol farárom vo farnosti Veľké Bielice. Člen Slovenského učeného tovarišstva 1839 Veľké Bielice. ZdrojSchem. Nitr. diecézy z r. 1836.

 

D. Joannes Kmetyko, kňaz pôsobiaci v Nitrianskej diecéze,  farár farnosti Divina pred 1836. ZdrojSchem. Nitr. diecéze z r. 1836.

 

A.R.D. Domaniczky, Joannes - kňaz pôsobiaci v Nitrianskej diecéze, bol farárom vo farnosti: Jasenica, pred rokom 1836.

 

A.R.D. Alexius Ondrejkovics farár Slovenský Grob od 1816 do 1838. Farnosť Marianka od 1839 do 1860. 


D. Samuel Andrejkovits (Ondrejkovič) bol kňazom Nitrianskej diecézy. Do roku Pána 1836 bol farárom vo farnosti Malá Hradná 1836. ZdrojSchem. Nitr. diecéze z r. 1836.


Orechó (Alsó). Par. ant. erecta Anno 1781. Ecclesia S. Stephanum R. H. Parochus. D. Samuel Andrejkovics, Infirmarius Districtualis. 

 

D. Samuel Andrejkovics  (Ondrejkovič) bol kňazom Nitrianskej diecézy. *roku Pána 1764, v roku 1791 bol vysvätený a od roku 1836 bol farárom vo farnosti Trenčín - Orechové. ZdrojSchem. Nitr. diecéze z r. 1836.


A.R.D. Antonius Androvits *1810. Kňaz Nitrianskej diecézy, v roku 1833 bol vysvätený a od roku 1836 bol kaplánom vo farnosti Beluša. ZdrojSchem. Nitr. diecéze z r. 1836. 

 

 

Náhrobný kameň príbuzného rodu Ondrejkovics, Obvodného notára v Dolných Držkovciach Pavla Kmeťka, otca prvého slovenského arcibiskupa ThDr. Karola Kmeťka  

Virtuálny pohľad na Dóm Sv. Martina v Bratislave, kde koncom devätnásteho storočia pojednával cirkevný sudca Ján Ondrejkovič  (Joannes Ondrejkovics) posledný cirkevný súd s heretikmi v Uhorsku.

Dňa 01.11.1822 sa narodil v obci Horná Mičiná pri Banskej Bystrici v Zvolenskej župe evanjelický kňaz Augustín Horislav Krčméry. 

Opustený kaštieľ rodu Beniczky de Benicz et Micsinye v Dolnej Mičinej 6 km od Banskej Bystrice v súčasnej dobe. Podžupan Zvolenskej stolice Tomáš Beniczky de Benicz et Micsinye kúpil dom č.22 (25) na námestí v Banskej Bystrici v r.1656 od palatína Pavla Pálffy. Rod Beniczky bol pokrvne aj majetkovo viacnásobne spojený s rodom Sandor de Szlavnicza. Potvrdzuje to nelen manželstvo Zigmunda Sandora de Szlavnicza a Márie Beniczky de Benicz et Micsinye  *08.08.1814 Tótgyörk  †23.07.1882 Tótgyörk, ale aj manželstvo ktoré uzavreli Stephanus Sandor de Szlavnicza *08.23.08.1756 Uhrovec a Terézia Beniczky de Benicz et Micsinye, syn Pavla III. Sándora de Szlavnicza a Anny Dóbay. Synovia: Tomáš, Ladislav a Michael. Súrodenci: László, Michael, Pavel IV, Karol, Ludovít a Barbara. Obce Horná a Dolná Mičiná počas existencie prešli zložitým vývojom a patrili zemepánom rodu Beniczky, ktorý zastával dedične úrad podžupana Zvolenskej župy a ich sídlo Horná Mičiná sa v tom zmysle stáva centrom Zvolenskej župy. 

V Hornej Mičinej sídlila aj rodina Ondrejkovič (od druhej polovice 19. storočia príbuzná sobášom s rodom Sandor de Szlavnicza), ktorého člen Max von Ondrejkovič bol majiteľom unikátneho reťazového domu na námestí v Banskej Bystrici.

Neosolii Schola Capitalis Director  D. Maximilianus Ondrejkovits, senator, et I. Com. Zolien. T. I. Assesor.


D. Stephanus Ivanka a jeho manželka Anna Zsittnyan, Bánovce nad Bebravou 1845. Ctenou pani matkou Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča bola Antónia Zsittnyan.

 

A.R.D. Joanes Ondrejkovics. Farár farnosti Dömös. (Maďarsko) kostol Kráľa sv. Štefana od 24. apríla 1846 do 18. februára 1848. ZdrojNem 1894.

 

Po porážke zboru slabo vyzbrojených a nevycvičených slovenských dobrovolníkov na Myjave v r. 1848, ktorí sa rozutekali po domovoch maďarskí gardisti zadržali študenta Ondrejkoviča pod ochranou farára. Poručík, ich veliteľ napriek svedectvu kňaza rozhodol ho obesiť, ako predtým jeho ostatných polapených spolubojovníkov. Keď gróf Eszterházy zistil jeho priezvisko zasiahol a prinútil ich ho prepustiť. 


Od roku 1849 bol vládny komisár trenčianskej župy Ladislav Vietoris (príbuzný s rodiny Ondrejkovič prostredníctvom rodu Sandor de Szlavnicza) z dôvodu prerušenia župnej samosprávy rakúskou administratívou. 


Jeden z prvých 15-ich zakladateľov Matice České (1831), po porážke revolúcie 1848/1849 minister školstva Rakúskeho cisárstva Lev hrabě z Thunu a Hohenštejna vydal pre všetky gymnázia a reálky nový organizačný poriadok (Entwurf), na základe ktorého vznikajú osemročné gymnáziá končiace maturitou. Trenčianske gymnázium stalo štvortriednym nižším gymnáziom s vyučovacím jazykom slovenským. Nemčina bola povinným predmetom, maďarčinu učili profesori pololegálne, úradne bola povolená od roku 1855 od štvrtej triedy. Vyučovacím jazykom do rakúsko - uhorského vyrovnania v roku 1867 bol slovenský jazyk. Od roku 1867 bol vyučovací jazyk maďarčina, slovenčina sa používala ako “pomocný jazyk” v nižších triedach, koncom storočia sa učilo po slovensky iba náboženstvo. 

 

Adela Ostrolúcka (* 31. marec 1824 Ostrá Lúka † 18. marec 1853, Viedeň), priateľka Ľudovíta Štúra bola vzdelaná šľachtická dcéra. Tak isto ako jej príbuzná, matka Správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča Anna Sandor de Szlavnicza bola prapravnučkou významného predstaviteľa evanjelickej šťachty Zvolenského stoličného hodnostára magnáta Juraja IV. Radvanského z Radvane a Sajókazy umučeného na smrť katom Caraffovho súdu v Prešove 18. apríla roku Pána 1687. Narodila sa v rodine kráľovského sudcu Mikuláša Ostrolúcky de Osztroluka a Alžbety, rodenej Gosztonyi "de Gosztony et Krencs et Köves-Szarva". Pokrstená bola v evanjelickom kostole 3. apríla 1824. Rodovým sídlom Ostrolúcky bola od r.1286 Ostrá Lúka pri Zvolene. Okrem nemčiny a maďarčiny ovládala angličtinu a francúzštinu, učila sa taliančinu. Jej učiteľom hudby bol operný skladateľ František Erkl.

 

 

Na jar 1850 sa stáva advokát Juraj Daxner de Tótzabar  (*23.4.1811 11.8.1880) Hlavným slúžnym v Hornom Malohonte.

 

Dvadsaťriročný Štefan Ondrejkovič z Bánoviec nad Bebravou už ako študent katolíckeho gymnázia pozorne sledoval publikačné práce vysokých cirkevných predstaviteľov ktorými boli ostrihomský arcibiskup, uhorský primas Alexander Rudnay (príbuzný jeho snúbenice) a banskobystrický biskup a poslanec Štefan Moyzes. Poukazovali na neprekonateľné kultúrne paradoxy v celom podunajskom priestore. Deň rakúsko-uhorského vyrovnania (8. február 1867) definívne rozhodol o jeho politickej orientácii.  

Il a couru dans les élections de 1896 au Bytča ungarie conseil provincial avec un programme du Parti populaire catholique. En 1918, membre de la SNC, le signataire de la Déclaration de Martin slov. nacion 30.10.1918.

Od roku Pána 1857 bol do roku Pána 1889 farárom v obci Drietoma v Trenčianskej župe Vdp. Martinus Schnirtz. Príbuzný Obvodného notára Stefana I. Ondrejkoviča prostredníctvom jeho manželky Sp. Di Anny Sándor zo Slávnice Perillustris Dominus Ján Ivánka de Draskócz et Jordánföld bol zosobášený so Spectabili Dou Augustou Schnirtz.              

Josephus Marko *07.12.1877 Bošany, jeho rodičia Josephus Marko a Mária Korec ; Joannes Korec *17.04.1879 Bošany, jeho ctení rodičia Joannes Korec a Anna Marko (príbuzná Sp. D. Márie Sandor Szlavniczai rod. Marko, svokry Obvodného notára Stefana Ondrejkoviča).    

A.R.D. Joannes Ondrejkovics farár Tölgyes (Maďarsko) kostol Ducha Svätého od 18. feb. 1848 do 1880. Farnosť Hronský Beňadik, kostol sv. Benedikta a Panny Márie od 1880 do 1894. 

Vdp. Vilhelm Szecsányi, č. kanonik ostrihomský, dekan a farár v Prašicach, stal sa farárom vo Veľkých Topolčanoch (1890: 61).          

Vzájomnými sobášmi k rodu Ondrejkovics (Ondrejkovič, Ondrejkovicz, Ondrejkovits) boli spriaznené aj rodiny Kedrovič (Kedrovich, Kedrovics) a  Wunder, ktoré pôsobili v devätnástom a dvadsiatom storočí na Hornej Nitre. Medzinárodne známym sa stal najmä plk. K.u.K  Kedrovič, ktorý potlačil na  Hornej Nitre poslednú ľudovú vzburu na vtedajšom území Slovenska. Jeho obratnosťou a tým, že mal k tomuto regiónu rodinné väzby sa to zaobišlo bez akýchkoľvek ľudských obetí. Zároveň preto za túto vzburu nebol nikto potrestaný. 

 

Ján Petrikovič a Ivan Rakovský, obaja príbuzní rodu Ondrejkovics-Sandor de Slavnicza.  Obvodný notár Stephanus Ondrejkovics a Anna Sandor de Szlavnicza mali sobáš 13.03.1880. Svedok nevesty bol šľachtic, Urodzený pán Carolus Vály, jeho manželka bola jej príbuzná Anna barónka Mednyánszka. Svedok ženícha bol Adalberthus Nessel, sobášiaci kňaz Aloysius Honza z farnosti Malá Hradná. Ich prvorodený syn správca učiteľ Stefan Ondrejkovič - Sandor sa narodil v *roku 1882, jeho krstní rodičia boli Dominus Casimirus Horváth a manželka, krstiaci kňaz bol farár Aloysius Honza.

Kapitán Čs. légií vo Francii Jozef Honza (Dubnický), rodák z Chtelnice (obec bola pôvodne majetkom rodu Erdödy, rodinne a komposesorátom úzko spätým s rodinou Šándor zo Slávnice) národne mysliaci, pôsobil pri ich vzniku v USA. Jeho postoje  sa prejavovali už v mladosti, podieľal sa na organizovaní národného života v obci. Zakladal slovenské čitateľské spolky, bol preto pre vrchnosť neželanou osobou. Problémová bola pre ňu aj Honzova spolupráca so slovenskými časopismi. Jozef Honza po skončení vojenskej služby, kde si musel neraz vypočuť nadávku „Pánszláv kutya“, emigroval do USA. Tam ho nasmeroval 11.02.1907 jeho veliteľ kapitán Jozef Šándor von Slavnic (1) napriek svojmu šľachtickému pôvodu: „ Politizujem veľmi zriedka, v službe nikdy. Vám radím, aby ste hneď po skončení vojenskej služby vykĺzli do Ameriky. Tým vám dávam radu, za ktorú mi budete v budúcnosti vďačný “. Mladý národovec vycestoval do USA a pripojil sa k emigrantským kruhom, v ktorých sa hovorilo o budúcnosti nemaďarských národov v Rakúsko-Uhorskej monarchii a o nemožnosti zostať v štátnom celku s Maďarmi.

Schematismus für das k. u. k. Heer und für die k. u. k. Kriegsmarine für 1907 (Wien, 1906). Seite 1029. Stab: Mezőhogyes. Major u. Kmdt. Podmaniczky Béla Freiher v. (M). (D3) ; Rittmester 1. Klasse Szirmay Julius v. (D3) ; Rittmeister 2. Klasse Sándor de Szlávnicza Joseph (M) ; Kovácsnay v. Kovácsna Stephan (M).

Po anexii Bosny a Hercegoviny v r.1908 prudko vzrástol počet mladých mužov v odvodovom veku, ktorí pred perspektívou prezenčnej služby v K.u.K. volili emigráciu. Po ukončení prezenčnej služby v Mezőhogyes sa k nim pripojil aj Jozef Honza. Tento alarmujúci trend vyvrcholil v čase tzv. balkánskych vojen. Mladí muži z územia Horného Uhorska odmietali nastúpiť vojenskú službu. Úrady boli presvedčené, že podliehajú panslavistickej propagande. Situácia bola koncom roka 1912 natoľko kritická, že úrady pre túto cieľovú skupinu vydali zákaz opustiť krajinu. Situácia sa nezmenila sa ani v nasledujúcom roku 1913 kedy odišlo z Rakúsko-Uhorska 12 000 mladíkov. Tento počet predstavoval ročný stav povolancov určený pre službu v uhorskej vlastibrane.   

Piaristické gymnázium v Trenčíne, kde študovali Dr. Martin Mičura a Štefan II. Ondrejkovič, v roku 1908 tu maturoval aj Dr. Aladár I. Ondrejkovič. V r. 1918 bolo premenované na  Čs. štátne vyššie reálne gymnázium Ľudovíta Štúra a presunuté do novej budovy vyššej dievčenskej a obchodnej školy. Tu boli spolužiakmi Aladára II. Ondrejkoviča jeho príbuzný Pongrácz a npr. aj bratia Bútorovci.

D. Vojtech Androvich kaplán farnosti Podbrezová, kostol kráľa sv. Štefana 1911. Administrátor farnosti Kláštor pod Znievom, kostol sv. Mikuláša do 1914. Administrátor farnosti Valča 1914. Farár farnosti Detvianska Huta farár, kostol Nanebovzatia P. Márie 1917. 

Na  cintoríne vo Veľkých Bieliciach má náhrobný kameň Obvodný notár v obci Dolné Držkovce a neskôr v obci Šimonovany Dominus Štefan I. Ondrejkovič. Vedľa neho má náhrobný kameň jeho svokra Urodzená pani Mária Sandor Szlavniczai rodená Marko.         

Župan Nitrianskej župy Dr. Janko Jesenský preložil pána notára Vojtecha Ondrejkoviča z Andodu (Andovce) do Tardoškeda (Tvrdošovce). Zdroj: Úradné noviny Nitrianskej župy z 15. septembra 1923 č.18. 

Dňa 15. októbra 1923 bola založená v Svätom Juri miestna Jednota Čsl. Obce Légionárskej a prevedené boli voľby funkcionárov. Zvolení boli: Predseda Ján Gubiš, miestopredseda Ján Chrappa, jednateľ Fráňa Vanek, zapisovateľ Ján Uher, pokladník Antonín Ondrejkovič. Zábavný výbor: predseda Otto Svoboda, miestopredseda Ľudovít Fiala, vzdelávateľ František Fruhauf, revízori účtov Čenek Pečka a Antonín Sedláček. Zdroj: časopis "Légionár" z 19.okt. 1923.

Nadporučík 17. peš. pluku v Trenčíne Alojz Androvič bol povýšený na kapitána. Zdroj: týždenník Trenčan z 3. novembra 1928 str. 2.

V listine Bytčianskeho panstva sa ako rok založenia uvádza rok 1598, kedy územie patrilo Thurzovcom. Šoltýsom osady Turzovka bol Adam Bonec a 40 osadníkov z nedalekého Dlhého Poľa, ktorí boli na 12 rokov oslobodení od daní. Vymedzenie hraníc Turzovky vydal v lokačnej listine v roku 1602 palatín Juraj Thurzo (syn Františka I. Thurzu a Kataríny Zrínskej), pričom prvé storočie sa používal názov Turzovka, aliter Predmir dicti (Turzovka, inak nazývaná Predmier). Po smrti Juraja Thurzu a jeho syna Imricha pripadlo Bytčianske panstvo venom Mikulášovi Esterházimu. Esterháziovci rozdelili panstvá na obvody, spravované prefektmi na majeroch. Správca Turzovky sídlil v Bytči. Hlavnou formou obživy obyvateľov bol popri povinných prácach na panskom majetku pastiersky chov oviec, práca v lese a splavovanie dreva. V Turzovke bolo 15 mlynov a 16 píl, ktoré z vyťaženého dreva pílili dosky a zhotovovali šindeľ. Esterháziovci predali ?! Bytčianske panstvo v roku 1868 Leopoldovi Popperovi, ktorý veľkú časť majetku prenajal. Veľmi tragické bolo pre Turzovku obdobie I. svetovej vojny, padlo okolo 500 obyvateľov a epidémia škvrnitého týfu si vyžiadala ďalších 450 obetí.

Krvavé udalosti na Kysuciach. Jeden ťažšie a dvaja ľahšie ranení. Päť zatknutých - Rúbali v cudzom lese. Na Kysuciach došlo v týchto dňoch k nepokojom. Obyvatelia kopanice Turzovky si za vojny kúpili od býv. grófa Balaestrema vyše 7 jutár lesa. Kúpnopredajnú zmluvu za ženy (muži boli vo vojne) uzatvárali notár Rudolf Mičura a farár Jozef Diera. Bola písaná maďarsky a práve táto udalosť zavinila nedorozumenie, ktoré už viac ráz mohlo mať zlé následky a teraz vyvolalo krvoprelievanie. Ľudia si mysleli že im patrí nie 7, ale 14 jutár lesa. Niektorí komunistickí agitátori presviedčali ľudí, že majú na les právo, nech si ho len vyrúbu - a ľudia začali rúbať na všetkých 14. jutrách. Prišiel k nim lesník Planetovec a vyzval ľudí aby zanechali rúbanie. Odpovedali mu palicami a sekerami. Lesník nebol vyzbrojený, na jeho obranu sa postavili hájnici Mustik a Gajdoš. Prvý bol ranený ľahšie, ale zranenie Gajdoša je veľmi vážne. Udalosti teraz vyšetrujú četníci. Zatkli týchto: Tomáša a Jána Nehoranca, Pavla Kolesára, Pavla a Jána Merecu. Odviedli ich do väzenia trenčianskeho krajského súdu. Zdroj: noviny "Slovenská pavda" zo 17. februára 1935 str. 3.

STK. Bratislava, 17. mája 1939. Dedičia advokáta Juraja Mičuru a jeho manželky - dr. Martin Mičura, Rudolf Mičura (manžel nebohej Anny Ondrejkovičovej a otec ich dcéry Melánie), Andrej Mičura a bratia Malobickovci odovzdali Národnej banke Slovenského štátu z pozostalostí 160 dukátov (podľa pani Sidónie Hutárovej rod. Haššíkovej pochádzalo najmenej 100 z nich z pozostalosti po p. Anne Mičurovej rod. Ondrejkovičovej a jej dcéry Melánie ktoré časť z nich obdržali od Sidónie Rovnianekovej, dožila v ich domácnosti), medzi ktorými je väčšia polovica cenných dukátov, ktoré majú nuzmatickú hodnotu. Zdroj: týždenník "Slovák" z 18. mája 1939 str. 2.

Vdp. farár, kanonik Rudolf Oravský, vicearchidiakon, synovec Obvodného notára Štefana I. Ondrejkoviča sa narodil roku Pána *1859, v Bánovciach nad Bebravou † 1. augusta 1939, Drietoma, okr. Trenčín. Po ukončení štúdia teológie v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v Nitre bol v roku 1882 vysvätený za kňaza. V rokoch 1882-1883 bol kaplánom vo Valaskej Belej, v roku 1884 v Beluši, v rokoch 1885-1886 v Rajci. V roku 1887 bol dočasným správcom vo Fačkove, v rokoch 1888-1890 v Rajci, v roku 1891 v Dolnom Hričove a kaplánom vo Veľkom Rovnom. Od roku 1900 pôsobil vo farnosti Valaská Belá ako administrátor. V roku 1908 zložil prosynodálne a stal sa vicearchidiakonom. V roku 1909 prešiel do farnosti Drietoma, kde pôsobil celých tridsať rokov až do smrti. Pramene:Schematismus cleri dioecesis Nitriensis 1913, Nitra 1912, s. 148-149.

Por. jazd. Pavel Štefánik z najslávnejšej slovenskej rodinyaktívny dôstojník, bravúrny jazdec bol nielen súper v pretekoch military por. jazd. zál. v činnej službe Aladára II. Ondrejkoviča, ale aj jeho priateľ. Bol denne šesť hodín v sedle. Do preloženia por. jazd. A. Ondrejkoviča k automobilnému vojsku slúžili obaja v Jazdeckom priezvednom oddiele (JPO-1)Veliteľ technickej eskadróny JPO-1, npor. jazd. Pavel Štefánik, syn verejného notára v Spišskej Novej Vsi Dr. Ladislava Štefánika a synovec generála Milana Rastislava Štefánika zdedil šľachtický erb po rode Prokopovič, ktorý ho nadobudol od cisára Leopolda II. Autor ďakuje za fotografie jej cteného otca Váženej pani Tamare Dudášovej, dcére mjr. jazd. v. v. Pavla Štefánika.

Bratislava, mestská časť Záhorská Bystrica; Námestie svätého Petra a Pavla, pamätník nezvestným v 2. sv. vojne pred kostolom Rudolf Ondrejkovič *1920 1945. 

V piatok 23. marca 1945 v preplnenom aj zvonka obliehanom Dóme Sv. Martina v Bratislave dal odslúžiť omšu za záchranu mesta pred blížiacim sa frontom Hlavný mešťanosta JUDr. Stefan Ravasz. ....po piesni Stabat Mater pohnutý Dr. Štefan Ravasz predniesol zasväcujúcu modlitbu Panne Márii, zložil hold Sedembolestnej v mene obyvateľov Bratislavy. Priznal viny privolávajúce Boží trest a prosil o záchranu mesta a za odvrátenie hrôz vojny. Prisľúbil úctu obyvateľov k Sedembolestnej, vernosť viere .... 

 

Dôstojník z povolania obnovenej Československej armády kapitán tank Aladár II. Ondrejkovič (Ondrejkovics-Sandor de Slavnicza) v apríli roku 1945Pečatný prsteň trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza (1), compossessora prevzal jeho vnuk Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič, brat Stefana II. Ondrejkoviča a Anny Mičurovej rod. Ondrejkovič. Podľa poslednej vôle Dr. Aladára I. Ondrejkoviča prevzal tento pečatný prsteň jeho synovec pplk. tank Aladár II. Ondrejkovič. Zdroj: Lady Gizele Kerney rod. Ondrejkovič.                         

.                                    

Pplk. Violand Pavel Ondrejkovič *01.10.1894 Sečovce †11.06.1974 Banská Bystrica, manželka Elena Ernő. Pochovaný je v Banskej Bystrici. Cirkevná služba - gréckokatolícky kaplán Užhorod, vojenský kurát Chust, 192? - Mukačevo, 1936 - Brno, 1939 - Prešov, 1940 - Zvolen, 1941 - poľný kurát na Východnom fronte, 1942 - Bratislava, 1944, počas SNP - prednosta  Rímskokatolíckej duchovnej správy I. ČS. armády v Banskej Bystrici ; V roku 1947 čelil pplk. duch. Violand Andrejkovič kárnemu konaniu - zakázal osvetovú a ideovú činnosť. Bolo vedené veliteľom Vojenskej oblasti 4 ; 1950 - 1955 - mimo pastorácie, 1955 - úradník vo firme Mototechna v  Banskej Bystrici, 1956 - správca farnosti Tŕnie, 1963 - 1970 - ? - na dôchodku v Banskej Bystrici. Príslušný k Banskobystrickej diecéze ; 

 

Poznámky: Ondreikovich de Osztravicza et Harakvíz ;  (1) Manžel Márie Dubniczky bol Gaspar Mednyánszky zakladajuci člen MS 969.(706) Anton Žitňan ; zakladajúci člen MS 1330.(1067) Ľudovít Ondrejkovič ; Matrikár Dolné Držkovce v r. 1941 Štefan II. Ondrejkovič ; Barónka Hedviga Lederer (rodená Mednyanszká ; 

 

Zdroje: Militär Alamanach Nro XVI pre rok 1805 ; Mária Ondrejkovičová rod. Turba ; Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková ; Milan Neuschl ; Kardinál Ján Chrizostom Korec 19.01.2001 Bratislava ; arcibiskup Ján Sokol 19.01.2001 Bratislava ;  (1) PhDr. Ferdinand Vrábel "Zápisky légionára" ;                   

   

 


 

Cisár a kráľ

www.Ondrejkovics-Sandor.com

Cisár Leopold I.

Ondrejkovics

Lepoldus I.

www.Ondrejkovics-Sandor.com

Otto Habsburg, K.Schwarzenberg

Lev, pelikán a biblia v erbe Ondrejkovics

V erbe Ondrejkovič

V Sišskej katedrále

V erbe Ondrejkovics

Labami háji bibliu

Za hradbami

Liptovskomarský prepošt

Ondrej Ondrejkovič

www.Ondrejkovics-Sandor.com

Kúria Ondrejkovics

Erb Ondrejkovics

Ondrejkovics No 13

Canonic

Spišská Kapitula

Ondrej Ondrejkovič Spišské Podhradie

Andreas Ondrejkovicz

Ondrej Ondrejkovič

Spišs.Kapitula

Kúrie kapituly

Spišská kapitula

Kapitulný chrám

Prepošt Ondrejkovič

Zlatomoravecká agrárna banka

Priev.Gazd.banka

1928

Chynor.Ľud.banka

Sandor de

Trenčín 1942

Max Ondrejkovič

Aktualizované: 11.03.2024