toho dňa bol autor v službe pomocníka dozorného 251. protilietadloveho pluku VÚ 5100 Vysoké Mýto. Vojak Pavel Ondrejkovič-Sandor de (Slávnica), najstarší syn narodený meste Trenčín v jednej z najváženejších rodín na území nášho štátu. Jeho otec, dôstojník z  povolania v rokoch 1934-1954  kapitán Aladár O.-S. de (z politických dôvodov prepustený z československej armády v roku 1954), matka úradníčka Alžbeta O. rodená Ličková. 

Nastupoval do služby 20.augusta 1968 o 15.00 hod. Prevzal rozdelovník, poplachové smernice, červené pletené šnúry pomocníka dozorného a v dierkach drevenných doštičiek nastrkaných 60 ks ostrých nábojov do samopalu Sa vz. 58.

Po návrate z dovolenky v Bratislave v júli 1968 požiadal autor práporčíka 2.palebnej batérie 251. protilietadlového pluku o výmenu ľahšieho a pohodlnejšieho Samopalu Sa vz. 58 V so sklopnou pažbou za Sa vz. 58 P s pevnou pažbou, bol presnejší pri streľbe a podľa jeho názoru sa viac hodil k ostrému nasadeniu. Staršina batérie, práporčík z povolania mu na požiadanie vymenil aj opotrebované odevné súčiastky a výstroj za nové.

V máji 1968 sovietska strana opäť, ako v roku 1967 predložila čs. delegácii v Moskve návrh na umiestnenie dvoch sovietskych divízií v čs. pohraničí, ktorý bol tiež odmietnutý.  

 

Máj-Jún 1968 Louis Aragon a Jean-Paul Sartre sa angažujú v študentskom štrajku na parížskej Sorbonne. Podľa vtedajšieho rozboru a odhadu situácie ČSSR autorom - vo veci angažované Francúzsko pre vzburu na Sorbone vypadáva z hry, sa už v mesiacoch jún a júl pre Československú republiku črtajú iba riešenia: okamžitá mobilizácia, alebo pristúpenie na požiadavky ZSSR, PĽR, NDR, MĽR a BĽR. V auguste bola reálna už iba pomoc Rumunska (Rumunsko mobilizovalo) a Juhoslávie len čiastočne.

 

Už 19. augusta 1968 napriek zdanlivému pokoju v štáte a dovolenkovému obdobiu mali ženatí aj slobodní dôstojníci a práporčíci zakázané opustiť sídlo posádky a nemohli navšíviť rodiny. Ich ubytovňa bola vpravo, vedľa vchodu do kasární pluku priamo oproti železničnej zástavke Výsoké Mýto. Večer 20. augusta 1968 od 21.00 hod. sa bez slova tmolili dôstojníci medzi štábom 251. pluku PVOS a ubytovňou.

Vysoké Mýto, August 1968, 2. palebná batéria československého 251. protilietadlového delostreleckého pluku PVOS Vysoké Mýto v zameriavačoch tankov T 55A 24. tankového pluku 2. poľskej armády interventov. Nadriadené veliteľstvo 251. pluku PVOS Vysoké Mýto - Veliteľstvo 82. protilietadlová brigáda v Jaroměři 4. armáda SVO. Na snímke protilietadlový kanón 85 mm PLK vz. 44S  KS 18 2.palebnej batérie, obsluha dela 8 vojakov (autor sedí na hlavni) *výkony:  maximálna rychlosť cieľa: 200 m/s (720 km/h), výškový dosah maximálny: 12000 m, účinný 8500 m, diaľkový dosah: maximálny 18000 m, účinný 11500 m, rychlosť strelby: 15 - 20 rán/min.

Autor si uvedomoval, že sa niečo deje (bol syn dôstojníka z povolania). Okolo 22.15 hodiny večer na strážnici zazvonil telefón z okruhu s príkazom zavolať dozorného dôstojníka kasární, ktorý autorovi po prevzatí telefónneho hovoru nariadil zobudiť dôstojníkov 251. pluku PVOS na ubytovni.

ČSĽA, 251. protilietadlový pluk PVOS Vysoké Mýto (VÚ 5100), jeho stav a organizačná štruktúra dňa 21. augusta 1968.

Autor bol na mieste za 30 sekúnd, niektorí dôstojníci už boli oblečení a mali opásané dohody so služobnými zbraňami. Odobrali sa na štáb 251. protilietadlového pluku PVOS. Následne sa autor neoficiálne dozvedel o obsadzovaní nášho štátu cudzími vojskami. Oficiálne o 22.30 hod.  

Po vystriedaní nastúpil na miesto stráže pred hlavným vchodom do kasární. Mal v službe najsilnejšiu zbraň a najviac nábojov. Nedostal nové smernice, tak konal podľa svojho uváženia. Neostal stáť na stanovisku, ale zasunul náboj do hlavne svojho samopalu Sa vz. 58 P a s odistenou zbraňou zaľahol do priekopy asi 15m vpravo od vchodu. Dôstojníci zo slobodárne sa kamsi vytratili. Čas ubiehal. Okolo 4. hodiny ráno sa objavili štyri postavy v cudzích unifirmách. Autor hlučne natiahol záver a dôrazne ich vyzval, aby sa k nemu nepribližovali a aby v žiadnom prípade v rukách nedržali zbraň. Títo sa poradili medzi sebou a vzdialili sa. Po hodine a pol sa zjavil starší plukovník Sovietskej armády a z úctivej vzdialenosti autora žiadal, aby bol prijatý veliaci generál Sovietskej armády veliteľom československého 251.pluku PVOS, ktorého medzičasom o 23.45 hod. priviezla spojka z jeho bytu vo Vysokom Mýte.

Sovietsky plukovník sa vzdialil. Autor priznáva, že sovietski dôstojníci plnili presne jeho príkazy s úmyslom nedať mu žiadnu možnosť na zámienku k streľbe. Nebol najhorší, ani najvzornejší vojak československého 251.pluku PVOS (mal inú vojenskú špecializáciu), ale uvedomoval si, že jeho pluk stráca každou minútou možnosť na bojové rozvinutie. Autor priznáva, že bol na stanovisku odhodlaný plniť svoju povinnosť vojaka ČSLA. Nemohol však neoznámiť dozornému dôstojníkovi 251.pluku, že sovietsky generál žiada o prijatie. Asi o 7.00 hod. sa zjavil automobil GAZ 69 a vysadil 50m od vchodu do kasární pluku sovietskeho generálmajora A. I. Guskova, veliteľa 48. motostreleckej divízie. Ten prišiel sám peši ku vchodu a slušne požiadal autora o ohlásenie svojej návštevy. Po ohlásení autorom si ho už dozorný dôstojník 251. pluku PVOS prišiel iba prevziať.

Cez deň do konca jeho 24 hodinovej služby prišli za veliteľom 251. pluku PVOS ČSĽA ešte aj iní cudzí dôstojníci.

Strelecký radar typu SON 9A sovietskej výroby ktorými bol vyzbrojený v roku 1968 československý 251. protilietadlový pluk PVOS Vysoké Mýto. 

Veliteľ 251. pluku PVOS usporiadal stretnutie s vojakmi základnej služby na ktorom oboznámil vojakov so vzniknutou situáciou. Na tomto stretnutí bol zvolený autor do krízového výboru 251. pluku PVOS, ako zástupca vojakov základnej vojenskej služby. Vojaci nahlas dávali najavo svoju nespokojnosť s pasivitou a bezradnosťou dôstojníckeho zboru pluku. Naopak veliteľ 2.palebnej batérie v ktorej slúžil autor už stihol nadviazať nadštandartné vzťahy so sovietskymi dôstojníkmi.  

Autor bol skeptický k ich aktivitám. Npr. politický náčelník 251. pluku PVOS zafarbil v kuchyni pluku červené zástavy na čierno a vyvesil ich pred kasárňami. Do jedálne mužstva priniesli dokument 2000 slov, ktorý vojaci základnej služby demonštratívne podpisovali, ale dôstojníci už iba niektorí. Na druhý deň sa na poliach neďaleko kasární 251.pluku rozvinul tankový pluk 11-tej Obrnenej divízie intervenčnej poľskej 2. armády zo Svidnice. K paľbe pripravené tankové kanóny mal namierené na kasárne československého 251. pluku PVOS Vysoké Mýto. Vo Vysokom Mýte boli nasaďené aj intervenčné jednotky poľskej 10. tankovej divízie (JW 2843), veliteľ plk. Marian Koper. 

Druhá poľská armáda SV Svidnica (veliteľ brigádny generál Florian Siwicki) 22.08.1968 7.00 hod. Správa : Morálka medzi vojakmi na cvičení je veľmi dobrá. Muži sú presvedčení, že vstúpili do Československa pre dobrú vec. Príkladom toho je informácia od vojsk umiestnených v Jaroměři (24. tankový pluk), ktorý rozhodne odmieta snahy, aby sa vzopreli rozkazom. Tieto snahy boli zo strany asistenta pre politické záležitosti Československej ľudovej armády veliteľa 101. pluku chemickej ochrany (VÚ 9983).  

Autor sa neubránil úsmevu, keď videl nad kasárňami československého 251.pluku PVOS Vysoké Mýto lietať aj staré transportné lietadlá Lisunov Li 2  Vzdušných síl Poľskej republiky, ktoré zhadzovali protivládne letáky zo starého drsného zožltnutého papiera s hrubými pravopisnými chybami.

Okrem bežných typov vojenských lietadiel lietali nad kasárňami 251.pluku PVOS Vysoké Mýto dvojmotorové nadzvukové prieskumné bombardovacie stíhače Jakovlev Jak 28P Vojenských vzdušných síl ZSSR od 149. stíhacej bombardovacej leteckej divízie, SV Šprotava v podriadenosti Štvrtej leteckej armády, SV Lehnica. 164-й отдельный гвардейский Керченский Краснознаменный разведывательный авиационный полк, Як-27Р, Як-28Р, Ил-28Р. the first squadron of the 164th independent Guard Reconnaissance Air Regiment used IL-28R Beagle, while the 2nd and 3rd squadron used high speed Yak-27R Mangrove reconnaissance types. 

V autoparku 251.pluku PVOS autor na obrazovke streleckého radaru SON 9A pozoroval množstvo cieľov - lietadiel interventov, ktoré sa pohybovali vo vzdušnom priestore štátu. Pre 251. protiletecký pluk PVOS Vysoké Mýto bola vzhľadom na pasivitu jeho dôstojníckeho zboru napriek jeho silnej výzbroji  situácia už vojensky neriešiteľná.  Na zasadaní krízového výboru 251. pluku autor vyjadril verejne svoju pochybnosť o budúcnosti Československej republiky pre pasivitu  jej ozbrojených síl už od roku 1938 bez ohľadu na politické zriadenie.  

Československý 251. protilietadlový pluk  P V O S   V y s o k é   M ý t o    21. augusta 1968. 

Autor už ako 16 ročný sa dobre orientoval služobne aj súkromne v pomeroch na Balkáne, v Maďarsku, Rakúsku, NSR, aj v ZSSR. Až do narukovania k výkonu Základnej vojenskej služby vlakom 8. októbra 1966 z dolnodunajského rumunského prístavu Galati zotrval v Československej republike najviac 3 mesiace.

Kasáreň československého 62. Automobilného práporu VÚ 4404 Ostrov nad Ohří okolo roku 1977. Vľavo od vchodu domček pre dozorného 62. práporu a strážnica s tzv. basou. Vzadu v budove bývalého kláštora na prízemi kuchyňa, jedáleň mužstva, jedáleň dôstojníkov, ubikácie 3.roty a na poschodí štáb 62.práporu ČSĽA, ošetrovňa atď. 

Na povolávací rozkaz č. 250/66 Pavel Ondrejkovič - S. de z 8.októbra 1966 nastúpil k výkonu ZVS dňa 20.10.1966 a prezentovaný u 3. roty 62. automobilového práporu Československej ľudovej armády VÚ 4404 Ostrov nad Ohří. Veliteľ 62. autopráporu bol podplukovník Drexler (autor sa  dopočul od vojakov ZVS tam slúžiacich, že sa k okupačným vojskám staval striktne odmietavo), veliteľ PŠ nadporučík Randuška, veliteľ 3. automobilnej roty kapitán Krejza (autorov veliteľ), náčelník štábu a najlepší strelec 62. práporu major Karel Randák.   

V roku 1966 sa dostala Marta Ličková do kontaktu so Solženicynom, ktorý bol oslovený v súvislosti s možnosťou publikovať článok v týždenníku "Slovenka" pre ktorý tiež prekladala. Výsledkom bolo, že v bratislavskej "Pravde" vyšla 7. januára 1967 časť "Rakovinového oddelenia Právo na liečbu". 

Vojaci ZVS VÚ 4404 Ostrov nad Ohří boli volaní ku tzv. kontrášovi na pohovor v r.1966 a 1967. Autor ich tiež absolvoval, avšak pozorne sledoval už od 1962 meniacu sa politickú klímu aj v najvyššom vedení krajiny. Vzhľadom na to ako syn dôstojníka vyhodnotil úroveň tzv. kontráša za nezodpovedajúcu a protismernú. Mal totiž skúsenosť aj s vedúcim kádrového oddelenia ČSPD n.p., ktorý posudzoval okrem neho tiež jeho rodinu.   

Na jeseň 1967 bol prezidentom Antonínom Novotným prijatý kandidát na funkciu prezidenta Francúzskej republiky François Mitterrand. V trojhodinovej besede mu Novotný prizvukoval nevyhnutnosť ČSSR hľadať obchodných partnerov aj na Západe. Prezident sa vyjadril, že nedávno v Moskve na Vojenskej akádémii predniesol stanovisko, že je za rozpustenie paktov NATO a Varšavskej zmluvy a hľadanie iného spôsobu bezpečnosti. Navrhoval dohodu medzi Franciou a ČSSR v medzinárodnej sfére, ekonomike atď. Považoval za vhodné začať rozhovory medzi Francúzskom a ČSSR už za stávajúcej situácie. 

Signály o kontaktoch 2. oddelenia Hlavného štábu ČSĽA s 2. oddelením Hlavného štábu Francúzskej armády autor zachytil na jeseň roku 1967 u 62. automobilového práporu v Ostrove nad Ohří. SDECE - Service de Documentation Extérieure et de Contre-Espionnage. Général Eugène Guibaud ?   

Kasárňe vojenského útvaru VÚ 4404 Ostrov nad Ohří po 43 rokoch. 62. prápor podliehal 20. Motostreleckej divízii v Karlových Varoch. Rozporuplné vojenské časy, počas ktorých Pavel Ondrejkovič-S.  často navštevoval v Karlových Varoch Grandhotel Moskva - Pupp, ktorého návštevu si nemohli dovoliť  dôstojníci (na to psychicky nemali, utratili viac v štvrtej cenovej skupine) skončili jeho prevelením do VÚ 5100 Vysoké Mýto. Pre dokreslenie o svojom fyzickom fonde autor uvádza, že v rámci výcviku na 5m lano sa vyšplhal s úsmevom 5 krát za sebou bez prírazu (ak by dostal rozkaz, by to zopakoval určite ešte aj 5 krát). Bolo to najviac zo 62.práporu. V atletickej disciplíne beh na 2000 m bol v cieli druhý (za vojakom, ktorý bol civile ľahký atlét). Pri zrýchlenom presune práporu z Ostrova nad Ohří cez Jáchymov bol v cieli Boží Dar prvý (konal sa vždy, keď sa vojaci ZVS vo väčšom počte vyhýbali povinnej rannej rozcvičke). Veliteľ 62.práporu pplk Drexler tak nepriamo potrestal aj veliteľov čiat a rôt. Zrýchlený presun boli povinní absolvovať so svojimi vojakmi. Npr. autorov 27 ročný veliteľ 3.roty kapitán Krejza nevládal už pred Jáchymovom, aj keď niesol iba pobočnú zbraň.   

Budova ubikácií Tretej a Piatej školnej tankovej roty VÚ 3105 Podbořany a odborných kurzov pre vojakov československej 20. Motostreleckej divízie Karlovy Vary.

V Ostrove nad Ohří bolo v zime bežne - 20 stupňov Celsia. V kasárňach VÚ 4404 sa v zime nekúrilo. Teplá voda nebola. V ubikácii na 3.rote mohli mať vojaci pri nočnom odpočinku 1 zelenú deku, plachtu  a tenučké pyžamo. Autorovi nerobilo  problém spať v autoparku pri takejto zime  na snehu 2 hodiny, aj keď  oblečený v uniforme vz. 60, pod ktorou mal len hnedé vojenské tepláky a obuté kanady vz. 30. Boli  v lete teplé, v zime studené. Autorova telesná váha pohybovala medzi 64-68kg, v závislosti od výcviku v danom období. Nie veľmi kvalitná vojenská stravná norma bola 10 Kčs. Autor nemal počas ZVS ani nádchu. Po jazde na rozkaz vojaci podvozky áut umývali na rampe v zime hadicou zo studenou vodou. Montérky mali celkom mokré. Vojaci, ale neprechladli.  Autor to uvádza, aby si súdny čitateľ urobil názor o rezervách organizmu 20 ročného  neplateného vojaka ZVS v minulosti a 30 ročného profesionálneho vojaka dnes a ich nárokoch na štátny rozpočet.  Autoprápor VÚ 4404 Ostrov nad Ohří absolvoval 10 denné zimné cvičenie. Vojaci spali v uniformách vz. 60 v lese na snehu bez kúrenia. Motory vozidiel sa nesmeli štartovať ani vo dne. Aj keď sa ich velitelia striedali v PAD, boli vyčerpaní viac.

 

Vojenská autodieleňa Praga V3S PAD od 3. roty bola dobre vybavená, nebolo to čo by autor v nej postrádal. Tatra T 111 bola však o 25 km/hod  rýchlejšia. Na ceste a v teréne bola stabilnejšia, jazda bola plavnejšia, jej konštrukcia bola podstatne robustnejšia. Bežne sa prekračovala jej nosnosť aj 2x, koľko sa na Tatru naložilo odviezla. V menej únosnom teréne mala jednoznačne navrch Praga V3S, ktorá na spevnených komunikáciách dosahovala 65 km/hod.

 

 

Služobná cesta s relutou autobusom ČSAD n.p. z VÚ 4404 v Ostrove nad Ohří do vojenskej nemocnice  v Plzni na bežné ošetrenie chrupu autora v máji 1967. 

 

Tretia arabsko-izraelská vojna, tzv. Šesťdňová vojna začala leteckým útokom Izraela na Egypt ráno 5. júna 1967. Najmenej 14 dní pred začatím nepriateľstva boli na Sinajskom poloostrove sústredené v egyptské vojská. Autor v kasárňach VÚ 4404 sledoval spravodajstvo Čs. televízie, ako na Sinajskom poloostrove minister obrany ČSSR armádny generál Bohumir Lomský a poľský minister obrany maršál Marian Spychalski pozorujú ďalekohľadmi opevnené izraelské pozície z egyptských zákopov. Vojaci, práporčíci a dôstojníci 62. automobilného práporu v Ostrove nad Ohří mali prerušené dovolenky aj opusťenie posádky. Dňa 5. júna 1967 boli do kasární VÚ 4404 povolaní záložníci a až za tohoto stavu boli pre nepojazdné vozidlá privezené náhradné diely vrátane nových motorov. ČTZ práporu a rotné PAD ich v priebehu 24. hod. spojazdnili a vojakom bola vymenená opotrebovaná výstroj.

 

Porážka arabských armád bola dôvodom na zamyslenie autora a vojakov práporu nad stavom čs. armády a spochybnila ich dôveru k veďeniu čs. republiky aj k vojenskej doktríne štátov Varšavskej zmluvy. V jej svetle boli nedostatky v personálne podvýživenom VÚ 4404 vážne. Pretrvávali v ubytovaní, stravovaní, skladovaní potravín, ich kvalite, hospodárení s PHM, vo výcviku aj hygiene. V zime 1966/1967 sa v ubikáciách 3. roty nekúrilo a v kasárňach nebola teplá voda. Za celú zimu sa vojaci kúpali 1 krát. Stravná jednotka bola nízka a podľa toho kvalita stravy. Počas prvých 3 mesiacov intenzívneho výcviku autor minul v Arme zo svojich z civilu prinesených finančných prostredkov na stravu denne okolo 10 Kčs. Míňal ich aj na stravu v reštauráciách. Podstatná časť vojakov bola denne v 24. hodinových službách a nezúčastňovala sa výcviku, školení, údržby techniky a volnočasových aktivít. 

 

62. autoprápor v Ostrove nad Ohří zásoboval jemu nadriadenú 1. sledovú 20. motostreleckú divíziu muníciou a PHM. Jeho nedostatočná bojaschopnosť by sa prejavila vo vojnovom konflikte na bojaschopnosti 20. motostreleckej divízie v Karlovych Varoch. Reťaz je taká pevná ako jej najslabší článok. Autor podotýka, že nedostatky, bežné vo VÚ 4404 Ostrov nad Ohří však vo VÚ 3105 Podbořany, alebo vo VÚ 5100 Vysoké Mýto neboli vôbec možné.

 

 

Najmodernejšie obrnené vozidlá OT-64 SKOT od 20. motostreleckej divízie ČSĽA v Karlovych Varoch sa pravidelne účastnili cvičení so 62. automobilovým práporom v Ostrove nad Ohří pre ktorý bolo nemožné udržať sa nimi v kolóne. OT-64 dosahovali na rovinke rýchlosť až 110 km/hod.  

 

 

Divízne opraváreňské dielňe VÚ 3105 Podbořany. Autor sem bol odvelený na tri mesiace do kurzu špecialistov v roku 1967 z VÚ 4404 Ostrov nad Ohří. 

 

 

V zime sa konalo nočné cvičenie československého autopráporu VÚ 4404 týždenne. Na snímke regulovčík v daždi usmerňuje kolónu nákladných atomobilov Praga V3S. Vedie ju GAZ 69A veliteľa 62.práporu. 

 

  

 

Autor medzi kurzistami od československého 62. autopráporu Ostrov nad Ohří (VÚ 4404) na jar 1967 vo VÚ 3105 Podbořany.

 

 

NZ, terénne vojenské nákladné automobily Praga V3S 62. automobilného práporu s naloženými kanistrami PHM. Za nimi vlečné cisterny s naftou pre 20. motostreleckú divíziu SV Karlovy Vary.

 

Oblasť Karlovarska bola charakteristická ťažkými životnými podmienkami a z toho vyplývajúcej nespokojnosti obyvateľstva. Vo vtedajšom Západočeskom kraji ešte žila početná nemecká menšina (42 000), ktorej nespokojnosť kulminovala v roku 1967. Tento rok sa odsťahovalo do NSR 5 995 občanov.

 

Proti Šikovej ekonomickej reforme prvého tajomníka ÚV KSČ Antonína Novotného a súvisiacim politickým zmenám realizovaným od roku 1962 bolo konzervatívne krídlo KSČ. Od 14. októbra 1964 vystupovalo proti Novotnému a jeho Šikovej reforme aj Sovietske vedenie. Námietky voči Šikovým reformám mali aj slovenské ekonomické kruhy (H. Kočtúch, V. Pavlenda, to čo si autor od nich prečítal v "Kultúrnom živote" nemohlo mať pozitívny výstup, niekto by to musel platiť) napojené na federálne orientovaných politikov. Jeho pozícia bola neudržateľná.

 

Plénum ÚV KSČ sa 3-5. januára rozhodlo oddeliť funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky. Antonín Novotný bol odvolaný z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Kompromisným riešením bolo zvolenie dovtedajšieho prvého tajomníka ÚV KSS Alexandra Dubčeka. Jeho rodičia boli funkcionári ÚR SZPB a poznali Alžbetu Ondrejkovičovú rod. Ličkovú zo zasadaní Ústrednej rady. Poznali aj jej rodinu z Trenčína a v tejto súvislosti vyslovovali počudovanie aj na zasadaní, že jej matka Júlia Ličková rod. Stiglitz nič nededila po rodičoch. Z Bánoviec Pavlína Dubčeková poznala aj rodinu Ondrejkovič. V tejto súvislosti s udalosťami v Trenčíne okolo rodiny Alžbety Ondrejkovičovej v roku 1953 poukazovali nielen na Rudolfa Strechaja, Karola Bacílka, Jozefa Lietavca, ale aj na riaditeľa ČTK v Bratislave, býv. ministra Štefana Raisa. Jednou z úloh ich syna Alexandra Dubčeka bolo čeliť útokom proti komunistickej strane a socializmu. 

U 62. autopráporu Ostrov nad Ohří (VÚ 4404) sa od 5. januára 1968 už radikálne zmenil obsah a priebeh povinných Politických školení mužstva.

 

 

Týždenné zimné cvičenie československého 62. autopráporu Ostrov nad Ohří v Krušných horách. V noci tu bývalo od novembra do marca bežne - 30 stupňov Celzia.  

 

Po prevelení autora dňa 16.02.1968 z VÚ 4404 v Ostrove nad Ohří k VÚ 5100 Vysoké Mýto autor počas vychádzok pravidelne navštevoval mestskú knižnicu na námestí vo Vysokom Mýte a od mája sám chodil aj plávať na ľudoprázdnu Tyršovu plaváreň. V knižnici dostal do rúk "Literární Listy" (všetky čísla mal v kancelárii aj veliteľ 251. pluku PVOS). Vychádzala v nich na pokračovanie novela Alexandra Solženicyna "Jeden deň Ivana Denisoviča",  udalosti ktoré v nich popisoval boli pre niekoho novinkou, ale autorovi pripomínali jeho detstvo a to, ako konali ŠtB a štátne orgány proti jeho rodine za účelom maskovať podvody s jej identitou v Trenčíne. "Literární listy" zároveň uverejňovali politické komentáre v prospech obrodného procesu a prognózy obsadenia ČSSR vojenskými  jednotkami Varšavskej zmluvy. 

 

 

Na jar 1968 v prestávke výcviku 2. palebnej batérie za kasárňou 251. pluku Vysoké Mýto sa autor zamyslel pri osihotenom, zabudnutom pomníku vojakov padlých 3. júla 1866 v bitke pri Hradci Králové nad svojou úlohou vojaka ČSĽA. V ten deň asi 100 m od pomníka havarovalo lietadlo Let L-200A Morava s vedúcimi pracovníkmi továrňe v Chocni s fatálnymi následkami. Vojaci 2. batérie pozorovali ako prítomná komisia skúmala už iba jeho trosky roztrhané ako papier.

 

Antonín Novotný 22. marca 1968 rezignoval na funkciu prezidenta republiky.

 

Dňa 25. marca 1968 odišiel Bedřich Pokorný, dôchodca so synom na obed. Úmysel zmenil a šiel sa prejsť do lesa. Až 31. marca bol nájdený obesený v lese a s podrezaným hrdlom. Dokáže sa človek podrezať, keď sa rozhodol obesiť ? A je možné, aby se človek udusil z obesenia, keď si pri podrezání hrdla poškodil povraz natoľko, že se s ním pretrhol ? A ako vzal doma povraz a britvu, keď pôvodne šiel na obed ?

 

Národné zhromaždenie ČSSR na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo 30. marca 1968 za prezidenta republiky generála Ludvíka Svobodu. 

 

Prezident generál Ludvík Svoboda 8. apríla 1968 vymenoval novú vládu, na čele ktorej stál Oldřich Černík.

 

Napriek tomu že autor bol vojak ZVS, pozorne sledoval obnovené vyšetrovanie smrti Jana Masaryka v ktorom v roku 1968 figurovala aj vdova po Karlovi Čapkovi Olga Scheinpflugová, spisovateľka, herečka a priateľka rodiny Masaryk. Pred veľkonočnými sviatkami ju navštívili dvaja spisovatelia, Petr Kettner a Ivan Milan Jedlička. Krátko po ich návšteve zomrela, údajne na infarkt. Jeden z nich bol od roku 1954 pracovníkom 1. zvláštného oddelenia VI. správy ministerstva vnútra. Podľa výpoveďe pôvodných vyšetrovateľov smrti Jana Masaryka sa našli na ráme okna bytu z ktorého údajne vyskočil nimi neindetifikované otlačky na parapete okna stopy fekálií.              

 

U 251. pluku PVOS sa tiež zmenil aj obsah a priebeh PŠM. Diskusia bola povinná. Napriek tomu, že väčšina vojakov pluku bola absolventmi SPŠ s maturitou sa vo vtedajšej politickej situácii nedokázala orientovať. Slovákov slúžilo u pluku veľmi málo, z Bratislavy okrem autora nikto. Strava, ubytovanie a podmienky pre trávenie osobného voľna vojakmi boli lepšie ako v Ostrove nad Ohří.

 

Z funkcie predsedu NZ ČSSR 18. apríla 1968 odstúpil Bohuslav Laštovička. Nahradil ho Josef Smrkovský.

Do Československa pricestoval 24. apríla 1968 hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy Ivan I. Jakubovskij. Rokoval o vojenskom cvičení na našom území. Jakubovskij navrhol ministrovi obrany Martinovi Dzúrovi, aby velenie Varšavskej zmluvy mohlo priamo disponovať dvoma československými divíziami. Československá strana to odmietla, rovnako ako návrh, aby sa vojenské cvičenie plánované na september preložilo už na máj.  

 

 

Dni 14. a 18. máj 1968 boli prvý veľký triumf Nicolae Ceauşescu. Návšteva generála Charlesa de Gaulle bola začiatkom jeho stretnutí s veľkými osobnosťami. Bola poslednou veľkou cestou symbolu Francúzska generála De Gaula. Študenti obsadili latinskú štvrť a ideály mladej generácie boli porazené na barikádach parížskych univerzít. Na druhej strane rumunské noviny oznámili v predvečer de Gaulleovej návštevy nový prejav záujmu strany o mladú generáciu: uzákonenie desiatich rokov povinného všeobecného vzdelávania. Pri príprave na návštevu de Gaulle vyjadril rumunskému veľvyslancovi svoj zámer verejne riešiť otázky rešpektovania nezávislosti medzištátnych vzťahov a "potrebu rozvíjať medzinárodnú spoluprácu ako alternatívu k riešeniu vojenských blokov". Ubezpečil emisára hostiteľa, že v rozhovoroch a prejavoch nebude zasahovať do jeho vnútorných záležitostí. O dva roky skôr prezident Francúzska navštívil Moskvu a na jeseň roku 1967 vycestoval do Poľska. V prejave vo Varšave vyhlásil nepriateľskú konfrontáciu dvoch hlavných vojenských blokov, ktoré rozdelili planétu za neprijateľnú.

 

Od 27. júna sa na území ČSSR konalo vojenské cvičenie armád štátov Varšavskej zmluvy "Šumava". V jeho priebehu došlo k nezhodám medzi veliacimi cvičenia, velením vojsk Varšavskej zmluvy, ministrom obrany ČSSR a veliteľmi cvičiacich vojsk ČSĽA. Jednalo o rozpor v názoroch na spôsob nasadenia a bojové kapacity vojsk ČSĽA. Maršál Ivan Ignatievič Jakubovskij a spol. trvali na ich nasaďení v prvom slede protiútoku v prípade vojnového konfliktu.

 

V dňoch 25-26. júna Československý parlament schválil zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení obetí komunistickej diktatúry a novelu tlačového zákona, podľa ktorého bola cenzúra neprípustná.

 

Dňa 27. júna bol vydaný manifest 2000 slov. Odporcovia reformy ho hodnotili ako výzvu na kontrarevolúciu. V priebehu rokovania telefonoval Dubčekovi Brežnev, ktorý manifest 2000 slov označil za "nástup síl, ktoré vyvolajú kontrarevolučnú situáciu". Manifest uverejnili české periodiká Literární listy, Práce, Zemědělské noviny a Mladá fronta, na Slovensku mládežnícky denník Smena.

 

V štábe velenia v Míloviciach 27. júna o 18.00 hod. generálporučík Alexander Michajlovič Majorov hlásil v prítomnosti veliteľov 1. armády Veselého, 4. armády Stanislava Petržily a ZA generála Samuela Kodaja pripravenosť 38. armády veliteľovi frontu generálporučíkovi Vasilovi Valovi. Prítomní boli minister obrany generálplukovník Martin Dzúr, maršál Ivan Jakubovskyj a armádny generál Kazakov. Minister obrany ČSSR požiadal, aby mohol položiť veliteľovi 38. armády niekoľko otázok. Jakubovskyj súhlasil. "Súdruh veliteľ armády, nasadíte atomové údery ?" "Áno súdruh minister, plánujeme to". Majorov uviedol počet atomových úderov v pásme bojových operácii na objekty "nepriateľa" "Lenže tam, súdruh veliteľ armády, žijú občania. Ako na to budeme pozerať ? ". Otázkami podráždený Jakubovskyj sa zamiešal do rozhovoru a vyhovoril sa na politické veďenie. Bolo zrejmé, že práve v tejto veci došlo k zásadným rozporom nielen medzi velením ČSĽA a velením sovietskych ozbrojených síl, ale aj medzi politickým veďením ZSSR a ČSSR  (zdroj: Invázia Československo 1968 Svedectvo veliteľa str. 115-116).

 

V rámci armádnej útočnej operácie bolo plánované vykonanie okolo 600 až 800 jadrových úderov (z obidvoch strán) do hĺbky 300 km. Od najmenších kalibrov 152mm cez taktické a operačno-taktické rakety až po letecké údery.  

 

O 9.00. hod. 4. júla 1968 začal rozbor cvičenia "Šumava" za účasti prezidenta Ludvíka Svobodu, maršála Ivana Jakubovského, armádneho generála Kazakova, ministra obrany generálplukovníka Martina Dzúra, predsedu NZ Jozefa Smrkovského a člena predsedníctva ÚV KSČ MUDr. Františka Kriegla. Medzi 70-80 zúčastnenými dôstojníkmi bol aj veliteľ 38. armády generálporučík Alexander Michajlovič Majorov a veliteľ Sliezskeho vojenského okruhu gen. Florian Siwicky, generálporučík Vasil Valo atď. K záverečnému prípitku prednesenom generálom Majorovom mu predložil MUDr. František Kriegel dotaz či plánoval pri cvičení použitie atomových zbraní a k jeho vyhýbavej odpovedi upresnil : "Plánovali ste ich použitie ?" "Ano plánovali"  "A použili by ste ich ?" "Ano pokiaľ by prišiel rozkaz." "Vy by ste použili túto zbraň v mojej krajine? " hlasno sa opýtal Kriegel. "Proti mojim Čechom a Slovákom ?".  Vtedy prezident Sloboda buchol do stola a hlasne vyriekol "Konec diskuzie !"  (zdroj: Invázia Československo 1968 Svedectvo veliteľa).

 

Pplk. František Vojtásek sa 1. augusta 1968 stal zástupcom vojenského pridelenca veľvyslanectva ČSSR v Paríži. Bolo to krytie funkcie zástupcu rezidenta Spravodajskej správy Generálneho štábu ČSĽA. Podľa oficiálnych zdrojov sám inciatívne ešte na konci augusta ponúkol svoje služby francúzskej spravodajskej službe SDECE a odovzdával jej tajné materiály. Podľa priamych poznatkov autora z jesene 1967 z VÚ 4404 Ostrov nad Ohří to nezodpovedá politickým cieľom a realite, aká bola vo velení ČSLA, v najvyššom vedení štátu a úlohám vojenského pridelenca ČSSR v Paríži minimálne už v r.1967. Do spolupráce s francúzskou spravodajskou službou pplk. František Vojtásek vstúpil na priamy rozkaz Spravodajskej správy GŠ ČSĽA. 

 

Na návštevu Prahy prišiel 9-11. augusta 1968 prezident vtedajšej Juhoslávie Josip Broz Tito. Jeho návšteva vyvolala optimizmus a vzbudila nádej, že nebezpečenstvo zásahu "päťky" nehrozí. Josip Broz Tito však obdobnú zmluvu ako Nicolae Ceacescu s ČSSR neuzavrel.

 

 

Dňa 12. augusta 1968 bola podpísaná prezidentom RSR Nicolae Ceacescu a prezidentom ČSSR generálom Ludvíkom Svobodom Zmluva o priateľstve, hospodárskej spolupráci, ako protireakcia na tlak ostatných štátov Varšavskej zmluvy na Československé veďenie.

 

V Kremli dňa 12. augusta generálporučík Alexander Majorov po návrate z cvičenia "Šumava" nehovoril pravdu členovi politického byra ÚV KSSZ Suslovovi a generálnemu tajomníkovi ÚV KSSZ, predsedovi Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR L. Brežnevovi, že ČSĽA dva roky necvičí (autor bol v lete 1967 7 dní na cvičení 62. Automobilného práporu na Doupově, v zime 1966-1967 2x7 dní v lesoch okolo Mariánských Lázní, 15x2 dni v okolí Karlových Varov a Jáchymova, v zime roku 1967-1968 7 dní v lesoch okolo Karlových Varov a na jar bol jeho 251. pluk PVOS 7 dní na cvičení v Lešti), 34-40 percent mužstva sa denne samovoľne vzdaľuje z kasární (nie je to možné, 34-40 percent vojakov bolo denne v 24. hodinovej službe, potom by v kasárňach nikto nezostal), výzbroj a technika sa nepoužíva (okrem služieb a cvičení, autor denne v pracoval na technike autoparku a v delostreleckom depe kde cvičil s konónmi, streleckými radarmi SON 9A a protilietadlovými počítačmi EUZ II), pluky a divízie majú obmedzenú bojaschopnosť a armádu rozkladajú náčelníci politických orgánov napojených na Kriegla, Císaře a Mlynáře. L. Brežnev sa Majorova opýtal či mu to minister obrany ZSSR Grečko prikázal hovoriť. V ten istý deň to Majorov po prílete do Poľska opakoval Prvému tajomníkovi Poľskej zjednotenej robotníckej strany Gomulkovi. Zároveň z letiska odletel do NDR Hlavný veliteľ pozemných vojsk a námestok ministra obrany ZSSR armádny generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij, do Poľska armádny generál Sokolov atď. U Gomulku stretol na odchode generála Floriana Siwického. O prezidentovi Svobodovi sa vyjadril Gomulka, že je schátralý dedko. Generála Majorova sa to podľa neho dotklo. Armádny generál v. v. A. Majorov reprodukuje generála Floriana Siwického, ktorý údajne pred ním znevažujúco komentoval československú armádu, jej dôstojníkov a skoro všetkých politikov (zdroj: Invázia Československo 1968 Svedectvo veliteľa).

Hlavný veliteľ pozemných vojsk a námestok ministra obrany ZSSR armádny generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij bol určený dňom 16.08.1968 namiesto maršála Jakubovského ako veliteľ intervenčných vojsk.

 

Maďarský vodca János Kádár sa na vlastnú žiadosť stretol 17. augusta 1968 v Komárne s Alexandrom Dubčekom. Tlmočil veľkú nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a upozorňoval na možnú vojenskú intervenciu. 

Dňa 17. augusta 1968 navštívil prezidenta republiky generála L. Svobodu sovietsky veľvyslanec Stepan Vasiljevič Červonenko a oboznámil ho s obsahom Brežnevova dopisu Alexandrovi Dubčekovi, na ktorý nedostal odpoveď. 

Dňa 18. augusta bol vydaný maršálom Grečkom na MO ZSSR ústny rozkaz na intervenciu do ČSSR:

veliteľovi 1. gardovej tankovej armády gen. Kožanovi, pôsobnost tri severozápadné a západné kraje ČSSR. Veliteľské stanovisko Plzeň, veliteľovi 20. vševojskovej armády generálpor. tank. Veličkovi, letisko Ruziň. Pôsobnosť Severné a Stredné kraje ČSSR, veliteľské stanovisko letisko Ruziň a veliteľovi 38. armády generálporučíkovi A. Majorovi, pôsobnosť Severná a Južná Morava a celé Slovensko. Veliteľské stanovisko Trenčín. 

Správa vojenskej kontrarozviedky, ústredný vojenský (bezpečnostný) úrad v auguste 1968 dislokovaný v Prahe, zložka MV ČSSR (III. správa - vojenská kotrarozviedka). Funkciu náčelníka zastával generálmajor Jozef Stavinoha. Súčasť boli úrad správy vojenskej kontrarozviedky, jednotlivé odbory správy, samostatné odbory pri veliteľstvách vojenských okruhov a armád, 70 prevádzkový prápor (Praha) a ďalšie zložky.

Signál "Vltava-666" na intervenciu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR prišiel podľa veliteľa 38. armády generála Majorova o 22.15 hod. 

 

 

Bukurešť August 1968. Dieťa Trianonu je opäť po 30 rokoch odhodlané za každú cenu pomôcť napadnutému súrodencovi.

 

Asi o 12.00 hod. 21 augusta sa hlásil vysielačkou z Trenčína pobočník veliteľa 38. armády mjr. Bruninieks, že je už v Trenčíne. Generál Majorov o 14.00 hod s predsunutým veliteľským stanoviskom vošiel do Trenčína, kde štábe Východného vojenského okruhu sa Bruninieks sťažoval svojmu veliteľovi gen. Majorovi, že bol prijatý veliteľom VVO generálom Kodajom a jeho zástupcom Pošíkom a Macháčkom (v skutočnosti náčelník Politickej správy VVO plk. Jozef Kováčik, vo funkcii od 07.08.1998 do 30.05.1987) krikom. Generálporučík Majorov to urovnal v zmysle jeho dohovoru z júla 1968 so Samuelom Kodajom (zdroj: Invázia Československo 1968 Svedectvo veliteľa str. 229-234).   

 

 

Československý 251. pluk PVOS vo Vysokom Mýte mal vo výzbroji zaradený protilietadlový počítač EUZ II 85 mm PLK KS - Automatický stôl na kontrolu paľby príves - TZ PBX 57 - terénny automobil Tatra T-805 o nosnosti 1,5t       

 

 

Ľahký obojživelný tank PT-76 intervenčnej sovietskej armády 21.augusta 1968 pri presune na cestnej komunikácii Vysoké Mýto-Praha. V noci 21. augusta 1968 o 24.00 hod. už obsadila sovietska 38. armáda (38-я армия) zónu za ktorú zodpovedala. Veliteľ 48. motostreleckej divízie (48-я мотострелковaя дивизия) generálmajor A. I. Guskov sa hlásil veliteľovi 38. armády generálporučíkovi Alexandorovi Michajlovičovi Majorovi z SV severovýchodne od Vysokého Mýta.

 

 

Na snímke vojenský terénny nákladný automobil Tatra T 111 (vojakmi veľmi obľúbený) a protilietadlový kanón 85 mm PLK vz. 44S a vzadu terénny automobil Praga V3S pri nácviku na letisku. 

 

Autor počas výkonu Základnej vojenskej služby vo Vysokom Mýte v roku 1968 podpísal dokument " 2000 slov " a od 21. augusta 1968 bol zástupcom vojakov základnej služby v krízovom výbore československého 251.protilietadlového pluku VÚ 5100 Vysoké Mýto.

Vpravo bývalé kasárne československého 251. pluku PVOS Vysoké Mýto po 42 rokoch asi 300 m pred miestom kde sa zrazil rušeň ČSD s obrneným transportérom interventov. Trať z Litomyšle oproti železničnej zástavke Vysoké Mýto dnes. 

Ráno 22. augusta 1968 pri rannom nástupe  2. palebnej batérie obdržal autor s vojakmi od veliteľa rozkaz vykopať priekopu (oficiálne pre telefónny kábel) na verejnej komunikácii za plotom proti ubikácii batérie. Asi o 10.30 hod. prišli k nim štyria dôstojníci intervečnej poľskej 2. armády a obzerali si výsledok ich práce. Sťažil totiž ich motorovým vozidlám pohyb po rokádnej komunikácii. Snažili sa o rozhovor s autorom a jeho druhmi, ale oni im ako príslušným inému štátu dali najavo, že rozhovor s nimi a ich spoločnosť im nezodpovedá vzhľadom na služobné predpisy ČSĽA.

 

Havária obrneného transportéru interventov na železničnom prejazde vo Vysokom Mýte oproti rokádnej komunikácii kasární československého 251.pluku PVOS v mesiaci august 1968. Obrnený transportér sa síce prevrátil, ale bez viditeľného poškodenia. Rušeň ČSD bol zrelý na GO. 

P V O S   V y s o k é   M ý t o    po   21.auguste 1968.  Skoro ráno 22.augusta 1968 sa 24. tankový pluk 2.poľskej armády interventov presúva s tankami T 55A cez Litomyšl s bojovým rozkazom za účelom zablokovať v kasárňach československý 251. protilietadlový delostrelecký pluk PVOS Vysoké Mýto - nadriadené veliteľstvo 82. protilietadlová brigáda v Jaroměři 4. armáda SVO. Mesto Jaroměř bolo v priebehu operácie "Dunaj" okupované a vojenská posádka bola neutralizovaná poľskými intervenčnými jednotkami 11. tankovej divízie (JW 1588), veliteľ plk. Witold Wereszczynski.

 

Druhá poľská armáda interventov dňa 22.08.1968. Jej zásobovacia kolóna s ozbrojeným doprovodom na obrnených transportéroch OT-64 SKOT na námestí v Litomyšli o 7.00 hod. odchádza na výpadovku smerom na Vysoké Mýto.

 

 

Najmodernejší tank T 55 sovietskej intervenčnej armády dňa 22.augusta 1968, potencionálny protivník pre československý protilietadlový 251. pluk PVOS VÚ 5100 Vysoké Mýto. 

 

 

Ráno 21. augusta 1968 obsadili tanky 28. tankového pluku (z Halle) sovietskej 27. gardovej motostreleckej divízie (veliteľ generálmajor Nikolaj Vasiljevič Storč) západočeské kúpeľné mesto Karlovy Vary s úlohou neutralizovať prvosledovú 20. motostreleckú divíziu (veliteľ pplk. Jozef Němec) ČSĽA, ktorej podliehal 62. automobilný prápor v Ostrove nad Ohří. Mesto Ostrov nad Ohří bolo v priebehu operácie "Dunaj" okupované jednotkami sovietskej 20. gardovej motostreleckej divízie (veliteľ generálmajor Grigorij Ivanovič Děmidkov). 

 

 

Druhá palebná batéria československého 251. pluku PVOS Vysoké Mýto dnes po 42 rokoch. Pri nástupe celého pluku PVOS a príhovore jeho veliteľa, na tomto apelplatzi bol dňa 26.09.1968 autor prepustený z výkonu o základnej služby podľa nariadenia MNO č.j. 00700-13/08. Ešte dnes nezabudol ako bol vtedy pokorený on vojak a občan.

 

P.S. Len málo dobre informovaných vie, že vstup intervenčných vojsk Varšavskej zmluvy v auguste roku 1968 do vtedajšej Československej republiky nebol prekvapením a v prvom rade znamenal jeden z najväčších neúspechov politiky Francúzskej  piatej republiky a jej prezidenta generála Charlesa de Gaulla. Počas výkonu Základnej vojenskej služby začiatkom roku 1968 sa autor dostal k priamym informáciám o tajných jednaniach československej generality s velením francúzskej armády vedených už separátne bez vedomia ostatných členov NATO a Varšavskej zmluvy. Signály o tomu predchádzajúcich kontaktoch autor zachytil už v roku 1967 v 62.automobilovom prápore Ostrov nad Ohří. SDECE - Service de Documentation Extérieure et de Contre-Espionnage. Général Eugène Guibaud ?   

 

Charles de Gaulle abdikoval dňa 28. apríla 1969 po oznámení výsledkov referenda o presune niektorých kompetencií na kraje a o transformácii Senátu, ktoré boli odmietnuté, pretože svoje zotrvanie vo funkcii podmienil prijatím týchto zmien.

Dňa 21. augusta 1969 boli proti demonštrantom proti Sovietskej okupácii nasadené najmodernejšie obrnené vozidlá OT-64 SKOT Sboru Národnej Bezpečnosti. Toho dňa bolo zastrelených príslušníkmi zložiek v uniformách VB a ĽM 5 osôb a viaceré osoby utrpeli strelné poranenia. Niektoré osoby z nich sa demonštrácií nezúčastnili, nachádzali sa obďaleč od miesta stretu.  K streľbe do civilného obyvateľstva došlo údajne bez rozkazu. Proti demonštrantom zasahovali obrnené transportéry OT-64 SKOT aj v Bratislave. Uniformovaní ozbrojenci zasahovali proti pokojným obyvateľom po celom meste a zatýkali ich npr. aj na zástavkách verejnej mestskej dopravy.    

Dňa 21.08.1969 bol autor uväznený v súvislosti s demonštráciami proti pobytu okupačných vojsk ZSSR v Československej republike. Vzhľadom na vysoký počet uväznených osôb na tento účel vyčlenil vtedajší štát v Bratislave komplex budov VŠJŽ - Vojenskej školy Jána Žižku z Trocnova (FTVŠ UK Lafrankoni). 

Prezident Československej republiky armádny generál Ludvík Svoboda udelil dňa 29.augusta 1969 pani Alžbete Ondrejkovičovej, matke autora za príkladné plnenie pracovných úloh vysoké štátne "Vyznamenanie za  vynikajúcu prácu" na návrh predsedu vlády Oldřicha Černíka. Obaja mali vedomosť, že pani Alžbeta a jej rodina bola politicky aj občiansky prenasledovaná a diskriminovaná do roku 1968 z dôvodu protizákonného konania tretích osôb v Trenčíne v koordinácii s orgánmi štátnej moci a zverenej verejnej správy. Po roku 1969 bola aj s rodinou opäť občiansky a právne diskriminovaná štátnou mocou s tých istých dôvodov, napriek tomu, že najvyššie štátne orgány naďalej na nej požadovali, aby s manželom v záujme ministerstva zahraničného obchodu ČSSR opakovane intervenovala do Kanady u Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič a jej manžela prezidenta Thyssen Stahl Union of Canada ktorým bol Alexander Kerney (Kornhauser). Napriek tomu, že výsledky jej intervencií mali zásadný pozitívny hospodársky dosah pre ČSSR, jej a jej rodine štát poskytol ako jedinú protihodnotu systematické ohováranie jej osoby a jej rodiny treťotriednou garnitúrou ŠtB a KSČ. Vyšetrovanie zločinov z päťdesiatych rokov a rehabilitácie poškodených boli zastavené. Ich aktéri oživili svoje nezákonné aktivity. Dôkaz: Vyznamenanie za vynikajúcu prácu Alžbety Ondrejkovičovej zo dňa 29.08.1969.   

MS 1970 FIS vo Vysokých Tatrách vygeneroval organizačný tím ľudí ako Ján Mráz, stal sa členom vedenia Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS), Valér Pobeha, prvý šéf Hotela FIS, Jozef Lukáč, Ladislav Harvan, Štefan Mašlonka a správca aj riaditeľ Československých štátnych kúpeľov na Štrbskom Plese ing. Karol Suchánek (manžel Magdalény Ondrejkovičovej, sestry autorovho otca kpt. aut. zál. Aladára Ondrejkoviča), ktorí mali vyššie ambície...

 

Z Bieleho domu prišiel pozdravný list prezidenta USA Richarda Nixona. Organizátori ho hodlali publikovať, ale vedenie komunistickej strany Československa to zakázalo. Organizačný výbor ponúkol, aby ÚV KSČ zabezpečilo pozdravné posolstvo zo Sovietskeho zväzu a ponúklo ho médiám spoločne s americkým. Návrh bol zamietnutý a zmysluplná veta "Športové podujatia tohto druhu spájajú športovcov z mnohých krajín." a pod ňou Nixonov podpis, zostala prísne utajená ...

 

V zamestnaní roky 1968-1969 autorovi (nebol v KSČ, ako R-kár nepodliehal previerkam) naoko neboli  pripomínané z dôvodu, že mnohí komunisti z jeho podniku ČSPD n.p. Bratislava sa nesprávali podľa stanov KSČ, po vstupe vojsk prevrátili opäť kabát, mali starosti sa udržať na svojich miestach. S určitými rošádami sa to skoro všetkým podarilo. Ustanovených členov preverovacej komisie ktorí nepreverili funkcionárov KSČ z vedenia podniku ČSPD n.p. vymenili. Násladne dovtedy vymieňali členov preverovacej komisie až kým ich nepreverili. Orgány ŠTB však na autora nezabudli a každý rok pred 21. augustom ho predvolávali na vypočutie až do roku 1975. Nemalo to význam, nenechal sa nimi zatiahnuť do žiadnej komunikácie. 

V skutočnosti už po nástupe L. I. Brežneva k moci 15. októbra 1964 narastali nezhody medzi politickým veďením aj generalitou ZSSR a ČSSR. Veďenie štátu a generalita ČSĽA si bez ohľadu na politickú orientáciu uvedomovali, že ich krajina vyčerpala možnosti extenzívneho rastu. Populácia a rozloha ČSSR bola obmedzená, limitovali možnosti armády aj priemyslu. V prípade vojnového konfliktu s NATO by ČSĽA pri aktívnom veďení vojenských operácií rýchlo vyčerpala svoje ľudské kapacity. Populácia na rozlohou obmedzenom území ČSSR, prevažne žijúca v centre predpokladanej oblasti vojnových operácií by utrpela nenahraditeľné straty na životoch. Štát aj český a slovenský národ by zanikli. Rozmiestnenie vojsk ZSSR na území štátu pri jeho malej operačnej hĺbke tieto problémy z pohľadu občana ČSSR neriešilo. Tak nepriaznivá perspektíva v prípade vojnového konfliktu s NATO nečakala žiadne iné národy krajín Varšavskej zmluvy.

 

 

Náčelník politickej správy Východného vojenského okruhu v Trenčíne generál Jozef Kováčik a veliteľ Východného vojenského okruhu v Trenčíne generál Samuel Kodaj stáli na opačnej strane politického spektra ako autor a otcova rodina Ondrejkovič vrátane jej vetvy v Toronte. Zaujímali postoje podľa pokynov sovietskych poradcov. Obaja poznali osobne Alžbetu Ondrejkovičovú rod. Ličkovú z ÚR SZPB, ale za jej chrbtom boli proti rehabilitácii jej rodiny, do očí sa jej to nedovolili povedať nakoľko štát potreboval jej sprostredkovanie v Kanade z hospodárskych dôvodov.    

Po rozpade ZSSR 26. decembra 1991 deklaráciou č.142-H dorazila na Pražský hrad delegácia so žiadosťou pripojiť Podkarpatskú Rus späť k Československej republike, ale prezident Havel to odmietol. Napriek tomu u miestnych starších obyvateľov pretrváva veľká nostalgia po bývalom Československu, ktorého éru mnohí považujú za "Zlatý vek". Po tomto neúspechu jedno hnutie požaduje pripojenie k Ruskej federácii, alebo aspoň rozsiahlu autonómiu v rámci Ukrajiny napríklad  po vzore Krymu, keď ešte bol ukrajinský.

 

Poznámky: por. pech. Jaroslav Dočkal v 1936-1937 štúdium Vojenská akadémia Hranice, 1937 veliteľ čaty u Cyklistického práporu 3 v Leviciach a Topolčanoch z Jazdeckej brigády 3, Rýchlej divízie 3, v ktorých bol zaradený Dragúnsky pluk 11, u ktoreho slúžil autorov otec ppor. jazd. Aladár Ondrejkovič ; VKR  Vojenska kontrarozviedka ;       

 

Zdroje:  generál Ludvík Svoboda ; Lady Gizelle Kerney ; Marta Hladká rod. Raisová ; Irena Bluhová ; kpt. aut. Krejza ; Literární listy ; Fritz Lederer ; Oldřich Černík ; kpt. František Cibík ; Oldřich Černík ; 

 

♫ Bob Dylan - Lay Lady Lay ; ♫ Hugues Aufray - Céline ; ♫ Dobiáš Uvítací pochod ; Virtuální prohlídka - bývalé kasárne VÚ 4404 -- Ostrov - Karlovarský kraj ;   

 

Vojenské přehlídky ČSLA