Podplukovník Aladár Ondrejkovič ( Ondrejkovics-Sandor de )

a obyvatelia obce Čierna Lehota                                             

                               .  Dňa 09.02.2009 mal 100 ročné nedožité jubileum narodenín pplk. tank. Aladár Ondrejkovič-Sandor de Szlavnicza (absolvent ŠDJZ Pardubice a AVA Bratislava). S bratom Tiborom boli študentmi Malého seminára v Nitre (slúžil k príprave a výchove levitov, klerikov, budúcich kňazov). Nepísanou povinnosťou rodičov ich spoločenského pôvodu bolo, aby sem posielali synov na katolícke gymnázium, kde ich podrobili sparťanskej výchove. Birmovný otec oboch bratov bol katolícky politik JUDr. Martin Mičura. Pravidelne pred voľbami synovia správcu učiteľa (brata Anny Mičura rod. Ondrejkovič), ktorý sa angažoval v prospech Mičurovej Čs. strany Lidovej roznášali jej letáky v Lednických Rovniach, Trebaticiach a Piešťanoch.        

Pravnuk trenčianskeho župného sudcu (Comitatus Jurassor) Stephana Sandora de Szlavnicza slob. aspirant jazd. Aladár II. Ondrejkovič. Podľa zvykov rodiny Ondrejkovič jeden syn študoval bohosloveckú fakultu, alebo narukoval k husárskemu, p.p. dragúnskemu pluku. Ako absolvent gymnázia a maturant na Obchodnej akadémii v Nitre Aladár II. Ondrejkovič k výkonu vojenskej prezenčnej služby nastúpil do Školy pre dôstojníkov v zálohe v pevnosti Jozefov, kde bol najlepší jazdec pluku, po prevelení do ŠDJZ Pardubice priemerný. Slobodník aspirant Aladár II. Ondrejkovič mal čo doháňať, kým sa stal víťaz Veľkej pardubickej military.

Nitra

Budova Malého seminára v Nitre, kde pplk. tank. v. v. Aladár II. Ondejkovič študoval s bratom Tiborom. Ich príbuzný, dôverný priateľ a spolupracovník ministra pre správu Slovenska Dr. Martina Mičuru Nitriansky biskup, Jeho Eminencia ThDr. Karol Kmeťko sa vo voľnom čase bratom Ondrejkovič venoval.              

Spolužiakmi Aladára na Piaristickom gymnáziu v Trenčíne boli aj jeho príbuzný Pongrácz a bratia Bútorovci. V Jozefove bol s Aladárom frekventant jeho spolužiak z piaristického gymnázia v Trenčíne, neskôr riaditeľ Kvasnicovej továrne v Trenčíne Jozef Tiso *19.11.1910 †07.09.1981, ktorého manželkou sa stalo veľmi dobré dievča, ich spolužiačka Renka Taus            

Člen športového klubu Lednické Rovné Aladár II. Ondrejkovič, v roku 1925 víťaz majsterstiev republiky v gymastike za Lednické Rovné, kde v tom čase pôsobil jeho otec správca učiteľ Štefan II. Ondrejkovič. Aladár II. bol pred nástupom na vojenskú prezenčnú službu členom Sedliackej jazdy v ktorej bol činný aj jeho budúci veliteľ, slovenský generál, veliteľ Rýchlej divízie Augustín Malár. Ako kapitán čs. armády mal od začiatku 30. rokov najskôr na starosti jazdecký a cyklistický výcvik, neskôr sa stal referentom pre brannú výchovu a členom branného odboru pri slovenskom Zemskom zbore Sedliackej jazdy.   

Minister s plnou mocou pre správu Slovenska JUDr. Martin Mičura, neskôr o.i. prezident správneho súdu v Bratislave, poslanec, predseda ČsL na Slovensku, starosta Veľkej Bytče, prezident Najvyššieho súdu SR. Bol birmovný otec a strýko Aladára II. Ondrejkoviča.

 
Čatár aspirant jazdectva Aladár II. Ondrejkovič ŠDZJ, Dragounský pluk 8 "knížete Václava Svatého" Pardubice.

Aladár Ondrejkovič maturoval na Obchodnej akadémii v Nitre. Jeho spolužiak bol aj Anton Petrák narodený 14.04.1912 vo Viedni, od roku 1938 aktívny dôstojník, poručík delostrelectva (absolvent ŠDZD a VA Hranice). Slúžil v Petržalke.

Aspirant jazd. Aladár II. Ondrejkovič s kolegami zo ŠDZJ Pardubice, na snímke v prvom rade vpravo. Vedľa neho sedí aspirant jazd. Jaromír Nechanský syn štátneho zamestnanca a kolegu Štefana Turbu, brata Aladárovej matky Márie. Veliteľ sediaci v strede má dragúnske čevené rajtky kombinované s bielou kožou.

Slávnostné vyradenie poručíkov, absolventov Vojenskej akadémie Hranice. Boli povinní absolvovať  Školu  dôstojníkov  zálohy, až následne ako podporučíci, dôstojníci v zálohe v ďalšej činnej službe absolvovali Vojenskú akadémiu ak boli odporučení MNO. 

Dôstojníci jazdectva pri slávnostnom vyradení. Absolvent ŠDZJ Pardubice poručík jazd. v zálohe Aladár II. Ondrejkovič  v rokoch 1941 - 43 absolvoval Vojenskú akadémiu v Bratislave (AVA - Automobilnú vojenskú akadémiu).  

Eskadróna Dragounského pluku 8 "Knížete Václava Svatého" pri ukážke nasilného prekonávania toku rieky obyvateľom Pardubíc. Šabľu vz.4 zdedenú po Rakúsko-uhorskom cisársko-kráľovskom jazdectve nosili dragúni pre jej dĺžku zavesenú na sedle, pri vychádzke aspiranti školy pre dôstojníkov jazdectva  ŠDZJ Pardubice v zálohe pod pazuchou.

Ministerstvo národnej obrany podalo  závažný návrh Predsedníctvu ministerskej rady vo veci prijímania do stavu dôstojníkov z povolania. Ich zvýšenú potrebu zdôvodnilo  z hľadiska potreby dôstojníkov v podmienkach vojny a potrieb modernizácie mierovej armády. V dobe vojny by okrem dôstojníkov z povolania vykonávali službu dôstojníci vo výslužbe a záložní dôstojníci. Mobilizácia a úspech vojnových operácií v prvom štádiu vojny boli závislé na dôstojníkoch z povolania. Boli určení pre veliteľské funkcie, které nebolo možné obsadiť inak. MNO zdôrazňovalo, že i za predpokladu zvýšenia počtu dôstojnických miest budú zabezpečené  iba čiastočne. MNO to riešilo vládnym nariadením o nižších dôstojníkoch v dalšej činnej službe, na ktorom sa ministerská rada uzniesla podľa návrhu MNO z 24. septembra 1934. Preto mohlo MNO obsadit služobné miesta dôstojníkov z povolania nižšími dôstojníkmi v ďalšej dobrovoľnej činnej službe. Začiatkom roku 1936 ich bolo k dispozícii 1506. Pokiaľ išlo o potreby mierovej armády, vyžadovala zvýšenie počtu dôstojníkov medzinárodná situácia, organizačný a materiálny rozvoj čs. armády a nárast úloh, které už počas mieru musela plniť. Vzhľadom k podstatnému zhoršeniu mezinárodnej situácie MNO poukazovalo na fakt, že branné sily Čs. republiky musia byť pripravované na všetky eventuality ohrozenia bezpečnostnej situacie štátu. Náročnú prípravu mohol vykonať iba zbor dôstojníkov a rotmistrov z povolania.

Vráble. Od tridsiatych rokov 20. stor. pre prípad bombardovania, prírodných katastrof, alebo havárií bola organizovaná okresnými náčelníkmi vo Vrábľoch Štefanom II. Balažovičom a  Zlatých Moravciach jeho príbuzným Dr. Aladárom I. Ondrejkovičom záchranná služba s verejnými skúškami za účasti Hasičskej jednoty, četníctva, samaritánskeho odboru ČsČK (SČK) a čs. vojska. Okresný náčelník vo Vrábloch Štefan Balažovič bol príbuzný Obvodného notára Štefana I. Balazsovicsa, súrodenca Paulíny - starej matky ppor. jazd. Aladára II. Ondrejkoviča a bratanec Gejzu Turbu, Štefana Turbu a učiteľky Márie Ondrejkovičovej rod. Turba (matky ppor. Aladára II. Ondrejkoviča). Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933 (3). Štefan Balažovič bol výmenovaný Krajinským úradom v Bratislave za nového Okresného náčelníka v Košiciach (3). Úrad nastúpil ešte pred vianocami. Po 2. novembri 1938 v súvislosti s Viedenskou arbitrážou bol jeho úrad evakuovaný do Prešova a včlenený do úradu tunajšieho Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča.

Nové sanitné vozidlo záchrannej služby Červeného kríža Tatra T 57 A bolo medzi sanitnými vozidlami zakúpenými Okresným náčelníkom Dr. Aladárom Ondrejkovičom.

Pokrvný príbuzný Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča, aj jeho synovca por. jazd. Aladára II. Ondrejkoviča barón Imre Ivanka (Estera barónka Ivanka de Draskocz et Jiordánfold, matka Stephana Sandora de Szlavnicza) bol zakladateľom Červeného kríža v Uhorsku. Zakladajúca schôdza Červeného kríža v Uhorsku sa konala 16. mája 1881 v Budapešti. 17. mája došlo k fúzii ženského spolku s novozaloženou organizáciou Červeného kríža, barón Ivanka sa stal jej správcom. Bol medzi iniciátormi vybudovania nemocnice Červeného kríža pre účely školenia profesionálnych a dobrovoľných sestier.

Podporučík jazdectva Aladár II. Ondrejkovič vykonával dobrovolnú činnú službu od 16.10.1936 u Dragúnskeho pluku 11 v Bratislave.

Kráľ Carol II. Rumunský a jeho syn korunný princ Mihai I. sa zúčastnili s prezidentom republiky Dr. Eduardom Benešom slávnostnej prehliadky Dragúnskeho pluku 11 dňa 1.novembra 1936 na Námesti Slobody v Bratislave. Kráľ Carol II. osobne pripol stuhu na standardu pluku odvtedy pomenovaného podľa jeho mena. 

V roku 1937 slúžil ppor. jazd. zálohy v ďalšej činnej službe Aladár II. Ondrejkovič v remontnom stredisku Sereď. Počas vojenskej činnej služby v r.1938 v Spišskej Novej Vsi sa ppor. jazd. Aladár II.  Ondrejkovič ubytoval u rodinného priateľa. Bol ním Verejný notár v Spišskej Novej Vsi  Dr. Ladislav Štefánik, (*16.10.1886 Košariská †06.03.1959 Spiš. Štvrtok), manželka Elena Luštek, deti Elena a por. jazd. Pavol Štefánik (major v posádke Jeseník v r.1953 pri Akcii D prepustený z armády). Dr. Ladislav Štefánik študoval v Bratislave, Prahe a Kluji, brat generála M. R. Štefánika a syn kňaza Pavla Štefánika. Po prevrate pôsobil ako župný radca v Levoči, verejný notár v Spišskej Novej Vsi bol od r. 1923. S ppor. jazd. Aladárom II. Ondrejkovič slúžil v Spišskej Novej Vsi jeho priateľ por. jazd. Pavol Štefánik (absolvent ŠDJZ Pardubice a VA Hranice), syn Verejného notára v Spišskej Novej Vsi.                        .   

Elitné ozbrojené jednotky Československej republiky SOS (Stráž obrany státu) na ktorých zostavovaní sa v Zlatých Moravciach a Prešove podieľal v rokoch 1937-1939 Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič. Po Mníchovskej dohode v r. 1938 bol k 28. práporu SOS "Nové Zámky (Nitra)" dočasne odvelený aj jeho synovec ppor. jazd. Aladár II. Ondrejkovič (jeho SV bolo v zámočku Arboretum Tesárske Mlyňany).

Nielen v okrese Nové Zámky a Nitra, ale o.i. aj okrese Rimavská Sobota (Jesenské) mala rodina Anny Ondrejkovičovej rodenej Sandor de Szlavnicza, matky Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča, starej matky ppor. jazd. Aladára II. Ondrejkoviča rozsiahle poľnohospodárske a lesné majetky. Podporučík jazd. Aladár Ondrejkovič bol nasadený bez vystriedania počas mobilizácie v septembri 1938 a v regulérnej vojne elitných jednotiek SOS viac ako 5 mesiacov v poli v jesennom a zimnom období 1938/1939. Dôstojníci a vojaci armády k nim dočasne prevelení na rozdiel od príslušníkov finančnej stráže, polície a četníctva nemali špeciálnu zimnú výstroj. Podpísalo sa to na zdravotnom stave podporučíka Ondrejkoviča. Po vystriedaní pri zdravotnej prehliadke mu našli nález na pľúcach. Bol odoslaný na liečenie do vojenskej liečebne v Matliaroch.   

2. Oddelenie HŠ armády v Prahe malo potvrdené už 3.marca 1939 svojim najlepším agentom A54, že dňa 15.03.1939 budú Čechy a Morava obsadené Wehrmachtom a na Slovensku bude vyhlásená samostatnosť pod nemeckým patronátom. Informácia bola odovzdaná osobne jeho prednostovi plk. Františkovi Moravcovi za prítomnosti viacerých dôstojníkov. Následne pristúpila Čs. vojenská zpravodajská služba k príprave fyzickej likvidácie svojich dokumentov. Niektoré premiestnil na Slovensko mjr gšt. Alojz Androvič sem príslušný. Medzičasom jej rezidentúry na Slovensku a v zahraničí horúčkovito aktivizovali činnosť.  

Tzv. Homolov puč bol zastieracím manévrom. Napriek tomu sa udalosti valili na obyvateľstvo v Čechách, na Morave, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi ako živelná pohroma.  Ústredie Deutsche Partei (DP) bolo v Bratislave v budove Kotvy na Vajanskom nábreží. Jej ozbrojenú zložku Freiwillige Schutzstaffel (FS) tvorili v marci r.1939 tri prápory, mali 4604 mužov. Zbrane, ktoré dostávali cez Petržalku im rozdeľovali v budove Kotvy. Dňa 11.03.1939 obsadilo 50 mužov FS vládnu budovu na nábreží. V Bratislave z 13. na 14.marca mal ppor. jazd. Aladár Ondrejkovič službu dozorného dôstojníka (v Dragúnskom pluku 11 " KC II R " vykonával dobrovolnú  činnú službu) v kasárňach v ktorých sídlil Dragúnsky pluk 11 "kráľa Carola II rumunského". Veliteľ pluku, nie mladý (*1888) frustrovaný  plk. jazd. Rudolf Moskorz nezvládal situáciu. Veliteľstvo Rýchlej divízie 3. počínajúc 8.marcom zriadilo z dragúňov pluku  asistenčné  jednotky. Boli znovu a znovu vťahované aj v najbližšom okolí kasární do denervujúcich stretov s aktivizačnými skupinami zloženými z príslušníkov Hlinkovej gardy a FS. Zásluhou osobnosti dozorného dôstojníka ppor. Aladára Ondrejkoviča sa konflikty nevystupňovali do nezvládnuteľnej tragédie. Podporučík jazdectva v zál. Aladár II. Ondrejkovič vykonával službu u Dragúnskeho pluku 11 "kráľa Carola II rumunského" v Bratislave od 16.10.1936, od mobilizácie 1938 bol zaradený bol v 

JPO 1. V rokoch 1939-44 bol víťaz viacerých pretekov v jazdeckých športových disciplínach. Snáď v tom čase bol najznámejším armádnym športovcom na Slovensku v tejto disciplíne. Široká slovenská verejnosť ho poznala z filmových týždenníkov " Nástup ". 

Poručík jazd. Aladár II. Ondrejkovič bol v r. 1939 podľa výpovede vyšetrujúceho sudcu Vojenského súdu v Bratislave obvinený na udanie kolegov. Trestné stíhanie bolo pre nedostatok dôkazov zastavené. Napriek tomu bolo proti nemu vedené konanie Kárneho výboru MNO, ktorému predsedal plukovník Jozef Turanec. Predmetom bolo o.i. obvinenie na základe zpravodajských informácií a výpovede svedkov, že sa stýka s Čechmi a Židmi. Rozhodnutím Kárneho výboru bol poručík Ondrejkovič prepustený do zálohy. Po krátkej dobe však obdržal od MNO Povolávací rozkaz.

Na organizácii prechodov Čs. vojakov cez Maďarsko a Juhosláviu sa podielali francúzske 2me Bureau, ktorej veliteľ  bol colonel Rivet a Service de Renseignement, (S.R.) ktorej šéf bol colonel Gauche. Ilegálne prechody dôstojníkov a vojakov cez Maďarsko na Západ sa konali pod zvláštnym druhom nezáujmu Maďarskej vojenskej zpravodajskej služby, ktorej veliteľ bol generál István Ujszászy (*1894 †1948? agent Čs. vojenského zpravodajstva). Ppor. jazd. Aladár Ondrejkovič - služobné zaradenie počas mobilizácií v rokoch 1938-39 veliteľ eskadróny 18 (1939-1940) a v  JPO 1.

Jeden z prejavov postoja armády k režimu bola ružomberská vzbura dňa 04.06.1939. Vzbúrilo sa asi dvetisíc vojakov ružomberskej posádky. Vzbura musela byť potlačená privolanými tankami z Martina, Žiliny a Dolného Kubína. Organizátori boli odsúdení. V priebehu vyšetrovania pozatýkalali viaceré nevojenské osoby, ktoré sa podielali na jej organizovaní. Vojenské útvary v Ružomerku zrušili. Mužstvo bolo rozdelené do útvarov po celom Slovensku. V kasárňach zostal iba horský delostrelecký pluk. O hrabovskej vzbure a tragédii pri vyšetrovaní sa nesmelo písať.

Celkovo k 15. júlu 1939 mala Slovenská armáda v stave 536 dôstojníkov Slovákov, 117 Čechov, 27 Nemcov, 24 Rusov a Rusínov - (spolu 704 dôstojníkov).

Najvyšší počet osôb dosiahla Slovenská armáda k 20. septembru 1939 bolo to vyše 148.000 mužov, z ktorých v zostave poľných vojsk pôsobilo vyše 51.000.

Napriek zmenenej situácii v roku 1938 z celkového poču 1248 úradníkov československej zahraničnej služby bolo len 33 Slovákov (1). Prvým vyslancom Slovenskej republiky v Bulharskom kráľovstve bol Dr. Ján Spišiak. Bol slovenským vyslancom v Maďarskom kráľovstve, od novembra 1939 bol poverený aj vedením vyslanectva v Sofii. Predpoludním dňa 9.dec.1939 splnomocneného ministra Dr. Jána Spišiaka prijal v Sofii osobne cár Boris III. ktorému odovzdal poverovacie listiny. Slovenským vojenským ataché v Budapešti a Sofii bol mjr. pech. Alojz Androvič (príbuzný rodiny Ondrejkovič), ktorý bol tiež prijatý bulharským cárom Borisom III. 

Od roku 1939 boli vydané predpisy spoločenského správania sa dôstojníkov. Začiatkom roku 1941 vydalo veliteľstvo 2. divízie Smernice pre spoločenskú výchovu dôstojníckeho zboru, prostredníctvom ktorých sa mali dôstojníci oboznámiť so spoločenskými pravidlami a dodržiavať ich. Boli heslovité a velitelia ich mali doplniť tak, aby chyby v spoločenskom správaní dôstojníkov boli odstránené. V prvom okruhu sa hovorilo o povinnostiach pri príchode do novej posádky, keď dôstojníci museli vykonať návštevy v dôstojníckych rodinách a rodinách významných verejných funkcionárov. V druhom okruhu boli precíznejšie rozobraté pokyny o správaní v dôstojníckej jedálni. 3 SUROVÝ, J.: Budovateľská práca v armáde. In: Armáda v obrane a práci. Bratislava 1944, s.50. 4 Pozri dislokáciu jednotiek slovenskej armády. In: VHA, f. MNO - Tajné, šk. 5, č. j. 35.023/1919. 5 VHA, f. MNO-Prezídium, šk. 3, č. j. 23.844/1939, s. 2. 6 ŠUMICHRAST, P.: Výchovná práca v slovenskej armáde v zázemí v rokoch 1939-1944. In: Vo j e n s k á história , ročník (roč.) 6, 2002, č. 2, s. 26-51, 36. 7 CSÉFALVAY, F.: Dva dokumenty o správaní sa slovenských dôstojníkov. In: SEGEŠ, D., ŠEĎOVÁ, B. (zost.): Miles seper honestus. Bratislava 2007, s. 212. (138) Spoločenské postavenie dôstojníkov slovenskej armády v zázemí  a snaha o zvýšenie ich prestíže v rokoch 1939-1941.

Okrem dodržiavania etikety predpisy dôstojníkov nabádali aj k príjemnému vystupovaniu, ktorým mali urobiť dobrý dojem na svojich hostiteľov, napríklad aj voľbou tém rozhovorov, ktorými by nikoho neurážali. Ďalší okruh rozoberal povinnosti dôstojníkov v súvislosti s návštevami a výberom spoločnosti „ dôstojník sa pohybuje len v dobrej árijskej spoločnosti ". Pri správaní k ženám sa im kládlo na srdce, aby pri vyberaní dámskej spoločnosti a pri styku so ženami boli opatrní. Nebolo mysliteľné, aby dôstojník nadväzoval styk s dievčaťom, ktoré si podľa predpisov a nariadení nemohol vziať za manželku. Tu platili predpisy MNO č. A-XIV z obdobia Československej republiky, podľa ktorých manželka dôstojníka musela byť mravne zachovaná a ona, tak ako aj jej rodina, mali mať bezúhonnú povesť a primerané vzdelanie. Manželka mala spĺňať aj patričné majetkové kritériá, aby sa minimalizovalo riziko, že sa rodina ocitne vo finančnej tiesni tým, že by manžel prevzal na seba povinnosti manželky. Spoločenský úzus a potreba ukázať armádu v najlepšom svetle nariaďovali dôstojníkom aktívne sa zapájať do spoločenského života, najmä keď dostávali pozvania na recepcie, tak z domácich inštitúcií, ako aj zo zahraničných úradov. Minister generál Ferdinand Čatloš nariadil, aby dôstojníci, ktorí pozvanie dostanú, ho hlásili náčelníkovi štábu MNO, ktorý mal rozhodnúť, či sa môžu na nich zúčastniť.

Dňa 09.01.1940 prevzal poručík delostrelectva Fridrich Husák funkciu prednostu automobilnej služby služby u veliteľstva 1 divízie (6).

Spolužiak poručíka jazd. zál. Aladára II. Ondrejkoviča na OA v Nitre bol aj por. del. Anton Petrák narodený 14.04.1912 vo Viedni, od roku 1938 aktívny dôstojník (absolvent ŠDZD a VA Hranice). Do 30.septembra 1938 slúžil v Petržalke na Kopčianskej u pešieho práporu 39/II v Jelínkových kasárňach, 15. marca 1939 v Svätoplukových kasárňach. Po roku 1989 generálmajor v. v. Začiatkom apríla 1940 sa ním por. jazd. zál. Aladár II. Ondrejkovič rozlúčil na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave pred jeho emigráciou cez Maďarsko a Juhosláviu do Čs.armády na Západe.

V máji roku 1940 bol zatknutý légionár, krajan a veliteľ por. jazd. Aladára II. Ondrejkoviča major pechoty Jozef  Martin Kristín prednosta pracovnej služby MNO (predtým veliteľ 15.divízie v Trenčíne a veliteľ 1.divíznej oblasti v Trenčíne) a veliteľ vojenských táborov. Pomáhal organizovať prechody českých vojakov a dôstojníkov cez Slovensko do Maďarska a Juhoslávie. Bol odsúdený na doživotný žalár.

Npor. aut. zál. Aladár II. Ondrekovič okrem služby na fronte absolvoval Vojenskú akadémiu automobilového smeru v Nitre, ktorej veliteľom (aj veliteľ posádky v Nitre) bol mjr. Ján Šmigovský (s ním bol príbuzný Štefan Haššík nitriansky župan). 

V Tatrách boli dôverní priatelia npor. aut. Aladára II. Ondrejkoviča a jeho sestry Magdy Ondrejkovič aj  Dr. Ivan Milecz (Milec) s manželkou Milenou rod. Slezákovou (Slovenský vyslanec pre Rumunsko a Juhosláviu v rokoch 1939-43).

JUDr. Hermann Gotz bol od konca tridsiatych rokov agent OKW Abwehr v ČSR. Po jej okupácii bol vyznamenaný vysokým nacistickým radom. Kapitán Prof. Dr. Jozef Matl  bol služobne zaradený OKW Abwehr v obsadenom Belehrade. Generálpor. Hans Piekenbrock, funkciou druhý v OKW Abwehr *1893 Essen †1959 Essen. Šéf  I. Oddelenia Abwehru v rokoch 1936-1943, major 1936, podplukovník 1937, 1940 plk, 1943 generálmajor.
Pôsobenie:
Hlavný záujem proti Polsku, ČSR, Francúzsku, Anglicku, Rusku, Španielsku.
Vedľajší záujem proti Belgii, Švajčiarsku, Juhoslávii, Rumunsku, USA.
Zakázané pôsobenie proti Rakúsku, Taliansku, Maďarsku, Fínsku, Estónsku, Japonsku, Bulharsku.
Pobočka OKW Abwehr Mníchov pracovala proti Balkánu, ČSR,  Švajčiarsku. Proti ČSR pracovali aj pobočky Abwehr Dresden, Vratislav, Konigsberg, Danzing, neskôr aj Wien a Nurnberk.
Mieroví Agenti - boli cudzinci, miestni Nemci v predmetných krajinách, zahraniční vojaci z národnostnej nemeckej menšiny, obyvatelia pohraničia atď.
Kugler bol zástupca IG Farben a agent OKW Abwehr v Bukurešti a Turecku.
 
Príslušníci vyslanectiev Maďarska, Rumunska, Španielska odmietli spolupracovať v tretích krajinách s OKW Abwehr.
 
Prvé mikrofilmy o situácii v protektoráte prepašoval Rudolf Fraštacký do Švajčiarska. Dal mu ich jeho príbuzný, diplomat  ing. Ján Országh, ktorý na ministerstve zahraničných vecí zhromažďoval informácie a služobne sa zoberal problematikou hospodárskych vzťahov s krajinami s ktorými malo Slovensko diplomatické kontakty. Zaangažovaní boli Dr. Lány, generál Novák, ing. Jokl a iní. Prepojenie viedlo až k generálovi Lužovi prostredníctvom generálneho riaditeľa Zbrojovky, ktorým bol ing. Karol Staller. Cez Balkán zabezpečovali spojenie slovenský vyslanec Dr. Ivan Milecz (priateľ Dr. Aladára I. Ondrejkoviča) a Marian Novotný (občan protektorátu) obchodný zástupca koncernu Zbrojovka Brno v Bucuresti. Informácie sa týkali hlavne hospodárskej oblasti a vojenského priemyslu. V tom boli efektívne zapojení aj zástupcovia firmy Baťa a ich vedúci ing. František Malota. Pravidelne cestovali na Slovensko na kontrolu nimi riadených podnikov (koncern Baťa JUDr. Martin Mičura).  
 
Okresný náčelník Bratislava - Mesto Dr. Aladár I. Ondrejkovič bol v rokoch 1940-41 v Slovenskom parlamente interpelovný za jeho  intervencie v prospech politicky a rasovo prenasledovaných spoluobčanov u tzv. židovského kráľa, ktorým bol
Anton Vašek  (*1905 Hrubá Borša +1946 Bratislava). Vašek podal na neho a jeho synovca, ktorým bol por. jazd. Aladár II. Ondrejkovič  udanie, keď u neho spoločne intervenovali v prospech prenasledovaných. Následkom toho bol preložený z funkcie Okresný náčelník Bratislava - Mesto za trest na funkciu Okresný náčelník Bratislava - Vidiek. Obdobne, za trest bol por. jazd. Aladár II. Ondrejkovič prepustený zo Slovenskej armády. Za krátku dobu ho však MNO povolalo k výkonu služby v poli a k štúdiu na AVA, ale jeho služobný pomer na rozdiel od jeho kolegov ktorých  medzičasom aktivovalo a povýšilo (viacerí z nich nesplňovali požiadavky na odslúžené roky, neboli absolventmi VA a nenaplňovalo predpis MNO č. A-XIV) viedlo iba ako záložného dôstojníka v ďalšej činnej službe. 

Vystrojovanie povolancov JPO 1 v roku 1941. Za dôstojníkom vpravo je vidieť zadnú časť korby a veže tanku Praga Lt 38

Prednosta Zborovej automobilnej služby plk. gšt. Ján Krenčej a náčelník Veterinárnej služby štábu poľnej armády "Bernolák" mjr. vet. MVDr. Miluláš Ferjenčík (aj po roku 1948 v USA a Kanade prichádzal do styku s Rudolfom Fraštackým a Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič) vo Výsokých Tatrách so svojimi manželkami. V strede Elena Pázmány manželka pplk. gšt. Františka Urbana.

Por. jazd. v zál. Aladár II. Ondrejkovič bol služobne zaradený v Sborovom automobilnom parku Bratislava, Trenčín, Automobilný prápor 1 Nitra. V roku 1941 zvolal vysoký dôstojník Slovenskej armády z MNO plk. gšt. Ján Krenčej *1895 dôstojníkov autovojska do Harmónie.

Plk. Krenčej ich inštruoval: " Motorové vozidlá budú adresované na PAK (Premávková automobilná kolóna, jej  veliteľ por. jazd. Aladár II. Ondrejkovič) nákladné a osobné vozidlá, motocykle a tanky, musíte ihneď vyvagónovať, pretože na ríšsko-nemeckých vagónoch nemôžu byť ďalej expedované. Musíte objednať nový transport. " Techniku vyvagónovali a miesto na Východný front ju posielali do Banskej Bystrice a Martina. To sa opakovalo viac ráz.

V roku 1941 bola predsa len vagónovaná PAK na železničný transport a cez Medzilaborce, Sambor, Chyrów pričlenená k Rýchlej divízii. Premávala od Kyjeva po Azovské more. Následne bol por. jazd. Aladár II. Ondrejkovič autodôstojník motorizovaného pluku 20 (Dobromil,  Kyjev,  Rostov na Donu, Mariupol, Tarnopol, Taganrog, rieka Mius, Azovské more, Melitopol, Žitomir) Automobilný prápor " Matúš ". Automobilný prápor 1, Premávková automobilová kolóna (PAK). Dobromil 14.12.1941.

Jazdecký priezvedný oddiel JPO 1, ľahké tanky ČKD Praga Lt-34 (Slovenská armáda ich zdedila po ČSR v počte 27), vojenské terénne automobily Praga AV (veliteľské) a vojenské terénne nákladné automobily Praga RV. 

Železničný transport cez Medzilaborce, Sambor, Chyrów - Rýchla skupina (22.06.1941-04.07.1941), Rýchla brigáda (04.07.1941-23.7.1941), Rýchla divízia (25.07.1941-01.08.1943), Motorizovaný peší pluk 20 (25.07.1941-01.08.1943), Automobilný prápor 1 (SV Nitra), Premávková automobilná kolóna PAK (SV Trenčín).

IX.Rozličné:
1. 1. a 2. divízia počítajú s tým, že dňa 9. 7. 1941 složia zo svojich autokolón tretí sled munície a uvoľnia tieto kolóny na prevoz peších práporov I/3 a I/4 z Chyrowa na východ. Rozkaz na to obdržia.
2. Všetky útvary armády posielajú denne svojich kurierov a spojky pre poštu na vel. Ladislav. Kuriéri hlásia sa podľa možností denne o 17. hod. na pomocnom úrade velit. armády.
3. Súčasne premenúvam „Rýchlu skupinu“ na „Rýchlu brigádu“
X.
Dostane: 1. a 2. divízia, Rýchla brigáda, velit. Vzdušných zbraní, všetky oddelenia štábu a jeho složky, armádne jednotky a štáb DHM trojmo v preklade.

Za správnosť
náčelník štábu:
pplk. gšt. Tatarko

Veliteľ armády
gen. Čatloš v.r.

Slovenská Rýchla brigáda 23 júla 1941 po neúspešnom boji zo sovietskou 44. horskou streleckou divíziou generála Tkačenka v bitke pri Lipovci.  

 
Nákladné vozidlá Praga RV premávkovej kolóny PAK s vojakmi Motorizovaného pešieho pluku 20 vykonávajúcimi v Rýchlej divízii prezenčnú službu. Ich výkon vojenskej služby v poli bol časovo limitovaný na rozdiel od gážistov, špecialistov.  

List, ktorý napísal bývalý vojak Rýchlej divízie Ján Letovanec Národnému výboru v Bratislave 8. apríla 1968.

 

                                                                    Česť práci !  Ján Letovanec v. r.  

Rybársky prístav Mariupol na Azovskom mori v roku 1942.    

Ukrajinské mesto Mariupol pri Azovskom mori v roku 1942. Tu slúžil v Rýchlej divízii aj krajan npor. aut. Aladára II. Ondrejkoviča, poľný kurát Dezider Kiss-Kalina z mesta Chynorany, neskorší generál ČSĽA a veliteľ divízie v Trnave. 

Oceliarne Azovstal Mariupol  v roku 1942. V sedemdesiatych rokoch 20 stor. sa pokúšali dodávať valcovacie stolice pre VSŽ n.p. Košice. Po neriešiteľných problémoch s dodanou valcovaciou linkou za cenu zmarených investícii (len v Bratislavskom prístave ČSPD n.p. predstavovala s tým súvisiaca vyvolaná investícia čiastku v dnešných cenách cca 8 miliónov dolárov) a po nesplnení päťročného štátneho plánu sa Ministerstvo hutníctva a ťažkého strojátenstva v Prahe rozhodlo pre iné riešenie. Pre VSŽ n.p. na žiadosť ministerstva dodal zánovnú valcovaciu linku Coneco od fy Car & Foundry z Kanady prezident fy Thyssen Stahl of Canada pán Alexander Kerney, manžel Lady Gizelle sesternice mjr. tank. v zálohe Aladára II. Ondrejkoviča. V danom čase aktivizovali štátne orgány činnosť okolo rodiny Ondrejkovič v Bratislave (42).

Na rejde prístavu Mariupol bola potopená sovietska nákladná loď naložená čokoládou, staniolom  a kožou na podrážky z USA. Náklad posádka znehodnotila pred jej potopením poliatím naftou. Slovenskí vojaci a dôstojníci Rýchlej divízie si tu v lete s obľubou krátili čas a plávali až na túto loď. Poručík jazd. Aladár II. Ondrejkovič bol dobrý plavec, ale keď raz plával ďalej sa obrátil vietor. Vlny ho hnali na otvorené more. Osem hodín bojoval s vlnami, kým sa mu podarilo doplávať na breh.     

Mileczová - Kohútová Hela. Mária Ondrejkovičová rod. Kohútová †1992, Terézia Ondrejkovičová rod. Dočolomanská †1986. Do dozorného výboru Potravného družstva v Liptovskom Jáne bol v r. 1940 zvolený Obvodný notár Július Pavella.

Ukrajinské deti si rýchlo našli cestu k vojakom Rýchlej divízie. Najobľúbenejší však boli šoféri Premávkovej automobilnej kolóny,  domácemu obyvateľstvu často dávali jemu nedostupné potraviny.

Na jar a jeseň nastala Rasputica. Vojenská automobilová doprava Wehrmachtu ostala stáť. Iba s koristnými ex-sovietskymi pásovými traktormi STZ - 3, alebo STZ - 5 sa vojna určite zvíťaziť nedala. 

 
Bývalý sovietsky pásový delostrelecký ťahač STZ-5 Stalinec sa vynikajúco osvedčil v službe Rýchlej divízii. Bol zaraďený priamo do Premávkovej Automobilnej Kolóny PAK ktorej napomáhal v postupe najmä v období rasputice.

Motorizovaný peší pluk 20  po presune Premávkovou Automobilnou Kolónou. Na snímke vzadu je nákladný automobil Walter PN, ex-sovietsky ZIS-5, Śkoda 6ST6-L, vľavo Praga RN.

Vojenské terénne nákladné vozidlo Škoda 6ST6-L Rýchlej divízie v plnej rýchlosti smer Rostov na Donu.

Bachčisarajská fontána (1823, Бахчисарайский фонтан) v sídle Krymského chána ktorú obdivovali v roku 1943 v meste Bachčisaraj vojaci a hlavne dôstojníci Rýchlej divízie ktorí mnohí pochádzali z učiteľských rodín, ak nimi sami neboli v civilnom povolaní. Podľa nej napísal poému básnik, prozaik a dramatik Alexander Sergejevič Puškin. Predlohou mu bol príbeh nenaplnenej lásky chána Gireja, ktorý nechal na pamiatku zavraždenej milej postaviť Fontánu sĺz.

Rýchla divízia, Motorizovaný peší pluk 20 v rokoch 1941-1943.

Doplnok od vtedajšieho poručíka: dôstojníci Rýchlej divízie sa pravidelne striedali (rozkaz Ministra obrany: 91.658/Dôv. 1942 zo 4. februára 1942) a odchádzali do zápolia okrem por. jazd. v zálohe Aladára Ondrejkoviča za ktorého pre jeho špecializáciu nebola náhrada. Požadoval výmenu. Jeho veliteľ pluku pplk. pech. Ondrej Zverin (motorizovaného pešieho pluku 20) a veliteľ divízie plk. del. Jozef Turanec to odmietli. (Veliteľ mu povedal : Alino máš autá, musíš tu zostať). Pochopil to. Vzhľadom na ním podpísaný protokol rozkazom zo dňa 12. septembra veliteľ 1.Pešej divízie (bývalej RD) nechal odsunúť na Slovensko 10 v poli neopraviteľných motorových vozidiel. Jednalo sa o 5 motocyklov (ČZ 175, Jawa  250, Jawa 350, Ogar 350, DKW 350), 3 osobné motorové vozidlá (Škoda Popular, Tatra T 57, Praga AV) a 2 nákladné automobily (Tatra T 29, Walter PN)..

VHA, f. RD, šk.96, č.j. 318-604, mot.peš.pluk 20, Vel. 1. pešej divízie, Čís.: 100.34/Taj. 4.oddiel.1943, operačný rozkaz 24, II.časť, SV. 24. sept. 1943, s.3. ♫ Эх, дороги

Por. jazd. Aladár II. Ondrejkovič už sám odcestoval pred Vojenský súd v Bratislave. Oslobodzujúci rozsudok  vydal Vojenský súd npor. just. JUDr. Anton Rašla.

Por. jazd. Aladár II. Ondrejkovič sa zúčastnil tajnej porady na chate, ktorú zvolal pplk. gšt. Ján Golian. Prevzal od neho tajnú smernicu sústrediť na strednom Slovensku vojenskú techniku a zásoby pre ozbrojené vystúpenie Slovenskej armády zo zväzku s Nemeckou ríšou.

Pre začatie vysielania do Londýna priniesol Rudolf Fraštacký zo Švajčiarska od Karla Sedláčka v Berne šifrovacie kľúče Anna a Beta. Za rádiotelegrafistu bol vybraný jeho bratanec por. Ivan Institoris.

Podľa predpisu A-XIV povolenie "k sobášu" vydávalo dôstojníkom zbraní a dôstojníkom generálneho štábu MNO. Obe skupiny dôstojníkov mali stanovené podmienky: vek 28 rokov, politická spoľahlivosť a zodpovedajúca národnosť snúbenice, aspoň jej stredné vzdelanie a vysvedčenie o zdravotnom stave. Posudzovala sa aj jej rodina. Pre dôstojníkov zbraní bolo určené veno snúbenice vo výške 50 000 Ks, nábytok do dvojizbového bytu a výbava. Npor. aut. Aladár II. Ondrejkovič. absolvoval Vojenskú akadémiu automobilného smeru v Nitre 1941-1943,  získal charakter AVA. MNO mu odmietlo vydať sobášne povolenie, nakoľko jeho snúbenica  Alžbeta Ličková pochádzala po matke Júlii Ličkovej rod. Stiglitz zo známej zámožnej židovskej rodiny Stiglitz a Buchler. Preto vystúpil začiatkom r.1944 z činnej služby v Slovenskej armáde. Na základe seniorskej výnimky ev. cirkvi a. v. seniora Dr. Vladimíra Jurkovič (zo slávnej slovenskej evanjelickej rodiny) sa na jar 1944 zosobášil v evanjelickom kostole jeho syna ev. farára a. v. Dr. Ladislava Jurkovič v Bratislave na Legionárskej ulici (matrikárom bol Albert Okolicsányi, príbuzný ženícha a bývalý kolega hlav. notárskeho tajomníka Vojtecha Ondrejkoviča, brata jeho otca). Predtým im bol sobáš odmietnutý ako nezákonný v Bratislave v katolíckej  farnosti Blumental.  Svedkami na svadbe im boli Dr. Viktor Pavella Hlavný radca MV (jeho manželka Bluhová bola židovského pôvodu)  a pán Mikuláš Líška 50% majiteľ firmy Herbária (arizátor po predchádzajúcej dohode), ktorú do r.1940 vlastnila rodina snúbenice.

Po svojom sobáši na jar 1944 používal npor. aut. v zálohe Aladár II. Ondrejkovič malé nákladné vozidlo Tatra 57A. Dovtedy malo športovú karosériu kabriolet. Slúžilo mu na podnikanie s liehovinami na adrese Trenčín Štefánikova 33.                       

Minister obrany Slovenskej vojnovej republiky po SNP v auguste 1944 bol kpt. v zál. Štefan Haššík *25.11.1898 Dlhé Pole †24.07.1985 Lakewood,  Cuyahoga,  Ohio, USA. Bývalý poslanec, Šarišsko-zemplínsky a Nitriansky župan, predseda Družstva Slovenského ľud. divadla. Minister Národnej Obrany do mája 1945 (predseda Družstva Slovenského ľud. divadla).

Na základe mobilizácie narukoval pešo cez hory npor. v zálohe Aladár II. Ondrejkovič dňa 12.apríla 1945 do Čs. armádneho zboru do doplňovacieho strediska v kasárňach pluku útočnej vozby Turčianskom Svätom Martine.

Od roku 1945 bol kpt. tank Aladár II. Ondrejkovič aktivovaný rozkazom OV Ministerstva národnej obrany č. 46 str. 549 VÚ 2143 Bratislava.

Začiatkom apríla 1945 bol na žiadosť predsedu SNR ustanovený v opätovne zlúčenej československej armáde do funkcie prednostu II. oddelenia HŠ pplk. JUDr. Anton Rašla. S brigádnym generálom Františkom Moravcom sa v tejto funkcii nepočítalo. 

Dňa 6.decembra 1945 čj 8147-I-Dov.1945 predseda prijímacej komisie I. stupňa pri SNR pre prijímanie gážistov do čs. armády pplk. pech. Milan Polák rozhodol o prijatí Aladára II. Ondrejkoviča do čs.armády na podklade dodatočného šetrenia rozhodnutia z dňa 6.6.1945 čís.1442 Dov.-1945.  

Stíhače tankov ST-I ktoré kpt. tank Aladár Ondrejkovič II preberal pre obnovenú Čs. armádu vo firmách ČKD Praga a Škoda Hradec Králové. Mal s ich modifikáciami stíhač tankov ST-II Marder a ľahký tank Praga LT 38 skúsenosti zo svojej služby v Zborovom automobilovom parku Slovenskej armády.

Obnovená čs. armáda prevzala do svojej výzbroje aj ľahké tanky Praga Lt.38 zo stavu slovenskej útočnej vozby. Kapitán tank Aladár Ondrejkovič viedol výcvik ich posádok aj po roku 1945.

Vo vyšetrovacej väzbe vo Vojenskej väznici Hradec Králové bol kpt. aut. Aladár II. Ondrejkovič v roku 1950 v súvislosti s jeho neuposlúchnutím rozkazu pripraviť štábne cvičenie pluku podľa poľných predpisov Sovietskej armády. Prehlásil veliteľovi pluku, že plán cvičenia nepripravil a ani ním pripravený nebude, je dôstojník čs. armády.  

Následne ho MNO prinútilo nastúpiť k práci pod zemou do uholnej bane - Důl čs.armády prezident Eduard Beneš v Libušíne na Kladne.        

Kpt. aut. Aladár II. Ondrejkovič, vychudnutý po prepustení z vojenského väzenia a nútených prác v uholnej bani Důl   Prezident Beneš, Libušín na Kladne v päťdesiatych rokoch. Vzhľadom na nedostatok dôstojníkov jeho špecializácie bol napriek jeho zhoršenému zdravotnému stavu ihneď povolaný do činnej služby v armáde.

64. ženijný pluk v Seredi, autonáčelník kapitán aut. Aladár II. Ondrejkovič rok 1953.

Vojenské vozidlá Praga RN pred budovou Novej pošty v Bratislave, o ktorej stavbu sa zaslúžil bývalý mešťanosta Štefan Turba, brat matky vtedajšieho kpt.aut. Aladára II. Ondrejkoviča.

Vládne orgány a vedenie KSČ boli oboznámené aj o tom, že vtedajší npor. aut. v zál. Aladár II. Ondrejkovič začiatkom roku 1945 za pomoci svojej rodiny aj prostredníctvom svojich známych pomohol okrem židovských rodín z Trenčína aj 86 občanom Ćiernej Lehoty zaisťených vo februári 1945 v Základnej škole v Trenčíne na základe stanného práva tak, že boli prepustení, hrozila im poprava. Pomoc svojim krajanom a iným prenasledovaným občanom v núdzi pokladal za povinnosť a neočakával vďaku ani po roku 1945. Nesťažoval si, aj keď sa práve preto neskôr postretol on a jeho priama rodina po roku 1953 s mimoriadnou zlomyselnosťou, vypisovaním anonymných listov a ohováraním práve od osôb ktorým pomáhal a ktoré sa do roku 1945  v Trenčíne zaštitovali za ním sprostredkované spoločenské a profesionálne styky jeho široko rozvetvenej notárskej rodiny.

Akciu B - Byty celoštátne inicioval minister národnej obrany Alexej Čepička. V Bratislave Akciu B - Byty s následkom smrti správcu učiteľa v. v. Štefana II. Ondrejkoviča, otca Aladára II. Ondrejkoviča riadila komisia. Jej  predsedom bol povereník vnútra Jozef Lietavec, ktorý udržoval paradoxne dôverné styky s osobami ktorým v rokoch 1939-1945 npor. aut. v zálohe Aladár II. Ondrejkovič a jeho rodina dlhodobo pomáhali a zachránili im životy.

Do práce v závode Tatra Regena n. p. Aladár II. Ondrejkovič nastúpil 5.júla 1954. Jeho mladším a tiež politickým systémom postihovaným kolegom bol Ladislav Pittner (po r.1989 minister).

Preukaz kolportéra Poštovej novinovej služby (PNS) kpt. aut. v zálohe Aladára II. Ondrejkoviča-Sandor de Slavnicza. 

Písomné prehlásenie justičného dôstojníka npor. JUDr. Antona R. z roku 1940 dňa z 25. júna 1964. 

Vo firme Tatra Regena n.p. v Bratislave pracoval ako robotník. S hrubého mesačného príjmu 907.- Kčs najmä keď  manželka Alžbeta pre veľmi zlé bytové pomery rodiny vyvolané akciou B - Byty ochorela na TBC sa nedalo zo štyrmi školopovinnými deťmi vyžiť. Po pracovnej dobe predával ako kolportér na ulici noviny Večerník.

Budova Obchodnej akadémie v Nitre a jej študenti po rokoch. Príbuzný, spolužiak na OA, sused v Bratislave na Ri. ul., priateľ a kolega v Rýchlej divízii pplk. tank Aladára II. Ondrejkoviča bol stotník útočnej vozby Vojtech Bossányi prednosta II. oddelenia na Armádnom veliteľstve v Prešove  *01.07.1914 Bošany † 05.07.1998 Bratislava. Ich spolužiak bol aj generálmajor Anton Petrák   zomrel  07.02.2009 v Ústrednej vojenskej nemocnici Ružomberok na zlyhanie srdca.

Minister obrany ČSFR Luboš Dobrovský, ako výraz vojenskej rehabilitácie vojakov vo výslužbe, ktorí boli postihnutí za občianske a politické postoje v rokoch 1948-1989 Rozkazom č. 68 z dňa 21.apríla 1992 rozhodol, že dňom 15.apríla 1992 sa mimoriadne povyšuje major Aladár Ondrejkovič do hodnosti podplukovník v zálohe. 

 

Vysvetlivky : plk. Bača ; pplk. gšt. Alojz Ballay člen správnej rady firmy Tungsram, úč.spol. Bratislava ; Anton Turanec riaditeľ Ľudovej banky v Ružomberku ; Ján Obuch hlavný riaditeľ Sväz roľníckych vzájomných pokladníc, Bratislava ; Jozef Országh dirigent Sväz roľníckych vzájomných pokladníc, Humenné ; Michera, úč. spol., továreň na vodomery, plynomery, kovové súčiastky a armatúry, Bratislava, predseda správnej rady Jozef Černák, riaditeľ centrálnej správy cirkevných veľkostatkov, Bratislava, členovia správnej rady generál Augustín Malár (poručík čs. légií v Taliansku do r. 1919), plk. Karol Peknik, mjr. v .v. Jozef Meixner ; Slovenská strojáreň a slieváreň, úč. spol., Vyhne predseda správnej rady Dr. Ivan Pietor, člen správnej rady plk Ján Krenčej ; Jozef Turanec generál I. triedy v Slovenskej armáde (1939-45), veliteľ Rýchlej divízie, náčelník Veliteľstva pozemného vojska Slovenskej armády ; Generál Bedřich Homola veliteľ VII. armádneho sboru v Banskej Bystrici ; Pplk. pech. Alojz Androvič (príbuzný rodiny Ondrejkovič) vojenský ataché slovenského vyslanectva v Budapešti a Berlíne, odmietol prevziať Slovenským štátom vopred Nemeckej ríši zaplatené vojenské lietadlá Me 109E a Arado 96B, nakoľko ich technický  stav a výrobná dokumentácia neboli v súlade s dohodnutými podmienkami ; Nadriadenými npor. aut. zál. Aladára Ondrejkoviča boli aj pplk. J. Herchl (Zborová automobilová služba) a stotník Vojtech Ábel  (Sborová automobilná služba) *09. 02.1911 Piešťany †01.04.1945 Mauthausen ; npor. pion. Ľudovít Hrušovský ; Apríl 1944, Jazdecký priezvedný oddiel (JPO-1) SV Snina, veliteľ technickej eskadróny npor. jazd. Pavel Štefánik ;  Prednostovia MZV : Dr. Jozef Mikuš (*3. júl 1909 † 19. máj 2005); bývalý Čs. konzul v New Yorku ing. Jozef Mračna ; Dr. Ivan Milecz (*12.01.1896 Žilina † 29.07.1980 Bratislava) od r.1919 právnik a Čs. diplomat jeho spolužiak priateľ na právnickej fakulte v Budapešti bol Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič I) následne slov. vyslanec pre Juhosláviu a Rumunsko,  otec Ján Milec, matka Oľga rod. Makovická, sestry Margita Paulíny-Tóth  *06.07.1873 Ružomberok †22.10.1948  Martin (Tóth pokrvný príbuzný rodu Ondrejkovics-Sandor) rod. Milecová a Oľga Kuzmány rod. Mileczová  (*15.08.1880 †12.10.1958 Bratislava), manželka  Milena  Slezáková.  V roku 1943 odcestoval do Turecka k jednaniu s emisármi Čs. vlády v Londýne ; Mešťanosta v Žiline 1873-74 Ján Milecz ; Ing. Ján Országh - legačný radca prednosta hospodárskeho odboru Ministerstva zahraničných vecí ; Ján Holák ; Veliteľ 7. roty VPO v Žiline npor. del. v. z. Ľ. Ondrejkovič ; Úrad vlády Slovenskej republiky do r.1945, následne SNR, po r.1948 v ČSPD n.p. p.Oľga Slezáková Grellová †2010, jej otec Obvodný notár Vrbové ?, brat JUDr. Sylvester Slezák sudca Okresný súd Trenčín ; Od r. 1946 pôsobil mjr. Bedřich Pokorný ako prednosta tzv. slovenského referátu VII-SL. Bedřich Pokorný (zatknutý 28.01.1951, odsúdený 23.12.1953) riadil aj (101) vojenskú akciu  ,,D"  proti príslušníkom čs. armády. Jednalo sa o dôstojníkov prepustených po februári 1948, účastníkov západného odboja a príslušníkov veliteľského zboru slúžiaceho za 1.čs. republiky. Akcia ,,D" na území štátu prebiehala v etapách v r.1949-50, v niektorých  prípadoch do r.1953 ;  VI. sektor V - StB  (zatýkali skupiny 3. oddelenia V. sektoru, odovzdávali  zatknutých  príslušníkom VI. sektoru vyšetrovania, jeho povesť je aj dnes strašná) sektor VI. A - k 15. októbru  1951  veliteľ - mjr. Bohumil Doubek ;  

Poznámky: Rozkaz Veliteľstva pozemného vojska o zriadení Jazdeckého športového družstva dňom 15.11.1940, č.j. 165 050. Šk.č.58, 119 listov (414-532) ; JUDr. Josef Břešťanský ktorý sa zaoberal rehabilitáciami na Najvyššom súde bol 2. apríla 1968 bezpečnostnými orgánmi najdený u Babic obesený ; PhDr. Pavel Žáček, PhD., riaditeľ odboru archívnej a spisovej služby, Ministerstvo vnútra ČR agent V-101 (Sergej), neskôr AV-6045 (Karger)  Valerij Vilinskij, riaď. dôst. mjr. Bedřich Pokorný.  (101) Kolektiv autorů: Tábory nucené práce a další projevy perzekuce 1948-54. In: Sborník konference SÚ ČSAV a KH FF SU, 1991 ; ing. arch. Stefan II. Androvič bol synom Štefana I. Androviča, brata plk. pech. Alojza I. Androviča ; Klementína ? Ondrejkovičová rod. Šumichrast ; Katarína Ondrejkovič rod. Malár *1926 †1992 ; JUDr. Milan Mičura Malár Magdin 1921-1997 ; Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 ; Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová ; Anna Ondrejkovičová rod. Sivák *1944 †2001 ;          

Zdroje: Vojenský historický archív Bratislava ; Schematismus branné moci československé Periodical Page 1937/431, 1937/191 ;   Matrika Bratislava-Staré Mesto ; (3) Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933 ; Národní listy 06.04.1934/2 ; (6) VHÚ Výnos MNO - MVV č. 40134 čís. 213.334 /dôv. aut. 1939  ; Súkromný archív autora ; generál Anton Petrák r. 2001 ; genmjr. Ing. Teodor Obuch 1994 ; Generál Karol Schwarz ; ing. Marián Tkáč archív NBS ; Oľga Grellová rod. Slezák ; pozostalosť pplk. tank v. v. Aladár II. Ondrejkovič ; Alica Ličková ; Milan Neuschl ; Milan Brindzík ; Ivan Populhár ; ing. Jiří Kloudy ; Viliam Kamenický ; plk. Jozef Turanec: Vojnový denník (20.06.-19.09.1941) s.95-96  Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličko ; Mikuš, Jozef A. 1998 (1) ; generál JUDr. Anton Rašla ; plk. ing. Michal Rjabik ; Denník Pravda 1973-79 ; noviny Náš Dunaj  1972- 80 ; (42) ing. J.M, ing. M.T ; arcibiskup Ján Sokol 19.01.2001 Bratislava ;

Vnuk pplk. v. v. Aladára II. Ondrejkoviča je Michal Ondrejkovič. V rokoch 1998-2005 sa venoval športu judo. Bol členom klubu Slávia STU v Bratislave, v ktorom sa v sezóne 2003/04 stal majster Slovenska v 1.lige Slovenského zväzu juda. 

Autor aj touto cestou ďakuje priateľom, známym, Ministerstvu Obrany Slovenskej republiky a diplomatickému zastupiteľstvu Spolkovej republiky Nemecko v Bratislave za prejavenú účasť pozostalým pplk. tank v. v. Aladára II. Ondrejkoviča pri jeho úmrtí.   


 

 

Sandor de Slavnicza

Schwarzenberg 1934

Dašice dragouni

Jazd.Dašice

udelil Carol II.

Ondrejkovič

Veliteľ. stanovisko

r.1941 Tatra 57 Sp

Mi.Mileczová

Prem.autokolón.

por. P.Štefánik

Alžbeta Ond.

Priama prísne utajená účasť na prípravach gen.Čatloša a pplk.Goliana

Disl.vystúp z vojny

notár Štefánik

Obrnená voz.1945

Obrnen.vozba 1945

Gen.Ferjenčík

Po návrate z väzenia

kpt. A.Ondrejkovič

Peší pluk Mikulov

r.1950 pluk Mikulov

gen.An.Petrák

2001

Ambasáda BDR

Prikrytý zástavou

Verný syn stavov

Pohreb 2001

pplk A.Ondrejkovič

Aktualizované: 26.04.2017