Najmilšia Tatrička v rokoch 1939-53

Druhé otcovo motorové vozidlo, prvé súkromné vozidlo pplk tank. Aladára Ondrejkoviča. Vždy v zime keď naštartovalo, ju bolo treba natočíť kľukou. Benzín (syntetický) bol v tej dobe nekvalitný, Tatrička preto sem tam zostala stáť. Benzínová nádrž bola pod predným sklom, jej stav sa meral pravítkom. Motor bol ležatý štvorválec vzduchom chladený, ventilátor chladenia na konci hriadeľa, obsah valcov 1155 cm 3, 13,2 kW, nevytiahla viac ako 70-75 km/hod. Stávalo sa pri jazde touto rýchlosťou, že sa jej zadrel motor. Oprava bola pomerne jednoduchá, otec ju zvládol aj na ceste sám, len musel mať rukavice a nové valce. Kúpu Tatričky mu sprostredkoval brat Tibor, prokurista fy Thonet - Mundus, Vysoká 53, Živnodom.

za 5 000 korún od svojich obchodných partnerov v protektoráte, kde exportoval svoje výrobky, stoličky Tonett (zahraničný obchod Slovenska s protektorátom Čechy a Morava v roku 1941 dosiahol 185 569 000 Sk) (1). Pneumatiky boli v tých časoch nekvalitné, nevydržali viac ako 5 000 km. Nám deťom sa Tatrička veľmi páčila, boli sme z nej nadšené, keď mala hore zdvihnutú kapotu vyzerala ako hroch. Zažila tri karosérie, kabriolet, malé nákladné auto, tudor typ T 57/A, vzadu mala rezervu vonku. Na snímke je otcova Tatra T 57 Sport v areáli jazdeckých kasární. Vzadu je vidieť ľahký vojenský voz vz.23 vozatajstva.

Praga Lt-38. Tak vyzeral jazdecký priezvedný oddiel JPO 1, piata eskadróna dragúnskeho pluku, bývalého dragounského pluku č.11. Tento typ bolo prvé otcovo motorové vozidlo. Máme staré fotografie ich dlhej kolóny 40? - 60? pod nekonečnými alejami topoľov a pred nimi stojacimi veliacimi dôstojníkmi v polkruhu s mapami. Mali aj tančíky vz.33, ale pre ich poruchovosť s nimi jazdili len po kasáreňskom dvore.

 Vystrojovanie mužstva JPO 1  v roku 1941. Za dôstojníkom  vpravo vzadu je vidieť zadnú časť korby a veže tanku Praga Lt 38. 

Steyr 220. Po roku 1939 ich pre vládny autopark zakúpili asi dvesto. Poručík jazd. zál. Aladár Ondrejkovič dostal rozkaz vybrať z vojakov prezenčnej služby budúcich inštruktorov, ktorí budú potom učiť šoférovať ďalších vojakov. Problém bol keď sa ich opýtal kto z nich vie jazdiť na aute ? Nik. Kto na mocykli ? Nik. Kto na bicykli. Dvaja. Poručík A.O. rozkázal podložiť dve nákladné autá na špalky a najprv na nich budúcich inštruktorov učil ako na trenažéroch. Následne s najschopnejšími sám vykonával cvičné jazdy, ktorí potom už pod jeho dozorom školili ďalších. Mladí šoféri, vojaci prezenčnej služby vo vládnom autoparku rozbili asi tridsať automobilov Steyr 220 už pri prvých jazdách. V roku 1941 v Bratislave na Hlavnej stanici štátnu návštevu z Chorvátska však vítali už skoro všetky vládne autá Steyr 220. Prominentná návšteva potom cestovala rýchlikom do Popradu a Vysokých Tatier. Šoféri aút Steyr 220 autoparku dostali rozkaz  čakať na rýchlik v Poprade. Nedopadlo do slávne. Polovica vojenských šoférov skončila s vozidlami v priekopách pozdĺž štátnej hradskej do Tatier. V autoparku mali aj Tatry T 87.

(Tatra T 87 bola obľúbená nielen u slovenských dôstojníkov Automobilného práporu 1. Oficieri Wehrmachtu ju doslova milovali i keď im OKW rozkazom zakázalo ich šoférovanie. Podľa zlých jazykov zapríčinili straty na životoch viac nemeckých dôstojníkov, ako partizáni). V stave SAP a boli aj Mercedesy, Fiaty, Lancie, Škodovky. Raritou bol automobil FIAT Topolino. Bolo to možno najmenšie, ale určite najhoršie Sborového automobilného parku. Napriek jeho častým opravám bolo stále pokazené. Spokojní neboli ani s automobilmi Lancia. Naopak obľúbené boli Tatrovky. Cez vojnu bol nedostatok nemrznúcej zmesy do chladičov a vypúšťanie vody z chladičov každú noc bolo zaťažujúce a na fronte veľmi obmedzujúce aj bojaschopnosť.  

Na Slovensku cabriolet Horch 951 (A) používala aj jeho Výsosť Bulharský cár otec, Ferdinand Coburg - Koháry

Ferdinand Coburg

Cabriolet značky Horch 951 (A) používal pravidelne aj na súkromné účely tajomník bulharského cára otca pán František Göndör, priateľ  slečny Magdy Ondrejkovičovej.

Výlučne automobil značky Horch 830 BL používal služobne prezident Najvyššieho súdu, bývalý minister a tekovsko-nitriansky župan, profesor UK, veľkostatkár, podpredseda správnych rád a akcionár fy Baťa, cementární Ladce a Lietavská Lúčka, Jeho Excelencia Dr.Martin Mičura. Bol aj poslancom a predsedom Čs. strany Lidové na Slovensku a birmovným otcom Aladára Ondrejkovics. Spolu s bratom Tiborom ich zobral na Vyšehrad a do chrámu svatého Víta autom Horch pri príležitosi tisíc rokov od smrti svatého Václava. Obaja bratia dostali od neho pamätné zlaté medaily razené pri príležitosti svatováclavského milénia 28. septembra 1929  

Automobil Horch príležitostne používal aj plk.gen.št.Štefan Jurech, veliteľ Rýchlej divízie a člen správnej rady podniku - Antimónové banícke a hutnícke závody, úč.spol., Banská Bystrica. 

Pri príležitosti milénia bola prvý krát verejne vystavená svatováclavská koruna. Dr. Martin Mičura bol spoločensky veľmi aktívny. Priatelil sa a často súkromne stretával s presidentom T.G.Masarykom a jeho deťmi. Jeho dobrými priateľmi boli aj spisovateľ a Krajinský vicepresident Dr.Janko Jesenský, kolega guvernér SLOVENSKEJ NÁRODNEJ BANKY Dr.Imrich Karvaš, Okresný náčelník Dr.Aladár Ondrejkovič, Krajinský president Dr. Jozef Országh, Rudolf Fraštacký, Dr.Markovič atď. Župan v Košiciach od okóbra 1919 do augusta 1920 Dr. Pavol Fábry ;

Na slovenského stíhacieho pilota (tu s automobilom Škoda Popular) a jeho vojnové zranenia si po rokoch autor spomína, nič nie je zabudnuté.

Aj väčšie opravy Tatričky T57A v garážach Automobilného práporu 1 zvládli vojaci PAK npor. aut. zál. Aladára Ondrejkoviča.

Dôstojnícky stavovský prsteň ktorý nosil pplk. tank Aladár Ondrejkovič

Slovenský dôstojnícky kordík ktorý nosil k uniforme npor. aut. Aladár Ondrejkovič II

Stavovský prsteň dôstojníkov vojenského letectva npor. let. člena rodiny pplk. tank. Aladára II. Ondrejkoviča.

V rokoch 1944-1945 slúžila Tatrička T57A kabrio npor. aut. zál. Aladárovi Ondrejkovičovi s vymenenenou karosériou ako užitkové vozidlo.

Npor. aut. zál. Aladára Ondrejkoviča vo Vysokých Tatrách poznali, na Štrbskom Plese bývala jeho sestra Magdaléna, pracoval tam jej manžel Karol Suchánek, známy športovec na ľadových boboch. Bol priateľom npor. Ondrejkoviča, už pred tým ako sa spoznal s manželkou. Tatranská komunita si na to asi privykla, po ich sobáši na jar 1944 za nimi prišla do Tatier aj Alžbetina maminka Júlia Ličková rod. Stiglitz. Karol Suchánek bol posledným, ktorý by kritizoval jeho vzťah. Svoju pomoc novomanželom v začiatkoch považovali priatelia rodiny Ondrejkovič Okresný náčelník v Kežmarku Dr. Alex Luštek a jeho švagor Verejný notár v Spišskej Novej Vsi Dr. Ladislav Štefánik z najváženejšej rodiny na Slovensku za samozrejmosť.

Tatranská Lomnica v roku 1944 počas majstrovstiev slovenskej armády v lyžovaní vo Vysokých Tatrách.

Lanovka na Lomnický štít počas pretekov v slalome vo Vysokých Tatrách v roku 1944.

Od roku 1945 mala Tatra striebornú klasickú karosériu T 57A tejto podobnú, vzadu mala rezervu.

Steyr 220 Zborového automobilného parku. Veliteľ čaty školy pre dôstojníkov v zálohe jazdectva v Pardubiciach v r.1935 npor. jazd. Július Nosko, na snímke už ako pplk. jazd. 1.ČSA v Banskej Bystrici rok 1945. 

 

Svoju služobnú zbraň Walther (Mauser) P38k si kpt.aut. Aladár Ondrejkovič vždy dobre uschoval pred svojim maličkým večne zvedavým synkom Pavlom.

Stíhač tankov ST-I  ktorý zavádzal do výzbroje obnovenej Čs. armády a preberal po r.1945 vo firmách ČKD Praga a Škoda Plzeň kpt. tank Aladár Ondrejkovič II. Mal s jeho modifikáciou Marder skúsenosti už v službe v Sborovom automobilnom parku Slovenskej brannej moci.

Cvičný stíhač tankov ST- III ktorý na ktorom viedol kurzy inštuktorov pre výcvik nových povolancov Čs. armády kpt. tank Aladár Ondrejkovič II bol tiež modifikáciou ľahkých  tankov LT 38 a stíhača tankov Marder III s ktorými mal skúsenosti zo svojej služby v Sborovom automobilnom parku Slovenskej armády. 

Potvrdenie ktoré obdržal kpt. aut. Aladár Ondrejkovič od Posádkovej správy 92 Bratislava keď prevzala jeho súkromné motorové vozidlo Tatra T 57A dňa 10 júna 1953. Keď sa o toto vozidlo zaujímal po roku 1989 MNO mu odpovedalo, že v danom období žiadne vozidlo Tatra T 57A Posádková správa 92 Bratislava neprevzala.

Tatrička dostala po roku 1945 od svojho majiteľa pána kapitána tank A. Ondrejkoviča tretiu karosériu, tentoraz štandardnú typu Tatra T 57A. Kaki Tatrička T 57A, náhoda ?

Poznámky: V roku 1942 doviezla Slovenská republika z Rumunského kráľovstva 151 219 ton minerálnych olejov ;

Zdroje: (1)  Slovák. 25.10.1941, s.8 ) ; 

 

Aktualizované: 20.08.2017