Dr. František Csúzy (Čúzy),

manželka Camila Csúzy rodená Ondrejkovič ( Ondrejkovics Sandor )

 

Historie der Gemeinde [PDF] VORWORT

Formát súboru: PDF/Adobe Acrobat - HTML verzia
rer der beiden Söhne der verwitweten Adeligen Josefina Csúzy iJ 1820/ ... der Wiener Tschechen stellten František Gellner und Jaroslav ...

... der letzte davon war der gegen den Habsburgischer Aufstand des František II. ... 1489 waren hier Ján Balogh und Peter Csúzy Kastellane. ... - V pamäti - 

 Rúbaň bol osídlený dávno, našlo sa tu slovansko-avarské pohrebisko z 8.stor. Obec sa spomína r.1268 pri opise Komárňanskej stolice v podobe Fyur. Patrila ostrihomskému arcibiskupstvu. R. 1397 bola obec zaznačená v podobe Fyr alias denominatione Fyrmonya. V r.1440-1451 obcou prešli vojská Jána Jiskru z Brandýsa, útočiace na banské mestá v okolí Levíc a Lučenca. R. 1505 bol zemepánom obce Ján Balogh (z Rúbane, príbuzný Sandor de), poslanec Komárňanského župného snemu (názov obce zaznačený v podobe Fywr). R.1530 tu pôsobili významní kalvínski kazatelia Martin Plechner a Ján Pleininger. R.1538 Baloghovci  predali tunajšie majetky Gašparovi a Baltazárovi Seneyj, ktorí r.1538 dali časť majetku do prenájmu Boldizsárovi Andrejovi a Tomášovi Csúzy.  R.1562 rod Újfalussy (príbuzný zo Sandor de) dostal donáciu na celú obec. Rúbaň v časoch tureckých vojen: r.1552 bola spustošená.  R.1692 dostal obec palatínovú donáciu za zásluhy v bojoch proti Turkom Imrich Akács. Neskôr tu získal majetkové podiely barón František Szluha (príbuzný zo Sandor de). V chotári obce sa v r. 1704-1710 odohralo viac potýčiek medzi labancmi a kurucmi Rákocziho vojska. R.1734 sa zemepánmi obce stali Juraj Fekete, Imrich Csúzy a Michal Király, ktorí majetky dostali za zásluhy v bojoch proti kurucom. Majetok získal ako veno Alexander Csery (príbuzný zo Sandor de). R.1754 sa do rodiny Királyovcov priženila rodina Hunyady (príbuzný z rod.Sandor de), ale na ich majetkový podiel si nárokovala aj Julianna Ocskay, manželka Pavla Balogha (príbuzný zo Sandor de). Okolo r.1778 sa tunajšími zemepánmi stala rodina Horváthy z Disznósu. Na konci 18. Stor. sa obcou prehnali francúzski vojaci, nespôsobili vážnejšie škody. Obec bola majetkom zemanov, ktorí sa menili –  Tóth (príbuzný z rod. Sandor de), Pálffy, Szalay (príbuzný z rod.Hoffmann),  a Ordódy (príbuzný z rod.Sandor de). Potýčky medzi cisárskymi vojskami a povstalcami sa odohrali pri Fýrskej puste r.1849. V Rúbani od r. 1840 bola pošta, onedlho aj železničná stanica, potom telegraf. R.1924 bola v Rúbani pozemková reforma: pozemky rozdelili medzi miestnym obyvateľstvom. R.1946 sa začala parcelácia tunajších veľkostatkov, r.1948 bol názov obce zmenený na Rúbaň. Obyvateľstvo : r.1869 žilo v obci 750 obyvateľov, do r.1900 sa ich počet zvýšil na 1048 a sa zvyšoval, r.1930 to bolo 1301 občanov, r.1940 sa ich počet znížil na 1227, r.1948 dokonca na 1205, ale r.1970 tu žilo 1403 obyvateľov.  

Dubník  v okrese Nové Zámky. Obec sa spomína v roku 1236 pod názvom Chus. Bola sčasti majetkom kráľovských koniarov, ktorí obsadili oblasť Széki, ale neskôr ju stratili. V roku 1247 kráľ daroval Sándorovi de Szemere do terajšieho Semerova majetky v obci Lót. Jeho brat Bertalan získal Gútu, ale nakoľko bol bezdetný, daroval obec ostrihomskému arcibiskupovi. Rod získal majetky aj z terajších obcí Jasová a Rúbaň. Hrádok alebo kúria, pôvodné sídlo rodu Csúzy. Podľa historikov, kúria Csúzy bola v blízkosti dnešného rímskokatolíckeho kostola sv. Alžbety uhorskej, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1317, ale je staršieho založenia, zrejme okolo roku 1270, keď sa tu rod Csúzy usadil. Roku 1416 sa tu spomína Mihály Csúzy.  Po skončení tureckých vojen Pál Csúzy s manželkou Annou Érsek okolo roku 1680 začali so stavbou prízemného neskororenesančného kaštieľa pôdorysu tvaru "L".  Stará gotická kúria bola opravená a časom prechádzala rukami stále iných majiteľov.  Ale budova zažila najväčššiu slávu za Zsigmonda Csúzy, ktorého manželkou bola Jozefa Kvassay (príbuzná z rod. Sandor de).  Po roku 1780 sa začalo s prestavbou a rozširovaním budovy.  Prestavba kaštieľa nebola dokončená. Pravdepodobne to súviselo so smrťou majiteľa, ktorý dal vybudovať takmer identický kaštieľ v dnešnom Hurbanove. Ten bol v roku 1975 zbúraný.  V rokoch 1819-1822 sa v kaštieli zdržiaval aj slávny český vedec a historik František Palacký, ktorý napísal vo svojich denníkoch, že toto obdobie bolo najšťastnejším obdobím v jeho živote. Návštevníkmi tu bol aj svetoznámy rakúsky hudobný skladateľ Franz Schubert, gróf Táde Amade, klavírista a skladateľ maďarského pôvodu Ferencz Liszt. Kaštieľ sa stal domovom múz v čase, keď tu rodina pobývala.  Ale počet významných návštevníkov bol podstatne vyšší.  Po smrti Jozefy Kvassay nastal úpadok budovy a zmena majiteľov.  Roku 1998 úplne schátralú stavbu kúpili komárňanské tlačiarne a Vydavateľstvo KT a začali  rekonštrukciu kaštieľa. Bolo obnovené krídlo s reprezentačnými miestnosťami, priečelie sa zaskvelo v pôvodnej kráse. Pod budovou sa nachádza baroková pivnica zaklenutá valenými klenbami s lunetami. Zachovala sa aj pruská klenba miestnosti pri vstupnej sieni. Najkrajšou časťou kaštieľa je vstupný stĺpový portikus zakončený trojuholníkovým tympanonom. Pozoruhodné je kamenné ostenie s klenákom vstupného portálu budovy. Plastiky levov na prejazdnej rampe boli vytvorené podľa zvyškov nájdených v zemi pri kaštieli. Bolo odkryté  celé neskororenesančné jadro kaštieľa, ale výsledný vzhľad bol upravený v jednotnom klasicistickom štýle.

 

Dnešná podoba kaštieľa v obci Dubník

Maľba na kupole bola voľne obnovená podľa talianskeho majsta Gianbattistu Tiepola. Priľahlý park bude tiež obnovený do čo najvhodnejšieho vzhľadu.  Kaštieľ je sídlom Vzdelávacieho a kultúrno-historického inštitútu. V budove je múzeum historického nábytku a zbraní, Lehárova, Kossúthova, Palackého a Pázmányiho izba, výstava kultúrnych pamiatok Slovenska a v zrkadlovej sieni sa poriadajú konferencie. Budova, ktorá sa pôvodne nespomínala v žiadnej literatúre a bola odsúdená na zánik, je od roku 2000 kultúrnou pamiatkou. V súčastnosti prebiehajú rekonštrukčné práce.  V susedstve predchádzajúcej budovy si dal v roku 1780 postaviť Elek Hunyadi (príbuzný z rod. Sandor de) s manželkou klasicistický kaštieľ. Nižšie, pri Hlavnej ulici, stál barokový kaštieľ, ktorý dal pred rokom 1750 postaviť Gáspár Csúzy. Južnejšie, opäť pri Hlavnej ulici, si dal Károly Szegedy postaviť klasicistický kaštieľ na začiatku 19 stor. V susedstve kalvínskeho kostola dal postaviť na začiatku 20 stor. Gyula Petrovics (príbuzný z rod. Sandor de), hlavný horár zemianskeho pôvodu, eklektickú kúriu.
Text bol použitý z brožúry "Malá vlastivedná knižnica č. 235" napísaný Ing. Alexandrom Reškom. Vydalo Vydavateľstvo KT s.r.o. Komárno, v roku 2003. Zodpovedný vydavateľ: Dr. Ing. Szénássy Árpád

Autorom fotogalérie je Imrich Šimonek z Dubníka

Na snímku v husárskych uniformách pokrvní príbuzní rodu Sandor de Szlavnicza manžel Pauly Csúzy gróf Szirmay Otto a jeho brat Viliam.     


D E J I N Y   O B C E   R U M A N O V Á  
V  16. storočí prišli do obce príslušníci viacerých nových šľachtických rodín. Boli to npr. Farkašovci,  okrem  nich tu však  sídlili aj  Desseovci a  Szentpéteryovci.  Od  18. storočia tu však boli usadení aj  Andrássyovci,  Eszterházyovci  a  Sandorovci (VSOS  1977,  s. 507) .  Z  týchto rodín tu však fyzicky bývali len niekoľkí príslušníci rodiny, mali v správe časť polí a lesov,  resp.  mali tu svoje majere. Mali nárok na časť z dane vybratej v rámci obce.  Ak boli majetnejší, vybudovali si svoje kúrie či kaštiele. Z historických dokumentov je známe, že v roku 1543  dal Ján Desseó do prenájmu svoju časť zeme (porciu) aj  s  rybníkom niektorému príslušníkovi rodiny  Szentpétery.  O  pár rokov neskôr tu nechali vyhotoviť ďaľšie rybníky aj iní zemani, lebo zistili,  že rybničné hospodárstvo  je  pre  nich  hospodársky  výnostné (Gergelyi 1965). Z genealogických príručiek je známe, že Desseovci boli starou nitrianskou šľachtou známou už od  80. rokov 15. storočia.  Pochádzali  z  Janíkoviec.  Rod pretrval až do začiatku  17. storočia. Szentpéteryovci pochádzali asi zo Svätého Petra,  dnes je to časť Hlohovca. V rámci Rumanovej sú známi títo :  pred rokom 1578 Ján, ktorý si vzal za manželku Eufrosiu Csúzy. S ňou mal potom 6 detí a to Jána, Pavla, Annu (vydala sa za Jána Beniczky), Katarínu (vydala sa Štefana Ujfalussy), Barboru (vydala  sa  za Imricha  Chimory) a  Magdalénu (vydala sa za  Alberta Turóczy).  Línia pokračovala Jánom.  Ten mal takisto syna Jána,  zobral si Zuzanu Lencseovú.  V  roku  1656 sa Zuzana spomína ako vdova.  Zuzana mala s Jánom opäť syna Jána,  spomína sa,  že v roku  1656  bol iba dieťa.  Ďalšie osudy rodiny sú neznáme (Nagy 1858,  s. 293 - 294,  Nagy 1858a,  s. 119,  Nagy 1863,  s. 663). http://www.dvoryokolie.dvory.sk/dubnik.htm

 
V obci Trnovec nad Váhom vlastnili významné majetky v stredoveku hlavne rody Apponyi a Csúzy. Neskôr bol hlavným zemepánom  s nimi píbuzensky a majetkovo zviazaný rod Hunyady. V rokoch 1940-41 bol zamestnanec MZV Slovenskej republiky v Ríme Emil Čúzy.  
 
 
Csúzy Károly (1844-1911)
 
V rokoch 1938-39 bol Okresný náčelník v Ružomberku Dr. Vojtech Kállay, kde pôsobil župan Dr. Karol Reindl, (jeho manželka bola sestra Okresného náčelníka Dr. Aladára Ondrejkoviča  ;
 
Zdroje : Letectvo, tretí ročník 1938-39 ;  Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič ;  pán Viliam Kamenický ; 
 
 
♫  Franz Liszt - Hungarian Rhapsody No.2   ; ♫  Richard Tauber sings Serenade (Schubert) ; 
 

                                                                                

       

Dubník Nové Zámky

Palacký (jeho izba)

Zrkadlová sieň

Vstup Csuzy kúrie

Reprezent. prestory

Hist. zbrane Csuzy

Vstup do pivnice

Knižnic.Csuzy kúrie

Malba v strop.kupole

Rekonštrukčné pr.

Park kúrie Csuzy

Fr. Palacký

Fr. Schubert

Franz Liszt

Uh.kráľovstvo

Gróf

Gróf Csáky m.Szirmay

Erb Khuen Belassy

Erb rodu Csáky

Gróf Csáky palace

Vicecomes Palace Sandor de Trenčín

Nádvorie Sandor de

Rodokmeň Sandor

Úplná devastácia

Kúria de Szlavnicza

Trenčín vicežupan Sandor de

Sandor de, Palace

Pôvodný základ ?

Pôvod.základ kúrie

Vo vetre času

Malé Ostratice Sandor

Vicežupan Sandor de Szlavnicza

Sandor de, Trenčín

Ladislaus Sandor de

Malé Ostratice

Dodatočná nadstavba ?

Kúria ?

Trenčín

Palace de Sandor

Malé Ostratice

Sandor de Szlavnicza

Mestské múzeum

Sandor de, Trenčín

Pôvodné stajne, devastácia

Chov koní Slavnica

Devastácia

Bývalé stajne koní

Dodatočná nadstavba ?

Devastácia v Slávn.

Sandor de Szlavnicza

Bývalý chov koní

Judit Hunyady-Sandor de Szlavnicza

Judit Hunyady-Sandor

Juliana Hunyady

Ilava Pruské

Josephus Sandor de

Linienschiffsleutnant

Virgil Sandor de

barón Sandor de Szlavnicza 1767

Josephus Sandor de

Nustar, Sandor de

Kňažná Pauline

Esztergom Sandor

Erdody

Kiss Sandory

Castello Sandor de

Aktualizované: 25.05.2017